Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 4. február 2026

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 15CoP/11/2026

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8325203099
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 02. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Morozová Nemcová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2026:8325203099.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Morozovej Nemcovej
a členov senátu Mgr. Miloša Koleka a JUDr. Sylvie Szabadošovej, v právnej veci starostlivosti súdu
o maloletých Z. Y., nar. XX.X.XXXX a W. Y., nar. XX.X.XXXX, obaja trvale bytom T. č. XXXX/XX, B.,
zastúpených kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny B., deti rodičov: matky
G. Y., nar. X.X.XXXX, trvale bytom H.. X. U..XXXX/XX, B. právne zastúpená JUDr. Janou Šepeľovou,

advokátkou, Námestie slobody 13/25, Humenné a otca X. Y., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom T. č.XXXX/
XX, B., právne zastúpeného JUDr. Petrom Gdovinom, advokátom, Kalininova č.675, Humenné, v konaní
o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní otca proti uzneseniu Okresného súdu Humenné č.k.
10P/211/2025-17 zo dňa 16.12.2025, takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje uznesenie vo výroku II. a III.

II. Zrušuje uznesenie vo výroku I.

III. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie, v konaní začatom na návrh otca maloletých detí na nariadenie neodkladného
opatrenia, rozhodol v znení výroku tak, že :

„ I. Súd návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta.

II. Súd neodkladným opatrením zaväzuje otca X. Y., nar. XX.X.XXXX, prispievať na výživu maloletého
Z. Y., nar. XX.X.XXXX sumou vo výške 100 eur mesačne a na výživu maloletej W. Y., nar. XX.XX.XXXX
sumou vo výške 80 eur mesačne vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky odo dňa

nariadenia tohto neodkladného opatrenia, a tým po dobu trvania tohto neodkladného opatrenia mení,
v časti vyživovacej povinnosti k maloletým deťom, rozsudok Okresného súdu Humenné sp. zn.
10P/57/2023 zo dňa 17.05.2023.

III. Neodkladné opatrenie platí do právoplatného skončenia veci vedenej na Okresnom súde Humenné
pod sp. zn. 10P/25/2024.„

2. Otec sa návrhom domáhal zmeny rozsudku Okresného súdu Humenné č.k. 10P/57/2023-69 zo dňa
17.5.2023 v časti určenia výživného tak, že súd výživné pre maloleté deti neurčí a všetky bežné výdavky,
spojené so starostlivosťou o maloletých, ako vecné plnenia a bežné finančné platby, bude realizovať ten
z rodičov, v ktorého starostlivosti sa budú maloleté deti nachádzať a to až do právoplatnosti rozhodnutia
o určení výživného v konaní vo veci samej (vedenom pod sp.zn. 10P/57/2023).3. Súd prvej inštancie, aplikujúc ustanovenia § 2 a § 366 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový
poriadok (CMP) v spojení s § 324 a nasl. zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (CSP) a
§ 62 ods.6 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine v platnom znení, v dôvodoch konštatoval, že vo veci

starostlivosti súdu o maloleté deti bolo naposledy súdom rozhodované rozsudkom zo dňa 22.1.2025
pod č. k. 10P/25/2024 -187, ktorým súd zmenil rozsudok Okresného súdu Humenné v konaní vedenom
pod sp.zn. 10P/57/2023, v časti úpravy práv a povinností k maloletým deťom tak, že maloleté deti boli
zverené do týždňovej striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov. Výrok predmetného rozsudku (III.)
o vyživovacej povinnosti otca voči maloletým deťom bol rozhodnutím Krajského súdu v Prešove č.k.

23CoP/35/2025-236 zrušený. Vyživovacia povinnosť voči maloletým deťom je tak aktuálne upravená
rozsudkom Okresného súdu Humenné sp.zn.10P/57/2023-69 zo dňa 17.5.2023, ktorým bol otec
zaviazaný prispievať na výživu maloletých detí sumou 160,-Eur mesačne na maloletého syna a sumou
140,-Eur mesačne na maloletú dcéru vždy do 20. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky
od právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva a otec platí výživné vo výške ako bolo určené
v čase, keď boli maloleté deti zverené do osobnej starostlivosti matky v zmysle rozsudku Okresného

súdu Humenné č.k. 10P/57/2023-69 zo dňa 17.5.2023. Prvoinštančnému súdu sa nejavilo spravodlivé,
aby bol otec naďalej zaviazaný povinnosťou platiť výživné v sume 300 Eur spolu na obe maloleté
deti, ak poskytuje maloletým deťom rovnakú starostlivosť v rovnakých intervaloch ako matka. Návrh
otca na nariadenie neodkladného opatrenia však zamietol, pretože otec nepreukázal, že by na jeho
strane došlo k takej zmene pomerov, ktorá by mu objektívne nedovoľovala uhrádzať na maloleté deti

žiadne výživne ako napr. zdravotný stav, ktorý by mu nedovoľoval vykonávať prácu, resp. že by mu
ďalšie uhrádzanie výživného privodilo finančnú tieseň. Poukázal na aktuálne vedené konanie pod sp.
zn. 10P/25/2025, v ktorom sa súd bude podrobne zaoberať príjmami a výdavkami oboch rodičov, ako
aj odôvodnenými potrebami maloletých detí. Poukázal ďalej na správu kolízneho opatrovníka, z čoho
vyplývanazákladerozhovorovsmaloletýmideťmi,žepriotcovimajúmaloletédetivyššiuživotnúúroveň,

ako pri matke. Zároveň prvoinštančný súd zohľadnil skutočnosť, že otcovi pribudla ďalšia vyživovacia
povinnosť dňa 15.11.2024 narodením maloletého dieťaťa. S odkazom na súdnu prax, podľa ktorej pri
striedavej starostlivosti oboch rodičov vznikajú problémy pri platení poplatkov spojených so školou a
mimoškolskými aktivitami, kedy spravidla tieto poplatky hradí len jeden z rodičov, súdu prvej inštancie
sa javí spravodlivé, aby otec aspoň čiastočne prispieval na výživu maloletých detí, pričom matka môže

uvedené finančné prostriedky použiť na zaplatenie poplatkov spojených so školou a mimoškolskými
aktivitami detí, aby sa tak rodičia rovnakou mierou podieľali na úhrade nákladov na deti. Preto súd
prvej inštancie znížil výživné na maloleté deti v znení II. výroku rozhodnutia s dočasnou platnosťou do
právoplatného skončenia veci vedenej na Okresnom súde Humenné pod sp. zn. 10P/25/2024.

4. Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie otec maloletých detí,
považujúc napadnuté rozhodnutie za nesprávne, nedostatočne odôvodnené a nepreskúmateľné,
vychádzajúce z nesprávneho právneho posúdenia. Uviedol, že došlo k zásadnej zmene pomerov, ktorá
sa týka zverenia maloletých detí do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov a ktorá odôvodňuje
u otca zrušenie vyživovacej povinnosti. Za ďalšiu zásadnú zmenu uvádza narodenie jeho maloletého

dieťaťa, kedy mu pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť. Z dôvodu, že je ďalej povinný uhrádzať výživné
na maloleté deti aj napriek tomu, že zabezpečuje ich výchovu a výživu v čase, kedy sa nachádzajú v jeho
osobnejstarostlivosti,dostalsadofinančnejtiesne,bolovočinemuzačatéexekučnékonanie,čozhoršilo
jeho finančnú situáciu. Potvrdil, že sa snaží plniť potreby maloletých detí v čo najvyššej možnej miere,
čo ho dostáva do finančných problémov a s výdavkami mu musia, podľa jeho slov, pomáhať rodičia.

Namietal, že to, že by mali deti vyššiu životnú úroveň uňho ako u matky, nepovažuje za podložené,
ani preukázané. Oproti záveru prvoinštančného súdu v napadnutom rozhodnutí otec ďalej uvádza, že
hradí väčšinu výdavkov, spojených so školou a mimoškolskými aktivitami maloletých detí, čo vyplynulo z
dokazovania vo veci samej. Uhrádza synovi výdavky s futbalom ako kopačky, štulpne, rukavice, halovú
obuv vo výške 133,- Eur, uhradil triedny fond za dcéru aj syna, prezuvky a školské tašky obom deťom,

zošity, peračníky, veci na výtvarnú, telesnú atď. Obom kupuje oblečenie a obuv podľa potreby. Uhradil
synovi splátku za lyžiarsky vo výške 100 Eur a zaviazal sa uhradením v plnej výške. Hradí nemalé
sumy u zubára, lebo matka deti objednáva v čase, keď sú u otca. Hradí tak výdavky na deti v omnoho
vyššej výške ako matka, ktorá berie prídavky na deti, je vlastníčkou bytu na prenájom. Majetkové
pomery matky, podľa otca, nevyžadujú, aby uhrádzal výživné na zabezpečenie rovnakej životnej úrovne

u oboch rodičov a neexistuje dôvod, na určenie výživného zo strany otca. Napokon odvolateľ uviedol,
že nevyhnutnosť nariadenia neodkladného opatrenia je zrejmá zo skutočnosti, že otec nemá dostatok
finančnýchprostriedkovnahradenievýživnéhopredetiazároveňimzabezpečovaťichkompletnúvýživu
v čase, keď sa nachádzajú v jeho starostlivosti. V dôsledku nedostatku finančných prostriedkov došlo ksituácii, že matka podala na otca návrh na vykonanie exekúcie o vymoženie pohľadávky zameškaného
bežného výživného vo výške 900,- Eur, čo spôsobilo zhoršenie jeho nepriaznivej finančnej situácie.

5. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu poukázal na prebiehajúce konanie vo veci samej o určenie
vyživovacej povinnosti a na to, že otec prispieval na výživnom na deti spolu vo výške 300 Eur do júla
2025 a po rozhodnutí krajského súdu výživné prestal uhrádzať. Následne matka podala návrh na
vykonanie exekúcie. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia považuje za reakciu otca na exekúciu
a vyporiadavanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov.

6. Krajský súd v Prešove ako odvolací súd, príslušný na rozhodnutie o odvolaní v zmysle § 2 ods. 1 a § 3
ods.5 písm. c/ CMP, preskúmal napadnuté rozhodnutie podľa zásad uvedených v § 62 a nasl. CMP, bez
nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (CSP)
a contrario, pričom dospel k záveru o vecnej správnosti rozhodnutia prvoinštančného súdu v rozsahu
výrokov II. a III. za súčasnej potreby zrušenia výroku I. napadnutého rozhodnutia.

7. V predmetnom konaní vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti bolo o predmetnej vyživovacej
povinnosti ostatne právoplatne a účinne rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu Humenné č.k.
10P/57/2023-69 zo dňa 17.5.2023, kde bol otec zaviazaný povinnosťou prispievať výživným na
maloletého syna vo výške 160,- Eur a na maloletú dcéru 140,- Eur, vždy do 20. dňa v mesiaci vopred

k rukám matky spoločných maloletých detí. Od doby tohto rozhodnutia došlo k zmene pomerov, najmä
právoplatným rozhodnutím Okresného súdu Humenné 10P/25/2024-187 zo dňa 22.1.2025 v spojení s
rozhodnutím Krajského súdu v Prešove č.k. 23 Co/35/2025-236 zo dňa 24.1.2025 a týmto k zvereniu
oboch maloletých detí do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov v týždňových intervaloch.
Osvedčenou je skutočnosť, že povinnému otcovi pribudla vyživovacia povinnosť po narodení jeho

ďalšieho dieťaťa a tiež, že dochádza spolupodieľaniu sa oboch rodičov na zabezpečovaní potrieb
maloletých detí, javiac sa v prípade otca vo vyššej miere. Nateraz osvedčené skutočnosti je však
potrebné vierohodne preukázať v prebiehajúcom konaní vo veci samej, vedenom provinštančným
súdom pod sp.zn. 10P/25/2024, kde bude vykonané dokazovanie aj k otcom tvrdeným okolnostiach
jeho finančnej tiesne vo vzťahu k uhrádzaniu súdom určeného výživného, resp. nedostatku finančných

prostriedkov v súvislosti s prebiehajúcim exekučným konaním, iniciovaným matkou spoločných
maloletých detí.

8. Odvolací súd, na základe uvedeného, obdobne ako súd prvej inštancie, z rovnakých dôvodov
považuje za nevyhnutné dočasné zníženie určenej výšky bežnej vyživovacej povinnosti povinného otca

vo vzťahu k jeho dvom maloletým deťom, stotožňujúc sa so znížením na sumu, určenú výrokom tohto
uznesenia s tým, že vo výsledku, po riadne vykonanom dokazovaní vo veci samej, dôjde v rámci celkovej
úpravy tejto rodičovskej povinnosti k posúdeniu možnosti úpravy výšky bežného výživného na obe
maloleté deti, prípadne určenia dlžného výživného, alebo tiež neurčenia v závislosti od preukázaných
možností a schopností každého z rodičov maloletých detí v konaní vo veci samej. Nevyhovenie návrhu

otca v celom rozsahu priznanej vyživovacej povinnosti odôvodňuje odvolací súd nadväzujúc na dôvody
súdu prvej inštancie, keďže pre zmenu právoplatného rozsudku v predmetnej časti dočasnou úpravou
za aplikácie inštitútu neodkladného opatrenia neboli splnené zákonné podmienky, pričom tieto vyžadujú
osvedčenie vážneho zásahu, v danom prípade do finančnej sféry povinného otca.

9. V kontexte predmetu konania, nadväzujúc na aplikáciu príslušných zákonných ustanovení a vecne
správne závery súdu prvej inštancie v základe, odvolací súd poukazuje na to, že v mimosporových
konaniach je umožnené súdu nariadiť neodkladné opatrenie aj v prípadoch verejného záujmu ako
najširšej kategórie pokrývajúcej záujem štátu. O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia môže
súd rozhodnúť aj bez výsluchu a vyjadrenia účastníkov a bez nariadenia pojednávania. V konaní o

prejednaní návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia na včasné zabezpečenie neodkladnej úpravy
nie je nevyhnutné vykonať dôkazy ako v konaní vo veci samej, na ich nariadenie je postačujúce, ak
účastník osvedčí potrebu nevyhnutnej neodkladnej ochrany práv a právom chránených záujmov a tiež je
splnená zákonná podmienka nariadenia neodkladného opatrenia, ak sa osvedčí alebo preukáže aspoň
jeden z vyššie uvedených dôvodov na jeho nariadenie. Účelom neodkladného opatrenia je spravidla

dočasná úprava pomerov účastníkov, ktorá zásadne prichádza do úvahy v tých prípadoch, v ktorých
sa má napraviť stav akútnych či akútne hroziacich zásahov do práv či oprávnených záujmov účastníka
domáhajúceho sa ochrany neodkladným opatrením, teda vtedy, ak by vyčkávanie na rozhodnutie vo
veci samej (rozsudkom po riadne vykonanom dokazovaní) mohlo spôsobiť také zmeny vo vzťahu kpredmetu konania, či inú ujmu na právach navrhovateľa neodkladného opatrenia, pri ktorých by samotné
vedenie konania vo veci samej mohlo už stratiť zmysel, alebo je tu iná závažná príčina, pre ktorú sa javí
nevyhnutným pomery určitým spôsobom stabilizovať už pred konečným rozhodnutím. Pri rozhodovaní

o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je určujúci aktuálny stav, resp. terajšie pomery vo
vzájomných vzťahoch účastníkov.

10. Odvolací súd poukazuje v danom prípade na charakter upravovaných právnych vzťahov, čím
je výkon rodičovských práv a povinností vo vzťahu k maloletým deťom, v rámci čoho sa v zmysle

stabilizovanej judikatúry neuplatňuje zásada ne ultra petitum, ale súdy ex offo vyhodnocujú najlepší
záujem dieťaťa podľa svojej úvahy, pričom nie sú viazané návrhmi a predstavami účastníkov konania
(uznesenie Ústavného súdu SR č.k. II. ÚS 246/2025-35 zo dňa 30.4.2025). Preto odvolací súd
nepovažoval z hľadiska procesného postupu prvoinštančného súdu v predmetnom konaní za potrebné
zamietnutie návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia samostatným výrokom (I.), keď v rámci
ním podaného návrhu možno ex offo subsumovať rozhodnutie súdu v záujme maloletých detí (výrok II.

a III.), ktoré ako vecne správne odvolací súd potvrdil ( § 387 ods.1 CSP).

11. Pokiaľ ide o úpravu vyživovacej povinnosti vo všeobecnosti, odvolací súd obom rodičom zdôrazňuje,
vychádzajúc zo zákonnej úpravy ochrany výchovy a výživy maloletého dieťaťa, ktorá vyplýva z
príslušných ustanovení zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a sleduje najmä zásadne záujem maloletého

dieťaťa, že táto má byť primárne plnená v danom prípade osobnou starostlivosťou a finančným a
dopĺňajúc aj materiálnym zabezpečením zo strany oboch rodičov, v rozsahu ich možností, všetko
v záujme práva ich spoločných maloletých detí na riadnu výchovu a výživu. Vyživovacia povinnosť
paralelne slúži a má slúžiť na zabezpečenie riadnych podmienok pre vývoj a výchovu maloletých detí
v rozsahu možností a schopností rodičov, na životnej úrovni ktorých sa dieťa má podieľať, i keď už ich

rodičia nie sú partnermi. Napokon, podľa § 44 CMP sú rozhodnutia o výživnom vykonateľné doručením,
a teda i v danom prípade po rozhodnutí súdu vo veci samej o úprave vyživovacej povinnosti vo vzťahu
k maloletým deťom na základe vykonaného dokazovania, priamo dňom doručenia rozsudku dôjde k
vykonateľnosti v rozsahu a znení príslušného výroku o úprave výživného.

12.Odvolacísúddávaúčastníkomkonaniadopozornostičl.41ods.4ÚstavySR,zktoréhojednoznačne
vyplýva, že starostlivosť o deti a ich výchova je nielen právom rodičov, ale aj právom dieťaťa, ktoré
má právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť. Pre dieťa je dôležité, aby rodič, v tomto prípade
obaja rodičia, sústredene robili všetko pre jeho zdravý vývoj bez bočných úmyslov namierených na
ťarchu druhého rodiča. Záleží predovšetkým a najmä na schopnosti a vôli rodičov o spoločných deťoch

komunikovať, rešpektovať jeden druhého ako rodiča. Dohodu rodičov zákon vždy uprednostňuje.

13. O náhrade trov konania odvolací súd rozhodol podľa ustanovenia § 52 Civilného mimosporového v
spojení s § 396 ods.2 Civilného sporového poriadku tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu
trov konania, keďže nebol zistený žiaden z dôvodov pre pripustenie výnimiek z jeho aplikácie.

14. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods.2 veta druhá
CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné

doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Podľa § 376 ods. 1 CMP v spojení s § 370 ods. 1 CMP, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá
vykonateľný exekučný titul, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná
ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu

rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, ktorým bola upravená
vyživovacia povinnosť, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995
Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).