Rozsudok – Spotrebiteľské zmluvy ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 21. máj 2025

Súd: Okresný súd Michalovce
Spisová značka: 9Csp/28/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7724204737
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 05. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tomáš Šarišský

ECLI: ECLI:SK:OSMI:2025:7724204737.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Michalovce sudcom JUDr. Tomášom Šarišským v právnom spore žalobkyne: A. B., nar.

XX.XX.XXXX, bytom B. XXX, XXX XX B., zastúpená: JUDr. Jana Šepeľová, advokátka, so sídlom
Námestieslobody13/25,06601Humenné,protižalovaným:1/Všeobecnáúverovábanka,a.s.;skrátený
názov: VÚB, a.s., IČO: 31 320 155, so sídlom Mlynské nivy 1, 829 90 Bratislava-Ružinov, právne
zastúpený Remedium Legal, s.r.o., so sídlom Prievozská 2, Bratislava, IČO: 53 255 739, 2/ HeyPay
s.r.o.,IČO:44842414,sosídlomMostová2,81102Bratislava-StaréMesto,3/C.D.,nar.XX.XX.XXXX,
bytom E. F. XXX, XXX XX E. F., 4/ D. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. F. XXX, XXX XX E. F., žalovaní
v 3. a 4. rade právne zastúpení advokátom JUDr. Mikulášom Pavlíkom ml., so sídlom Š. Kukuru 14, 071

01 Michalovce, v konaní o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby, takto

r o z h o d o l :

I. U r č u j e, že opakovaná dobrovoľná dražba konaná dňa 08.08.2024 v učebni č. 114, Inštitút
vzdelávania veterinárnych lekárov, Cesta pod Hradovou 13/A, 041 77 Košice, predmetom ktorej bola
dražba nehnuteľností nachádzajúcich sa v obci Trhovište, okres D., kat. úz. B., zapísané na LV č. XX
ako parcely registra „C“ evidované na katastrálnej mape ako: parc. č. 1 zastavaná plocha a nádvorie
o výmere 619 m2, parc. č. 2 záhrada o výmere 1158 m2, stavby: rodinný dom so súpisným číslom
XXX na parcele registra „G.“ H. X, ktorej priebeh bol osvedčený Notárskou zápisnicou N 573/2024, NZ

24870/2024, NCRIs 25569/2024 vyhotovenou dňa 08.08.2024 notárkou JUDr. Jarmilou Kováčovou, so
sídlom v Nitre, Boženy Nemcovej 13, j e n e p l a t n á.

II. Žalobkyni p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania proti žalovaným v 1. až 4. rade vo výške 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou Okresnému súdu Michalovce dňa 11.11.2024 domáhala
určenia neplatnosti opakovanej dobrovoľnej dražby osvedčenej Notárskou zápisnicou N 573/2024, NZ
24870/2024, NCRIs 25569/2024 vyhotovenou dňa 08.08.2024 notárkou JUDr. Jarmilou Kováčovou,
predmetom ktorej bola dražba nehnuteľností nachádzajúcich sa v obci Trhovište, okres D., kat. úz. B.,

zapísané na LV č. XX ako parcely registra „C“ evidované na katastrálnej mape ako: parc. č. 1 zastavaná
plocha a nádvorie o výmere 619 m2, parc. č. 2 záhrada o výmere 1158 m2, stavby: rodinný dom so
súpisným číslom 274 na parcele registra „C“ číslo 1.

2.Žalobuodôvodnilatým,dňa15.10.2018uzavrelasožalovanýmv1.radeZmluvuoposkytnutíúveruna
bývanie„Flexihypotékaúčelová“reg.č.001/329703/18-001/000,nazákladektorejbolozriadenézáložné
právo k nehnuteľnostiam vedených Katastrálnym odborom na Okresnom úrade Michalovce, Okres: D.,

I.: Trhovište, Katastrálne územie: B., zapísaných na LV č. XX ako parcely registra „C“ evidované na
katastrálnej mape ako: parc. č. 1 zastavaná plocha a nádvorie o výmere 619 m2, parc. č. 2 záhrada
o výmere 1158 m2, stavby: rodinný dom so súpisným číslom XXX na parcele registra „C“ číslo 1,
za účelom zabezpečenia zaplatenia pohľadávky a jej príslušenstva vzniknutej z úveru poskytnutého vsume 40.000,- Eur na základe zmluvy o úvere uzavretej medzi veriteľom Všeobecná úverová banka,
a.s. a žalobkyňou ako dlžníčkou. Uviedla, že bola výzvou na predčasné splatenie zostatku úveru s
príslušenstvom zo dňa 17.03.2023 vyzvaná žalovaným v 1. rade na vrátenie celého zostatku úveru v

lehote 15 dní odo dňa doručenia tejto výzvy, pričom výška pohľadávky bola vyčíslená sumou 36.476,83
Eur,ztotoistinabolavovýške36.079,59Eur.Následnedňa20.04.2023uhradilanedoplatoknahypotéke
vo výške 1.000.- Eur a súčasne dňa 06.06.2023 zaslala žalovanému v 1. rade písomnú žiadosť o
splácanie dlhu formou mimoriadneho splátkového kalendára.

3. Žalovaný v 2. rade pristúpil k výkonu záložného práva formou dobrovoľnej dražby predmetných
nehnuteľností, pričom priebeh opakovanej dobrovoľnej dražby bol osvedčený notárskou zápisnicou N
573/2024, NZ 24870/2024, NCRIs 25569/2024 vyhotovenou dňa 08.08.2024 notárkou JUDr. Jarmilou
Kováčovou, pričom najvyššie podanie bolo vo výške 46.125,- Eur podané žalovanou v 3. rade a
žalovaným v 4. rade, ktorým licitátor udelil príklep. Na základe uvedeného boli žalovaná v 3. rade a
žalovaný v 4. rade zapísaní na LV č. XX, k.ú. B., ako bezpodieloví spoluvlastníci nehnuteľností.

4. Poukázala na to, že žalovaný v 2. rade dal vypracovať dva znalecké posudky, znalcom v odbore
stavebníctvo, odvetvie – pozemné stavby, odhad hodnoty nehnuteľností J. A. K., L. H. XXX, a to za
účelom výkonu dobrovoľnej dražby. V znaleckom posudku číslo 110/2023 zo dňa 30.06.2023 je určená
všeobecná hodnota nehnuteľností na sumu 59.500,- Eur. V znaleckom posudku číslo 93/2024 zo dňa

31.05.2024 je určená všeobecná hodnota nehnuteľností na sumu 45.500,- Eur, čo je o 14.000,- Eur
menej ako hodnota uvedená v prvom znaleckom posudku, ktorý bol vypracovaný v roku 2023.

5. Podľa jej tvrdenia v zmysle judikatúry Súdneho dvora EÚ i praxe Ústavného súdu SR pri dobrovoľných
dražbách je dôležité skúmať nepomer medzi skutočne splatnou výškou pohľadávky a hodnotou draženej

nehnuteľnosti.

6. Namietala taktiež to, že vzhľadom na aktuálnu výšku dlhu, ktorá ku dňu vykonania dražby
mohla predstavovať sumu cca 37.000,- eur a spôsob realizácie výkonu záložného práva predajom
nehnuteľností sa žalobkyni zvolený spôsob javí ako neprimeraný vo vzťahu k hodnote nehnuteľností,

ktoré podľa znaleckého posudku sú vo výške 59.500.- Eur, čo nezodpovedá ústavnému princípu
primeranosti.

7. Súčasne žalobkyňa odkázala na to, že dražba nehnuteľností musí byť ultima ratio pri uspokojení
zabezpečenej pohľadávky, pričom mal byť uprednostnený iný spôsob uspokojenia pohľadávky.

8. Žalovaný v 1. rade prevzal žalobu s prílohami dňa 29.11.2024. Žalovaný v 2. rade prevzal žalobu
s prílohami dňa 29.11.2024. Žalovaná v 3. rade prevzala žalobu s prílohami dňa 3.12.2024 a žalovaný
v 4. rade prevzal žalobu s prílohami dňa 9.12.2024.

9. Písomným podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 12.12.2024 žalovaní v 3. a 4. rade uviedli,
že dobrovoľná dražba prebehla v súlade so zákonom a podanie žalobkyne sa javí ako účelové
a nedôvodné, z ktorého dôvodu žiadali žalobu zamietnuť.

10. Písomným podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 10.1.2025 žalovaný v 2. rade uviedol, že

predpoklady na určenie dražby za neplatnú neboli naplnené. Podľa jeho názoru žalobkyňa v žalobe
výslovne neuviedla žiadne konkrétne porušenie Zákona o dobrovoľných dražbách ku ktorému by sa
mohol vyjadriť. Uviedol, že nakoľko konanie dražby a všetky informácie o predmete dražby boli riadne
a včas zverejnené vo všetkých médiách vyžadovaných Zákonom o dobrovoľných dražbách, ako aj v
ďalších médiách (webová stránka žalovaného, ďalšie realitné stránky) bol skutočný kúpyschopný trhový

záujem o predmet dražby v čase jeho ponuky prejavený iba účastníkmi dražby a cena vygenerovaná na
predmetnejdražbenajlepšieodzrkadľujeskutočnútrhovúcenupredmetudražby.Nadražbesazúčastnili
štyria účastníci, ktorí svojim rozhodnutím urobiť alebo neurobiť podanie na dražbe určili trhovú cenu
predmetu dražby na mieste a v čase jej ponuky v rámci dražby. Išlo pritom o opakovanú dražbu a všetky
zverejnenia podľa Zákona o dobrovoľných dražbách boli vykonané 4 krát a verejnosť mala dostatočný

čas sa zoznámiť s predmetom dražby a dozvedieť sa o konaní predmetnej dražby. Zdôraznil, že nie je
beztak podstatná výška ceny určená znaleckým posudkom, ale iba skutočnosť, či bol na ohodnotenie
predmetu dražby vypracovaný znalecký posudok vypracovaný príslušným znalcom a či nebol inak
porušený zákon č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách. K splácaniu pohľadávky žalobkyne uviedol,že žalobkyňa bola už rok pred predmetnou dražbou v omeškaní s viac ako 3 splátkami predmetného
úveru (oznámenie o predčasnej splatnosti zo dňa 17.04.2023) a napriek výzvam žalovaného v 1. rade
nedošlo k náprave daného stavu žalobkyňou. Ani po uplynutí ďalšieho roka sa jej platobná disciplína

nezlepšila a nevyužila ponuku žalovaného v 1. rade na uzatvorenie splátkového kalendára a žalovaný
v 1. rade tak bol nútený po viac ako roku (predmetná dražba sa uskutočnila dňa 08.08.2024) vykonať
záložné právo zabezpečujúce pohľadávku žalovaného v 1. rade. Záverom podotkol, že pomer hodnoty
zálohu vo výške 46.125,-EUR k výške pohľadávky cca 36.000 EUR považuje za plne primeraný, pričom
zdôraznil, že ochrana obydlia nemôže predstavovať dôvod neplatnosti dobrovoľnej dražby podľa Zákona

o dobrovoľných dražbách.

11. Písomným podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 15.1.2025 žalovaný v 1. rade uviedol, že
žalobkyňavpodanejžalobeneuviedlažiadnerelevantnédôvodyaanijedenzákonnýdôvod,ktorýbymal
spôsobovaťneplatnosťdobrovoľnejdražby.Preúplnosťdodal,žežalobkyňabolavomeškanísúhradami
splátok už oveľa skôr ako došlo k dražbe nehnuteľností, a to aj pred obdobím, kedy podľa jej tvrdení jej

jediným príjmom bola dávka v nezamestnanosti, pričom o splátkový kalendár žiadala prvýkrát už v roku
2020, kedy však pohľadávka už mala vysoké omeškanie. Vzhľadom na to, že bola v omeškaní s úhradou
pohľadávky riadne a včas, žalovaný v prvom rade vyhlásil predčasnú splatnosť úveru prostredníctvom
podania zo dňa 17.04.2023. Uviedol, že žalovaný v druhom rade jej riešenie na upustenie dražby a
úhradu dlhu v splátkach za daných podmienok poskytol, žalobkyňa však podmienkam nevyhovela, a

teda došlo k výkonu záložného práva. Zdôraznil, že ani samotné obydlie nie je prekážkou nevykonania
záložného práva. K namietaným znaleckým posudkom uviedol, že podľa znaleckého posudku číslo
110/2023 zo dňa 30.06.2023 a podľa znaleckého posudku číslo 93/2024 zo dňa 31.05.2024 žalobkyňa
nesprístupnila znalcovi predmet dražby na vykonanie jeho ohodnotenia, a teda znalcovi neposkytovala
súčinnosť, čím porušila svoju povinnosť uloženú v ust. § 12 ods. 2 zákona č. 527/2002. Žalovaný

v prvom rade preto považoval za v rozpore s dobrými mravmi, ak žalobkyňa po tom, čo sama znemožnila
sprístupnenie nehnuteľnosti znalcovi napadla ohodnotenie tejto nehnuteľnosti, ktoré práve v dôsledku
porušenia jeho zákonných povinností muselo byť vykonané podľa § 12 ods. 3 zákona č. 527/2002.
Súčasne mohla voči danému znaleckému posudku vzniesť námietky.

12. Písomným podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 12.2.2025 žalobkyňa zopakovala tvrdenia
uvádzané v žalobe a súčasne na záver žiadala, aby súd preskúmal, či došlo k platnému zosplatneniu
úveru.

13. Písomným podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 15.1.2025 žalovaný v 1. rade uviedol, že pred

vyhlásením mimoriadnej splatnosti bola poslednou úhradou žalobkyne suma vo výške 1,20 Eur zo dňa
21.11.2022. Uviedol, že zaslal žalobkyni pokus o zmier zo dňa 28.03.2023, ktorým jej oznámil výšku
pohľadávky po lehote splatnosti - 1.209,77 Eur a zároveň ju upozornil na právo žiadať jednorazové
splatenie celého zostatku úveru vrátane príslušenstva. Žalovaný v prvom rade k pokusu o zmier predložil
ajdôkazyodoručení,podľaktorýchbolpokusozmieržalobkyniriadnedoručenýdňa31.03.2023apokus

o zmier zo dňa 28.03.2023 predstavoval výzvu podľa § 53 ods. 9 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho
zákonníka. Nakoľko žalobkyňa pohľadávku po lehote splatnosti neuhradila, žalovaný v prvom rade
využil svoje právo pohľadávku zosplatniť, a to podaním zo dňa 17.04.2023, ktoré žalobkyni doručil
dňa 21.04.2023. Výzva na predčasné splatenie zostatku úveru s príslušenstvom zo dňa 17.04.2023
predstavovala výzvu podľa § 565 OZ. Záverom poznamenal, že zo strany veriteľa nedošlo pri uplatnení

práva podľa ust. § 565 OZ k porušeniu žiadnej zákonnej povinnosti.

14. Súd na prejednanie veci nariadil termín pojednávania na deň 21.5.2025.

15. Súd vykonal dokazovanie a zistil tento skutkový stav:

16. Žalovaný v 1. rade a žalobkyňa uzavreli dňa 15.10.2018 Zmluvu o poskytnutí úveru na
bývanie ,,Flexihypotéka účelová“ č. 001/329703/18-001/000. V zmysle predmetnej zmluvy žalovaný v 1.
rade ako banka poskytla žalobkyni spotrebiteľský úver na bývanie (na nadobudnutie nehnuteľnosti) vo
výške 40.000 EUR s fixnou úrokovou sadzbou 1,29 % fixovanou na 5 rokov, s konečnou splatnosťou

úveru do 30 rokov odo dňa splatnosti prvej anuitnej splátky. Žalobkyňa mala splácať úver v rámci
360 splátok s výškou jednotlivej splátky 134,05 EUR. RPMN bola dohodnutá vo výške 1,35 %. Výška
celkových nákladov bola 8.524 EUR. Predmetom kúpy boli nehnuteľnosti nachádzajúce sa v obci
Trhovište, okres D., kat. úz. B., zapísané na LV č. XX, ktoré boli aj predmetom zabezpečenia.17. Zo Zmluvy o zriadení záložného práva zo dňa 15.10.2018 uzatvorenej medzi žalovaným v 1. rade,
ako „Záložným veriteľom“ a K. M. a D. N. M., ako „Záložcami“ je zrejmé, že na nehnuteľnosti zapísané

na LV č. XX v obci Trhovište, okres D., kat. úz. B. bolo zriadené záložné právo v prospech Záložného
veriteľa.

18. Oznámením zo dňa 12.12.2023 žalovaný v 2. rade oznámil žalobkyni výšku dlžnej pohľadávky
a vyzval ju na úhradu s tým, že ak dlžná čiastka nebude uhradená formou jednorazovej úhrady alebo

formou splátkového kalendára, bude pokračovať v procese dobrovoľnej dražby.

19. Z potvrdenia o realizovaní transakcií zo dňa 9.11.2024, 20.5.2024, 21.9.2024 je zrejmé, že žalobkyňa
poukazovala na účet žalovaného v 2. rade sumu vo výške 135 EUR.

20. Oznámením o opakovanej dobrovoľnej dražbe zo dňa 24.6.2024 dražobník (žalovaný v 2. rade) na

návrh navrhovateľa opakovanej dražby (žalovaný v 1. rade) oznámil, že dňa 8.8.2024 o 13:45 hod.,
smiestomkonania:vučebnič.114,Inštitútvzdelávaniaveterinárnychlekárov,CestapodHradovou13/A,
041 77 Košice sa vykonaná opakovanú dražbu nehnuteľností zapísaných na LV č. XX okres Michalovce,
obec Trhovište, kat. úz. B.. Najnižšie podanie bolo stanovené sumou 34.125 EUR.

21.ZNotárskejzápisniceN573/2024,NZ24870/2024,NCRIs25569/2024vyhotovenoudňa08.08.2024
notárkouJUDr.JarmilouKováčovou,sosídlomvNitre,BoženyNemcovej13,jezrejmé,ženapožiadanie
dražobníka (žalovaného v 2. rade) bola osvedčená opakovaná dobrovoľná dražba nehnuteľností
nachádzajúcich sa v obci Trhovište, okres D., kat. úz. B., zapísané na LV č. XX ako parcely registra
„C“ evidované na katastrálnej mape ako: parc. č. 1 zastavaná plocha a nádvorie o výmere 619 m2,

parc. č. 2 záhrada o výmere 1158 m2, stavby: rodinný dom so súpisným číslom XXX O. A. P. „G.“
H. X, ktoré boli vo výlučnom vlastníctve žalobkyne. Navrhovateľom dražby bol žalovaný v 1. rade,
pričom išlo o opakované 4. kolo dražby. Zo zápisnice je zrejmé, že hodnotené nehnuteľnosti neboli
sprístupnené znalcovi na ohodnotenie. Všeobecná hodnota predmetu dražby bola podľa znaleckého
posudkuč.93/2024vypracovanéhoznalcomIng.PavlomJurkomvovýške45.500EUR,pričomnajnižšie

podanie bolo stanovené sumou 34.125 EUR. Vydražiteľom nehnuteľností sa stali žalovaní v 3. a 4. rade
za vydraženú sumu 46.125 EUR.

22. Z výpisu LV č. XX zo dňa 6.11.2024 okres Michalovce, obec Trhovište, kat. úz. B. je zrejmé, že
vlastníkom nehnuteľností parc. č. 1 zastavaná plocha a nádvorie o výmere 619 m2, parc. č. 2 záhrada

o výmere 1158 m2, stavby: rodinný dom so súpisným číslom XXX na parcele registra „C“ číslo 1 sú
žalovaní v 3. a 4. rade v spoluvlastníkom podiele 1/1.

23. Zo znaleckého posudku č. 110/2023 súdneho znalca Ing. Pavla Jurka je zrejmé, že všeobecná
hodnota nehnuteľností zapísaných na LV č. XX okres D., obec Trhovište, kat. úz. B. bola stanovená

sumou 59.500 EUR. Z obsahu znaleckého posudku je zrejmé, že žalobkyňa neumožnila znalcovi vstup
do ohodnocovanej nehnuteľnosti.

24. Zo znaleckého posudku č. 93/2024 súdneho znalca Ing. Pavla Jurka je zrejmé, že všeobecná
hodnota nehnuteľností zapísaných na LV č. XX okres D., obec Trhovište, kat. úz. B. bola stanovená

sumou 45.500 EUR. Z obsahu znaleckého posudku je zrejmé, že žalobkyňa neumožnila znalcovi vstup
do ohodnocovanej nehnuteľnosti.

25. Pokusom o zmier zo dňa 28.3.2023 žalovaní v 1. rade vyzval žalobkyňu na úhradu sumy vo výške
1.209,77 EUR v lehote 15 dní odo dňa doručenia výzvy a upozornil ju na možnosť zosplatnenia celého

úveru v prípade neuhradenia dlžnej sumy.

26. Žalovaný v 1. rade listom zo dňa 17.4.2023 oznámil žalobkyni vyhlásenie mimoriadnej splatnosti
úveru a vyzval ju na úhradu sumy vo výške 36.476,83 EUR.

27. Žalovaný v 1. rade výzvami zo dňa 30.3.2019, 29.4.2019, 30.5.2019, 30.6.2019, 29.7.2019,
28.8.2019, 29.9.2019, 18.11.2019, 29.6.2020, 18.6.2020, 29.7.2020, 29.8.2020, 29.9.2020, 28.10.2020,
29.11.2020, 30.12.2020, 27.1.2020, 1.3.2021, 31.3.2021, 28.4.2021, 17.6.2021, 19.7.2021, 18.8.2021,16.9.2021, 18.10.2021, 18.11.2021, 19.12.2021, 18.1.2022, 29.1.2022, 1.3.2022, 30.3.2022, 27.4.2022,
30.5.2022, 29.6.2022, 18.8.2022, 18.9.2022 vyzýval žalobkyňu na úhradu dlžných súm

28. Z potvrdenia o realizovaní transakcie zo dňa 20.4.2023 je zrejmé, že žalobkyňa poukázala na účet
žalovaného v 1. rade sumu vo výške 1.000 EUR.

29. Listom zo dňa 6.6.2023 žalobkyňa žiadala žalovaného v 1. rade o splácanie dlhu formou
mimoriadneho splátkového kalendára.

30. Emailom zo dňa 25.3.2023 žalovaný v 2. rade oznámil žalobkyni, že nesplnila podmienku na plnenie
formou splátkového kalendára, nakoľko neuhradila prvú splátku vo výške 3.555,40 EUR.

31. Na pojednávaní konanom na tunajšom súde dňa 21.5.2025 žalobkyňa uviedla, že trvá na podanej
žalobe s tým, že dobrovoľná dražba vzhľadom na výšku dlhu a hodnotu nehnuteľnosti, ktorá bola

hodnotená znaleckým posudkom bola neprimeraná. Poukázala nato, že aj po predložení písomných
dokladov zo strany žalovaných, títo nepreukázali, že došlo k platnému zosplatneniu úveru, nakoľko
nepreukázali pre ktorú splátku došlo k zosplatneniu úveru a či bola žalobkyňa upozornená na to, kvôli
ktorej splátke došlo k zosplatneniu. Z uvedeného dôvodu žiadala žalobe vyhovieť a priznať náhradu trov
konania. Následne uviedla, že podľa jej názoru k neplatnému zosplatneniu pohľadávky a tak k porušeniu

§ 3 ods. 6 zákona o dobrovoľných dražbách, nakoľko výška draženej nehnuteľnosti prevýšila sumu
2000,- Eur.

Žalovaný v 1. rade žiadal žalobu zamietnuť, nakoľko žalobkyňa uviedla argumenty, ktoré nenapĺňajú ani
jeden zo zákonných dôvodov na určenie neplatnosti dražby. Súčasne uviedol, že nesúhlasí s názorom,

že došlo k neplatnému zosplatneniu pohľadávky a má zato, že toto zosplatnenie bolo v súlade so
zákonom a neboli porušené žiadne zákonné povinnosti. Zdôraznil, že nesúhlasí s názorom, že by
malo dôjsť k neplatnému zosplatneniu len z toho dôvodu, že listina neuvádza konkretizáciu splátky pre
ktorú k zosplatneniu došlo nakoľko uvedené nemá oporu v žiadnom právnom predpise. Poukázal na
rozhodnutie NS SR, sp.zn. 1Cdo 123/2022.

Žalovaný v 2. rade žiadal taktiež žalobu zamietnuť, nakoľko podľa jeho názoru nebol porušený zákon
o dobrovoľných dražbách a ani žiadny iný zákon ani teda Občiansky zákonník. Poukázal na to, že by išlo
o flagrántnu nespravodlivosť, keby sa právne úkony vykonávané do roku 2024 v súlade s textom zákona
Občianskeho zákonníka, ktorý ani po novele neustanovil povinnosť uvádzať splátky, mali považovať za

nesúladné so zákonom. Uviedol, že nevidí žiadny praktický význam v uvádzaní konkrétnej splátky, či už
v zosplatnení, alebo v predošlých výzvach pre samotného dlžníka, pre spotrebiteľa. Zdôraznil, že nevie
aké skutočné reálne praktické dôvody, pre ktoré by potreboval spotrebiteľ mať práve túto konkrétnu
informáciu, keď spravidla je v omeškaní s viac ako jednou splátkou. Poukázal na to, že v danom prípade
žalobkyňa musela byť v omeškaní aspoň s 10 splátkami, čo zodpovedá výške omeškanej sumy, takže

nevidel žiadny dôvod na uvedenie konkrétnej splátky, pre ktorú je úver zosplatňovaný. K tvrdeniu
žalobkyne, že došlo k porušeniu § 3 ods. 6 zákona o dobrovoľných dražbách uviedol, že daná suma
hovoríosumeprizačatívýkonuzáložnéhopráva,apretonavrhol,abyžalobkyňapreukázaladanúsumu.

Žalovaní v 3. a 4. rade žiadali taktiež žalobu zamietnuť.

32. Súd takto zistený skutkový stav posúdil podľa nasledujúcich právnych predpisov:

33. Podľa § 151a zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase vzniku
právnehovzťahu,záložnéprávoslúžinazabezpečeniepohľadávkyajejpríslušenstvatým,žezáložného
veriteľa oprávňuje uspokojiť sa alebo domáhať sa uspokojenia pohľadávky z predmetu záložného práva

(ďalej len „záloh"), ak pohľadávka nie je riadne a včas splnená.

34. Podľa § 151j ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak pohľadávka zabezpečená záložným právom nie je
riadne a včas splnená, môže záložný veriteľ začať výkon záložného práva. V rámci výkonu záložného
práva sa záložný veriteľ môže uspokojiť spôsobom určeným v zmluve alebo predajom zálohu na dražbe

podľa osobitného zákona, alebo domáhať sa uspokojenia predajom zálohu podľa osobitných zákonov,
ak tento zákon alebo osobitný zákon neustanovuje inak.35. Podľa § 12 ods. 1 zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona Slovenskej
národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení účinnom
v čase vzniku právneho vzťahu, dražobník zaistí ohodnotenie predmetu dražby podľa všeobecnej

hodnoty v mieste a čase konania dražby. Ak ide o nehnuteľnosť, podnik, jeho časť alebo o kultúrnu
pamiatku alebo ak je vlastníkom predmetu dražby územný samosprávny celok alebo orgán štátnej
správy, musí byť cena predmetu dražby určená znaleckým posudkom, ktorý nesmie byť v deň konania
dražby starší ako šesť mesiacov.

36. Podľa § 12 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách, vlastník predmetu dražby, ako aj osoba, ktorá
má predmet dražby v držbe, alebo nájomca sú povinní po predchádzajúcej výzve v čase určenom v tejto
výzve umožniť vykonanie ohodnotenia, ako aj obhliadku predmetu dražby. Doba obhliadky musí byť vo
výzve ustanovená s prihliadnutím na charakter draženej veci, pri nehnuteľnosti spravidla tri týždne po
odoslaní výzvy.

37. Podľa § 12 ods. 4 zákona o dobrovoľných dražbách, ak je navrhovateľom dražby záložný veriteľ,
dražobník zašle vlastníkovi predmetu dražby znalecký posudok, a to najneskôr 30 dní pred dňom
konania dražby.

38. Podľa § 12 ods. 5 zákona o dobrovoľných dražbách, vlastník predmetu dražby je oprávnený do

desiatich pracovných dní od doručenia znaleckého posudku podľa odseku 4 vzniesť u dražobníka
námietky proti ohodnoteniu predmetu dražby a prípadne žiadať vyhotoviť znalecký posudok iným
znalcom. Dražobník je povinný sa so vznesenými námietkami písomne vysporiadať a najneskôr päť
pracovných dní pred konaním dražby zaslať vlastníkovi predmetu dražby písomnú odpoveď. Ak vlastník
predmetu dražby žiada vyhotoviť nový znalecký posudok, zabezpečí dražobník znalecký posudok

bezodkladne do 30 dní odo dňa doručenia žiadosti od iného znalca.

39. Podľa § 17 ods. 3 zákona o dobrovoľných dražbách, ak je predmetom dražby byt, dom, iná
nehnuteľnosť, podnik alebo jeho organizačná zložka alebo ak najnižšie podanie presiahne 16 550
eur, uverejní dražobník oznámenie o dražbe v registri dražieb najmenej 30 dní pred začatím dražby.

Oznámenie o dražbe dražobník bez zbytočného odkladu zašle aj ministerstvu na zverejnenie v
Obchodnom vestníku.

40. Podľa § 21 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách, v prípade, ak sa spochybňuje platnosť záložnej
zmluvy alebo boli porušené ustanovenia tohto zákona, môže osoba, ktorá tvrdí, že tým bola dotknutá

na svojich právach, požiadať súd, aby určil neplatnosť dražby. Právo domáhať sa určenia neplatnosti
dražbyzaniká,aksaneuplatnídotrochmesiacovododňapríklepuokremprípadu,akdôvodyneplatnosti
dražby súvisia so spáchaním trestného činu a zároveň ide o dražbu domu alebo bytu, v ktorom
má predchádzajúci vlastník predmetu dražby v čase príklepu hlásený trvalý pobyt podľa osobitného
predpisu; v tomto prípade je možné domáhať sa neplatnosti dražby aj po uplynutí tejto lehoty. V prípade

spoločnej dražby bude neplatná len tá časť dražby, ktorej sa takýto rozsudok týka (§ 23).

41. Podľa § 21 ods. 4 zákona o dobrovoľných dražbách, účastníkmi súdneho konania o neplatnosť
dražby podľa odseku 2 sú navrhovateľ dražby, dražobník, vydražiteľ, predchádzajúci vlastník a dotknutá
osoba podľa odseku 2.

42. Podľa § 21 ods. 5 zákona o dobrovoľných dražbách, ak vydražiteľ zmaril dražbu alebo ak súd určil
dražbu za neplatnú, účinky príklepu zanikajú ku dňu príklepu.

43. Podľa § 7 ods. 1 zákona o dobrovoľných dražbách, navrhovateľom dražby je vlastník predmetu

dražby, osoba, ktorá vykonáva záložné právo (ďalej len "záložný veriteľ"), alebo iná osoba, ktorá je
oprávnená navrhnúť vykonanie dražby podľa osobitného zákona.

44. Podľa § 7 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách, navrhovateľ dražby je povinný písomne vyhlásiť,
že predmet dražby je možné dražiť. Ak je navrhovateľom dražby záložný veriteľ, je povinný písomne

vyhlásiť aj pravosť, výšku a splatnosť pohľadávky, pre ktorú sa navrhuje výkon záložného práva podľa
tohto zákona (§ 16 ods. 3).45. Podľa ust. § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka v znení účinnom v čase vzniku
právneho vzťahu, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho
prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky

vrátiť a zaplatiť úroky.

46. Hlavný právny vzťah (Zmluva o poskytnutí úveru na bývanie ,,Flexihypotéka účelová“ č.
001/329703/18-001/000) je založený zmluvou o spotrebiteľskom úvere a vznikol podľa osobitného
predpisu, ktorý je lex specialis k všeobecnej právnej norme. Tento vzťah podlieha režimu

spotrebiteľskýchúverovpodľazákonač.129/2010Z.z.akoajaplikáciivšeobecnýchustanoveníochrany
spotrebiteľa podľa Občianskeho zákonníka, pretože normy obchodného práva sú použité len vtedy,
ak neodporujú právnej úprave majúcej z povahy veci prednosť, teda úprave spotrebiteľských vzťahov
v Občianskom zákonníku a v predpisoch vydaných na jeho vykonanie. Medzi 3 zákonmi prichádzajúcimi
do úvahy: 1) zákon o spotrebiteľských úveroch, 2) Občiansky zákonník a 3) Obchodný zákonník panuje
pomer, že primárne sa použije predpis špeciálny, ak tento určitú otázku neupravuje, respektíve tak nečiní

úplne, nastupuje po ňom úprava spotrebiteľského práva všeobecne v širšom slova zmysle, teda úprava
podľa Občianskeho zákonníka. Z uvedeného vyplýva, že úprava Obchodného zákonníka sa môže na
takýto prípad uplatniť len vtedy, keď nenarazí na obmedzenie v Občianskom zákonníku a vykonávacích
predpisoch k nemu.

47. Podľa ust. § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite
a zrozumiteľne; inak je neplatný.

48. Podľa ust. § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo
účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

49. Podľa ust. § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu
na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

50. Podľa ust. § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj

všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak
je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody,
ktorýchobsahomaleboúčelomjeobchádzanietohtoustanovenia,súneplatné.Navšetkyprávnevzťahy,
ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj
keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.

51. Podľa ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky,
ktorésatýkajúhlavnéhopredmetuplneniaaprimeranosticeny,aktietozmluvnépodmienkysúvyjadrené

určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

52. Podľa ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa
má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov
od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15

dní na uplatnenie tohto práva.

53. Podľa § 526 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, postúpenie pohľadávky je povinný postupca
bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi
alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením

postupcovi. Ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať
preukázania zmluvy o postúpení.

54. Podľa ust. § 565 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o
zaplateniecelejpohľadávkyprenesplnenieniektorejsplátky,lenaktobolodohodnutéalebovrozhodnutí

určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

55. Podľa ust. § 1 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných
úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení účinnomv čase vzniku právneho vzťahu, tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním
spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania
spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov

spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru, podmienky na udelenie povolenia na
poskytovanie spotrebiteľských úverov, podmienky na výkon činnosti veriteľa a ďalšie opatrenia na
ochranu spotrebiteľa.

56. Podľa ust. § 1 ods. 2 o spotrebiteľských úveroch, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona

je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme
pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona možno poskytnúť len bezhotovostným prevodom finančných
prostriedkov na platobný účet spotrebiteľa alebo na účet stavebného sporiteľa, poštovým poukazom,
ktorého adresátom je spotrebiteľ alebo platobným prostriedkom vydaným na meno spotrebiteľa; tým nie
je dotknuté bezhotovostné poskytnutie viazaného spotrebiteľského úveru podľa § 15 alebo poskytnutie

spotrebiteľského úveru bezhotovostne na splatenie iného úveru alebo úverov úhradou veriteľovi
oprávnenému poskytovať úver podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu. Spotrebiteľským úverom
sú aj mladomanželský úver podľa osobitného predpisu, niektoré stavebné úvery a iné úvery podľa
osobitného predpisu a nezabezpečené úvery poskytované spotrebiteľom na účely rekonštrukcie
nehnuteľnosti určenej na bývanie, pričom ustanovenia osobitných predpisov týkajúce sa poskytovania

týchto úverov tým nie sú dotknuté; obmedzenie hornej hranice výšky úveru podľa odseku 3 písm. f) sa
na tieto úvery nevzťahuje.

57. Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom v čase
vzniku právneho vzťahu, každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v

spotrebiteľských zmluvách.

58. Pokiaľ ide o prípustnosť predmetnej žaloby, tá pre súd vyplynula priamo z ust. § 137 písm. d)
Civilného sporového poriadku v spojení s ust. § 21 ods. 2 Zákona o dobrovoľných dražbách číslo
527/2002 Z.z., podľa ktorého v prípade, ak sa spochybňuje platnosť záložnej zmluvy alebo boli porušené

ustanovenia tohto zákona, môže osoba, ktorá tvrdí, že tým bola dotknutá na svojich právach požiadať
súd, aby určil neplatnosť dražby.

59. Záložné právo je právnym prostriedkom, ktorý slúži na zabezpečenie pohľadávky záložného veriteľa
a jej príslušenstva tým, že oprávňuje záložného veriteľa uspokojiť sa alebo sa domáhať uspokojenia

pohľadávky zo zálohu, t. j. z predmetu záložného práva, za predpokladu, že dlžník svoju pohľadávku
nesplní riadne a včas. Ak pohľadávka nie je riadne a včas splnená, je záložný veriteľ oprávnený na výkon
záložného práva. Výkon záložného práva formou dobrovoľnej dražby je zákonodarcom predvídaný
aj v prípade spotrebiteľského vzťahu, (§ 53 ods. 10 Občianskeho zákonníka). Súdna prax dospela k
záveru, že právna úprava dobrovoľných dražieb, resp. možnosť vymáhania plnení zo spotrebiteľských

zmlúv takouto formou, nie je v rozpore s ochranou spotrebiteľa, ktorá vyplýva z práva Európskej únie.
(Uznesenie NS SR sp. zn. 3Cdo/94/2019zo dňa 18.2.2020).

60. Spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov
na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej

finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

61. V prejednávanej veci nebolo sporné, že medzi žalovaným v 1. rade a žalobkyňou došlo k uzavretiu
spotrebiteľskej zmluvy upravenej zákonom č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a iných
pôžičkách, ktorý je vo vzťahu k Obchodnému zákonníku v pomere špeciality.

62. Vykonaným dokazovaním bolo súdu preukázané, že žalovaný v 1. rade a žalobkyňa uzavreli dňa
15.10.2018 Zmluvu o poskytnutí úveru na bývanie ,,Flexihypotéka účelová“ č. 001/329703/18-001/000.
V zmysle predmetnej zmluvy žalovaný v 1. rade ako banka poskytla žalobkyni spotrebiteľský úver na
bývanie (na nadobudnutie nehnuteľnosti) vo výške 40.000 EUR s fixnou úrokovou sadzbou 1,29 %

fixovanou na 5 rokov, s konečnou splatnosťou úveru do 30 rokov odo dňa splatnosti prvej anuitnej
splátky. Žalobkyňa mala splácať úver v rámci 360 splátok s výškou jednotlivej splátky 134,05 EUR.
RPMN bola dohodnutá vo výške 1,35 %. Výška celkových nákladov bola 8.524 EUR. Predmetom kúpy
boli nehnuteľnosti nachádzajúce sa v obci Trhovište, okres D., kat. úz. B., zapísané na LV č. XX, ktoréboli aj predmetom zabezpečenia. Následne Zmluvou o zriadení záložného práva zo dňa 15.10.2018,
ktorúuzatvorilžalovanýv1.rade,ako„Záložnýveriteľ“aK.M.aD.N.M.,ako„Záložcovia“,bolozriadené
záložné právo v prospech záložného veriteľa na nehnuteľnosti zapísané na LV č. XX v obci Trhovište,

okres D., kat. úz. B..

63. V konaní bolo nesporné to, že žalobkyňa neplatila riadne a včas splátky poskytnutého úveru, a preto
ju žalovaný v 1. rade pokusom o zmier zo dňa 28.3.2023 vyzval na úhradu sumy vo výške 1.209,77
EUR v lehote 15 dní odo dňa doručenia výzvy a upozornil ju na možnosť zosplatnenia celého úveru

v prípade neuhradenia dlžnej sumy. Nakoľko žalobkyňa napriek výzve naďalej neuhrádzala dlžné čiastky
poskytnutého úveru žalovaný v 1. rade pristúpil k zosplatneniu úveru, pričom žalobkyni túto skutočnosť
oznámil listom zo dňa 17.4.2023 a súčasne ju vyzval na úhradu sumy vo výške 36.476,83 EUR.

64. Na základe vykonaného dokazovania mal súd taktiež za nesporné to, že žalovaný v 2. rade pristúpil k
výkonu záložného práva formou dobrovoľnej dražby predmetných nehnuteľností, ktoré boli vo výlučnom

vlastníctve žalobkyne dňa 8.8.2024, ktorej priebeh bol osvedčený notárskou zápisnicou N 573/2024,
NZ 24870/2024, NCRIs 25569/2024 vyhotovenou dňa 08.08.2024 notárkou JUDr. Jarmilou Kováčovou
s tým, že sa jednalo o štvrté kolo predmetu dražby, pričom sa na jej priebehu zúčastnili 4 účastníci,
ktorí svojimi zvyšujúcimi sa podaniami zvýšili cenu predmetu držby z najnižšieho podania vo výške
34.125,-EUR na 46.125,-EUR. Nebolo sporné ani to, že navrhovateľom dražby bol žalovaný v 1. rade,

pričom všeobecná hodnota predmetu dražby bola podľa znaleckého posudku č. 93/2024 vypracovaného
znalcom Ing. Pavlom Jurkom vo výške 45.500 EUR, pričom najnižšie podanie bolo stanovené sumou
34.125 EUR.

65. Nebolo sporné, že vydražiteľmi sa stali žalovaní v 3. a 4. rade za vydraženú sumu 46.125 EUR,

ktorí sú v súčasnosti zapísaní ako spoluvlastníci v podiele 1/1 predmetných nehnuteľností, čo je zrejmé
z výpisu LV č. XX okres D., obec Trhovište, kat. úz. B..

66. Sporné v konaní boli tvrdené skutočnosti žalobkyne, ktorá poukazovala na dva znalecké posudky
vypracované znalcom v odbore stavebníctvo, odvetvie – pozemné stavby, odhad hodnoty nehnuteľností

J. A. K., kedy v znaleckom posudku č. 110/2023 zo dňa 30.06.2023 bola znalcom určená všeobecná
hodnota nehnuteľností na sumu 59.500,- Eur a v znaleckom posudku č. 93/2024 zo dňa 31.05.2024 bola
určená znalcom všeobecná hodnota nehnuteľností sumou 45.500,- Eur, čo je o 14.000,- Eur menej ako
hodnota uvedená v prvom znaleckom posudku, ktorý bol vypracovaný v roku 2023. V danej spojitosti
poukazovala na začínajúcu výšku dražených nehnuteľností.

67. Sporné zostali v konaní tvrdenia žalobkyne, ktorá apelovala na ústavný princíp primeranosti, kedy
podľa jej názoru je v rozpore s daným princípom to, že výška dlhu bola približne v sume 37.000 EUR
a výška nehnuteľnosti podľa znaleckého posudku č. 110/2023 bola vo výške 59.500 EUR, pričom
nehnuteľnosť bola vydražená za 46.125 EUR s tým, že sa začalo s vyvolávacou cenou 34.125 EUR.

68. Súčasne bolo sporné to, že žalobkyňa odkazovala na to, že dražba nehnuteľností musí byť ultima
ratio pri uspokojení zabezpečenej pohľadávky, pričom podľa jej názoru mal byť uprednostnený iný
spôsob uspokojenia pohľadávky.

69. Žalobkyňa súčasne v podaní doručenom súdu dňa 12.2.2025 žiadala, aby súd preskúmal, či
došlo k platnému zosplatneniu pohľadávky, pričom na pojednávaní konanom dňa 21.5.2024 explicitne
namietala zosplatnenie pohľadávky žalovaným v 1 . rade.

70. Na pojednávaní konanom dňa 21.5.2025 súčasne žalobkyňa namietala porušenie ust. § 3 ods. 6

zákonaodobrovoľnýchdražbách,nakoľkopodľajejnázoruvýškadraženejnehnuteľnostiprevýšilasumu
2000,- Eur.

71. Úvodom súd konštatuje, že žalobkyňa sa v konaní domáhala určenia neplatnosti dražby podľa ust.
§ 21 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách. Predmetné ustanovenie hovorí o tom,

že dotknutá osoba na svojich právach sa môže domáhať neplatnosti dražby, ak spochybňuje platnosť
záložnej zmluvy, alebo ak boli porušené ustanovenia zákona o dobrovoľných dražbách.72. K žalobkyňou namietaným znaleckým posudkom č. 110/2023 a č. 93/2024 znalca Ing. Pavla Juska
a s tým spojeným tvrdeným nesprávnym ohodnotením predmetných nehnuteľností (predmet dražby)
aporovnaniasvydraženoucenounehnuteľnostíuvádzasúd,žežalobkyňavpriebehukonanianeuviedla

žiadne skutkové tvrdenie, ktoré by odôvodňovalo to, že znalecké posudky nie sú v súlade so zákonom
č. 382/2004 Z.z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov,
pričom nepodala u žalovaného v 2. rade námietky alebo žiadosť o vypracovanie druhého znaleckého
posudku v zmysle ust. § 12 odsek 5 Zákona o dobrovoľných dražbách. Súčasne na základe vykonaného
dokazovania bolo nesporne preukázané z listinných dôkazov (znalecké posudky, notárska zápisnica

a oznámenia o opakovanej dobrovoľnej dražbe) to, že nesprístupnila znalcovi predmet dražby na
vykonaniejehoohodnotenia,atedaznalcovineposkytlasúčinnosť,čímporušilasvojupovinnosťuloženú
jej v ust. § 12 ods. 2 zákona č. 527/2002. Z dôvodu konania žalobkyne tak znalec ohodnotil predmet
dražby bez toho, aby nehnuteľnosť osobne obhliadol. Z uvedeného je nepochybné, že žalobkyňa, ktorá
porušením svojej právnej povinnosti, a to povinnosti sprístupniť predmet dražby k obhliadke podľa ust.
§ 12 ods. 2 zákona č. 527/2002, neumožnila vykonať obhliadku predmetu dražby pre jeho ocenenie,

z ktorého dôvodu podľa názoru súdu sa nemôže dovolávať porušenia práva pri oceňovaní predmetu
dražby, pretože takýto postup (v zmysle ust. § 12 ods. 3 zákona č. 527/2002) sama zapríčinila. Súd
má zato, že všeobecná hodnota nehnuteľností určená v znaleckom posudku je iba odhad a názor
znalca, vyjadrujúci určitú mieru pravdepodobnosti o tom, akú cenu by daná vec mohla dosiahnuť na
voľnom trhu za dodržania podmienok poctivého predaja, ktorých dodržanie zabezpečuje verejná dražba

vykonaná v súlade so zákonom, či dokonca objektívnejšie ako iné formy predaja majetku, bez ohľadu
na najnižšie podanie určené na základe znaleckého posudku. Cena dosiahnutá dražbou nie je pri
speňažovaní nehnuteľností prostredníctvom dobrovoľnej dražby priamo závislá na všeobecnej hodnote
predmetu dražby určenej znaleckým posudkom. Všeobecná hodnota určená znaleckým posudkom slúži
iba ako orientačná hodnota pre stanovenie najnižšieho podania navrhovateľom dražby s tým, že Zákon

o dobrovoľných dražbách neurčuje žiadne hranice pre výšku hodnoty predmetu dražby. Súd je toho
názoru, že najnižšie podanie v predmetnej dražbe bolo stanovené v súlade so zákonom a že žalovaný
v 2. rade si splnil všetky povinnosti dražobníka ustanovené mu Zákonom o dobrovoľných dražbách pri
ohodnocovaní predmetu dražby. Samotné určenie hodnoty nehnuteľností nie je porušením zákona o
dobrovoľných dražbách ako to už uviedol napr. Najvyšší súd SR v rozhodnutí sp. zn. 3Cdo 233/2010.

V zmysle uvedeného súd považoval argumenty žalobkyne, ktorými odkazovala na výšku ohodnotenia
nehnuteľností znaleckým posudkom č. 93/2024 a rozdielu ceny medzi začínajúcou cenou pri dražení
a cenou pri vydražení ako účelové, bez akejkoľvek vecnej argumentácie.

73. Súd má taktiež zato, že právo na obydlie spotrebiteľa (žalobkyne) nemožno chápať ako absolútne

nedotknuteľné a súčasne má zato, že výkon záložného práva bol legitímny prostriedok v súlade
s Občianskym zákonníkom, zákonom o dobrovoľných dražbách ako aj v súlade so záložnou zmluvou,
ktorú žalobkyňa vlastnoručne podpísala. Súd je toho názoru, že samotné obydlie nie je prekážkou
nevykonaniazáložnéhoprávanakoľkovzmyslerozhodnutiaKrajskéhosúduvŽiline,č.k.11Co/144/2019
– 171 zo dňa 17.07.2019 je záložné právo upravené v Občianskom zákonníku ako legitímny právny

inštitút, na realizáciu ktorého slúži zákon o dobrovoľných dražbách. Citované právne normy neboli
konštatované ako rozporné s Ústavou SR, nemožno preto zakázať žalovanému v 1. rade výkon jeho
záložného práva dobrovoľnou dražbou, keďže toto právo má žalovaný v 1. rade zriadené v zmysle
zákona, na základe záložnej zmluvy, a to bez zreteľa na to, či sa jedná o obydlie žalobkyne alebo nie.
Ochranu obydlia nie je možné ponímať absolútne tak, že každá dražba je porušením ústavného práva na

ochranu obydlia. Tieto závery nevyplývajú ani z nálezov ústavného súdu, ani z rozsudkov Európskeho
súdu pre ľudské práva. Neoprávnený zásah do obydlia je totiž zásah, ktorý nemá oporu v zákonnej
úprave, nesleduje legitímny cieľ, nedbá na podstatu a zmysel obmedzovaného základného práva a
slobody alebo nie je nevyhnutným a neprimeraným na dosiahnutie legitímneho cieľa (nález Ústavného
súdu SR sp. zn. I. ÚS 13/2000 zo dňa 10.07.2001).

74. V danej spojitosti súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.
zn. 7Cdo/115/2023 zo dňa 13.12.2023, v ktorom je uvedené nasledovné: ,,Najvyšší súd ako prvé
zdôrazňuje, že žalovaná 1/ pristúpila k výkonu záložného práva predajom zálohu na dražbe podľa
zákona č. 527/2002 Z. z. (o dobrovoľných dražbách); výkonom záložného práva sleduje legitímny

cieľ uspokojenia svojej pohľadávky z úverovej zmluvy spôsobom dovoleným zákonom. Ústavný súd
SR v uznesení z 24. septembra 2014, sp. zn. PL. ÚS 23/2014, v ktorom posudzoval súlad § 7 ods.
2 zákona č. 527/2002 Z. z. s čl. 1 ods. 1 a čl. 20 ods. 1 až 4 Ústavy SR a čl. 1 Dodatkového
protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uviedol, že podstatou dobrovoľnejdražby v zmysle platnej právnej úpravy je dohoda vlastníka vec s dražobníkom o dražbe určitého
predmetu. Vlastník veci môže poveriť inú osobu, aby dala pokyn na vydraženie veci, pričom Občiansky
zákonník vychádza z toho, že samotné uzatvorenie zmluvy o zriadení záložného práva so sebou

prináša možnosť pre záložného veriteľa speňažiť záloh prostredníctvom dobrovoľnej dražby, ktorý
pritom vystupuje ako zástupca záložcu. Dobrovoľná dražba sa potom odvíja od predchádzajúceho
úkonu vlastníka, ktorý dal súhlas na budúce speňaženie určitého svojho majetku určitým spôsobom
regulovaným právom a právna úprava ukladá povinnosť strpieť výkon dobrovoľnej dražby nielen s takým
záložným právom, ktoré vzniklo na základe zmluvy, ale aj s takým, ktoré vzniklo zo zákona. Záložný

veriteľ (vychádzajúc z právneho názoru Ústavného súdu SR) je oprávnený navrhnúť výkon záložného
práva prostredníctvom dobrovoľnej dražby aj bez exekučného titulu priznávajúceho mu zabezpečenú
pohľadávku voči vlastníkovi veci. Vlastníkovi veci teda patrí na ochranu vlastníckeho práva žaloba
o neplatnosť dobrovoľnej dražby. Obydlie občana spomedzi zálohov Občiansky zákonník nevylučuje.
V prípade, ak sa spochybňuje platnosť záložnej zmluvy (v prejednávanej veci sa platnosť záložnej
zmluvy nespochybňuje) alebo boli porušené ustanovenia zákona o dobrovoľných dražbách, zákon o

dobrovoľných dražbách umožňuje v zmysle § 21 ods. 2 podať osobou, ktorá tvrdí, že tým bola dotknutá
na svojich právach, návrh na určenie neplatnosti dražby. V danej veci záložný veriteľ (žalovaná 1/)
postupuje v súlade s Občianskym zákonníkom, ktorý v § 53 ods. 10 pripúšťa výkon záložného práva
predajom zálohu na dražbe podľa osobitného zákona aj v prípade, ak záložné právo zabezpečuje
záväzok zo spotrebiteľskej zmluvy a v súlade so zákonom o dobrovoľných dražbách. Záložné právo

na zabezpečenie pohľadávky žalovanej vzniklo na zmluvnom základe a povinnosť žalobcu ako záložcu
strpieť výkon záložného práva je zakotvená v § 151m ods. 4 veta prvá Občianskeho zákonníka.“

75. Z doterajšej rozhodovacej praxe Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyplýva, že súdna prax pri
riešení vymedzenej právnej otázky dospela k záveru, že právna úprava dobrovoľných dražieb, resp.

možnosť vymáhania plnení zo spotrebiteľských zmlúv takouto formou nie je v rozpore s ochranou
spotrebiteľa, ktorá vyplýva z práva Európskej únie, avšak len za predpokladu, že príslušná právna
úprava umožňuje zabezpečenie ochrany práv spotrebiteľa, resp. ju aspoň prakticky neznemožňuje
alebo nadmerne nesťažuje (porov. sp. zn. 8Cdo 147/2017, 5 Cdo 113/2017, 2 Cdo 36/2019 a 3Cdo
94/2019). Dovolací súd nespochybňuje právny názor odvolacieho súdu, že strata obydlia žalobcov by

predstavovala zásah do ich práv a spôsobila by im nepriaznivú životnú situáciu, avšak právo na obydlie
spotrebiteľa nemožno chápať ako absolútne nedotknuteľné. (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky, sp. zn. 6Cdo/51/2020 zo dňa 28.09.2022)

76. V tejto súvislosti súd dáva do pozornosti rozhodnutie Ústavného súdu SR, č.k. PL. ÚS 23/14 ,

z ktorého je zrejmé, že samotné uzatvorenie zmluvy o zriadení záložného práva so sebou prináša
možnosť pre záložného veriteľa speňažiť záloh prostredníctvom dobrovoľnej dražby, pričom vystupuje
ako zástupca záložcu. Vzhľadom na uvedené sa dobrovoľná dražba odvíja od predchádzajúceho
úkonu vlastníka, ktorý dáva súhlas na budúce speňaženie určitého svojho majetku určitým spôsobom
regulovaným právom.

77. Súdna prax sa ustálila v závere, že aj keď dražba nehnuteľností slúžiacich na bývanie môže
vážnym spôsobom zasiahnuť do práv žalobkyne vlastniť majetok podľa článku 22 ústavy s dosahom na
ústavné právo na obydlie podľa článku 19 v spojení s článkom 20, neznamená to, že dražba takýchto
nehnuteľností nie je prípustná. Právo na obydlie v sebe nezahŕňa garanciu nedotknuteľnosti vecného

či obligačného práva k nehnuteľnosti, ktorá je obydlím. Možnosť vymoženia plnení zo spotrebiteľských
zmlúv formou dobrovoľných dražieb pritom nie je v rozpore s Ústavou SR, ani s ochranou spotrebiteľa
vyplývajúcou z práva únie. Zákon o dobrovoľných dražbách v ust. § 21 ods. 2 dáva možnosť osobe,
ktorá bola dražbou dotknutá na svojich právach, požiadať súd, aby určil neplatnosť dražby.

78. Súčasne podľa názoru súdu v danom prípade vykonania dobrovoľnej dražby bol zachovaný ústavný
princíp primeranosti, pričom nebol ani porušený princíp ultima ratio a to najmä s poukazom na výšku
pohľadávky banky voči žalobkyni a hodnotu založenej nehnuteľnosti. Naopak, podľa názoru súdu
sa výkon záložného práva, vzhľadom na všetky okolnosti prípadu, javil ako najvhodnejší spôsob
uspokojenia pohľadávky.

79. Súd zdôrazňuje, že povinnosť tvrdenia a dôkazné bremeno v prebiehajúcom spore o neplatnosť
dražby znášala žalobkyňa, ktorá bola povinná označiť relevantné skutočnosti, ktorými spochybňovalaplatnosť záložnej zmluvy, alebo z ktorých vyvodzuje porušenie zákona o dobrovoľných dražbách
a zároveň vznik ujmy na svojich právach.

80. Súd má zato, že vyššie uvedené skutkové tvrdenia žalobkyne nepredstavovali právne relevantné
rozhodujúce skutočnosti pre posúdenie neplatnosti dobrovoľnej dražby v takom rozsahu, aby súd mohol
vysloviť jej neplatnosť, s poukazom na zákon o dobrovoľných dražbách, kde v zmysle ust. § 21 ods. 2 je
povinná žalobkyňa tvrdiť a preukázať, že boli porušené ustanovenia tohto zákona alebo, že je neplatná
záložná zmluva.

81. Žalobkyňa súčasne v konaní namietala zosplatnenie spotrebiteľského úveru žalovaným v 1. rade.

82. Súd prednostne konštatuje, že Zmluva o poskytnutí úveru na bývanie ,,Flexihypotéka účelová“
č. 001/329703/18-001/000 je nesporne zmluvou spotrebiteľskou podliehajúcou režimu § 52 až 54a
Občianskeho zákonníka.

83.Súdsanáslednezaoberaltým,čivkonaníoneplatnosťdražbymožnopristúpiťkprieskumusamotnej
zmluvy o úvere, nakoľko spornou otázkou v konaní bola otázka zosplatnenia úveru a na ňu nadväzujúce
vyhlásenie veriteľa podľa ust. § 7 ods. 2 zákona o dražbách. V tomto smere súd vychádzal z právneho
názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorý vyplýva z uznesenia sp. zn. 9Cdo/187/2022 zo

dňa 27.11.2023: ,,Dovolací súd opätovne na tomto mieste zdôrazňuje, že ochrana spotrebiteľa sa
prejavuje aj v tom, že všeobecné súdy sú povinné ex offo skúmať neprijateľnosť zmluvných podmienok,
za predpokladu, že tieto spadajú do predmetu konania, t.j. ak tieto súvisia s predmetom sporu, ako
ho vymedzili procesné strany. Uvedené potom v posudzovanom prípade opodstatňovalo záver o
povinnosti súdov oboch inštancií vyrovnať sa nielen so zmluvnými podmienkami obsiahnutými v zmluve

o zriadení záložného práva, ale vzhľadom na akcesorický charakter záložného práva bolo nepochybne
potrebné ex offo preskúmať aj samotnú zmluvu o úvere. Povinnosťou súdov oboch inštancií preto
bolo z tohto hľadiska preskúmať aj obsah hlavného, zabezpečovaného záväzku, pretože to mohlo mať
podstatný vplyv na (ne)platnosť záložnej zmluvy, účinky záložného práva, a v konečnom dôsledku aj
na (ne)platnosť samotnej dobrovoľnej dražby. Súdy nižších inštancií preto viazala povinnosť zaoberať

sa otázkami pravosti a splatnosti pohľadávky (osobitne zamerajúc pozornosť na otázku zosplatnenia
úveru), jej výšky (osobitne zamerajúc pozornosť na výšku úrokov, poplatkov či ďalšieho príslušenstva) a
charakteru pohľadávky zabezpečenej predmetným záložným právom, ktorá môže byť tvorená plneniami
v rozpore s dobrými mravmi, či z neprijateľných zmluvných podmienok. Ak má súd poskytnúť záložcovi
ako spotrebiteľovi účinnú ochranu pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami, nie je to možné bez

toho, aby dôsledne preskúmal základný úverový vzťah zabezpečený záložným právom.“

84. S ohľadom na toto konštatovanie je prieskum zmluvy o úvere v zmysle citovaného rozhodnutia NS
SR možný, a tak súd prvej inštancie vyhodnocoval jej obsah a vplyv na vyhlásenie záložného veriteľa
o pravosti, výške a splatnosti pohľadávky.

85. Ak záložný veriteľ vo vyhlásení podľa § 7 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách
uplatní pohľadávku, ktorej pravosť je spochybňovaná existenciou neprijateľných zmluvných podmienok
s ňou súvisiacich, súd je povinný tieto v konaní o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby skúmať.
(uznesenie NS SR sp.zn. 4Cdo/149/2020 zo dňa 23.2.2022)

86. K následkom nesprávnej výšky pohľadávky sa vyjadril aj NS SR so záverom, že „... ak záložný
veriteľ vo vyhlásení podľa § 7 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z.z. uplatní pohľadávku, ktorej základ bude
spočívať v neprijateľnej zmluvnej podmienke, dochádza k porušeniu tohto ustanovenia, pretože záložný
veriteľ uplatní pohľadávku, ktorá neexistuje, čo spôsobuje porušenie ustanovení zákona č. 527/2002

Z.z. (o dobrovoľných dražbách) zakotvujúce možnosť domáhať sa neplatnosti dobrovoľnej dražby podľa
§ 21 ods. 2 cit. zákona, pretože týmto neprípustným spôsobom dochádza k porušeniu práv dlžníka
(resp. záložcu), od ktorého veriteľ prostredníctvom dobrovoľnej dražby vymáha aj nároky bez právneho
základu...“ (uznesenie NS SR č. k. 4Cdo/149/2020 z 23. februára 2022, nález Ústavného súdu SR sp.zn.
III. ÚS 416/2022 z 13. júla 2023).

87. Súdny dvor EÚ opakovane judikoval, že vykonanie ex offo kontroly relevantných zmluvných
podmienok nie je o možnosti, ale o povinnosti: „Úloha, ktorú v konkrétnej oblasti vnútroštátnemu
súdu udeľuje právo Spoločenstva, preto nie je vymedzená len možnosťou vysloviť sa k prípadnejnekalej povahe zmluvnej podmienky, ale zahŕňa taktiež povinnosť preskúmať ex offo túto otázku,
pokiaľ je súd oboznámený s právnymi a skutkovými okolnosťami potrebnými na tento účel, vrátane
prípadu“ (rozsudok C-243/08, Q.:Q.:G.:XXXX:XXX, bod 32). Súd má pritom tento cieľ naplniť s takou

mierouprocesnejingerencie,ktorájetypickápreochranuverejnéhoporiadku(porov.uznesenieC-76/10,
Q.:Q.:G.:XXXX:XXX, bod 50), a to bez ohľadu na zastupovanie spotrebiteľa advokátom (porov. rozsudok
C-497/13, Q.:Q.:G.:XXXX:XXX, bod 47). Aj podľa rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
sp.zn. 6Cdo/159/2020 zo 7. decembra 2022 v spore o určenie neplatnosti dražby bolo možné aj podľa
právnej úpravy ustanovenia § 21 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z. z. v znení účinnom do 31. mája 2014

prejudiciálne posúdiť či spochybniť neplatnosť záložnej zmluvy v spojitosti s konštatovaním porušenia
ustanovení zákona č. 527/2002 Z. z. Výkonu dražby nepredchádza žiadna predbežná kontrola a ani
iné preskúmanie pohľadávky a preverenie splnenia podmienok, preto je nevyhnutné dikciu prvej vety
§ 21 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z. z. i v znení účinnom do 31. mája 2014 vykladať extenzívne tak,
že dôvodom neplatnosti dražby môže byť porušenie akýchkoľvek procesných alebo hmotnoprávnych
podmienok výkonu záložného práva a výkonu dražby, ktoré vedú k spochybneniu platnosti zmluvy,

platnosti záložnej zmluvy, existencie záložného práva, pravosti a splatnosti pohľadávky, jej výšky a
charakterupohľadávky,ktorámôžebyťtvorenáplneniamivrozporesdobrýmimravmi,čizneprijateľných
zmluvných podmienok. Podľa názoru ústavného súdu je tento záver najvyššieho súdu plne ústavne
konformný (uznesenie sp.zn. II. ÚS 329/2023 z 21. júna 2023). Záložné právo slúži na zabezpečenie
pohľadávky a jej príslušenstva tým, že záložného veriteľa oprávňuje uspokojiť sa alebo domáhať sa

uspokojenia pohľadávky z predmetu záložného práva (zálohu), ak pohľadávka nie je riadne a včas
splnená (§ 151a OZ). Z toho možno vyvodiť, že základnými definičnými znakmi záložného práva sú (i)
existenciapohľadávky,ktorúzáložnéprávozabezpečuje,(ii)existenciaspôsobiléhopredmetuzáložného
práva, (iii) vecno-právny charakter záložného práva a (iv) akcesorický a subsidiárny vzťah záložného
práva k zabezpečenej pohľadávke (porov. ŠTEVČEK, M., DULAK, A., BAJÁNKOVÁ, J., FEČÍK, M.,

SEDLAČKO, F., TOMAŠOVIČ, M. a kol. Občiansky zákonník I. 2. vydání. Praha: C. H. Beck, 2019, s.
1253, marg. č. 1.). Vo vzťahu k posudzovanej veci je významným práve akcesorický vzťah záložného
práva k zabezpečenej pohľadávke, z ktorého vyplýva, že predpokladom vzniku a trvania záložného
práva je práve existencia zabezpečenej pohľadávky. Hoci súčasná právna úprava dobrovoľných dražieb
do istej miery zužuje možnosť namietania neplatnosti dobrovoľnej dražby len na dôvody (i) neplatnosti

zmluvy o zriadení záložného práva, (ii) porušenie ustanovení zákona č. 527/2002 Z. z. a (iii) trestnej
činnosti, súdy sú v konaní o určenie neplatnosti dražby povinné ex offo skúmať aj to, či záložná
zmluva, ak má charakter spotrebiteľskej zmluvy, neobsahuje neprijateľné zmluvné podmienky. Inak
povedané, ak je predmetom súdneho konania určenie neplatnosti dražby v zmysle zákona č. 527/2002
Z. z. a procesná strana spochybňuje platnosť záložnej zmluvy majúcej spotrebiteľský charakter, súdy

sú povinné aplikovať aj hmotné právo k neprijateľným zmluvným podmienkam (§ 52 a nasl. OZ).
Len tak môže byť zabezpečená zodpovedajúca právna ochrana spotrebiteľa, s poukazom na vyššie
citované závery rozhodovacej praxe najvyššieho súdu a ústavného súdu. (uznesenie NS SR sp. zn.
9Cdo/187/2022 zo dňa 27.11.2023)

88. Súd v danom kontexte poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, v zmysle
ktorého, ak má súd poskytnúť záložcovi ako spotrebiteľovi účinnú ochranu pred neprijateľnými
zmluvnými podmienkami, nie je to možné bez toho, aby dôsledne preskúmal základný úverový vzťah
zabezpečený záložným právom. Vzhľadom na akcesorický charakter záložného práva sú súdy povinné
ex offo preskúmať aj zmluvu o úvere. (uznesenie NS SR sp. zn. 9Cdo/187/2022)

89. Súd má zato, že v konaní o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby, nakoľko v konaní bol ustálený
charakter spotrebiteľskej úverovej zmluvy, z ktorej pohľadávka vznikla, nie je súd zbavený povinnosti
(dôsledne) skúmať či došlo k platnému zosplatneniu pohľadávky, t. j. je povinný ex offo preskúmavať
obsah hlavného zabezpečovacieho záväzku a s tým obligatórne súvisí, okrem iného, aj preskúmavanie

otázok splatnosti pohľadávky.

90. Súd konštatuje, že žalovaný v 1. rade listom (pokus o zmier) zo dňa 28.3.2023, v rámci ktorého
žalovaný v 1. rade vyzval žalobkyňu na úhradu sumy vo výške 1.209,77 EUR a súčasne ju upozornil
na možnosť zosplatnenia celého úveru v prípade neuhradenia dlžnej sumy, možno považovať za výzvu

v zmysle ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka v spojení s ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách. Po
predmetnej výzve následne žalovaný v 1. rade adresoval žalobkyni list (výzva na predčasné splatenie
zostatku úveru s príslušenstvom) zo dňa 17.4.2023, v ktorom jej oznámil vyhlásenie mimoriadnej
splatnosti úveru a vyzval ju na úhradu dlžnej čiastky vo výške 36.476,83 EUR.91. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že pokus o zmier zo dňa 28.3.2023 (a nakoniec
ani výzva na predčasné splatenie zostatku úveru s príslušenstvom zo dňa 17.4.2023), ktorým žalovaný

v 1. rade vyzval žalobkyňu na úhradu dlžnej čiastky vo výške 1.209,77 EUR, nešpecifikuje konkrétnu
splátku, pre ktorú veriteľ upozorňuje spotrebiteľa (žalobkyňu), že nezaplatením tej konkrétnej splátky
využije oprávnenie vyhlásiť mimoriadne zosplatnenie úveru. V uvedenej výzve bolo uvedené len to, že
dlh žalobkyne predstavuje sumu vo výške 1.209,77 EUR. V zmysle uvedeného je zrejmé, že v liste
žalovaného v 1. rade zo dňa 16.7.2023 absentuje konkretizácia splátky, pre ktorú došlo k zosplatneniu

spotrebiteľského úveru.

92. Podľa názoru súdu za náležite odôvodnené, dostatočne určité a zrozumiteľné upozornenie
spotrebiteľa ako bezvadný právny úkon dodávateľa, ktorý v spojení s jeho ďalším nadväzujúcim
jednostranným hmotnoprávnym úkonom (vyhlásenie predčasnej splatnosti pohľadávky) vyvolá ním
zamýšľané právne účinky ustanovené v zákone (tzv. zosplatnenie jeho pohľadávky proti spotrebiteľovi),

možno pritom považovať len také písomné upozornenie spotrebiteľa, ktoré rešpektuje zákonné
obmedzenia vyplývajúce z ust. § 53 ods. 9 OZ v spojení s ust. § 565 OZ, t. j. z ktorého aj priemerný
spotrebiteľ bez príslušného právnického vzdelania môže nepochybne posúdiť, že (i) k tomuto kroku
dodávateľ skutočne pristúpil pre omeškanie spotrebiteľa so zaplatením splátky, ktoré (ii) trvá najmenej
tri mesiace a (iii) súčasne v lehote nie kratšej ako 15 dní pred zosplatnením (iv) spotrebiteľa upozornil

na uplatnenie práva dodávateľa ustanoveného v §565 o. z. Nespochybniteľným právom spotrebiteľa
ako adresáta takéhoto úkonu dodávateľa, ktorým tomuto argumentujúc porušením jeho zmluvných
povinností z jednostranného rozhodnutia dodávateľa sa menia a zanikajú jeho zmluvne dohodnuté
práva (záväzok plniť v splátkach), je totiž rozhodne vedieť, nesplnením ktorej splátky svoje povinnosti
spotrebiteľ podľa dodávateľa porušil a pre omeškanie ktorej splátky dodávateľ následne sa rozhodol

použiť svoje právo vyplývajúce z § 565 Občianskeho zákonníka, pričom z koncepcie týchto dvoch
zákonných ustanovení vyplýva, že musí ísť o splátku tú istú.

93. Súd tak musí konštatovať, že z výzvy žalovaného v 1. rade zo dňa 28.3.2023, nebolo možné
tieto skutočnosti zistiť a žalobkyňa ani nemohla akokoľvek vecne argumentovať, pričom hrozbu

zosplatnenia pohľadávky dodávateľa dokonca nemohla ani odvrátiť prípadným dodatočným zaplatením
omeškanejsplátky,preabsenciujejpotrebnejbližšejidentifikácievspornejvýzve.Súčasnesažalobkyňa
z uvedeného dôvodu ani nemohla mimosúdne úspešne ubrániť ani proti avizovanému použitiu práva
dodávateľa ustanoveného v § 565 Občianskeho zákonníka. Obsah predmetnej výzvy preto nie je v
súlade so zákonom, tento spotrebiteľa jednoznačne zavádza a zhoršuje jeho zmluvné postavenie (§54

ods. 1 Občianskeho zákonníka).

94. Podľa právneho názoru súdu je takýto právny úkon neurčitý z dôvodu, že v tomto liste nie je
riadne špecifikovaná konkrétna omeškaná splátka, pre ktorú sa veriteľ rozhodol vyhlásiť mimoriadnu
splatnosť úveru. Nešpecifikácia konkrétnej splátky, pre ktorú bola vyhlásená mimoriadna splatnosť

úveru spôsobuje neurčitosť takéhoto úkonu, nakoľko bez tejto špecifikácie nemožno posúdiť, či došlo
k splneniu podmienky ustanovenej v § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ktorá umožňuje využitie
práva podľa ust. § 565 Občianskeho zákonníka. S poukazom na ust. § 37 Občianskeho zákonníka súd
považoval tento právny úkon postupcu za neplatný, z dôvodu jeho neurčitosti. Pohľadávka sa nestala
splatnou, a preto zosplatnenie pohľadávky žalovaným v 1. rade je podľa § 39 Občianskeho zákonníka

neplatné.

95. Žalovaní zhodne tvrdili, že vo výzve zo dňa 28.3.2023 neexistovala povinnosť kvalifikovať pre
nesplnenie, ktorej splátky uplatňuje právo podľa ust. § 565 a ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka.

96. K danému tvrdeniu súd uvádza, že konkretizovanie splátky, pre ktorú došlo k zosplatneniu
spotrebiteľského úveru, je skutkovým tvrdením a riešenie skutkovej otázky (quaestio facti) je v civilnom
sporovom konaní spojené s obstarávaním skutkových poznatkov súdu v procese dokazovania.

97.Jepotrebnépoukázaťnato,žemožnosťpredčasnéhozosplatneniaúverujeprávneupravenávust.§

565Občianskehozákonníka.Vychádzajúcztohtoustanovenia,akideoplnenievsplátkach,môževeriteľ
žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v
rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej
splátky.98.Ustanovenie§565Občianskehozákonníkatedaumožňujeveriteľoviuplatňovaťsivočidlžníkovicelú
pohľadávku, resp. jej nezaplatený zvyšok, ak dlžník nedodržal dohodu o včasnom plnení dohodnutých

splátok. Ak veriteľ takto dohodnuté právo nepoužije najneskoršie do zročnosti najbližšie nasledujúcej
splátky, pokračuje sa v plnení v splátkach. Veriteľ však svoje právo môže využiť po opätovnom porušení
povinnosti dlžníkom. Strata výhody splátok teda nenastáva priamo zo zákona. V prípade, ak veriteľ svoje
oprávnenie vyplývajúce z ust. § 565 Občianskeho zákonníka využije, vyhlásenie predčasnej splatnosti
má významné právne následky.

99. Keďže medzi žalobkyňou a žalovaným v 1. rade bola uzatvorená spotrebiteľská zmluva, pre
posúdenie jednorazového predčasného zosplatnenia celého dlhu bolo potrebné zohľadniť i špeciálne
ustanovenie k ustanoveniu § 565 Občianskeho zákonníka, ktorým je ustanovenie § 53 ods. 9
Občianskeho zákonníka upravujúce osobitné podmienky pre možnosť veriteľa zosplatniť celý dlh. V
zmysle ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má

vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od
omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní
na uplatnenie tohto práva.

100. V prípade spotrebiteľských záväzkov ide o dva rôzne právne úkony veriteľa, a to upozornenie na

uplatnenie práva veriteľa podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka a samotná žiadosť o zaplatenie
celého dlhu pre omeškanie so zaplatením splátky. Podmienkou riadneho zosplatnenia dlhu je riadne
doručenie oboch prejavov vôle veriteľa dlžníkovi.

101. Ak Občiansky zákonník v tomto ustanovení hovorí o možnosti uplatnenia práva podľa § 565

Občianskeho zákonníka, najskôr v lehote po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením
splátky, s ktorou je spotrebiteľ v omeškaní, musí ísť vždy o konkrétnu splátku, nakoľko len v takomto
prípade je možné posúdiť, či bola dodržaná zákonom stanovená minimálna lehota troch mesiacov pre
uplatnenie takéhoto práva veriteľom.

102. Preto podľa názoru súdu právny úkon akým je výzva pred zosplatnením a nakoniec aj samo
zosplatnenie celého peňažného dlhu pre nezaplatenie splátky, musí obsahovať aj dôležitý údaj, a to
identifikáciu tej splátky, pre ktorú sa veriteľ rozhodol využiť svoje právo na zosplatnenie celého dlhu. Ak
právny úkon zosplatnenia neobsahuje konkretizáciu splátky, pre ktorú sa veriteľ rozhodol peňažný dlh
zosplatniť, je nejasný a teda neurčitý, nakoľko vyvoláva dôvodné pochybnosti o tom, či došlo k dodržaniu

zákonom stanovenej minimálnej lehoty troch mesiacov pre uplatnenie takéhoto práva veriteľa. V zmysle
vyššie uvedeného je preto právny úkon zosplatnenia pre jeho neurčitosť neplatný podľa ust. § 37 ods.
1 Občianskeho zákonníka, ako aj zákon obchádzajúci podľa ust. § 39 Občianskeho zákonníka.

103. Súd má za to, že z upozornenia na možnosť zosplatnenia (výzvy zo dňa 28.3.2023) musí byť

zrejmé, pre omeškanie ktorej konkrétnej splátky môže byť predmetný úver predčasne zosplatnený,
nestačí spotrebiteľa iba všeobecne upozorniť na to, že je v omeškaní so zaplatením viacerých splátok
(uvedením výšky omeškaných splátok). Tento údaj musí byť vo výzve podľa § 53 ods. 9 Občianskeho
zákonníka jednoznačne konkretizovaný. I keď Občiansky zákonník expressis verbis neuvádza čo má
byť obsahom predmetných oznámení, tento obsah možno nepochybne vyabstrahovať z podmienok,

ktoré musia byť splnené pre realizáciu mimoriadneho zosplatnenia úveru veriteľom. Pokiaľ ustanovenie
§ 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka možnosť predčasného zosplatnenia úveru podmieňuje uplynutím 3
mesačnej doby od omeškania so zaplatením splátky, tak je zrejmé, že táto konkrétna splátka musí byť
jednoznačne identifikovateľná, čomu zodpovedá povinnosť vedieť ju i konkretizovať. Veriteľ predsa musí
vedieť, pre ktorú splátku svoje právo zosplatniť úver uplatnil a nie je dôvod, prečo by touto informáciou

nemal disponovať aj dlžník. Ak Občiansky zákonník v tomto ustanovení hovorí o možnosti uplatnenia
práva podľa § 565 Občianskeho zákonníka, najskôr v lehote po uplynutí troch mesiacov od omeškania
so zaplatením splátky, s ktorom je spotrebiteľ v omeškaní, musí ísť vždy o konkrétnu splátku, nakoľko
len v takomto prípade je možné posúdiť, či bola dodržaná zákonom stanovená minimálna lehota troch
mesiacov pre uplatnenie takéhoto práva veriteľom.

104. Z obsahu predmetnej výzvy zo dňa 28.3.2023 žalobkyňa nemala možnosť posúdiť, zaplatením
ktorej konkrétnej splátky (prípadne v akej výške) je možné odvrátiť predčasné zosplatnenie úveru.
Žalovaný v 1. rade jej poskytol informáciu o celkovej výške pohľadávky banky, s ktorou bola v omeškaní,avšak pre účely predčasného zosplatnenia žalobkyňa (spotrebiteľ) potrebovala nevyhnutne vedieť tú
konkrétnu splátku, ktorú ak zaplatí je schopná predčasné zosplatnenie úveru úspešne odvrátiť.

105. Súd tak mal na základe vykonaného dokazovania za nesporné, že neboli splnené všetky
zákonné podmienky pre zosplatnenie úveru podľa § 565 Občianskeho zákonníka v spojení s § 53
ods. 9 Občianskeho zákonníka, t.j. že žalovaným v 1. rade nedošlo k zosplatneniu úveru zákonným
spôsobom. Súd má zato, že bez konkretizácie splátky, pre ktorú prichádza zosplatnenie, nie je možné
spoľahlivo určiť, či k uplatneniu práva došlo za splnenia preň zákonom určených podmienok (uplynutia

oboch lehôt podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka). Právny úkon nekonkretizujúci splátku je preto
podľa posúdenia súdu úkon zákon obchádzajúci (nakoľko napriek nezakotveniu výslovnej zákonnej
požiadavky na takúto náležitosť jej absencia spôsobuje nedodržanie účelu úpravy, ktorým je možnosť
overenia si splnenia požiadaviek slúžiacich zvýšenej ochrane spotrebiteľa) a i nedostatočne určitý, v
oboch prípadoch sankcionovaný neplatnosťou (či už podľa § 39 alebo § 37 ods. 1 OZ).

106. Záložný veriteľ ako navrhovateľ dražby bol povinný v zmysle § 7 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z. z.
v zmluve o vykonaní dražby uviesť dôvod konania dražby, a okrem vyhlásenia, že predmet dražby bolo
možné dražiť, musel vyhlásiť aj špecifikáciu pohľadávky, ktorá je dôvodom výkonu dobrovoľnej dražby,
a to v rozsahu: pravosť, výška a splatnosť (§ 16 ods. 3). Ak teda dražbu navrhoval záložný veriteľ,
bol povinný vyhlásiť, že jeho nesplnená pohľadávka, na základe ktorej si uplatňuje výkon záložného

práva formou dobrovoľnej dražby, je pravá, splatná a v uvedenej výške. (rozhodnutie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 7Cdo/115/2023 zo dňa 13.12.2023)

107. Súd k tomu zdôrazňuje, že žalovaný v 1. rade v rámci dobrovoľnej dražby uplatnil plnenie majúce
svoj základ v pohľadávke, ktorá nebola splatná, pričom prieskumu zosplatnenia sa domáhala žalobkyňa

žalobou na určenie neplatnosti dražby (§ 21 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z. z.).

108. Súd preto uvádza, že konaním záložného veriteľa (žalovaný 1. rade) vo vyhlásení podľa § 7 ods.
2 zákona č. 527/2002 Z. z., ktorým uplatnil pohľadávku, ktorej základ spočíval v nesplatnej pohľadávke
došlokporušeniutohtoustanoveniazákonatým,žezáložnýveriteľuplatnilpohľadávku,ktoráneexistuje,

resp. na ktorú sa nedá aplikovať výkon dobrovoľnej dražby, nakoľko pohľadávka nebola splatná,
a teda toto jeho vyhlásenie nebolo pravdivé, čím došlo k porušeniu ustanovení zákona o dobrovoľných
dražbách.

109. Súd dospel na základe vykonaného dokazovania a právneho posúdenia veci k záveru, že

vyhlásenie navrhovateľa dražby v zmysle ust. § 7 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách nemohlo byť
správne a súladné so zisteným stavom, t. j. žalovaný v 1. rade nesprávne určil splatnosť pohľadávky, a
to z dôvodu neplatného zosplatnenia úveru, čím došlo k porušeniu tohto ustanovenia, pretože záložný
veriteľ uplatnil pohľadávku, ktorá neexistuje, čo spôsobuje porušenie ustanovení zákona č. 527/2002
Z.z. (o dobrovoľných dražbách) zakotvujúce možnosť domáhať sa neplatnosti dobrovoľnej dražby podľa

§ 21 ods. 2 cit. zákona, pretože týmto neprípustným spôsobom dochádza k porušeniu práv dlžníka (resp.
záložcu), od ktorého veriteľ prostredníctvom dobrovoľnej dražby vymáhal nárok bez právneho základu.

110. Podľa názoru súdu preto ide o zákonný dôvod (ust. § 21 ods. 2 citovaného zákona) oprávňujúci
súd na určenie neplatnosti dražby, nakoľko boli porušené ustanovenia zákona o dobrovoľných dražbách

(rozpor ust. § 7 ods. 2 citovaného zákona). V konaní tak bolo nesporne preukázané, že došlo k porušeniu
zákona č. 527/2002 Z. z., konkrétne ust. § 7 ods. 2 a týmto porušením boli porušené práva žalobkyne,
tým že jej bola spôsobená ujma na majetku (neplatnou dobrovoľnou dražbou jej nehnuteľností) a taktiež
bola preukázaná príčinná súvislosť medzi porušením ust. zákona č. 527/2002 (spôsobeného konaním
žalovaného v 1. rade) a poškodením práv žalobkyne.

111. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti súd dospel k záveru o dôvodnosti žaloby a
určil, že opakovaná dobrovoľná dražba konaná dňa 08.08.2024 v učebni č. 114, Inštitút vzdelávania
veterinárnych lekárov, Cesta pod Hradovou 13/A, 041 77 Košice, predmetom ktorej bola dražba
nehnuteľností nachádzajúcich sa v obci Trhovište, okres D., kat. úz. B., zapísané na LV č. XX ako parcely

registra „C“ evidované na katastrálnej mape ako: parc. č. 1 zastavaná plocha a nádvorie o výmere 619
m2, parc. č. 2 záhrada o výmere 1158 m2, stavby: rodinný dom so súpisným číslom XXX na parcele
registra „C“ číslo 1, ktorej priebeh bol osvedčený Notárskou zápisnicou N 573/2024, NZ 24870/2024,NCRIs 25569/2024 vyhotovenou dňa 08.08.2024 notárkou JUDr. Jarmilou Kováčovou, so sídlom v Nitre,
M. O. XX, je neplatná.

112. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie založil na neplatnosti právneho úkonu – neplatnom
zosplatnení spotrebiteľského úveru žalovaným v 1. rade, a s tým súvisiacim porušením ust. § 7 ods. 2
zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách, spočívajúcom v nepravdivom vyhlásení žalovaného
v 1. rade o splatnej pohľadávke, ktoré má za následok vyslovenie neplatnosti dražby v súlade s ust. §
21 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách.

113. Súd záverom dodáva, že sa nezaoberal žalobkyňou uplatnenou námietkou týkajúcej sa porušenia
ust. § 3 ods. 6 zákona o dobrovoľných dražbách, nakoľko z vykonaného dokazovania vyplynulo, že
dobrovoľná dražba je neplatná z vyššie uvedených skutočností.

114. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

115. V sporových konaniach sa ohľadom náhrady trov konania uplatňuje tzv. zásada úspechu, t.j. strane,
ktorá mala vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov proti neúspešnej strane. Úspech vo veci sa
zisťuje porovnaním žalobnej žiadosti (petitu) a výroku rozhodnutia, ktorým sa vo veci rozhodlo. Strana,
ktorá mala plný úspech vo veci má nárok na náhradu všetkých účelne vynaložených trov proti strane,

ktorá vo veci úspech nemala.

116.Podľa§262ods.1CSP,onárokunanáhradutrovkonaniarozhodneajbeznávrhusúdvrozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

117. Vychádzajúc z vyššie citovaných zákonných ustanovení o trovách konania bola žalobkyňa v konaní
plne úspešná, a preto jej súd priznal nárok na náhradu trov konania proti žalovaným v 1. až 4. rade vo
výške 100 %.

118. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po

právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v dvoch písomných vyhotoveniach.

Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu
smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len
v rozsahu vykonanej opravy. Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom súde (ust. § 362 ods. 1 a 2 C.s.p.).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ
domáha (ust. § 363 C.s.p.).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti

rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktorépredchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na
rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania (ust. § 365 C.s.p.).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (ust. § 366 C.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.