Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 21. január 2026

Súd: Okresný súd Vranov nad Topľou
Spisová značka: 5C/1/2026

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8826200038
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 01. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Matúš Kalanin
ECLI: ECLI:SK:OSVT:2026:8826200038.1

Uznesenie

1 5C/1/2026

Okresný súd Vranov nad Topľou v spore žalobcu: Ing. Dušan Ivančo, so sídlom Ul. Jána Švermu 7,
071 01, Michalovce, správca konkurznej podstaty úpadcu C.S.I. Slovenka Vranov, akciová spoločnosť,
v likvidácii, so sídlom Povstania českého ľudu 1, Košice, IČO: 31 719 325, proti žalovanému: A. B. C.,

trvale bytom D. XX, XXX XX D., o návrhu na vydanie neodkladného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta.

Žalobcovi sa nárok na náhradu trov konania o neodkladnom opatrení proti žalovanému nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

11 5C/1/2026

1. Žalobca sa návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia domáha, aby súd uložil žalovanému
zákaz nakladať s jeho majetkom najmä, prevádzať vlastnícke právo k nehnuteľnostiam, zriaďovať
záložné práva, darovať alebo inak scudzovať majetok, a to až do právoplatného ukončenia konkurzného
konania, resp. do splnenia povinnosti vrátiť sumu vo výške 22.488,63 eur do konkurznej podstaty

a zároveň uložil zapísať poznámku o nariadení neodkladného opatrenia do katastra nehnuteľnosti.

2. Návrh odôvodnil tým, že žalobca je správcom konkurznej podstaty v konkurznom konaní vedenom
na KS Košice pod sp. zn. sp.zn 1K/162/1998 vyhlásenom v roku 1998. V rámci konkurzného konania
bolo zistené, že bývalý správca KP je povinný vrátiť do konkurznej podstaty peňažné prostriedky vo
výške 22 488,63 eur, ktoré mu boli neoprávnene vyplatené nad rámec skutočnej odmeny. Táto povinnosť

je výslovne uvedená v návrhu rozvrhového uznesenia, ktoré bolo podané na KS Košice a o ktorom
má súd rozhodnúť. Existuje reálna bezprostredná obava, že žalovaný ako bývalý správca sa môže
zbaviť svojho majetku, previesť nehnuteľnosti, zaťažiť ich záložným právom alebo inak zmariť budúci
výkon rozhodnutia. Žalobca zistil majetok žalovaného, zapísaný v katastri nehnuteľnosti, pričom hrozí,
že do nadobudnutia právoplatnosti rozvrhového uznesenia dôjde k jeho scudzeniu. Bez nariadenia
neodkladného opatrenia by bola ochrana konkurznej podstaty vážne ohrozená a budúce vymáhanie

pohľadávky by mohlo byť znemožnené. Poukázal na ust.§ 324 ods. 1 CSP, pričom zdôraznil, že v danom
prípade sú splnené v ňom uvedené podmienky, a to že hrozí zmarenie výkonu budúceho rozhodnutia
a ide o ochranu konkurznej podstaty a práv veriteľov.

3. Podľa Návrhu rozvrhového uznesenia úpadcu C.S.I. Slovenka Vranov, Povstania českého ľudu
1, so sídlom v Košiciach - IČO 31 719 325, predloženého žalobcom na Krajský súd v Košiciach k

sp.zn.1K/162/1998 zo dňa 30.12.2025, žalobcom ako správcom konkurznej podstaty bolo predložené
rozvrhové uznesenie, ktorým navrhol súdu určiť, že peňažné prostriedky vyplatené bývalému správcoviKP A. C. B., bytom D. XX, XXX XX boli vyplatené nad rámec celkovej primeranej odmeny správcov
predstavujú sumu 22 488,63 eur, ktorá patrí do konkurznej podstaty a zároveň navrhol uložiť bývalému
správcovi konkurznej podstaty A. B. C., bytom D. XX, XXX XX, aby peňažné prostriedky odviedol do

konkurznej podstaty úpadcu, a to do 15 dní od právoplatnosti uznesenia na účet konkurznej podstaty.

4. Z listu vlastníctva č. XX kat. úz. D. E. F. vyplýva, že žalovaný je zapísaný ako vlastník parcely reg. „C“
parc. č. XXX/X o výmere 573 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, parcely reg. „C“ parc. č.
XXX/X o výmere 2386 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, parcely reg. „C“ parc. č. XXX/X

o výmere 63 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, parcely reg. „C“ parc. č. XXX/X o výmere
17 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, parcely reg. „C“ parc. č. XXX/X o výmere 15 m2,
druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, parcely reg. „C“ parc. č. XXX/X o výmere 109 m2, druh
pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, stavby rodinného domu postaveného na parcele registra „C“
č. XXX/X, súpisné číslo XX a stavby garáže so skladom postaveného na parcele registra „C“ č. XXX/
X, pod B1 v podiele 1/1.

5. Krajský súd v Košiciach elektronicky dňa 8.1.2026 a následne aj v listinnej podobe dňa 13.1.2026
postúpil predmetný návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia tunajšiemu súdu, a to
s odôvodnením, že v konkurznej veci úpadcu: C.S.I. Slovenka Vranov, akciová spoločnosť, so sídlom v
Košiciach, Povstania českého ľudu 1, IČO: 31 719 325, o vyhlásenie konkurzu, tunajšiemu súdu zasiela

návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, zo dňa 5.1.2026, doručený súdu dňa 7.1.2026. Keďže
ide o návrh, o ktorom nie je Krajský súd v Košiciach príslušný na konanie a rozhodovanie, príslušným
všeobecným súdom odporcu (A. B. C. – bývalý správca konkurznej podstaty úpadcu C.S.I. Slovenka
Vranov, akciová spoločnosť, so sídlom v Košiciach, Povstania českého ľudu 1, IČO: 31 719 325) je
Okresný súd Vranov nad Topľou.

6. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), pred začatím
konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

7. Podľa § 324 ods. 3 CSP, neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel

nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

8. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

9.Podľa§325ods.2písm.c)CSP,neodkladnýmopatrenímmožnostraneuložiť,najmäabynenakladala
s určitými vecami alebo právami.

10. Ako vyplýva z § 325 ods. 2 písm. d) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť, aby niečo
vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala,.

11. Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach
žaloby podľa § 132 CSP uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu
neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností
hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť

z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

12. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú
splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

13. Podľa § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj
bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

14. V zmysle § 330 odsek 1 CSP, súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas.

15. Ako vyplýva z § 333 CSP, neodkladné opatrenie zanikne, ak uplynul čas, na ktorý bolo nariadené.

16. Podľa § 334 CSP, súd na návrh neodkladné opatrenie zruší, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo
nariadené.17. Podľa § 337 ods. 3 CSP, súd aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení zruší rozhodnutím,
ktorým žalobe vo veci samej vyhovel.

18. Zákon predpokladá iba dva dôvody pre nariadenie neodkladného opatrenia ako formy procesného
zabezpečenia, a to jednak potrebu bezodkladne upraviť pomery a jednak obavu, že exekúcia bude
ohrozená. Neodkladné opatrenie pritom súd môže nariadiť iba na návrh. Osobitnej povahe tohto
procesného inštitútu zodpovedá zjednodušený a zrýchlený procesný postup súdu pri rozhodovaní

o návrhu na jeho nariadenie. Súd spravidla rozhodne bez vyjadrenia strán sporu a bez nariadenia
pojednávania. Žiadne dokazovanie v zmysle § 185 a nasl. CSP súd nevykonáva (a pre krátkosť času ani
zvyčajne nemôže) a pri rozhodovaní vychádza z obsahu návrhu a zo skutočností, ktoré boli osvedčené.

19. Pri nariadení neodkladného opatrenia je aj naďalej použiteľná doterajšia judikatúra, podľa ktorej
si potreba bezodkladnej úpravy pomerov vyžaduje aspoň osvedčenie danosti nároku uplatňovaného

žalobcom a zároveň osvedčenie bezprostrednej ujmy, ktorá by hrozila, ak by k nariadeniu neodkladného
opatrenia nedošlo. Žalobca musí existenciu a dôvody ujmy dostatočne spravdepodobniť.

20. V tejto súvislosti súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28. novembra 2012, sp.
zn. 6 M Cdo 5/2012, podľa ktorého osvedčovanie na rozdiel od dokazovania znamená, že súd

prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie
o návrhu na predbežné opatrenie. Pri ich zisťovaní neprihliada a ani nemusí prihliadať na všetky
procesné formality, ako je to pri riadnom procesnom dokazovaní. Výsledkom takéhoto postupu je, že
osvedčované skutočnosti sa súdu, so zreteľom na všetky okolnosti prípadu, javia ako nanajvýš (vysoko)
pravdepodobné.

21. Pri osvedčovaní nároku nie je potrebné dbať na formálne požiadavky, inak platné pre dokazovanie,
vrátane požiadavky, aby sa druhá strana sporu mohla vyjadriť k obsahu listín, ovplyvňujúcich úsudok
súdu o splnení predpokladov pre nariadenie predbežného opatrenia. (uznesenie Najvyššieho súdu SR
z 13. decembra 2012, sp. zn. 5 Obdo 33/2012)

22. Konštantná judikatúra súdov zakotvuje, že subjekt domáhajúci sa vydania predbežného opatrenia
musí osvedčiť dôvody na jeho vydanie, t.j. potrebu dočasnej úpravy pomerov účastníkov alebo obavu
o ohrozenie budúceho výkonu súdneho rozhodnutia, dôvodnosť nároku, ktorému sa má poskytnúť
predbežná ochrana, nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy. (uznesenie Najvyššieho súdu SR

z 28. novembra 2012, sp. zn. 6 M Cdo 5/2012)

23. Základnými predpokladmi pre nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré súd musí skúmať je
osvedčenie existencie právneho vzťahu medzi sporovými stranami, žalobcom tvrdené a osvedčené
skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie

(princíp opodstatnenosti), že uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno
dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha (princíp efektívnosti), že navrhovaným neodkladným
opatrením, pokiaľ bude mať dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav, že právne účinky
neodkladnéhoopatrenianeobmedziapovinnúosobuneprimeranýmspôsobomanadnevyhnutnýrozsah
(princíp proporcionality), a že sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením (princíp

subsidiarity).

K subsidiarite vo vzťahu k zabezpečovaciemu opatreniu:

24. V prvom rade je potrebné poukázať na skutočnosť, že, ak súd dospeje k záveru, že zabezpečenie

peňažnej pohľadávky žalobcu, je možné dosiahnuť zabezpečovacím opatrením, návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia musí zamietnuť.

25. Zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných
majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že

exekúcia bude ohrozená.

26. Pokiaľ ide o subsidiaritu neodkladného opatrenia vo vzťahu zabezpečovaciemu opatreniu, súd
zdôrazňuje, že nariadenie neodkladného opatrenia je podmienené tým, že sledovaný účel nemožnodosiahnuť zabezpečovacím opatrením podľa § 343 CSP. Zabezpečovacie opatrenie má teda vždy
prednosť a pokiaľ súd dospeje k záveru, že jeho nariadenie by bolo vo vzťahu k účelu vyplývajúcemu
z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia možné, samotný návrh zamietne, čo platí aj v

prípade, že ostatné zákonné podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia by boli splnené.
Splnenie uvedenej podmienky skúma súd pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia vždy a z úradnej povinnosti. Primárne pritom musí identifikovať účel, ktorý navrhovateľ svojím
návrhom sleduje a následne tento účel komparatívne vyhodnotí vo vzťahu k možnému nariadeniu
zabezpečovacieho opatrenia, ktorým súd zriaďuje záložné právo na veciach, právach alebo iných

majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa v prípade obavy z
ohrozenia exekúcie. Podmienku podľa § 324 ods. 3 CSP bude nevyhnutné bez ďalšieho považovať
za splnenú vtedy, ak je vydanie zabezpečovacieho opatrenia z povahy veci vylúčené (napr. žaloba
na nepeňažné plnenie, prípadne neexistencia obavy navrhovateľa z ohrozenia exekúcie). Pokiaľ
však dosiahnutie sledovaného účelu zabezpečovacím opatrením nebude vylúčené podľa všeobecných
kritérií, posúdi súd pred rozhodnutím o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia individuálne

okolnosti prípadu. Kritérium efektívnosti je pritom v rámci komparácie vo vzťahu k sledovanému účelu
rozhodujúce a musí byť súdom vyhodnotené vždy samostatne. Vzhľadom na skrátený zjednodušený
procesný postup pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, nie je súd povinný z
vlastnejiniciatívyskúmaťsplnenieinýchakovšeobecnýchpodmienoknadosiahnutieúčelusledovaného
zabezpečovacím opatrením a bez predloženia relevantných dôkazných prostriedkov navrhovateľom, nie

je navyše spôsobilý vyhodnotiť konkrétne otázky súvisiace s prípadným vlastníctvom veci, práva alebo
iných majetkových hodnôt dlžníka, na ktorých by bolo možné zriadiť záložné právo. Navrhovateľ musí
preto v záujme vlastného procesného úspechu sám osvedčiť, že individuálne podmienky na dosiahnutie
účelu sledovaného zabezpečovacím opatrením nie sú splnené, inak súd jeho návrh, ktorým sa bude
domáhať nariadenia neodkladného opatrenia z dôvodu obavy z ohrozenia exekúcie na uspokojenie

peňažnej pohľadávky, zamietne s poukazom na prednostnú alternatívu zriadenia záložného práva podľa
§ 343 CSP. Súd pritom nie je povinný sám ex offo komplexne skúmať majetkové pomery dlžníka za
účelom posúdenia možnosti efektívneho zriadenia záložného práva na konkrétnych právach alebo iných
majetkových hodnotách (porovnaj uznesenie Krajského súdu v Trnave sp.zn. 28Co/118/2025 z 21. 10.
2025).

27. V predmetnej právnej veci sa žalobca domáha nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd
žalovanému uložil zákaz nakladať s jeho majetkom dôvodiac, že exekúcia pohľadávky vyplývajúcej
z návrhu rozvrhového uznesenia v konkurznom konaní bude ohrozená. Žalobca tak neosvedčil, že
nariadeniezabezpečovaciehoopatreniabybolovovzťahukúčeluvyplývajúcemuznávrhunanariadenie

neodkladného opatrenia nemožné. Je zrejmé, že vydanie zabezpečovacieho opatrenia z povahy veci
nie je vylúčené, keďže žalobca sa obáva o ukrátenie ním tvrdenej peňažnej pohľadávky.

28. Už len tým, že žalobca sám tvrdí, že žalovaný je vlastníkom nehnuteľností a v prípade núteného
výkonu rozhodnutia sa budú môcť uspokojiť z predmetných nehnuteľností, je zrejmé, že zabezpečovacie

opatrenie nie je vylúčené. Žalobca tak primárne v konaní neosvedčil princíp subsidiarity (t.j. že sledovaný
účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením), čo je samo o sebe dôvodom na zamietnutie
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia (v súvislostiach s dôsledkom neosvedčenia princípu
subsidiarity, ktorého dôsledkom je zamietnutie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia porovnaj
vyššie cit. uznesenie Krajského súdu v Trnave sp.zn. 28Co/118/2025).

29. Zabezpečovacie opatrenie má teda vždy prednosť a pokiaľ súd dospeje k záveru, že jeho
nariadenie by bolo vo vzťahu k účelu vyplývajúcemu z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
možné, samotný návrh zamietne. To platí aj v prípade, že ostatné zákonné podmienky na nariadenie
neodkladného opatrenia sú splnené. Z daného hľadiska je vhodné, aby návrh na nariadenie

neodkladného opatrenia obsahoval zdôvodnenie a prípadne aj osvedčenie nedosiahnuteľnosti
sledovaného účelu zabezpečovacím opatrením, aj keď nejde o zákonnú náležitosť návrhu v zmysle
§ 326 CSP. Splnenie uvedenej podmienky skúma súd pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia vždy a z úradnej povinnosti. Primárne musí identifikovať účel, ktorý navrhovateľ
svojím návrhom sleduje. Následne tento účel komparatívne vyhodnotí vo vzťahu k možnému nariadeniu

zabezpečovacieho opatrenia. Pre úplnosť je vhodné uviesť, že zabezpečovacím opatrením zriaďuje
súd záložné právo na veciach, právach alebo iných majetkových hodnotách dlžníka, na zabezpečenie
peňažnej pohľadávky veriteľa v prípade obavy z ohrozenia exekúcie. Vzhľadom na skrátený a
zjednodušený procesný postup pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, nieje súd povinný z vlastnej iniciatívy skúmať splnenie iných ako všeobecných podmienok na dosiahnutie
sledovaného účelu zabezpečovacím opatrením. Bez predloženia relevantných dôkazných prostriedkov
navrhovateľom nie je navyše spôsobilý vyhodnotiť konkrétne otázky súvisiace s prípadným vlastníctvom

vecí, práv alebo iných majetkových hodnôt dlžníka, na ktorých by bolo možné zriadiť záložné právo z
dôvodu obavy z ohrozenia exekúcie. Navrhovateľ musí preto v záujme vlastného procesného úspechu
sámosvedčiť,žeindividuálnepodmienkynadosiahnutiesledovanéhoúčeluzabezpečovacímopatrením
nie sú splnené. Inak súd jeho návrh, ktorým sa bude domáhať nariadenia neodkladného opatrenia z
dôvodu obavy z ohrozenia exekúcie na uspokojenie peňažnej pohľadávky, zamietne s poukazom na

prednostnú alternatívu zriadenia záložného práva podľa § 343 CSP. Nie je pri tom povinný sám ex offo
komplexne skúmať majetkové pomery dlžníka, za účelom posúdenia možnosti efektívneho zriadenia
záložného práva na konkrétnych veciach právach alebo iných majetkových hodnotách (porovnaj Civilný
sporový poriadok, 2. vydanie, Beck online, 2022, s. 1225 - 1231: F. Sedlačko)

30. Naviac je potrebné dodať, že aj v prípade nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je nutné, aby boli

osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o potrebe jeho nariadenia. Navrhovateľom
navrhované zabezpečovacie opatrenie sleduje zaistenie budúcej exekúcie voči odporcovi. Okrem
existencie nároku musí však navrhovateľ osvedčiť i to, že bez nariadenia zabezpečovacieho opatrenia
by bola prípadná budúca exekúcia voči odporcovi ohrozená, pričom obava, že exekúcia bude ohrozená,
musí byť reálna a musí hroziť bezprostredne. Dôvodom pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia

môžu byť len skutočnosti, ktoré opodstatňujú obavu, že by prípadný výkon rozhodnutia mohol byť
ohrozený. Ani existencia dlhu ešte sama osebe nemôže byť dôvodom pre nariadenie zabezpečovacieho
opatrenia. Medzi skutočnosti, ktoré osvedčujú, že výkon rozhodnutia by bol ohrozený je predovšetkým
také konanie odporcu, ktorého dôsledkom je znižovanie hodnoty jeho majetku, ktorý možno výkonom
exekúcie postihnúť alebo iné konanie, ktoré podstatnou mierou nepriaznivo ovplyvňuje jeho majetkové

pomery (porovnaj uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 741/2017).

31. Sledovaným účelom návrhu žalobcu je tak odvrátiť nebezpečenstvo, že exekúcia bude ohrozená
a preventívne zabezpečiť, aby žalovaný nezmenšil svoj majetok v snahe vyhnúť sa plneniu peňažnej
povinnosti, ak na jej plnenie bude vo veci samej právoplatne zaviazaný. Pre sledovaný účel

(odvrátiť riziko zmarenia exekúcie) procesný predpis upravil nielen inštitút neodkladného, ale aj
zabezpečovacieho opatrenia, v zmysle ktorého súd na zabezpečenie peňažnej pohľadávky dlžníka
môže zriadiť na majetku dlžníka záložné právo, ak je obava, že by exekúcia majetku bola ohrozená.
Navrhovateľ si pritom nemôže sám zvoliť, či mu viac vyhovuje nariadenie zabezpečovacieho,
alebo neodkladného opatrenia, pretože zákonodarca výslovne pre zabezpečenie plnenia peňažnej

pohľadávky favorizuje nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Pokiaľ sa žalobca domnieva, že ním
sledovaný účel je možné splniť len nariadením neodkladného opatrenia, je povinný tento svoj výber
odôvodniť. Žalobca však v návrhu neuviedol žiadne dôvody, pre ktoré v danom prípade sledovaný účel
odvrátiť obavu, že exekúcia bude ohrozená, nie je možné dosiahnuť nariadením zabezpečovacieho
opatrenia. Nariadiť neodkladné opatrenie je možné iba na návrh, pričom súd je viazaný rozsahom

návrhu a skutkovými tvrdeniami, v návrhu uvedenými. Ako súd pri preskúmaní návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia zistil, žalobca uviedol všeobecne formulované podozrenia a obavy, ale
neuviedol konkrétne skutkové tvrdenia, z ktorých by vyplýval záver o bezprostrednom nebezpečenstve
znižovania hodnoty majetku žalovaného. Samotná existencia pohľadávky, dokonca ani pohľadávky
právoplatne priznanej, ešte nie je sama o sebe dôvodom na nariadenie neodkladného opatrenia.

Neodkladné alebo zabezpečovacie opatrenie je odôvodnené nariadiť až v prípade, ak žalovaný začal
robiť úkony, ktoré môžu smerovať k zmenšeniu jeho majetku a teda k ohrozeniu výkonu exekúcie. V
návrhu žalobca však neuviedol žiadne také relevantné a konkrétne rozhodujúce skutočnosti, ktoré by
odôvodňovali potrebu neodkladnej úpravy pomerov, alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená. Z návrhu
nevyplýva, že by žalovaný zmenšoval hodnotu svojho majetku. Neodkladné opatrenie nie je možné

nariadiť len na základe domnienky a fikcie bez toho, aby potreba neodkladnej úpravy pomerov bola
náležite tvrdená a osvedčená (porovnaj v obdobnej veci, kde správca konkurznej podstaty uplatňuje
nárok v rámci konkurzného konania a žiada nariadiť neodkladné opatrenie spočívajúce v zákaze
nakladania s majetkom bývalému správcovi Uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn.
43Cbi/1/2022 z 16. 02. 2022).

32. V zmysle platnej a účinnej právnej úpravy v ustanoveniach § 324 a nasl. CSP môže súd nariadiť
neodkladné opatrenie v dvoch prípadoch, a to ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak
je obava, že exekúcia bude ohrozená, pričom v danom prípade žalobca odôvodňoval svoj návrhpotrebou bezodkladnej úpravy pomerov. V každom prípade však žalobca musí opísaním rozhodujúcich
skutočností osvedčiť potrebu nariadenia neodkladného opatrenia, t. j. potrebu bezodkladnej úpravy
pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená a súčasne je jeho povinnosťou v zmysle § 326 ods.

1 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia opísať skutočnosti hodnoverne osvedčujúce
dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. V neposlednom rade je v zmysle § 326
ods. 2 CSP daná povinnosť navrhovateľa pripojiť k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia listiny,
na ktoré sa odvoláva. Skutočnosť, že súd v zmysle § 329 ods. 1 CSP môže rozhodnúť o návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu, vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania,

zakladápotrebuvysokejpresvedčivostisamotnéhonávrhunanariadenieneodkladnéhoopatrenia.Preto
je povinnosťou súdu dôsledne vyhodnotiť, či je návrh z objektívneho hľadiska presvedčivý a či došlo k
osvedčeniu všetkých zákonom predpokladaných skutočností. Zákon ukladá navrhovateľovi povinnosť
hodnoverne osvedčiť nielen potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie,
ale aj dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, čo môže dosiahnuť najmä
relevantnými skutkovými tvrdeniami, listinnými dôkazmi a kvalifikovanou právnou argumentáciou.

33. Danosť nároku žalobcu, ako úplne základného predpokladu pre prípadné nariadenie neodkladného
opatrenia, tento odvodzuje od skutočnosti, že v rámci konkurzného konania ako správca konkurznej
podstaty úpadcu zistil, že žalovaný ako bývalý správca je povinný vrátiť do konkurznej podstaty peňažné
prostriedky vo výške 22.488,63 eur, ktoré mu boli neoprávnene vyplatené nad rámec skutočnej odmeny.

Uvedenú povinnosť aj výslovne uviedol v návrhu rozvrhového uznesenia, ktoré bolo podané na Krajský
súd v Košiciach a o ktorom návrhu má súd rozhodnúť.

34. „Súd musí vždy individuálne vyhodnotiť, či nedostatok návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
bráni pokračovaniu v konaní alebo nie. Ak napríklad v návrhu absentuje akýkoľvek údaj o tom,

čoho sa navrhovateľ domáha, nemôže súd o takomto návrhu vecne rozhodnúť a jeho odmietnutie
je opodstatnené. Naopak, opis rozhodujúcich skutočností, ktorý je zo strany navrhovateľa v návrhu
síce daný, avšak nie je dostatočný na to, aby súd neodkladné opatrenie nariadil, má nevyhnutne za
následok zamietnutie návrhu. Pokračovaniu v konaní nebráni ani úplná absencia opisu skutočností
hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, rovnako ako absencia označenia dôkazov

alebo listín, ktoré má navrhovateľ pripojiť v zmysle § 326 ods. 2 CSP. Tieto vady návrhu sú dôvodom
na jeho zamietnutie. Aplikuje sa pri tom striktná zodpovednosť navrhovateľa za vlastnú procesnú
aktivitu a dôslednosť pri koncipovaní návrhu a jeho príloh.“ (Citované z publikácie Veľký komentár k
Civilnému sporovému poriadku, 2. vydanie autorov Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová,
S., Bajánková, J.,Tomašovič, M., a kol. Praha : C. H. Beck., 2022, strana 1252, výklad k § 327 CSP).

35. Pre kontradiktórne konanie ovládané dispozičným princípom je charakteristická procesná
zodpovednosť strany za obsah podania. Iba úplné, zrozumiteľné a určité podanie umožňuje súdu vecne
vymedziť predmet konania a legitímnym spôsobom rozhodnúť prostredníctvom individuálneho aktu
aplikácie práva. Súd nemôže z vlastnej iniciatívy aktívne dotvárať podanie strany alebo jej zástupcu.

Obmedzí sa iba na posúdenie podania podľa jeho obsahu (v zmysle ust. § 124 ods. 1 CSP) a prípadné
odstraňovanie vád podľa ust. § 128 a §129 CSP. Keďže pod potrebou dočasnej úpravy pomerov
účastníkov treba rozumieť taký stav vzťahov účastníkov, ktorý neznesie odklad, navrhovateľ - žalobca
mal takúto potrebu dočasnej úpravy odôvodniť. Mal sa zaoberať tým vo svojom návrhu, že nastáva stav
medzi vzťahom účastníkov, ktorý neznesie odklad a je potrebné, aby sa takéto neodkladné opatrenie

nariadilo. Žalobca mal preukázať podaným návrhom, že osvedčil dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému
sa má poskytnúť ochrana. Hodnoverné osvedčenie dôvodnosti mal navrhovateľ preukázať tvrdeniami,
ktoré sú skutkové, listinnými dôkazmi, ktoré vedú k záveru, že miera pravdepodobnosti vyhovenia žalobe
je v danom štádiu vyššia, než pravdepodobnosť jej zamietnutia.

K zákazu nakladania s nehnuteľnosťami:

36. V prípade, ak sa žalobca domáha zakázať vlastníkovi nehnuteľnosti (žalovanému) nakladať
so spornými nehnuteľnosťami, musí osvedčiť naliehavú potrebu neodkladnej úpravy vzťahov medzi
stranami sporu, ktorá musí byť konkrétna, t.j. žalobca musí osvedčiť, že žalovaný niektorý z úkonov

mieni uskutočniť, pričom by tak mohlo dôjsť k ohrozeniu exekúcie. Za osvedčenie naliehavej potreby
nariadiť neodkladné opatrenie žalovanému spočívajúce v zákaze disponovať s vecou jej predajom sa
napríklad považuje tvrdenie, že žalovaný prostredníctvom realitnej kancelárie ponúka nehnuteľnosti
na predaj a žalobca zároveň k návrhu pripojí inzerát ako dôkaz (osvedčenie) svojho tvrdenia oreálnej možnosti dispozície s vecou (porovnaj napríklad uznesenie Krajského súdu v Trnave sp.zn.
23Co/15/2020 z 13. 05. 2020, tiež uznesenie Krajského súdu v Trnave sp.zn. 23Co/219/2019 z 21.
01. 2020). Splnenie zákonom vyžadovaných podmienok na vyhovenie návrhu žalobcu na nariadenie

neodkladného opatrenia bez jeho preukázania, nemôže byť vyvodené a nahradené súdom len z
hypotetických úvah o možnom nakladaní s nehnuteľnosťou vo vlastníctve žalovaného (vlastníkovi
vedenom v katastri nehnuteľnosti) a z obáv žalobcu o možnom ohrození exekúcie, či vzniku škody,
alebo inej ujmy. Táto obava by v posudzovanom prípade musela vychádzať z konkrétneho konania
žalovaného, smerujúceho k takej dispozícii s nehnuteľnosťou, ktorá by jednoznačne vyvolávala dôvodnú

obavu vzniku bezprostredne hroziacej ujmy a túto by žalobca musel osvedčiť listinnými dôkazmi
(napr. listom vlastníctva k nehnuteľnostiam, s vyznačenou plombou, ktorá by deklarovala budúcu zmenu
vlastníckeho práva, inzerovaním ponuky na predaj nehnuteľností, prípadne fotodokumentáciu,
ktorá by preukazovala demoláciu, alebo iné zásahy do podstaty nehnuteľnosti a pod.). V opačnom
prípade nemožno do vlastníckeho práva žalovaného zasiahnuť a pomery medzi stranami, aj keď len
dočasne upraviť tak výnimočným a závažným procesným prostriedkom, akým je neodkladné opatrenie

(porovnaj uznesenie Krajského súdu v Nitre sp.zn. 11Co/12/2025 z 12. 03. 2025, kde bol obdobný návrh
na zákaz dispozície s nehnuteľnosťou zamietnutý dokonca v špecifickom type konaní o určenie právnej
neúčinnosti úkonov dlžníka voči veriteľovi – k tomu v ďalších odsekoch nižšie). Ako vyplýva napríklad z
uznesenia Krajského súdu v Trnave sp.zn. 24Co/43/2024 z 07. 05. 2024, v konaní o nahradenie prejavu
vôle bolo obdobnému návrhu žalobcov na neodkladné opatrenie vyhovené za situácie, kedy už žalovaný

uzatvoril kúpnu zmluvu s treťou osobou a zároveň podal návrh na vklad vlastníckeho práva do katastra
nehnuteľností, o čom svedčil zápis plomby na liste vlastníctva.

37. Súd však zdôrazňuje, že v danom prípade nie je preukázaná (osvedčená) skutočnosť, ktorú tvrdí
žalobca, že žalovaný má skutočne tendenciu s označenými nehnuteľnosťami nakladať.

38. Uvedené tvrdenie v danom prípade nie je ničím podložené, pričom už samotná skutočnosť, že
sa jedná o nehnuteľnosti, kde pravdepodobne žalovaný býva (adresa trvalého pobytu je zhodná so
súpisným číslom stavby evidovanej na predmetnom liste vlastníctva), znižuje pravdepodobnosť, že
žalovaný by kvôli (zatiaľ iba hypotetickej) pohľadávke 22.488,63 eur, začal s náhlym zbavovaním sa

svojho majetku, ktorého hodnota veľmi pravdepodobne niekoľko násobne prevyšuje hodnotu žalobcom
tvrdenej pohľadávky. Pokiaľ ide o označený majetok žalovaného (iba v prílohe návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia), jedná sa o pozemky v zastavanom území obce, rodinný dom a garáž
so skladom. Žalobca naviac petitom neodkladného opatrenia žiada, aby súd zakázal žalovanému
nakladať s celým jeho majetkom, čo je v extrémnom rozpore s princípom proporcionality, podľa ktorého

právne účinky neodkladného opatrenia nesmú obmedziť povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad
nevyhnutný rozsah.

39. Neodkladným opatrením je možné zasiahnuť do práv žalovaného iba v nevyhnutnej miere, a to iba za
predpokladu, že účel neodkladného opatrenia nie je možné dosiahnuť iným spôsobom. Účel a predmet

neodkladného opatrenia pritom úzko súvisí s účelom a predmetom konania vo veci samej. Žalobca ani
odhadom neuviedol predpokladanú hodnotu nehnuteľností žalovaného vo väzbe na výšku uplatneného
peňažného nároku. Zákaz nakladania so všetkým majetkom, so všetkými nehnuteľnosťami v majetku
žalovaného,akosatohodomáhažalobca,taknieježalobcomodôvodnenýanizpohľaduproporcionality.
Súd pritom v procese konania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nie je oprávnený

vykonávať vlastné skúmanie a dokazovanie, preto pokiaľ nemôže zo skutkových tvrdení poskytnutých
žalobcom dospieť k záveru o proporcionalite nariadeného neodkladného opatrenia, nemôže takémuto
návrhu ani vyhovieť (porovnaj Uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn. 43Cbi/1/2022 z 16.
02. 2022).

40. Žalobca vôbec neosvedčil konkrétne skutočnosti, z ktorých by mohla vyplývať obava, že žalovaný
v priebehu konkurzného konania prevedie označené nehnuteľnosti (v prílohe návrhu), na iný subjekt (v
týchto súvislostiach pozri najmä Uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky II. ÚS 171/2017 z 2.
marca 2017).

41. Pokiaľ by žalobca argumentoval rozhodovacou činnosťou odvolacích súdov z ktorých rozhodnutí
vyplýva záver v podstate v tom smere, že pri podaní návrhu na neodkladné opatrenie nie je dôvodné
vyčkávať na prejavenie úmyslu nehnuteľnosti scudziť, keďže by mohlo dôjsť k ďalšiemu prevodu, tieto
sú vydávané v špecifickom type konaní o určenie právnej neúčinnosti úkonov dlžníka voči veriteľovi(tzv. odporovacej žalobe v zmysle § 42a a nasl. Občianskeho zákonníka). Ide o prípady, kedy už dlžník
vykonal právne úkony ukracujúce uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky žalobcu, z povahy veci teda
vyplýva, že tieto osoby už predtým prejavili úmysel ukrátiť veriteľa prevodom nehnuteľnosti na tretie

osoby a existuje motivácia previesť vlastnícke právo k nehnuteľnostiam opätovne, čo ale nie je daný
prípad.

42. Preto, ak v danom prípade žalobca neosvedčil nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy jeho
právam tým, že by žalovaný relevantne prejavil úmysel svoj majetok (predmetné nehnuteľnosti) previesť

alebo zaťažiť, neosvedčil jednu zo základných podmienok nariadenia neodkladného opatrenia. Žiadna
relevantná indícia vo vzťahu k samotnej dispozícii však nebola tvrdená ani osvedčená.

43. Tiež je potrebné poukázať aj na podstatu právneho vzťahu medzi stranami sporu, kde žaloba
nespochybňuje súčasné vlastníctvo žalovaného k označeným nehnuteľnostiam a ani žalobca netvrdí
svoje vlastnícke právo. Jedná sa o peňažnú pohľadávku týkajúcu sa prebiehajúceho sa konkurzného

konania, v rámci ktorého žalobca vystupuje ako správca konkurznej podstaty úpadcu.

44. Je potrebné rešpektovať slobodu nakladania každého s vlastným majetkom, pričom zákaz dispozície
s majetkom je zásahom do vlastníckeho práva a podľa čl. 20 ods. 4 Ústavy SR nútené obmedzenie
vlastníckeho práva je možné iba v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme, a tona základe zákona.

Toto ústavou zaručené právo treba rešpektovať aj pri nariaďovaní neodkladného opatrenia v zmysle §
325 ods. 2 písm. c) a d) CSP a pred nariadením neodkladného opatrenia, ktorým sa ukladá povinnosť
nenakladať s určitými vecami alebo právami alebo zdržať sa výkonu vlastníckeho práva, prípadne
strpieť zásah do vlastníckeho práva, je potrebné venovať pozornosť tomu, či uložením zákazu dispozície
nedochádza k zásahu do vlastníckeho práva nad nevyhnutnú mieru (princíp proporcionality). Za situácie,

že žalobca neosvedčil žiadne rozhodujúce (významné) konanie žalovaného smerujúce k nakladaniu s
majetkom spôsobom vymedzeným v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, by uloženie zákazu
žalovanému nakladať so svojím majetkom bolo v tomto momente neprimeraným zásahom do jeho
vlastníckych práv (porovnaj napríklad uznesenie Krajského súdu v Prešove sp.zn. 11Co/22/2024 z 24.
06. 2024).

45. Žalobca nepreukázal ani jeden zo základných predpokladov pre nariadenie neodkladného
opatrenia, nakoľko neosvedčil potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie
konkrétnymi skutočnosťami (princíp opodstatnenosti), že uložením zákazu objektívne možno dosiahnuť
ochranu, ktorej sa domáha (princíp efektívnosti), že právne účinky neodkladného opatrenia, ktorým

by samu zakázalo nakladať s celým jeho majetkom kvôli pohľadávke vo výške 22.488,63 eur,
neobmedzia žalovaného ako povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah (princíp
proporcionality) a ani že sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením (princíp
subsidiarity).

46. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd zamietol návrh žalobcu na nariadenie neodkladného
opatrenia, ktorým sa domáhal zákazu vo vzťahu k žalovanému až do právoplatného skončenia
konkurzného konania respektíve do splnenia povinnosti vrátiť sumu 22.488,63 eur, nakladať s jeho
majetkom.

47. V súlade s § 324 ods. 2 CSP na konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je vždy
príslušný okresný súd (súd prvej inštancie). To platí aj v prípade, že v danej veci prebieha konanie na
súde vyššej inštancie.

48. Ako vyplýva aj z ustálenej judikatúry pri existencii kauzálnej príslušnosti je miestne príslušným súd,

ktorý je zároveň kauzálne príslušným súdom v danej veci. V prípade, že miestne príslušný súd nie je
zároveň kauzálne nepríslušným súdom, bude kauzálne príslušný súd podľa obvodu krajského súdu, do
ktorého spadá inak všeobecne určený miestne príslušný súd podľa kritérií stanovených v paragrafe 13 a
15 CSP, alebo výlučne určený miestne príslušný súd podľa § 20 CSP. Kauzálna príslušnosť má prednosť
pred miestnou príslušnosťou, rovnako ako výlučná miestna príslušnosť má prednosť pred všeobecnou

miestnou príslušnosťou (porovnaj Uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn. 41Ncb/1/2025
z 8.1.2025).49. Pokiaľ ide o možné pochybnosti ohľadne príslušnosti tunajšieho súdu na konanie o návrhu
žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia, ako správcu konkurznej podstaty, súd musel zohľadniť
skutočnosť, že vec bola tunajšiemu súdu postúpená Krajským súdom v Košiciach, na ktorom sa vedie

predmetné konkurzné konanie, pričom na účely rozhodovania o návrhu na nariadenie neodkladného
opatreniakonajúcisúdpovažovaltotopostúpeniezaúkonnadriadenéhosúdu,ktorýmsacítibyťviazaný.
Uprednostnil tak právo žalobcu na spravodlivý proces zahŕňajúc najmä žalobcovo právo na prístup súdu
a právo na prejednanie sporu v primeranej lehote, v tomto prípade zákonnej lehote na rozhodnutie
o jeho návrhu na neodkladné opatrenie, k zachovaniu ktorých by nemohlo dôjsť pri vyvolaní sporu

o príslušnosť zo strany súdu. Je totiž potrebné zdôrazniť, že určovanie príslušnosti súdu miestnej či
kauzálnej by v danom prípade mohlo byť založené na viacerých kritériách, napríklad aj s ohľadom
na judikatúru najvyššieho súdu, pričom tento vo vzťahu k veciam, ktoré sú predmetom návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia vyjadril názor, že skutočnosť, že návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia smeruje voči správcovi konkurznej podstaty nerobí z veci obchodnú vec alebo vec vyvolanú,
či súvisiacu s konkurzom (rozhodnutie 6Ndc/33/2011). Krajský súd v Košiciach v tejto veci založil

príslušnosť tunajšieho súdu na kritériu, že sa jedná o návrh, o ktorom nie je Krajský súd v Košiciach
príslušný na konanie a rozhodovanie, pričom príslušným na konanie je všeobecný súd žalovaného ako
bývalého správcu konkurznej podstaty úpadcu, ktorým súdom je tunajší súd.

50. Prípadná argumentácia týkajúca sa nepríslušnosti tunajšieho súdu pre vydanie neodkladného

opatrenia by bola sporná aj z dôvodu, že táto príslušnosť bezpochyby vyplýva z § 324 ods. 2 CSP.
Príslušnosť ustanovená v § 324 ods. 2 CSP predstavuje voči príslušnostiam uvedeným vo všeobecnej
časti CSP špeciálnu právnu úpravu, ktorá miestnu príslušnosť súdu na nariadenie neodkladného
opatrenia výslovne nestanovuje. Navyše konajúci súd je príslušný o návrhu na vydanie neodkladného
opatrenia rozhodnúť z dôvodu, že relevantné nehnuteľnosti, ktorých sa týka návrh (aj v zmysle jeho

príloh), zasahujúci do vlastníctva žalovaného resp. obmedzujúci vlastníctvo žalovaného, sa nachádzajú
v jeho obvode (§ 20 písm. a) CSP). Vzhľadom na všetky uvedené dôvody súd akceptoval postúpenie
veci Krajským súdom v Košiciach tunajšiemu súdu ako príslušnému na konanie o návrhu žalobcu na
nariadenie neodkladného opatrenia.

51. Pokiaľ ide o petit návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa žalobca domáha
zapísania poznámky o nariadení neodkladného opatrenia do katastra nehnuteľností, súd poukazuje na
povinnosť vyjadrenú v ust. § 48 ods. 7 vyhlášky MS SR č.543/2005 Z. z. o Spravovacom a kancelárskom
poriadku pre okresné súdy, krajské súdy, Špeciálny súd a vojenské súdy, ktorá stanovuje, že neodkladné
opatrenie, ktorým sa upravujú práva k nehnuteľnostiam, sa zašle v elektronickej podobe príslušnému

orgánu štátnej správy na úseku katastra nehnuteľností bezodkladne po jeho vyhotovení. Uvedené sa
samozrejme týka iba prípadu, kedy bolo vyhovené návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.

52. Ako vyplýva z § 354 CSP na konanie podľa tejto časti sa primerane použijú všeobecné ustanovenia
o konaní, ak nie je ustanovené inak.

53. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

54. V zmysle § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo

veci.

55. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
zhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote
do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá

súdny úradník.

56. Nakoľko v danom prípade súd zamietol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, v súvislosti
s ktorým sa nevedie konanie o veci samej, súd zároveň rozhodol aj o trovách konania. Vzhľadom na
vyššie uvedené, keďže súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v celom rozsahu zamietol, plne

neúspešnému žalobcovi nepriznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Žalovanému v tomto
štádiu konania nebol doručovaný návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, žiadne trovy konania
mu nevznikli, pričom uznesenie o zamietnutí návrhu sa žalovanému tak isto nedoručuje (§ 331 ods. 1
CSP), preto súd o jeho nároku na náhradu trov konania o neodkladnom opatrení nerozhodoval.Poučenie:

2 5C/1/2026

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný
súd Vranov nad Topľou, písomne, v príslušnom počte vyhotovení.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.