Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 19. január 2026

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 19Cpr/2/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2125203719
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 01. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Macášková
ECLI: ECLI:SK:OSTT:2026:2125203719.2

Uznesenie

Okresný súd Trnava v právnej veci žalobkyne: A. B. C., nar. XX.X.XXXX, bytom D. XXXX/XX, D.,
zastúpená: Advokátska kancelária JUDr. Ondrej Beracka, s.r.o., Jabloňová 1513/22, Nová Dedinka,
proti žalovanému: Grand Promo s.r.o., IČO: 48 025 488, so sídlom Diakovce 627, zastúpený: TOKÁR
advokátska kancelária, s.r.o., Sídlisko Jas 936/5, Galanta, o určenie neplatnosti skončenia pracovného
pomeru a iné, takto

r o z h o d o l :

I. Súd konanie zastavuje.

II. Žiadna zo strán nemá nárok na náhrada trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa podanou žalobou zo dňa 16.5.2025, doručenou súdu v rovnaký deň, domáha, aby súd
určil, že skončenie pracovného pomeru výpoveďou je neplatné. Ďalej sa žalobkyňa domáha uloženia

povinnosti žalovanému zaplatiť náhradu mzdy za obdobie od 23.4.2025 v sume 800,- eur mesačne
brutto a k tomu prislúchajúci úrok z omeškania.

2. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 28.7.2025, že podanú žalobu považuje za nedôvodnú
a navrhuje aby ju súd zamietol. Medzi žalobkyňou a žalovaným nikdy neprišlo k platnému uzatvoreniu
pracovnej zmluvy ani k vzniku platného pracovného pomeru, pričom pracovný pomer žalobkyne u

žalovaného je možné označiť za tzv. fiktívny pracovný pomer, t.j. formálne, v skutočnosti neexistujúci
vytvorený pracovnoprávny vzťah, vytvorený za tým účelom, aby žalobkyňa dosiahla neoprávnené
výhody (materské). Takýto protiprávny úkon a protiprávny vzťah nepožíva právnu ochranu. Rovnako
tak neprišlo k uzatvoreniu dohody o pracovných podmienkach žalovanej ako domáceho zamestnanca
ani o mieste výkonu práce E.. Žalobkyňa bola v roku 2015 zamestnaná vo firme BILANX Slovakia
s.r.o., Kremnická 24, 851 01 Bratislava, IČO: 313 620 52, kde vykonávala prácu v meste Bratislava v

pracovnom pomere v rozsahu 8 hodín denne. V predmetnej firme pracovala ako účtovníčka a mala aj
oficiálnu mzdu. Mzda jej bola týmto zamestnávateľom vyplácaná takým spôsobom, že za prvý mesiac po
vzniku pracovného pomeru dostala od zamestnávateľa vyplatenú plnú mzdu vrátane odvodov, následne
však jej bola vyplácaná iba minimálna mzda z dôvodu zníženia odvodovej povinnosti zamestnávateľa
a zvyšok mzdy u tohto zamestnávateľa bola žalobkyni vyplácaná „na ruku“, ktorú mzdu si následne
žalobkyňa vkladala na svoj bankový účet. Pôvodne v tomto pracovnoprávnom vzťahu mala žalobkyňa

so svojím zamestnávateľom „tichú dohodu“, že v prípade tehotenstva príde k úprave jej mzdy tak, aby
mala materskú dávku vyplácanú v plnej výške. Po otehotnení žalobkyne však spolu so zamestnávateľom
neprišlo k úspešnej realizácii uvedenej „tichej dohody“, a preto sa žalobkyňa obrátila na A. B. C., ako
svojho životného partnera a otca očakávaného dieťaťa, aby ju fiktívne vo svojej firme zamestnal s tým,
aby jej vznikol nárok na vyššiu materskú dávku po nástupe na materskú dovolenku. Žalobkyňa sa ako
partnerkakonateľaajedinéhospoločníkažalovaného,A.B.C.,užpreduzatvorenímpracovnéhopomeru

starala o účtovníctvo žalovaného, ktoré bolo neveľkého rozsahu, a to v rámci partnerskej výpomoci.
Konateľ žalovaného A. B. C. žalobkyni v tomto, ako odborne spôsobilej osobe, plne dôveroval a suvedeným návrhom súhlasil. Prišlo tak k vzniku fiktívneho pracovného pomeru založeného výlučne na
účely navýšenia materskej dávky žalobkyne po jej nastúpení na materskú dovolenku. Žalobkyňa bola
ako zamestnankyňa prihlásená do Sociálnej poisťovne a bola jej formálne vyplácaná mzda, hoci reálne

prácu v stanovenom rozsahu a odôvodňujúcu výšku mzdy nevykonávala. Výšku mzdy ako aj dobu
trvania pracovného pomeru si vypočítala a určila žalovaná. Rovnako tak medzi žalobkyňou a žalovaným
neprišlo ani k dohode na tej skutočností, že žalobkyňa bude domáckym zamestnancom, i keď je pravda,
že nakoľko žalobkyňa v tomto fiktívnom pracovnom pomere žiadnu prácu nevykonávala, logicky za
výkonom práce ani nedochádzala na pracovisko.

3. Podaním doručeným súdu dňa 26.12.2025 žalobkyňa zobrala žalobu späť a navrhla konanie zastaviť
z dôvodu, že medzi stranami sporu došlo k uzatvoreniu mimosúdnej dohody, ktorá spočíva vo vyplatení
jednorazovej náhrady mzdy a zároveň ukončení prebiehajúcich súdnych konaní v tejto a ďalších troch
veciach. Zároveň sa zmluvné strany dohodli, že žiadna zo strán si nebude uplatňovať nárok na náhradu
trov konania. K návrhu predložila žalobkyňa dohodu o mimosúdnom urovnaní zo dňa 22.12.2025.

4. Z predloženej dohody o mimosúdnom urovnaní zo dňa 22.12.2025 vyplýva, že zmluvné strany
(žalobkyňaažalovaný)sadohodli,ženáklady,taktrovykonaniaakoajprípadnésúdnepoplatky,spojené
so všetkými 4 konaniami, si bude znášať každá zmluvná strana sama a ani zamestnanec v postavení
žalobkyne a rovnako tak zamestnávateľ v postavení žalovaného nebudú pri podaných návrhoch na

späťvzatie žalôb v celom rozsahu požadovať akúkoľvek náhradu trov konania, vrátane trov právneho
zastúpenia.

5. Podľa § 144 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), žalobca môže
vziať žalobu späť.

6. Podľa § 145 CSP, ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.

7. Podľa § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov
nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby

skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

8.Vzhľadomnaspäťvzatiežaloby,súdkonanievsúladescitovanýmizákonnýmiustanoveniamizastavil,
keď súhlas žalovaného nebol potrebný, nakoľko k späťvzatiu došlo pred začatím pojednávania resp.
predbežným prejednaním sporu.

9. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

10. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné

osobitného zreteľa.

11. Súd konštatuje, že medzi stranami sporu došlo k dohode o usporiadaní vzájomných práv a povinností
a strany si výslovne upravili, že trovy konania nebudú požadovať. Vzhľadom na uvedené súd o náhrade
trov konania rozhodol tak, že nepriznal ich náhradu žiadnej zo strán sporu vychádzajúc z ich vôle.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na
Okresnom súde Trnava.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí,

ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).