Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 11. február 2026

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 13CoP/16/2026

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2325203536
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 02. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Táňa Šefčíková
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2026:2325203536.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Táne Šefčíkovej a sudcov JUDr.
Daniela Ilavského a JUDr. Petra Kalatu, v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: A. A.,
narodený XX.XX.XXXX, bytom ako matka, zastúpený kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych
vecí a rodiny Galanta, dieťa matky: A. A. A., B. C., narodená XX.XX.XXXX, trvale bytom A. XXX,
D., zastúpená splnomocnencom: Advokátska kancelária Ivan Syrový, s.r.o, so sídlom Kadnárova 83,

831 06 Bratislava a otca: A. E. A., narodený XX.XX.XXXX, trvale bytom A. XXXX/XX, F., v konaní
o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní matky proti uzneseniu Okresného súdu Galanta č. k.
32P/164/2025-63 zo dňa 01.12.2025, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol návrh matky na nariadenie neodkladného

opatrenia, ktorým by súd zaviazal otca do právoplatného skončenia konania o návrhu matky na zvýšenie
vyživovacej povinnosti otca zo sumy 550 eur mesačne na sumu 1100 eur mesačne k povinnosti platiť
výživné na maloletého v sume 800 eur mesačne.

2. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil ustanoveniami § 324 ods. 1 až 3, § 325 ods. 1 a 2, § 329 ods. 2
a § 330 ods. 1 a 2 a zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) a § 2 ods. 1,

a § 360 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“).

3. Vecne dôvodil, že neexistuje hrozba ujmy na právach maloletého, ktorú by bolo dôvodné odstrániť
nariadením matkou navrhovaného neodkladného opatrenia. Poukázal na ustanovenie § 366 CMP
umožňujúce súdu neodkladným opatrením nariadiť platiť výživné v nevyhnutnej miere. Bral do úvahy
skutočnosť, že naposledy bola vyživovacia povinnosť otca upravená rozsudkom č. k. 32P/130/2024-147

zo dňa 09.12.2024, ktorým bola schválená rodičovská dohoda, v zmysle ktorej sa otec zaviazal hradiť
výživné zvýšené z pôvodne určenej sumy 350 eur mesačne na sumu 550 eur mesačne. Bral do
úvahy tiež tvrdenia matky, podľa ktorých jej čistý mesačný príjem dosahuje sumu okolo 1600 eur
mesačne (plánuje zmeniť zamestnanie, pričom v novom zamestnaní predpokladá príjem okolo 1500
eur mesačne brutto). Matka vyčíslila náklady na domácnosť vrátane bežných výdavkov na maloletého
v celkovej sume okolo 2000 eur mesačne. Ako ďalšie špecifické výdavky matka v návrhu uviedla,

že maloletému prostredníctvom odborníkov a fyzioterapeutického centra zabezpečuje kombináciu
ambulantnej fyzioterapie 1-2 krát týždenne a hipoterapie 4-5 krát týždenne, pričom mesačné náklady
na tieto terapie presahujú 680 eur vrátane cestovného a potrebného vybavenia. Ďalej mu poskytuje
odporúčané športové aktivity, najmä Aikido 2 krát týždenne s približnými mesačnými nákladmi 50 eur,
mesačné náklady na matematiku predstavujú 84 eur, poplatky za matematické tábory dosahujú 155-165
eur za turnus s vysokými nákladmi na dopravu, náklady na online krúžky angličtiny a šach predstavujú

200 eur spolu s pravidelným mesačným školným, náklady na záľuby maloletého - akvaristiku a chov
zvierat mesačne predstavujú približne 315 eur, pričom na záhradnícke a šľachtiteľské aktivity míňa ročneokolo 150 eur. Súd prvej inštancie mal zároveň za osvedčené, že otec maloletého dieťaťa toho času
uhrádza riadne mesačné výživné v sume 550 Eur, pričom dobrovoľne prispieva nad rámec výživného
matke sumou 50 Eur od augusta 2025 (čo vyplýva z komunikácie medzi rodičmi pripojenej matkou

k návrhu ako aj otcom k vyjadreniu), a taktiež má otec prispievať dobrovoľnú sumu 200 Eur ročne,
rozdelenú do štyroch platieb po 50 EUR - pri narodeninách, meninách maloletého, nástupe do školy
a Vianociach - s platnosťou od septembra 2025. Súd prvej inštancie mal zároveň osvedčené z konaní
vedených pod sp. zn. 32P/58/2025 a 32P/130/2025, že matka má aktuálne vytvorené vhodné podmienky
pre zabezpečovanie starostlivosti o maloleté dieťa, ktorého výživa nie je ohrozená, a ktorú starostlivosť

zabezpečuje už dlhodobo. S poukazom na uvedené skutočnosti súd prvej inštancie uzavrel, že v danom
prípade neboli splnené zákonné predpoklady pre rozhodnutie súdu o nariadení neodkladného opatrenia.
Ako už bolo uvedené vyššie, nariadiť rodičovi platiť výživné neodkladným opatrením je možné iba v
nevyhnutnej miere, ak sú okolnosti prípadu také, že vyžadujú okamžitý zásah súdu, pretože výživa
dieťaťa nie je zabezpečovaná. Táto skutočnosť v konaní podľa súdu prvej inštancie nebola osvedčená.
Súd prvej inštancie nezistil, že by v danom prípade existovala nejaká bezprostredne hroziaca ujma,

ku ktorej by mohlo dôjsť, keby vo veci nenariadil neodkladné opatrenie, nakoľko maloleté dieťa má
riadne zabezpečenú výživu, ako aj vhodné podmienky pre jeho starostlivosť, pričom otec uhrádza
riadne mesačné výživné určené súdnym rozhodnutím, ako aj prispieva matke nad rámec určeného
výživného. Zodpovedajúcu výšku vyživovacej povinnosti bude súd prvej inštancie skúmať v rámci
riadneho dokazovania vo veci samej v konaní o návrhu na zvýšenie vyživovacej povinnosti otca na

maloleté dieťa, v ktorom bude dostatočný priestor na preukázanie všetkých skutočností, majetkových
pomerov rodičov a oprávnených výdavkov maloletého dieťaťa a na vykonanie dokazovania za účelom
zistenia skutočného stavu veci.

4. Voči uzneseniu súdu prvej inštancie zamietajúcemu návrh matky na nariadenie neodkladného

opatrenia sa odvolala matka, a to z dôvodov uvedených v ustanoveniach § 365 ods. 1 písm. f) a
h) CSP a v § 62 CMP, keď podľa nej súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci a zároveň súd prvej inštancie podľa nej nesprávne a neúplne zistil skutkový stav veci. Mala za
to, že dôvodnosť nariadenia neodkladného opatrenia bola osvedčená doloženými lekárskymi správami

a odporúčaniami odborníkov, s tým, že procedúry a nastavené aktivity maloletého sú opodstatnenými
potrebami maloletého či už zo zdravotnej alebo mentálnej stránky. Mala tiež za to, že súd pri svojom
rozhodnutí vychádzal z nedostatočného osvedčenia možností otca, nakoľko otec nepredložil ani
neosvedčil dôkazy o svojich skutočných príjmoch a výdavkoch. Rozporovala účasť otca na zdravotnej
starostlivosti o maloletého a poukazovala tiež na to, že otec odmieta odborné odporúčania lekárov,

psychológov a terapeutov, pokiaľ nezodpovedajú jeho subjektívnym predstavám. V súvislosti s novou
vyživovacou povinnosťou otca mala za to, že táto nesmie byť na úkor maloletého. Súd prvej inštancie
podľa nej abdikoval nielen na posúdenie súčasného stavu, ale aj povinnosť zohľadniť stav preventívne
do budúcnosti, nakoľko z účelu neodkladných opatrení vyplýva práve preventívny charakter a slúži na
zabránenie hroziacej ujmy, najmä ak ide o zabezpečenie zdravotnej starostlivosti a základných potrieb

maloletého, pričom princíp prihliadania na najlepší záujem dieťaťa zúžil len na otázku minimálneho
prežitia maloletého. Súd prvej inštancie mal brať do úvahy špecifiká súvisiace so zdravotným stavom
maloletého a vyhodnotiť potrebu podpory jeho vzdelávania a aktivít v kontexte možného ohrozenia
vývinu a zdravia maloletého. Mala tiež za to, že súd prvej inštancie mohol ex offo posúdiť samotný návrh
matky a prípadne ho korigovať v rozsahu zohľadňujúcom potreby maloletého. Navrhla, aby odvolací súd

odvolaním napadnuté uznesenie zmenil tak, že uloží otcovi povinnosť prispievať na výživu maloletého
sumou 800 eur mesačne do rozhodnutia vo veci samej.

5. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§
362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti

ktorému zákon odvolanie pripúšťa [§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 písm. d) CSP], po skonštatovaní, že
podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné
odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 CSP v spojení s § 62 ods. 1 CMP), preskúmal napadnuté rozhodnutie
bez viazanosti rozsahom (§ 65 CMP) a dôvodmi odvolania (§ 66 CMP), s prihliadnutím na prípadné vady
konania, iba ak by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ktoré ale nezistil (§ 67 CMP), bez

potreby zopakovania alebo doplnenia dokazovania (§ 68 CMP), postupom bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie matky nie je dôvodné a
napadnuté uznesenie je potrebné, ako vecne správne potvrdiť (§ 387 ods. 1 CSP).6. Predmetom odvolacieho konania je posúdenie vecnej a právnej správnosti uznesenia súdu prvej
inštancie, ktorým zamietol návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým by súd uložil
otcovi povinnosť prispievať na výživu maloletého sumou 800 eur mesačne do rozhodnutia vo veci samej.

7. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

8. Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na

návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

9. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

10. Podľa § 366 CMP neodkladným opatrením môže súd nariadiť platiť výživné v nevyhnutnej miere.

11. Podľa § 329 ods. 1 a 2 CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj
bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní
proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase

vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

12. Podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo
výroku vecne správne (odsek 1). Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov

napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody (odsek 2).

13. Podľa § 63 CMP v odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové
dôkazné návrhy.

14. V zmysle čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri
akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami
sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.

15. Podľa článku 5 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o rodine“) záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom
pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého
dieťaťa sa zohľadnia najmä a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa ako aj bezpečie a
stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a

citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným
postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa
zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky
na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné
vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových

väzieb s obidvoma rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami i využitie možných prostriedkov na
zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.

16. V zmysle čl. 41 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, starostlivosť o deti a ich výchova je právom
rodičov; deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť.

17. Záver súdu prvej inštancie o tom, že potreba bezodkladne upraviť pomery nebola osvedčená je
vecne správny, súd prvej inštancie vec správne právne posúdil a rozhodnutie aj zrozumiteľne odôvodnil,
odvolací súd sa v ďalšom obmedzí na upresnenie a doplnenie dôvodov uvádzaných súdom prvej
inštancie, a to aj s ohľadom na matkou uvádzané odvolacie námietky.

18. Zákonná úprava konania o neodkladných opatreniach vyžaduje na nariadenie neodkladného
opatrenia, ako formy procesnej ochrany vo veciach starostlivosti súdu o maloletých, zásadne potrebu
bezodkladne upraviť pomery účastníkov. Osobitnej povahe tohto procesného inštitútu zodpovedázjednodušený a zrýchlený procesný postup súdu pri rozhodovaní o návrhu na jeho nariadenie,
keď súd spravidla rozhodne bez výsluchu a vyjadrenia účastníkov a bez nariadenia pojednávania.
Naliehavý charakter konania o neodkladnom opatrení neumožňuje, aby sa vo veci vykonávalo rozsiahle

dokazovanie tak, ako v riadnom konaní, preto sa iba osvedčuje, či sú splnené podmienky na nariadenie
neodkladného opatrenia. Osvedčovanie na rozdiel od dokazovania znamená, že súd prostredníctvom
označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na
neodkladné opatrenie (por. uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28.11.2012, sp. zn. 6 M Cdo 5/2012).
Spravidla to znamená, že súd vychádza zo skutkových tvrdení navrhovateľa, ktoré posudzuje v súvislosti

s dostupnými dôkazmi z hľadiska ich pravdepodobnosti. Nariadenie neodkladného opatrenia v každom
prípade vyžaduje splnenie podmienky, že je tu potreba bezodkladne upraviť pomery.

19. Povinnosť súdu rozhodnutie náležite odôvodniť je odrazom práva strany sporu na dostatočné a
presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktorý sa zaoberá so všetkými právne relevantnými
dôvodmi uplatnenej žaloby, ako aj so špecifickými námietkami strany sporu. Porušením uvedeného

práva strany sporu na jednej strane a povinnosti súdu na strane druhej, sa strane sporu (okrem upretia
práva dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia práve zvoleným spôsobom) odníma možnosť náležite
skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu v rámci využitia prípadných riadnych alebo
mimoriadnych opravných prostriedkov. Za znemožnenie strane uskutočňovať jej patriace procesné
práva v takej miere, že dochádza k porušeniu práva na spravodlivý proces v zmysle § 420 písm. f) CSP,

treba preto považovať aj taký nedostatok rozhodnutia súdu, keď rozhodnutie neobsahuje žiadne dôvody
alebo ak v ňom absentuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie vo veci, prípadne,
ak argumentácia obsiahnutá v odôvodnení rozhodnutia je natoľko vnútorne rozporná, že rozhodnutie
ako celok je nepresvedčivé (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 31. januára 2019, sp. zn. 6Cdo/98/2017).

20. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a
aplikujekonkrétnuprávnunormunazistenýskutkovýstav.Nesprávnymprávnymposúdenímvecijeomyl
súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak
súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale
interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery (rozhodnutie

Najvyššie súdu SR 5 Cdo 65/2010 z 08.07.2010)

21. Odvolací súd nespochybňuje závery matkou doložených lekárskych správ a odporúčania lekárov vo
vzťahu k rehabilitáciám. Ani z predložených lekárskych správ však nevyplýva, že by bez realizovaných
odporúčaných rehabilitácií maloletému hrozila bezprostredná ujma, ktorá vyžaduje zásah neodkladným

opatrením. Obzvlášť, ak v aktuálnom štádiu konania nie je vyjasnená otázka, či k rehabilitáciám, resp.
terapiám nie je adekvátny ekvivalent, ktorý je buď v celom rozsahu alebo zo značnej časti hradený zo
zdravotného poistenia, prípadne zo zdravotného poistenia refundovaný. Rovnako maloletému nehrozí
v súčasnom štádiu konania žiadna vo vzťahu k rozsahu záujmovej činnosti, prípadne vo vzťahu k
rozšíreniu vzdelávania (napr. o matematiku, prípadne vzdelávanie formou časopisov zameraných na

vedecké témy) a platí to aj o záľubách maloletého zameraných na záhradníctvo, akvaristiku, prípadne
chov zvierat.

22. Matka teda skutočnosť, že by nevyhovením jej návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
hrozila maloletému akákoľvek ujma nijako neosvedčila. Z ňou založenej bilancie výdavkov a príjmov

nevyplývajú žiadne nevyhnutné náklady maloletého, ktoré by vyžadovali pri súčasnej participácii otca
na plnení vyživovacej povinnosti rozhodnutie súdu neodkladným opatrením o uložení povinnosti otca
platiť výživné v nevyhnutnej miere. Matka sama nespochybňuje, že otec si plní vyživovaciu povinnosť
stanovenú rozhodnutím súdu vo výške 550 eur mesačne. Zároveň dobrovoľne každý mesiac hradí
navyše 50 eur mesačne. Okrem toho platí dobrovoľne navyše sumu 200 eur rozdelenú do platieb po

50 eur. V konečnom súčte to znamená, že otec hradí na výživnom od mesiaca august 2025 sumu
prevyšujúcu 600 eur mesačne.

23. Matkina bilancia výdavkov vyčísľuje výdavky maloletého vo výške 2343,87 eur mesačne. Vo vzťahu
k výdavkom telekomunikácie (6,86 eur mesačne), výdavkom na poistenie (11,22 eur), výdavkom na

krúžky a hobby (465 eur), výdavkom na hračky, športové pomôcky a výbavu (70 eur) platí, že tieto
sa bez ďalšieho na účely ustanovenia § 366 CMP nevyhodnocujú, ako výdavky vyžadujúce úpravu
vyživovacej povinnosti neodkladným opatrením. Hoci odvolací súd v žiadnom prípade nebagatelizuje
zdravotný stav maloletého, ani potrebu adekvátnej zdravotnej (vrátane rehabilitačnej) starostlivosti,rovnako pre rehabilitácie, ako aj vitamíny a doplnky stravy platí, že tieto výdavky nie sú výdavkami,
ktorých nevynaloženie je spojené s bezprostredne hroziacou ujmou. Zabezpečenie zdravej doplnkovej
výživy a zabezpečenie realizácie rehabilitácií je nepochybne v záujme maloletého. Rozhodovanie o ich

primeranej výške a o tom, ako sa v rámci svojich možností majú na týchto nákladoch majú podieľať
rodičia v závislosti od svojich možností bude vecou dokazovania vo veci samej. Tu má priestor aj
vyhodnotenie prípadnej aplikácie odporúčacej tabuľky Ministerstva spravodlivosti SR vo vzťahu k výške
vyživovacej povinnosti v súvislosti s výškou disponibilného príjmu rodiča a aj prípadné zohľadnenie iných
okolnosti (napr. vznik novej vyživovacej povinnosti otcovi). Pokiaľ ide o výšku celkových oprávnených

výdavkov maloletého, vo vzťahu k nim je potrebné realizovať dokazovanie na ustálenie ich skutočnej
výšky. Platí to tak pre výdavky na vzdelanie na ktoré podľa matky dosahujú spolu 155 eur mesačne,
na mobilitu vo výške 128,75 eur mesačne, na stravu vo výške 350 eur mesačne, na hygienu vo výške
vo výške 30 eur mesačne, na oblečenie a obuv vo výške 150 eur mesačne na bývanie (pomerná časť)
vo výške spolu 268,97 eur, náklady na zdravotnícke úkony, rehabilitácie, vitamíny a doplnky stravy vo
výške celkom 715 eur mesačne, ako aj vo vzťahu k vzťahu k výdavkom na telekomunikácie (6,86 eur

mesačne), výdavkom na poistenie (11,22 eur), výdavkom na krúžky a hobby (465 eur), výdavkom na
hračky, športové pomôcky a výbavu (70 eur).

24. Za nevyhnutné výdavky na účely ustanovenia § 366 CMP možno považovať výdavky na stravu,
bývanie, oblečenie, nevyhnutnú zdravotnú starostlivosť, vzdelanie a hygienu. Ak by súd bral do

úvahy vyčíslenie matky vo vzťahu k výdavkom na bývanie maloletého a stravu maloletého v celom
rozsahu, potom na stravu by pripadla suma 350 eur, na bývanie suma 268,97 eur. Vo vzťahu k
výdavkom na oblečenie maloletého, tieto je možné v nevyhnutnom rozsahu pokryť sumou okolo 30 eur
mesačne, hygienu sumou okolo 20 eur mesačne, nevyhnutnú zdravotnú starostlivosť sumou okolo 15
eur mesačne. Náklady so školou vrátane výbavy do školy je možné pokryť v nevyhnutnom rozsahu

sumou okolo 30 eur mesačne. Z uvedeného vyplýva nevyhnutný rozsah výdavkov maloletého v sume
okolo 715 eur mesačne. Neznamená to, že táto suma sa zhoduje so sumou potrebnou na úhradu
oprávnených potrieb. Rovnako to neznamená, že odráža životnú úroveň otca. To sú otázky, na ktorých
riešenie je priestor v dokazovaní vo veci samej. Tam sa bude riešiť aj oprávnenosť zvýšených výdavkov
na školu, na zdravotnú starostlivosť, prípadne na záujmovú činnosť a tie skutočná výška všetkých

oprávnených výdavkov. A tam sa môže riešiť aj nezhoda rodičov na to, ako má prebiehať podieľanie
sa otca na mimoriadnych výdavkoch, prípadne, či aj tieto majú byť nejakým spôsobom osobitne
vyčíslené a zohľadnené v konečnej výške výživného. Na to ale nie je priestor v konaní o nariadenie
neodkladného opatrenia. Otec aktuálne poskytuje matke výživné na maloletého v pravidelnej výške
600 eur mesačne. Matka má okrem toho príjem vo výške 60 eur z prídavku na dieťa. Spolu teda

660 eur mesačne. Matka pracuje. Dosahuje príjem okolo 1600 eur mesačne netto. Z tohto príjmu je
nepochybne schopná pokryť zvyšok nevyhnutného rozsahu potrieb maloletého. Za týchto okolností nie
sú splnené zákonné podmienky na postup podľa § 366 CMP a nariadenie neodkladného opatrenia
ukladajúceho otcovi povinnosť hradiť výživné vo výške vyššej, ako ho hradí jednak na základe rozsudku
č. k. 32P/130/2024-147 zo dňa 09.12.2024 a jednak dobrovoľne navyše oproti súdnym rozhodnutím

uloženej sume.

25. Odvolací súd na záver uvádza, že nepovažoval za potrebné vysporiadať sa so všetkými odvolacími
námietkami matky, s výnimkou tých, ktoré boli pre prijatie rozhodnutia podstatné. Odôvodnenie
rozhodnutia nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku či pripomienku strany, ktorá ju nastolila.

Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty strán (porovnaj napr.
rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. II.ÚS 251/2004, III.ÚS 209/2004, II.ÚS 200/2009 a pod.).

26. Odvolací súd nerozhodoval o trovách odvolacieho konania, keďže nejde o konečné rozhodnutie
a o trovách konania bude rozhodnuté vo veci samej vedenom na Okresnom súde v Galante pod

sp. zn. 32P/164/2025. Rozhodnutie o neodkladnom opatrení má povahu rozhodnutia vo veci samej
ako konečného rozhodnutia len vtedy, ak neodkladné opatrenie konzumuje vec samu. Ide o návrh na
neodkladné opatrenie podaný po skončení konania, prípadne podaný pred začatím konania, na ktoré
nenadväzuje žaloba (návrh) alebo o prípad, ak by súd prvej inštancie musel vec skončiť procesne bez
toho, aby ju prejednal (obdobne pozri napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Cdo/83/2017).

Žiadna z uvedených procesných situácii v prejednávanom prípade nenastala, a preto o trovách
odvolacieho konania súvisiacich s neodkladným opatrením rozhodne súd prvej inštancie až v rozhodnutí
vo veci samej v súlade s § 396 ods. 1 CSP a § 262 ods. 1 CSP.27. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo

zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri, ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo, ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou aak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom

právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).