Uznesenie – Majetok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 29. január 2026

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 3Tos/18/2026

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2125012768
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Stanislavská
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2026:2125012768.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Stanislavskej a sudcov
JUDr. Rastislava Kresla a JUDr. Juraja Dziaka, v trestnej veci odsúdeného A. B., nar. XX.XX.XXXX v C.,
vkonaníonávrhuodsúdenéhonapodmienečnéprepusteniezvýkonutrestuodňatiaslobody,osťažnosti
odsúdeného proti uzneseniu Okresného súdu Trnava zo dňa 24. novembra 2025 sp. zn. 2PP/64/2025,
na neverejnom zasadnutí konanom dňa 29. januára 2026 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 odsek 1 písm. c) Trestného poriadku sa sťažnosť odsúdeného A. B., nar. XX.XX.XXXX v
C., z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný sú Trnava napadnutým uznesením rozhodol tak, že podľa § 66 ods. 1 písm. a), písm. b), ods.
2, ods. 3 Trestného zákona zamieta návrh odsúdeného A. B., nar. XX. XXXXXXX XXXX v C., bytom D.
A. XXX, t. č. v Ústave na výkon trestu odňatia slobody Hrnčiarovce nad Parnou, z 22. októbra 2025 na

podmienečné prepustenie z výkonu postupne uložených trestov odňatia slobody rozsudkom Okresného
súdu Galanta č. k. 27T/96/2021 - 259 z 19. januára 2022 v spojení s uznesením Okresného súdu Galanta
č. k. 27T/96/2021 - 295 z 31. januára 2024 podľa § 194 ods. 2 Trestného zákona vo výmere 1 (jeden)
rok a 10 (desať) mesiacov a rozsudkom Okresného súdu Galanta č. k. 11T/40/2023 - 451 zo 16. októbra
2024 podľa § 212 ods. 3 Trestného zákona v znení účinnom do 6. augusta 2024 vo výmere 3 (tri)
roky vykonávaných na základe uznesenia Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 1Nt/53/2024 z 19.

septembra 2024.
Okresný súd svoje rozhodnutie odôvodnil v rozsahu č.l. 40-42 spisu.
Proti tomuto uzneseniu v zákonom stanovenej lehote ihneď po jeho vyhlásení na verejnom zasadnutí
podal sťažnosť odsúdený A. B. ( č.l. 38 spisu). Prokurátor prítomný na verejnom zasadnutí sa vzdal
práva na podanie sťažnosti.
Odsúdený podanú sťažnosť odôvodnil písomným podaním zo dňa 13.01.2026 ( č.l.45-46 spisu).

V odôvodnení sťažnosti zrekapituloval uznesenie okresného súdu a následne poukázal na to, že
z rozhodovacej činnosti Ústavného súdu vyplýva, že rozhodnutie okresného alebo krajského súdu
nemôže byť založené na informáciách či skutočnostiach z pred-chádzajúcich odsúdení, keďže je tým
porušovaný čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, inak povedané
nemôže byť jediným dôvodom minulosť odsúdeného k rozhodnutiu o podmienečnom prepustení. K prvej
materiálnej podmienke uviedol, že dodržiaval ústavný poriadok a pokyny príslušníkov a na základe

svojho správania bol preradený zo stredného stupňa stráženia do minimálneho stupňa stráženia čo
je výnimočný inštitút v porovnaní s inými odsúdeniami i napriek jednému disciplinárnemu potrestaniu.
Preukázal mimoriadne polepšenie a sebareflexiu. Zároveň poukázal, že je zamestnaný a plní si svoje
povinnosti, vďaka čomu spláca svoj dlh voči spoločnosti a zároveň si tým buduje pracovné návyky, ktoré
sú potrebné aby sa uplatniť na trhu práce a zaobstarať si tak dostatočne legálny príjem na zabezpečenie
jeho aj jeho rodiny. Poukázal, že účel trestu plní, a že podľa hodnotenia riaditeľa je možné očakávať, že

v budúcnosti povedie riadny život a zdrží sa ďalej trestnej činnosti. Vzhľadom k uvedenému navrhol, aby
krajský súd zrušil uznesenie okresného súdu, aby sám vo veci rozhodol a podmienečne ho prepustil.Podľa § 192 odsek 1 Trestného poriadku pri rozhodovaní o sťažnosti preskúma nadriadený orgán
a/ správnosť výrokov napadnutého uznesenia proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť, a
b/ konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia.

Krajský súd na neverejnom zasadnutí, po zistení, že proti napadnutému uzneseniu je sťažnosť prípustná
(§ 185 ods. 1, 2 Trestného poriadku, v spojení s § 417 ods. 3 Trestného poriadku), túto podala oprávnená
osoba (§ 186 ods. 1 Trestného poriadku) riadne, včas a v zákonom stanovenej lehote (§ 187 ods.
1 Trestného poriadku), podľa vyššie citovaného ustanovenia § 192 ods. 1 písm. a), písm. b) Trestného
poriadku preskúmal správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť,

ako aj konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia a po zvážení všetkých okolností
významných pre rozhodnutie dospel k záveru, že sťažnosť odsúdeného nie je dôvodná.
Krajský súd v rámci prieskumnej povinnosti vyplývajúcej mu z citovaného ustanovenia preskúmal postup
okresného súdu pri rozhodovaní o žiadosti odsúdeného o podmienečné prepustenie z výkonu trestu
odňatia slobody a dospel k záveru, že okresný súd po doručení žiadosti odsúdeného o podmienečné
prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody postupoval procesne bez akýchkoľvek pochybností, keď vo

veci určil termín verejného zasadnutia na deň 24. novembra 2025, kde mal odsúdený možnosť vyjadriť
sa k podanej žiadosti o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, vykonal všetky
dôkazy, ktoré sú potrebné pre objektívne a zákonné rozhodnutie o žiadosti odsúdeného o podmienečné
prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody a rozhodol spôsobom, ktorý si osvojil aj krajský súd..
V napadnutom uznesení okresný súd v súlade s ustanovením § 176 ods. 2 Trestného poriadku rozviedol

všetky zákonné skutočnosti a právne úvahy na základe, ktorý mal za to, že žiadosti odsúdeného
o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody nebolo možné vyhovieť.
Krajský súd si všetky závery okresného súdu prezetované v napadnutom uznesení osvojil a v celom
rozsahu na ne odkazuje bez potreby opakovania týchto dôvodov vo svojom sťažnostnom uznesení.
V tejto súvislosti sťažnostný súd poukazuje na to, že dvojinštančnom súdnom konaní rozhodnutia súdu

prvého a druhého stupňa tvoria jednotu a to v prípade, ak sa sťažnostný súd stotožní s úvahami súdu
nižšieho stupňa a tieto považuje za zákonné a správne, nie je potrebné, aby tieto opakoval vo svojom
rozhodnutí, ale stačí, aby na tieto len stručne poukázal (obdobne pozri uznesenie Najvyššieho súdu SR
sp. zn. 2Tdo 2/2018 z 23.01.2018).
Všeobecne k podmienečnému prepusteniu z výkonu trestu odňatia slobody

Podľa § 66 ods.1)Trestného zákona, súd môže odsúdeného podmienečne prepustiť na slobodu, ak
odsúdený vo výkone trestu plnením svojich povinností a svojím správaním preukázal polepšenie a môže
sa od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život, a
a) ak ide o osobu odsúdenú za prečin po výkone polovice uloženého nepodmienečného trestu odňatia
slobody alebo rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného trestu

odňatia slobody,
b) ak ide o osobu odsúdenú za zločin po výkone dvoch tretín uloženého nepodmienečného trestu
odňatia slobody alebo rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného
trestu odňatia slobody,
c) ak ide o osobu odsúdenú za zločin, ktorá nebola pred spáchaním trestného činu vo výkone

trestu odňatia slobody po výkone polovice uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody alebo
rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného trestu odňatia slobody;
súd zároveň nariadi kontrolu technickými prostriedkami.
Podľa § 66 ods. 2 Trestného zákona pri rozhodovaní o podmienečnom prepustení súd prihliadne aj na
povahu spáchaného trestného činu a na to, v akom ústave na výkon trestu odsúdený trest vykonáva.

Z vyššie ustanoveného ustanovenia § 66 a nasledovných Trestného zákona vyplýva, že všeobecný
súd pri rozhodovaní o podmienečnom prepustení okrem splnenia formálnej podmienky na podmienečné
prepustenie skúma aj dve materiálne podmienky a to či (i) odsúdený vo výkone trestu plnením svojich
povinností a svojím správaním preukázal polepšenie, (ii) od odsúdeného sa môže očakávať, že
v budúcnosti povedie riadny život. Pri rozhodovaní o podmienečnom prepustení súd prihliadne aj na

povahu spáchaného trestného činu a na to v akom ústave na výkon trestu odsúdený trest vykonáva. Pre
účely preskúmania či sú splnené materiálny podmienky je nevyhnutné, aby si okresný súd zabezpečil
dostatok podkladov, z ktorých je možné v čo s najväčšou mierou pravdepodobnosti usúdiť, či doterajší
výkon trestu plní svoj účel.

K splneniu formálnej a materiálnych podmienok v spojení so sťažnostnými námiet-kami odsúdeného.Na základe vykonaného dokazovania dospel okresný súd k správnemu záveru, že u odsúdeného
bola splnená formálna podmienka na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, kedy
vykonal potrebnú časť z výmery uloženého trestu a to dňa 22.10.2025.

Pokiaľ ide o splnenie prvej z dvoch materiálnych podmienok predpokladaných v ustanovení § 66 ods. 1
Trestného zákona t.j. preukázanie polepšenia plnením svojich povinností a svojím správaním vo výkone
trestu okresný súd správne konštatoval, že odsúdený túto podmienku nesplnil.
Pokiaľideoprvúmateriálnupodmienkutátosaviažepodľajejgramatickéhozneniastriktnenasprávanie
odsúdeného vo výkone trestu. Polepšením v jej v zmysle resocializačnej rovine rozumie sa vývojový

proces vnútornej premeny osobnosti odsúdeného, ktorá sa navonok prejavu práve v jeho chovaní
a správaní v podmienkach výkonu trestu. V súvislosti s rozhodovaním o prípadnom podmienečnom
prepustení z výkonu trestu odňatia slobody plnenie tejto podmienky preukazuje príslušný ústav na
výkon trestu v hodnotení odsúdeného (§ 62 Zákona č. 475/2005 Z.z. o výkone trestu odňatia
slobody). S ohľadom na povahu a účel tohto právneho inštitútu je odôvodnený úsudok, že o takomto
polepšení okrem iného svedčí, ak odsúdený riadne a zodpovedne plní povinnosti, ktoré vo výkone

trestu pre neho vyplývajú z právnych predpisov, ak dodržiava ústavný poriadok a stanovený režim,
plní pokyny príslušníkov zboru väzenskej a justičnej stráže, dodržiava zásady slušného správania,
iniciatívne spolupracuje a splní program zaobchádzania, dodržiava povinnosti, zákazy obsiahnuté
v zákone o výkone trestu odňatia slobody a vo vyhláške, v ktorej sa vydáva poriadok k výkonu trestu
a podobne.

Všeobecnýsúdrozhodujúciopodmienečnomprepustenízvýkonutrestuodňatiaslobodymusízohľadniť
všetky zadovážené dôkazy, ktoré mu poskytnú komplexný obraz o osobe odsúdeného, o jej celkovom
správaní a plnení povinností vo výkone trestu, pretože aj tieto okolnosti môžu do istej miery ovplyvniť
predpoklad o tom aké správanie môže od odsúdeného očakávať potom ako opustí brány väzenia (R
73/2009).

Správanie odsúdeného vo výkone trestu sa musí hodnotiť v súvislosti s charakterovými vlastnosťami
odsúdeného s motívmi a spôsobom a vykonania činu, pretože len z tohto predpokladu možno usúdiť, či
odsúdený vo výkone trestu dosiahol taký stupeň nápravy, že sa už zbavil tých charakterových vlastností
a nesprávnych návykov, ktoré ho viedli ku páchaniu trestnej činnosti, alebo ktoré okrem ostatných príčin
aspoň prispeli k jeho rozhodnutiu spáchať trestný čin.

Vzhľadomnahodnotenieodsúdenéhoniejemožnéjehosprávanievrámcivýkonutrestuodňatiaslobody
posúdiť ako nasvedčujúce takému polepšeniu, aby spĺňal prvú materiálnu podmienku. Pozornosti
krajského súdu neunikli, predchádzajúce instabilné prvky správania, keď počas výkonu trestu v ústave
Leopoldov bol odsúdený jedenkrát disciplinárne potrestaný a v ústave Hrnčiarovce nad Parnou bol
z dôvodu slabých pracovných výkonov z práce vyradený. Súčasné zlepšenie správania odsúdeného

vo výkone trestu ( zahladený disciplinárny trest, preradenie zo stredného stupňa stráženia do
minimálneho stupňa stráženia, získanie disciplinárnej odmeny, plnenie cieľov zaobchádzania a pod.)
krajský súd pozitívne vníma ale na druhej strane poukazuje, že nie je ničím výnimočným, pretože
odsúdený sa iba prispôsobil požiadavkám výkonu trestu odňatia slobody z ktorého má skúsenosti, a to
z predchádzajúcich dvoch výkonov trestu v roku 2020 a 2022. Odsúdený má základné vzdelanie a počas

výkonu trestu nepreukázal žiadny záujem o vzdelávanie, či rekvalifikačný kurz, aby mal väčšiu šancu na
pracovnom trhu, čo by mu v budúcnosti umožnilo vedenie riadneho života bez páchania trestnej činnosti.
V súhrne potom možno uzavrieť, že odsúdený nevyvíja dostatočne aktívnu snahu po akýchkoľvek
dostupných aktivitách vo výkone trestu, ktoré sú „navyše“. Odsúdený len dodržiava pravidlá výkonu
trestu, čo je ale elementárna povinnosť každého väzňa. Krajský súd rovnako ako okresný súd dospel

k záveru, že odsúdený sa v podstate adaptoval na režim výkonu trestu odňatia slobody, avšak
doposiaľ nepreukázal zvýšenú snahu po náprave, preto nemožno konštatovať splnenie prvej materiálnej
podmienky.
Pokiaľ ide o splnenie druhej podmienky, túto súd objasňuje a skúma komplexnejšie. Posudzuje všetky
okolnosti súvisiace s osobou odsúdeného, jeho osobné a charakterové vlastnosti, celkový postoj

k spoločenským normám, prostredie, v ktorom žil celý doterajší život, povahu a charakter trestnej
činnosti, pre ktorú je vo výkone trestu s jediným cieľom, či všetky tieto skutočnosti umožňujú prijať
prognózu, že v prípade prepustenia na slobodu povedie riadny život, t.j. život v súlade s právnymi,
morálnymi a etickými normami spoločnosti.
Pri rozhodovaní o podmienečnom prepustení z výkonu trestu odňatia slobody treba vždy zhodnotiť

osobu odsúdeného a celý jeho doterajší život, vrátane jeho správania pred spáchaním trestného činu,
správania, ktoré viedlo k jeho spáchaniu ako aj správania vo výkone trestu odňatia slobody. Tieto
okolnosti pritom nemožno hodnotiť izolovane, ale je nutné ich posudzovať vo vzájomných súvislostiach.
Očakávanie správania sa odsúdeného v budúcnosti je možné vyvodiť z objektívnych okolností, ktorésa už stali a ktoré musí súd logicky vyhodnotiť. Ohľadne správania sa odsúdeného v budúcnosti
súd pri rozhodovaní o podmienečnom prepustení vyvodzuje iba predpoklady, pretože logicky nemôže
vedieť, čo sa v budúcnosti skutočne stane. Správanie sa odsúdeného v minulosti má v tomto prípade

rozhodujúci význam pri určení pravdepodobnosti jeho správania sa v budúcnosti. Samotnou okolnosťou,
ktorá má nepochybne veľký význam, je teda predchádzajúci spôsob života odsúdeného, vrátane jeho
prípadnej trestnej činnosti, pričom pozitívna prognóza budúceho správania sa odsúdeného je nutným
predpokladom pre rozhodnutie o podmienečnom prepustení z výkonu trestu odňatia slobody.
Okresný súd na strane 2 a 3 napadnutého uznesenia sa podrobným spôsobom vyjadril k trestnej

a priestupkovej minulosti odsúdeného a prihliadol aj na povahu trestného činu, pre ktorý je vo výkone
trestu odňatia slobody podľa § 66 ods.2 Trestného zákona, preto krajský súd sa nebude k nej duplicitne
vyjadrovať a len v súhrne uvádza, že z predchádzajúce života odsúdeného ( štyri záznamy v registri
trestov z ktorých rezultuje, že odsúdenému boli doteraz ukladané miernejšie druhy trestov ako je
peňažný trest, podmienečný trest s probačným dohľadom, pričom ani možnosť, ktorá bola odsúdenému
týmito trestami na nápravu poskytnutá nevyužil, peňažné tresty nezaplatil a dopustil sa opätovne

dokonca počas plynutia skúšobnej doby podmienečného odsúdenia úmyselnej trestnej činnosti a to
zločinu majetkového charakteru, 3 záznamy v Centrálnej evidencii priestupkov rôzneho charakteru)
možno vyvodiť, že jeho sklony k porušovaniu zákonu a páchaniu trestnej činnosti nateraz prevyšujú nad
ochotou žiť riadny a slušný život. Odsúdený bol už v minulosti vo výkone trestu odňatia slobody a ani
táto skutočnosť ho neodradila od páchania ďalšej trestnej činnosti. Navyše je u odsúdeného stredné

riziko recidívy trestnej činnosti. Prihliadnuc potom na povahu spáchaných činov, ale aj na trestnú a
priestupkovú minulosť odsúdeného a jeho priemerné správanie sa vo výkone trestu, krajský súd dospel
k záveru, že od odsúdeného nie je možné s rozumnou istotou očakávať, že tento v budúcnosti povedie
riadny život.
Po komplexnom posúdení všetkých relevantných faktorov, teda nielen s poukazom na priemerné,

ničím výnimočné správanie odsúdeného počas pobytu vo výkone trestu, skutočnosť, že nepreukázal
žiadnu snahu o získanie práce v prípade podmienečného prepustenia ( napr. oslovením rôznych
zamestnávateľov v mieste bydliska, obce), závažnosť trestnej činnosti pre ktorú je vo výkone
trestu odňatia slobody ( zločin majetkového charakteru), kriminálnu minulosť odsúdeného a tiež
závery o resocializačnej prognóze ktorá je podporená výsledkami odbornej diagnostiky (Crime Risk

Asasessment) - hodnotiaceho nástroja, ktorý sa celosvetovo uplatňuje v justičnej praxi ako tzv. nástroj
na určenie rizika potrieb hodnotovej osoby, podľa ktorého je resocializačná prognóza menej priaznivá
a riziko recidívy trestnej činnosti je stredné, krajský súd konštatuje rovnako ako okresný súd, že
u odsúdeného A. B. nie sú splnené materiálne podmienky na podmienečného prepustenia z výkonu
trestu odňatia slobody.

Krajský súd sa nestotožnil s námietkou obžalovaného, ktorý v odôvodnení sťažnosti tvrdil, že nie je
správne, aby súd pri rozhodovaní o podmienečnom prepustení prihliadal na skutočnosť, že odsúdený
bol v minulosti trestne stíhaný. Je pravdou, že podľa ustálenej judikatúry pri posudzovaní prognózy
vedenia riadneho života, teda pri pohľade do budúcnosti, nemožno prihliadať iba na predchádzajúce
odsúdenia (recidívu) odsúdeného a oprieť dôvod nepriaznivej prognózy len o tieto odsúdenia. Takýto

postup by mohol byť nielen v tvrdenom napätí so zásadou ne bis in idem (uznesenie Ústavného súdu
Slovenskej republiky I. ÚS 489/2020 zo dňa 27.10.2020) Na druhej strane však krajský súd dodáva, že
v tomto prípade nejde o situáciu, že by návrh odsúdeného na podmienečné prepustenie bol zamietnutý
výhradne len na základe trestnej minulosti odsúdeného. Krajský súd, rovnako aj okresný súd, predmetný
záver vyslovil po komplexnom posúdení všetkých relevantných faktorov, berúc do úvahy aj preradenie

odsúdeného zo stredného do minimálneho stupňa stráženia, teda nielen s poukazom na kriminálnu
minulosť odsúdeného, ale reflektoval aj na správanie sa odsúdeného počas pobytu vo väzení.
S poukazom na predchádzajúce argumenty vyhodnotil krajský súd sťažnostné námietky odsúdeného
ako nedôvodné.

Podľa § 193 odsek 1 písm. c) Trestného poriadku, nadriadený orgán zamietne sťažnosť ak nie je
dôvodná.
Keďže sťažnostný súd nezistil žiadne dôvody pre zmenu napadnutého uznesenia, ktoré by boli v
prospech odsúdeného, sťažnosť odsúdeného ako nedôvodnú v zmysle citovaného ustanovenia § 193
odsek 1 písm. c) Trestného poriadku zamietol.

Toto uznesenie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.