Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 14. január 2026

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 7Co/120/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5124206654
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 01. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. František Dulačka

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2026:5124206654.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Františka Dulačku

a členov senátu Mgr. Márie Kašíkovej a JUDr. Zuzany Krivdovej, v spore žalobkyne: A. B., nar.
XX.XX.XXXX, bytom C. D. E., F. XXXX proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom
Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 792 752, právne zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Andrea
Cviková, s. r. o., so sídlom Kubániho 16, Bratislava, IČO: 47 233 516, o zaplatenie 4.394,20 Eur, na
odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Žilina z 7. apríla 2025 č. k. 45C/52/2024-94, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie potvrdzuje.
II. Žalobkyni priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovaného k povinnosti zaplatiť žalobkyni

titulombezdôvodnéhoobohateniasumu4.394,20Eur(výrokI.).Podľa§255ods.1CSPpriznalúspešnej
žalobkyni proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % (výrok II.).

2. Vykonaným dokazovaním zistil, že medzi žalovaným ako veriteľom a žalobkyňou ako dlžníčkou
bola dňa 07.09.2009 uzatvorená zmluva o revolvingovom úvere č. 8200023717, v zmysle ktorej mal
byť žalobkyni poskytnutý úver vo výške 464,71 Eur, odmena za poskytnutie revolvingu predstavovala
sumu 264,39 Eur, mesačné splátky 31,93 Eur, úroková sadzba 62,71 %, RPMN 51,63 %. Medzi

žalobkyňou a žalovaným bola uzatvorená Dohoda o zrážkach zo mzdy zo dňa 07.09.2009, ktorú
žalovaný doručil zamestnávateľovi žalobkyne za účelom vykonávania zrážok zo mzdy. Nesporným bolo,
že zamestnávateľ žalobkyne vykonal zrážky zo mzdy v prospech žalovaného na úver č. 8200023717
od októbra 2016 do mája 2024 vo výške 4.394,20 Eur. Skúmal, či predmetná úverová zmluvy obsahuje
zákonom predpísané náležitosti o spotrebiteľskom úvere podľa § 4 ods. 2 zákona č. 258/2000 Z. z.
účinného v čase uzavretia zmluvy a či tu je/nie je dôvod podľa § 3 predmetného zákona posudzovať úver
ako bezúročný a bez poplatkov. Na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že predmetnú

úverovú zmluvu/ poskytnutý úver je dôvodné posudzovať ako bezúročný a bez poplatkov v zmysle § 4
ods. 3 citovaného zákona, keďže predmetná zmluva neobsahuje:
· obligatórnu náležitosť podľa § 4 ods. 2 písm. d/ zákona č. 258/2001 Z. z., t.j. adresu predávajúceho,
na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,

· náležitosť podľa § 4 ods. 2 písm. g/ citovaného zákona, t.j. absentuje v zmluve údaj o termíne konečnej
splatnosti spotrebiteľského úveru,

· náležitosť podľa § 4 ods. 2 písm. e/ citovaného zákona, t.j. uvedenie celkovej výšky spotrebiteľského
úveru, ktorú predstavuje suma finančných prostriedkov reálne poskytnutá spotrebiteľovi veriteľom, keď
veriteľ je povinný v zmluve o spotrebiteľskom úvere uviesť celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľzaplatiť, vypočíta ju na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
vychádzajúc z rozhodnutí Najvyššieho súdu SR publikovaných pod R 49/2022, R 7/2024. V danej veci
v zmluve o úvere bola uvedená poskytnutá čiastka úveru 464,70 Eur, zmluvná odmena za poskytnutie

revolvingu v sume 264,39 Eur, poskytnutá čiastka revolvingu 310,40 Eur – ide v zmluve o neurčité,
nepresné a zmätočné dojednanie o celkovej výške poskytnutého spotrebiteľského úveru,
· náležitosť podľa § 4 ods. 2 písm. h/ citovaného zákona, keď v zmluve bola uvedená výška úrokov
hodnoty 62,71 %, čo je 5-násobne vyššia suma ako priemerná výška úrokovej sadzby, za ktorú
poskytovali banky úvery v rovnakom čase, ako bola uzatvorená zmluva (za mesiac september podľa

údajov NBS priemerná ročná úroková sadzba z úverov obdobných ako v danej veci pre spotrebiteľské
a iné úvery od 1 do 5 rokov predstavovala hodnotu 11,62 % ročne). V tejto súvislosti poukázal na závery
rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1MCdo 1/2009 zo dňa 31.07.2009 a dojednanie o výške
úrokov z poskytnutého úveru je dojednaním neplatným v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka. Naviac
dojednanie v článku 8 úverovej zmluvy – dohoda o poskytnutí služby: a/ odklad splátok úveru v sume
54,34 Eur, b/ odklad splátok revolvingu v sume 37,04 Eur, sa zvýšila čiastka revolvingu, v dôsledku

čoho je uvedené dojednanie, ktoré navyšovalo celkovú výšku spotrebiteľského úveru v zmysle §
3 ods. 1 v spojení s § 39 Občianskeho zákonníka absolútne neplatné, keďže dohoda má povahu
formulára/charakter vedľajšieho (doplnkového) zmluvného dojednania, ktorého uzavretie žalobkyňa
nemohla v žiadnom prípade ovplyvniť. Výška bezdôvodného obohatenia bola preukázaná žalobkyňou
na základe potvrdenia zamestnávateľa žalobkyne – spoločnosti HMSK Logistics, s.r.o. s tým, že od

októbra 2016 do júna 2024 boli celkovo vykonané zrážky zo mzdy spolu vo výške 4.394,20 Eur, keď
inak sám žalovaný vo svojich vyjadreniach potvrdil, že žalobkyňa zaplatila na daný úver od decembra
2015 do januára 2018 spolu 24 splátok po 31,93 Eur (spolu 766,32 Eur), keď sumu poskytnutého
úveru vo výške 200,32 Eur žalobkyňa uhradila žalovanému už splátkami od 15.12.2015 k 15.07.2016
(7 splátok po 31,93 Eur) v sume 223,51 Eur. Je zrejmé, pokiaľ bol poskytnutý úver vo výške 200,32 Eur,

splátky plnené od 15.08.2016 do budúcna bolo plnením bez právneho dôvodu, potom poskytnutý úver
považoval na základe vyššie citovaných podmienok § 4 ods. 2 za bezúročný a bez poplatkov, prípadne
za absolútne neplatné dojednanie podľa § 3 ods. 1 v spojení s § 39 Občianskeho zákonníka. Nárok
za vydanie bezdôvodného obohatenia nepovažovala za premlčaný v zmysle R 14/2022 a R 15/2022,
keďže žalobkyňa má nárok na splátky, ktoré uhradila spätne 10 rokov od podania žaloby.

3. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný. Namietal
záver súdu o dôvodnosti priznaného nároku, keďže bolo nesporné v konaní, že žalobkyňa bola dlhodobo
v omeškaní so splácaním úveru, a preto jej vznikla povinnosť uhradiť úrok z omeškania. Detailný výpis
zo dňa 06.02.2025 preukazuje nárok na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 656,31 Eur. Výška
odplaty za poskytnutie spotrebiteľského úveru bola dojednaná v zmysle § 3 ods. 10, ods. 11 zákona

v spojení s § 1 ods. 1 Nariadenia vlády č. 23/2008 Z. z., v danom prípade sa jednalo o výšku, ktorá
nesmie prevýšiť odplatu za poskytnutie spotrebiteľského úveru, platnú pre zmluvy o spotrebiteľskom
úvere uzavreté od 16. augusta 2009 do 15. novembra 2009 so splatnosťou od 1 do 5 rokov vo výške
1.500,- Eur v hodnote 73,44 %. Pokiaľ súd odkazuje na nejaké štatistické údaje, tieto závery sú v rozpore
so zákonom č. 258/2001 Z. z.. Záver súdu, že v zmluve o úvere sa neuvádza adresa predávajúceho

a nie je naplnená náležitosť podľa § 4 ods. 2 písm. d/ zákona č. 258/2001 Z. z. nepovažuje za správny,
keďže zákon č. 258/2001 Z. z. pod predávajúcim neoznačuje veriteľa. Zreteľne táto skutočnosť vyplýva
z ust. § 7 citovaného zákona. Nesprávne súd dospel aj k záveru o bezúročnosti a bezpoplatkovosti
spotrebiteľského úveru z dôvodu neuvedenia „termínu konečnej splatnosti“ úveru. V tejto súvislosti
poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo/78/2022 publikované pod č. 16/2022.

Pokiaľ súd prvej inštancie odkazuje na rozsudok C-377/14 z 21.04.2016, tento sa na zmluve o úvere
medzisporovýmistranamiaplikovaťnemôže,keďžesatýkainéhoskutkovéhoaprávnehostavu.Dohodu
o poskytnutí služby považuje za platne a individuálne uzavretú s poukazom na ust. § 52a ods. 1
Občianskeho zákonníka. Žalovaný v priebehu konania netvrdil, že zmluva o poskytnutí spotrebiteľského
úveru je bezúročná a bez poplatkov, keď aj napriek uvedenému žalobe z takýchto dôvodov vyhovel.

Žiadal rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť a žalobu zamietnuť.
4. Žalobkyňa vo vyjadrení k podanému odvolaniu žalovaného uviedla, že k bezdôvodnému obohateniu
zo strany žalovaného došlo.
5. Žalovaný vo vyjadrení k vyjadreniu žalobkyne uviedol, že žalobkyňa potvrdila skutočnosť omeškania
so splácaním úveru.

6. Žalobkyňa vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaného (v tzv. duplike) uviedla, že trvá na zaplatení sumy
4.394,20 Eur.7. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 ods. 1 CSP), po zistení, že odvolanie podala včas (§ 362
ods. 1 CSP) strana sporu, v neprospech ktorej bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), po zistení, že
odvolanie proti rozhodnutiu je prípustné (§ 355 ods. 1 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania

(§ 385 ods. 1 CSP a contrario) preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v intenciách § 379
a § 380 CSP, ktorý podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.

8. Záver súdu prvej inštancie, že zmluva o úvere zo dňa 07.09.2009 neobsahuje povinné náležitosti
v zmysle § 4 ods. 2 písm. e), h) a ďalších dojednaní spotrebiteľskej zmluvy, ktoré navyšovalo celkovú

výšku spotrebiteľského úveru, ktoré dojednania v zmysle § 3 ods. 1 v spojení s § 39 Občianskeho
zákonníka a v spojitosti s § 4 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z. z. bolo možné považovať za neplatné
a poskytnutý úver za bezúročný a bez poplatkov, je vecne správny.
9. V tomto smere odvolací súd v zásadných a rozhodujúcich zisteniach a záveroch sa stotožňuje
s odôvodnením napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie v bodoch 37. až 46. odôvodnenia, preto
sa obmedzil iba na konštatovanie správnosti dôvodov rozsudku súdu prvej inštancie a na zdôraznenie

vecnej správnosti len doplnil (zopakoval) niektoré podstatné skutočnosti (§ 387 ods. 2 CSP).

10. Z ustáleného skutkového stavu súdom prvej inštancie vyplýva, že medzi navrhovateľkou a odporcom
bola uzatvorená spotrebiteľská zmluva o úvere, na ktorý sa aplikujú ustanovenia zákona č. 258/2001
Z. z. a ustanovenia o ochrane spotrebiteľa podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka.

11. Pre spotrebiteľský úver sa v zákone č. 258/2001 Z. z. v znení ku dňu uzavretia zmluvy z hľadiska
formálnych náležitostí vyžaduje písomná forma zmluvy a obsahové náležitosti zmluvy sú vymedzené v
§ 4 ods. 2 cit. zákona. Ustanovenie § 4 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z. z. vymedzuje prípady, kedy sa úver
považuje za bezúročný a bez poplatkov. Ide vlastne o špeciálnu právnu úpravu absolútnej neplatnosti

právneho úkonu. Tým, že zákon nedodržanie iba niektorých obsahových náležitostí zmluvy, ako aj
písomnej formy postihuje neplatnosťou, robí z týchto náležitostí nevyhnutnými podstatnými obsahovými
náležitosťami zmluvy. Predpísaná písomná forma musí byť zachovaná vo vzťahu k esenciálnym, teda
k podstatným obsahovým náležitostiam zmluvy. Pokiaľ zmluva uzatvorená medzi účastníkmi niektorú
z náležitostí vymenovaných v § 4 ods. 2 Zákona č. 258/2001 Z.z. neobsahuje, nie je zároveň vo

vzťahu k tejto náležitosti zachovaná písomná forma a poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez
poplatkov.
12. Uvedený výklad zodpovedá zmyslu a účelu zákona č. 258/2001 Z. z. V tejto súvislosti je potrebné
poukázať aj na ust. § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého v pochybnostiach o obsahu
spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

13. Východiskom spotrebiteľskej ochrany je názor, podľa ktorého sa spotrebiteľ ocitá vo faktickom
nerovnom postavení s profesionálnym dodávateľom, a to s ohľadom na okolnosti, za ktorých dochádza
ku kontraktácii, vzhľadom na väčšiu profesionálnu skúsenosť predávajúceho, lepšiu znalosť práva
a lepšiu dostupnosť právnych služieb a konečne možnosť stanovovať zmluvné podmienky jednostranne
cestou formulárových zmlúv. Pre takéto vzťahy je charakteristické, že podnet k zmluvnému rokovaniu

pochádza spravidla od dodávateľa, pričom spotrebiteľ nie je na zmluvné dojednania pripravený,
pri kontraktácii je využívaný moment prekvapenia a neskúsenosť spotrebiteľa. Spoločným znakom
právnej úpravy spotrebiteľských zmlúv je snaha cestou práva vyrovnať túto faktickú nerovnosť, a to
formou obmedzenia autonómie vôle. Autonómia vôle, ktorá je elementárnou podmienkou fungovania
materiálneho právneho štátu nie je úplne absolútna, ale je limitovaná v rámci spotrebiteľských vzťahov

princípom ochrany tej osoby, ktorá predstavovala právny úkon s dôverou v určitý, druhou stranou jej
prezentovaný skutkový stav.
14. Práve z vyššie uvedeného dôvodu bol prijatý zákon č. 258/2001 Z. z. a ustanovil osobitné
náležitosti spotrebiteľskej úverovej zmluvy tak, aby za účelom odstránenia vyššie uvedenej faktickej
nerovnováhy bol spotrebiteľ účinným spôsobom informovaný o podmienkach spotrebiteľského úveru

a vedel lepšie ako pri nespotrebiteľskej úverovej zmluve posúdiť všetky právne dôsledky vyplývajúce
pre neho z uzatvorenej úverovej zmluvy. Niektoré ustanovené náležitosti zákonodarca v prospech
ochrany spotrebiteľa preferoval až do takej miery, že ich neuvedenie v písomnej forme sankcionoval
bezúročnosťou a bezpoplatnosťou úveru ako sankciou pre dodávateľa, ktorý nerešpektuje zákon a tým
spotrebiteľa vystavuje nerovnému postaveniu. Medzi takéto ustanovenia nepochybne patrí uvedenie

náležitostí podľa § 4 ods. 2 písm. e) a náležitostí podľa § 4 ods. 2 písm. h), s dopadom aj na náležitosti
podľa § 4 ods. 2 písm. j), k), m) cit. zákona. Na to, aby bol považovaný spotrebiteľský úver za bezúročný
a bez poplatkov v zmysle ust. § 4 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z. z. stačí, že chýba jeden z údajov
vymedzených v tomto ustanovení.15. Pokiaľ súd prvej inštancie svoje rozhodnutie založil na viacerých dôvodoch, z ktorých každý
samostatne vedie k (podstatnému) vyhoveniu žalobe, už samotná táto skutočnosť (logicky) podmieňuje

vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia. Stačí, aby bol splnený jeden z týchto dôvodov, ktorý
i jednotlivo (bez ohľadu na existenciu a opodstatnenosť ďalších dôvodov) vedie k (podstatnému)
vyhoveniu žalobe; t. j. k uloženiu povinnosti plniť.
16. Za nedôvodné považuje odvolací súd odvolacie námietky žalovaného, že pokiaľ žalobkyňa netvrdila,
že zmluva o poskytnutí spotrebiteľského úveru je bezúročná, bez poplatkov, aj napriek uvedenému

žalobe z uvedených dôvodov vyhovel, odvolací súd považoval za nedôvodné.

17. Na zdôraznenie tejto správnosti odvolací súd navyše poukazuje na to, že žalovaný pri uzatváraní
zmluvy o úvere so spotrebiteľom nerešpektoval povinnosti stanovené mu zákonom o spotrebiteľských
úveroch a ustanovenia Občianskeho zákonníka zamerané na ochranu spotrebiteľa, nakoľko bol to
on, ktorý predkladal zmluvu žalobkyni. V zmysle judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky,

ako aj Ústavného súdu Slovenskej republiky bol vyslovený názor v mnohých rozhodnutiach, podľa
ktorého zásada vigilantibus iura scripta sun (práva patria bdelým) v spotrebiteľských veciach ustupuje
dôležitejšiemu princípu, ktorým je ochrana práv spotrebiteľa (napríklad 6MCdo 9/2012). Je nutné
podotknúť, že spotrebiteľ sa v porovnaní s dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ
ideovyjednávaciusiluakoajoúroveňinformovanostiatátosituáciahovediekpristúpeniunapodmienky

pripravené vopred dodávateľom bez toho, aby mohol vplývať na ich obsah. Preto súd v takýchto sporoch
z úradnej povinnosti skúma okolnosti a podmienky uzavretého úverového (spotrebiteľského) vzťahu, aj
pri slabšej argumentačnej schopnosti spotrebiteľa v civilnom sporovom konaní v zmysle podmienok §
290 a nasl. CSP (I. ÚS 246/2019).
18. Z výsledkov vykonaného dokazovania vyplýva, že pokiaľ dňa 07.09.2009 bola medzi žalovaným

ako veriteľom a žalobkyňou ako dlžníčkou uzavretá zmluva o revolvingovom úvere č. 8200023717,
správne súd prvej inštancie vychádzal z údajov uvedených pod bodmi 5 a 6 predmetnej „žiadosti/
zmluvy“, keď správne v bode 37. odôvodnenia rozsudku poukázal na zmluvné dojednania pri uzatváraní
spotrebiteľského/revolvingového úveru, a to najmä v zmluve - na neurčité, nepresné a zmätočné
dojednania, z ktorých bolo možné ďalej vyvodiť, že v skutočnosti žalobkyni nebol poskytnutý úver

vo výške 464,71 Eur, ale len vo výške 200,32 Eur, keďže suma 264,39 Eur predstavovala zmluvnú
odmenu za poskytnutie úveru, keď takýmto spôsobom uvádzané údaje o poskytnutí úveru - navyšovaný
o odmenu za poskytnutie úveru, s uvedením poskytnutej časti revolvingu 310,40 Eur a uzavretou
dohodouoposkytnutíslužbypodľačlánku8.1uzatvorenejžiadosti/zmluvyoposkytnutíúveru/revolvingu,
znamená nielen bezúročnosť a bezpoplatkovosť poskytnutého spotrebiteľského úveru podľa § 4 ods.

3 zákona č. 258/2001 Z. z., ale aj neplatnosť takýchto dojednaní, poukazujúc súdom prvej inštancie
aj na judikatúrnu činnosť Najvyššieho súdu SR v ním citovaných rozhodnutiach R 49/2022 a 7/2024.
Preto aj skutkové a právne závery súdu prvej inštancie vyjadrené v bodoch 37. až 41. odôvodnenia
o neplatnosti časti dojednania spotrebiteľskej zmluvy a o bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého
úveru v zmysle § 4 ods. 2 písm. e), h) v spojení s § 4 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z. z., považoval odvolací

súd za konzistentné a správne.

19. V kontexte vyššie uvedeného, odvolací súd nepovažoval za dôvodnú obranu a odvolacie námietky
žalovaného, že v zmysle predloženého prehľadu splátok časť žalovanej pohľadávky predstavuje
zaplatenie nároku žalovaného na úroky z omeškania z dôvodu oneskorene vykonaných splátok zo

strany žalobkyne. Z prehľadu splácania vyplýva (ako správne konštatoval súd prvej inštancie v bode
45. odôvodnenia), že žalobkyni bol poskytnutý úver vo výške 200,32 Eur, zo strany žalovaného nebolo
primerane vysvetlené, z akého dôvodu si uplatňoval splátky úveru vo výške 31,93 aj za ďalšie obdobie
a najmä, z akého dôvodu (na základe dohody o zrážkach zo mzdy) od októbra 2016 do júna 2024
prijal od žalobkyne splátky/plnenie vo výške 4.394,20 Eur, keď žalovaný prijímal zrážky zo mzdy od

zamestnávateľa žalobkyne ďalej až do januára 2025, ktoré sumy prijaté žalovaným niekoľkonásobne
prevyšujú výšku poskytnutého úveru a dojednaných podmienok v bodoch 5 a 6 zmluvy o úvere
z 07.09.2009, ktoré skutočnosti zo strany žalovaného na základe jeho tvrdení v konaní neboli objasnené
a ktoré by viedli k záveru o nedôvodnosti uplatneného nároku žalobkyne na vydanie bezdôvodneného
obohatenia. Z uvádzaných dôvodov závery súdu prvej inštancie o bezúročnosti a bezpoplatkovosti

poskytnutého úveru a absolútnej neplatnosti súdom prvej inštancie konštatovaných častí uzatvorenej
zmluvy o úvere, považoval odvolací súd za vecne správne.
20. Záver súdu o bezúročnosti a bezpoplatkovosti spotrebiteľského úveru uzatvorenej medzi stranami
z dôvodu, ako bolo vyššie konštatované, odvolací súd považoval za dostačujúce pre vyhovenie žaloby,preto bolo nadbytočné sa zaoberať aj otázkou/odvolacími dôvodmi žalovaného, či spotrebiteľská/
úverová zmluva (ne)obsahovala aj náležitosti podľa § 4 ods. 2 písm. d) a písm. g) zákona č. 258/2001
Z. z. (závery vyslovené v bodoch 35. a 36. odôvodnenia rozsudku).

21. Vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností, keďže súd prvej inštancie dôsledne preskúmal
okolnosti uzavretého zmluvného vzťahu medzi žalobkyňou a žalovaným na základe podmienok zákona
č. 258/2001 Z. z., keď na základe zisteného skutkového stavu dospel k správnemu záveru o dôvodnosti
uplatneného nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie
v celom rozsahu ako vecne správny potvrdil.

22. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1
CSP a úspešnej žalobkyni priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. (O výške
trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie podľa § 262 ods. 2 CSP).
23. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)