Rozsudok – Obchodné záväzkové vzťahy ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 30. december 2025

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3CoKR/29/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7118209341
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 12. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Pella

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2025:7118209341.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Rastislava Pellu a členov senátu

JUDr. Slávky Maruščákovej a JUDr. Františka Čisovského v spore žalobcu: Helium Aviation Limited,
sídlo: Quijano Chambers, P.O.BOX 3159, Road Town, Tortola, Britské Panenské Ostrovy, registračné
číslo: 1488126, zastúpeného advokátskou kanceláriou: ius aegis s. r. o., sídlo: Trnavská cesta 100,
821 01 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 36 857 203, proti žalovaným: 1, JUDr. Miroslav Vereb,
správca úpadcu GALLARD s.r.o. v konkurze, sídlo: Južná trieda 123/A, 040 01 Košice - mestská časť
Juh, IČO: 35 770 431, adresa kancelárie správcu: Hrnčiarska 3, 040 01 Košice a 2, BALEN, spol. s r.o.,
sídlo: Železničiarska 13, 811 04 Bratislava, IČO: 35 701 706, zastúpeného advokátskou kanceláriou:

Marják, Ferenci & Partners s.r.o., sídlom: Tajovského 17, 040 01 Košice - mestská časť Staré Mesto,
IČO: 50 164 988, o určenie popretej pohľadávky, o odvolaní žalovaných proti rozsudku Okresného súdu
Košice I, č.k. 30Cbi/6/2018-1073, zo dňa 14. decembra 2022, takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok vo výroku I. v časti o zistení pravosti prihlásenej pohľadávky žalobcu, čo do
dôvodu a aj poradia jej uspokojenia v sume 15.783.641,- eur.

II. Zrušuje rozsudok v jeho výroku I. v časti o zistení pravosti prihlásenej pohľadávky žalobcu, čo do

dôvodu a aj poradia jej uspokojenia v sume 651.008,12 eur.

III. Zrušuje rozsudok v jeho výrokoch II. a III.

IV. Vec ohľadom zrušenej časti rozsudku súdu prvej inštancie vracia súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom vo veci samej rozhodol tak, že: 1, vo výroku I. určil, že
pohľadávka žalobcu uplatnená v konkurznom konaní vedená Okresným súdom Košice I, pod sp. zn.

26K/3/2018 zapísaná v zozname pod č.39 v celkovej výške 16.434.649,12 eur je zistená čo do právneho
dôvodu, výšky 16.434.649,12 eur s poradím uspokojenia ako iná pohľadávka; 2, vo výroku II. žalobcovi
priznal náhradu trov konania v plnej výške 100% , ktoré je povinný nahradiť žalovaný v 1. rade a 3, vo
výroku III. žalobcovi priznal náhradu trov konania v plnej výške 100% voči žalovanému v 2. rade.

2. Rozhodol tak o žalobe, ktorú žalobca odôvodnil spôsobom uvedeným v nasledovných odsekoch 2.1
až 2.3 odôvodnenia tohto rozsudku.

2.1. Uznesením Okresného súdu Košice I zo dňa 6.3.2018, č.k. 26K/3/2019, ktoré nadobudlo
právoplatnosť dňa 14.3.2018, súd vyhlásil na majetok úpadcu konkurz. Žalobca si do konkurzu prihlásil
nezabezpečenú pohľadávku v celkovej výške 16.434.649,12 eur, ktorá bola zapísaná do zoznamupohľadávok pod č. 39, ktorá pozostávala z istiny vo výške 16.140.581,- eur a úrokov z omeškania
vo výške 294.068,12 eur. Pohľadávka vznikla titulom odplaty za prevzatie dlhov dlžníka veriteľom na
základe: 1, Zmluvy o prevzatí dlhu uzatvorenej dňa 7.6.2017 medzi dlžníkom, veriteľom a spoločnosťou

Radio Media Service, s.r.o., IČO: 47 313 145 na základe ktorej vznikol veriteľovi nárok na zaplatenie
odplaty vo výške 9.830.916,92 €; 2, Zmluvy o prevzatí dlhu uzatvorenej dňa 9.6.2017 medzi dlžníkom,
veriteľom a družstvom Prvé finančné družstvo, IČO: 36 239 917, na základe ktorej vznikol veriteľovi
nárok na zaplatenie odplaty vo výške 4.716.510,81 eur; 3, Zmluvy o prevzatí dlhu uzatvorenej dňa
9.6.2017 medzi dlžníkom, veriteľom a spoločnosťou Hey Média, s.r.o., IČO: 46 216 472, na základe

ktorej vznikol veriteľovi nárok na zaplatenie odplaty vo výške 356.940,- eur a 4, Zmluvy o prevzatí
dlhu uzatvorenej dňa 19.6.2017 medzi dlžníkom, veriteľom a spoločnosťou BUSINESS GROUP BA,
spol. s r.o., IČO: 35 773 375, na základe ktorej vznikol veriteľovi nárok na zaplatenie odplaty vo výške
1.232.213,27 eur.

2.2. Oznámením o popretí pohľadávky veriteľom a správcom zo dňa 3.7.2018, doručeným žalobcovi

dňa 12.7.2018 oznámil správca žalobcovi, že jeho pohľadávka bola popretá správcom, čo do právneho
dôvodu, výšky a poradia a veriteľom - žalovaným v 2. rade čo do právneho dôvodu a výšky. Dôvody
popretia pohľadávky žalovaným v 2. rade: nepreukázanie zmluvného a právneho základu pôvodných
pohľadávok; absolútna neplatnosť niektorých preberaných záväzkov z dôvodu ich rozporu so zákonom;
neplatnosť uznania dlhu obsiahnutého v Notárskej zápisnici N 1281/2017, Nz 29844/2017, NCRis

30492/2017; namietal, že právne úkony smerujúce k vzniku pohľadávky boli vykonávané s vedomím a
so súhlasom osôb, pôvodných veriteľov majúcich vplyv na riadenie úpadcu a popretého veriteľa. Dôvody
popretia pohľadávky správcom: nepredloženie úplnej zmluvnej dokumentácie; možná spriaznenosť
úpadcu s popretým veriteľom; nemožnosť preskúmania pohľadávky z dôvodu absencie účtovníctva
úpadcu z účtovných období predchádzajúcich vyhláseniu konkurzu; správca uvádzal dôvod popretia -

tvrdenie bývalého konateľa úpadcu a súčasne konateľa žalovaného v 2. rade o nevykonaní žiadneho
právneho úkonu, ktorým by uznal niektorú z pohľadávok popretého veriteľa.

2.3. Žalobca považuje tvrdenia o údajnej neplatnosti jednotlivých právnych úkonov smerujúcich k vzniku
pohľadávky pre ich rozpor s príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka za nepreukázané,

nedôvodné a nepodložené relevantnými dôkazmi. Súčasťou zmluvnej dokumentácie tvoriacej prílohu
žaloby je aj uznanie dlhu vyhotovené a podpísané A. B. ako vtedajším konateľom úpadcu, čo v
značnej miere preukazuje dôvodenú účelovosť tvrdení A. B., ktoré boli aj podnetom na popretie
pohľadávky správcom. Právnym základom a titulom pohľadávky je úhrada odplaty za prevzatie dlhu
úpadcu žalobcom, a teda nie je v danom prípade účelné a hospodárne skúmať právny základ a

prípadné premlčanie žalovaným v 2. rade spochybňovaných právnych úkonov. Prihlásená pohľadávka je
samostatná a nezávislá od pôvodných pohľadávok, jej právny základ a titul je úplne iný, nakoľko sa jedná
o odplatu za prevzatie dlhu. K námietke správcu o možnej spriaznenosti úpadcu s popretým veriteľom
žalobca uviedol, že toto tvrdenie nie je dôkazne predložené a iba domnienka o možnej spriaznenosti
úpadcu so žalobcom, ktorá vznikla na strane správcu nemôže byť na ťarchu žalobcu.

3. Žalovaný v 2. rade nesúhlasil so žalobou a to z dôvodov uvedených v tomto a nasledovných odsekoch
3.1 až 3.7. Žalobcovi nikdy nevzniklo žiadne právo na zaplatenie odplaty voči úpadcovi vo výške, ktorá
je uvedená v Zmluve o prevzatí dlhu zo dňa 07.06.2017, uzavretej medzi pôvodným dlžníkom, novým
dlžníkom a veriteľom Radio Media Service, s.r.o., tiež vo výške uvedenej v Zmluve o prevzatí dlhu

zo dňa 09.06.2017, uzavretej medzi pôvodným dlžníkom, novým dlžníkom a veriteľom Prvé finančné
družstvo, ani vo výške odplaty uvedenej v Zmluve o prevzatí dlhu zo 14.06.2017, medzi pôvodným
dlžníkom, novým dlžníkom a veriteľom Hey Média, s.r.o., tiež ani vo výške odplaty uvedenej v Zmluve o
prevzatí dlhu zo dňa 19.06.2017, medzi pôvodným dlžníkom, novým dlžníkom a veriteľom BUSINESS
GROUP BA, spol. s r.o.. Ako dôvod neexistencie práva žalobcu na zaplatenie dohodnutej odplaty za

prevzatie záväzkov voči pôvodnému dlžníkovi, úpadcovi, podľa uzavretých zmlúv o prevzatí dlhu, ktoré
záväzky mal údajne pôvodný dlžník voči jednotlivým veriteľom, ktorí súhlasili s prevzatím záväzkov,
uviedol žalovaný v 2. rade absolútnu neplatnosť všetkých uzavretých zmlúv o prevzatí dlhu podľa § 39,
§ 37 OZ, pretože ani spoločnosť Radio Media Service, s.r.o., ani Prvé finančné družstvo, ani Hey Média,
s.r.o., ani BUSINESS GROUP BA, spol. s r.o., sa nikdy nestali žiadnym veriteľom voči úpadcovi a týmto

nikdy nevzniklo voči úpadcovi žiadne právo ani žiadna riadna, platná a existujúca pohľadávka, ktorej by
zodpovedal na strane druhej riadny, platný a existujúci záväzok na strane pôvodného dlžníka, úpadcu,
ktorý by tento mal a bol povinný plniť voči označeným veriteľom. V dôsledku toho nemohol ani žalobca
prevziať neexistujúci záväzok za pôvodného dlžníka, úpadcu, so súhlasom údajných veriteľov, ktoríveriteľmi v skutočnosti neboli, nemali žiadne práva, neboli ani vlastníkmi pohľadávok voči pôvodnému
dlžníkovi.

3.1. Prihlásená pohľadávka žalobcu bola popretá žalovaným v 2. rade aj z dôvodu toho, že horeoznačení
veritelia pôvodného dlžníka, ktorým v zmysle uzavretých zmlúv o prevzatí dlhu mal poskytnúť peňažné
plnenie preberajúci dlžník, žalobca, v skutočnosti sa nikdy nestali vlastníkmi tzv. peňažných pohľadávok
voči úpadcovi, ani veriteľmi pôvodného dlžníka, a to podľa Zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej
10.05.2016 medzi pôvodným veriteľom I.P.R. Limited, so sídlom Limassol, Cyprus a Radio Media

Service, s.r.o., ani podľa Zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej dňa 10.05.2016 medzi pôvodným
veriteľomC.D.aPrvéfinančnédružstvo,anipodľaZmluvyopostúpenípohľadávokuzavretejvprospech
spol. Hey Média, s.r.o. podľa ktorej mala táto spoločnosť nadobudnúť pre seba do vlastníctva časť
pohľadávky zo sumy 1.100.000,- eur, ktorá mala byť poskytnutá ako pôžička pôvodnému dlžníkovi,
úpadcovi podľa zmluvy uzavretej 04.10.2002. Žalovaný v 2. rade popieral pohľadávku žalobcu aj z
dôvodu, že ani ďalšia zmluva o postúpení pohľadávok, na základe ktorej mala spol. BUSINESS GROUP

BA, spol. s r.o., ako postupník nadobudnúť pre seba do vlastníctva pohľadávky vo výške 175.000,-
eur a 55.000,- USD smerujúce voči pôvodnému dlžníkovi, úpadcovi, nemala za následok, že spol.
BUSINESSGROUPBA,spol.sr.o.sastalavlastníkomtýchtopohľadávokatedasanestalaaniveriteľom
voči pôvodnému dlžníkovi, úpadcovi.

3.2. Žalovaný v 2. rade súčasne popieral vymáhateľnosť prihlásenej pohľadávky poukazujúc na to,
že bývalý konateľ úpadcu A. A. B. za celú dobu až do dňa zániku výkonu svojej funkcie, v čase
výkonu pôsobnosti štatutárneho orgánu spoločnosti GALLARD s.r.o. (predtým I.P.R. Slovakia s.r.o.),
nikdy nepodpísal, nevyhotovil voči žiadnemu z pôvodných veriteľov, t.z. ani voči I.P.R. Limited, ani voči
C. D. žiadne písomné uznanie záväzku a to ani podľa § 558 OZ, ani podľa § 323 Obch. zák. Žalovaný

v 2. rade tiež namietal duplicitu postúpenia rovnakých pohľadávok, vzájomnú rozpornosť týkajúcu sa
tých istých pohľadávok. Z uvedených dôvodov v konečnom dôsledku namietal v popretí pohľadávky,
že vykonané uznanie záväzku dlžníkom, úpadcom, voči veriteľovi, žalobcovi, vyplývajúce z obsahu
a znenia notárskej zápisnice č. N 1281/2017 spísanej 30.08.2017, je neplatným právnym úkonom,
pretože sa jednalo o uznanie neexistujúceho dlhu a nemá žiadne právne účinky, ktoré inak zákon s

uznaním záväzku spája. Uznanie preukázateľne neexistujúceho záväzku, či dlhu, ktorý v čase uznania
neexistoval,netrval,nevyvolávaprávneúčinkyuznaniadlhu,atoanipodľaprísl.ust.Obč.zák.,anipodľa
ust. Obch. zák., to sa týka celej výšky uznaného, údajného záväzku 16.136.581,- eur zo strany úpadcu
voči žalobcovi, tiež uznaných peňažných záväzkov zo strany úpadcu identifikovaných voči žalobcovi,
označeného za veriteľa, podľa jednotlivých zmlúv o prevzatí dlhu č. 1, č. 2, č. 3, č. 4 tak ako je uvedené

v Notárskej zápisnici.

3.3. Žalobca nepreukázal svoju existenciu, výpis z obchodného registra v súlade so zákonmi Britských
Panenskýchostrovov,krajinyktorájesídlomžalobcu,ktorýjedinýjevierohodnýmdokladom,vylučujúcim
akúkoľvek pochybnosť o správnosti a pravdivosti údajov v ňom uvedených. Potvrdenie, vyhlásenie

o existencii spol. žalobcu podal dňa 26.06.2018 pre spoločnosť žalobcu iba zástupca spol. žalobcu,
sídliaci v rovnakej krajine a na rovnakej adrese, ako je sídlo žalobcu, bolo podpísané signatárom
zástupcu žalobcu. Tiež nebola preukázaná existencia spol. BELO ENTERPRISES LIMITED, so sídlom
Nicolau Pendadromos Center, Ayias Zonis str. 5th floor, 3027 Lemesos, Cyprus, ktorá ako postupca s
postupníkom Hey Média, s.r.o. uzavrela Zmluvu o postúpení pohľadávky z 25.05.2016, označujúc sa za

právneho nástupcu pohľadávky zo Zmluvy o pôžičke, ktorá mala byť uzavretá 04.10.2002 medzi spol.
ROSSMINSTER HOLDINGS INC., 3306 Limassol, Cyprus a zrejme pôvodným dlžníkom, úpadcom a
podľaktorejtomutomalabyťposkytnutápôžička150.000,-eursdohodnutýmúrokom10%p.a.Rovnako
táto spoločnosť so sídlom Limassol, Cyprus uzavrela ako postupca Zmluvu o postúpení pohľadávky s
postupníkom BUSINESS GROUP BA, spol. s r.o. dňa 25.05.2015, v ktorej sa označuje za právneho

nástupcu pohľadávok zo Zmluvy o pôžičke, ktorá mala byť uzavretá 04.10.2002 medzi spol. HAMPTON
HOLDINGS LIMITED, Zako Building, Apt. No. 404, Ayia Napa Quarter Koumandarias Street, 3036
Lemesos, Cyprus, až do výšky 1.000.000,- eur a podľa ktorej mali byť pôvodnému dlžníkovi, úpadcovi
poskytnuté dve pôžičky 155.000,- eur a 55.000,- USD v roku 2002 a v roku 2003. Právne nástupníctvo
tejto firmy ani v jednom prípade dvoch uzavretých zmlúv o postúpení pohľadávky preukázané nebolo,

rovnako tak, ani vznik zmluvy o pôžičke poskytnutím peňažnej pôžičky pôvodnému dlžníkovi, úpadcovi,
takétozáväzkyanivočitýmspoločnostiam,sktorýmimalibyťobezmluvyopôžičkeuzavreté04.10.2002,
ale ani voči spol. BELO ENTERPRISES Ltd. nikdy neboli písomne uznané zo strany bývalého konateľa,
ani v max. prípustnej desaťročnej premlčacej dobe.3.4. Okrem uvedeného žalovaný v 2. rade namietal, že obe zmluvy o postúpení pohľadávok so spol.
Hey Média, s.r.o. a so spol. BUSINESS GROUP BA, spol. s r.o. dňa 25.05.2016 sú neplatné právne

úkony podľa § 39, § 37 ods. 1 OZ pre rozpor so zákonom a ich neurčitosť v dotknutej časti. Na
ich základe sa spol. Hey Média, s.r.o., ani spol. BUSINESS GROUP BA, spol. s r.o. nikdy nestala
veriteľom vo vzťahu k pôvodnému dlžníkovi, ani vlastníkom pohľadávok, súčasne pôvodnému dlžníkovi,
úpadcovinikdynevznikolžiadnyriadny,platný,existujúcizáväzokvočiobomspoločnostiam.Pohľadávka
spol. Hey Média, s.r.o. vyčíslená, čo do istiny, spolu so zmluvným úrokom, tiež úrokom z omeškania

ku dňu uzavretia Zmluvy o prevzatí dlhu zo dňa 14.06.2017 v prospech spol. Hey Média, s.r.o. je
právne neopodstatnená, čo do dôvodu aj čo do výšky a tejto nezodpovedal ani po uzavretí Zmluvy
o postúpení pohľadávky, ani ku dňu uzavretia zmluvy o prevzatí dlhu žiadny riadny, platný, existujúci
peňažný záväzok na strane pôvodného dlžníka, úpadcu. Pohľadávka spol. BUSINESS GROUP BA,
spol. s r.o. vyčíslená, čo do istiny, spolu so zmluvným úrokom, tiež úrokom z omeškania ku dňu uzavretia
zmluvy o prevzatí dlhu zo dňa 19.06.2017 v prospech spol. BUSINESS GROUP BA, spol. s r.o. je

právne neopodstatnená, čo do dôvodu aj čo do výšky a tejto nezodpovedal ani po uzavretí Zmluvy
o postúpení pohľadávky, ani ku dňu uzavretia zmluvy o prevzatí dlhu žiadny riadny, platný, existujúci
peňažný záväzok na strane pôvodného dlžníka, úpadcu. Vyčísleným fiktívnym pohľadávkam údajných
oboch veriteľov voči pôvodnému dlžníkovi nezodpovedal riadny, platný a existujúci peňažný záväzok
pôvodného dlžníka, ani ku dňu uzavretia zmluvy o prevzatí dlhu dňa 19.06.2017 a dňa 14.06.2017.

Neexistoval žiadny právny dôvod na prevzatie neexistujúceho peňažného záväzku žalobcom, ani na
to, aby mu vzniklo právo na zaplatenie odplaty 1.232.213,27 eur, či 356.940,- eur či už v termíne do
31.12.2018, alebo v inom termíne.

3.5. Zmluva o postúpení pohľadávok uzavretá 11.05.2016 medzi pôvodným veriteľom I.P.R. Limited,

postupcom a Radio Media Service, s.r.o., postupníkom je neplatným právnym úkonom podľa § 39,
§ 37 ods. 1 OZ pre rozpor zmluvy so zákonom a neurčitosť dotknutých častí zmluvy. Okrem toho
predmetom postúpenia mala byť aj pohľadávka zo zmluvy o pôžičke zo 04.10.2002, podľa ktorej mala
byť pôvodnému dlžníkovi, úpadcovi poskytnutá suma 1.100.000,- eur s 10 % zmluvným úrokom ročne.
Postúpenie pohľadávky je v rozpore so Zmluvou o pôžičke rovnako uzavretou dňa 04.10.2002 medzi

ROSSMINSTER HOLDINGS INC. a pôvodným dlžníkom I.P.R. Slovakia, s.r.o., podľa ktorej mala byť
poskytnutá dlžníkovi pôžička iba 150.000,- eur s 10 % zmluvným úrokom ročne. Táto pohľadávka voči
dlžníkovi, úpadcovi však mala prejsť na údajného právneho nástupcu BELO ENTERPRISES Ltd., ktorý
uzavrel zmluvu o postúpení s Hey Média, s.r.o. a táto tak mala získať do vlastníctva pohľadávku zvýšenú
o úroky plus úroky z omeškania ku dňu uzavretia zmluvy o postúpení pohľadávky, ďalej navýšenú ku dňu

uzavretia zmluvy o prevzatí dlhu. V oboch prípadoch sa bez preukázania vzniku zmluvy o pôžičke a bez
preukázania zaplatenia akejkoľvek peňažnej sumy vyčíslovali zmluvné úroky odo dňa uzavretia zmluvy
o pôžičke, t.z. od 05.10.2002, čo právne neobstojí. V prípade postúpenia pohľadávok spol. Radio Media
Service, s.r.o. sa podľa špecifikovaného predmetu zmluvy v čl. I odo dňa údajného uzavretia zmluvy o
pôžičke, bez preukázania, že pôžička bola vôbec poskytnutá, vyčíslovali zmluvné ročné úroky od prvého

dňa nasledujúceho po údajnom uzavretí zmluvy o pôžičkách, čo právne vôbec neobstojí okrem iných
skutočností. Takto vytvorené a navýšené údajné pohľadávky s pripočítaním úrokov z omeškania boli
vyčíslené ku dňu uzavretia Zmluvy o prevzatí dlhu so žalobcom dňa 07.06.2017, pričom k prevzatiu
takéhotodlhudalsúhlasveriteľ,ktorýsanikdyveriteľomnestal.Vyčíslenejfiktívnejpohľadávkeúdajného
veriteľa voči pôvodnému dlžníkovi nezodpovedal riadny, platný a existujúci peňažný záväzok pôvodného

dlžníka. Neexistoval žiadny právny dôvod na prevzatie neexistujúceho peňažného záväzku žalobcom,
ani na to, aby mu vzniklo právo na zaplatenie odplaty 4.716.510,81 eur, či už v termíne do 31.12.2018,
alebo v inom termíne. Uznanie záväzku vykonané podľa dohody dňa 10.11.2013 medzi I.P.R. Ltd. a
pôvodným dlžníkom týkajúce sa vrátenia pôžičky 1.100.000,- eur s 10 % zmluvným ročným úrokom,
tiež vrátenia sumy 728.885,- eur právne neobstojí, nemá právne účinky uznania existujúceho riadneho

a platného záväzku, ktoré zákon s uznaním záväzku spája. Vtedajší konateľ nepreveroval existenciu
záväzku, nekonal s náležitou odbornou starostlivosťou, konal iba po vzájomnej dohode s I.P.R. Ltd..

3.6. Zmluva o postúpení pohľadávok uzavretá medzi C. D. a Prvé finančné družstvo dňa 10.05.2016 je
neplatný právny úkon podľa § 39, § 37 ods. 1 OZ pre jej rozpor so zákonom a neurčitosť dotknutých

častí tejto zmluvy. Okrem toho predmetom postúpenia mala byť pohľadávka 500.000,- eur podľa Zmluvy
o pôžičke z 10.11.2009, a to v rozpore so Zmluvou o pôžičke uzavretou 10.11.2009 medzi I.P.R. Ltd.
a pôvodným dlžníkom (I.P.R. Slovakia, s.r.o.). Aj v danom prípade bez preukázania vzniku zmluvy o
pôžičke a bez preukázania zaplatenia akejkoľvek peňažnej sumy, pri postúpení pohľadávok a uzavretízmluvy o prevzatí dlhu so žalobcom, sa vyčíslovali aj zmluvné úroky odo dňa uzavretia zmlúv o pôžičke s
pripočítaním úrokov z omeškania, čo právne vôbec neobstojí okrem iných skutočností. Takto vytvorené a
navýšené údajné pohľadávky s pripočítaním úrokov z omeškania boli vyčíslené ku dňu uzavretia zmluvy

o prevzatí dlhu so žalobcom dňa 09.06.2017, pričom k prevzatiu takéhoto dlhu dal súhlas veriteľ, ktorý
sa nikdy veriteľom nestal. Vyčíslenej fiktívnej pohľadávke údajného veriteľa voči pôvodnému dlžníkovi
nezodpovedal riadny, platný a existujúci peňažný záväzok pôvodného dlžníka. Neexistoval žiadny
právny dôvod na prevzatie neexistujúceho peňažného záväzku žalobcom, ani na to, aby mu vzniklo
právo na zaplatenie odplaty 4.716.510,81 eur, či už v termíne do 31.12.2018, alebo v inom termíne.

Uznanie záväzku vykonané podľa dohody dňa 10.11.2013 medzi I.P.R. Ltd. a pôvodným dlžníkom
týkajúce sa vrátenia pôžičky 1.100.000,- eur s 10 % zmluvným ročným úrokom, tiež vrátenia sumy
728.885,- eur právne neobstojí, nemá právne účinky uznania existujúceho riadneho a platného záväzku,
ktoré zákon s uznaním záväzku spája. Vtedajší konateľ nepreveroval existenciu záväzku, nekonal s
náležitou odbornou starostlivosťou, konal iba po vzájomnej dohode s I.P.R. Ltd.. Žalovaný v 2. rade ďalej
uviedol, že hoci notárska zápisnica má charakter verejnej listiny, jej neplatnosť nemožno napadnúť, ako

uvádza žalobca, avšak domáhať sa určenia neplatnosti právnych úkonov, vyhlásení v nej obsiahnutých,
napadnúť pravdivosť obsahu verejnej listiny, t. z. okolnosti v nej uvedených je možné, rovnako tak ako je
možné preukázať ich opak. Žalovaný v 2. rade ďalej dôvodil, že na základe vyššie uvedených absolútne
neplatnýchprávnychúkonov,ktorýmisúvšetkyzmluvyopostúpenípohľadávkyasúčasnevšetkyzmluvy
o prevzatí záväzku, nikdy nevzniklo žalobcovi žiadne právo na zaplatenie odplaty za prevzatie záväzku

a to ani podľa jednej zmluvy o prevzatí záväzku. Žiadny riadny existujúci a platný záväzok v čase
kedy konateľka pôvodného dlžníka, úpadcu urobila vyhlásenie o uznaní dlhu pôvodným dlžníkom voči
žalobcovi, neexistoval na strane pôvodného dlžníka žiadny platný peňažný záväzok voči žalobcovi,
ktorému by zodpovedala riadna a platná, existujúca, vymáhateľná peňažná pohľadávka žalobcu voči
pôvodnému dlžníkovi. Pôvodný dlžník v čase spísania notárskej zápisnice nebol osobou povinnou voči

žalobcovi, nemal voči nemu žiadny existujúci a vymáhateľný záväzok a tak nebol ani povinnou osobou,
za ktorú bol označený a žalobca sa nikdy nestal voči úpadcovi oprávnenou osobou z dôvodov, že v čase
spísania notárskej zápisnice, ani predtým ani následne nemal žiadnu platnú, opodstatnenú peňažnú
pohľadávku, existujúcu a vymáhateľnú voči pôvodnému dlžníkovi, úpadcovi. Notárska zápisnica nie je
z uvedených dôvodov exekučným titulom.

3.7. Pôvodný dlžník, úpadca vo vzťahu k žalobcovi v notárskej zápisnici uznal záväzok, ktorého
predmetom je plnenie nemožné a to nielen vzhľadom na absolútnu neplatnosť vyššie uvedených
právnych úkonov, ale aj z toho dôvodu, že pôvodný dlžník, úpadca v čase vyhlásenia o uznaní dlhu v
celkovej výške 16.136.58,- eur vedel veľmi dobre, že nevlastní takýto majetok, že v tejto výške nemá ani

peňažné prostriedky, že je v úpadku v dôsledku predĺženia, že stav jeho záväzkov prevyšoval hodnotu
jeho majetku, že jeho vlastné imanie je záporné. Konateľka spoločnosti pôvodného dlžníka, úpadcu v
čase uznania dlhu musela vedieť a vedela, že dlžník nie je schopný takýto záväzok ako bol vyčíslený
v zápisnici a ňou uznaný nikdy reálne splniť a to ani v prospech žalobcu. Vyhlásenie o uznaní dlhu je
neplatným právnym úkonom aj z tohto dôvodu pre nemožnosť reálneho plnenia.

4. Žalovaný v 1. rade so žalobou nesúhlasil, pričom toto svoje stanovisko odôvodnil zotrvaním svojho
popretia pohľadávky ako ho uviedol vo svojom oznámení o popretí, ktoré doručil žalobcovi.

5. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní, vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu a

citovaných zákonných ustanovení dospel k záveru, že pohľadávka žalobcu uplatnená v prihláške
pohľadávky do konkurzného konania vedeného voči úpadcovi obchodnej spoločnosti GALLARD, so
sídlom Južná trieda 123/A, 040 01 Košice - mestská časť Juh, IČO: 35 770 431, vedeného Okresným
súdom Košice I, pod sp.zn. 26K/3/2018 zapísanej v zozname pohľadávok vedeného žalovaným
správcom v celkovej výške 16.434.649,12 eur pod por.č. 39 je nesporná, čo do dôvodu, prihlásenej výšky

a poradia. Svoje rozhodnutie odôvodnil spôsobom uvedeným v nasledovných odsekoch 5.1 až 5.13.

5.1. Po právnej stránke súd prvej inštancie vychádzal z nasledovných zákonných ustanovení: § 28
(Prihlasovanie pohľadávok) Zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej „ZKR“), § 32
ods. 1,2,3,5, 6 a 9 (Popretie a zistenie pohľadávky) ZKR; § 558 (Uznanie dlhu) Občianskeho zákonníka,

§ 37 (neplatnosť právnych úkonov) Občianskeho zákonníka; § 323 (Uznanie záväzku) Obchodného
zákonníka; § 46 (Notárske zápisnice o právnych úkonoch) Notárskeho poriadku, § 3 ods. 4 Notárskeho
poriadku; § 205 (Verejné listiny) Zákona č. 160/2015 Z.z. o civilnom sporovom konaní (ďalej „CSP“), §153 (Sudcovská koncentrácia konania) CSP, čl. 10 a § 157 CSP (Hospodárnosť a postup v konaní), §
255 a § 262 (náhrada trov konania) CSP.

5.2. Uznesením Okresného súdu Košice I zo dňa 6.3.2018, č.k. 26K/3/2019, ktoré nadobudlo
právoplatnosť dňa 14.3.2018 vyhlásil na majetok úpadcu konkurz. Žalobca si do konkurzu prihlásil
nezabezpečenú pohľadávku v celkovej výške 16.434.649,12 eur, ktorá bola zapísaná do zoznamu
pohľadávok pod č. 39; prihláška popretého veriteľa bola správcovi podstaty doručená v základnej
prihlasovacej lehote.

5.3. Žalovaný v 2. rade - popierajúci veriteľ uvedenú pohľadávku veriteľa Helium Aviation Limited,
so sídlom Quijano Chambers, P.O. Box 3159, Road Town, Tortola, Britské Panenské ostrovy, reg. č.
1488126 účinne poprel čo do právneho dôvodu a výšky. Z popretia pohľadávky popierajúcim veriteľom
súd zistil, že popierajúci veriteľ poprel pohľadávku popretého veriteľa čo do výšky z dôvodu neexistencie
právneho dôvodu a pre neplatnosť jednotlivých zmlúv o prevzatí dlhu, na základe čoho popretému

veriteľovi nevzniklo právo na zaplatenie žiadnej odplaty, a teda ani úrokov z omeškania. Popierajúci
veriteľ má takisto za to, že ani zo znenia notárskej zápisnice nevyplýva uznanie záväzku zo strany
úpadcu voči popretému veriteľovi. Pokiaľ ide o popretie pohľadávky popretého veriteľa popierajúcim
veriteľom čo do právneho dôvodu, popierajúci veriteľ uviedol, že popretý veriteľ nepreukázal zmluvný
ani právny základ pôvodných pohľadávok veriteľovi, a to veriteľov C. D. a I.P.R. LIMITED a rovnako

nepreukázal ani skutočnosť, že došlo zo strany pôvodných veriteľov k reálnemu zaplateniu peňažných
súm v prospech úpadcu. Popierajúci veriteľ je takisto toho názoru, v prípade Zmluvy o postúpení
pohľadávok uzatvorenej dňa 10.05.2016 medzi C. D. a Prvé finančné družstvo, ako aj v prípade Zmluvy
o postúpení pohľadávok uzatvorenej dňa 10.05.2016 medzi I.P.R. LIMITED a Radio Media Services,
s.r.o., že sa jedná o absolútne neplatné právne úkony v zmysle ust. § 39 v spojení s ust. § 37 ods. 1 OZ

pre ich rozpor so zákonom, pričom v čase uzatvorenia predmetných zmlúv neexistovali na strane osôb
označených za veriteľov žiadne preukázateľné, vymáhateľné pohľadávky voči úpadcovi.

5.4. Podaním zo dňa 03.07.2018 správca podstaty popretému veriteľovi oznámil popretie jeho
pohľadávky popierajúcim veriteľom čo do výšky a právneho dôvodu, ako aj popretie predmetnej

pohľadávky správcom, a to čo do výšky, právneho dôvodu a poradia. Z predmetného podania správcu
súd zistil, že správca podstaty (žalovaný v 1. rade) poprel pohľadávku veriteľa Helium Aviation Limited,
so sídlom Quijano Chambers, P.O. Box 3159, Road Town, Tortola, Britské Panenské ostrovy, reg.
č. 1488126. Žalovaný v 1. rade poprel prihlásenú pohľadávku žalobcu v súvislosti s jeho nižšie
uvedenými prihlásenými pohľadávkami (Zmluvy o prevzatí dlhu uvedené v nasledovnom odseku 5.5.) v

zásade z nasledovných dôvodov: 1, správca má pochybnosti ohľadom spriaznenosti veriteľa (žalobcu)
s úpadcom; 2, úpadca a ani veriteľ nepredložili správcovi doklady, na základe ktorých mal vzniknúť
pôvodný dlh; 3, úpadca nepreukázal správcovi, žeby skutočne došlo k zaplateniu súm pôžičiek. Ďalej
správca poprel žalobcom prihlásenú pohľadávku s tým, že nemá preukázanú právnu opodstatnenosť
pohľadávky v rozsahu istiny a úrokov z omeškania v celkovej výške 16.434.649,12 eur a to z dôvodu,

že veriteľ nepreukázal zmluvný a právny základ pôvodných pohľadávok pôvodných veriteľov. Správca
v popretí pohľadávky tiež namietal, že bývalý konateľ úpadcu nevyhotovil žiadne písomné uznanie
záväzku úpadcu podľa § 558 OZ a podľa § 323 Obch. zák. a zároveň dodal, že mu nebolo odovzdané
kompletné účtovníctvo úpadcu, predovšetkým za obdobie, kedy mali pôvodné pohľadávky vzniknúť,
vrátane príslušných dokladov k nim.

5.5. Žalobca na podporu svojich tvrdení predložil nasledovné listinné dôkazy: Zmluvu o prevzatí dlhu
uzatvorenú dňa 7.6.2017 medzi dlžníkom, veriteľom a spoločnosťou Radio Media Service, s.r.o., IČO:
47 313 145, na základe ktorej vznikol veriteľovi nárok na zaplatenie odplaty vo výške 9.830.916,92
eur; Zmluvu o prevzatí dlhu uzatvorenú dňa 9.6.2017 medzi dlžníkom, veriteľom a družstvom Prvé

finančné družstvo, IČO: 36 239 917 na základe ktorej vznikol veriteľovi nárok na zaplatenie odplaty vo
výške 4.716.510,81 eur; Zmluvu o prevzatí dlhu uzatvorenú dňa 9.6.2017 medzi dlžníkom, veriteľom a
spoločnosťou Hey Média, s.r.o., IČO: 46 216 472, na základe ktorej vznikol veriteľovi nárok na zaplatenie
odplaty vo výške 356.940,- eur; Zmluvu o prevzatí dlhu uzatvorenej dňa 19.6.2017 medzi dlžníkom,
veriteľom a spoločnosťou BUSINESS GROUP BA, spol. s r.o., IČO: 35 773 375, na základe ktorej

vznikol veriteľovi nárok na zaplatenie odplaty vo výške 1.232.213,27 eur; Uznanie dlhu obsiahnuté
v Notárskej zápisnici N 1281/2017, Nz 29844/2017, NCRis 30492/2017; Oznámenie o vyhlásení
predčasnej splatnosti záväzkov zo dňa 27.9.2017 - dlžníkovi GALLARD s.r.o..5.6. Podľa súdu prvej inštancie žalobca v konaní preukázal, že jeho nárok vyplývajúci z prihlášky
pohľadávky v celkovej výške 16.434.649,12 eur, titulom odplaty za prevzatie dlhov dlžníka veriteľom na
základe uzatvorených zmlúv, a to Zmluvy o prevzatí dlhu uzatvorenej dňa 7.6.2017 medzi dlžníkom,

veriteľom a spoločnosťou Radio Media Service, s.r.o., IČO: 47 313 145, na základe ktorej vznikol
veriteľovinároknazaplatenieodplatyvovýške9.830.916,92eur;Zmluvyoprevzatídlhuuzatvorenejdňa
9.6.2017 medzi dlžníkom, veriteľom a družstvom Prvé finančné družstvo, IČO: 36 239 917, na základe
ktorej vznikol veriteľovi nárok na zaplatenie odplaty vo výške 4.716.510,81 eur; Zmluvy o prevzatí dlhu
uzatvorenej dňa 9.6.2017 medzi dlžníkom, veriteľom a spoločnosťou Hey Média, s.r.o., IČO: 46 216

472 na základe ktorej vznikol veriteľovi nárok na zaplatenie odplaty vo výške 356.940,- eur; Zmluvy o
prevzatí dlhu uzatvorenej dňa 19.6.2017 medzi dlžníkom, veriteľom a spoločnosťou BUSINESS GROUP
BA, spol. s r.o., IČO: 35 773 375, na základe ktorej vznikol veriteľovi nárok na zaplatenie odplaty vo
výške 1.232.213,27 eur. Tiež dodal, že žalobca k prihláške priložil Notársku zápisnicu N 1281/2017, Nz
29844/2017, NCRis 30492/2017 zo dňa 30.8.2017, súčasťou ktorej bolo uznanie dlhu úpadcu - dlžníka
voči veriteľovi - žalobcovi vo výške 16.136.581,- eur, ktorý vznikol titulom odplaty za prevzatie dlhov

úpadcu v zmysle vyššie uvedených zmlúv a týmto preukázal vznik svojej pohľadávky, keďže úpadca -
dlžník uznal túto pohľadávku, a teda platí právna domnienka o tom, že záväzok úpadcu voči žalobcovi
v čase uznania dlhu trval.

5.7. K dôkaznému bremenu žalovaných uviedol, že v konaní nepreukázali neexistenciu pohľadávky

žalobcu voči úpadcovi. Konštatoval, že samotné tvrdenie žalovaného v 2. rade o neexistencii dlhu, nie
je dostatočným dôkazom, ktorý by prelomil dôkaznú silu uznania dlhu vo forme notárskej zápisnice.
Podľa záveru súdu prvej inštancie žalovaní neuniesli dôkazné bremeno, že právne úkony za úpadcu boli
vykonané so súhlasom osoby, ktorá mala mať vplyv na riadenie úpadcu, ktorou mal byť C. D., ktorý mal
riadiť konateľky úpadcu p. B. a p. C.. Zároveň dodal, že nedošlo k spochybneniu poradia prihlásenej

pohľadávky v konkurznom konaní, ktorá by mala vplyv s poukazom na spriaznenosť podľa ust. § 9 ZKR,
čo však žalovaní nepreukázali a poradie ani nepopreli.

5.8. V danej veci žalobca doložil do spisu uznanie záväzku zo dňa 10.9.2013, ktorým A. A. B. ako
vtedajší konateľ úpadcu podpísal - terajší konateľ žalovaného v 2. rade . Následne žalovaný v 2. rade

doložil do spisu notársku zápisnicu N711/2013 z 30.10.2013, ktorou toto uznanie záväzku z 10.9.2013
spochybňuje, ktoré malo byť pod nátlakom, ide však o jeho tvrdenia v tejto zápisnici, a žiadnym
spôsobom a inými právnymi úkonmi aktívne (napr. podaním žaloby o neplatnosť uznania dlhu, trestným
oznámením atď....) po tak dlhej dobe do popretia samotnej pohľadávky žalobcu nekonal resp. namietal
neplatnosť takého úkonu.

5.9. K dôvodu popretia pohľadávky § 37 Občianskeho zákonníka - nemožnosť plnenia pohľadávky,
súd má za to, že prípadná neschopnosť úpadcu svoje záväzky plniť nespôsobuje ich neplatnosť. Podľa
rozsudku Najvyššie súdu ČR zo dňa 23.9.2009, sp.zn. 33Cdo/1487/2007, „ obtiažnosť plnenia zásadne
nevedie k aplikácii pravidiel o nemožnosti plnenia a platí všeobecná zásada súkromného práva - pacta

suntservanda“,pričomnemožnosťplneniapredstavujezánikzáväzkovoprávnehovzťahuanespôsobuje
neplatnosť záväzku ale jeho zánik.

5.10. Žalovaný tvrdil, že zmluvy o prevzatí dlhu majú byť neplatné aj z dôvodu, že ide o vysokú
odplatu na prevzatie dlhu, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi, má súd za to, že určenie samotnej

výšky odplaty, ktorá nie je upravená zákonom, a je cca dvojnásobkom samotného celkového dlhu,
súd v súkromnozáväzkových vzťahoch medzi dvoma podnikateľskými subjektami nepovažuje za
neprimeranú a v rozpore s dobrými mravmi, ak subjekt - veriteľ, ktorý prevzal dlh za dlžníka - úpadcu si
dohodne dvojnásobnú odplatu na istine (ktorá pozostáva z kapitalizovaného úroku, úroku z omeškania,
prípadne poplatkov). Z týchto vyššie uvedených zmlúv o prevzatí dlhu je jednoznačne uvedené, že nový

dlžník - žalobca preberá dlh starého dlžníka, t.j. úpadcu a úpadca sa zaväzuje zaplatiť žalobcovi za to
odplatu (bod 3. zmluvy). V prílohách týchto zmlúv je zároveň špecifikované na základe čoho vznikol dlh,
aká je výška istiny dlhu, a aké je príslušenstvo predmetom prevzatia (čl. v spise 302 až 315).

5.11. Žalovaný v 2. rade vzniesol námietku relatívnej neplatnosti zmlúv o prevzatí dlhu, a to pre

neprimeranosť výšky odplaty, súd poukazuje na to, že v zmysle § 32 ods.3 ZKR, dôvody popretia
pohľadávky možno uplatniť v lehote 30 dní na prihlasovanie pohľadávok, tieto dôvody nemožno
rozširovať. Podľa ust. § 40a Občianskeho zákonníka, žalovaný v 2. rade nie je aktívne legitimovanýna vznesenie námietky relatívnej neplatnosti zmluvy o prevzatí dlhu, nakoľko je osobou stojacou mimo
tohto zmluvného vzťahu.

5.12. V zvyšnej časti popretia pohľadávky uvádzané žalovaným, a to neexistencie záväzkov úpadcu
voči pôvodným veriteľom súd uvádza, že boli do súdneho spisu doložené zmluvy o postúpení
pohľadávok, taktiež samotným A. B. uznanie dlhu zo dňa 10.9.2013, a žiadnym spôsobom žalovaný
2. rade nepreukázal, že toto uznanie dlhu je neplatné. Jediným dôkazom predloženým žalovaným
spochybňujúcim toto uznanie dlhu je notárska zápisnica N711/213 z 30.10.2013, ktorá podľa názoru

súdu prvej inštancie samotné uznanie dlhu z 10.9.2013 nespôsobuje neplatným a nespôsobilým
právnym úkonom, na ktorý by sa nemalo v konaní prihliadať. Preto mal súd prvej inštancie zato, že
žalovaný v 2. rade neuniesol dôkazné bremeno, tvrdenia žalovaného v 2. rade nemajú za následok o
vyvrátení právnej domnienky o uznaní dlhu úpadcu voči žalobcovi, ktoré je súčasťou notárskej zápisnice,
a to o neexistencii pohľadávky, ktorú si žalobca prihlásil v konkurznom konaní. K tomuto súd prvej
inštancie navyše dodal, že žalobca v konaní predložil aj listiny - dôkazy (čl. v spise 279 až 294),

ktorými dokladal bankové transfery na sumy 590.000,- eur, 297.000,- eur, 330.000,- eur, 150.000,- eur a
500.000,- eur, čo sú pôvodné pôžičky tých pôvodných veriteľov, ktoré boli postúpené pohľadávky, kde sa
nachádza aj suma a adresát prevodu pôvodných pôžičiek, a teda že tieto boli reálne pôžičky a kontrakty,
na základe ktorých tieto jednotlivé pohľadávky prešli na žalobcu. Taktiež na spochybňovanú spoločnosť
Rossmister Holdings doložil certifikát ohľadne existencie spoločnosti.

5.13. Rozhodnutie o náhrade trov konania odôvodnil plným úspechom žalobcu a ustanoveniami § 255
a § 262 CSP.

6. V zákonnej lehote podal proti rozsudku súdu prvej inštancie odvolanie žalovaný v 1. rade, ktorým

navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie. Svoje odvolanie odôvodnil odvolacími dôvodmi danými v § 365 ods. 1 písm. b) a h)
CSP. T.j. namietal, že: súd mu nesprávnym postupom znemožnil, aby riadne uskutočnil svoje procesné
práva, čím došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces a rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Konkrétne námietky žalovaného v 1. rade sú

uvedené v nasledovnej časti tohto odôvodnenia (odseky 6.1. až 6.3).

6.1. Podľa žalovaného v 1. rade súd prvej inštancie nepostupoval správne, keď pre svoje rozhodnutie
ignoroval rozhodujúce ním tvrdené skutočnosti a s týmito jeho tvrdeniami sa náležite nevysporiadal.
Ďalej podľa neho odvolaním napadnutý rozsudok neobsahuje riadne odôvodnenie rozsudku, čím súd

prvej inštancie porušil princíp rovnosti strán, princíp kontradiktórnosti a právo na riadne odôvodnenie
rozsudku. Podľa žalovaného rozhodnutie súdu prvej inštancie má jednostranné a účelové odôvodnenie
a je arbitrárne.

6.2. Žalovaný v 1. rade v súvislosti s odvolacím dôvodom podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP poukázal na

§ 220 ods. 2 CSP, ktorý upravuje náležitosti odôvodnenia rozsudku. Ďalej na podporu svojho stanoviska
citoval príslušnú judikatúru upravujúcu danú problematiku: rozhodnutia Ústavného súdu SR I.ÚS 26/94,
II. ÚS 559/2018, III. ÚS 47/2019, IV. ÚS 1/2002, II. ÚS 174/04, III. ÚS 117/07, III. ÚS 332/09, I.
ÚS 201/11, I.ÚS 154/2005 a IV. ÚS 14/07. K tomuto dodal, že podľa tejto literatúry dodržanie práva
na spravodlivý proces vyžaduje, aby sa súd jasným, právne korektným a zrozumiteľným spôsobom

vyrovnal so všetkými skutkovými a právnymi skutočnosťami, ktoré sú pre rozhodnutie vo veci podstatné
a právne významné a vecná spojitosť odôvodnenia rozhodnutia v súlade s princípom dodržania práva
na spravodlivý proces musí garantovať každému účastníkovi konania, že vydaný rozsudok bude spĺňať
limity zrozumiteľného, určitého a logicky odôvodneného rozsudku, čím by malo byť naplnené právo
strany sporu na spravodlivé konania podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a čl. 36 ods. 1 Listiny základných

práv a slobôd.

6.3. Nesprávne právne posúdenie veci žalovaný v 1. rade namietal v súvislosti s obsahom rozhodnutia
súdu prvej inštancie o priznaní nároku žalobcu na nahradenie trov voči žalovanému v 1. rade. V tejto
súvislosti poukázal na to, že súd prvej inštancie priznal žalobcovi náhradu trov konania 100 % proti

každému žalovanému zvlášť. K tomuto žalovaný v 1. rade namietal, že konanie o určenie popretej
pohľadávky sa vyznačuje solidaritou, čo znamená nielen povinnosť žalovať popierajúce subjekty
spoločne, ale v prípade neúspechu popierajúcich subjektov ich zaviazať na nahradenie trov spoločne.Súd prvej inštancie preto nesprávne priznal náhradu trov konania samostatnými výrokmi nezohľadňujúc
solidárnosť žalovaných.

7. V zákonnej lehote podal proti rozsudku súdu prvej inštancie odvolanie aj žalovaný v 2. rade,
ktorým navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie. Alternatívne navrhol rozsudok zmeniť tak, že žaloba bude v plnom rozsahu ako nedôvodná
zamietnutá. Svoje odvolanie odôvodnil odvolacími dôvodmi danými v § 365 ods. 1 písm. b), d), e), f) a h)
CSP. T.j. namietal, že: súd mu nesprávnym postupom znemožnil, aby riadne uskutočnil svoje procesné

práva, čím došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces; konanie má inú vadu, ktorá mohla mať
za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností; súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci. Konkrétne námietky žalovaného v 1. rade sú uvedené v nasledovnej časti tohto
odôvodnenia (odseky 7.1. až 7.8).

7.1. Žalovaný v 2. rade opätovne poukázal na obsah svojho popretia pohľadávky žalobcu a taktiež aj
na obsah popretia žalovaným v 1. rade. K tomu dodal, že povinnosťou súdu v incidenčnom konaní je
preskúmanie celého obsahu popieracieho prejavu, t.j. rozhodnúť, či dôvody obsiahnuté v popieracom
prejave správcu alebo veriteľa zodpovedajú skutočnosti a vylučujú tak pohľadávku z uspokojenia

v konkurze. K tomuto žalovaný v 2. rade poukázal na obsah existujúcej judikatúry – Uznesenia NS
SR zo dňa 30.1.2017, sp. zn. 3Obdo/70/2016 (publikované v Zbierke stanovísk a rozhodnutí súdov
SR č. 7/2017 pod R 63/2017). V tejto súvislosti namietal, že žalobca sa vo svojej žalobe nevyporiadal
so všetkými skutočnosťami uvedenými v popieracích prejavoch žalovaného v 1. a 2. rade a neurobil
tak ani v priebehu konania pred súdom prvej inštancie, pričom len uviedol, že zaoberať sa všetkými

týmito skutočnosťami nie je relevantné, pretože ním prihlásená pohľadávka je samostatná a nezávislá
od pôvodných pohľadávok a jej právny titul je iný – odplata za prevzatie dlhu.

7.2. Žalovaný v 2. rade ďalej poukázal na skutočnosť, že v konaní namietal absolútnu neplatnosť
viacerých zmlúv o postúpení pohľadávok (zmluvy zo dňa 11.2.2016, 6.5.2016, 25.5.2016), čo odôvodnil

skutočnosťou, že v týchto zmluvách nie je uvedená odplata, ale len odkaz na osobitnú písomnú dohodu
zmluvných strán a tiež dodal, že v zmluvách nie je konkretizovaná splatnosť pôvodných pôžičiek a ani
to, kedy došlo ku poskytnutiu pôžičiek. Ďalej tiež namietal nepreukázanie právneho nástupníctva pri
veriteľovi ENTERPRISES LIMITED po pôvodnom dlžníkovi HAMPTON HOLDING LIMITED a obdobne
pri veriteľovi BELO ENTERPRISES LIMITED po pôvodnom veriteľovi ROSSMINSTERS HOLDINGS

INC.. K tomuto žalovaný v 2. rade uviedol, že súd prvej inštancie sa vôbec nezaoberal platnosťou týchto
zmlúv o postúpení, pričom dodal, že na dôvod absolútnej neplatnosti právneho úkonu musí súd vždy
prihliadať a to aj bez návrhu (viď rozhodnutie NS SR sp.zn. 3 Cdo 144/2010, 2 Cdo 99/2009, 4 Cdo
119/2011, rozhodnutie ÚS SR I. ÚS 459/2014 a tiež rozhodnutia NS SR: 4 Cdo 217/2007, 6 M 15/2010).

7.3. Žalovaný v 2. rade vo svojom odvolaní ďalej tiež namietal neexistenciu záväzkov, ktoré mali voči
úpadcovi vzniknúť titulom poskytnutých pôžičiek. V tejto súvislosti namietal, že žalobca nepreukázal
skutočné poskytnutie požičaných peňazí, nakoľko v konaní predložil iba prevodné príkazy a nie
konkrétne doklady o reálnom prevode týchto peňazí v prospech úpadcu. Tiež uviedol, že pôžičky vo
výške 728.885,- eur zo dňa 1.1.2008 a 1.100.000,- eur zo dňa 4.10.2010 nikdy neboli poskytnuté

a ešte rozporoval, že žalobca v konaní nepreukázal ani reálne poskytnutie ďalších pôžičiek. K tomuto
svojmu tvrdeniu žalovaný v 2. rade uviedol, že žalobca nepredložil dôkazy o existencii dlhu a tým
ani nepreukázal platnosť napadnutých právnych úkonov. Podľa žalovaného sa súd prvej inštancie
nevysporiadal s touto jeho obranou a tiež nevzal do úvahy ani nezrovnalosti v súvislosti s pôžičkami: zo
dňa 4.10.2002 (ROSSMINSTERS HOLDING INC. c/a úpadca), zo dňa 7.6.2017 (Radio Media Service

s.r.o. c/a úpadca), zo dňa 14.6.2007 (Hey Média, s.r.o. c/a úpadca). Žalovaný v 2. rade konštatoval, že
spochybnením len niektorého zo záväzkov je spochybnená aj zmluva o prevzatí záväzkov ako celok.
Ďalej dodal, že zmluva o prevzatí dlhu podľa § 531 OZ je dvojstranný právny úkon a pokiaľ sa prevádza
neexistujúci záväzok, tak ide o nemožné plnenie a teda o absolútnu neplatnosť podľa § 37 ods. 2 OZ.

7.4. Podľa žalovaného v 2. rade pokiaľ sú neplatné zmluvy o postúpení pohľadávok, tak akékoľvek
uznanie záväzku, hoci aj vo forme notárskej zápisnice , nie je spôsobilé založiť právnu domnienku,
že dlh v čase uznania trval, pričom uznaním nevzniká nový záväzok, len sa ním zakladá vyvrátiteľná
právna domnienka o existencii dlhu a pokiaľ neexistoval dlh v čase uznania záväzku, tak je uznaniezáväzku od počiatku neplatné aj podľa § 39 OZ a rovnako sú neplatné ak zmluvy o prevzatí záväzku.
K tomuto žalovaný v 2. rade dodal, že domnienku existencie záväzku vyvrátil svedeckou výpoveďou A.
B., ktorý uviedol, že uznanie vykonal pod nátlakom a je to potvrdené aj Notárskou zápisnicou zo dňa

30.10.2013,čímsavšaksúdprvejinštancienijakonezaoberal.Podľažalovanéhov2.radezvykonaného
dokazovania je nepochybne preukázané, že niektoré záväzky v čase uznania záväzkov neexistovali,
preto žalobca nemohol na seba prevziať dlh.

7.5. Žalovaný v 2. rade v odvolaní opätovne namietal, že došlo k neprimeranému navyšovaniu záväzkov.

Konkrétne: 1, pri údajných pôžičkách IPR Limited bola menovitá hodnota poskytnutých pôžičiek
2.931.752,95 eur, pričom žalobca a úpadca sa dohodli na odplate za prevzatie tohto dlhu vo výške
9.830.916,92 eur, t.j. navýšenie predstavuje 235 %; 2, pri údajných pôžičkách C. D. bola menovitá
hodnota poskytnutých pôžičiek 1.277.000,- eur, pričom žalobca a úpadca sa dohodli na odplate za
prevzatie tohto dlhu vo výške 4.716.510,81 eur, t.j. navýšenie predstavuje 269 %; 3, pri údajných
pôžičkách HAMPTON HOLDINGS LIMITED bola menovitá hodnota poskytnutých pôžičiek 150.000.-

eur, pričom žalobca a úpadca sa dohodli na odplate za prevzatie tohto dlhu vo výške 356.940,-
eur, t.j. navýšenie predstavuje 138 % a 4, pri údajných pôžičkách BELO ENTERPRISES LIMITED
bola menovitá hodnota poskytnutých pôžičiek 246.500,- eur, pričom žalobca a úpadca sa dohodli na
odplate za prevzatie tohto dlhu vo výške 1.232.213,27 eur, t.j. navýšenie predstavuje 400 %. K tomuto
žalovaný v 2. rade dodal, že dohoda o prevzatí neexistujúcich záväzkov a s tým súvisiaca dohoda

o odmene za prevzatie záväzkov v hodnote niekoľko stonásobne vyššej ako sú pôvodné záväzky
je neplatná pre rozpor so zákonom a je tiež v rozpore s dobrými mravmi. Konštatovanie súdu prvej
inštancie v tom zmysle, že dohoda o odmene je vecou zmluvnej voľnosti je podľa žalovaného zjavne
arbitrárne a svojvoľné a bez akéhokoľvek odôvodnenia tohto záveru na príslušnú právnu úpravu, resp.
rozhodovaciu prax a je v rozpore s ustanovením § 220 ods. 2 CSP, čím je naplnený odvolací dôvod

podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP.

7.6. Žalovaný v 2. rade opakovane namietal neprimeranosť dohodnutého plnenia. Súd prvej inštancie
mal podľa jeho názoru predmetné zmluvy o prevzatí záväzkov zohľadniť nie len z hľadiska zmluvnej
voľnosti, ale aj z hľadiska zásady rovnosti podľa § 2 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ktorú je

potrebné premietnuť aj do obchodnoprávnych vzťahov. K tomuto dodal, že zmluvná voľnosť,
keď dohodnutá odplata za prevzatie záväzkov stonásobne prevyšuje menovitú hodnotu prevzatých
záväzkov, nepochybne podlieha posúdeniu platnosti podľa § 39 Občianskeho zákonníka. K tomuto
žalovaný poukázal na viaceré judikáty: NS SR, sp. zn. 2MObdo/9/2014, 4 Obdo /9/99, 2 ObdoV/16/2017
a 2Obdo 17-18/2015.

7.7. Žalovaný v 2. rade poukázal na skutočnosť, že má právo nato, aby sa súd vysporiadal so
všetkými relevantnými skutočnosťami v konaní. Podľa žalovaného sa súd prvej inštancie nevyporiadal
s jeho námietkou absolútnej neplatnosti právnych úkonov, existencie záväzkov, neskúmal obsah
uznania záväzku a nezaoberal sa popretím uznávacieho prejavu k záväzkom, neplatnosťou zmlúv o

postúpení a tiež sa nezaoberal platnosťou dohody o odplate za prevzatie záväzkov. Preto žalovaný
považuje rozsudok za nepreskúmateľný. Súd prvej inštancie pochybil, keď neúplne zistil skutkový stav
veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností. Konkrétne
súd prvej inštancie pochybil, keď nesprávne s prihliadnutím na § 153 CSP neprihliadal na obsah
predloženého dôkazu – Odborný posudok spoločnosti AUDITEX s.r.o.. Obdobne súd prvej inštancie

pochybil, keď nevykonal navrhované znalecké dokazovanie, ktoré malo zistiť, či boli úpadcom prevzaté
záväzky existujúce a reálne. Týmto spôsobom súd prvej inštancie znemožnil žalovanému, aby si uplatnil
svoje procesné práva.

7.8. Rozhodnutie súdu prvej inštancie o náhrade trov konania je nesprávne, pretože žalovaní v 1. a 2.

rade majú v tomto incidenčnom konaní postavenie solidárne zaviazaných dlžníkov, preto sú jednou
stranou v spore. Solidárne spoločenstvo by sa malo vzťahovať aj na náhradu trov konania v prípade,
ak by boli v konaní neúspešní.

8. K odvolaniu žalovaného v 2. rade sa žalovaný v 1. rade vyjadril svojim podaním zo dňa 1.3.2023.

Žalovaní v 1. rade poukázal na skutočnosť, že účtovníctvo ako aj všetka zmluvná agenda úpadcu boli
zničené, t.j. ako správca nimi nedisponuje a preto sa nevie vyjadriť k jednotlivým úkonom označených
v odvolaní žalovaným v 2. rade. S ohľadom na rovnaké procesné postavenie žalovaného v 2. rade
a rovnaký cieľ ich odvolaní, nepovažuje za potrebné vyjadrenie k odvolaniu žalovaného v 2. rade.9. K odvolaniu žalovaného v 1. rade sa žalobca vyjadril tak, že rozsudok súdu prvej inštancie považuje
za vecne správny, odvolanie nedôvodné a preto navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu

prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil a žalobcovi priznal právo na nahradenie trov odvolacieho
konania v celom rozsahu.

9.1. Podľa žalobcu je rozsudok súdu prvej inštancie riadne a presvedčivo odôvodnený a nejde
o arbitrárne a svojvoľné rozhodnutie. Tvrdenia žalovaného v 1. rade v jeho odvolaní považuje žalobca

iba za prejav jeho nespokojnosti s rozsudkom. V tejto súvislosti žalobca poukázal na skutočnosť, že
žalovaný v 1. rade na takmer 3 stranách citoval judikatúru ohľadne porušenia práva na spravodlivý
proces, avšak len všeobecne skonštatoval porušenie jeho práv súdom, a to bez konkrétneho poukázania
nato, v čom mal spočívať nesprávny procesný postup súdu. K uvádzanému nevysporiadaniu sa so
všetkými tvrdeniami strany žalobca poukázal na Nález ÚS SR, sp. zn. I. ÚS 241/07 zo dňa 19.9.2008,
podľaktoréhosúdnemusíodpovedaťnavšetkyotázkynastolenéúčastníkmikonania,aleibanatie,ktoré

majú pre rozhodnutie podstatný význam a k tomu ešte poukázal aj na súvisiacu judikatúru ESĽP (Garcia
Ruiz c. Španielsko z 21.1.1999, Georiadis c. Grécko z 29.5.1997, Kraska c. Švajčiarsko z 29.4.1993
a pod.).

9.2. Podľa žalobcu sa súd prvej inštancie správne vyporiadal so skutkovými a aj právnymi argumentmi

podstatnými pre meritórne rozhodnutie a správne podľa § 153 CSP neprihliadal na oneskorene
predložené dôkazy. A rovnako správne aplikoval aj ustanovenie § 32 ods. 3 ZKR, podľa ktorého dôvody
na popretie prihlášky pohľadávky v konkurze možno uviesť len do 30 dní, pretože táto lehota má
prekluzívny charakter. V tejto súvislosti dodal, že zo strany žalovaných dochádzalo k neprípustnému
porušovaniu zásady koncentrácie, keď neustále rozširovali svoje dôvody popretia a neustále prichádzali

s ďalšími tvrdeniami a dôkazmi.

9.3. Žalobca poukázal na skutočnosť, že si svoju pohľadávku prihlásil prihláškou, ku ktorej doložil
Notárskuzápisnicuouznanídlhuúpadcuvočižalobcovi.Vtejtosúvislostiopätovnepoukázalnaznenie§
588 OZ a § 323 ObZ, z ktorých vyplýva vyvrátiteľná domnienka o tom, že záväzok úpadcu voči žalobcovi

v čase uznania trval. T.j. súd prvej inštancie mal dostatočne preukázaný nárok žalobcu, pričom tento
záver súd prvej inštancie dostatočne zdôvodnil a na druhej strane správne konštatoval, že žalovaní
v konaní nepreukázali neexistenciu pohľadávky žalobcu, čo aj náležite odôvodnil.

9.4. K odvolaniu voči výrokom o náhrade trov konania sa žalobca vyjadril tak, že zrejme ide o chybu

v písaní rozsudku a predpokladá, že táto bude odstránená opravným uznesením tak, že žalovaní budú
zaviazaní na náhradu trov konania žalobcu spoločne a nerozdielne.

10. Aj k odvolaniu žalovaného v 2. rade sa žalobca vyjadril tak, že rozsudok súdu prvej inštancie
považuje za vecne správny, odvolanie nedôvodné a preto navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok

súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil a žalobcovi priznal právo na
nahradenie trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

10.1. Podľa žalobcu nie je opodstatnené tvrdenie žalovaného v 2. rade o tom, že zmluvy o prevzatí
dlhu a zmluvy o postúpení pohľadávok sú neplatné. K námietkam žalovaného o neurčitosti

a nezrozumiteľnosti zmlúv o prevzatí dlhu dodal, že tieto sú dostatočne určité a aj zrozumiteľné a spĺňajú
všetky náležitosti právneho úkonu podľa § 34 a nasledujúcich Občianskeho zákonníka. K dohodnutej
výške odplaty za prevzatie dlhov dodal, že zlá finančná situácia dlžníka nemá na ňu a ani na povinnosť
dlžníka plniť žiadny vplyv, pričom ešte dodal, že na prípadnú neprimerane vysokú dohodu o odplate
nemohol súd ani prihliadať, pretože ju žalovaný nenamietal v popretí pohľadávky. Zároveň uviedol, že

námietka relatívnej neplatnosti nebola vznesená v 3 ročnej premlčacej lehote.

10.2. Žalobca ďalej uviedol, že v konaní predložil prevodné príkazy, z ktorých je zrejmé, že úpadcovi
boli poskytnuté finančné pôžičky a pokiaľ žalovaný v tomto smere namietal, že to nie je dôkaz o ich
skutočnej úhrade (dôkazom podľa žalovaného by mohli byť iba doklady o pripísaní týchto prostriedkov

na účet úpadcu), tak ide o neprípustné rozširovanie dôvodov popretia pohľadávky žalobcu. Napriek
neprípustnosti rozširovania dôvodov žalobca na pojednávaní dňa 2.12.2019 predložil súdu dôkazy
o poskytnutí pôžičiek úpadcovi právnym predchodcom žalobcu. V súvislosti s požiadavkou žalovaného
na predloženie dokladov o pripísaní peňažných prostriedkov úpadcovi žalobca poukázal na značnýčasový odstup od ich poskytnutia a existujúcu judikatúru (nález ÚS SR sp. zn. I.ÚS 379/2016) a dodal,
že požiadavku žalovaného považuje za nepatričnú a preto považuje žalobcom predložené detaily
finančných prevodov za dostačujúce. Žalovaným tvrdené skutočnosti o zániku záväzkov ich zaplatením

nebolidostatočnepreukázanéazostávajúlenvrovinetvrdení.KvyjadreniuA.B.oneexistenciizáväzkov
žalobca poukázal na skutočnosť, že to bol práve on, kto uznaním dlhu dňa 10.9.2013 záväzky úpadcu
písomne uznal.

10.3. Žalobca opätovne poukázal na obsah Notárskej zápisnice zo dňa 30.8.2017, ktorou úpadca uznal

svoj záväzok uhradiť pohľadávky žalobcu titulom odplaty za prevzatie dlhov. Citoval ustanovenie § 558
Občianskeho zákonníka a § 323 Obchodného zákonníka, pričom poukázal nato, že uznaním záväzku
platí vyvrátiteľná právna domnienka o tom, že záväzok úpadcu v čase uznania dlhu trval. Žalobca
tiež dodal, že neexistenciu uznaného dlhu sa žalovaný snažil poprieť tvrdením o neplatnosti uznania
z dôvodu neexistencie dlhu. K tomuto žalobca dodal, že tvrdenie žalovaného v 2. rade nijako nevyvracia
písomné uznanie dlhu a jeho obranu predložením Notárskej zápisnice, ktorou A. B. následne vyhlásil,

že bol k uznaniu dlhu donútený, označil za nedostatočnú, nakoľko ide len o samotné tvrdenie A. B., ktorý
navyše vo veci ohľadom údajného nátlaku nepodal žiadne trestné oznámenie, resp. nevykonal žiadne
právne kroky.

10.4. Žalobca nesúhlasil s obranou žalovaného v 2. rade, ktorá spočíva v tvrdení, že boli za prevzatie

záväzkov dohodnuté neprimerané odplaty, respektíve, že ide o obchádzanie zákona a rozpor s dobrými
mravmi. V tejto súvislosti poukázal na výšku dohodnutej odplaty, ktorá predstavuje 350 % nominálnej
hodnoty záväzkov (nie stonásobok ako tvrdí žalovaný) a dodal, že takto dohodnutú odplatu nie je možné
považovať za neprimeranú, nie je v rozpore so zákonom, pričom uviedol, že v tomto smere sa plne
stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie. K tomuto na podporu svojho stanoviska poukázal na obsah

existujúcej judikatúry (NS SR sp. zn. 3 Cdo 244/2018 a tiež NS ČR 30Cdo 1653/2009).

10.5. Ohľadom odvolania voči výrokom o náhrade trov konania sa žalobca vyjadril rovnako ako
k odvolaniu žalovaného v 1. rade (viď ods. 9.4).

11. Žalovaný v 2. rade sa k stanovisku žalobcu voči jeho odvolaniu vyjadril svojim podaním zo
dňa 2.5.2025. Žalovaný v 2. rade nesúhlasil s jeho obsahom a v plnom rozsahu zotrval na svojej
doterajšej argumentácii ako aj na nedôvodnosti podanej žaloby. T.j. zotrval na absolútnej neplatnosti
zmlúv o prevzatí záväzkov, na neexistencii záväzkov úpadcu, na neplatnosti uznania záväzku úpadcom
a na svojom tvrdení, že uplatnený nárok je neprimeraný a v rozpore s dobrými mravmi. Tiež zotrval aj

na svojom tvrdení, že nebolo správne rozhodnutie súdu prvej inštancie, keď nepripustil ním navrhnuté
znalecké dokazovania na ustálenie výšky dlhov úpadcu.

12. Žalovaný v 2. rade neskôr počas odvolacieho konania namietal procesnú nespôsobilosť žalobcu byť
účastníkom tohto súdneho konania. Toto svoje tvrdenie odôvodnil tak, že žalobca bol v čase podania

žaloby vymazaný z príslušného obchodného registra, čo podľa neho vyplýva z Úradného vestníka.
Ďalej žalovaný v 2. rade namietal, že právny zástupca žalobcu nemal oprávnenie za žalobcu konať
a to z dôvodu, že uplynul čas (1 rok), na ktorý mu bolo udelené oprávnenie konať za žalobcu jeho
splnomocnením zo dňa 26.7.2018. Tieto námietky žalovaného v 2. rade sú však z nižšie uvedených
dôvodov (viď odsek 12.1 až 12.5) neopodstatnené.

12.1. Žalobca na preukázanie svojej procesnej spôsobilosti, t.j. v tomto prípade na preukázanie svojej
existencie predložil súdu úradne overený preklad verejnej listiny tzv. Osvedčenia o dobrom postavení,
ktorú dňa 10. novembra 2023 v súlade s § 235 Zákona o spoločnostiach Britských Panenských ostrovov
z roku 2004 vystavil príslušný úradník pre obchodné záležitosti. Z obsahu tejto úradnej listiny okrem

iného vyplývajú nasledovné skutočnosti: žalobca je zapísaný v obchodnom registri, nie je v dobrovoľnej
likvidácii, nie je v likvidácii podľa zákona o konkurze z roku 2003, nie je v nútenej správe a tiež, že voči
nemu nebolo začaté konanie za účelom výmazu spoločnosti z obchodného registra. Zároveň žalobca
predložil aj úradne overený preklad verejnej listiny tzv. Osvedčenia o založení spoločnosti, ktorú dňa 10.
novembra 2023 v súlade s § 7 Zákona o spoločnostiach Britských Panenských ostrovov z roku 2004

vystavil príslušný úradník pre obchodné záležitosti a z obsahu tejto verejnej listiny vyplýva, že žalobca
bol založený na území Britských Panenských ostrovov dňa 23.júna 2008.12.2.Pravosťverejnýchlistínpreukazujúcichexistenciužalobcu(viďodsek12.1tohtoodôvodnenia)bola
príslušným orgánom zahraničného subjektu náležitým spôsobom overená a to postupom podľa Článku
I a nasledujúcich medzinárodného DOHOVOR-u o zrušení požiadavky vyššieho overenia zahraničných

verejných listín (uzavretý 5. októbra 1961), ktorý bol Zbierke zákonov SR zverejnený pod č. 213/2002
Z.z. ako OZNÁMENIE Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky. V Dodatku Dohovoru, je
uvedený ZOZNAM orgánov zmluvných strán podľa Článku 6 Dohovoru o zrušení požiadavky vyššieho
overenia zahraničných verejných listín z 5. októbra 1961 a z jeho obsahu vyplýva, že overenie verejných
listín bolo vykonané nato oprávneným orgánom pre Britské Panenské ostrovy – Government House,

Road Town, Tortola.

12.3. Vychádzajúc z ustanovenia § 205 CSP je v súvislosti s hodnovernosťou žalobcom predložených
verejných listín (viď. odseku 12.1) potrebné uzavrieť, že ich obsah je potrebné považovať za pravdivý
a to až do okamihu, kým sa nepreukáže opak. Žalovaný v 2. rade svoje stanovisko o neexistencii žalobcu
odôvodňoval tvrdením, že k 1.12.2015 mal byť vymazaný z registra, v ktorom mal byť zapísaný a na

preukázanie tohto svojho tvrdenia predložil súdu kópiu Úradného vestníka Panenských ostrovov zo
14.apríla 2016 v anglickom jazyku a jej úradne neoverený preklad. Obsah tohto listinného dôkazu ani
za situácie, žeby bol jeho preklad z anglického jazyka náležite verifikovaný (predložením oficiálneho
prekladu) by však nebol dostatočne spôsobilý na vyvrátenie pravdivosti verejnej listiny predloženej
žalobcom (viď ods. 12.1), podľa ktorej žalobca preukázateľne právnu subjektivitu má.

12.4. V súvislosti s právnou subjektivitou žalobcu je navyše potrebné vziať do úvahy to, že k inak
nedostatočne preukázanému údajnému vymazaniu žalobcu z príslušného registra pre nezaplatenie
poplatkov malo dôjsť k 1.12.2015, avšak súdne konanie na určenie pravosti prihlásenej pohľadávky
žalobcu začalo až po vyhlásení konkurzu na majetok úpadcu GALLARD s.r.o. v priebehu roka 2018.

Z verejnej listiny predloženej žalobcom je zrejmé, že žalobca je zapísaný v príslušnom registri, t.j. zjavne
bolaodstránenáprekážkajehoúdajnéhovyškrtnutiazozoznamukudňu1.12.2015,ktorouargumentoval
žalovaný v 2. rade.

12.5. Žalovaný v odvolacom konaní tiež namietal aj nedostatok pri procesnom zastupovaní žalobcu

v tomto konaní. K tomuto poukázal na obsah plnomocenstva zo dňa 26.7.2018, pričom poukázal nato,
že bolo udelené na dobu určitú v trvaní do 26.7.2019. K otázke nedostatku právneho zastúpenia
strany sporu v konaní odvolací súd poznamenáva, že na rozdiel od nedostatku právnej spôsobilosti
strany sporu je pochybenie pri zastúpení v konaní tzv. odstrániteľným nedostatkom konania. Žalobca na
základe námietok žalovaného v 2. rade neskôr súdu predložil ďalšie splnomocnenia, ktoré udelil svojmu

právnemu zástupcovi na svoje zastupovanie a to plnomocenstvo zo dňa 2.11.2022 (na obdobie 1 roka),
plnomocenstvo zo dňa 30.11.2023 (na obdobie 1 roka) a tiež plnomocenstvo zo dňa 1.10.2025 (platné
do 31.12.2025). Na základe predložených splnomocnení je zrejmé, že žalobca je v tomto konaní riadne
zastúpený.

13. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalovaných v 1. a 2. rade, ktoré boli
podanévzákonnejlehote,oprávnenýmiosobami,protirozhodnutiu,protiktorémujeodvolanieprípustné,
bez nariadenia pojednávania, pretože nejde o také odvolania proti rozhodnutiu, na prejednanie ktorých
je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie podľa § 385 ods. 1 CSP. Odvolania prejednal podľa §
379 - § 385 CSP a dospel k záveru, že tieto odvolania žalovaných proti výroku o merite veci (výrok

I rozsudku súdu prvej inštancie) nie sú v prevažnej časti dôvodné. V súvislosti s ich iba čiastočnou
opodstatnenosťou odvolací súd vo výroku I. rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP
čiastočnepotvrdil(čododôvoduaajporadiajejuspokojeniavsume15.783.641,-eur).Ďalejvovýrokoch
II. a III. rozsudku podľa § 389 ods. 1 CSP zrušil rozsudok súdu prvej inštancie v jeho výroku I. (v časti
o zistení pravosti prihlásenej pohľadávky žalobcu, čo do dôvodu a aj poradia jej uspokojenia v sume

651.008,12 eur) a tiež zrušil aj s meritom veci súvisiaci výrok o náhrade trov konania. Vo výroku IV.
odvolací súd podľa § 391 CSP vrátil vec v jej zrušenej časti na ďalšie konania a rozhodnutie súdu prvej
inštancie.

14. Rozsudok odvolacieho súdu bol v zmysle § 378 ods. 1 a § 219 ods. 1 CSP odvolacím súdom verejne

vyhlásený, čo bolo podľa § 219 ods. 3 CSP oznámené na úradnej tabuli krajského súdu.

15. K odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP (súd nesprávnym procesným postupom
znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniupráva na spravodlivý proces). Po prerokovaní tohto odvolacieho dôvodu dospel odvolací súd k záveru,
že tento odvolací dôvod je naplnený iba čiastočne, na základe čoho bol rozsudok súdu prvej inštancie
čiastočne zrušený a v tejto zrušenej časti vrátený na ďalšie konanie.

15.1. Tento odvolací dôvod mal byť podľa žalovaných naplnený tým, že súd prvej inštancie
nedostatočným odôvodnením svojho rozhodnutia porušil žalovaných procesné práva, čím došlo
k porušeniu ich procesných práv v takom rozsahu, že bolo porušené ich právo na spravodlivý proces.

15.2. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP je daný vtedy, ak je na strane súdu taký
závažný procesný postup, ktorým sa strane znemožní realizácia tých jej procesných práv, ktoré jej CSP
priznáva, a to v takej miere, že dôjde k porušeniu práva na spravodlivý proces. Základné právo na
súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 Ústavy SR zaručuje, že každý sa môže domáhať zákonom
stanoveným spôsobom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených
zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. Článok 48 ods. 2 Ústavy SR zakotvuje právo každého,

aby sa jeho vec prerokovala bez zbytočných prieťahov, v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť
ku všetkým vykonávaným dôkazom. Zmyslom práva na súdnu ochranu je umožniť každému prístup
k súdu a tomu zodpovedajúcu povinnosť súdu vo veci konať. Ak fyzická, či právnická osoba splní
predpoklady ustanovené zákonom, súd jej musí umožniť stať sa stranou sporu so všetkými tomu
zodpovedajúcimi právami, ale aj povinnosťami, ktoré z jej postavenia v konaní (žalobca, či žalovaný)

vyplývajú (Nález Ústavného súdu II.ÚS 14/2001, II.ÚS 132/02, III.ÚS 171/2006). Podľa článku 6 ods. 1
CSP strany sporu majú v konaní rovné postavenie spočívajúce v rovnakej miere možnosti uplatňovať
prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem prípadu, ak povaha prejednávanej
veci vyžaduje zvýšenú ochranu strany sporu s cieľom vyvažovať prirodzene nerovnovážne postavenie
strán sporu. Ustálená judikatúra ESĽP opakovane poukazuje na tzv. princíp rovnosti zbraní (spravodlivé

súdnekonania),t.j.abykaždejprocesnejstraneboladanáprimeranámožnosťpredniesťsvojuzáležitosť
zapodmienok,ktoréjunestavajúdopodstatnenevýhodnejšejpozícieakoprotistranu.Spravodlivésúdne
konanie zahŕňa aj možnosť procesných strán predložiť všetky dôkazy potrebné na to, aby v konaní
uspeli, právo vyjadriť sa k predloženým dôkazom a právo zúčastniť sa pojednávania a ako opakovane
judikoval Ústavný súd SR, že súčasťou základného práva na spravodlivý proces je aj právo strany sporu

na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré dáva zrozumiteľne odpoveď na všetky skutkové a
právne otázky súvisiace s predmetom sporu.

15.3. Vychádzajúc z obsahu rozsudku súdu prvej inštancie, obsahu popieracích úkonov žalovaných,
ako aj z obsahu vykonaného dokazovania pred súdom prvej inštancie a tiež aj z obsahu vyjadrení strán

sporu v tomto odvolacom konaní dospel odvolací súd k záveru, že odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1
písm. b) CSP bol naplnený avšak iba čiastočne.

15.4. Čiastočné naplnenie odvolacieho dôvodu sa týka časti popretia prihlásenej pohľadávky žalobcu,
ktorou žalovaný v 2. rade rozporoval tú skutočnosť, že spoločnosť Hey Média, s.r.o. nemohla

nadobudnúť peňažnú pohľadávku a ani jej časť zo sumy 1.100.000,- eur na základe Zmluvy zo dňa
4.10.2002, pretože táto pohľadávka mala byť ešte skôr postúpená na spoločnosť Radio Media Service,
s.r.o.. Žalovaný v 2. rade túto skutočnosť popieral, avšak súd prvej inštancie sa obsahom tejto časti
popretia nijako nezaoberal, nakoľko vo všeobecnosti vychádzal z obsahu Notárskej zápisnice zo dňa
30.8.2017, ktorou úpadca podľa § 558 Občianskeho zákonníka a § 323 Obchodného zákonníka uznal

svoj záväzok uhradiť pohľadávky žalobcu titulom odplaty za prevzatie dlhov. K tomuto je však potrebné
dodať, že sa súd prvej inštancie nijako nezaoberal a ani nevysporiadal s vyššie uvedeným dôvodom
popretia tejto časti pohľadávky žalobcu, ktorá pokiaľ by bola dôvodná tak by vyvrátila právnu domnienku
existencie uznaného dlhu, resp. jeho časti.

15.5. Obsah popretia pohľadávky žalobcu spôsobom uvedeným v odseku 15.4 súvisí s platnosťou
Zmluvy o prevzatí dlhu zo dňa 14.6.2017, ktorú uzavreli úpadca ako pôvodný dlžník, žalobca ako
nový dlžník a spoločnosť Hey Média s.r.o. ako veriteľ. Platnosť tejto zmluvy jednoznačne ovplyvňuje tá
skutočnosť, či spoločnosť Hey Média s.r.o. bola veriteľom úpadcu, pretože podľa vyjadrenia žalovaného
v 2. rade pôvodný veriteľ predmetnej pohľadávky (podľa Zmluvy o pôžičke zo dňa 4.10.2002) túto svoju

pohľadávku postúpil spoločnosti Radio Media Service, s.r.o. pred tým ako ju mal postúpiť veriteľovi Hey
Média, s.r.o..15.6. Pohľadávka, ktorú si žalobca uplatnil titulom nároku na zaplatenie odplaty podľa Zmluvy o prevzatí
dlhu zo dňa 14.6.2017 predstavuje sumu vo výške 365.940,- eur. Odvolací dôvod bol naplnený
v súvislosti s touto časťou uplatnenej pohľadávky, avšak časť prihlásenej pohľadávky predstavuje aj

nárok žalobcu na zaplatenie úrokov z omeškania v celkovej výške 294.068,12 eur za oneskorenú
úhradu jeho pohľadávok podľa uzavretých Zmlúv o prevzatí dlhu, pričom žalovaný v 2. rade poprel aj
túto časť prihlásenej pohľadávky. Úroky z omeškania si žalobca uplatnil komplexne za všetky prihlásené
pohľadávkyaniejevôbeczrejméakáčasťúrokovzomeškaniabyzodpovedalaomeškaniuzauhradenie
odmeny 365.940,- eur podľa Zmluvy o prevzatí dlhu zo dňa 14.6.2017. Skúmanie opodstatnenosti tejto

časti prihlásenej pohľadávky presahuje rámec odvolacieho konania a jej preskúmanie by s ohľadom na
zachovanie zásady dvojinštančnosti súdneho konania nebolo správne. Preto bol rozsudok súdu prvej
inštancie v tejto nepreskúmateľnej časti postupom podľa § 389 a § 391 CSP zrušený a v tejto časti
vrátený na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

15.7. Rozsudok súdu prvej inštancie vo vzťahu k potvrdenej časti rozhodnutia bol vyhotovený v súlade

s obsahom § 220 CSP, t.j. z pohľadu odvolacieho súdu bol dostatočne a náležite odôvodnený.

16. K odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. d) CSP (konanie má inú vadu, ktorá mohla mať
za následok nesprávne rozhodnutie vo veci): K tomuto odvolaciemu dôvodu je potrebné uviesť, že
ho žalovaný v 2. rade dostatočne náležite nešpecifikoval a nevysvetlil ním tvrdenú jeho existenciu,

pretože naň v zásade iba vo všeobecnosti poukázal. Po preskúmaní obsahu súdneho spisu, t.j. po
preskúmaní vykonaného procesného postupu súdu prvej inštancie, odvolací súd nezistil, žeby bol
tento odvolací dôvod naplnený. Z obsahu odvolania je zrejmé, že žalovaný v 2. rade hlavne namietal
nesprávny procesný postup, nevykonanie navrhnutých dôkazov, tiež nesprávne zistenie skutkového
stavu a nesprávne právne posúdenie veci. Uvedené žalovaným namietané pochybenia súdu prvej

inštancie však nenapĺňajú obsah odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. d) CSP, pretože tieto sú
samostatnými odvolacími dôvodmi podľa § 365 ods. 1 písm. b), e), a h) CSP.

17. K odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. e) CSP (súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté
dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností): Podľa žalovaného v 2. rade mal byť tento

odvolací dôvod naplnený skutočnosťou, že súd prvej inštancie nevykonal ním navrhnuté dôkazy a to
konkrétnenevykonaldôkazoboznámenímsasobsahompredloženéhoOdbornéhoposudkuspoločnosti
AUDITEX,s.r.o.atiež,ženenariadilnavrhovanéznaleckédokazovanie,ktorémalozistiť,čiboliúpadcom
prevzaté záväzky existujúce a reálne. Po preskúmaní veci odvolací súd konštatuje, že tento odvolací
dôvod vo veci nie je daný. Súd prvej inštancie odôvodnil svoj postup nevykonaním tohto navrhnutého

dokazovania zásadou hospodárnosti a rýchlosti súdneho konania ako aj dodržaním koncentrácie
súdneho konania. S postupom súdu prvej inštancie ohľadom vykonaného dokazovania sa stotožňuje
aj odvolací súd, nakoľko by skutočne bolo v rozpore so zásadou rýchlosti a hospodárnosti súdneho
konania. V tejto súvislosti je navyše potrebné dodať, že žalobcom navrhnuté dokazovanie by sa minulo
účinku, nakoľko účtovníctvo úpadcu neexistuje (žalovaný v 1. rade ním nedisponuje) a bez možnosti

oboznámiť sa s obsahom účtovníctva úpadcu minimálne od roku 2002 (prvá pôžička už z roku 2002)
nie je možné vykonať náležité znalecké dokazovanie ohľadom záväzkov úpadcu. Na základe tejto
skutočnosti je potrebné uzavrieť, že aj odborný posudok spoločnosti AUDITEX, s.r.o. nemohol byť
relevantným dôkazom pre rozhodnutie vo veci samej, aj keď v súvislosti s týmto dôkazom je vhodné
dodať, že súd prvej inštancie mal dostatok času na vykonanie tohto dôkazu, nakoľko nebol predložený

na poslednom pojednávaní vo veci samej.

18. K odvolacím dôvodom podľa § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP (nesprávne zistený skutkový stav
a nesprávne právne posúdenie) odvolací súd obdobne ako aj pri ostatných odvolacích dôvodoch
žalovaných s výnimkou uvedenou v bode 15.4 tohto odôvodnenia zistil, že ani tieto odvolacie dôvody pre

rozhodnutie vo veci samej nie sú naplnené. Súd prvej inštancie v rámci svojho konania a rozhodovania
totiž správne zistil skutkový stav veci a na tento skutkový stav správne aplikoval príslušné právne normy.

18.1. Podstatným pre rozhodnutie vo veci samej, t.j. v tomto incidenčnom konaní, je posúdiť, či dôvody
obsiahnuté v popieracích prejavoch správcu – žalovaný v 1. rade a žalovaného v 2. rade zodpovedajú

skutočnosti a či vylučujú žalobcom prihlásenú pohľadávku z uspokojenia v rámci konkurzu. K tomuto
odvolací súd poznamenáva, že konkurzný súd nie je oprávnený preskúmavať popretú pohľadávku
z iných dôvodov ako tých, ktoré správca uviedol vo svojom popieracom prejave. Tieto závery vyplývajúz príslušných ustanovení ZKR a potvrdzuje ich obsah uznesenia NS SR č.k. 3 Obdo/70/2016 zo dňa 30.
januára 2017, ktoré bolo publikované v Zbierke stanovísk NS SR č. 7/2017 pod č. 63.

18.2. Súd prvej inštancie pri svojom rozhodovaní celkom správne zobral do úvahy ako relevantný dôkaz
Notársku zápisnicu zo dňa 30.8.2017, ktorou úpadca podľa § 558 Občianskeho zákonníka a § 323
Obchodného zákonníka uznal svoj záväzok uhradiť pohľadávky žalobcu titulom odplaty za prevzatie
dlhov. Aj z pohľadu odvolacieho súdu (s výnimkou uvedenou v bode 15.4) nepreukázali žalovaní to,
žeby toto uznanie záväzku bolo vystavené v rozpore so skutkovým stavom, t.j. nevyvrátili oprávnenosť

žalobcovej pohľadávky, pričom ako to správne súd prvej inštancie uzavrel, tak dôkazná povinnosť
vtomtosmerebolasohľadomnapríslušnézákonnéustanoveniananich(§558Občianskehozákonníka
a § 323 Obchodného zákonníka).

18.3. Žalovaní skutočne dostatočne relevantným spôsobom nepreukázali, žeby pohľadávky žalobcu
ku dňu 30.8.2017 (deň písomného uznania záväzku úpadcom) neexistovali, respektíve, nepreukázali

ani to, žeby v čase po uznaní záväzku akýmkoľvek spôsobom zanikli. Aj odvolací súd rovnako ako
súd prvej inštancie nepovažuje za dostatočný dôkaz o neexistencii záväzku úpadcu žalovaným v 2.
rade predloženú Notársku zápisnicu N711/2013 z 30.10.2013, ktorou spochybňuje skoršie uznanie
úpadcových záväzkov zo dňa 10.9.2013, nakoľko podľa jeho vyjadrenia malo byť uznanie vykonané
pod nátlakom. V tejto súvislosti je potrebné okrem záverov súdu prvej inštancie navyše dodať, resp.

poukázať aj na skutočnosť, že v notárskej zápisnici ide o vyjadrenie A. A. B., ktorý je zároveň konateľom
žalovaného v 2. rade. T.j. tento listinný dôkaz je vyhlásením osoby, ktorá má priamy záujem na výsledku
tohto konania, na základe čoho súd prvej inštancie správne vyhodnotil tento dôkaz ako nehodnoverný.

18.4. Žalovaný v 2. rade počas konania namietal neprimeranosť dohodnutých odmien podľa zmlúv

o prevzatí záväzkov a s tým súvisiaci rozpor s dobrými mravmi. K tomuto súd prvej inštancie celkom
správne poukázal na skutočnosť, že toto nebolo obsiahnuté v popretí pohľadávky žalobcu a zároveň
skonštatoval, že dohodnutá odmena nie je neprimeraná (je vo výške cca 2 násobku samotného dlhu)
aaniniejevrozporesozákonom,pričompoukázalnazásadusúkromnéhopráva–pactasundservanda.
K tomuto odvolací súd na doplnenie správnosti záveru súdu prvej inštancie dodáva nasledovné: 1, zákon

žiadnym spôsobom neupravuje spôsob a výšku dohodnutia odplaty za prevzatie záväzkov, t.j. dohody
o odplatách nie sú v rozpore so zákonom a 2, odmeny dohodnuté medzi žalobcom a úpadcom za
prevzatie záväzkov úpadcu nie sú neprimerané, pretože ani žalovaným v 2. rade deklarovaná odplata
vo výške 400 % z prevzatej istiny záväzku nie je neprimeraná a to z dôvodu, že súčasťou prevzatia
záväzkov je aj ich príslušenstvo, t.j. dohodnuté úroky a úroky z omeškania (v niektorých prípadoch ide aj

o pôžičky z roku 2002), čo má za následok, že dohodnutá odplata (neberúc do úvahy ani riziko prevzatia
záväzku) vôbec nie je neprimeraná.

18.5. Žalovaný v 2. rade opätovne namietal, že zmluvy o prevzatí záväzkov sú neplatné, pretože by
malo ísť o prevzatie neexistujúcich záväzkov. K tomuto odvolací súd rovnako ako súd prvej inštancie

konštatuje, že žalovaný v 2. rade toto svoje tvrdenie nijako nepreukázal a dodáva, že práve žalobca
preukázalopakatojednakpredloženímuznaniazáväzkuzostranyúpadcu,alečiastočneajpredložením
bankových dokladov preukazujúcich poskytnutie pôžičiek v prospech úpadcu. Žalovaný v 2. rade tiež
neopodstatnene namietal neplatnosť zmlúv o postúpení pohľadávok, na základe ktorých neskôr mali
veritelia úpadcu získať pohľadávky voči úpadcovi. Za dôvod neplatnosti postúpení označil skutočnosť,

že v jednotlivých zmluvách nebola dohodnutá odplata za postúpenie pohľadávok. K tomuto odvolací súd
poznamenáva, že z predložených zmlúv o postúpení pohľadávok vyplýva, že odplata bola dohodnutá
(odkazom na samostatnú dohodu) a navyše, že táto námietka je právne irelevantná, pretože dohoda
o odplate nie je podstatnou náležitosťou zmlúv o postúpení pohľadávok (§ 524 a nasl. Občianskeho
zákonníka).

18.6. Vychádzajúc z vyššie uvedeného je rozhodnutie vo veci samej v jeho prevažujúcej časti (výnimka
vodseku15.4)vecnesprávne,pretohosúdvovýrokuI.tohtorozsudkupodľa§387ods.1CSPčiastočne
potvrdil.

19. Odvolaniami bol tiež napadnutý aj výrok o náhrade trov konania a to v tom smere, že žalovaní mali
byť zaviazaní na nahradenie trov konania solidárne. K tomuto je potrebné dodať, že žalovaní v konaní
vystupujú ako tzv. nerozlučné nútené spoločenstvo a teda by mali byť v prípade ich neúspechu zaviazaní
na solidárne plnenie. Vzhľadom na skutočnosť, že časť veci nie je právoplatne skončená (zrušená časťrozsudku súdu prvej inštancie), nie je možné v danej situácii rozhodnúť o náhrade trov konania podľa
úspechu strán konania, preto boli zrušené aj výroky súdu prvej inštancie o náhrade trov konania.

20. Úlohou súdu prvej inštancie po vrátení veci bude (s dôrazom na obsah popretia časti pohľadávky
žalobcu - viď odsek 15.4 a 15.5) opätovne prejednať nárok uplatnený žalobcom zodpovedajúci zrušenej
časti rozsudku súdu prvej inštancie a svoje rozhodnutie náležite odôvodniť tak, aby zodpovedalo
požiadavkám uvedeným v § 220 ods. 2 CSP. Konkrétne sa teda súd prvej inštancie bude zaoberať
otázkou platnosti Zmluvy o prevzatí záväzkov zo dňa 14.6.2017, ktorú uzavreli úpadca ako pôvodný

dlžník, žalobca ako nový dlžník a spoločnosť Hey Média s.r.o. ako veriteľ.

21. Súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci rozhodne aj o trovách odvolacieho konania (§ 366
ods. 3 CSP).

22. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2

posledná veta CSP ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa v § 419 CSP.
Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu,

na súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo
rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval,
tvorilnerozlučnéspoločenstvopodľa§77(§425CSP).Akbolo vydanéopravnéuznesenie,lehotaplynie
znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy podľa § 427 ods. 1 CSP.
Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom,dovolanieainépodaniadovolateľamusia

byť spísané advokátom, okrem prípadov uvedených v § 429 ods. 2 CSP, ak má dovolateľ sám, alebo
jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Inak dovolací súd
dovolanie odmietne podľa § 447 písm. c) CSP.
V dovolaní podľa § 428 CSP sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).