Rozsudok – Spotrebiteľské zmluvy ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 29. október 2025

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 15CoCsp/24/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6122481674
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 10. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Mészárosová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2025:6122481674.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Mészárosovej a
členov senátu JUDr. Silvie Walterovej a JUDr. Ondreja Krajča, v právnej veci žalobcu: BENCONT
COLLECTION, a. s., IČO: 47 967 692, Bratislava, Vajnorská č. 100/A, zastúpený KOVAL & spol.,
advokátska kancelária, s.r.o., IČO: 36 648 892, Banská Bystrica, Komenského č. 3, v mene ktorej konajú
JUDr. Juraj Koval a JUDr. Oskar Chnápko, proti žalovanému: L.. L. M. D. X. Á. Č. , O. Y. XX.X.XXXX, Z. V.

V. Č.. XXX, o zaplatenie 309,43 € s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Mestského
súdu Bratislava IV zo dňa 12. decembra 2023, č. k. B3-24 Csp 12/2023-79, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok Mestského súdu Bratislava IV zo dňa 12. decembra 2023, č. k. B3-24
Csp 12/2023-79, vo výroku I. p o t v r d z u j e a vo výroku II. m e n í tak, že žalobcovi p r i z n á
v a nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

II. Žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1.1. Súd prvej inštancie rozsudkom zo dňa 12.12.2023, č. k. B3-24 Csp 12/2023-79, vyhovel žalobe
žalobcu a zaviazal žalovaného povinnosťou zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 309,43 € a úrok z
omeškania 5 % ročne zo sumy 46,94 € od 21.7.2020 do zaplatenia, zo sumy 39,98 € od 19.8.2020 do
zaplatenia, zo sumy 39,98 € od 19.9.2020 do zaplatenia, zo sumy 44,97 € od 20.10.2020 do zaplatenia,
zo sumy 58,88 € od 19.11.2020 do zaplatenia, zo sumy 39,98 € od 19.12.2020 do zaplatenia a zo sumy
38,70 € od 19.1.2021 do zaplatenia, to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku (výrok I.) a

žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v plnom rozsahu (výrok II.). Svoje
rozhodnutie odôvodnil právne ustanoveniami § 52 ods. 1, ods. 2, ods. 3, ods. 4, § 517 ods. 2 zákona
č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“), § 3 nariadenia vlády Slovenskej
republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka (ďalej
len „nar. č. 87/1995 Z. z.“), § 43 zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách (ďalej len
„zákon č. 351/2011 Z. z.“), § 183 ods. 1, § 41, § 42 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný
sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“). Pokiaľ ide o vecné odôvodnenie rozhodnutia uviedol, že návrhom

na vydanie platobného rozkazu v upomínacom konaní, došlým na Okresný súd Banská Bystrica dňa
28.11.2022, postúpeným na ďalšie konanie na Okresný súd Bratislava III ako miestne príslušný dňa
21.2.2023, sa žalobca domáhal rozhodnutia, ktorým súd uloží žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi
istinu 309,43 €, úroky z omeškania 5 % ročne zrejmé z výroku rozsudku, ako aj trovy konania, vrátane
trov právneho zastúpenia. Žalobca tvrdil, že dňa 8.7.2022 došlo zmluvou o postúpení pohľadávok
k postúpeniu pohľadávky vyplývajúcej zo zmluvy o poskytovaní verejných služieb zo spoločnosti Slovak

Telekom a.s., so sídlom Bajkalská 28, Bratislava, IČO: 35 763 469, na žalobcu. Medzi Slovak Telekom
a žalovaným bola uzavretá zmluva o poskytovaní verejných služieb v znení dodatku. Na základe tejto
zmluvy bol žalovanému aktivovaný program služieb. Žalovaný sa v zmluve zaviazal, že bude riadne avčas platiť cenu služieb podľa zvoleného programu a dodržiavať svoje povinnosti v súlade so zmluvou,
Všeobecnými podmienkami a platným Cenníkom. Slovak Telekom poskytoval žalovanému
služby, ktoré vyúčtoval nasledovnými faktúrami: zo dňa 1.7.2020, vedená pod VS: XXXXXXXXXX vo

výške 46,94 €, s lehotou splatnosti 20.7.2020, zo dňa 1.8.2020, vedená pod VS:
XXXXXXXXXX vo výške 39,98 €, s lehotou splatnosti 18.8.2020, zo dňa 1.9.2020, vedená
pod VS: XXXXXXXXXX vo výške 39,98 €, s lehotou splatnosti 18.9.2020, zo dňa 1.10.2020, vedená
pod VS: XXXXXXXXXX vo výške 44,97 €, s lehotou splatnosti 19.10.2020, zo dňa 1.11.2020, vedená
pod VS: XXXXXXXXXX vo výške 58,88 €, s lehotou splatnosti 18.11.2020, zo dňa 1.12.2020, vedená

pod VS: XXXXXXXXXX vo výške 39,98 €, s lehotou splatnosti 18.12.2020 a zo dňa
1.1.2021, uvedená pod VS: XXXXXXXXXX vo výške 38,70 €, s lehotou splatnosti 18.1.2021. Žalovaný
napriek opakovaným výzvam faktúry Slovak Telekomu neuhradil, preto je v omeškaní s úhradou faktúr.
Žalobca ďalej uviedol, že zmluvná pokuta je vypočítaná zo základu zmluvnej pokuty, po odpočítaní
dní uplynutých z doby viazanosti. Zmluvná pokuta nie je neprimerane vyšším zabezpečením oproti
výške zabezpečenej povinnosti v čase uzavretia dohody o zmluvnej pokute, preto nie je neprijateľnou

zmluvnou podmienkou podľa § 53 ods. 4 písm. s/ Občianskeho zákonníka. Žalobca označil a predložil
listinné dôkazy - zmluvu o poskytovaní verejných služieb medzi Slovak Telekom a žalovaným zo dňa
23.11.2017, vyššie uvedené faktúry, upomienky, odstúpenie od zmluvy o poskytovaní verejných služieb
zo dňa 19.8.2021, zmluvu o postúpení pohľadávok zo dňa 28.6.2022, poštový podací hárok zo dňa
20.10.2022 a výzvu na zaplatenie zo dňa 18.10.2022.

1.2. Žalovaný v odpore proti platobnému rozkazu uviedol, že zmluvu so Slovak Telekom uzatváral
ako spotrebiteľ, spotrebiteľské právo má prednosť pred Obchodným zákonníkom a že na režim
spotrebiteľských zmlúv sa má použiť výhradne právna úprava Občianskeho zákonníka. Poukázal na to,
že súdu prináleží súdna kontrola zmluvných podmienok, s cieľom vylúčiť zo života ľudí neprimerané
podmienky, ktoré zhoršujú kvalitu života, naplniť ciele Článku 6 Smernice Rady 93/13/EHS a postarať sa,

aby spotrebiteľov neprijateľné klauzuly v zmluvách nezaväzovali. Základným princípom spotrebiteľských
zmlúv je, že nesmú obsahovať neprijateľnú podmienku. Žalovaný namietal, aby súd priznal žalobcovi
zmluvnú pokutu, nakoľko nie je možné zároveň uplatňovať zmluvnú pokutu aj úroky z
omeškania, je to nekalá obchodná praktika žalobcu. Pre nemožnosť súbehu úrokov z
omeškania a zmluvnej pokuty pri spotrebiteľských zmluvách navrhol vec prejednať za účasti strán sporu.

1.3. Súd prvej inštancie vo veci nariadil pojednávanie, vec prejednal a rozhodol v
neprítomnosti strán a právneho zástupcu žalobcu, postupom v zmysle § 180 C.s.p., právny zástupca
žalobcu dňa 4.12.2023 súhlasil s prejednaním veci a rozhodnutím vo veci bez ich prítomnosti. Dňa
5.12.2023 žalovaný požiadal o odročenie pojednávania z dôvodu jeho dlhodobého pobytu v zahraničí
a nemožnosť návratu do termínu pojednávania. Súd prvej inštancie s poukazom na § 183 ods. 1 C.s.p.

uviedol, že pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov. Pojednávanie môže
byť na návrh strany odročené len vtedy, ak sa strana alebo jej zástupca z dôležitých dôvodov nemôže
dostaviť na pojednávanie a zároveň od nich nemožno spravodlivo žiadať, aby sa na pojednávaní nechali
zastúpiť. Podľa ods. 3 strana, ktorá navrhuje odročenie pojednávania, oznámi súdu dôvod bezodkladne
po tom, čo sa o ňom dozvedela alebo mohla dozvedieť, alebo ho s prihliadnutím na všetky okolnosti

mohla predpokladať. Podľa ods. 4, ak súd zistí, že stranou uvedený dôvod na odročenie pojednávania
nie je dôležitý, bezodkladne o tom upovedomí stranu, ktorá odročenie navrhla. Strana, ktorá navrhuje
odročenie pojednávania, je povinná uviesť telefónne číslo alebo elektronickú adresu, na ktorú ju možno
upovedomiť o rozhodnutí súdu o jej návrhu na odročenie pojednávania. Súd prvej inštancie konštatoval,
že žalovanému bolo predvolanie na pojednávanie doručené už dňa 13.10.2023, o odročenie požiadal

oneskorene, až dňa 5.12.2023 a bez toho, aby uviedol akékoľvek bližšie údaje o jeho pobyte v zahraničí.
Žalovaný v žiadosti o odročenie neuviedol ani telefónne číslo alebo elektronickú adresu, na ktorú by mu
mohol súd oznámiť, že nie sú splnené predpoklady na odročenie pojednávania.
1.4. Súd prvej inštancie v odôvodnení konštatoval, že skutkový stav tvrdený žalobcom, tak ako ho súd
uviedol v bode 2 rozsudku, nebol sporný, vyplynul aj z predložených dôkazov. Žalovaný nespochybnil

žiadne tvrdenie žalobcu. Z dôkazov vyplynulo, že predloženými faktúrami bola účtovaná cena za služby
poskytnutévobdobíod1.6.2020do31.12.2020.Žalovanémunebolavyúčtovanážiadnazmluvnápokuta
za nedodržanie podmienok zmluvy alebo za oneskorenú platbu. Z tohto skutkového stavu súd vychádzal
pri rozhodnutí. Uplatnené nároky súd posudzoval ako cenu služby podľa zákona č. 351/2011 Z. z. o
elektronických komunikáciách a úrok z omeškania podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3

nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z. Keďže postupca pri uzatváraní a plnení zmluvy
konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a žalovaný nie, súd prvej inštancie podľa § 52
ods. 1 až ods. 4 Občianskeho zákonníka považoval vzniknutý vzťah za spotrebiteľský. Súd nezistil v
postupe Slovak Telekomu žiadnu nekalú obchodnú praktiku. Zmluva o poskytovaní verených služiebneobsahuje podľa súdu žiadnu neprijateľnú zmluvnú podmienku v zmysle § 53 Občianskeho
zákonníka. Na základe skutkových zistení a zákonných ustanovení mal súd prvej inštancie uplatnený
nárok za dôvodný. Poskytnutím dohodnutých služieb a vyúčtovaním dohodnutej ceny riadnymi faktúrami

vznikol Slovak Telekomu voči žalovanému nárok na ich zaplatenie v celkovej výške 309,43 € s DPH.
Po postúpení pohľadávky vznikla žalovanému povinnosť zaplatiť pohľadávku žalobcovi. Nezaplatením
ceny služieb v lehote splatnosti sa žalovaný dostal do omeškania s plnením peňažného záväzku, preto
je povinný od nasledujúceho dňa po splatnosti faktúr zaplatiť žalobcovi aj úrok z omeškania v zákonnej
výške. Výška úrokov z omeškania podľa uvedeného nariadenia vlády je o 5 percentuálnych bodov

vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky (ECB) platná k prvému dňu omeškania
s plnením peňažného dlhu. Súd prvej inštancie v odôvodnení konštatoval, že v konaní si žalobca
neuplatňoval nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty, ani žiadnu inú sankciu za oneskorené zaplatenie, len
úrok z omeškania v zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Námietka žalovaného o neprípustnom
súbehu zmluvnej pokuty a úrokov z omeškania nebola preto dôvodná. Preto súd prvej inštancie žalobe
vyhovel a uložil žalovanému povinnosť zaplatiť istinu 309,43 €, spolu s úrokom z omeškania v zákonnej

výške odo dňa nasledujúceho po splatnosti faktúr.
1.5. Záverom súd prvej inštancie konštatoval, že dňa 27.3.2023 umožnil žalovanému vyjadriť sa k
vyjadreniu žalobcu, na čo mu stanovil 10-dňovú lehotu odo dňa doručenia. Žalovaný v stanovenej
lehote nepodal žiadne vyjadrenie, ani nenamietal miestnu príslušnosť Okresného súdu Bratislava III.
Námietku miestnej nepríslušnosti žalovaný uplatnil až oneskorene, dňa 11.12.2023. Z toho dôvodu súd

na námietku neprihliadal, spor prejednal a rozhodol.
1.6. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p. a plne
procesne úspešnému žalobcovi priznal nárok na plnú náhradu trov konania.

2.Protirozsudkusúduprvejinštancie,vcelomjehorozsahu,podalvzákonnejlehoteodvolaniežalovaný.

Namietal, že súd prvej inštancie nedostatočne zistil skutkový stav veci, nedostatočne vykonal dôkazy a
pre jeho nemožnosť zúčastniť sa pojednávania mu odňal ústavné právo na spravodlivý proces, rozhodol
v jeho neprítomnosti. Dôvodil neexistenciou pohľadávky a nemožnosťou súbehu úrokov z omeškania
a zmluvnej pokuty. Mal za to, že sa žalobca opieral vo svojom tvrdení o zmätočné, nepravdivé a
účelové tvrdenia a mal snahu aplikovať nekalé obchodné praktiky voči spotrebiteľovi a to tým, že mal

snahu aplikovať súbeh zmluvnej pokuty s úrokom omeškania. Poukázal na to, že zmluvu uzatváral
ako fyzická osoba so spol. Slovak Telekom a. s., so sídlom Bajkalská 28, 817 62 Bratislava, ako
dodávateľom. Konanie sa týka spotrebiteľského práva, nakoľko zmluvu so žalobcom uzatváral ako
spotrebiteľ a žalobca vystupoval ako dodávateľ. Na daný spor by sa teda mali aplikovať ustanovenia
na ochranu spotrebiteľa. Namietal, aby súd priznal žalobcovi zmluvnú pokutu, keďže mal za to, že nie

je možné uplatňovať zároveň zmluvnú pokutu aj úroky z omeškania. Podľa odvolateľa je to nekalá
obchodná praktika žalobcu. Poukázal aj na rozsiahlu judikatúru v otázke súbehu úrokov z omeškania
a zmluvnej pokuty pri spotrebiteľských zmluvách. Spotrebiteľské právo má prednosť pred Obchodným
zákonníkom aj pri tzv. absolútnom obchode. Poukázal na ustanovenia § 52 ods. 1, ods. 2, ods. 3, §
53 ods. 1, ods. 4, § 54 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka. Dôvodil, že so vstupom Slovenskej

republiky do európskeho hospodárskeho a právneho systému boli do
Občianskeho zákonníka zákonom č. 150/2004 Z. z. s účinnosťou od 1.4.2004 v piatej hlave začlenené
ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách (§ 52 až § 60) a uvedená právna úprava má základ v
Smernici Rady č. 93/13/EHS, zo dňa 5.4.1993, o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách,
keďže sa jedná o režim spotrebiteľských zmlúv, na ktoré sa výhradne použije úprava Občianskeho

zákonníka. Súdu prináleží súdna kontrola zmluvných podmienok, s cieľom vylúčiť zo života ľudí
neprimerané podmienky, ktoré zhoršujú kvalitu života, naplniť ciele Článku 6 Smernice Rady 93/13/EHS
a postarať sa, aby spotrebiteľov neprijateľné klauzuly v zmluvách nezaväzovali. Základným princípom
spotrebiteľských zmlúv je, že nesmú obsahovať neprijateľnú podmienku. Odvolaciemu súdu navrhol,
aby zrušil rozhodnutie prvostupňového súdu a vrátil mu vec na opätovné prejednanie za účasti strán

sporu, pre nemožnosť súbehu úrokov z omeškania a zmluvnej pokuty pri spotrebiteľských zmluvách.

3. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca. Napadnuté rozhodnutie považuje za správne a zákonné
a po skutkovej, ako aj právnej stránke vyčerpávajúco odôvodnené. Súd prvej inštancie sa dostatočným
spôsobom vyporiadal so všetkými námietkami žalovaného vznesenými v rámci konania na súde prvej

inštancie. Tvrdenia žalovaného obsiahnuté v podanom odvolaní odzrkadľujú
jeho tvrdenia uvádzané v konaní pred súdom prvej inštancie. Odvolanie, ako aj celá obrana žalovaného
v rámci súdneho konania sa opiera iba o údajné spotrebiteľské práva. Žalobca považoval odvolanie
žalovaného proti napadnutému rozhodnutiu za nedôvodné. S poukazom na uvedené, ako aj s poukazomna tvrdenia a listiny predložené prvoinštančnému súdu navrhol odvolaciemu súdu, aby rozsudok súdu
prvej inštancie potvrdil a priznal mu nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

4. Ďalšie vyjadrenia do spisu doručené neboli.

5. Odvolací súd preskúmal vec, súc pritom viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§
379, § 380 ods. 1 C.s.p.), túto prejednal bez nariadenia pojednávania, keďže neboli splnené zákonné
podmienky pre jeho nariadenie (nebolo potrebné doplniť, resp. zopakovať dokazovanie, nevyžaduje to

dôležitý verejný záujem; § 385 ods. l C.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.
Rozsudok verejne vyhlásil dňa 29. októbra 2025; o termíne verejného vyhlásenia rozsudku boli strany
sporu upovedomené zákonným spôsobom (§ 378 ods. 1, § 219 ods. 1, ods. 3, § 385 ods. 1 C.s.p.).
Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I. ako vecne správny potvrdil (§ 387 ods. l, ods. 2, ods. 3 C.s.p.)
a keďže sa stotožňuje s dôvodmi rozsudku ako správnymi, rozsudok odvolacieho súdu už ďalšie dôvody
neobsahuje. Na zdôraznenie správnosti rozsudku súdu prvej inštancie odvolací súd ale považuje za

potrebné uviesť ešte nasledovné.

6. Ako vyplýva zo žaloby, žalobca sa predmetným žalobným návrhom domáhal voči žalovanému
zaplatenia sumy 309,43 € s príslušenstvom titulom platieb za služby poskytnuté na základe zmluvy
o poskytovaní verejných služieb uzavretej medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným. Ako

správne konštatoval v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie, predmetom žaloby nebola zmluvná
pokutazanedodržaniepodmienokzmluvyalebozaoneskorenúplatbu.Žalobuozaplateniesumy309,43
€ s príslušenstvom titulom platieb za poskytnuté služby súd prvej inštancie považoval za dôvodnú,
žalovaný poskytnutie uvedených služieb nepoprel.

7. V danom spore vykonal súd prvej inštancie všetko navrhované dokazovanie, ktoré bolo potrebné na
zistenie rozhodujúcich skutočností významných pre posúdenie dôvodnosti podanej žaloby (§ 132 ods.
1, § 182 C.s.p.), zhodnotením výsledkov vykonaného dokazovania v súlade s § 191 ods. 1 C.s.p. dospel
k správnym skutkovým záverom, a na ich základe následne vyvodil aj správny právny záver, že žalovaný
je povinný zaplatiť žalobcovi žalovanú sumu vo výške 309,43 € s príslušenstvom titulom nezaplatených

služieb v zmysle zmluvy o poskytovaní verejných služieb, pričom na vec aplikoval zodpovedajúce
ustanovenia zákona č. 351/2011 Z. z. (§ 43) a ustanovenia Občianskeho
zákonníka (§ 52 ods. 1, ods. 2, ods. 3 a ods. 4, § 53), svoje zistenia a závery, pre ktoré
žalobe vyhovel aj riadne odôvodnil a vysporiadal sa so všetkými rozhodujúcimi
skutočnosťami podstatnými pre právne posúdenie veci.

8.1. V konaní nebolo sporné a nenamietal to ani žalovaný, že medzi ním a právnym predchodcom
žalobcu došlo dňa 23.11.2017 k uzatvoreniu zmluvy o poskytovaní verejných služieb (č. l. 31 p. v. a
nasl. spisu). Vznikol tak vzťah, na základe ktorého sa dodávateľ zaviazal dodávať služby elektronickej
komunikácie a žalovaný sa zaviazal za dodané služby uhrádzať platby. Žalovaný v odvolaní ako aj v

odpore proti platobnému rozkazu (č. l. 44 a nasl. spisu) síce namietal existenciu pohľadávky uplatnenej
žalobou, avšak, ako odvolací súd zistil z predloženého spisu, v konaní pred súdom prvej inštancie
nepreukázal opak, nepredložil žiadny dôkaz o tom, že žalované sumy za dodávku služieb poskytnutých
právnym predchodcom žalobcu a fakturované faktúrami na č. l. spisu 9 až 15, uhradil, neuniesol tak
dôkazné bremeno preukazujúce jeho tvrdenia. Odvolateľ ďalej v konaní pred súdom prvej inštancie

ako aj v odvolaní namietal, že žalobca si voči nemu uplatnil zmluvnú pokutu súbežne s úrokmi z
omeškania, čo považuje za nekalú obchodnú praktiku. Ako odvolací súd uviedol vyššie a ako zistil
z predloženého spisu, predmetom žaloby nebola zmluvná pokuta za nedodržanie podmienok zmluvy
alebo za oneskorenú platbu, žalobca sa predmetnou žalobou domáha zaplatenia ceny poskytnutých
služieb, fakturovaných faktúrami na č. l. spisu 9 až 15, ako aj úroku z omeškania, na ktorý mu vznikol

nárok v súlade s § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Odvolací súd sa stotožňuje aj so záverom súdu
prvej inštancie, ktorý nezistil v postupe právneho predchodcu žalobcu žiadnu nekalú
obchodnú praktiku, zmluva o poskytovaní verených služieb neobsahuje žiadnu
neprijateľnú zmluvnú podmienku v zmysle § 53 Občianskeho zákonníka.
8.2. Odvolateľ v odvolaní namietal, že mu súd prvej inštancie neumožnil zúčastniť sa pojednávania a

tým mu odňal ústavné právo na spravodlivý proces, keď rozhodol v jeho neprítomnosti. Ako správne
konštatoval súd prvej inštancie a ako zistil odvolací súd z predloženého spisu žalovanému bolo
predvolanie na pojednávanie vytýčené na termín 12.12.2023, doručené už dňa 13.10.2023 (č. l. 65
spisu), o odročenie pojednávania požiadal až dňa 5.12.2023, a to bez toho, aby uviedol, kedy sao dôvode pre odročenie pojednávania dozvedel alebo mohol dozvedieť, neuviedol akékoľvek bližšie
údaje o jeho pobyte v zahraničí, nepredložil žiadny dôkaz o ním deklarovanom dôvode pre odročenie
pojednávania. Žalovaný v žiadosti o odročenie neuviedol ani telefónne číslo alebo elektronickú adresu,

na ktorú by mu mohol súd prvej inštancie oznámiť, že nie sú splnené predpoklady na odročenie
pojednávania. Žalovaný si tak nesplnil svoje povinnosti vyplývajúce z ustanovenia § 183 ods. 1 C.s.p.
a nemožno preto konštatovať, že mu postupom súdu prvej inštancie bolo odňaté právo na spravodlivý
proces (viď napr. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6
Cdo 128/2023, zo dňa 27.2.2025).

9. Odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že je výlučne na ťarchu odvolateľa, že vo vzťahu
k žiadnemu z argumentov, na ktorých okresný súd založil svoje vyhovujúce rozhodnutie, nepredložil
relevantnú protiargumentáciu. Keďže odvolacie dôvody žalovaného nie sú spôsobilé zmeniť rozhodnutie
súdu prvej inštancie a neboli zistené ani nedostatky v postupe súdu prvej inštancie, na
ktoré odvolací súd prihliada z úradnej povinnosti (§ 380 ods. 2 C.s.p.), tento potvrdil napadnuté

rozhodnutie vo výroku I. ako vecne správne (§ 387 ods. 1 C.s.p.).

10. Odvolací súd zmenil výrok rozsudku súdu prvej inštancie o náhrade trov konania (§ 388
C.s.p.) tak, že procesne plne úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu
100 % (§ 255 ods. 1 C.s.p.), ktorý výrok zodpovedá právnej úprave obsiahnutej v ustanovení § 262 ods.

1 C.s.p., podľa ktorého o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

11. Záverom odvolací súd ešte poznamenáva, že rozhodol bez nariadenia pojednávania dôvodiac
ustanovením § 378 ods. l, § 219 ods. 1, ods. 3, § 385 ods. l C.s.p. a už vyššie uvedenými dôvodmi.

S dôrazom na to, že nedopĺňal dokazovanie, preto prípadne ďalšie tvrdenia prednesené stranami
sporu na pojednávaní na odvolacom súde už nemohli mať vplyv na iné rozhodnutie odvolacieho súdu.
Postačovalo preto preskúmanie veci na základe spisovej dokumentácie; strany sporu, predovšetkým
odvolateľ, ani nevzniesol žiadny presvedčivý dôkaz potvrdzujúci, že iba ústna časť pojednávania
nasledujúca po výmene písomných stanovísk by mohla zaručiť spravodlivé konanie (porovnaj napr.

rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 25.4.2002, č. 64336/01, vo veci Lino Carlos
VARELA ASSALINO proti Portugalsku; porovnaj tiež rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
napr. vo veci vedenej pod sp.zn. 5 Cdo 218/2009, 3 Cdo 51/2011, 3 Cdo 186/2012, 7 Cdo 56/2011).

12. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. l, § 255

ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 C.s.p. Žalobca mal v odvolacom konaní plný úspech, preto má aj nárok
na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. V zmysle § 262 ods. 2 C.s.p. o výške náhrady
trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa
konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

13. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 10 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o
zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.5.2011; § 393 ods. 2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon
pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
(2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní

proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C.s.p.).

(1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
(2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
(2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

(2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 C.s.p.).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v
tomto ustanovení.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom

právnom posúdení veci.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za
nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej

inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej
obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§
435 C.s.p.).