Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 27. január 2026

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6CoCsp/29/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7724204737
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 01. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Maruščák

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2026:7724204737.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Maruščáka a sudkýň JUDr.

Viktórie Midovej a JUDr. Moniky Koščovej v spore žalobkyne: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. B.
XXX, zastúpená: JUDr. Jana Šepeľová, advokátka, so sídlom v Humennom, Námestie slobody 13/25,
proti žalovaným: 1/ Všeobecná úverová banka, a.s.; skrátený názov: VÚB, a.s., IČO: 31 320 155, so
sídlom v Bratislave, Mlynské nivy 1, právne zastúpená Remedium Legal, s.r.o., so sídlom v Bratislave,
Prievozská 2, IČO: 53 255 739, 2/ HeyPay s.r.o., IČO: 44 842 414, so sídlom v Bratislave, Mostová 2, 3/
C. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. F. XXX, a 4/ D. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. F. XXX, žalovaní v 3. a
4. rade právne zastúpení advokátom JUDr. Mikulášom Pavlíkom ml., so sídlom v D., F. G. XX, v konaní o

určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby, o odvolaní všetkých žalovaných proti rozsudku Okresného súdu
Michalovce sp. zn. 9Csp/28/2024 zo dňa 21. mája 2025

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok Okresného súdu Michalovce č.k. 9Csp/28/2024 – 285 zo dňa 21. mája 2025
vo vyhovujúcom výroku I. a vo výroku II. o náhrade trov konania medzi žalobkyňou a žalovanými 1/ a 2/.

M e n í rozsudok vo výroku II. o trovách konania medzi žalobkyňou a žalovanými 3/ a 4/ tak, že žalobkyni
nepriznáva nárok na náhradu trov prvoinštančného konania voči žalovaným 3/ a 4/.

Žalobkyňa má proti žalovaným 1/ a 2/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

Vo vzťahu medzi žalobkyňou a žalovanými 3/ a 4/ žiadnej zo strán nepriznáva nárok na náhradu trov
odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Michalovce (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo len „súd“) zhora označeným rozsudkom
určil, že opakovaná dobrovoľná dražba konaná dňa 08.08.2024 v učebni č. 114, Inštitút vzdelávania
veterinárnych lekárov, Cesta pod Hradovou 13/A, 041 77 Košice, predmetom ktorej bola dražba

nehnuteľností nachádzajúcich sa v obci Trhovište, okres D., kat. úz. B., zapísané na LV č. XX ako parcely
registra „C“ evidované na katastrálnej mape ako: parc. č. 1 zastavaná plocha a nádvorie o výmere 619
m2, parc. č. 2 záhrada o výmere 1158 m2, stavby: rodinný dom so súpisným číslom XXX na parcele
registra „C“ číslo X, ktorej priebeh bol osvedčený Notárskou zápisnicou H. XXX/XXXX, H. XXXXX/XXXX,
H. XXXXX/XXXX vyhotovenou dňa 08.08.2024 notárkou JUDr. Jarmilou Kováčovou, so sídlom v Nitre,
Boženy Nemcovej 13, je neplatná (výrok I.) a priznal žalobkyni nárok na náhradu trov konania proti
žalovaným 1. - 4. vo výške 100 % (výrok II.).

2. Rozhodol tak o žalobe doručenej súdu dňa 11.11.2024, ktorou sa žalobkyňa domáhala určenia
neplatnosti opakovanej dobrovoľnej dražby osvedčenej Notárskou zápisnicou H. XXX/XXXX, H. XXXXX/
XXXX, H. XXXXX/XXXX, vyhotovenou dňa 08.08.2024 notárkou JUDr. Jarmilou Kováčovou, predmetomktorej bola dražba nehnuteľností nachádzajúcich sa v obci Trhovište, okres D., kat. úz. B., zapísané na
LV č. XX ako parcely registra „C“ evidované na katastrálnej mape ako: parc. č. X zastavaná plocha a
nádvorie o výmere 619 m2, parc. č. 2 záhrada o výmere 1158 m2, stavby: rodinný dom so súpisným

číslom XXX na parcele registra „C“ číslo X (ďalej v texte len „sporné nehnuteľnosti“). Skutkovým
základom takto požadovaného nároku bolo tvrdenie žalobkyne, že dobrovoľná dražba neprebehla
v súlade so zákonom o dobrovoľných dražbách jednak preto, že zvolený spôsob realizácie výkonu
záložného práva je neprimeraný vo vzťahu k hodnote sporných nehnuteľností, ako aj preto, že nedošlo
k platnému zosplatneniu jej úveru.

3.1. V konaní nebolo sporné, že dňa 15.10.2018 žalobkyňa uzavrela so žalovaným v 1. rade Zmluvu
o poskytnutí úveru na bývanie „Flexihypotéka účelová“ reg. č. XXX/XXXXXX/XX-XXX/XXX, na základe
ktorej žalovaný 1/ poskytol žalobkyni spotrebiteľský úver 40.000 € s fixnou úrokovou sadzbou 1,29
% fixovanou na 5 rokov s konečnou splatnosťou 30 rokov odo dňa splatnosti prvej anuitnej splátky.
Žalobkyňa mala splácať úver v 360 splátkach po 134,05 €, s dohodnutou RPMN vo výške 1,35 %,

s výškou celkových nákladov 8.524 €. Predmetom kúpy boli sporné nehnuteľnosti. Zo Zmluvy o zriadení
záložného práva zo dňa 15.10.2018 uzatvorenej medzi žalovaným 1/, ako „Záložným veriteľom“ a I. J. a
D. K. J., ako „Záložcami“ je zrejmé, že na sporné nehnuteľnosti bolo zriadené záložné právo v prospech
Záložného veriteľa za účelom zabezpečenia zaplatenia pohľadávky a jej príslušenstva.
3.2. Žalovaný 1/ výzvami zo dňa 30.3.2019, 29.4.2019, 30.5.2019, 30.6.2019, 29.7.2019,

28.8.2019, 29.9.2019, 18.11.2019, 29.6.2020, 18.6.2020, 29.7.2020, 29.8.2020, 29.9.2020, 28.10.2020,
29.11.2020, 30.12.2020, 27.1.2020, 1.3.2021, 31.3.2021, 28.4.2021, 17.6.2021, 19.7.2021, 18.8.2021,
16.9.2021, 18.10.2021, 18.11.2021, 19.12.2021, 18.1.2022, 29.1.2022, 1.3.2022, 30.3.2022, 27.4.2022,
30.5.2022, 29.6.2022, 18.8.2022, 18.9.2022 vyzýval žalobkyňu na úhradu dlžných súm. V pokuse
o zmier zo dňa 28.3.2023 žalovaný 1/ rade vyzval žalobkyňu na úhradu dlžnej sumy 1.209,77 €

v lehote 15 dní odo dňa doručenia výzvy a upozornil ju na možnosť zosplatnenia celého úveru v
prípade jej neuhradenia. Žalovaný 1/ výzvou zo dňa 17.4.2023 vyzval žalobkyňu na vrátenie celého
zostatku úveru vo výške 36.476,83 €, z čoho istina predstavovala 36.079,59 €, a to do 15 dní od
doručenia výzvy, pretože bola viac ako tri mesiace v omeškaní so splácaním úveru, napriek písomným
upomienkam a pokusu o zmier dlžnú sumu neuhradila a bola upozornená na možnosť žalovaného

1/ požadovať predčasnú splatnosť úveru. Z potvrdenia o realizovaní transakcie zo dňa 20.4.2023 je
zrejmé, že žalobkyňa poukázala na účet žalovaného 1/ sumu vo výške 1.000 €. Listom zo dňa 6.6.2023
žalobkyňa žiadala žalovaného 1/ o splácanie dlhu formou mimoriadneho splátkového kalendára. L. zo
dňa 25.9.2023 žalovaný 2/ oznámil žalobkyni, že nesplnila podmienku na plnenie formou splátkového
kalendára, nakoľko neuhradila prvú splátku vo výške 3.555,40 €. Oznámením zo dňa 12.12.2023

žalovaný 2/ oznámil žalobkyni výšku dlžnej pohľadávky a vyzval ju na úhradu s tým, že ak dlžná čiastka
nebude uhradená formou jednorazovej úhrady alebo formou splátkového kalendára, bude pokračovať v
procese dobrovoľnej dražby. Oznámením o opakovanej dobrovoľnej dražbe zo dňa 24.6.2024 dražobník
(žalovaný 2/) na návrh navrhovateľa opakovanej dražby (žalovaný 1/) oznámil, že dňa 8.8.2024 o
13:45 hod., s miestom konania: v učebni č. 114, Inštitút vzdelávania veterinárnych lekárov, Cesta pod

Hradovou 13/A, 041 77 Košice vykoná opakovanú dražbu sporných nehnuteľností. Najnižšie podanie
bolo stanovené na 34.125 €.
3.3. Z Notárskej zápisnice H. XXX/XXXX, H. XXXXX/XXXX, H. XXXXX/XXXX vyhotovej dňa 08.08.2024
notárkou JUDr. Jarmilou Kováčovou, so sídlom v Nitre, Boženy H. XX, je zrejmé, že na požiadanie
dražobníka (žalovaného 2/) bola osvedčená opakovaná dobrovoľná dražba sporných nehnuteľností,

ktoré boli vo výlučnom vlastníctve žalobkyne. Navrhovateľom dražby bol žalovaný 1/, pričom išlo o
opakované 4. kolo dražby. Zo zápisnice je zrejmé, že hodnotené nehnuteľnosti neboli sprístupnené
znalcovi na ohodnotenie. Všeobecná hodnota predmetu dražby bola podľa (v poradí druhého)
znaleckého posudku č. 93/2024 vypracovaného znalcom Ing. Pavlom Jurkom stanovená na 45.500 €,
pričom najnižšie podanie bolo stanovené na 34.125 €. Vydražiteľom nehnuteľností sa stali žalovaní v 3.

a 4. rade za vydraženú sumu 46.125 €.
3.4. Zo znaleckého posudku č. 110/2023 (v poradí prvého) súdneho znalca Ing. Pavla Jurka je zrejmé, že
všeobecná hodnota sporných nehnuteľností bola stanovená na 59.500 €. Z obsahu znaleckého posudku
je zrejmé, že žalobkyňa neumožnila znalcovi vstup do ohodnocovanej nehnuteľnosti.

4. Právne vec posúdil podľa § 37 ods. 1, § 39, § 52 ods. 1, 2, § 53 ods. 1, 9, 151a, § 151j ods. 1, § 526
ods. 1 a 2, § 565 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ), § 7 ods. 1, 2, § 12 ods. 1, 2, 4, 5, § 17 ods. 3, §
21 ods. 2, 4, 5 zák. č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách, § 497 zák. č. 513/1991 Zb. Obchodného
zákonníka, § 1 ods. 1 a 2, zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a podľa § 3 ods. 3 zák.č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a žalobe vyhovel, pretože zistil, že boli porušené ustanovenia
§ 7 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách. Týmto porušením boli porušené práva žalobkyne tak,
že jej bola spôsobená ujma na majetku (neplatnou dobrovoľnou dražbou jej nehnuteľností) a taktiež

bola preukázaná príčinná súvislosť medzi porušením ustanovení zákona o dobrovoľných dražbách a
poškodením práv žalobkyne. Porušenie ustanovenia § 7 ods. 2 zák. o dobrovoľných dražbách súd
vzhliadol v v nepravdivom vyhlásení žalovaného 1/ o splatnej pohľadávke, spočívajúceho v uplatnení
pohľadávky, ktorá neexistuje, resp. na ktorú sa nedá aplikovať výkon dobrovoľnej dražby. Súd mal
na základe vykonaného dokazovania za nesporné, že neboli splnené všetky zákonné podmienky pre

zosplatnenie úveru podľa § 565 OZ v spojení s § 53 ods. 9 OZ, pretože žalovaný 1/ vo výzve pred
zosplatnením z 28.3.2023 a ani v samotnom zosplatnení neidentifikoval splátku, pre ktorú sa rozhodol
využiť svoje právo na zosplatnenie celého dlhu.

5. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 CSP a nárok na ich náhradu priznal
žalobkyni voči všetkým žalovaným, pretože bola v konaní plne úspešná.

6.1 Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podali odvolanie všetci žalovaní.
6.2. Žalovaní 3/ a 4/ uplatnili odvolacie dôvody podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP a navrhli,
aby odvolací súd rozsudok zmenil tak, že žalobu zamietne, alternatívne, aby napadnutý rozsudok zrušil
a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Majú za to, že v danej veci

boli splnené podmienky pre platné vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru, a že dobrovoľná dražba
prebehla v súlade so zákonom o dobrovoľných dražbách. Pokiaľ ide o trovy konania, nesúhlasia s ich
náhradou žalobkyni, majúc za to, že v danej veci existujú dôvody hodné osobitného zreteľa v zmysle §
257 CSP. Tieto dôvody vzhliadli v okolnostiach danej veci spočívajúcich v tom, že žiadnym spôsobom
nezavinili neplatnosť dražby a v dôsledku pochybenia sa dostali do situácie, že budú musieť vydať

predmet dobrovoľnej dražby.
6.3. Žalovaný 2/ uplatnil odvolacie dôvody podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b/, h/ CSP a navrhol, aby
odvolací súd rozsudok zmenil tak, že žalobu zamietne. Má za to, že súd prvej inštancie vec nesprávne
právne posúdil, keď zmiešaval splnenie podmienok určitosti právneho úkonu zosplatnenia so splnením
podmienok uložených zákonom pre existenciu možnosti veriteľa zosplatniť pohľadávku. Po citácii § 53

ods. 9, 10 a § 565 OZ zhrnul, že podstatou právneho úkonu zosplatnenia je žiadosť veriteľa o zaplatenie
celejpohľadávky.Tátožiadosťpredstavujejednostrannýadresovanýprávnyúkon,ktorýveriteľvykonáva
voči dlžníkovi a na túto žiadosť veriteľa sa vzťahuje podmienka jej určitosti ako podmienka jej platnosti
ako právneho úkonu. Za nesprávny považuje postup súdu prvej inštancie, v ktorom spája povinný obsah
právneho úkonu s podmienkami, ktoré musia byť splnené pred alebo pri vykonaní právneho úkonu

predpísané zákonom. Vyjadril názor, že nie je povinnosťou veriteľa špecifikovať vo výzve konkrétnu
splátku, ale sumu splátok, s ktorou je dlžník v omeškaní. Doplnil, že nie je možné vyvodiť absolútnu
neplatnosť právneho úkonu pre jeho neurčitosť v prípade, ak zákon konkrétne náležitosti právneho
úkonu neurčoval a obsah právneho úkonu bol adresátovi jasný. V danej veci žalobkyňa netvrdila,
že by pre ňu vyvolanie predčasnej splatnosti jej záväzku žalovaným v 1. rade nebolo jasné alebo

určité. Dôvody spočívajúce v možnosti dlžníka spoznať pre akú splátku z viacerých splátok vykonáva
veriteľ zosplatnenie, nemajú oporu v reálnej praxi, a to najmä v prípadoch, kde dlžníci sú v omeškaní
s mnohými splátkami a majú možnosť právnej pomoci združení na ochranu spotrebiteľov a advokátov.
Za relevantný považuje názor, ktorý vo vzťahu k spornej otázke prijal Najvyšší súd SR v uznesení sp.
zn. 1Cdo/123/2022 z 31.01.2024, že žiadnu takúto povinnosť (uviesť v zosplatnení konkrétnu splátku)

zákon veriteľovi neukladá. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b/ CSP vzhliadol v tom, že súd ho
počas celého konania neinformoval o svojom právnom názore, v dôsledku čoho mu znemožnil, aby sa
k predmetnej otázke relevantne vyjadrovali a navrhovali potrebné dôkazy.
6.4. Žalovaný 1/ uplatnil odvolacie dôvody podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b/, f/ a h/ CSP a navrhol, aby
odvolací súd rozsudok zmenil tak, že žalobu zamietne, alternatívne, aby ho zrušil a vrátil vec súdu prvej

inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Zároveň žiadal (podľa upraveného petitu z vyjadrenia
k odvolaniu), aby mu odvolací súd priznal voči žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania
vplnomrozsahu.Nesúhlasísozáveromsúduprvejinštancie,žeuplatnenieprávapodľa§565OZnebolo
platné z dôvodu, že vo výzve v zmysle § 53 ods. 9 OZ nebola špecifikovaná splátka, pre ktorú došlo
k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti. Za relevantný považuje názor, ktorý vo vzťahu k tejto spornej otázke

prijal Najvyšší súd SR v uznesení sp. zn. 1Cdo/123/2022 z 31.01.2024, že žiadnu takúto povinnosť
(uviesť v zosplatnení konkrétnu splátku) zákon veriteľovi neukladá, a že je potrebné predpokladať, že
zosplatneniebolovyvolanétousplátkou,ktorábolavčasezosplatneniatrimesiaceposplatnosti.Doplnil,
že špecifikácia splátky v konečnom dôsledku nemá žiaden pozitívny dopad na zvýšenie platobnejdisciplíny dlžníka, a teda absencia špecifikácie splátky ho nestavia do nevýhodnejšieho postavenia.
Doplnil, že predmetnú otázku posudzovali súdy približne od roku 2008 do roku 2024 tak, že pre
banku požiadavka špecifikácie splátky v zosplatňujúcej výzve nevyplynula. Nová argumentácia, ktorú

v danej veci zvolil súd prvej inštancie, predstavuje zásadný zásah do právnej istoty veriteľov, ktorému
nekorešponduje potrebná ochrana spotrebiteľa. Predmetnú problematiku posudzoval Najvyšší súd SR
pri riešení právnej otázky premlčania, výsledkom čoho bol judikát publikovaný pod R 29/2023, uznesenie
Najvyššieho súdu SR z 29.11.2022 sp. zn. 7Cdo/268/2020. Vychádzajúc z ústavnoprávnych východísk
priority platnosti právneho úkonu a právomoci súdu zákonné predpisy aplikovať a nie novelizovať (nález

Ústavného súdu SR z 1.4.2015 sp. zn. I. ÚS 640/2014) uviedol, že riešenie tejto právnej otázky súdom
prvej inštancie nie je udržateľné. Konkretizoval, čo je na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti potrebné
a vyjadril názor, že v danej veci uplatnil svoje právo na mimoriadne zosplatnenie úveru v súlade s
§ 565 OZ. Špecifikácia splátky by bola navyše nadbytočná, keďže z aktuálnej rozhodovacej praxe
Najvyššieho súdu SR jasne vyplýva, že vždy môže ísť len o splnenie jednej konkrétne vymedzenej
splátky. Veriteľ si nemôže vybrať pre nesplnenie ktorej splátky svoje právo uplatňuje, ako nesprávne súd

prvej inštancie ustálil. Po modelácii konkrétneho príkladu vysvetlil, že názor súdu prvej inštancie nemôže
obstáť i preto, že prakticky by takmer nikdy nemohla nastať situácia, že by veriteľ v týchto právnych
úkonoch uvádzal totožnú splátku, v dôsledku čoho by ani nebolo zrejmé, akú splátku má vlastne veriteľ
v týchto právnych úkonoch uvádzať. Poukázal tiež na skutočnosť, že predmetné znenie OZ (§ 53 ods.
9 a 10) bolo s účinnosťou od 1.11.2024 novelizované, čím zákonodarca s konečnou platnosťou vyriešil

predmetnú problematiku tak, že nebude obligatórnou náležitosťou výzvy uvedenie konkrétnej splátky,
resp. jej špecifikácia, ale postačí len uvedenie sumy, s ktorou je dlžník v omeškaní. Napokon poukázal
na niekoľko rozhodnutí Krajského súdu v Košiciach, Krajského súdu v Banskej Bystrici a Krajského súdu
v Nitre a Krajského súdu v Trenčíne za obdobie od 29.6.2023 do 29.11.2024, v ktorých je zastávaný
rovnaký právny názor na spornú otázku ako má on a Najvyšší súd SR.

7. Žalovaní 3/ a 4/ vo vyjadrení k odvolaniu žalovaných 1/ a 2/ zotrvali na svojich podaniach a stotožnili
sa s dôvodmi, ktoré žalovaní 1/ a 2/ prezentovali vo svojich odvolaniach.

8. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniam všetkých žalovaných navrhla potvrdiť napadnutý rozsudok ako

vecne správny. Stotožnila sa s názorom súdu prvej inštancie, že zosplatnenie jej úveru bolo neplatné
z dôvodu, že veriteľ vo výzve nekonkretizoval splátku s ktorou bola v omeškaní. Dôsledkom toho
vznikla situáca, že nemala možnosť posúdiť, zaplatením ktorej konkrétnej splátky je možné odvrátiť
predčasné zosplatnenie úveru. Na podporu svojich tvrdení poukázala na rozhodnutie Najvyššieho
súdu SR z 25.1.2023 sp. zn. 5Cdo/2/2023 a na uznesenie Najvyššieho súdu SR z 23.2.2022 sp.

zn. 4Cdo/149/2020. Z uvedených dôvodov mala legitímne oprávnenie domáhať sa určenia neplatnosti
dobrovoľnej dražby.

9. Žalovaní 3/a 4/ v odvolacej replike k vyjadreniu žalobkyne zotrvali na podaných odvolaniach.

10. Ďalšie vyjadrenia podané neboli.

11. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 CSP) prejednal odvolania žalovaných ako podané
včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia
odvolacieho pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ust.

§ 379 a § 380 CSP a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že odvolania proti
vyhovujúcemu výroku I. rozsudku nie sú dôvodné.

12. Rozsudok je vo vyhovujúcom výroku I. vecne správny, preto ho odvolací súd v zmysle ustanovenia
v tejto časti § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

13. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 27.01.2026 o 09.50 hod.
v pojednávacej miestnosti č. dverí 207, 2. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia
rozhodnutia boli zverejnené dňa 20.01.2026 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle
ustanovenia § 219 ods. 1, 3 CSP, § 378 ods. 1 CSP a § 385 ods. 1 CSP a contrario.

14. Žalovaní namietali odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. b/, f/ a h/ CSP, t.j., že súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (b/), že súd dospel na základe vykonaných dôkazovk nesprávnym skutkovým zisteniam (f/) a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci (h/).

15. Odvolací súd dospel k záveru, že tieto odvolacie dôvody nie sú vo vzťahu k vyhovujúcemu výroku
I. naplnené.

16. Odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. b/ CSP, spočíva v tom, že nesprávny procesný postup
súdu, znemožňujúci realizáciu práv strany sporu, dosiahne určitú intenzitu, ktorá odôvodní záver o tom,

že celé konanie sa nejaví ako spravodlivé.

17. Odvolací súd po preskúmaní obsahu odvolaní a napadnutého vyhovujúceho výroku rozsudku
konštatuje, že nezistil z obsahu súdneho spisu taký procesný postup súdu prvej inštancie, ktorým by
bolo znemožnené žalovaným uskutočňovať im patriace procesné práva v takej miere, že by došlo k
porušeniu práva na spravodlivý proces.

18. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f/ CSP týkajúci sa skutkových vád rozhodnutia
(nesprávnych skutkových zistení), je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové
zistenia, na základe ktorých súd vec posúdil po právnej stránke a ktoré nemajú v podstatnej časti
oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok

hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 CSP, a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy skutočnosti,
ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov strán nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo
alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas
konania najavo. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré sú založené na chybnom hodnotení
dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré

vyplynuli z prednesov strán alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti,
pravdivosti, eventuálne vierohodnosti alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo
malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. § 192, § 193 a § 205 CSP.

19. K odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP odvolací súd vo všeobecnosti uvádza, že

právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový
stav, to znamená vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa
príslušného právneho predpisu. Právne posúdenie veci je všeobecne nesprávne, ak sa súd dopustil
omylu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), t.j. ak posúdil vec podľa právnej
normy, ktorá na zistený skutkový stav nedopadá, alebo správne určenú právnu normu nesprávne vyložil,

prípadne ju na daný skutkový stav nesprávne aplikoval a vyvodil nezodpovedajúce závery o právach
a povinnostiach strán.

20. Vyhovujúcej časti rozhodnutia súdu nemožno vytknúť nedostatočné zistenie skutkového stavu,
ani že by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov sporových strán

nevyplynuli a ani nevyšli za konania najavo, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli
vykonanými dôkazmi preukázané, alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne, že
by výsledok jeho hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim
z § 192, § 193 a § 205 CSP, alebo že by na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné
ustanovenia alebo použité zákonné ustanovenia nesprávne vyložil. Rozsudok nie je vo vyhovujúcej časti

ani nepreskúmateľný a nebola zistená ani iná vada, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci.

21. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v rozsahu dostatočnom pre úplné zistenie skutkového
stavu, vykonanie ďalších dôkazov nebolo potrebné. Vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ustanovenia §

191 ods. 1,2 CSP. Z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a zo zisteného skutkového
stavu vyvodil aj správne právne závery.

22. Správne, presvedčivé a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody napadnutého vyhovujúceho výroku
rozsudku, s ktorými sa odvolací súd stotožňuje a na tieto odkazuje. Ani počas odvolacieho konania

nevyšli najavo také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali iné rozhodnutie vo veci. Ani odvolacie námietky
žalovaných nemali vplyv na vecnú správnosť rozsudku a nie sú spôsobilé privodiť zmenu napadnutého
vyhovujúceho výroku I. rozsudku.23. Žalovaní vo svojom odvolaní len zopakovali a podrobnejšie rozviedli svoje námietky a argumenty
prednesené pred súdom prvej inštancie, s ktorými sa v odôvodnení svojho rozhodnutia súd prvej
inštancie vyporiadal, aj s tým, prečo na ne neprihliadol.

24. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie o splnení všetkých zákonných
predpokladov pre určenie dobrovoľnej dražby za neplatnú.

25. Z odôvodnenia tejto časti rozsudku jednoznačne vyplýva úvaha súdu, na základe ktorej dospel k

vyššie uvedeným záverom s poukazom na zistený skutkový stav a príslušné zákonné ustanovenia,
ktoré aplikoval v prejednávanej veci a odôvodnenie rozsudku dáva odpoveď na takmer všetky odvolacie
námietky žalovaných, keďže boli už uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie.

26. Na zdôraznenie vecnej správnosti vyhovujúcej časti rozsudku a k odvolacím námietkam žalovaných
odvolací súd dopĺňa nasledovné:

27. Podľa § 53 ods. 10 OZ, ak záložné právo zabezpečuje záväzok zo spotrebiteľskej zmluvy, môže
sa záložný veriteľ v rámci výkonu záložného práva uspokojiť len predajom zálohu na dražbe podľa
osobitného zákona alebo predajom zálohu podľa osobitných zákonov.

28. Podľa § 151j ods. 1 OZ, ak pohľadávka zabezpečená záložným právom nie je riadne a včas splnená,
môže záložný veriteľ začať výkon záložného práva. V rámci výkonu záložného práva sa záložný veriteľ
môže uspokojiť spôsobom určeným v zmluve alebo predajom zálohu na dražbe podľa osobitného
zákona (zákon č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách) alebo domáhať sa uspokojenia predajom
zálohu podľa osobitných zákonov (zákon č. 233/1995 Z.z. Exekučný zákon), ak tento zákon alebo

osobitný zákon neustanovuje inak.

29. Podľa § 151m ods. 4 veta prvá OZ, záložca je povinný strpieť výkon záložného práva a je povinný
poskytnúť záložnému veriteľovi súčinnosť potrebnú na výkon záložného práva.

30. Podľa § 7 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z.z., navrhovateľ dražby je povinný písomne vyhlásiť, že
predmetdražbyjemožnédražiť.Akjenavrhovateľomdražbyzáložnýveriteľ,jepovinnýpísomnevyhlásiť
aj pravosť, výšku a splatnosť pohľadávky, pre ktorú sa navrhuje výkon záložného práva podľa tohto
zákona (§ 16 ods. 3).

31. Podľa § 21 ods. 2 veta prvá zákona č. 527/2002 Z.z. v prípade, ak sa spochybňuje platnosť záložnej
zmluvy alebo boli porušené ustanovenia tohto zákona, môže osoba, ktorá tvrdí, že tým bola dotknutá
na svojich právach, požiadať súd, aby určil neplatnosť dražby.

32. Ak záložný veriteľ vo vyhlásení podľa § 7 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách

uplatní pohľadávku, ktorej pravosť je spochybňovaná, súd je povinný tieto v konaní o určenie neplatnosti
dobrovoľnej dražby skúmať. Záložný veriteľ ako navrhovateľ dražby musí v zmysle § 7 ods. 2 zákona č.
527/2002 Z.z. v zmluve o vykonaní dražby uviesť dôvod konania dražby, a okrem vyhlásenia, že predmet
dražby je možné dražiť, musí vyhlásiť aj špecifikáciu pohľadávky, ktorá je dôvodom výkonu dobrovoľnej
dražby, a to v rozsahu: pravosť, výška a splatnosť (§ 16 ods. 3). Ak teda dražbu navrhuje záložný veriteľ,

je povinný vyhlásiť, že jeho nesplnená pohľadávka, na základe ktorej si uplatňuje výkon záložného práva
formou dobrovoľnej dražby, je pravá, splatná a v uvedenej výške (por. rozhodnutie Najvyššieho súdu
SR z 13.12.2023, sp. zn. 7Cdo/115/2023).

33. Ak žalovaný 1/ v rámci dobrovoľnej dražby uplatnil plnenie majúce svoj základ v predchádzajúcom

zosplatnení pohľadávky, prieskumu jeho oprávnenosti sa žalobkyňa mohla domáhať žalobou na určenie
neplatnosti dražby (§ 21 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z.z.), pretože ak záložný veriteľ (žalovaný 1/) vo
vyhlásení podľa § 7 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z.z. uplatní pohľadávku v celosti na základe neplatného
zosplatnenia, dochádza k porušeniu tohto ustanovenia, pretože záložný veriteľ uplatní pohľadávku, ktorá
neexistuje, čo spôsobuje porušenie ustanovení zákona č. 527/2002 Z.z. (o dobrovoľných dražbách)

zakotvujúce možnosť domáhať sa neplatnosti dobrovoľnej dražby podľa § 21 ods. 2 cit. zákona, pretože
týmto neprípustným spôsobom dochádza k porušeniu práv dlžníka (resp. záložcu), od ktorého veriteľ
prostredníctvom dobrovoľnej dražby vymáha aj nároky bez právneho základu. Vzhľadom na uvedenémožno zhrnúť, že v konaní o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby nie sú súdy nižších inštancií
zbavené povinnosti dôsledne skúmať neplatné zosplatnenie namietané žalobkyňou.

34. Podstatným z hľadiska rozhodnutia vo veci bolo vysporiadať sa s otázkou platnosti zosplatnenia
pohľadávky žalovaného 1/.

35. Podľa § 37 ods. 1 OZ, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak
je neplatný.

36. Podľa § 39 OZ, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo
ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

37. Podľa § 53 ods. 9 OZ (v znení účinnom do 31.10.2024), ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy,
ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch

mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej
ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.

38. Podľa § 565 OZ, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre
nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže

veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

39. Z cit. zák. ustanovení vyplývajú podmienky, za ktorých môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej
pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, ktorými sú v zmysle § 565 OZ: 1/ možnosť straty výhody
splátok bola výslovne určená v dohode medzi veriteľom a dlžníkom alebo v súdnom rozhodnutí, 2/ dlžník

nesplní niektorú zo splátok v deň jej splatnosti a 3/ veriteľ požiada dlžníka o zaplatenie celej pohľadávky
do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

40. Ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, k vyššie uvedeným podmienkam pristupujú ešte ďalšie
dve podmienky v zmysle § 53 ods. 9 OZ, a to: 1/ veriteľ má právo na tzv. stratu výhody splátok (možnosť

požadovať zaplatenie celého dlhu naraz pred jeho konečnou splatnosťou) najskôr po uplynutí troch
mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a 2/ veriteľ upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako
15 dní na uplatnenie tohto práva.

41. V danom spore žalovaný 1/ splnenie povinností v zmysle cit. ustanovení preukazoval Pokusom

o zmier zo dňa 28.3.2023, v ktorom žalobkyňu vyzval na úhradu sumy 1.209,77 € a listom zo dňa
17.4.2023, ktorým oznámil žalobkyni vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru a vyzval ju na úhradu
sumy 36.476,83 €.

42. Súd prvej inštancie v danej veci založil svoj záver o neplatnom zosplatnení na úvahe, že žalovaný 1/

anivjednejztýchtodvochlistínnekonkretizovalomeškanúsplátku,prektorúuplatnilprávonapredčasné
zosplatnenie úveru. Z uvedeného dôvodu obe listiny posúdil súd prvej inštancie ako neurčité právne
úkony, sankcionované absolútnou neplatnosťou podľa § 37 OZ.

43. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, podľa ktorého - i keď žalovaný 1/

preukázal doručenie oboch listín žalobkyni, ani z jednej listiny nie je zrejmá konkrétna omeškaná
splátka, pre ktorú prišlo k zosplatneniu úveru, nakoľko nimi bola žalobkyňa len vyzvaná na úhradu tam
špecifikovaných dlžných súm.

44. Odvolací súd k námietkam žalovaných poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sp. zn.

5Cdo/197/2022 zo dňa 26.6.2024, v ktorom bola riešená otázka, či vo výzve veriteľa dlžníkovi pred
zosplatnením podľa § 53 ods. 9 OZ je veriteľ povinný uvádzať aj konkrétnu splátku, s ktorou je dlžník
v omeškaní. Najvyšší súd SR vo vzťahu k tejto otázke ustálil, že pre platný úkon zosplatnenia je zo
strany veriteľa nevyhnutné, aby už v tejto výzve (upozornenie spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní
na uplatnenie tohto práva - odkaz na § 53 ods. 9 OZ) presne špecifikoval konkrétnu splátku, pre ktorú

jednorazovo a predčasne môže zosplatniť celý dlh. Najvyšší súd SR tiež uviedol, že identifikácia splátky
je potrebná z dôvodu identifikácie prvého dňa plynutia premlčacej doby, ale i pre potrebu vedomosti
dlžníka o tom, zaplatením akej sumy zabráni zosplatneniu úveru. Je to podstatná informácia najmä
v situáciách, pokiaľ predtým došlo k čiastočnému plneniu a dlžná suma sa mohla kumulatívne tvoriťaj dlhšie, pričom ale neboli naplnené podmienky, kedy by mohol byť zosplatnený celý úver. Ak veriteľ
oznámi iba dlžnú sumu s upozornením na možnosť zosplatnenia celého úveru, môže byť spotrebiteľ
pomýlený a v dôsledku informačnej asymetrie môže byť poškodený.

45. S uvedeným záverom sa stotožnil aj iný senát Najvyššieho súdu SR v rozhodnutí sp. zn.
6Cdo/15/2023 zo dňa 25.9.2024, v ktorom uviedol, že „.. neuvedenie konkrétnej splátky, pre ktorú veriteľ
realizoval výzvu na zaplatenie neuhradenej splátky v zmysle § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, malo
za následok neplatnosť zosplatnenia úveru v zmysle § 565 Občianskeho zákonníka, ako aj absolútnu

neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky z dôvodu nesplnenia zákonných podmienok postúpenia
bankovej pohľadávky zo spotrebiteľského úveru na tretiu osobu v zmysle § 92 ods. 8 prvá veta zákona
o bankách, v dôsledku čoho odvolací súd správne skonštatoval nedostatok aktívnej vecnej legitimácie
žalobkyne v spore“.

46.Napokon,otázkasplneniapodmienokvyplývajúcichzust.§53ods.9a§565OZbolatiežpredmetom

posúdenia Najvyšším súdom SR aj v rozhodnutí zo dňa 13.2.2025, sp. zn. 6Cdo/152/2022, ktoré bolo
(aj) publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu SR a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č.
3/2025, pod R 34/2025. Z právnej vety tohto rozhodnutia je zrejmé, že: „Bez konkretizácie splátky, pre
ktorú prichádza zosplatnenie, nie je možné spoľahlivo určiť, či k uplatneniu práva došlo za splnenia
preň zákonom určených podmienok (uplynutia oboch lehôt podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka v

znení účinnom do 31.októbra 2024). Najvyšší súd dospel k záveru, že „na právny úkon nekonkretizujúci
splátku je dôvod nazerať ako na úkon zákon obchádzajúci (nakoľko aj napriek nezakotveniu výslovnej
zákonnej požiadavky na takúto náležitosť jej absencia spôsobuje nedodržanie účelu úpravy, ktorým je
možnosť overenia si splnenia požiadaviek slúžiacich zvýšenej ochrane spotrebiteľa) a i nedostatočne
určitý, v oboch prípadoch sankcionovaný neplatnosťou či už podľa § 39 alebo § 37 ods. 1 OZ“.

47. Podľa čl. 2 CSP, právna istota je stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude
rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít; ak takej ustálenej
rozhodovacej praxe niet, aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý
spravodlivo.

48. S poukazom na závery vyplývajúce z vyššie zmienených rozhodnutí Najvyššieho súdu SR, ako aj
z rozhodnutia publikovaného v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu SR a súdov Slovenskej republiky
pod č. R 34/2025 (uznesenie sp. zn. 6Cdo/152/2022 zo dňa 13.2.2025), odvolací súd zastáva názor,
že právny úkon tzv. zosplatenia úveru veriteľom musí obsahovať konkrétnu splátku, pre ktorú prichádza

zosplatnenie, a to z dôvodov: 1/ určenia, či k uplatneniu práva (zosplatneniu dlhu) došlo za splnenia
preň zákonom určených podmienok (uplynutia oboch lehôt podľa § 53 ods. 9 OZ), 2/ identifikácie prvého
dňa plynutia premlčacej doby ako aj 3/ potreby vedomosti dlžníka o tom, zaplatením akej sumy zabráni
zosplatneniu úveru. V prípade absencie tejto náležitosti je právny úkon neurčitý a zákon obchádzajúci,
sankcionovaný absolútnou neplatnosťou právneho úkonu, či už podľa § 37 alebo § 39 OZ.

49. Citovanými rozhodnutiami vyslovené riešenie spornej právnej otázky je potrebné považovať za
zjednocujúce a formulovaný právny názor za ustálený v rozhodovacej praxi (porov. nález Ústavného
súdu SR sp. zn. I.ÚS 115/2020), ktorý sú súdy povinné rešpektovať, riešenie právnej otázky obsiahnuté v
užpublikovanomrozhodnutíNajvyššiehosúduSRzohľadniťaaplikovaťvzmyslejudikatórnejzáväznosti

pri rozhodovaní v iných, skutkovo a právne rovnakých alebo obdobných prípadoch.

50. V danom prípade, v Pokuse o zmier zo dňa 28.3.2023, v ktorom žalovaný 1/ vyzval žalobkyňu
na úhradu sumy 1.209,77 €, ani v liste zo dňa 17.4.2023, ktorým žalovaný 1/oznámil žalobkyni
vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru a vyzval ju na úhradu sumy 36.476,83 €, nebola špecifikovaná

konkrétna omeškaná splátka, pre ktorú dlh predčasne zosplatnil. Obe tieto listiny súd prvej inštancie
celkom správne posúdil ako neurčité a z tohto dôvodu aj neplatné právne úkony. Súd prvej inštancie
následne správne rozhodol, pokiaľ žalobe vyhovel dôvodiac, že žalovaný 1/ ako záložný veriteľ
uplatnil pohľadávku, ktorá neexistuje, čo spôsobuje porušenie ustanovení zákona č. 527/2002 Z.z. (o
dobrovoľných dražbách) zakotvujúce možnosť domáhať sa neplatnosti dobrovoľnej dražby podľa § 21

ods.2cit.zákona,pretožetýmtoneprípustnýmspôsobomdochádzakporušeniuprávdlžníka,odktorého
veriteľ prostredníctvom dobrovoľnej dražby vymáha aj nároky bez právneho základu.51. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok vo vyhovujúcej časti I. v zmysle ust.
§ 387 ods. 1 CSP, ako vecne správny potvrdil.

52. Pokiaľ ide o trovy konania, súd prvej inštancie priznal žalobkyni nárok na ich náhradu voči všetkým
žalovaným bez rozdielu, zohľadniac pritom (len) zásadu úspechu vo veci.

53. Žalovaní 3/ a 4/ v odvolaní žiadali aplikovať na rozhodnutie o trovách konania ustanovenie § 257
CSP pre okolnosti danej veci spočívajúce v tvrdení, že žiadnym spôsobom nezavinili neplatnosť dražby

a v dôsledku pochybenia sa dostali do situácie, že budú musieť vydať predmet dobrovoľnej dražby.

54. Žalobkyňa, ani žalovaní 1/ a 2/ na tento návrh žalovaných 3/ a 4/ vo svojich vyjadreniach nijak
nereflektovali.

55. Podľa ust. § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné

osobitného zreteľa.

56. Aplikácia tohto ustanovenia (§ 257 CSP) prichádza do úvahy v prípadoch, keď sú naplnené všetky
predpoklady na priznanie náhrady trov konania, avšak súd dospeje k záveru, že sú tu dôvody hodné
osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov neprizná. Výnimočnosť môže spočívať v okolnostiach danej

veci, ale aj v okolnostiach na strane strán sporu. Pri posudzovaní okolností hodných osobitného zreteľa
treba prihliadať na osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery strán a tiež na okolnosti, ktoré viedli
strany k uplatneniu práva na súde, na chovanie strán v priebehu konania a ich postoj v konaní, ako aj k
ďalším relevantným skutočnostiam, ktoré určitým spôsobom individualizujú situáciu strany v tom smere,
že si zasluhuje špecifické zaobchádzanie v zmysle vyššie citovaného ustanovenia (porovnaj rozhodnutie

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. M Cdo 14/99, uverejnené ZSP č. 1/2000, nález sp. zn.
III. ÚS ČR 1840/10 zo dňa 23.9.2010, dostupný na http://nalus.usoud.cz).

57. Odvolací súd musí prisvedčiť názoru žalovaných 3/ a 4/, že v danej veci existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa v okolnostiach prípadu, majúcich v širších súvislostiach prvky takej výnimočnosti, že

činí obvyklé usporiadanie trov konania (podľa zásady úspechu) medzi žalovanými 3/ a 4/ a žalobkyňou
nespravodlivým. Žalovaní 3/ a 4/ skutočne žiadnym spôsobom nezavinili neplatnosť dražby a v dôsledku
pochybenia žalovaného 1/ sa dostali do situácie, že budú musieť vydať predmet dobrovoľnej dražby,
ktorý je už podľa evidencie v katastri nehnuteľností v ich vlastníctve. Za tohto stavu by bolo podľa názoru
odvolacieho súdu v rozpore s požiadavkou spravodlivosti (čl. 2 ods. 1 CSP), pokiaľ by boli zaviazaní

povinnosťou nahradiť žalobkyni trovy konania.

58. Riadiac sa týmito úvahami odvolací súd dospel k záveru, že v okolnostiach prípadu, dôvody
opodstatňujúce dosiahnutie spravodlivého a morálneho usporiadania procesného vzťahu strán
výnimočnou moderáciou nároku na náhradu trov konania podľa ust. § 257 CSP sú vo vzťahu k

žalovaným 3/ a 4/ dané.

59. Nakoľko procesné podmienky konania boli v tomto prípade splnené, odvolacím súdom bola zistená
len právna vada a pre rozhodnutie mal odvolací súd dostatočný skutkový základ, pristúpil v súlade s ust.
§388CSPkzmenevecnenesprávnehovýrokuotrováchkonaniamedzižalovanými3/a4/ažalobkyňou

spôsobom vyplývajúcim z výrokovej časti tohto rozsudku.

60. Vzhľadom k tomu, že žalovaný 1/ zavinil neplatnosť dobrovoľnej dražby a žalovaný 2/ dražil na
základe pohľadávky, na ktorú sa nedal aplikovať výkon dobrovoľnej dražby a zároveň na žalovaného 2/
nebude mať vyhlásenie dobrovoľnej dražby za neplatnú tak citeľný dopad ako na žalovaných 3/ a 4 / - t.j.

nebude musieť vydať predmet dražby, ktorý mal už podľa evidencie katastra nehnuteľností vo svojom
vlastníctve, odvolací súd nárok žalobkyne na náhradu trov prvoinštančného konania voči žalovaným
1/ a 2/ považuje za dôvodný a aj spravodlivý, a preto rozsudok v prislúchajúcom výroku II. ako vecne
správne potvrdil.
61. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v

spojení s ustanovením § 255 ods. 1 CSP a § 262 ods. 1 CSP. Žalobkyňa bola v odvolacom konaní vo
vzťahu k žalovaným 1/ a 2/ plne úspešná, preto má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom
rozsahu. Pokiaľ ide o trovy odvolacieho konania medzi žalobkyňou a žalovanými 3/ a 4/, žalobkyňa
bola úspešná vo vyhovujúcej časti I. rozsudku, kým žalovaní 3/ a 4/ boli úspešní v časti náhrady trovprvoinštančného konania. Prihliadajúc zároveň na okolnosti danej veci, v ktorých odvolací súd vo vzťahu
medzi týmito stranami vzhliadol dôvody hodné osobitného zreteľa, odvolací súd žiadnej z týchto strán
nepriznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania. O výške náhrady medzi žalobkyňou a žalovanými

1/ a 2/ rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré
vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP), zohľadňujúc ustanovenie § 251 CSP.

62. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427

ods. 1, 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).