Uznesenie – Všeobecne nebezpečné a proti… ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 20. november 2025

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 7To/66/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7622010140
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 11. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Margaréta Jurková Žoldáková
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2025:7622010140.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Margaréty Jurkovej
Žoldákovej a sudcov Ing. JUDr. Milana Husťáka, a JUDr. Dominiky Volkaiovej, LL.M., na neverejnom
zasadnutí konanom dňa 20. novembra 2025, v trestnej veci obžalovaného A. B., stíhaného pre prečin
neoprávneného nakladania s odpadmi podľa § 302 ods. 1 Tr. zák., o sťažnosti prokurátora proti
uzneseniu Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 21.03.2025 sp. zn. 6T/20/2022 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. zamieta sťažnosť prokurátora.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Spišská Nová Ves uznesením dňa 21. marca 2025 sp. zn. 6T/20/2022 podľa § 280 ods.
2 Tr. poriadku p o s t ú p i l trestnú vec obžalovaného A. B., nar. XX.XX.XXXX v C., trvale bytom D.,
E. XXX/X pre skutok, že

v období od 8. októbra 2018 do 7. decembra 2018 v katastri obce D., okres B. F. G., na základe jeho
pokynu bolo v rozpore s § 12 ods. 1 a § 13 písm. a) zákona č. 79/2015 Z. z. o odpadoch v znení
neskorších predpisov, teda na mieste inom ako mieste určenom na uskladnenie odpadu:

a/ na parcely registra E s parcelným číslom XXX vedenej na liste vlastníctva č. XXX, s parcelným číslom
XXX vedenej na liste vlastníctva č. XXX, s parcelným číslom XXX vedenej na liste vlastníctva č. XXX, s

parcelným číslom XXX vedenej na liste vlastníctva č. XXX a s parcelným číslom XXX/X vedenej na liste
vlastníctva č. XXX, ktoré sa nachádzajú na ceste vedúcej okolo lesných porastov zvaných „H.“ vodičmi
spoločnosti A., B., D., vyvezených na ploche o dĺžke minimálne 75 m a šírke od cca 3 m do cca 7 m
minimálne 270 ton zmiešaného odpadu zo stavieb a demolácií s katalógovým číslom 170904, výkopová
zemina, s katalógovým číslom 170506, zemina a kamenivo, s katalógovým číslom 170904 a iného,
pochádzajúceho z výkopových prác vykonávaných v obci D. v rámci výstavby kanalizácie, ktorý bol pred

tým uskladňovaný pred E. I. G. D., spoločne aj s ďalším odpadom postupne tam navozeným v presne
nezistenej dobe, nezistenými osobami;

b/ rovnako v uvedenom období bol vyššie spomínaný odpad uskladňovaný pred E. I. G. D. vodičom
spoločnosti A., B., D., vyvezený aj na doposiaľ presne neustálenú plochu parcely č. XXXX/X vedenej
na liste vlastníctva č. XXX, ktorá sa nachádza v obci D., na ulici J., o množstve cca 400 ton,

pričom cena potrebná na zber, prepravu, vývoz, dovoz, zhodnocovanie, zneškodňovanie a uskladnenie
tohto všetkého neoprávnene uskladneného odpadu na mieste inom ako na to určenom, bola vyčíslená
na sumu minimálne 21.765,46 €, ktorý bol právne kvalifikovaný ako prečin neoprávneného nakladania
s odpadmi podľa § 302 ods. 1 Tr. zákona, Okresnému úradu Spišská Nová Ves, odbor starostlivosti
o životné prostredie, pretože tento orgán by mohol skutok prejednať ako priestupok za porušenie

povinnostípodľa§115ods.1písm.b/,písm.c/zákonač.79/2015Z.z.oodpadochaozmeneadoplnení
niektorých zákonov.Proti tomuto uzneseniu po jeho vyhlásení, odôvodnení a poučení o možnosti podať opravný prostriedok,
prokurátor podal sťažnosť, v ktorej uviedol nasledovné.

Prokurátor nesúhlasí s takým postupom súdu, ktorým žalovanú trestnú vec postúpil na prejednanie
priestupku, a to jednak z dôvodu aplikácie § 10 ods. 2 Tr. zák. ako aj poukazom na nejednoznačne
ustálené množstvo nezákonne umiestneného odpadu na mieste inom, ako na to určenom. Aj s ohľadom
na túto skutočnosť, kedy nie je jednoznačné, čo bolo podkladom na rozhodnutie súdu o postúpení veci,

považuje prokurátor odôvodnenie rozhodnutia súdu prvého stupňa za zmätočné, pričom sa tiež javí ako
nezákonné pre rozpor výroku a jeho odôvodnenia.

Prokurátor poukazuje na okolnosť, že právne záväzná a podstatná z rozhodnutia súdu je jeho výroková
časť, ktorá opisuje skutok, ktorý sa správnemu orgánu postupuje na prejednanie priestupku. Správny
orgán je pri prejednávaní priestupku limitovaný priebehom skutkového deja, ktorý je opísaný vo

výrokovej časti postupujúceho uznesenia. Nie je preto zrejmé, pokiaľ prvostupňový súd prevzal skutkovú
vetu postupujúceho uznesenia z výrokovej časti obžaloby, prečo v odôvodnení tvrdí, že množstvo
neoprávnene uskladneného odpadu nebolo presne určené, resp. nebolo určené v minimálnom rozsahu.

Minimálne množstvo neoprávnene uskladneného odpadu bolo preukázané vykonanými dôkazmi, najmä

polohopisným zameraním miesta s uvedeným plochy aj kubatúry a v neposlednom rade na základe
výpovedí vodičov spoločnosti A., B., ktorí vypovedali o najmenšom množstve fúr, ktoré realizovali na
pokyn obžalovaného. Najprv bolo obžalovanému vznesenie obvinenie za 40 ton odpadu, potom mu bolo
rozšírené obvinenie o ďalší odpad, a to o 230 ton na parcelách uvedených v bode i) obžaloby a ďalších
400 ton ohľadom odpadu nachádzajúceho sa pred E. I. G. D.. Z polohopisného zamerania vykonaného

na základe výsluchov svedkov ako obhliadky miesta činu vyplýva celková kubatúra 694 m3. Vyšetrovateľ
pri rozširovaní obvinenia podrobne na strane 14 uznesenia (č.l. 494 spisu) uviedol, na základe akých
postupov dospel znalec k zisteniu konkrétnej výšky kubíkov neoprávnene uskladneného odpadu. Na
základe výsluchov svedkov, ktorí uviedli najmenší možný počet vykonaných fúr, určila spoločnosť K. F. ,
B. náklady za zber a zneškodnenie, resp. zhodnotenie odpadu.

Pokiaľ mal prvostupňový súd pochybnosti o množstve nezákonne uskladneného odpadu, mal tento
upraviť v opise skutku svojho postupujúceho uznesenia na minimálne množstvo, ktoré považoval
za dokázané, príp. mal pristúpiť k vykonaniu ďalších dôkazov umožňujúcich stanoviť rozsah
neoprávneného nakladania s odpadom aspoň v minimálnom množstve podľa úvahy súdu. Ináč neostáva

nič iné, ako uzavrieť, že pokiaľ súd prevzal opis skutku do svojho rozhodnutia z obžaloby prokurátora,
stotožnil sa s množstvom, ako ho ustálil vyšetrovateľ a následne prevzal prokurátor do opisu skutku
obžaloby.

Prvostupňový súd namieta, že obžaloba oproti uzneseniam o vznesení obvinenia obsahuje iné parcelné

čísla, než pre aké bolo obvinenému vznesené obvinenie. Túto námietku súdu prokurátor neakceptuje,
pretože skutok je počas trestného konania meniteľný v závislosti od aktuálnej dôkaznej situácie, a pokiaľ
je zachovaná totožnosť skutku aspoň v konaní alebo následku, nespôsobuje táto okolnosť nezákonnosť
v opise skutku obžaloby. V posudzovanom prípade je zachovaná totožnosť skutku tak v konaní ako aj
následku.

Prokurátor nakoniec nesúhlasí ani s aplikovaním § 10 ods. 2 Tr. zák., pretože na jeho použitie neboli
splnené zákonné podmienky, navyše prvostupňový súd tento svoj postup náležite neodôvodnil. Pri
hodnotení okolností uvádzaných v § 10 ods. 2 Tr. zák. prvostupňový súd tieto hodnotil výlučne v
prospech obžalovaného, pričom sa nevysporiadal so všetkými aspektami majúcimi vplyv pre použitie

tohto zákonného ustanovenia. Ohľadom spôsobu vykonania činu prvostupňový súd už opomenul uviesť,
že obžalovaný konal v postavení starostu obce, od ktorého sa očakáva aspoň minimálna znalosť
predpisov na úseku odpadového hospodárstva, pretože v spoločnosti ide o aktuálne diskutovanú tému
takvsúčasnostiakoajvčasespáchaniaskutku.Navyšenapotrebuodstráneniaskládkyspredzákladnej
školy bol starosta pravidelne upozorňovaný na zasadnutiach obecného zastupiteľstva, kde sa mal

viackrát vyjadriť, že on tam skládku potrebuje mat'.

To, že bol odpad použitý na spätné zasypávanie a rozšírenie miestnej komunikácie, je síce pravdou,
ale prvostupňový súd nezohľadnil skutočnosť, že aj na takú činnosť sú potrebné príslušné povoleniaštátneho orgánu odpadového hospodárstva, ktorými obžalovaný v čase spáchania skutku nedisponoval.
Navyše obžalovaný až v štádiu hlavného pojednávania, konkrétne dňa 14.2.2023 predložil rozhodnutie
Okresného úradu Košice, odbor starostlivosti o životné prostredie, 23.1.2023, ktorým orgán odpadového

hospodárstva udeľuje pôvodcovi odpadu, obchodnej spoločnosti D., B.. D., súhlas na skladovanie
odpadovej zeminy - ostatný odpad katalógových čísel 17 05 04 a 1705 06, ktorej množstvo nesmie
prekročiť 700 ton na parcele XXX a susediacich pozemkoch. Prokurátor uvádza, že skutok bol spáchaný
vobdobíod8.10.2018do7.12.2018.Čosatýkanásledku,tiežjepravdou,žesanejednaloonebezpečný
odpad, pričom nedošlo ku škode na životnom prostredí, avšak prvostupňový súd nezohľadnil tú

skutočnosť, že odpad bol na pokyn starostu obce odvezený na parcely súkromných vlastníkov, od
ktorých nemal súhlas na jeho uloženie na tieto miesta. Aj
v tomto prípade predložil obžalovaný až na hlavnom pojednávaní dňa 5.12.2022 zmluvy o uzavretí
budúcich zmlúv s niektorými (nie všetkými) vlastníkmi pozemkov, ktorí dávajú pôvodcovi odpadu,
obchodnej spoločnosti D., B.. D. súhlas na dočasné uloženie zeminy. Z obsahu samotných zmlúv je
pritom zrejmé, že sa uvažuje s klasifikovaním zeminy aj ako stavebného odpadu, čím aj samotný

obžalovaný obsahom týchto listín potvrdzuje, že išlo o stavebný odpad. Je zrejmé, že tak predloženie
zmlúv o budúcich zmluvách ako aj rozhodnutie štátneho orgánu odpadového hospodárstva, boli
realizované dávno po spáchaní skutku (4 a viac rokov), a preto nemôžu tieto okolnosti znižovať
závažnosť konania obžalovaného, ktorému je kladené spáchanie skutku v období od 8.10.2018 do
7.12.2018.Ztohtodôvoduniejemožnoakceptovaťto,žesúdnatietookolnostiprihliadolpriposudzovaní

závažnosti konania obžalovaného. Už vôbec nie je prípustné, aby prvostupňový súd pri hodnotení
okolností uvádzaných v § 10 ods. 2 Tr. zák. poukazoval na to, že množstvo uloženého odpadu nebolo
preukázané, pretože do výrokovej časti postupujúceho uznesenia prevzal úplný opisu skutku z obžaloby
prokurátora. Pokiaľ to tak prvostupňový súd realizoval, spôsobil zmätočnosť svojho rozhodnutia pre
rozpor výroku s jeho odôvodnením.

Pri posudzovaní závažnosti spáchania skutku je potrebné tiež vzhliadnuť fotografie predložené
oznamovateľom (č.l. 81 - 85 spisu), z ktorých je zrejmé, a to vzhľadom na povahu tam zachyteného
odpadu, že nie je možné tento skutok bagatelizovať len jednoduchým tvrdením, že sa jednalo o
odpadovú zeminu. Z fotografií aj vypracovaných odborných vyjadrení je zrejmé, že naozaj išlo o odpad

stavebný pochádzajúci z výstavby kanalizácie v obci D.. Všetky vyššie popísané okolnosti umožňujú
vysloviť záver, že vina obžalovaného bola vo veci vykonanými dôkazmi jednoznačne preukázaná,
pretože to bol práve obžalovaný, ktorý dal pokyn vodičom spoločnosti A., B. na navozenie stavebného
odpadu pochádzajúceho z výkopových prác na stavby kanalizácie v obci Olcnava na iné miesto, ako
miesto na to určené, teda obžalovaný konal v rozpore so zákonom o odpadoch, o čom mal mat'

ako starosta obce vedomosť, pričom cena potrebná na zber, prepravu, vývoz, dovoz, zhodnocovanie,
zneškodňovanie a ukladanie tohto všetkého neoprávnene uskladneného odpadu na mieste inom, ako na
to určenom, bola vyčíslená na sumu minimálne 21.765,46 €, čím po stránke objektívnej a subjektívnej
svojím zavineným konaním naplnil znaky skutkovej podstaty prečinu neoprávneného nakladania s
odpadmi podľa § 302 ods. 1 Tr. zák. Obžalovaný konal v nepriamom úmysle podľa § 15 písm. b) Tr.

zák., pretože ako starosta obce vedel, že dáva pokyn na uloženie odpadu na iné miesto, ako miesto na
to určené, teda bol uzrozumený s následkom, ktorý týmto činom spôsobil.

Prokurátor preto navrhuje, aby sťažnostný súd zrušil uznesenie súd prvého stupňa, a prikázal mu, aby
vo veci znova konal a rozhodol.

K sťažnosti prokurátora sa vyjadril obžalovaný prostredníctvom svojho obhajcu nasledovne.

Nepochybne súd vykonal rozsiahle dokazovanie, ktoré aj zákonným spôsobom vyhodnotil, najmä v tom
smere, že v konaní obžalovaného sa nemôže jednať o konanie, ktoré by bolo schopné naplniť znaky

skutkovej podstaty prečinu neoprávneného nakladania s odpadmi podľa § 302 ods. 1 Tr.zák.

Rovnako je nepochybné, že on, obžalovaný nekonal svojvoľne, ako to uvádza prokurátor vo svojom
odvolaní a už vôbec nie je pravda, že by bol bez vedomia a súhlasu vlastníkov dotknutých pozemkov
vyvážal výkopový odpad na ich súkromné pozemky.

Z dokazovania totiž vyplynulo, že on, ako starosta obce a konateľ D. B. D. B. zabezpečoval v súlade
s rozhodnutiami obecného zastupiteľstva výstavbu obecnej kanalizácie a pri výkopových prácach bolonevyhnutné aj dočasne materiál z výkopových prác uložiť na miesto, z ktorého sa mal následne odviesť
a použiť v súlade so zákonom o odpadoch.

O tom, že sa jednalo o materiál z výkopových prác, svedčia aj dodatočné rozhodnutia Okresného úradu
Košice, ktoré boli súdu predložené a aj keď ide o dodatočný súhlas, svedčí o skutočnosti, že tento
materiál mohol byť dočasne uložený na dotknutých pozemkoch, pretože v zmysle zákona o odpadoch
tento materiál od pôvodcu odpadu, teda stavebné odpady vznikajúce pri výstavbe, údržbe, rekonštrukcii
alebo demolácii komunikácií, sa prednostne musia materiálovo zhodnotiť pri výstavbe rekonštrukcií

alebo komunikácií.

Preto je nepochybné, že on, obžalovaný konal v súlade so zákonom, a to už aj preto, že podľa
vyjadrenia svedkyne L. K., zastupujúcej v konaní poškodený Okresný úrad SNV, jednalo sa o odpad ako
výkopovú zeminu, kamenivo a Okresný úrad Spišská Nová Ves nedisponoval a ani nedisponuje nijakým
stanoviskom alebo posudkom, aby vôbec došlo k narušeniu životného prostredia alebo k nejakým

negatívnym vplyvom, pretože tieto odpady sú v kategórii ostatné odpady, kde zákon umožňuje tieto
odpady opätovne využiť na inú činnosť.

V tomto prípade sa jednalo o spevnenie cesty k dotknutým pozemkom, kde bol súhlas vlastníkov, okrem
svedkov C., ktorým ponúkol odstránenie tejto zeminy, čo však oni jednoznačne odmietli.

Jediným jeho previnením tam malo a má byť podľa prokurátora to, že nemal na takéto uskladnenie
povolenie príslušného úradu, a to v čase realizácie stavby, pričom však podľa jeho názoru, takéto
povolenie ani nepotreboval, pretože sa jednalo o zeminu a kamenivo, a teda išlo o tzv. inertný odpad,
a to v zmysle § 14 zákona č. 79/2015 Z. z. o odpadoch, kde je stanovené, že držiteľ odpadu je povinný

správne zaradiť odpad alebo zabezpečiť správnosť zaradenia odpadu podľa katalógu odpadov.

V zmysle § 77 ods. 4 zákona č. 191/2015 Z.z. o odpadoch, je pôvodca odpadu povinný stavebné odpady
vznikajúce pri výstavbe, údržbe, rekonštrukcii alebo demolácií komunikácií, prednostne materiálovo
zhodnotiť pri výstavbe, rekonštrukcii alebo rekonštrukcii komunikácií.

Nemohlo sa a ani sa nemôže jednať o svojvôľu, pretože konal len a len vo verejnom záujme a v záujme
občanov obce Olcnava.

Svojim konaním nespôsobil žiadnu škodu a škoda vyčíslená v rámci trestného konania je len fiktívna.

Je preto presvedčený, že jeho formálne pochybenie nie je možné považovať ani za priestupok a
vzhľadom na čas, kedy malo k údajnému priestupku dôjsť, nie je možné túto vec postúpiť na prejednanie
okresnému úradu na prejednanie ako priestupok.

Má za to, že súd mal rozhodnúť tak, že ho mal spod obžaloby prokurátora OP SNV oslobodiť v zmysle
§ 285 písm. b) TP, pretože bolo nepochybne preukázané, že jeho skutok nie je trestným činom.

Krajský súd na podklade podanej sťažnosti podľa § 192 ods. 1 Tr. por. preskúmal správnosť výrokov
napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť, ako aj konanie predchádzajúce

výrokom napadnutého uznesenia a po zvážení všetkých okolností významných pre rozhodnutie dospel
k záveru, že sťažnosť prokurátora nie je dôvodná.

Po postupe v zmysle uvedeného ustanovenia dospel krajský súd k záveru, že sťažnosť prokurátora nie
podaná dôvodne, pretože v danom prípade boli splnené zákonné podmienky na postúpenie veci podľa

§ 280 ods. 2 Trestného poriadku. Po preskúmaní predloženého trestného spisu sa krajský súd stotožnil
s právnym názorom okresného súdu, že s poukazom na ustanovenie § 10 ods. 2 Trestného zákona
obžalovaný svojím konaním nenaplnil znaky skutkovej podstaty prečinu neoprávneného nakladania
s odpadmi podľa § 302 ods. 1 Trestného zákona.

Podľa § 10 ods. 2 Trestného zákona nejde o prečin, ak vzhľadom na spôsob vykonania činu a
jeho následky, okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný, mieru zavinenia a pohnútku páchateľa je jeho
závažnosť nepatrná.Súd prvého stupňa správne a podrobne odôvodnil všetky rozhodujúce skutkové a právne okolnosti
prípadu a v podrobnostiach na ne odvolací súd poukazuje.

K jednotlivým sťažnostným námietkam prokurátora krajský súd uvádza nasledujúce.

Objektom trestného činu neoprávneného nakladania s odpadmi podľa § 302 Tr. zákona je ochrana
životného prostredia pred neoprávneným nakladaním s odpadmi. Objektom tohto trestného činu je teda
ochrana životného prostredia a záujem spoločnosti na zákonnom a bezpečnom nakladaní s odpadmi.

Pri nesprávnom nakladaní s niektorými nebezpečnými odpadmi vzniká nebezpečenstvo poškodzovania
ľudského zdravia a životného prostredia.

Zákonodarca ustanovením trestného činu neopraveného nakladania s odpadmi podľa § 302 Tr. zákona,
ako nedbanlivostný trestný čin, medzi trestné činy proti životnému prostrediu s odkazom na obligatórne
(povinne) stanovené podmienky v zákona č. 79/2015 Z.z. o odpadoch (§ 97 ods. 1 písm. s/), teda

ako blanketový trestný čin jednoznačne stanovil, na základe ktorých vopred stanovených podmienok
je možné s odpadmi nakladať, (rovnako pre podmienky posudzovaného prípadu) a teda okrem iného
ich prepravovať, resp. ukladať, a teda len na základe právoplatného rozhodnutia na to štátom určeného
orgánu - Okresného úradu, odbor starostlivosti o životné prostredie - o udelení súhlasu na nakladanie
s odpadmi v rozhodnutí uvedeným spôsobom.

Nezbavuje zodpovednosti za protiprávne konanie obžalovaného skutočnosť, že dodatočne boli získané
všetky potrebné povolenia (súhlas) na nakladanie s odpadom, nakoľko niet pochýb o tom, že v čase
rozhodnom od 8.10.2018 do 7.12.2018, tento súhlas okresného úradu nemal.

Inak povedané primárne platí, ako správne argumentuje aj okresný prokurátor, že každé nakladanie
s odpadom v rozpore s príslušnou právnou úpravou (bez súhlasu) je porušením zákona a napĺňa po
formálnej stránke aj základnú skutkovú podstatu žalovaného trestného činu, pri ktorom pokiaľ na jeho
spáchanie postačí aj zavinie z nedbanlivosti – je v posudzovanom prípade nepochybné, že po formálnej
stránke k naplneniu trestného činu neoprávneného nakladania s odpadom podľa § 302 ods. 1 Tr. zákona

došlo.

Na druhej strane z hľadiska právneho posúdenia konania obžalovaného v kontexte rozsahu
spôsobeného následku - rozsah, množstvo bez súhlasu navezeného a uskladneného odpadu oproti
cene za odstránenie odpadu z miesta, ktoré na jeho uloženie nie je určené, je na mieste uviesť,

že vykonané dokazovanie, bez rozumných pochybností neodstránilo nejednoznačnosť o rozsahu
navezeného materiálu označeného ako odpad na pokyn obžalovaného na označené pozemky.

Pokiaľ prokurátor namieta, že súd prvého stupňa mal vykonať ďalšie dokazovanie, v tomto smere
sa krajský súd s danou úvahou nestotožňuje, nakoľko dôkazné bremeno má povinnosť niesť strana

obžalobyaniesúd.Zostranyobžalobynebolinávrhynadoplneniedokazovania,ataksúdprvéhostupňa
správne rozhodol na podklade skutkového stavu ustáleného na základe vykonaného dokazovania
v rozsahu návrhov procesných strán.

K námietke prokurátora, že pokiaľ mal prvostupňový súd pochybnosti o množstve nezákonne

uskladneného odpadu, mal tento upraviť v opise skutku postupujúceho uznesenia na minimálne
množstvo, ktoré považoval za dokázané, pretože takto vznikol rozpor medzi výrokovou časťou
uznesenia a odôvodnením, sťažnostný súd poukazuje na to, že prvostupňový súd v danom prípade
správerozhodovaloskutku,ktorýjepredmetomobžalobnéhonávrhubezmožnostizmienvopiseskutku.

Podľa § 124 ods. 3 Tr. zákona, pri trestných činoch proti životnému prostrediu sa škodou rozumie súhrn
ekologickej ujmy a majetkovej škody, pričom majetková škoda v sebe zahrnuje aj náklady na uvedenie
životnéhoprostrediadopredošléhostavu.Pritrestnomčineneoprávnenéhonakladaniasodpadmipodľa
§ 302 rozsahom činu sa rozumie cena, za ktorú sa odpad v čase a v mieste zistenia činu obvykle zbiera,
prepravuje, vyváža, dováža, zhodnocuje, zneškodňuje alebo ukladá, a cena za odstránenie odpadu z

miesta, ktoré na jeho uloženie nie je určené.

Z vykonaného dokazovania možno ustáliť, že pokiaľ obžalovaný neoprávnene, bez povolenia
kompetentného orgánu materiál, uznaný ako odpad, dal pokyn navážať na uvedené územie-pozemkya týmto protiprávnym konaním síce mohla vzniknúť majetková škoda, ktorá sa spája s nákladmi na
odstránenie odpadu z týchto pozemkov a uvedenia týchto pozemkov do pôvodného stavu (§ 124 ods. 3
Tr. zákona), za súčasného dôkazného stavu, že tento materiál - odpad z hľadiska jeho druhu a štruktúry,

nepredstavuje možné ohrozenie životného prostredia - bez existencie následku v podobe ekologickej
škody, nejednalo sa o nebezpečný odpad, ale majetková škoda pozostávajúca z nákladov na vyvezenie
odpadu nevznikla.

Za danej dôkaznej situácie má krajský súd za to, že sú splnené podmienky pre posúdenie závažnosti

konania obžalovaného, konkrétne pre aplikáciu ustanovenia podľa § 10 ods. 2 Tr. zákona o tzv.
materiálnom korektíve.

Súd prvého stupňa správne vyhodnotil jednotlivé kritéria, na základe ktorých dospel k záveru, že
závažnosť konania obžalovaného je nepatrná. Nebezpečenstvo konania obžalovaného znižuje aj
skutočnosť, že následne bolo vydané príslušným orgánom, Okresným úradom, odborom starostlivosti

o životné prostredie, rozhodnutie, ktorým bol udelený súhlas na skladovanie výkopovej zeminy-
príslušného odpadu. V prospech nižšej závažnosti skutku svedčí aj skutočnosť, že obžalovaný nakladal
s odpadom v súvislosti s prácami, ktoré boli vykonávané nie v jeho súkromnom záujme a s úmyslom
obchádzať príslušné právne predpisy, ale v prospech obce pri výstavbe verejnoprospešného zariadenia-
kanalizácie. Z výsledkov vykonaného dokazovania bolo zistené, že odpadový materiál charakterizovaný

ako ostatné odpady, nemá negatívny vplyv na životné prostredie a zákon umožňuje jeho opätovné
využitie, čo aj bolo realizované v prejednávanom prípade formou rozšírenia miestnej komunikácie,
spätného zasypania kanalizácie a na základe záujmu a vyžiadania niektorých vypočutých svedkov aj na
terénne úpravy pozemkov. Krajský súd má za to, že pri hodnotení konania obžalovaného je potrebné
prihliadať pri hodnotení závažnosti tohto prečinu aj na pohnútku (t.j. konanie v prospech obce, ktorej

je starostom) a v neposlednom rade aj na to, že dobrovoľným konaním došlo k náprave protiprávneho
stavu.

Pokiaľ ide o podanie obžalovaného, tu krajský súd poukazuje na to, že právo podať opravný prostriedok
voči uzneseniu o postúpení trestnej veci podľa § 280 ods. 2 Tr. por. zákon priznáva len prokurátorovi,

preto bolo podľa obsahu vyhodnotené ako vyjadrenie k sťažnosti prokurátora.

Obžalovaný vo svojom vyjadrení zopakoval svoju obranu uplatňovanú v konaní pred prvostupňovým
súdom, ktorú zohľadnil súd pri svojom rozhodovaní a s ktorou sa náležitým spôsobom vysporiadal
v odôvodnení napadnutého uznesenia.

Vzhľadom na to, že napadnuté uznesenie bolo vyhodnotené ako správne a zákonné, bolo rozhodnuté
spôsobom uvedeným vo výrokovej časti uznesenia.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný
prostriedok nie je prípustný.