Uznesenie – Sloboda a ľudská dôstojnosť ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 11. február 2026

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 10Tos/1/2026

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8125011546
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 02. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Monok
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2026:8125011546.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Monoka a sudcov JUDr.
Lucie Bašistovej a JUDr. Gabriely Dubovej, PhD. na neverejnom zasadnutí konanom dňa 11.02.2026,
v trestnej veci odsúdeného A. B. pre pokračovací zločin znásilnenia podľa § 199 ods. 1, ods. 2 písm.
b) Tr. zákona a iné, o sťažnosti okresného prokurátora proti uzneseniu Okresného súdu Prešov sp. zn.
41PP/28/2025 zo dňa 28.11.2025, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. poriadku z a m i e t a sťažnosť okresného prokurátora.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením okresný súd podľa § 66 ods. 1 písm. b) Tr. zákona podmienečne prepustil
odsúdeného A. B. z výkonu trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený rozsudkom Okresného súdu
Kežmarok sp. zn. 11T/51/2022 dňa 01.03.2023 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp.
zn. 9To/7/2023 zo dňa 24.05.2023 podľa § 199 ods. 2 Tr. zákona vo výmere 5 rokov. Podľa § 68 ods.

1 Tr. zákona mu určil skúšobnú dobu v trvaní 36 mesiacov.

Proti tomuto uzneseniu podal prokurátor ihneď po jeho vyhlásení a poučení o opravnom prostriedku
do zápisnice o verejnom zasadnutí sťažnosť, ktorú následne aj bližšie písomne odôvodnil. V podanej
sťažnosti uviedol, že má za to, že doposiaľ neboli splnené podmienky pre podmienečné prepustenie,
nakoľko odsúdený za viac ako tri roky získal len jednu disciplinárnu odmenu, čo nepovažuje za

dostatočné. Odsúdený sa vo výkone trestu správa de facto len tak, ako to vyžadujú interné predpisy
ústavu na výkon trestu, pričom z hodnotenia ústavu, ktoré sa rozsiahle venuje umiestneniu odsúdeného
vo výstupnom oddiely Šanca na návrat 2 však nie sú obsiahnuté také materiálne skutočnosti opisujúce
správanie sa odsúdeného a jeho zmenu k lepšiemu, ktoré by splnenie materiálnych podmienok
odôvodňovali. V tejto súvislosti prokurátor poukázal na skutočnosť, že ide o opakujúci sa problém
hodnotení, pričom podľa prokurátora pri závažnej trestnej činnosti musí byť podané hodnotenie

komplexnejšie, nakoľko hodnotenie odsúdeného, že sa správa slušne a neporušuje ústavný poriadok
je len konštatovaním o primárnej povinnosti odsúdeného. V danom prípade nie je možné vyvodenie
záveru o náprave páchateľa konštatovať len s ohľadom na získanie jednej disciplinárnej odmeny
a navyše udelenej dňa 10.10.2025, teda len 10 dní pred podaním žiadosti o podmienečné prepustenie,
čo s ohľadom na obsah činnosti, za ktorú bola odmena uložená, a to za vzorný výkon činností pre
všeobecný rozvoj osobnosti odsúdeného, vyvoláva dojem udelenia odmeny práve za týmto účelom.

Prokurátor zastáva názor, že odsúdený mal za viac ako tri roky dostatok časového priestoru na získanie
odmien a preukázanie splnenia materiálnych podmienok pre podmienečné prepustenie, čo ale v danom
prípade nie je možné konštatovať. Z uvedených dôvodov prokurátor navrhol zrušiť napadnuté uznesenie
a žiadosť odsúdeného zamietnuť.

Na základe podanej sťažnosti preskúmal krajský súd v zmysle ust. § 192 ods. 1 Tr. poriadku správnosť

výroku napadnutého uznesenia, proti ktorému sťažovateľ podal sťažnosť, ako aj konanie tomuto výroku
napadnutého uznesenia predchádzajúce a dospel k záveru, že sťažnosť prokurátora nie je dôvodná.Z obsahu spisového materiálu, ako aj zo samotného napadnutého uznesenia vyplýva, že odsúdený A. B.
vykonáva úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 5 rokov, ktorý mu bol uložený rozsudkom Okresného

súdu Kežmarok sp. zn. 11T/51/2022 dňa 01.03.2023 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove
sp.zn.9To/7/2023zodňa24.05.2023prepokračovacízločinznásilneniapodľa§199ods.1,ods.2písm.
b) Tr. zákona s poukazom na ustanovenie § 139 ods. 1 písm. c) Tr. zákona v štádiu pokusu podľa § 14
ods. 1 Tr. zákona a pokračovací zločin sexuálneho násilia podľa § 200 ods. 1 Tr. zákona a na jeho výkon
bol zaradený do ústavu s minimálnym stupňom stráženia. Uložený trest začal odsúdený vykonávať dňa

24.05.2023 s tým, že mu do výkonu trestu bola započítaná aj doba strávená vo väzbe od 17.06.2022
do 24.05.2023. Koniec vykonávaného trestu odňatia slobody mal tak predpokladaný dňa 17.06.2027.

Z ustanovenia § 66 ods. 1 písm. b) Tr. zákona vyplýva, že súd môže osobu odsúdenú za zločin
podmienečne prepustiť na slobodu po výkone dvoch tretín uloženého trestu odňatia slobody, ak vo
výkone trestu plnením svojich povinností a svojím správaním preukázala polepšenie a môže sa od nej

očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život.

Podľa § 66 ods. 2 Tr. zákona pri rozhodovaní o podmienečnom prepustení súd prihliadne aj na povahu
spáchaného trestného činu a na to, v akom ústave na výkon trestu odsúdený trest vykonáva.

Zo spisového materiálu je zrejmé, že odsúdený výkonom dvoch tretín z úhrnného trestu odňatia slobody
vo výmere 5 rokov dňa 17.10.2025 splnil formálnu podmienku týkajúcu sa možnosti podmienečného
prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody.

Pokiaľ ide o materiálne podmienky, prvou je, že odsúdený vo výkone trestu plnením svojich povinností a

správaním preukázal polepšenie, a druhou je, že sa môže od neho očakávať, že v budúcnosti povedie
riadny život. Prvá materiálna podmienka sa viaže na správanie odsúdeného vo výkone trestu odňatia
slobody a jej plnenie preukazuje príslušný ústav na výkon trestu v hodnotení odsúdeného (§ 62 zák. č.
475/2005 Z. z. o výkone trestu odňatia slobody).

Splnenie druhej materiálnej podmienky súd objasňuje a skúma komplexnejšie. Posudzuje všetky
okolnosti súvisiace s osobou odsúdeného, jeho osobné a charakterové vlastnosti, celkový postoj k
spoločenským normám, prostredie, v ktorom žil, celý doterajší život, povahu a charakter trestnej činnosti,
pre ktorú je vo výkone trestu s cieľom, či všetky tieto skutočnosti umožňujú prijať prognózu, že v prípade
prepustenia na slobodu povedie riadny život, t. j. život v súlade s právnymi, morálnymi a etickými

normami spoločnosti.

Z judikatúry Ústavného súdu SR týkajúcej sa hodnotenia materiálnych podmienok podmienečného
prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody, ktorá bola zhrnutá v náleze Ústavného súdu SR sp. zn.
I. ÚS 36/2022 z 24.05.2022, vyplýva, že zmysel podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia

slobody nie je v tom, aby za dobré správanie bol odsúdený automaticky podmienečne prepustený po
uplynutí stanovenej doby bez zreteľa na účel trestu. Je potrebné vziať do úvahy i samotný účel trestu,
ktorý obsahuje viac komponentov, ku ktorým súdy pri svojom rozhodovaní musia prihliadať. Podstatou
ich úvah je potom v konečnom dôsledku dôvodnosť predpokladu, že odsúdený povedie v budúcnosti i
na slobode riadny život s minimalizáciou rizika jeho recidívy (IV. ÚS 85/2011, IV. ÚS 321/2013).

Všeobecný súd rozhodujúci o podmienečnom prepustení z výkonu trestu odňatia slobody však musí
zohľadniť všetky zadovážené dôkazy, ktoré mu poskytnú komplexný obraz o osobe odsúdeného a
jeho celkovom správaní a plnení povinností vo výkone trestu, pretože aj tieto okolnosti vedia do istej
miery ovplyvniť predpoklad o tom, aké správanie možno od odsúdeného očakávať potom, ako opustí

brány väzenia. Pri skúmaní splnenia materiálnych podmienok týkajúcich sa možnosti podmienečného
prepustenia odsúdeného na slobodu je preto pre všeobecný súd dôležité zistiť a vyhodnotiť správanie
odsúdeného počas výkonu trestu odňatia slobody. Pritom správanie odsúdeného je determinované
samotným výkonom trestu odňatia slobody, ako aj plnením jeho účelu, ktorý spočíva v prevencii pred
ďalším páchaním trestnej činnosti a výchove odsúdeného k vedeniu morálneho a slušného života (III.

ÚS 154/09, IV. ÚS 85/2011).

S ohľadom na povahu a účel tohto právneho inštitútu je odôvodneným úsudok, že o takomto polepšení
môže okrem iného svedčiť, ak odsúdený riadne a zodpovedne plní povinnosti, ktoré vo výkone trestupre neho vyplývajú z právnych predpisov, ak dodržiava ústavný poriadok a stanovený režim, plní
pokynypríslušníkovZboruväzenskejajustičnejstráže,dodržiavazásadyslušnéhosprávania,iniciatívne
spolupracuje a plní program zaobchádzania, dodržiava povinnosti a zákazy obsiahnuté v zákone o

výkone trestu odňatia slobody a vo vyhláške, ktorou sa vydáva Poriadok výkonu trestu a pod..

Zmyslom podmienečného prepustenia nie je odmeniť odsúdeného za dobré správanie vo výkone trestu
a nemôže tak byť ani paušálne vylúčené u niektorých kategórií odsúdených, napr. recidivistov, ako
špecifické sprísnenie trestného postihu. Nariadenie podmienečného prepustenia z výkonu trestu je

namieste vtedy, ak už k náprave, resp. k dosiahnutiu účelu trestu ďalší pobyt odsúdeného vo výkone
trestu nie je nutný, pričom možno vzhľadom na všetky relevantné okolnosti predpokladať, že odsúdený
povedie aj na slobode riadny život.

Krajský súd zdôrazňuje, že predpoklad vedenia riadneho života v budúcnosti nemôže byť založený
predovšetkým, či dokonca výlučne na trestnej minulosti konkrétneho jednotlivca. Je potrebné zohľadniť

ďalšie aktuálne poznatky o osobe odsúdeného, stav jeho nápravy i prostredie, v ktorom by sa ocitol
po prípadnom podmienečnom prepustení na slobodu, ako aj zaoberať sa okolnosťami spáchania
trestnej činnosti s ohľadom na mieru prekonania subjektívnych príčin tejto trestnej činnosti na strane
odsúdeného. Trestnú minulosť nemožno hodnotiť formalisticky – koľkokrát bol jednotlivec odsúdený.
Je potrebné zvážiť, pred akou dlhou dobou a z akých dôvodov došlo k spáchaniu predchádzajúcich

trestných činov a či možno od odsúdeného na základe jeho aktuálneho výkonu trestu očakávať, že
povedenie riadny život (nálezy Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. I.ÚS 2201/16 z 3.1.2017 a sp.
zn. II.ÚS 1945/20 z 29.1.2021 a obdobne nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 36/2022).

V načrtnutých súvislostiach je potrebné pripomenúť, že jedným z účelov trestu je aj vytvorenie

podmienok na výchovu odsúdeného k tomu, aby viedol riadny život
(§ 34 ods. 1 Tr. zákona), resp. vytvárať podmienky umožňujúce podporovať a rozvíjať pozitívne
osobnostné rezervy pre resocializáciu odsúdených, aby viedli riadny život (§ 1a zákona č. 475/2005
Z. z. o výkone trestu odňatia slobody a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov). Pokiaľ ide o konkrétne posúdenie okolností tej-ktorej veci, je potrebné poukázať tiež na to,

že riaditeľ ústavu na výkon trestu odňatia slobody disponuje najkomplexnejšími a najrelevantnejšími
informáciami o odsúdenom, keďže je de facto v priamom kontakte s ním (uznesenie Najvyššieho súdu
SR sp. zn. 4Urtos/6/2020 z 18.11.2020).

V prvom rade krajský súd vo vzťahu k sťažnostným námietkam ohľadne nedostatočného hodnotenia

odsúdeného z ÚVV a ÚVTOS konštatuje, že predmetné hodnotenie poskytlo všetky podstatné
informácie potrebné pre rozhodnutie o žiadosti odsúdeného, preto krajský súd hodnotí námietky
prokurátora v tomto smere ako nedôvodné. Z hodnotenia odsúdeného z ÚVV a ÚVTOS Prešov, kde
v súčasnosti vykonáva trest v ústave na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, vyplýva, že
odsúdený pokyny a príkazy príslušníkov plní, pričom bol aj raz disciplinárne odmenený a disciplinárne

potrestaný nebol. Má jeden kladný poznatok za systematickú aktivitu na skupinovej psychoterapii
počas celej doby ochranného protialkoholického liečenia, ktoré vykonal od 11.06.2026 do 12.11.2024
a Mestským súdom Košice bol uznesením sp. zn. 31Nt/25/2024 zmenený spôsob výkonu ochrannej
liečby protialkoholickej z ústavnej na ambulantnú liečbu a zaviazal ho vykonať ju po skončení výkonu
trestu odňatia slobody.

Jeho správanie je dlhodobo na požadovanej úrovni a aj keď nie je zaradený do pracovného procesu,
nakoľko je starobný dôchodca, aj napriek zdravotným obmedzeniam sa zapája do upratovacích
a čistiacich prác. Resocializačná prognóza je podľa záverov hodnotenia riaditeľa ústavu menej priaznivá
a riziko recidívy stredné. Vzhľadom na vyššie uvedené riaditeľ konštatoval, že odsúdený preukazuje

splnenie podmienok na podmienečné prepustenie, a preto odporúčal jeho podmienečné prepustenie
s dohľadom a uložením primeraných povinností a obmedzení, a to najmä zákaz požívať alkoholické
nápoje a pripojil sa aj k návrhu odsúdeného o podmienečné prepustenie.

Od 16.07.2025 je odsúdený umiestnený vo výstupnom oddiele a bol zaradený do projektu Šanca

na návrat 2 s cieľom plynulého prechodu do občianskej spoločnosti. Absolvoval moduly, ktoré boli
zamerané na sociálnu komunikáciu, sebapoznanie, finančnú gramotnosť, závislosť a rodinné vzťahy.
Na základe uvedeného je možné konštatovať, že odsúdený jednoznačne vo výkone trestu plnením
svojich povinností a svojím správaním preukázal polepšenie, a že teda splnil prvú materiálnu podmienkupodmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody. Nie je preto možné považovať námietky
prokurátora o získaní len jednej odmeny za podstatné, nakoľko odsúdený je starobný dôchodca,
a napriek tomu sa angažoval pri upratovaní a získal odmenu za všeobecný rozvoj osobnosti. Nemenej

bez významu je skutočnosť, že odsúdený nie je osobou, ktorá by sa dopúšťala trestnej činnosti
pravidelne, keďže bol doposiaľ dvakrát súdne trestaný, pričom vo výkone trestu je prvýkrát. Preto sa nie
je možné stotožniť ani so striktným bazírovaním na získaní odmien pre preukázanie splnenia materiálnej
podmienky, keďže aj celkové správanie odsúdeného vo výkone trestu zodpovedá záveru o polepšení
odsúdeného.

Pokiaľ ide o posúdenie splnenia druhej materiálnej podmienky podmienečného prepustenia je potrebné
opätovne zdôrazniť, že pred spáchaním trestnej činnosti, za ktorú odsúdený vykonáva trest odňatia
slobody, ešte vo výkone trestu odňatia slobody nebol. V predmetnom prípade teda predtým na neho
nebolo vykonávané cielené nápravné pôsobenie v tom zmysle, aby bolo možné konštatovať, že ani
takéto pôsobenie neviedlo k náprave páchateľa, a že je preto potrebné voči nemu uplatňovať prísnejšie

sankcieaopatrenia,atakhointenzívnejšieviesťkzmeneživotnýchpostojov.Sprihliadnutímnauvedené
a keďže od začiatku výkonu trestu bolo potrebné hodnotiť správanie odsúdeného ako bezproblémové,
nietdôvodudomnievaťsa,žeodsúdenýsvojesprávaniepodlhérokyprispôsobovalpodmienkamvýkonu
trestu len za účelom splnenia predpokladov na podmienečné prepustenie.

Ďalším dôležitým faktorom pri rozhodovaní o podmienečnom prepustení z výkonu trestu odňatia slobody
je aj postoj samotného odsúdeného k ním spáchanej trestnej činnosti (uznesenie Najvyššieho súdu SR
sp. zn. 4Urtos/7/2020 z 19.11.2020). Odsúdený má k spáchanej trestnej činnosti kritický postoj, je mu
ľúto, čo sa stalo. Vychádzajúc z obsahu vykonaných dôkazov krajský súd v danom prípade dospel k
záveru, že u odsúdeného A. B. je splnená aj druhá materiálna podmienka.

Vhodné predpoklady pre to, aby v prípade podmienečného prepustenia odsúdený A. B. žil riadnym
životom, vytvára aj stabilné rodinné prostredie. Odsúdený uviedol, že komunikuje s manželkou každý
deň a odpustila mu. Predtým žili normálny život, vychovali s manželkou štyri deti a po smrti synov
to išlo dolu vodou a dal sa na alkohol, no záleží mu na rodine a najviac na vnúčatách. Vzhľadom na

uvedené musí krajský súd konštatovať, že záver okresného súdu v tom smere, že odsúdený spĺňa
zákonom požadované podmienky pre podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, je
správny. Podľa krajského súdu odsúdený počas výkonu trestu plnením svojich povinností a svojím
správaním preukázal polepšenie do takej miery, že možno od neho očakávať, že povedie v budúcnosti
riadnyživot.Pozitívnepôsobíajkontaktodsúdenéhosblízkourodinou,dokoncasmanželkoukaždýdeň,

z ktorého možno vyvodiť žiadúcu a trvalú existenciu sociálneho zázemia odsúdeného po jeho prepustení
na slobodu.

Krajský súd sa stotožnil aj so záverom okresného súdu pri určení skúšobnej doby, ktorá odráža charakter
trestnej činnosti, ale aj postoj odsúdeného vo výkone trestu odňatia slobody, jeho správanie a je určená

tak, aby jeho život na slobode odôvodňoval oprávnenosť predpokladu, že povedie riadny život.

S poukazom na uvedené potom krajský súd jednomyseľne sťažnosť okresného prokurátora ako
nedôvodnú zamietol.
jednomyseľne

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.