Rozsudok – Ostatné ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 21. október 2025

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 9C/57/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7624203451
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 10. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Stanislava Semanová

ECLI: ECLI:SK:OSSN:2025:7624203451.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves, sudkyňa JUDr. Stanislava Semanová, v spore žalobcu: A. B., nar.

XX.XX.XXXX trvale bytom C. XX, zastúpený JUDr. Anna Suchá, advokátka so sídlom D.. E. XXXX/XX, F.
G. H. proti žalovaným: 1/ I. J. K., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XX, 2/ J. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom B. X, C. C., 3/ I. J., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. XX, E., G. F. L., 4/ M. C., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom M. XX, N., O. B., 5/ E. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XX, 6/ P. H., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom C. XX, 7/ E. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XX, o určenie, že nehnuteľnosť patrí
do dedičstva, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu zamieta.

II. Žalovaný v 1. rade má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, o výške ktorej
bude rozhodnuté samostatným uznesením po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozsudku.

III. Žalobca a žalovaní v 2. až 7. rade nemajú nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou podanou na tunajšom súde dňa 15.07.2024 sa žalobca domáhal, aby súd určil, že
spoluvlastnícky podiel na parcele E KN č. 387/16 zapísanej na liste vlastníctva č. XXX, katastrálne
územie C., o veľkosti 6/56 z celku patrí do dedičstva po nebohom Q. B., zomrelom dňa X.XX.XXXX,

spoluvlastnícky podiel o veľkosti 11/56 z celku patrí do dedičstva po nebohom R. B., zomrelom dňa
XX.X.XXXX a spoluvlastnícky podiel o veľkosti 11/56 z celku patrí do dedičstva po nebohej B. B.,
zomrelej dňa X.X.XXXX.

2. V žalobe žalobca uviedol, že so žalovaným v 1. rade sú podielovými spoluvlastníkmi parcely E KN č.
387/16 každý v podiele 18/36 z celku. Právni predchodcovia žalobcu boli podielovými spoluvlastníkmi
pôvodnej pozemkovoknižnej parcely č. 239/b, zapísanej v pozemkovoknižnej zápisnici č. X, katastrálne

územie C. a súčasná parcela E KN č. 387/16 je časťou tejto pôvodnej parcely. K marcu 2020 žalobca
zistil,žeakovlastnícipozemkubolinalistevlastníctvaakopodielovíspoluvlastnícizapísaníI.J. aI.J.K.,
každývpodiele1/2.NikdypredtýmnemalarodinaJ.anirodinaK.žiadneprávokpozemku.Okresnýúrad
Levoča, katastrálny odbor mu odpoveďou zo dňa 07.04.2020 oznámil, že pôvodná pozemkovoknižná
parcela č. 239/b bola zapísaná v prospech spoluvlastníkov Q. B., R. B., R. B. a B. B.. Títo dňa
22.01.1971 uzavreli zmluvu o zrušení spoluvlastníctva, podľa ktorej Q. B. s manželkou R. nadobudli
do BSM parcelu E KN č. 387/14 a R. B. a manželka B. nadobudli do BSM parcelu E KN č. 387/13.

Zostávajúca časť parcely mpč. 239/b ostala v podielovom spoluvlastníctve uvedených spoluvlastníkov.
Časť zostávajúcej parcely mpč. 239/b, podľa KN parcelu registra C KN č. 209, nadobudla v roku 1999 na
základeosvedčeniaovydržaníp.P.H..Nevyporiadanátakzostalalenčasťparcelympč.239/b,podľaKN
parcela registra C KN č. 209, ktorá je zároveň identická s parcelou registra E KN č. 387/16. V dedičskýchkonaniach po nebohých Q. a R. B. ostatok parcely mpč. 239/b nadobudli ich traja synovia A. B., Q. B. a
E. B.. Zostatok parcely mpč. 239/b, identický s parcelou E KN č. 387/16 nebol predmetom prejednania
dedičstva po nebohých R. B. a jeho manželke B.. Pri spracovaní registra obnovenej evidencie pozemkov

v katastrálnom území C. došlo k chybe v tom, že ako spoluvlastníci parcely E KN č. 387/16 boli
nesprávne určení I. J. a L. J., ktorý odpredal žalovanému v 1. rade spoluvlastnícky podiel 18/36. Žalobca
oslovil dedičov po I. J., ktorí súhlasili s vydržaním v rozsahu im patriaceho spoluvlastníckeho podielu z
podielu 18/36. Pre účely vydržania notárovi predložil aj vyhlásenia dotknutých osôb, resp. ich právnych
nástupcov a to dedičov - detí po R. B. a jeho manželke B. B., ako aj vyhlásenie E. B., o tom, že nemajú

výhradykvznikuvlastníckehoprávavprospechžalobcu.ŽalobcaoslovilajL.J.,ktorývecodmietalriešiť.
Kúpna zmluva uzatvorená medzi L. J. ako predávajúcim a žalovaným I ako kupujúcim, v časti týkajúcej
sa predaja podielu k predmetnému pozemku je absolútne neplatná, nakoľko L. J. predal žalovanému
podiel na pozemku, ktorý mu nikdy nepatril. L. J. pozemok nikdy neužíval, nejavil žiadny záujem o jeho
užívanie a nikdy ani nemal dôvod domnievať sa, že mu patrí. L. J. vlastnícke právo k pozemku nikdy
nenadobudol a teda ho ani nemohol ďalej platne previesť. V dedičskom konaní po Q. B., súd majetok

nepatrnej hodnoty vydal žalobcovi ako bratovi poručiteľa a z tohto uznesenia vyplýva, že Q. B. zanechal
závet, ktorým svoj hnuteľný a nehnuteľný majetok odkázal žalobcovi. Ako závetný dedič po bratovi, Q.
B., preukazuje naliehavý právny záujem na určení, že podiel 6/56 z celku k pozemku patri do dedičstva
po nebohom Q. B.. Žalobca je podielový spoluvlastník pozemku a ako jediný skutočný užívateľ má
záujem na zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva k pozemku. Pre neochotu žalovaného

1. a žalovaných 5. až 7., ktorí odmietajú vec riešiť mimosúdne, je nutné domáhať sa ochrany práv a
určenia vlastníckeho práva k pozemku súdnou cestou, a tým preukazuje že má naliehavý právny záujem
aj na určení, že podiel 11/56 patrí do dedičstva po nebohom R. B. a podiel 11/56 patrí do dedičstva po
nebohej B. B..

3. Žalovaný v 1. rade v písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 23.09.2024 poukázal na to, že ide
v poradí o tretiu žalobu žalobcu, ktorou žalobca šikanuje žalovaných bez akéhokoľvek relevantného
základu. Predchádzajúce žaloby vzal žalobca späť, pričom všetky žaloby boli založené na rovnakých
skutočnostiach. Žalobca uvádza, že v roku 2020 zistil, že nie je vlastníkom a preto si nechal osvedčiť
vydržanie k spoluvlastníckemu podielu pozemku. K vydržaniu však žalobca nemá žiaden domnelý

nadobúdací titul. V notárskej zápisnici o vyhlásení vydržania je uvedené, že žalobca pozemok zdedil a
neformálne mu bol darovaný. Teda vlastnícke právo žalobcu o podiele 18/36 je spochybnené. Podľa
vyjadrenia Okresného úradu Levoča by žalobcovi malo patriť len 12/56 (ktorý podiel mu mal svedčať
titulom dedenia po rodičoch). Žalobca tvrdí, že je závetný dedič po Q. B. a tým preukazuje svoju aktívnu
vecnú legitimáciu k podaniu žaloby. Žalobca však v súčasnosti už vlastní viac ako by mu malo patriť,

aj so započítaním podielu po Q. B.. Teda žaloba vo výroku I. je neodôvodnená. Žalobca nemá vecnú
legitimáciu k určovacím výrokom II. a III., nie je poručiteľovým dedičom, ani právnym nástupcom. Súd
teda musí žalobcu zamietnuť z nedostatku vecnej legitimácie. Žalobca odôvodňuje podanú žalobu tým,
že chce rozdeliť podielové spoluvlastníctvo, a tým aj preukazuje naliehavý právny záujem. Žalobcovi nič
nebráni, aby podal žalobu o rozdelenie podielového spoluvlastníctva. To, či vlastníkom druhej polovice

bude žalovaný, alebo ktokoľvek iný nemá žiaden vplyv na právne postavenie žalobcu. Požadovaným
určením sa dokonca vytvára právna neistota, nakoľko muselo by nasledovať ďalšie konanie, ktorým by
sa určil vlastník. Žalovaný nadobudol riadne spoluvlastnícky podiel na pozemku od svojich právnych
predchodcov, u ktorých verejné listiny preukazovali vlastnícke právo. Nadobudol všetky pozemky,
ktoré pôvodne patrili L. J. a ktoré dotyčný vlastnil veľa rokov, riadne plnil svoje postavenie vlastníka

pozemkov a riadne uhrádzal daň z nehnuteľností za tieto pozemky. Je nespochybniteľné, že verejné
listiny preukazovali vlastnícke právo iných osôb viac ako desať rokov. Žalovaný by v prípade, že pôvodní
spoluvlastníci neboli skutočnými vlastníkmi, nadobudol tento spoluvlastnícky podiel vydržaním, keďže
najneskôr v roku 2010 už bol pôvodný vlastník L. J. na základe rozhodnutia o schválení ROEP zapísaný
ako vlastník pozemku a od uvedeného okamihu uplynulo viac ako 14 rokov, teda žalovaný pozemok

riadne v zmysle právneho poriadku vydržal.

4. Žalované v 2., 3. a 4. rade v ich písomných vyjadreniach k žalobe uviedli, že svojim otcom Q. B. boli
vydedené v prospech A. B.. Podľa ich informácií dedičské konanie po nebohom otcovi bolo vo februári
2019 zastavené. Nemajú informácie o majetku otca a nerobia si žiadne nároky na pozemky, ktoré sú

predmetom tohto sporu.

5. Žalované v 5., 6. a 7. rade v spoločnom písomnom vyjadrení uviedli, že o okolnostiach popísaných
v žalobe nemajú žiadnu vedomosť. Žalobca v posledných rokoch ich oslovil viackrát s tým, že chcelaby mu podpísali nejaké písomnosti, cez ktoré chcel riešiť sporné dedičstvo. Niektoré dokumenty aj
podpísali, ale nevedia ako veci skončili.

6. K vyjadreniu žalovaného v 1. rade sa žalobca vyjadril písomným podaním z 05.11.2024, kde uviedol,
že tak predošlými ako aj aktuálnou žalobou sa domáha zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam
v prospech skutočných vlastníkov. Vlastnícke právo k nehnuteľnosti v podiele 1/2 nadobudol titulom
notárskeho osvedčenia o vydržaní. S vydržaním súhlasili všetci dotknutí spoluvlastníci, resp. ich právni
nástupcovia. S vydržaním podielu 1/2 z celku nesúhlasil, v čase spísania notárskej zápisnice, na liste

vlastníctva zapísaný podielový spoluvlastník žalovaný v 1. rade. Akékoľvek tvrdenia „kto, kedy a ako
mu dal súhlas s vydržaním“ sú vzhľadom na predmet sporu právne irelevantné. Kúpna zmluva, ktorou
žalovaný v 1. rade nadobudol vlastnícke právo je v časti absolútne neplatná, čo dostatočne odôvodnil
v podanej žalobe. Poukázal tiež na to, že ak by v súčasne dobe bol na liste vlastníctva aj naďalej
chybne zapísaný vlastník L. J., kataster by v rámci konania o oprave chýb v katastrálnom operáte
opravil chybný údaj katastra na základe vlastného rozhodnutia bez potreby súdneho konania a do listu

vlastníctva by ako spoluvlastníkov zapísal nebohých R. B., B. B. a Q. B.. Predchodca žalovaného v
1. rade L. J., nebol nikdy vlastníkom zostávajúcej časti pôvodnej pozemkovo knižnej parcely č. 239/b,
ktorá je identická s parcelou E KN č. 387/16, v liste vlastníctva bol zapísaný výlučne chybou katastra,
bez akéhokoľvek nadobúdacieho titulu. Ako nevlastník preto nemohol platne previesť vlastnícke právo
na tretiu osobu. Kúpna zmluva V 926/17 je preto v časti týkajúcej sa prevodu vlastníckeho práva k

pozemku parcela E KN č. 387/16 absolútne neplatná. Žalobca ako podielový spoluvlastník, a zároveň
závetný dedič po nebohom Q. B., má záujem zrušiť a vyporiadať podielové spoluvlastníctvo k pozemku
parcela E KN č. 387/16, vie však, že žalovaný v 1. rade nie je de iure vlastníkom. Žalobca má za to,
že podielový spoluvlastník nehnuteľností, ktorý má záujem vec nadobudnúť do výlučného vlastníctva
má naliehavý právny záujem na určení, že vec patrí do dedičstva a to najmä v prípade, ak dotknutí

dedičia, ktorí v skorších sporoch vystupovali ako žalobcovia a ktorí boli žalovaným v 1. rade ovplyvnení,
následne zobrali žalobu späť a v súčasnej dobe neprejavujú záujem o nápravu. Touto žalobou žalobca
sleduje dosiahnutie zhody zápisu v katastri nehnuteľností so skutočným právnym stavom, nakoľko
je nevyvrátiteľne preukázané, že žalovaný v 1. rade nie je vlastníkom nehnuteľností, nakoľko tieto
nadobudol od nevlastníka, t. j. od osoby ktorá bola ako vlastník nehnuteľností v katastri nehnuteľností

zapísaná výlučne chybou katastra a teda je preukázané, že údaje katastra o vlastníkovi – žalovanom
v 1. rade nie sú hodnoverné. Súdna prax sa ustálila v názore, že určovacia žaloba je prípustná pri
spornosti práv k nehnuteľnostiam evidovaným v katastri nehnuteľností, ak rozsudok vyhovujúci žalobe
môže privodiť zosúladenie evidovaného a právneho stavu. Žalobca, ktorý má záujem na vyporiadaní
podielového spoluvlastníctva prikázaním veci do jeho výlučného vlastníctva nemá inú možnosť, ako

dosiahnuť zápis vlastníkov de iure do listu vlastníctva, ako domáhaním sa jeho práva touto žalobou.

7. K vyjadreniam žalovaných v 2., 3. a 4. rade žalobca sa písomne vyjadril v podaní zo dňa 29.04.2025,
kde poukázal na ustálenú súdnu prax, podľa ktorej pri žalobách na určenie že nehnuteľnosť patrí do
dedičstva majú potencionálni dedičia postavenie nerozlučných spoločníkov.

8. V duplike zo dňa 23.12.2024 žalovaný v 1. rade uviedol, že vecná legitimácia prislúcha len tomu,
koho práv a povinností sa takéto určenie týka, teda len dedičovi. Žalobca tak nemôže byť považovaný za
aktívne vecne legitimovaného. Žaloba, že vec patrí do dedičstva nevytvára žiaden pevný právny základ,
ale je len medzikrokom k ďalšiemu konaniu, ktoré musí nasledovať, čím absentuje naliehavosť právneho

záujmu žalobcu a sa len potvrdzuje právny záver, že k takémuto konaniu je vecne legitimovaný len dedič.
Žalobcovi neprislúcha vecná legitimácia a žiadnym spôsobom sa ho vôbec nedotýka samotné určenie,
že vec patrí do dedičstva, nakoľko takýmto dedičom vôbec nie je. Preto súd musí zamietnuť žalobu vo
výroku II a III. Naliehavý právny záujem žalobca odôvodňuje tým, že ako spoluvlastník chce rozdeliť
spoluvlastníctvo a preto potrebuje, aby spoluvlastníkom nebol žalovaný, ale dnes už nežijúce osoby.

Žalobca bol ako spoluvlastník zapísaný na list vlastníctva na základe notárskej zápisnice N 146/20 o
vydržaní.Obsahomzápisnicejelenvyhláseniežalobcu,ženiečoúdajnevminulostinadobudol(dedením
a darovaním). Samotná notárska zápisnica nevytvára právnu domnienku správnosti a pravdivosti
skutočnostivnejuvedených,jelenopisomvyhláseniažalobcu.Akžalobcanadobudolpodieldedením,je
vylúčené, aby mohol podiel nadobudnúť vydržaním. Ide o rôzne spôsoby nadobudnutia spoluvlastníctva,

ktoré sa navzájom vylučujú. Žalobca nemal pozemok nikdy v držbe, ani ho nikdy neužíval. Podľa
vyhlásenia žalobcu v notárskej zápisnici nehnuteľnosť užíva od 01.01.1953 v dobrej viere, že mu
vlastnícky patrí a nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnosti vydržaním dňa 01.01.1963. Žalobca
teda už tri roky pred narodením užíval predmetnú nehnuteľnosť a nehnuteľnosť nadobudol vo veku 6rokov. Aby sa mohol posudzovať naliehavý právny záujem žalobcu na požadovanom určení, že chce
rozdeliť spoluvlastníctvo, musí žalobca preukázať že je vlastníkom podielu a na základe akých právnych
skutočností. Na základe žalobcom predložených dôkazov vyplýva, že údajne by mohol byť podielovým

spoluvlastníckom podielu o veľkosti 12/56. K tomu by teoreticky mohol požadovať ako dedič aj podiel
Q. B. o veľkosti 6/56, teda dokopy 18/56. Žalobca je zapísaný ako podielový spoluvlastník s podielom
o veľkosti 28/56, rádovo viac ako by mu malo podľa predložených dôkazov prislúchať. Teda nie je
zrejmé, čo žalobca požaduje, keďže to čo by mal údajne vlastniť už má zapísané na seba. Preto je
potrebné žalobu aj vo výroku I. zamietnuť. Naliehavosť právneho záujmu sa preukazuje v tom, že ide

o definitívne vyriešenie predmetu sporu. V žiadnom prípade naliehavosť sa nenachádza tam, kde by
muselo nasledovať ďalšie konanie. V tomto prípade, pri vyhovení žalobe, by museli nasledovať ďalšie
dve konania – konanie o dedičstve a následne konanie o rozdelení spoluvlastníctva. To, kto bude druhým
spoluvlastníkom je z hľadiska právneho postavenia žalobcu irelevantné, žiadnym spôsobom uvedené
nezasahuje do postavenia žalobcu a aj v prípade vyhovenia žalobe by sa právne postavenie žalobcu
vôbec nezmenilo.

9. Žalované v 2. a 4. rade k vyjadreniu žalobcu zo dňa 29.04.2025 uviedli, že sa nevyjadrujú k skutkovej,
ani právnej stránke veci, medzi žalobcom a nimi neexistuje žiadny právny spor. V prípade, že súd žalobe
vyhovie, toto rozhodnutie nemá žiaden vplyv na ich práva a povinnosti a rovnako, ak súd rozhodne
v neprospech žalobcu, nemá rozhodnutie žiaden dopad na ich osoby. Zdôraznili, že nie sú potenciálnymi

dedičmi, čo je žalobcovi známe a preto ide o zjavne nedôvodnú žalobu voči ich osobám.

10. Súd vykonal dokazovanie, vypočul žalobcu, žalovaného v 1. rade, oboznámil sa s listinnými
dôkazmiatovýpisomzlistuvlastníctvaXXXkatastrálneúzemieC.,NotárskouzápisnicouN146/2020zo
dňa 03.06.2020, Kúpnou zmluvou zo dňa 30.12.2016, Kúpnou zmluvou zo dňa 08.06.2017, Odpoveďou

Okresného úradu Levoča katastrálny odbor zo dňa 07.04.2020, uznesením sp. zn. D/745/89-16 zo dňa
24.08.1989, rozhodnutie sp. zn. D 984/90 zo dňa 02.08.1990, pozemnoknižnou vložkou č. X katastrálne
územie C., Notárskou zápisnicou N 41/71 zo dňa 22.01.1971, rozhodnutím sp. zn. D 517/90-20 zo
dňa 02.08.1990, Geometrickým plánom č. 762-0179-70-PVZ4/71, Notárskou zápisnicou N 214/2007 zo
dňa 17.07.2007, Rozhodnutím o schválení registra obnovenej evidencie pozemkov zo dňa 12.03.2010,

uznesením sp. zn. 24D/599/2018 zo dňa 30.04.2019 a zistil nasledovne:

11. Podľa výpisu z listu vlastníctva č. XXX katastrálne územie C. podielovými spoluvlastníkmi
nehnuteľnosti pozemku parcela KN E č. 387/19 orná pôda o výmere 1019 m2, sú žalobca a žalovaný
v 1. rade, každý z nich s podielom 1/2. Žalobca nadobudol spoluvlastnícky podiel Osvedčením N 146/20

o vydržaní zo dňa 03.06.2020 a titulom nadobudnutia spoluvlastníckeho podielu žalovaného v 1. rade
je Kúpna zmluva V 926/17 – 23/17.

12. Notárska zápisnica N 146/2020 bola spísaná v notárskej kancelárií JUDr. Eriky Lukáčovej dňa
03.06.2020 a jej obsahom je osvedčenie o vydržaní na základe prehlásenia žalobcu v tomto konaní

o tom, že je podielovým spoluvlastníkom nehnuteľnosti zapísanej na liste vlastníctva č. XXX katastrálne
územie C. a to parcely registra „E“ č. 387/16 v podiele 18/36 v pomere k celku. Spoluvlastnícke
právo odvodzoval od titulu dedenia a neformálneho darovania uzavretých 01.01.1953 ešte jeho
právnymi predchodcami. Nehnuteľnosť užíva od 01.01.1953 započítajúc si dobu držby jeho právnych
predchodcov. Vlastnícke právo nadobudol vydržaním dňa 01.01.1963. Ako dôkazy boli žalobcom

predložené vyhlásenia dotknutých vlastníkov resp. ich právnych predchodcov R. J., E. B., N. J., E. C.,
I. I. J., P. H. a E. C..

13. Dňa 30.12.2016 bola uzavretá Kúpna zmluva medzi predávajúcim L. J. ako predávajúcim a I. H. K.
ako kupujúcim. Predmetom zmluvy bola okrem iných, aj parcela registra „E“ č. 387/16 zapísaná na liste

vlastníctva č. XXX katastrálne územie C. v podiele 18/36.

14. Žalovaný v 1. rade nadobudol podiel 18/36 nehnuteľnosti zapísanej na liste vlastníctva č. XXX
katastrálne územie C. a to parcely registra „E“ č. 387/16 kúpnou zmluvou V 926/17 zo dňa 08.06.2017
od predávajúceho I. H. K..

15. Žalobca v konaní uviedol, že parcela ktorá je predmetom tohto konania bola ohradení ním, jeho
otcom a bratom a takýto stav je doposiaľ. V roku 2017 sa dozvedel že ako vlastníci pozemku sú zapísaní
L. J. a I. J.. L. J. mu potvrdil, že predmetnú parcelu nikdy neužíval, ani tam nebol. Menovaným predložilaj odpoveď katastra z apríla roku 2020, kedy už L. J. predával pozemok I. K.. Dedičia I. J. mu podpísali
vyhlásenie k vydržaniu, uviedli, že parcelu nikdy neužívali. Vyhlásenie mu podpísali aj žalované v 5., 6.
a 7. rade a tiež brat E. B.. Spornú parcelu užívala vždy jeho rodina. Vydržaním nadobudol podiel po jeho

rodičoch, bratovi Q. a E. a nejaký podiel aj po ujovi R. a jeho manželke B..

16. Žalovaný v 1. rade poukázal na to, že spornú parcelu nadobudol kúpou od brata a ten od L. J..
Predtým pozemok užívali po dobu cca 20 rokov na základe nájomnej zmluvy s L. J.. V roku 2021 ho
vyhľadal žalobca a chcel pozemok kúpiť za 1,- Eur, s čím nesúhlasil. Následne časť pozemku žalobca

vydržal, pričom má viac než je oprávnený po svojich rodičoch.

17. Okresný úrad Levoča, katastrálny odbor listom zo dňa 07.04.2020 reagoval na žiadosť žalobcu
o prešetrenie pozemku zo dňa 03.03.2020. Uviedol, že parcela registra E KN č. 387/16 je časťou
pôvodnej pozemkovoknižnej parcely č.239/b, zapísanej v pozemkovoknižnej zápisnici č. X katastrálne
územie C. v prospech spoluvlastníkov: Q. B. v podiele 3/14, R. B., L. S. v podiele 3/14, R. B., v

podiele 4/14 a B. B. L. S., v podiele 4/14. Na základe notárskej zápisnice Nz 41/71, N 34/71 Štátneho
notárstva v Spišskej Novej Vsi zo dňa 22.01.1971 a geometrického plánu č. 762-0179-70 uzavreli
uvedení podieloví spoluvlastníci parcely č. 239/b zmluvu o zrušení spoluvlastníctva. Podľa tejto zmluvy
Q. B. s manželkou R. B. nadobudli do bezpodielového spoluvlastníctva parcelu E KN č. 387/14
(ktorá zodpovedá dnešným parcelám C-KN č. 210/1 a 210/2) a R. B. a manželka B. B. nadobudli

do bezpodielového spoluvlastníctva parcelu E KN č. 387/13 (ktorá zodpovedá dnešným parcelám
C-KN č. 207/1, 207/2 a 207/3). Zostávajúca časť pôvodnej parcely mpč. 239/b ostala v podielovom
spoluvlastníctve týchto spoluvlastníkov, v nezmenených spoluvlastníckych podieloch. Časť zostávajúcej
parcely mpč. 239/b, podľa KN parcela registra C KN č. 209, nadobudla v roku 1999 na základe notárskej
zápisnice osvedčenia o vydržaní P. H., L. B., C. XX. Nevysporiadaná zostala len časť parcely mpč. 239/

b, parcela registra C KN č. 209, ktorá je zároveň identická s parcelou registra E KN č. 387/16. Na základe
rozhodnutia Štátneho notárstva v Spišskej Novej Vsi v dedičskom konaní č. D 984/90 po nebohom Q.
B. ostatok parcely mpč. 239/b nadobudli: A. B. v pomere 1/2 k dedičstvu, teda 6/56 k celku, Q. B. v
pomere 1/4 k dedičstvu, teda 3/56 k celku a E. B. v pomere 1/4 k dedičstvu, teda 3/56 k celku. Na základe
rozhodnutia Štátneho notárstva v Spišskej Novej Vsi v dedičskom konaní č. D 517/90 po nebohej R.

B. zostatok parcely mpč. 239/b nadobudli: A. B. v pomere 1/2 k dedičstvu, teda 6/56 k celku, Q. B. v
pomere 1/4 k dedičstvu, teda 3/56 k celku a E. B. v pomere 1/4 k dedičstvu, teda 3/56 k celku. Zostatok
parcely mpč. 239/b nebol predmetom prejednania dedičstva po nebohých R. B. a jeho manželke B.
B.. Podielovými spoluvlastníkmi zostávajúcej časti parcely mpč. 239/b, t.j. identickej parcely E-KN č.
387/16, podľa odpovede Okresného úradu Levoča, katastrálny odbor zo dňa 07.04.2020, by správne

mali byť: A. B. v podiele 12/56, Q. B. v podiele 6/56, E. B. v podiele 6/56, R. B. v podiele 4/14 a B. B.
v podiele 4/14. Pri spracovaní registra obnovenej evidencie pozemkov v katastrálnom území C., ktorý
bol schválený rozhodnutím č. 604/2010/258/Vi došlo k chybe v tom, že ako spoluvlastníci parcely E KN
č. 387/16 boli nesprávne určení: I. J., C. XX, v podiele 18/36 a L. J., C. XX, v podiele 18/36. Titulom
nadobudnutia mala byť Dohoda o zrušení podielového spoluvlastníctva V 619/07, predmetom ktorej

však nebola zostávajúca časť parcely mpč. 239/b a ani parcela E-KN č. 387/16. Okresný úrad Levoča,
katastrálny odbor na základe prešetrenia údajov katastra zistil chybu v katastrálnom operáte, ktorú však
nie je oprávnený opraviť z dôvodu, že došlo k prevodu chybne zapísaného vlastníctva k pozemku na
inú osobu a to na základe kúpnej zmluvy V 926/17.

18. Podľa pozemnoknižnej vložky č. X katastrálne územie C. parcelu č. 239b nadobudli E. B. a R. B. L.
S. titulom kúpy zo 04.04.1938 od J. B. každý v podiele 3/14. Ďalšie spoluvlastnícke podiely nadobudli
27.02.1939 od J. B. R. B. a R. B., každý v podiele 2/7 a následne od R. B. titulom kúpy z 19.11.1941
podiel 2/7 bol zapísaný na B. S..

19. Geometrickým plánom č. 762-0179-70-PVZ4/71 zo dňa 26.05.1970 boli z parcely č. 239/b (E
KN 387/1) novovytvorené parcely E KN č. 387/13 o výmere 755 m2 a č. 387/14 o výmere 874 m2.
Zostávajúca časť parcely č. 239/b ostala ako parcela E KN č. 387/1.

20. PodielovíspoluvlastníciQ.B.,R.B.L.S.,R.B.aB.B.L.S.dňa22.01.1971uzavrelizmluvuozrušení

spoluvlastníctva formou Notárskej zápisnice N 41/71. Po zrušení podielového spoluvlastníctva Q. B. s
manželkou R. B. nadobudli do bezpodielového spoluvlastníctva novovytvorenú parcelu E KN č. 387/14
a R. B. a manželka B. B. nadobudli do bezpodielového spoluvlastníctva novovytvorenú parcelu E KN č.387/13. Zostávajúca časť pôvodnej parcely mpč. 239/b a to novovytvorená parcela E KN č. 387/1 ostala
v podielovom spoluvlastníctve týchto spoluvlastníkov v nezmenených spoluvlastníckych podieloch.

21. Dedičské konanie po právnom predchodcovi žalobcu nebohom Q. B., narodenom XX.XX.XXXX,
zomrelom XX.XX.XXXX, naposledy bytom C. X bolo ukončené Uznesením sp. zn. D/745/89-16 zo dňa
24.08.1989, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 24.081989. Do dedičstva boli zaradené nehnuteľnosti
v katastrálnom území C. zapísané na liste vlastníctva č. XX, XX E. XXX, ktoré podľa dohody dedičov
nadobudla R. B..

22. Parcela mpč. 239b zapísaná vo vložke č. 2 katastrálne územie C. v podiele 3/14 bola po nebohom
Q. B., zomrelom XX.XX.XXXX, naposledy bytom C. X prejednaná v dedičskom konaní sp. zn. D 984/90,
ktoré bolo ukončené rozhodnutím zo dňa 02.08.1990, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 02.08.1990.
Podľa tohto rozhodnutia uvedenú nehnuteľnosť nadobudli:
- A. B. v podiele v 1/2

- Q. B. v podiele 1/4
- E. B. v podiele 1/4.

23. Rozhodnutím sp. zn. D 517/90-20 zo dňa 02.08.1990 bolo ukončené dedičské konanie po nebohej
R. B. L. S., narodenej XX.XX.XXXX, zomrelej XX.XX.XXXX, posledne bytom C.. Parcelu č. 239b

zapísanú vo vložke 2 katastrálne územie C. nadobudli:
- A. B. v podiele v 1/2
- Q. B. v podiele 1/4
- E. B. v podiele 1/4.

24. Uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 24D/599/2018 zo dňa 30.04.2019 bolo
ukončené dedičské konanie po nebohom Q. B., narodenom XX.XX.XXXX, zomrelom XX.XX.XXXX,
posledne bytom C. XXXX/X, C. C.. Konanie o dedičstve bolo zastavené a majetok nepatrnej hodnoty
bol vydaný bratovi poručiteľa A. B., ako osobe, ktorá sa postarala o pohreb poručiteľa. Z odôvodnenia
uvedeného rozhodnutia bod 2. bolo zistené, že poručiteľ zanechal závet a listinu o vydedení spísanú

vo forme notárskej zápisnice dňa 02.07.2018 s tým, že svoj hnuteľný a nehnuteľný majetok zanecháva
bratovi A. B. a zároveň vydedil svojich potomkov I. B., M. B. a J. B., nakoľko v rozpore s dobrými mravmi
mu neposkytujú potrebnú pomoc v chorobe a starobe a neprejavujú o neho opravdivý záujem, ktorý by
ako potomkovia prejavovať mali. Vydedenie sa vzťahuje aj na ich potomkov.

25. RozhodnutímSprávykatastraLevočazodňa12.03.2010bolschválenýregisterobnovenejevidencie
pozemkov v katastrálnom území C.. Podľa prílohy tohto rozhodnutia boli ako vlastníci parcely E KN č.
387/16 zapísaní I. J. a L. J. každý v podiele po 18/36, na základe titulu nadobudnutia Dohody o zrušení
a vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva V 619/07 – 26/07 a dedenia D 135/86 – 7/87.

26. Notárskou zápisnicou N 214/2007 zo dňa 17.07.2007, registrovanou pod V 619/07 – 26/07, bola
uzavretá medzi L. J. a I. J. M. o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva, ktorá sa týkala
nehnuteľností zapísaných na liste vlastníctva č. XX v katastrálnom území C..

27. Pod sp. zn. 8C/40/2021 bolo Okresným súdom Spišská Nová Ves vedené konanie žalobcu A. B.

proti žalovanému I. J. K.. Predmetom konania bolo určenie, že žalobca je podielovým spoluvlastníkom
parcely E KN č. 387/16 orná pôda o výmere 1019 m2 zapísanej na liste vlastníctva č. XXX, katastrálne
územie C., o veľkosti 18/36, ktorý bol ku dňu 21.06.2021 (deň podania žaloby) evidovaný pod B1 na
žalovaného. V žalobe žalobca uviedol, že na základe vyjadrení dedičov po nebohom I. J., ktorý bol
v dôsledku chyby zapísaný ako podielový spoluvlastník predmetnej parcely v podiele 1/2, o tom, že

nemajú k vzniku vlastníckeho práva žalobcu výhrady, vykonal Vyhlásenie o vydržaní vo forme notárskej
zápisnice. K uvedenému vyhláseniu predložil aj ďalšie vyhlásenia dotknutých osôb a to dedičov po R.
B. a jeho manželke B. a vyhlásenie brata E. B..

28. Podľa § 137 písm. c) Civilného sporového poriadku, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo

najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny
záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.29. Podľa § 132 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou
alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností
ustanovených zákonom.

30. Podľa § 460 Občianskeho zákonníka sa dedičstvo nadobúda smrťou poručiteľa.

31. Žalobca sa podanou žalobou domáha určenia, že parcela registra „E“ č. 387/16 zapísaná v katastri
nehnuteľností na liste vlastníctva XXX pre katastrálne územie C. patrí do dedičstva

- po Q. B., zomrelom XX.XX.XXXX v podiele X/XX
- A. R. B., zomrelom XX.XX.XXXX v podiele XX/XX
- A. B. B., zomrelej XX.XX.XXXX v podiele č. 11/56.

32. Vdanejveciidetedaourčovaciužalobu,ktorájezásadneprípustnálenvtedy,akjenapožadovanom
určenínaliehavýprávnyzáujem.Toneplatí,keďnaliehavýprávnyzáujemvyplývazosobitnéhopredpisu.

V ostatných prípadoch, čo platí aj v danej veci, treba naliehavý právny záujem preukazovať, pričom
dôkazné bremeno spočíva na žalobcovi.

33. Určovaciežalobymajúpodľaprávnejteórie,akoajzáverovrozhodovacejpraxesúdovopodstatnenie
tam, kde ešte je len stav ohrozenia práva, a nie už jeho porušenia. Určovací návrh podľa § 137 písm.

c) Civilného sporového poriadku má charakter preventívnej ochrany práv, keď musí existovať stav
právnej neistoty žalobcu, ktorý má práve určovacia žaloba odstrániť. Naliehavosť právneho záujmu na
požadovanom určení musí spočívať v tom, že by sa ním vyriešili všetky sporné právne otázky medzi
stranami a vytvoril by sa pevný právny základ pre budúce právne vzťahy.

34. Súd sa poukazujúc na uvedené zaoberal v prvom rade tým, či žalobca má naliehavý právny záujem
na ním požadovanom určení a v súvislosti s tým aj otázkou vecnej legitimácie sporových strán.

35. Vykonaným dokazovaním mal súd v konaní preukázané, že parcelu registra „E“ č. 387/16, ktorá je
predmetom tohto konania, pôvodne vlastnili právni predchodcovia - rodičia žalobcu Q. B. a R. B. každý

v podiele po 3/14, t.j. spolu 6/14. Zvyšná časť tejto parcely patrila R. B. a jeho manželke B. B., každému
v podiele 4/14, t.j. spolu v podiele 8/14.

36. Uvedené je zrejme, z listinných dôkazov predložených Okresným úradom Levoča, Katastrálny
odbor. Podľa predloženej pozemnoknižnej vložky č. X katastrálne územie C., E. B. a R. B. nadobudli

spoluvlastnícke podiely pôvodnej parcely mpč. 239b od J. B. každý v podiele 3/14. Od J. B. nadobudli
vlastnícke práva k tejto parcele aj R. B. a R. B., každý v podiele 2/7 a následne z R. B. podiel 2/7
bol zapísaný na B. S.. Geometrickým plánom č. 762-0179-70-PVZ4/71 boli z parcely č. 239/b (E KN
387/1) novovytvorené parcely E KN č. 387/13, ktorú nadobudli do bezpodielového spoluvlastníctva R.
B. a manželka B. B. a č. E KN 387/14, ktorú nadobudli Q. B. s manželkou R. B. do bezpodielového

spoluvlastníctva. Zostávajúca časť parcely č. 239/b ostala ako parcela E KN č. 387/1 v podielovom
spoluvlastníctve uvedených spoluvlastníkov v nezmenených spoluvlastníckych podieloch.

37. Spoluvlastnícke podiely pôvodnej parcely č. 239b zapísanej vo vložke 2 katastrálne územie C. boli
predmetom dedenia po predchodcoch žalobcu, jeho rodičoch Q. a R. B., u každého v podiele po 3/14.

Žalobca v týchto dedičských konaniach nadobudol po oboch rodičoch podiel 1/2 a jeho bratia Q. a E.
podiel každý po 1/4. Po smrti rodičov teda žalobca mal vlastniť podiel 12/56 uvedenej parcely, jeho
bratia Q. a E. každý po 6/56 t.j. spolu 12/56. Spolu ide o podiel 24/56, ktorý zodpovedá podielu 6/14,
ktorý vlastnili predchodcovia žalobcu a jeho bratov Q. a E..

38. Zvyšná časť parcely č. 239b zapísaná vo vložke 2 katastrálne územie C. ostala v podielovom
spoluvlastníctve R. B. a B. B., každého po 4/14, spolu 8/14, čo zodpovedá spoluvlastníckemu podielu
32/56.

39. Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo/154/2010 zo dňa

16.12.2010, ktoré bolo uverejnené v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej
republiky pod R 32/2011 „súdna prax akceptuje žaloby, ktorými sa dedič domáha určenia, že tá - ktorá
vec patrí do dedičstva po poručiteľovi. V konaní o takých žalobách ide o posúdenie, či poručiteľ bol v
čase smrti vlastníkom tejto veci.“.40. Obdobne Najvyšší súd Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo/222/2010 zo dňa 14.03.2011 uviedol, že
„určovací návrh spočívajúci v tom, že vec (hnuteľná alebo nehnuteľná) patrí do dedičstva po poručiteľovi,

a teda že ju poručiteľ vlastnil v okamihu svojej smrti, môže uplatňovať (je vecne legitimovaný) len ten,
koho práv a povinností sa takéto určenie týka. Takouto osobou môže byť len ten, kto je poručiteľovým
dedičom, prípadne jeho právnym nástupcom.“

41. Uvedené rozhodnutia riešia otázku vecnej legitimácie v konaniach o určenie, že vec patrí do

dedičstva. Z ustálenej praxe Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyplýva, že až do vyporiadania
dedičstva ohľadom majetku poručiteľa sú všetci dedičia považovaní za jej vlastníkov, pričom v
určovacom spore majú títo postavenie tzv. nútených procesných spoločníkov (§ 78 ods. 1 Civilného
sporového poriadku). Konania o takejto žalobe sa tak musia zúčastniť (ako žalobcovia alebo ako
žalovaní) všetci dedičia, inak je daný nedostatok vecnej legitimácie (R 49/82, R 65/2003, 8Cdo/94/2018,
8Cdo/28/2019).

42. Ako už bolo uvedené, predpokladom úspešnosti žaloby o určenie, či tu právo je alebo nie je, je to, že
strany sporu majú vecnú legitimáciu, a že žalobca má na požadovanom určení naliehavý právny záujem.
O naliehavý právny záujem môže zásadne ísť iba vtedy, ak by bez súdom vysloveného určenia, že
právnyvzťahaleboprávoexistuje,bolobuďohrozenéprávožalobcu,alebobysajehoprávnepostavenie

stalo neistým.

43. Prvým výrokom žalobného návrhu sa žalobca domáhal určenia, že spoluvlastnícky podiel 6/56
parcely registra „E“ č. 387/16 zapísanej na liste vlastníctva č. XXX v katastrálnom území C. patrí do
dedičstva po poručiteľovi Q. B., bratovi žalobcu. Naliehavý právny záujem na tomto určení, žalobca

zdôvodňoval tým, že je závetným dedičom brata Q. B. a pre účely zápisu do katastra nehnuteľnosti je
potrebné rozhodnutie o tom, že pozemok patrí do dedičstva po Q. B. a následne možno prejednať toto
dedičstvo.

44. Žalobca je závetným dedičom po nebohom bratovi Q. B., čo je zrejme z rozhodnutia Okresného

súdu Banská Bystrica v dedičskom konaní po tomto poručiteľovi. Žalobca je tak aktívne vecne
legitimovaný ako dedič na podanie žaloby v tejto časti žalobného návrhu. Ako strany sporu žalobca
správne označil aj ďalších potencionálnych dedičov Q. B., ktorými sú žalované v 2. až 4. rade. Do
právoplatného skončenia dedičského konania sa za dediča totiž považuje každý, kto prichádza do
úvahy ako potenciálny nadobúdateľ dedičstva alebo jeho časti (dedičského podielu) po poručiteľovi.

Po skončení dedičského konania je dedičom už len ten, kto na základe výsledku dedičského konania
skutočne nadobúda dedičstvo po poručiteľovi alebo jeho časť. To platí aj v prípade, ak sa po skončení
dedičského konania dodatočne objaví majetok poručiteľa (prípadne vec, o ktorej je spor, či bola v čase
smrti majetkom poručiteľa), až do skončenia dodatočného dedičského konania je potrebné za dedičov
tohto tzv. novoobjaveného majetku potrebné považovať všetkých, ktorí prichádzajú do úvahy ako právni

nástupcovia poručiteľa. Vo vzťahu k výroku týkajúceho sa poručiteľa Q. B. tak je daná vecná legitimácia
aktívna, ako aj pasívna.

45. Napriek uvedenému má súd za to, že žalobca nepreukázal naliehavý právny záujem na tom, že
spoluvlastnícky podiel predmetnej nehnuteľnosti patrí do dedičstva po nebohom Q. B..

46. V konaní o určenie, že vec patrí do dedičstva určitej osoby ide o určenie vlastníckeho práva právnych
predchodcov žalobcu, ku dňu ich smrti. V danej veci bolo preto potrebné preukázať, že nebohý Q. B.,
ktorý zomrel XX.XX.XXXX bol ku dňu jeho smrti podielovým spoluvlastníkom parcely E KN č. 387/16
(pôvodne č. 239b) v podiele 6/56.

47. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že žalovaný v 1. rade nadobudol podiel 1/2 parcely
E KN č. 387/16 kúpnou zmluvou zo dňa 08.06.2017 potom, čo jeho predchodca I. H. K. tento podiel
nadobudol od L. J. kúpnou zmluvou zo dňa 30.12.2016. V konaní bolo tiež preukázané, že predchodca
žalovaného v 1. rade L. J. bol ako podielový spoluvlastník parcely E KN č. 387/16 zapísaný v katastri

nehnuteľnosti nesprávne, pri spracovaní registra obnovenej evidencie pozemkov v katastrálnom území
C.. Titulom nadobudnutia tohto spoluvlastníckeho podielu L. J. mala byť Dohoda o zrušení a vyporiadaní
podielového spoluvlastníctva V 619/07 - 26/07. Predmetom uvedenej dohody však predmetná parcela
nebola, jej predmetom boli iné nehnuteľnosti zapísané na liste vlastníctva č. XX katastrálne územie C..Predchodca žalovaného v 1. rade I. H. K. tak nadobudol podiel parcely E KN č. 387/16 od nevlastníka
a následne tento podiel previedol žalovanému v 1. rade.

48. Podľa Nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I.ÚS 151/2016 z 03.05.2017 „Ústavný
súd Slovenskej republiky z hľadiska poskytnutia ústavnoprávnej ochrany musí postaviť na rovnakú
úroveň vlastnícke právo pôvodného vlastníka a nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti novým
nadobúdateľom na základe jeho dobrej viery. Tým sa dostávajú do vzájomnej kolízie obidve ústavné
hodnoty – princíp ochrany dobrej viery ďalšieho nadobúdateľa (princíp dobrej viery, dôvery v akty štátu

a právnej istoty v demokratickom právnom štáte) a princíp ochrany vlastníckeho práva pôvodného
vlastníka (princíp nemo plus iuris ad alium transfere potest quam ipse habet, t. j. nikto nemôže previesť
na iného viac práv, než koľko má sám). Pokiaľ však nemožno zachovať maximum z obidvoch základných
práv, treba prihliadnuť na princíp všeobecnej spravodlivosti, keď je nutné zvažovať všeobecné súvislosti
tohto typu kolízie základných práv, ako aj individuálne okolnosti konkrétneho rozhodovaného prípadu.
Vyššie riziko má niesť nedbalý vlastník než nadobúdateľ v dobrej viere, pretože tento nie je schopný sa

nijako dozvedieť o tom, ako vec opustila vlastníkovu sféru a dostala sa na list vlastníctva prevodcu po
zákonom určenom správnom (katastrálnom) konaní.“

49. Žalovaný v 1. rade poukázal na to, že podiel predmetného pozemku nadobudol dobromyseľne
potom, čo pôvodný vlastník L. J. bol evidovaný ako podielový spoluvlastník predmetnej nehnuteľnosti

v katastri nehnuteľnosti od roku 2010.

50. Podľa uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Cdo/283/2009. zo dňa 27.10.2010
„Dobromyseľnosť znamená, že držiteľ je ohľadne existencie svojho práva v omyle. Posúdenie, či držiteľ
je alebo nie je dobromyseľný, treba hodnotiť vždy objektívne, a nie iba zo subjektívneho hľadiska

(osobného presvedčenia) účastníka, a treba vždy brať do úvahy, či držiteľ pri bežnej (normálnej)
opatrnosti, ktorú možno s ohľadom na okolnosti a povahu daného prípadu od každého požadovať,
nemal, resp. nemohol mať po celú vydržaciu dobu dôvodné pochybnosti o tom, že mu vec patrí. O
dobromyseľnosti možno hovoriť tam, kde držiteľ drží vec v omyle, že mu vec patrí a ide pritom o omyl
ospravedlniteľný. Ospravedlniteľný je omyl, ku ktorému došlo napriek tomu, že mýliaci sa postupoval

s obvyklou mierou opatrnosti, ktorú možno so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu od každého
požadovať.“

51. Žalovaný v 1. rade nadobudol podiel predmetnej parcely kúpnou zmluvou. Právni predchodcovia
žalovaného v 1. rade boli riadne vedení ako podieloví spoluvlastníci v katastri nehnuteľnosti v podiele,

ktorý nadobudol kúpou. K uzatvoreniu kúpnej zmluvy medzi L. J. a I. H. K. došlo 30.12.2016 a následne
kúpnouzmluvouzodňa08.06.2017tentopodielnadobudolžalovanýv1.rade.Možnopretokonštatovať,
že žalovaný v 1. rade nadobudol spoluvlastnícky podiel predmetnej parcely dobromyseľne. V konaní
nebol preukázaný opak, žalobca v tomto smere neuniesol dôkazné bremeno. Pokiaľ aj žalobca v roku
2020 na základe prešetrenia vykonaného katastrálnym úradom oslovil, či už L. J. resp. žalovaného v 1.

rade, k tomu došlo až potom, čo už žalovaný v 1. rade bol podielovým spoluvlastníkom pozemku.

52. Podľa Nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I.ÚS 151/2016 z 03.05.2017 „Doktrína
preventívneho charakteru určovacej žaloby vychádza preto z toho, že žalobca má naliehavý právny
záujem vtedy, ak k porušeniu jeho práva (zatiaľ) nedošlo, avšak jeho právo či právne postavenie je

neisté alebo ohrozené. Nie je prípustné určovať práva do minulosti, ak tieto medzičasom už zanikli.
Platí zásada, že rozsudok určuje (ne)existenciu práva ku dňu jeho vyhlásenia (§ 217 ods. 1 Civilného
sporového poriadku). Ak má totiž mať určovacia žaloba, okrem iného, preventívny charakter (má
predchádzať ďalším sporom), nemožno považovať za rozumný dôvod to, aby sa otázka dobrej viery
nadobúdateľa, ktorý je evidovaný v katastri nehnuteľností ako vlastník, neskúmala aj v konaní o určenie,

že nehnuteľnosti patria do dedičstva po poručiteľovi, a aby sa takto v podstate predlžoval stav právnej
neistotynadobúdateľanehnuteľnostiaabysanútilistranysporudopodávaniaďalšíchžalôb,vktorýchby
sa už táto otázka následne riešila. Navyše, aj rozhodnutie o takomto určení musí deklarovať existenciu
právneho vzťahu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia. Pokiaľ takýto právny vzťah už neexistuje, nemôže mať
ani návrh na určenie, že veci patria do dedičstva po zomrelom poručiteľovi úspech.“

53. K zápisu vlastníckeho práva žalovaného v 1. rade v katastri nehnuteľnosti došlo pred smrťou Q.
B., ktorý zomrel XX.XX.XXXX. Na základe uvedených skutočností tak v konaní nebolo preukázané, abynebohý Q. B. bol ku dňu jeho smrti podielovým spoluvlastníkom parcely E KN č. 387/16 (pôvodne č.
239b) v podiele 6/56.

54. Súd poukazuje aj na to, že po smrti brata žalobcu Q. B. došlo k zápisu vlastníckeho práva
žalobcu v katastri nehnuteľnosti ako podielového spoluvlastníka parcely E KN č. 387/16 v podiele 1/2 na
príslušnom liste vlastníctva. Ako podielový spoluvlastník bol žalobca zapísaný na základe osvedčenia
o vydržaní spoluvlastníckeho podielu zo dňa 03.06.2020. Žalobca tvrdí, že vydržaním nadobudol jemu
patriaci podiel 12/56, podiel patriaci nebohému bratovi E. 6/56 a podiel 10/56 po nástupcoch R. a B. B..

Z predloženej Notárskej zápisnice o osvedčení vydržania vyplýva, že nástupcovia R. a B. B. vyhlásili,
že nemajú výhrady k vzniku vlastníckeho práva žalobcu. Z obsahu Notárskej zápisnice nevyplýva však
v akom rozsahu resp. akého podielu sa toto vyhlásenie nástupcov R. a B. B. týkalo. Žalobca mohol
nadobudnúť podiel po svojich právnych predchodcoch 12/56, podiel po bratovi Q. 6/56 a bratovi E. 6/56,
t.j. spolu 24/56. Osvedčením o vydržaní nadobudol podiel 28/56, t.j. od predchodcov R. a B. B. mohol
nadobudnúť podiel 4/56 a nie je zrejme na základe čoho žalobca určil, že ide o podiel 10/56. V konaní

o určenie, že vec patrí do dedičstva po poručiteľovi možno pritom prihliadať aj na skutočnosti, ktoré
nastali po jeho smrti (s ohľadom na závery uvádzaného rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. I.ÚS
151/2016).

55. Na základe uvedených skutočnosti súd zamietol žalobu pokiaľ sa týka prvého výroku žalobného

návrhu a to určenia, že podiel 5/56 parcely E KN č. 387/16 (pôvodne č. 239b) patrí do dedičstva po
nebohom Q. B..

56. Naliehavý právny záujem na určení, že nehnuteľnosti patria do dedičstva po nebohých R. B.
a B. B., žalobca odôvodňoval tým, že ako podielový spoluvlastník pozemku a jeho jediný užívateľ má

záujem na zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva k pozemku. Predpokladom pre zrušenie
a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva je podľa žalobcu odstránenie spornosti vlastníckeho práva
k podielu 1/2 z celku a následne prejednanie dedičstva po skutočných vlastníkoch.

57. V prvom rade súd poukazuje na to, že v konaní nie je sporné, že zákonnými dedičmi po nebohých

R. B. a B. B. sú žalované v 5., 6. a 7. rade ako ich potomkovia. Žalobca nie je zákonným, ani závetným
dedičom týchto poručiteľov.

58. Súdna prax je dlhodobo jednotná a ustálená v názore, že určovací návrh spočívajúci v tom, že
vec patrí do dedičstva po poručiteľovi, a teda, že ju poručiteľ vlastnil v okamihu svojej smrti, môže

uplatňovať (je vecne legitimovaný) len ten, koho práv a povinností sa takéto určenie týka. Takouto
osobou môže byť len ten, kto je poručiteľovým dedičom, prípadne jeho právnym nástupcom (napr.
rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/120/2009 zo dňa 27.10.2010, sp. zn. 5MCdo/15/2007 zo
dňa22.02.2008asp.zn.3Cdo/222/2010zodňa14.03.2011).Takoutoosoboujeten,ktojeporučiteľovým
dedičom, prípadne jeho právnym nástupcom. Tým, že žalobca nie je dedičom po nebohých R. B. a B. B.,

nemá vo vzťahu k žalobe, že pozemok patrí do dedičstva po menovaných poručiteľoch, vecnú aktívnu
legitimáciu. Súd v tomto smere poukazuje, okrem už uvedených, aj napr. na rozsudok Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 5Cdo/27/2024 zo 17.12.2024, podľa ktorého „v spore o určenie predmetu
dedičstva sú dedičia v čase smrti poručiteľa oprávnení voči iným osobám spoločne a nerozdielne, preto
majú postavenie tzv. nerozlučných spoločníkov, preto účastníkmi konania musia byť všetci do úvahy

prichádzajúci dedičia.“

59. Otázku vecnej legitimácie súd skúma ex offo v každom štádiu konania a nedostatok aktívnej
či pasívnej vecnej legitimácie bez ďalšieho vždy vedie k zamietnutiu žaloby. Preskúmanie vecnej
legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane žalobcu) alebo pasívnej (existencia

tvrdenej povinnosti na strane žalovaných), je imanentnou súčasťou každého súdneho konania. Súd
vecnú legitimáciu skúma vždy, aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiadna zo sporových strán nenamieta
(rozsudok Najvyššieho súdu SR z 29.06.2010 sp. zn. 2Cdo/205/2009).

60. Vecnou legitimáciou je stav vyplývajúci z hmotného práva, kedy jedna sporová strana (žalobca) je

subjektom hmotnoprávneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide a sporová strana na opačnej procesnej
strane (žalovaný) je subjektom hmotnoprávnej povinnosti, je pasívne vecne legitimovaná (porovnaj
uznesenie Ústavného súdu SR z 22.11.2011 sp. zn. III. ÚS 517/2011).61. V danej veci síce žalobca označil ako strany sporu potencionálnych dedičov po poručiteľoch
R. B. a B. B., sám však nemá postavenie dediča menovaných. Z uvedeného dôvodu je nevyhnutné
konštatovať nedostatok jeho aktívnej vecnej legitimácie pokiaľ ide o určenie, že nehnuteľnosť patrí do

dedičstva po uvedených poručiteľoch a tým aj nedostatok naliehavého právneho záujmu na určení, že
pozemok patrí do dedičstva po R. a B. B.. Vyhovenie takejto žalobe by totiž ešte neznamenalo, že vôbec
dôjde k prejednaniu dedičstva po týchto poručiteľoch a následne k zrušeniu a vyporiadaniu podielového
spoluvlastníctva. Uvedeným určením by tak nedošlo k zmene právneho postavenia žalobcu.

62. Pre nedostatok vecnej legitimácie a neexistenciu naliehavého právneho záujmu na požadovanom
určení musela byť žaloba zamietnutá aj vo výrokoch týkajúcich sa určenia, že spoluvlastnícky podiel po
11/56 parcely E KN č. 387/16 patrí do dedičstva po R. B. a B. B..

63. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci.

64. Podľa § 257 Civilného sporového poriadku, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak
existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

65. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj

bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

66. Podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku, o výške náhrady trov konania rozhodne súd
prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

67. O trovách konania súd rozhodol podľa citovaných ustanovení. V konaní mali úspech žalovaní,
keďže súd žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol. Súd sa zaoberal pri rozhodovaní o náhrade trov
konania aj možnosťou aplikácie ustanovenia § 257 Civilného sporového poriadku, ktoré predstavuje
odchýlku od zásady zodpovednosti za výsledok a od zásady zodpovednosti za zavinenie. Súd

výnimočne neprizná náhradu trov konania, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, ku ktorým
môže dôjsť vo vzťahu k určitým druhom konania alebo určitej procesnej situácii. Dôvody hodné
osobitného zreteľa sa môžu týkať sociálnej situácie účastníkov. Aplikácia uvedeného ustanovenia má
mať výnimočný charakter. V danej veci sa jedná o spor o dedičské právo, pričom zo strany žalobcu
skutočne ide o už v poradí tretiu žalobu týkajúcu sa predmetnej nehnuteľnosti. Preto nemožno v konaní

konštatovať existenciu výnimočných okolností, pre ktoré by súd nepriznal náhradu trov konania úspešnej
strane sporu.

XX. Náhrada trov bola priznaná žalovanému v 1. rade, ktorý bol v konaní úspešný v plnom rozsahu.
Žalovanýmv2.až7.radenáhradatrovkonanianebolapriznanázdôvodu,žetítosináhradutrovkonania

neuplatnili resp. výslovne neprejavili záujem o náhradu trov.

69. O výške trov konania priznaných žalovanému v 1. rade bude rozhodnuté samostatným uznesením
vydaným vyšším súdnym úradníkom po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Spišská Nová Ves písomne v troch vyhotoveniach. (§ 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku).

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. (§ 359 Civilného sporového
poriadku)

V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje,
uvedie sa spisová značka konania , proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh).Odvolanie musí byť podpísané. (§ 127 a § 363 Civilného sporového poriadku)Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
(§ 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku)

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala
vplyv na rozhodnutie vo veci samej. ( § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania. ( § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť
o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený

môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.