Rozsudok – Konkurz ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 30. december 2025

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 4CoKR/59/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7121203930
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 12. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Július Tóth

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2025:7121203930.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Júliusa Tótha a sudcov JUDr.

Mareka Kotoru a JUDr. Moniky Šabľovej v spore žalobcu: JUDr. Viera Pohlová, správkyňa konkurznej
podstaty úpadcu NorwisFiber, s. r. o., v konkurze, Zeleninárska 23, 071 01 Michalovce, IČO: 50 145 347,
značka správcu S2008, IČO: 48 485 357, so sídlom kancelárie správcu: Moldavská cesta 10/B, 040 11
Košice, zastúpená: JUDr. Matúš Králik, PhD., advokát, Moldavská cesta 10/B, 040 11 Košice, IČO: 52
341 542, proti žalovaným: 1. A. B., narodený XX.X.XXXX, C. XXX/XX, XXX XX D., zastúpený: SOPKO
LEGAL s. r. o., Paulínska 24, 917 01 Trnava, IČO: 47 631 741, 2. E. E., narodený X.X.XXXX, B. XXX/
XX, XXX XX F., zastúpený: Líška & Partners s. r. o., Brezová 10, 040 01 Košice - mestská časť Juh,

IČO: 48 052 060, o zaplatenie pokuty 12.500,- eur proti žalovanému 1 a o zaplatenie 12.500,- eur proti
žalovanému 2, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Mestského súdu Košice, č. k. 32NcKR/2/2021-611
zo 7. júna 2024, takto

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e rozsudok Mestského súdu Košice, č. k. 32NcKR/2/2021-611 zo 7. júna 2024.

II. Žalovanému 1 a žalovanému 2 p r i z n á v a proti žalobkyni plnú náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že žalobu zamietol a žalovanému 1
a žalovanému 2 priznal proti žalobkyni náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. Súd prvej inštancie toto rozhodnutie odôvodnil tým, že právny predchodca žalobkyne (JUDr. Tomáš
Kališka, správca dlžníka NorwisFiber, s.r.o. v konkurze) žiadal, aby súd uložil žalovanému 1 povinnosť
zaplatiť v prospech všeobecnej podstaty úpadcu NorwisFiber, s. r. o. v konkurze sumu 12.500,- eur a
žalovanému2povinnosťzaplatiťvprospechvšeobecnejpodstatyúpadcuNorwisFiber,s.r.o.vkonkurze
sumu 12.500,- eur titulom zmluvnej pokuty.
2.1. Uviedol, že Okresný súd Košice I uznesením, č. k. 26K/8/2018 - 180 zo 6. augusta

2018 zverejneným v Obchodnom vestníku SR č. OV 154/2018 10.8.2018 vyhlásil konkurz na majetok
dlžníkaNorwisFiber,s.r.o.,sosídlomZeleninárska23,07101Michalovce,IČO:50145347,azasprávcu
majetku úpadcu ustanovil JUDr. Tomáša Kališku.
2.2. Tvrdil,žezúčtovnýchzávierokdlžníkazostavenýchzaúčtovnéobdobiapredvyhlásenímkonkurzu,
ako aj účtovnej závierky zostavenej za účtovné obdobie 2017 zistil, že úpadca mal záporné vlastné
imanie.
2.2.1. Podľa individuálnej mimoriadnej účtovnej závierky zostavenej k 31.1.2018 mal dlžník vlastné

imanie vo výške -300.819,- eur, podľa individuálnej riadnej účtovnej závierky zostavenej ku dňu
31.12.2017 mal vlastné imanie vo výške -311.598,- eur a podľa individuálnej riadnej účtovnej závierky
zostavenej ku dňu 31.12.2016 mal dlžník vlastné imanie vo výške -34.018,- eur.2.3. Poukázal na to, že úpadca má od svojho vzniku dvoch konateľov, A. B. a E. E., ktorí v mene
spoločnosti konajú samostatne. Z toho dôvodu mal každý z nich samostatne povinnosť podať návrh na
vyhlásenie konkurzu včas.

2.4. Správca vyzval žalovaných na úhradu žalovanej sumy, resp. preukázanie, že žalovaným nevznikla
povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu alebo, aby žalovaní osvedčili, že sa jej v súlade s § 74a ods. 5 ZKR
zbavili.
2.4.1. Žalovaný 1 v podaní z 3. novembra 2020 uviedol, že úpadca, napriek zápornému vlastnému
imaniu vo výške – 34.018,- eur, nebol ku dňu 31.12.2016 v stave predlženia, a to z dôvodu existencie

pohľadávok spoločníkov úpadcu, ktoré by sa v konkurze uspokojovali ako podriadené, vo výške
najmenej 73.000,- eur.
2.4.2. Správca následne zistil, že úpadca voči spoločníkom, resp. konateľom, k 31.12.2016
eviduje na syntetickom účte č. 365 záväzky vo výške 74.500,- eur, a preto dospel k záveru, že úpadca
skutočne nebol k 31.12.2016 predlžený podľa § 3 ods. 3 ZKR.
2.5. Správca potom skúmal, či úpadca nebol predlžený v období do 10. marca 2018, teda viac než 30

dní pred podaním predmetného návrhu na vyhlásenie konkurzu.
2.5.1. Z individuálnej riadnej účtovnej závierky za zdaňovacie obdobie 2017, podľa ktorej mal k
31.12.2017 úpadca záporné vlastné imanie vo výške - 311 598,- eur (pričom hodnota záväzkov voči
spoločníkom na syntetickom účte č. 365 je vo výške 191.557,- eur), zistil, že aj po nezapočítaní
predmetných záväzkov úpadcu proti spoločníkom bol úpadca predĺžený k 31.12.2017. Zároveň z

mimoriadnej účtovnej závierky zostavenej k 31.1.2018 zistil, že k 31.1.2018 mal úpadca vlastné imanie
vo výške – 300.819,- eur (pričom hodnota záväzkov voči spoločníkom na syntetickom účte č. 365 je vo
výške 182.896,39 eur).
2.5.2. Žalovaný 1 listom z 31. decembra 2021 na doplňujúci dopyt právneho predchodcu žalobkyne
uviedol,žepredlženieúpadcuvskutočnostizistilaž19.marca2018,atopofinalizovaní,resp.dokončení

mimoriadnej účtovnej závierky za obdobie január 2018, a teda návrh na vyhlásenie konkurzu podal v
zákonnej lehote do 30 dní, od kedy sa dozvedel o predlžení úpadcu.
2.6. Žalovaný 2 všetky výzvy žalobcu týkajúce sa preukázania splnenia povinnosti podľa § 11 ods. 2
ZKR, neprevzal, vzhľadom na čo ani akýmkoľvek spôsobom nereagoval.
2.7. Právny predchodca žalobkyne preto dospel k záveru, že žalovaní zákonným spôsobom doposiaľ

nepreukázali, že im povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu nevznikla, alebo aby osvedčili, že sa jej v súlade
s § 74a ods. 5 ZKR zbavili. Žalovaní si takisto nesplnili svoju povinnosť uvedenú v § 135a Obchodného
zákonníka.

3. Z Obchodného vestníka č. 150/2021 z 5.8.2021 a z oznámenia pôvodne ustanoveného správcu súd

prvej inštancie zistil, že menovaný bol odvolaný z funkcie správcu konkurznej podstaty. Z Obchodného
vestníka č. 184/2021 zo dňa 24.9.2021 súd prvej inštancie zistil, že za správcu podstaty predmetného
úpadcu bola ustanovená JUDr. Viera Pohlová (ďalej len žalobkyňa).

4. Žalovaný 1 žiadal žalobu zamietnuť, ako nedôvodnú. Nesúhlasil s tvrdením uvedeným v žalobe o tom,

že žalovaný 1 nesplnil svoju povinnosť podať návrh na vyhlásenie konkurzu včas, a to s poukazom na
údajné predĺženie úpadcu s poukazom na individuálnu účtovnú závierku k 31.12.2017 a mimoriadnu
individuálnu účtovnú závierku úpadcu k 31.1.2018.
4.1.Tvrdil,žezákonná30dňoválehotanapodanienávrhunavyhláseniekonkurzupodľa§11ods.2ZKR
neplynie od momentu vzniku predlženia (ako naznačuje žalobca), ale od momentu, kedy sa žalovaný 1

dozvedel alebo pri zachovaní odbornej starostlivosti mohol dozvedieť o predlžení úpadcu. Zdôraznil, že
za obvyklé konanie a obvyklú odbornú starostlivosť možno považovať vyhotovenie riadnej individuálnej
závierky v zákonnom termíne, kedy podnikateľský subjekt periodicky raz ročne získava úplnú informáciu
o ekonomickom stave spoločnosti a o tom, či sa nachádza v úpadku alebo jej úpadok hrozí.
4.2. Poukázal aj na tvrdenia žalovaného 2 v komunikácii so správcom, že žalovaný 2 ako druhý

konateľ úpadcu pred žalovaným 1 úmyselne zatajoval účtovné a právne skutočnosti, správal sa v
hrubom rozpore so záujmami úpadcu, ako aj so všeobecne záväznými právnymi predpismi, čo zakladá
skutočnosť, že žalovaný 1 ani len nemal objektívnu možnosť vyhodnotiť riadne účtovný a právny stav
úpadcu, keďže druhý konateľ spoločnosti mu ani na opakované výzvy nevydal dokumenty, ktoré mal v
dispozícii iba žalovaný 2.

4.3.Zároveňdodal,žežalovaný1dalpokynnavypracovaniemimoriadnejúčtovnejzávierkyk31.1.2018,
aby z jemu dostupných údajov zistil stav úpadcu.4.3.1. Zdôraznil, že ak by postupoval výlučne na základe zákonných povinností, riadna účtovná závierka
by bola vypracovaná až k 31.3.2018, resp. po požiadaní o odklad daňového priznania až k 2.7.2018 a pri
bežnom behu okolností by sa tak žalovaný 1 o predlžení úpadcu dozvedel až 31.3.2018 alebo 2.7.2018.

4.3.2. Tvrdil aj to, že žiadny všeobecne záväzný právny predpis neprikazuje konateľom (hoci sú povinní
postupovaťsodbornoustarostlivosťou)sledovaťkaždýdeňsvojúčtovnýaprávnystavazatýmtoúčelom
dávať vyhotovovať priebežné mimoriadne účtovné závierky.
4.4. Žalovaný 1 preto zotrval na tvrdení, že o predĺžení úpadcu sa dozvedel 19.3.2018, kedy mu bola
doručená mimoriadna účtovná závierka úpadcu k 31.1.2018.

4.5. Žalovaný 1 preto konštatoval, že mu záväzok na zaplatenie predmetnej zmluvnej pokuty nevznikol,
pretože obdobie medzi získaním vedomosti o úpadku úpadcu (19.3.2018) a podaním návrhu na
vyhlásenie konkurzu (10.4.2018) bolo menej ako 30 dní.

5. Žalovaný 2 žiadal taktiež žalobu zamietnuť, ako nedôvodnú.
5.1. Tvrdil, že zo zdravotných a rodinných dôvodov, sa osobne nezúčastňoval na vedení

spoločnosti približne tri mesiace, a to od mesiaca august 2017, kedy sa snažil zabezpečovať chod
spoločnosti prevažne telefonicky, ako aj emailovou komunikáciou v snahe zabezpečiť dokončovanie
prevzatých zákaziek, ako aj získavaním nových.
5.2. Poukázal na to, že žalovaný 1 viedol celú ekonomickú agendu úpadcu, po oznámení žalovaného
1, že zo zdravotného hľadiska sa necíti v poriadku a nemôže sa zúčastňovať na chode spoločnosti,

žalovaný2zistil,ženiesúvyplácanéfaktúryzadodávkyobjednanéhomateriálu,meškalosaajsúhradou
výplat zamestnancov, ako aj, že zo strany žalovaného 1 boli jeho osobe vyplácané rôzne značné
finančné čiastky. Tým sa vzťahy medzi žalovanými výrazne narušili.
5.3. Uviedol aj to, že účtovníctvo úpadcu bolo žalovanému 2 zo strany žalovaného 1 zaslané až v
mesiaci júl 2018, teda v čase, keď žalovaný 1 podal návrh na vyhlásenie konkurzu.

5.4. Poukázal aj na podanie „Vyjadrenie k návrhu na vyhlásenie konkurzu“ zo dňa 24.7.2018, v rámci
ktorého poskytol vysvetlenia ku konkurzným správcom položeným otázkam a zároveň poukázal na
skutočnosť, že návrh na vyhlásenie konkurzu bol zo strany žalovaného 1 podaný po tom, ako reálne
došlo k rozšíreniu predmetov podnikania jeho obchodnej spoločnosti Red4U s. r. o., ktoré predmety
podnikania priamo súvisia s predmetom podnikania úpadcu. Rovnako správcovi poukázal na úpadcom

predložený zoznam majetku úpadcu, ktorý napriek inventarizácii vykonanej žalovaným 1 v mesiaci
november 2017 neobsahoval ani jednu z položiek strojového a technického vybavenia úpadcu v hodnote
cca 69.488,- eur, ktorá skutočnosť jednoznačne naznačovala konanie realizované v snahe presunúť
výrobné stroje a technológie úpadcu na inú obchodnú spoločnosť pred podaním návrhu na vyhlásenie
konkurzu úpadcu.

6. Žalobkyňa v ďalších vyjadreniach uviedla, že zotrváva na svojich doterajších tvrdeniach.
6.1. Poukázala na to, že na základe výzvy Okresného súdu Košice I na odstránenie nedostatkov návrhu
na vyhlásenie konkurzu zverejnenej v Obchodnom vestníku č. 85/2018 dňa 3.5.2018 predložil úpadca
rukami žalovaného 1 mimoriadnu účtovnú závierku zostavenú (ďalej aj ako „MUZ“) k 31.1.2018, kde

je vlastnou rukou žalovaného 1 uvedený ako dátum zostavenia deň 2.3.2018, teda je nepochybné, že
žalovaný 1 dňa 2.3.2018 najneskôr musel mať vedomosť o predĺžení úpadcu.
6.2. Ďalej poukázala aj na vyjadrenie žalovaného 1 v Návrhu na vyhlásenie konkurzu zo dňa 6.4.2018,
kde žalovaný 1 uviedol, že: „19.12.2017 A. B. sa začal znovu aktívne podieľať na riadení spoločnosti.
Dal si vypracovať mimoriadnu účtovnú závierku a preskúmal účtovníctvo spoločnosti“. V kontexte tohto

vyjadrenia samotného žalovaného 1 a tej skutočnosti, že výška vlastného imania úpadcu k 31.1.2018
bola záporná -300.819,- eur, je nepochybné, že záväzky v takomto rozsahu nemohli prerásť hodnotu
majetku úpadcu len v medziobdobí medzi 19.12.2017 až 2.3.2018. Naopak, žalovaný 1 sa musel
dozvedieť o predĺžení úpadcu už na základe mimoriadnej účtovnej závierky, ktorú si dal vypracovať ako
sám uvádza 19.12.2017.

6.3. Tvrdila aj to, že aby bolo možné zostaviť MUZ k 31.1.2018, musí byť ako prvý predpoklad zostavená
účtovná závierka (ďalej aj ako „UZ“) za rok 2017, nakoľko počiatočné stavy na účtoch súvahy musia
súhlasiť s koncovými stavmi minulého účtovného obdobia a súvaha musí nadväzovať na
predchádzajúci rok. Z UZ úpadcu za obdobie roka 2017 vyplýva, že výška vlastného imania úpadcu k
31.12.2017 bola dokonca ešte zápornejšia ako k 31.1.2018, konkrétne -311.598,- eur. Zdôraznila, že

žalovaný 1 preto vedel o predĺžení úpadcu dokonca skôr, ako 2.3.2018, čo je dátum zostavenia MUZ
k 31.1.2018.
6.4. Za irelevantné označil aj tvrdenia žalovaného 2, že žalovaný 1 bol finančným riaditeľom úpadcu a to
s poukazom na § 135a Obchodného zákonníka.7. Žalovaný 1 v ďalšom vyjadrení zotrval na svojom tvrdení, že o úpadku úpadcu sa dozvedel po
obdržaní mimoriadnej účtovnej závierky úpadcu k 31.1.2018. Dodal, že v predmetnej účtovnej závierke

bol omylom uvedený dátum jej vyhotovenia 2.3.2018, ktorý v nej zostal ako neopravený údaj majúci
pôvod v pôvodných priebežných pracovných verziách vyhotovených účtovnou kanceláriou. Dodal, že
v poslednej pracovnej verzii účtovnej závierky obdržanej dňa 19.3.2018 dátum jej vyhotovenia nebol
omylom aktualizovaný v súlade so skutočným stavom.
7.1. Zároveň rozporoval tvrdenie žalobkyne o tom, že si dal vypracovať mimoriadnu účtovnú závierku

potom, čo 19.12.2017 sa začal žalovaný 1 znovu podieľať na riadení úpadcu.
7.1.1. Zdôraznil, že neexistuje žiadna takáto mimoriadna účtovná závierka a z návrhu na vyhlásenie
konkurzu je zrejmé iba to, že 19.12.2017 sa začal znovu podieľať na vedení úpadcu. Dodal, že jedinou
mimoriadnou účtovnou závierkou úpadcu je iba mimoriadna účtovná závierka k 31.1.2018.
7.2.Ktvrdeniamžalobkynešpecifikovanýmvodseku6.3.tohtorozhodnutiauviedol,žeuvedenétvrdenie
by platilo iba v prípade, ak mimoriadna účtovná závierka k 31.1.2018 by bola definitívnou.

7.3. Poukázal na to, že MUZ k 31.1.2018 mala len predbežný charakter, pretože v čase jej vyhotovenia
ešte žalovaný 1 nemal kompletné podklady pre vyhotovenie riadnej účtovnej závierky k 31.12.2017, na
ktorej vyhotovenie mal úpadca zákonnú lehotu do 2.7.2018. Z rovnakého dôvodu preto MUZ k 31.1.2018
vychádzal z údajov dostupných žalovanému 1 k 19.3.2018.
7.3.1. Dodal, že riadna účtovná závierka úpadcu k 31.12.2017 bola zostavená až 2.7.2018.

7.3.2.Zdôraznil,žepreúčeltohtosporujerelevantné,žežalovaný1získalvedomosťopredĺženíúpadcu
na základe MUZ k 31.1.2018.

8. Žalobkyňa následne tvrdila, že úlohou štatutárneho orgánu spoločnosti je priebežne, to znamená
neustále a na dennej báze vyhodnocovať, či v spoločnosti nenastala situácia alebo stav úpadku z titulu

predĺženia a následne s odbornou starostlivosťou konať.

9. Súd prvej inštancie následne v odsekoch 10. až 17. odôvodnenia napadnutého rozsudku podrobne
uviedol tvrdenia strán sporu uvedené v jednotlivých vyjadreniach strán sporu.

10. Súd prvej inštancie mal ako nesporné podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu zo strany
žalovaného 1 10.4.2018 a taktiež mimo iného aj to, že úpadca na základe účtovnej závierky zostavenej
k 31.12.2016 nebol v predĺžení, sporné nebolo ani splnenie povinnosti správcu vyzvať žalovaných na
zaplatenie zmluvnej pokuty 12.500,- eur prípadne preukázať, že im táto povinnosť nevznikla.

11. Súd prvej inštancie za sporné označil tvrdenie žalobkyne, že žalovaní porušili svoju povinnosť podať
návrh na vyhlásenie konkurzu včas.

12. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní dôkazmi špecifikovanými v odsekoch 25. až 47.
odôvodnenia napadnutého rozsudku vec právne posúdil podľa ustanovenia § 3 zákona č. 7/2005 Z. z.

o konkurze a reštrukturalizácii v znení platnom a účinnom od 1.1.2018 (ďalej len ZKR), upravujúceho
úpadok dlžníka, predĺženie dlžníka, ustanovenia § 4 ods. 1 a 2 ZKR, upravujúceho povinnosti
dlžníka predchádzať úpadku, ustanovenia § 7 ZKR upravujúceho konanie s odbornou starostlivosťou,
ustanovenia § 11 ZKR, upravujúceho aj povinnosť dlžníka podať návrh na vyhlásenie konkurzu a
osobitnou zodpovednosťou so zmluvnou pokutou, ako sankciou za porušenie povinnosti podať

návrh na vyhlásenie konkurzu dlžníkom včas, ustanovenia § 74a ZKR, upravujúceho postup správcu
a dlžníka, v prípade porušenia povinnosti dlžníka podať návrh na vyhlásenie konkurzu včas, ďalej podľa
ustanovenia § 162 ods. 3 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka v znení platnom a účinnom
v rozhodnom období (ďalej len Obchodný zákonník) upravujúceho hodnotu základného imania akciovej
spoločnosti, ustanovení §§ 67a, 67b upravujúcich spoločnosť v kríze a osobitné povinnosti štatutárneho

orgánutakejtospoločnosti,ustanovenia§768nObchodnéhozákonníkaupravujúcehopomeryvlastného
imania a záväzkov s ohľadom na konštatovania hroziaceho úpadku spoločnosti v kríze, ustanovení §§
135, 135a Obchodného zákonníka upravujúcich povinnosti konateľov a ich zodpovednosť pri výkone
funkcie, ďalej podľa ustanovenia § 4 ods. 1 zákona č. 431/2002 Z. z. v znení platnom a účinnom
od 1.1.2018 o účtovníctve (ďalej len zákon o účtovníctve) upravujúceho definíciu účtovnej jednotky,

ustanovení §§ 11, 16 ods. 1, 4 a 12 zákona o účtovníctve upravujúcich povinnosti účtovnej jednotky pri
zostavovaní účtovnej závierky (riadnej a mimoriadnej).13. Súd prvej inštancie konštatoval, že boli predložené tri účtovné závierky úpadcu, na základe ktorých
bolo možné určiť, či bola predmetná spoločnosť v predĺžení.
13.1. Súd prvej inštancie zotrval na závere o nepredĺžení úpadcu na základe účtovnej závierky

zostavenej k 31.12.2016.
13.2. K mimoriadnej účtovnej závierke zostavenej k 31.1.2018 súd prvej inštancie uviedol, že ako
dátum zostavenia je v nej uvedený deň 2.3.2018 a ako dátum schválenia je uvedený deň 16.3.2018,
ale vzhľadom na vykonané dokazovanie - čestné vyhlásenie G. H., správcom predložený screenshot
a tvrdenie žalovaného 1 súd prvej inštancie dospel k záveru, že nemohla byť zostavená skôr ako

19.3.2018. Nebolo medzi stranami sporné, že vlastné imanie spoločnosti NorwisFiber, s.r.o. bolo podľa
nej záporné (-300.819,- eur), teda že spoločnosť bola v stave predlženia.
13.3. K účtovnej závierke zostavenej k 31.12.2017 súd prvej inštancie uviedol, že medzi stranami
nebolo sporné, že bola riadnou účtovnou závierkou za rok 2017. Predmetná účtovná závierka bola
zostavená 2.7.2018, nakoľko spoločnosť využila možnosť odkladu daňového priznania do 30. 6.2018.
Vlastné imanie spoločnosti NorwisFiber, s.r.o. (úpadcu) je podľa nej záporné (-311.598,- eur). Nebolo

teda sporné, že spoločnosť bola v stave predlženia.
13.3.1. Súd prvej inštancie následne zdôraznil, že táto účtovná závierka je však už pre posúdenie
splnenia povinností žalovaných 1 a 2 bezpredmetná vzhľadom na to, že bola vyhotovená až po podaní
návrhu na vyhlásenie konkurzu.

14. Súd prvej inštancie následne poukázal na to, že pri posudzovaní úpadku dlžníka je potrebné
prihliadnuťajnaočakávateľnévýsledkyďalšejsprávymajetku,prípadneočakávateľnévýsledkyďalšieho
prevádzkovania podniku v zmysle § 3 ods. 3 ZKR.
14.1. Z prílohy e-mailu A. B. zo 14.9.2017 zaslaného E. E. súd prvej inštancie zistil, že podľa
predmetných tabuliek spoločnosť riadne vykonávala činnosť aj v roku 2017 a mala dostatok zákaziek.

To znamená, že konatelia, napriek tomu, že v tomto období bola spolupráca medzi nimi problematická a
vzťahy naštrbené, spoločnosť vykonávala podnikateľskú činnosť a ako aj uviedli vzhľadom na existujúce
zákazky mohli očakávať, že novými zákazkami a príjmami z týchto zákaziek dokážu splácať doterajšie
záväzky.

15. Súd prvej inštancie uviedol aj to, že ak by sa pri posudzovaní a hodnotení finančnej, majetkovej
a hospodárskej situácie spoločností a pri konaní štatutárnych orgánov spoločností s odbornou
starostlivosťou brali do úvahy len tvrdenia a názory žalobkyne, značnému množstvu podnikateľských
subjektov vykonávajúcich podnikateľskú činnosť v SR by hrozilo vyhlásenie konkurzu. Z uvedeného
dôvodu, ako to vyplýva aj z § 3 ods. 3 ZKR pri posudzovaní úpadku dlžníka je potrebné prihliadnuť

aj na očakávateľné výsledky ďalšej správy majetku, prípadne očakávateľné výsledky ďalšieho
prevádzkovania podniku. Navyše je otázne, aká dlhá doba by mala byť, resp. mohla byť poskytnutá
štatutárnemu orgánu na konsolidáciu, alebo ozdravenie činnosti spoločnosti.
15.1. V danom prípade k vzniku problémov v spoločnosti a medzi spoločníkmi spoločnosti došlo až v
druhej polovici roku 2017, pričom sa ešte riešili a dokončovali zákazky aj z predchádzajúceho obdobia

a spoločnosť vykonávala činnosť.
15.2. Samotné výkazy k daňovým priznaniam k dani z pridanej hodnoty aj podľa účtovníčky nie sú
spôsobilé bez ďalšieho preukázať predlženie spoločnosti. Najrelevantnejším podkladom pre zistenie
stavu predlženia je účtovná závierka, ktorú po zistení problémov v spoločnosti v decembri
2017, konajúc s odbornou starostlivosťou dal vyhotoviť žalovaný 1, pričom po preukázaní stavu úpadku

vo forme predlženia podal aj návrh na vyhlásenie konkurzu.

16. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že návrh na vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka
NorwisFiber, s.r.o. bol podaný v zákonom stanovenej lehote 30 dní od kedy sa dlžník (jeho štatutárny
zástupca) o predlžení (úpadku) spoločnosti dozvedel, keďže mimoriadna účtovná závierka zostavená

ku dňu 31.1.2018 bola vyhotovená dňa 19.3.2018 a návrh na vyhlásenie konkurzu doručil dlžník súdu
dňa 10.04.2018.

17. Súd prvej inštancie preto žalobu zamietol ako nedôvodnú a o náhrade trov konania súd prvej
inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 C. s. p. tak, že žalovaným 1 a 2, ktorí mali v spore úspech, priznal

plnú náhradu trov konania v rozsahu 100 % proti neúspešnej žalobkyni.

18. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala v zákonnej lehote odvolanie žalobkyňa a to v celom
rozsahu z dôvodov uvedených v § 365 ods. 1 písm. f) a h) C. s. p., pretože súd prvej inštancie dospelna základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedla aj to, že napadnuté rozhodnutie súdu prvej
inštancie je arbitrárne a nepreskúmateľné (odvolací dôvod uvedený v § 365 ods. 1 písm. b) C. s. p.).

18.1. K momentu úpadku uviedla, že sa možno domnievať, že súd prvej inštancie dospel k záveru
o úpadku úpadcu najneskôr 31.12.2017, nakoľko v zmysle odseku 70. odôvodnenia napadnutého
rozsudku súd prvej inštancie pripustil, že nebolo sporné, že v zmysle účtovnej závierky zostavenej k
31.12.2017, ktorá bola riadnou účtovnou závierkou za rok 2017, bol úpadca v stave predĺženia, keďže
vlastné imanie spoločnosti NorwisFiber, s.r.o. je podľa nej záporné (-311.598,- eur).

18.1.1. Zároveň však súd prvej inštancie v odseku 71. odôvodnenia napadnutého rozsudku uviedol,
že pri posudzovaní úpadku úpadcu je potrebné prihliadnuť aj na očakávateľné výsledky ďalšej správy
majetku, prípadne očakávateľné výsledky ďalšieho prevádzkovania podniku v zmysle ust. § 3 ods. 3
zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
platnom a účinnom v čase začatia konkurzného konania (ďalej len „ZKR“). Žalobca následne tvrdil,
že skutkové zistenia, ku ktorým súd prvej inštancie dospel a ktoré sú uvedené v odseku 72. a 73.

odôvodnenia napadnutého rozsudku nemajú dopad na záver súdu prvej inštancie, ku ktorému dospel
v odseku 70. odôvodnenia rozsudku, respektíve tento žiadnym spôsobom nemenia, a síce že úpadok
úpadcu podľa súdu nastal dňa 31.12.2017.
18.2. Nesúhlasila so záverom súdu prvej inštancie, že účtovná závierka za rok 2017 je pre posúdenie
splnenia povinností žalovaných 1 a 2 bezpredmetná, pretože bola vyhotovená až po podaní návrhu na

vyhlásenie konkurzu.
18.2.1. Nesúhlasila ani so skutkovým zistením súdu prvej inštancie, že účtovná závierka zostavená k
31.12.2017, ktorá bola riadnou účtovnou závierkou za rok 2017, bola zostavená dňa 2.7.2018, nakoľko
spoločnosťvyužilamožnosťodkladudaňovéhopriznaniado30.6.2018.Zdôraznil,žepredmetnáúčtovná
závierka (za rok 2017) nemohla byť a ani nebola zostavená až dňa 2.7.2018, pričom práve táto

účtovná závierka je dôležitá pre posúdenie momentu, kedy sa žalovaný 1 a žalovaný 2 dozvedeli o
úpadku úpadcu. Na túto skutočnosť žalobkyňa súd prvej inštancie opakovane upozorňovala, bolo preto
povinnosťou súdu prvej inštancie vysporiadať sa aj s otázkou zákonnosti postupov účtovania úpadcu,
čo sa však vôbec nestalo.
18.3. Vyčítala súdu prvej inštancie, že absolútne rezignoval na právnu úpravu zákonných postupov

účtovania, na ktoré poukazovala opakovane žalobkyňa vo svojich podaniach.
18.3.1. Podľa žalobkyne súd prvej inštancie opomenul zohľadniť § 17 ods. 6 zákona o účtovníctve
v spojení s § 16 ods. 4 zákona o účtovníctve a žalobkyňa konštatovala, že účtovná jednotka (úpadca)
zostavuje účtovnú závierku ako mimoriadnu účtovnú závierku iba v prípadoch taxatívne uvedených v §
16 ods. 4 zákona o účtovníctve.

18.3.2. Tvrdila, že u úpadcu nenastal ani jeden z taxatívne stanovených zákonných dôvodov na
zostavenie mimoriadnej účtovnej závierky.
18.4. Vyčítala súdu prvej inštancie aj to, že v napadnutom rozsudku súd prvej inštancie sa nevysporiadal
s tvrdeniami žalobkyne, že aktivity (predovšetkým) žalovaného 1 boli zjavne účelové, s cieľom vytvoriť
si predpoklady na vyhnutie sa zodpovednosti za nepodanie návrhu na vyhlásenie konkurzu na majetok

úpadcu včas, resp. na zabránenie vzniku následkov porušenia tejto povinnosti.
18.4.1. Poukázala na § 16 ods. 12 zákona o účtovníctve a dodala, že ak by súd prvej inštancie
prihliadol na § 16 ods. 12 zákona o účtovníctve, nemohol by dospieť k záveru, že riadna účtovná závierka
zostavená ku dňu 31.12.2017 bola zostavená až 2.7.2018, po zostavení mimoriadnej účtovnej závierky
k 31.1.2018 a po podaní návrhu na vyhlásenie konkurzu.

18.4.2. Zdôraznila, že prvým predpokladom zostavovania mimoriadnej účtovnej závierky úpadcu za
január 2018 je uzatvorenie účtovných kníh a riadna účtovná závierka za rok 2017. Dodala, že prvým
krokomprizostavovanímimoriadnejúčtovnejzávierkyzajanuár2018muselobyťtzv.preklopeniestavov
z konečných účtov ku dňu 31.12.2017 na začiatočný účet súvahový, ktorý sa používa na začiatku
účtovného obdobia pri otváraní účtovných kníh, keď jednotlivé zostatky na účtoch sa preúčtujú na účet

701.
18.5. Tvrdila, že súd prvej inštancie absolútne nezohľadnil tvrdenia žalobkyne, že žalovaným 1
prezentované opatrenia na predídenie úpadku nemožno považovať za opatrenia bez zbytočného
odkladu a už vôbec nie za vhodné a primerané opatrenia na odvrátenie úpadku v zmysle § 4 ods. 1
ZKR, a to z dôvodu, že predmetné opatrenia boli realizované po viac ako roku od momentu, kedy sa

úpadca dostal do krízy a stavu hroziaceho úpadku a súčasne len cca 2 mesiace pred podaním návrhu
na vyhlásenie konkurzu.
18.5.1. Poukázala aj na to, že v zmysle účtovnej závierky za rok 2017 objem krátkodobých záväzkov
(teda záväzky s dohodnutou dobou splatnosti do jedného roka) bol v celkovom objeme 168.117,-eur a uznania dlhov a dohody o splátkach sa dotýkali záväzkov v objeme cca 40.000,- eur, teda približne
23% celkového objemu len krátkodobých záväzkov. Pritom okrem uvedených krátkodobých záväzkov
mal úpadca ešte aj záväzky voči zamestnancom a zo sociálneho poistenia vo výške 19.254,- eur,

daňové záväzky 1.871,- eur a bežné bankové úvery vo výške 15.403,- eur. Dodala, že takéto konanie
žalovaného 1 nezodpovedá § 7 ZKR a nejedná sa o konanie obozretné a s odbornou starostlivosťou.
18.5.2. Tvrdila, že riešenie finančnej situácie úpadcu uhrádzaním záväzkov vybranej skupine veriteľov
nemôžebyťpovažovanézakonaniezodbornoustarostlivosťouanemožnotopovažovaťanizaliberačný
dôvod podľa § 74a ods. 5 ZKR a to nielen s poukazom na diskriminačný prístup k veriteľom úpadcu, ale

aj absenciou preukázania odvrátenia úpadku.
18.6. Až za zarážajúce označila skutkové zistenie zo strany súdu prvej inštancie, že z prílohy emailu A.
B. zo 14.9.2017 zaslaného E. (tabuľky) súd prvej inštancie zistil riadne vykonávanie činnosti úpadcu aj
v roku 2017 a existenciu dostatku zákaziek a z toho plynúci záver, že úpadca vykonával podnikateľskú
činnosť a konatelia úpadcu mohli očakávať, že novými zákazkami a príjmami z týchto zákaziek dokáže
úpadca splácať doterajšie záväzky.

18.6.1. Zopakovala tvrdenie uvedené aj v prvoinštančnom konaní, že predmetná tabuľka preukazuje, že
žalovaný 1 a žalovaný 2 neprijímali žiadne opatrenia na predídenie úpadku, aj keď sa počnúc 31.12.2016
nachádzal úpadca v kríze a úpadok úpadcovi hrozil, a navyše významným spôsobom úpadok úpadcu
zapríčinili práve tým, že inkasovali príjmy zo zákaziek, ktoré by za normálnych okolností inkasoval
úpadca a ktoré by vedel použiť na úhradu svojich záväzkov.

18.6.2. Zdôraznila, že žalovaní časť príjmu zo zákaziek použili najprv na súkromné účely a až neskôr
použili ako pôžičky úpadcovi za účelom uhradenia záväzkov úpadcu, čím spôsobili nárast objemu
záväzkov úpadcu a zmenu štruktúry záväzkov. Poukázala na to, že z celkovej výšky záväzkov v sume
400.000,- eur predstavovali záväzky proti spriazneným osobám sumu vo výške približne 200.000,- eur.
18.7. Za nesprávny označila aj záver súdu prvej inštancie špecifikovaný v odsekoch 74. a75.

odôvodnenia napadnutého rozsudku týkajúci sa možnosti žalovaných dozvedieť sa pri zachovaní
odbornej starostlivosti o predĺžení.
18.7.1.Tvrdila,že súdprvejinštancienesprávneprávneposúdilzákonnúpovinnosťštatutárnehoorgánu
úpadcu v zmysle § 135 a § 135a Obchodného zákonníka v spojení s § 4 ods. 2 ZKR, sústavne sledovať
vývoj finančnej situácie úpadcu, ako aj stav majetku a záväzkov, ako aj naše tvrdenia, že táto zákonná

povinnosť žalovaných bola zvýraznená, nakoľko ku dňu 31.12.2016 úpadca mal záporné vlastné imanie
vo výške -34.018,- eur (vychádzajúc z riadnej účtovnej závierky zostavenej ku dňu 30.03.2017), teda
mu v zmysle § 67a Obchodného zákonníka hrozil úpadok.
18.8. Súdu prvej inštancie vyčítala aj to, že nedostatočne sa vysporiadal s tvrdeniami žalobkyne týkajúce
sa toho, že úpadca bol tzv. mesačným platcom DPH, čo znamená, že u úpadcu bolo účtované priebežne,

a teda nič nebránilo štatutárnemu orgánu úpadcu v plnení si zákonnej povinnosti v zmysle § 4 ods. 1 a 2
ZKR sledovať vývoj finančnej situácie, ako aj stav majetku a záväzkov úpadcu a nechávať si napríklad
vyhotovovať priebežnú (nie mimoriadnu – pozn. autora) účtovnú závierku na pravidelnej, napríklad
mesačnej báze a zistiť stav úpadku skôr, ako ho údajne zistili a to s odstupom viac ako jedného roka.
18.8.1. Zdôraznila, že žalovaní dosiaľ neuviedli žiadne skutočnosti a nepredložili žiadne dôkazy, na

základe ktorých by sa zbavili zodpovednosti za nepodanie návrhu na vyhlásenie konkurzu riadne a včas.
18.9. Navrhla preto odvolaciemu súdu, aby napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, alebo aby napadnutý rozsudok zmenil
a žalobe vyhovel v celom rozsahu.

19. Žalovaný 1 vo vyjadrení k odvolaniu nesúhlasil s tvrdeniami žalobkyne uvedenými v predmetnom
odvolaní. Konštatoval, že odvolanie žalobkyne neobsahuje žiadne odôvodnenie týkajúce sa tvrdenia
žalovaného 1 o nesprávnom právnom posúdení veci zo strany súdu prvej inštancie.
19.1. Nesúhlasil s tvrdením žalobkyne, o nesprávnom závere súdu prvej inštancie spočívajúcom v tom,
že súd prvej inštancie vo vzťahu k posúdeniu dôvodnosti/nedôvodnosti žaloby za bezpredmetnú označil

účtovnú závierku úpadcu za rok 2017, ani s tvrdením žalobkyne o tom, že úpadca nedodržal zákonné
postupy účtovania.
19.1.1. Zdôraznil, že žiaden z predmetných tvrdení žalobkyne nevyvracia pravdivosť riadnej účtovnej
závierky za rok 2017 zostavenej 2.7.52018, ani mimoriadnej účtovnej závierky k 31.1.2018 (žalobkyňa
ani len netvrdí, že by bol úpadca v úpadku už pred 31.12.2017) a teda predmetné tvrdenia žalobkyne

spochybnil vo vzťahu k tomu, ako má skúmanie nedodržania zákonných postupov účtovania dopad na
správnosť/nesprávnosť napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie.
19.1.2. Zároveň poukázal na to, že žalobkyňa nenavrhla ani vykonanie znaleckého dokazovania za
účelom posúdenia správnosti vedenia účtovníctva úpadcu, ani nepredložila žiaden súkromný znaleckýposudok a preto je bez právneho významu, že žalobkyňa namietala údajnú nesprávnosť vedenia
účtovníctva úpadcu. Dodal, že k nesprávnosti účtovania ani nedošlo, pretože zákon o účtovníctve
výslovne nevylučuje, aby si úpadca ako účtovná jednotka účtujúca v podvojnom účtovníctve dal

vyhotoviť mimoriadnu účtovnú závierku kedykoľvek (§ 17 ods. 6 zákona o účtovníctve).
19.1.3.Poukázalajnato,žekoncovéstavyroka2017k31.12.2017uvádzanévriadnejúčtovnejzávierke
zostavenej 2.7.2018 sú totožné s počiatočnými stavmi uvádzanými v mimoriadnej účtovnej závierke
k 31.1.2018.
19.2. Ďalej dodal, že argumentácia súdu prvej inštancie o opatreniach na predídenie úpadku bola len

podporná a súd prvej inštancie na nej nezakladal napadnuté rozhodnutie, pretože za smerodajný dôkaz
o existencii úpadku k 31.12.2017 považoval mimoriadnu účtovnú závierku k 31.1.2018 a za moment
získania vedomosti žalovaného 1 o predmetnej mimoriadnej účtovnej závierke 19.3.2018, kedy bola
žalovanému 1 doručená finálna verzia mimoriadnej účtovnej závierky od účtovníčky úpadcu G. H..
19.2.1. Zdôraznil, že žalobkyňa v odvolaní ani nepoukazuje na žiaden dôkaz, ktorým by bolo preukázané
skoršie získanie vedomostí konateľov úpadcu o úpadku úpadcu.

19.3. Spochybnil aj tvrdenie žalobkyne o tom, že konatelia úpadcu mali povinnosť sústavne sledovať
vývoj finančnej situácie úpadcu a stav majetku a záväzkov úpadcu a za tým účelom vyhotovovať
priebežné účtovné závierky, nakoľko bol úpadca v stave hroziaceho úpadku. Dodal, že žalobkyňa ani
len neuviedla aká miera frekvencie vyhotovovania priebežných účtovných závierok je adekvátnym
sledovaním finančnej situácie úpadcu a potom nemožno akceptovať ani jej argument, že nestačí

vykonávať testy predĺženia a platobnej schopnosti na častejšej báze, než sú obligatórne riadne účtovné
závierky vyhotovované raz ročne.
19.4. Zároveň zopakoval svoje tvrdenia, že daňové výkazy k DPH neobsahujú žiadne údaje o majetku
a ani o záväzkoch úpadcu.
19.5. Navrhol preto odvolaciemu súdu napadnutý rozsudok potvrdiť ako vecne správny.

20. Odvolanie žalobkyne bolo riadne a včas doručené žalovanému 2, žalovaný 2 sa nevyjadril
k predmetnému odvolaniu.

21. Vyjadrenie žalovaného 1 bolo doručené žalobkyni, žalobkyňa nepodala odvolaciu repliku.

22. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalobkyne, ktoré bolo podané v

zákonnej lehote, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez
nariadenia pojednávania, pretože nejde o také odvolanie proti rozhodnutiu, na prejednanie ktorého je
potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie podľa § 385 ods. 1 C. s. p. Odvolanie prejednal podľa § 379
- § 385 C. s. p. a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné.

23. Rozsudok odvolacieho súdu bol v zmysle § 378 ods. 1 a § 219 ods. 1 C. s. p. odvolacím súdom
verejne vyhlásený, čo bolo podľa § 219 ods. 3 C. s. p. oznámené na úradnej tabuli krajského súdu.

24. Žalobkyňa odvolanie odôvodnila dôvodmi podľa § 365 ods. 1 písm. f) a písm. h) C. s. p. Odvolací
súd dospel k záveru, že tieto odvolacie dôvody nie sú naplnené.

25. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte

s namietaným nesprávnym právnym posúdením, posúdil, či súd prvej inštancie na zistený skutkový
stav správne aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s
prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo
argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o
odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II. ÚS 78/05).26. S odôvodnením napadnutého rozhodnutia sa odvolací súd stotožňuje (§ 387 ods. 2 C. s. p.).
Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia a k odvolacím dôvodom žalobkyne odvolací súd
uvádza:

27. Odvolací súd vo vzťahu k skúmaniu včasnosti dlžníka podať návrh na vyhlásenie konkurzu udáva
nasledovné:

28. Podľa § 3 ods. 1 a 3 ZKR v znení platnom a účinnom od 1.1.2018, dlžník je v
úpadku, ak je platobne neschopný alebo predlžený. Ak dlžník podá návrh na vyhlásenie konkurzu,
predpokladá sa, že je v úpadku (ods. 1). Predlžený je ten, kto je povinný viesť účtovníctvo podľa
osobitného predpisu, 1) má viac ako jedného veriteľa a hodnota jeho záväzkov presahuje hodnotu jeho
majetku. Pri stanovení hodnoty záväzkov a hodnoty majetku sa vychádza z účtovníctva alebo z hodnoty

určenej znaleckým posudkom, ktorý má pred účtovníctvom prednosť a prihliadne sa aj na očakávateľné
výsledky ďalšej správy majetku, prípadne očakávateľné výsledky ďalšieho prevádzkovania podniku, ak
možno so zreteľom na všetky okolnosti odôvodnene predpokladať, že bude možné v správe majetku
alebo v prevádzkovaní podniku pokračovať. Do sumy záväzkov sa nezapočítava suma záväzkov, ktoré
sú spojené so záväzkom podriadenosti, 1a) ani suma záväzkov, ktoré by sa v konkurze uspokojovali v

poradí ako podriadené pohľadávky (ods. 3).

29. Odvolací súd konštatuje, že ustanovenie § 3 ods. 3 ZKR definuje pojem predĺženie, pričom zároveň
mimo iného upravuje, že pri stanovení hodnoty záväzkov a hodnoty majetku sa vychádza

z účtovníctva, alebo z hodnoty určenej znaleckým posudkom, ktorý má pred účtovníctvom prednosť.
Ak teda predmetná hodnota nie je určená znaleckým posudkom, je relevantnou účtovnou listinou
spoločnosti, z ktorej sa dá zistiť predĺženie práve účtovná závierka spoločnosti. Konateľ spoločnosti
preukáže, že splnil povinnosť podať návrh na vyhlásenie konkurzu včas v súlade s § 11 ZKR tým, že z
účtovnej závierky spoločnosti nebude zistené predĺženie, a to podľa kritérií § 3 ods. 3 ZKR a v prípade,

ak bude zistené predĺženie, je konateľ spoločnosti povinný preukázať riadne a včasné podanie návrhu
na vyhlásenie konkurzu podľa § 11 ods. 2 ZKR. Zákon o konkurze a reštrukturalizácii pritom nezakazuje,
aby relevantnou listinou bola aj mimoriadna účtovná závierka spoločnosti.

30. Odvolací súd zároveň konštatuje, že zákon č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve upravuje v § 17 ods.
6, že účtovná jednotka zostavuje účtovnú závierku vždy, keď uzavrie účtovné knihy podľa § 16. Ak
uzavrie účtovné knihy k poslednému dňu účtovného obdobia, zostavuje účtovnú závierku ako riadnu,
v ostatných prípadoch uzavretia účtovných kníh uvedených v § 16 zostavuje účtovnú závierku ako
mimoriadnu. Podľa dôvodu uzatvorenia účtovných kníh teda zákon rozlišuje medzi riadnymi účtovnými

závierkami, ktoré sa zásadne otvárajú k prvému dňu účtovného obdobia a uzatvárajú sa k poslednému
dňu účtovného obdobia (súvahový deň) a mimoriadnymi účtovnými závierkami, kedy z dôvodov
stanovených v § 16 ods. 4 citovaného zákona mimoriadne účtovné obdobie nastáva najmä z dôvodu
osobitného režimu fungovania účtovnej jednotky (u právnických osôb deň vstupu do likvidácie, deň
ukončenia likvidácie, deň účinnosti vyhlásenia konkurzu alebo vyrovnania, zrušenie bez likvidácie (deň

predchádzajúci rozhodnému dňu). Zákon o účtovníctve pritom stanovuje, kedy účtovná jednotka vždy
uzavrie účtovné knihy a zostaví mimoriadnu účtovnú závierku, avšak nezakazuje vyhotoviť mimoriadnu
účtovnú závierku aj inokedy. Podstatnou podmienkou zákona je však to, že pri otváraní a uzatváraní
účtovných kníh v účtovníctve je účtovnej jednotke stanovená povinnosť dodržať tzv. bilančnú kontinuitu,
teda, že konečné zostatky účtov, ktoré sa vykazujú v súvahe k poslednému dňu účtovného obdobia,

musia byť zhodné so začiatočnými stavmi týchto účtov k prvému dňu bezprostredne nasledujúceho
obdobia.

31. Odvolací súd konštatuje, že nebolo pochybením úpadcu, ak zostavil mimoriadnu účtovnú závierku

k 31.1.2018, z ktorej následne žalovaný 1 (konateľ úpadcu) zistil predĺženie úpadcu podľa podmienok
stanovených v § 3 ods. 3 ZKR a následne podal návrh na vyhlásenie konkurzu v súlade s § 11 ods.
2 ZKR.32. Odvolací súd k tvrdeniu žalobkyne, že súd prvej inštancie nesprávne označil za irelevantnú účtovnú
závierku zostavenú k 31.12.2017 za rok 2017 pre posúdenie splnenia povinnosti žalovaných podať

riadne a včas návrh na vyhlásenie konkurzu udáva, že toto tvrdenie žalobkyne nie je dôvodné.

33. Odvolací súd konštatuje, že medzi stranami nebolo sporné, že úpadca využil možnosť odkladu
daňového priznania do 30.6.2018, preto pre posúdenie, či žalovaní splnili povinnosť podať návrh

na vyhlásenie konkurzu bola relevantná mimoriadna účtovná závierka k 31.1.2018. Žalobkyňa
v prejednávanom spore i v odvolacom konaní namietala nesprávnosť postupu úpadcu s poukazom na
ustanovenia zákona o účtovníctve, avšak žiadnym spôsobom nepreukázala a v prejednávanom spore
ani nenavrhla vykonať dôkaz preukazujúci nesprávnosť údajov uvedených v predmetných účtovných
závierkach. Odvolací súd pritom poukazuje na to, že z účtovnej závierky za rok 2016 bolo nesporné
a bolo preukázané, že úpadca nespĺňal zákonom o konkurze a reštrukturalizácii stanovené kritéria

predĺženia úpadcu.

34. Odvolací súd preto dospel k záveru, že súd prvej inštancie pri posúdení včasnosti podania návrhu
na vyhlásenie konkurzu zo strany žalovaného 1 správne bral zreteľ na predmetnú mimoriadnu účtovnú

závierku úpadcu k 31.1.2018 a zároveň správne konštatoval, že riadna účtovná závierka úpadcu za
rok 2017 zostavená k 31.12.2017, zostavená k 2.7.2018 pre skúmanie zodpovednosti žalovaných za
nepodanie návrhu na vyhlásenie konkurzu včas, je irelevantná.

35. Odvolací súd preto v zhode so súdom prvej inštancie z mimoriadnej účtovnej závierky vyhotovenej
ku dňu 31.1.2018 zistil, že konateľ úpadcu zistil predĺženie úpadcu podľa kritérií stanovených v § 3 ods.
3 ZKR.

36. Odvolací súd k tvrdeniu žalobkyne, že súd prvej inštancie nesprávne dospel k záveru, že žalovaný 1
konal s odbornou starostlivosťou aj napriek tomu, že uhradil záväzky spoločnosti spoločníkom úpadcu
udáva, že ani toto tvrdenie vo vzťahu k posúdeniu dôvodnosti nároku žalobkyne proti žalovaným titulom
zmluvnej pokuty za nepodanie návrhu na vyhlásenie konkurzu riadne a včas podľa § 11 ods. 2 ZKR
nie je dôvodné.

37. Odvolací súd v zhode so súdom prvej inštancie z prílohy emailu žalovaného 1 zo 14.9.2017
z predmetných tabuliek konštatuje, že spoločnosť vykonávala podnikateľskú činnosť v roku 2017
a vzhľadom na existujúce zákazky bolo možné očakávať, že novými zákazníkmi a príjmami z týchto

zákaziek, terajší úpadca dokáže splácať doterajšie záväzky a zároveň od januára žalovaný 1 uzatváral
dohody a splátkové kalendáre s veriteľmi a úpadca ich začal plniť.
37.1. Na uvedenom nič nemení ani skutočnosť, že došlo k úhrade záväzku spoločnosti voči spoločníkom
úpadcu zo strany úpadcu, pretože nebolo povinnosťou konateľov úpadcu pred úhradou predmetnej
sumy spoločníkom zostaviť mimoriadnu účtovnú závierku. Naopak, bolo povinnosťou žalobkyne

v prejednávanom spore o zaplatenie zmluvnej pokuty za nepodanie návrhu na vyhlásenie konkurzu zo
strany žalovaných riadne a včas preukázať, že práve úhradou sumy spoločníkom nastalo predĺženie
úpadcu a tým preukázať dôvodnosť nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty podľa § 11 ods. 2 ZKR.

38. Odvolací súd k tvrdeniu žalobkyne, že súd prvej inštancie nesprávne posúdil konanie žalovaných
v roku 2017 sústavne sledovať vývoj finančnej situácie úpadcu a to s poukazom na § 135, § 135a
Obchodného zákonníka v spojení s § 4 ods. 2 ZKR udáva, že ani toto tvrdenie na posúdenie
odôvodnenosti podaného odvolania v tomto konkrétnom prejednávanom spore nie je dôvodné.

39. Odvolací súd poukazuje na to, že ani zákon o konkurze a reštrukturalizácii, ani Obchodný zákonník
neupravuje osobitnú konštrukciu zodpovednosti pre prípad porušenia predmetnej prevenčnej povinnosti
predchádzať úpadku. Porušenie prevenčnej povinnosti štatutárneho orgánu spoločnosti však môženapríklad vylučovať možnosť zbavenia sa zodpovednosti štatutára spoločnosti v prípade oneskoreného
podania návrhu na vyhlásenie konkurzu, avšak musí ísť o celkom zjavné a odôvodnené prípady, kedy
daná spoločnosť napríklad dlhšie ako dve účtovné obdobia vykazuje splnenie podmienok hroziaceho

úpadku.

40. Odvolací súd v prejednávanom spore zistil z obsahu spisu ako preukázané, že úpadca v účtovnom
období roku 2016 nevykazoval predĺženie stanovené v § 3 ods. 3 ZKR a následne už začiatkom roku

2018, po vypracovaní mimoriadnej účtovnej závierky k 31.1.2018 po zistení splnenia definície predĺženia
podľa zákona o konkurze a reštrukturalizácii, v zákonom stanovenej lehote podal riadne a včas návrh
na vyhlásenie konkurzu.

41. Odvolací súd tak dospel k záveru, že súd prvej inštancie správne posúdil žalobu na zaplatenie

zmluvnej pokuty ako nedôvodnú, pretože bolo v prejednávanom spore preukázané, že terajší úpadca
v roku 2017 riadne vykonával podnikateľskú činnosť, realizoval zákazky a preto dôvodne mohol
očakávať, že novými zákazkami a z nich plynúcimi príjmami dokáže splácať svoje splatné záväzky
a potom, čo začiatkom roka 2018 uzatváral dohody o splátkových kalendároch so svojimi veriteľmi,
nechal vyhotoviť mimoriadnu účtovnú závierku k 31.1.2018, z ktorej zistil predĺženie úpadcu v zmysle

ZKR a následne podal návrh na vyhlásenie konkurzu.

42. Odvolací súd preto podľa § 387 ods. 1 C. s. p. potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne
správny, pretože odvolanie žalobkyne nebolo dôvodné. Taktiež potvrdil druhý a tretí výrok rozsudku súdu

prvej inštancie o trovách konania ako vecne správny.

43. O trovách tohto odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 C. s. p. v spojení s
ustanovením § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C. s. p. tak, že žalovaným 1 a 2, ktorí boli v tomto odvolacom

konaní úspešní, priznal plnú náhradu trov odvolacieho konania, ktoré je povinná nahradiť žalovaným 1
a 2 neúspešná žalobkyňa. O výške trov tohto odvolacieho konania podľa § 262 ods. 2 C. s. p. rozhodne
súd prvej inštancie samostatným uznesením.

44.Totorozhodnutie prijalsenátKrajskéhosúduvKošiciachpomeromhlasov3:0(§393ods.2posledná
veta C. s. p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa
v ustanovení § 419 C. s. p.

Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na
súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana sporu v ktorej neprospech bolo toto

rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval,
tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C. s. p.) Ak
bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu
vykonanej opravy podľa § 427 ods. 1 C. s. p.

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom,dovolanieainépodaniadovolateľamusia
byť spísané advokátom, okrem prípadov uvedených v § 429 ods. 2 C. s. p., ak má dovolateľ sám, alebo
jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Inak dovolací súd
dovolanie odmietne podľa § 447 písm. c) C. s. p.V dovolaní podľa § 428 C. s. p. sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).