Rozsudok – Spoluvlastníctvo ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 28. november 2025

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 6Co/111/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5123238218
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 11. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Andrej Kekely

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2025:5123238218.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu Mgr. Andreja Kekelyho a členiek

JUDr. Jany Urbanovej a JUDr. Renáty Krajčiovej, v spore žalobcov:
1/ A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. D. XXX, XXX XX C. D., 2/ E. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom C. D. XX, XXX XX C. D., 3/ G. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom H. XXX/X, XXX XX I. - F., 4/ J. F.,
nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. XXX, XXX XX B., 5/ J. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom K. XXXX/XX,
XXX XX C. L. M., 6/ B. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. D. XXX, XXX XX C. D., žalobcovia 1/ až
6/ zastúpení Mgr. Stanislavom Záhumenským, advokátom so sídlom Fraňa Kráľa 1504, 022 01 Čadca,
IČO: 37 811 100, proti žalovanej: F. N., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. D. XXX, XXX XX C. D.,

zastúpenej JUDr. Jaroslavom Kuchárom, LL.M., advokátom
so sídlom Budatínska 65, 851 06 Bratislava - mestská časť Petržalka, IČO: 52 641 473, o zrušenie
a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti, o odvolaní žalobcov 1/ až 6/ proti rozsudku
Okresného súdu Žilina č. k. 49C/94/2023-255 zo dňa 1. apríla 2025, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok Okresného súdu Žilina č. k. 49C/94/2023-255 zo dňa 1. apríla 2025 potvrdzuje.

II. Žalovanej proti žalobcom 1/ až 6/ priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100

%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Žilina (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom zrušil podielové
spoluvlastníctvo žalobcov 1/ až 6/ a žalovanej k nehnuteľnosti evidovanej na LV č. XXXX vedenom
Okresným úradom Kysucké Nové Mesto, katastrálnym odborom, pre k. ú. C. D. ako pozemok parcela
KN-E č. 4357 - orná pôda o výmere 913 m2 a toto vyporiadal tak, že pozemok prikázal do výlučného
vlastníctva žalovanej (výrok I.). Žalovanej uložil povinnosť zaplatiť za ustupujúce spoluvlastnícke podiely
na pozemku vymedzenom
vo výroku I. rozsudku žalobkyni 1/ primeranú náhradu vo výške 795,45 eur, žalobkyni 2/ primeranú

náhradu vo výške 1.193,18 eur, žalobcovi 3/ primeranú náhradu vo výške 596,59 eur, každému zo
žalobcov 4/, 5/, 6/ primeranú náhradu vo výške 198,86 eur, a to všetko
do troch dní od právoplatnosti rozsudku (výrok II.) Zároveň vyslovil, že žiadna zo strán nemá na náhradu
trov konania právo (výrok III.)
2. Na odôvodnenie rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobcovia 1/ až 6/ sa žalobou domáhali
zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti v k. ú. C. D. zapísanej na LV č.
XXXX ako parcela KN-E č. 4357 - orná pôda o výmere 913 m2 a jeho vyporiadania tak, že parcelu

rozdelí v zmysle Geometrického plánu č. 34/354841-4/2023 zo dňa 10.11.2023 vyhotoviteľom O. N. E.
– Geomer na parcelu KN-C č. 2598/1 - orná pôda o výmere 457 m2, k. ú. C. D., ktorú parcelu prikáže
do podielového spoluvlastníctva žalobkyne 1/ v podiele 8/32, žalobkyne 2/
v podiele 12/32, žalobcovi 3/ v podiele 6/32, žalobcovi 4/ v podiele 2/32, žalobcovi 5/v podiele 2/32, žalobcovi 6/ v podiele 2/32, a na parcelu KN-C č. 2598/2 - orná pôda o výmere 457 m2,
k. ú. C. D., ktorú prikáže do výlučného vlastníctva žalovanej v podiele 1/1. Žalobcovia žiadali priznať
náhradu trov konania.

3. Súd prvej inštancie poukázal, že žalobcovia žalobu skutkovo odôvodnili tým, že žalobca 1/ je
podielovým spoluvlastníkom nehnuteľnosti v podiele 4/32, žalobca 2/ je podielovým spoluvlastníkom
v podiele 6/32, žalobca 3/ je podielovým spoluvlastníkom v podiele 3/32, žalobca 4/ je podielovým
spoluvlastníkom v podiele 1/32, žalobca 5/ je podielovým spoluvlastníkom v podiele 1/32, žalobca
6/ je podielovým spoluvlastníkom v podiele 1/32 a žalovaná podielovým spoluvlastníkom v podiele

1/2 pozemku parcela KN-E č. 4357 - orná pôda o výmere 913 m2, vedenej Okresným úradom
Kysucké Nové Mesto, katastrálny odbor na LV č. XXXX, k. ú. C. D.. Žalovaná má spoluvlastnícky
podiel fakticky reálne vydelený z parcely KN-E č. 4357. Žalobcovia sa z toho dôvodu rozhodli, že
si svoje spoluvlastnícke podiely reálne dajú vydeliť, aby nedochádzalo pri užívaní predmetu konania
k nezhodám medzi spoluvlastníkmi. Dohoda o zrušení a reálnom vydelení spoluvlastníckych podielov
medzi žalobcami a žalovanou nebola možná. Žalobcovia si dali vyhotoviť geometrický plán na reálne

rozdelenie predmetu spoluvlastníctva. Na základe Geometrického plánu č. 34/354841-4/2023 zo dňa
10.11.2023 vyhotoveného O. N. E. - Geomer, Žilina malo dôjsť k rozdeleniu predmetu spoluvlastníctva.
Spoluvlastníckepodielyžalobcovspoluoveľkosti1/2malibyťreálnevydelenédonovovzniknutejparcely
KN-C č. 2598/1 - orná pôda o výmere 457 m2. Spoluvlastnícky podiel žalovanej mal byť vydelený do
novovzniknutej parcely KN-C č. 2598/2 – orná pôda o výmere 457 m2. Novovzniknutú parcelu KN-C

č. 2598/2 už oplotenú fakticky užíva žalovaná. Novovzniknutú parcelu KN-C č. 2598/1 chcú užívať a
vlastniť žalobcovia spoločne v podieloch tak, ako majú byť zapísaní na príslušnom LV.
4. Žalovaná vo vyjadrení k žalobe uviedla, že k zrušeniu a vyporiadaniu podielového spoluvlastníctva
mohlo dôjsť aj dohodou, nezapríčinila vznik sporu a nie je dôvodné, aby znášala trovy konania.
V doplnení vyjadrenia k žalobe žalovaná nesúhlasila s reálnym rozdelením pozemku. V danom prípade

ide o poľnohospodársky pozemok, ktorý sa nachádza mimo zastavaného územia obce. Mala za to, že
sa naň vzťahujú obmedzenia uvedené
v zákone č. 180/1995 Z. z. Keďže navrhovaným rozdelením pozemku podľa Geometrického plánu č.
34/354841-4/2023 zo dňa 10.11.2023 by mali vzniknúť parcely o výmere 457 m2, t. j. parcely menšie
ako 3000 m2, takéto rozdelenie by bolo v rozpore so zákonom č. 180/1995

Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom. Žalovaná vyjadrila záujem
nadobudnúť celý pozemok do svojho vlastníctva, pričom bola ochotná vyplatiť žalobcom, t. j. ostatným
podielovým spoluvlastníkom hodnotu ich podielov v primeranej výške určenej znaleckým posudkom.
Žalovaná ďalej uviedla, že svoju časť pozemku riadne užíva a obhospodaruje, platí za ňu dane z
pozemkov.

5. Žalobcovia 1/ až 6/ v žalobnej replike uviedli, že odpredali svoje podiely k predmetnému pozemku
budúcemu záujemcovi o výstavbu rodinného domu. Z dôvodu porušenia predkupného práva žalovaná
podala žalobu o určenie neplatnosti právneho úkonu. Konanie bolo vedené na Okresnom súde Žilina
pod spis. zn. 13C/66/2023. Boli nútení odstúpiť
od uzatvorenej kúpnej zmluvy. Žalovaná mala možnosť v tomto konaní si uplatniť predkupné právo a

žiadať, aby žalobcovia boli povinní uzatvoriť kúpnu zmluvu za obdobných podmienok, ako odpredali
svoje podiely budúcemu záujemcovi. Zo správania žalovanej tak žalobcovia vyvodili, že nemala záujem,
aby sa stala výlučnou vlastníčkou aj ich podielov, z ktorého dôvodu sa javilo jej správanie ako
špekulatívne.
6. Súd prvej inštancie dospel k nasledovným skutkovým zisteniam. Z výpisu z LV č. XXXX, k. ú. C. D.

mal súd prvej inštancie preukázané, že žalobcovia a žalovaná sú spoluvlastníkmi vyššie označeného
pozemku v podieloch uvedených v žalobe. Podľa územnoplánovacej informácie obce C. D. zo dňa
25.03.2024 je predmetný pozemok určený na obytnú výstavbu vo forme individuálnej bytovej výstavby.
7. Súd prvej inštancie právne citujúc ust. § 136 ods. 1 a 2, § 141 ods. 1, § 142 ods. 1 zákona č.
40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), ust. § 23 ods. 1, § 24 ods. 3 písm. a) zákona č.

180/1995 Z. z. uviedol, že z povahy podielového spoluvlastníctva ako spoločenstva vlastníckych práv
založeného na zásade dobrovoľnosti vyplýva, že ak nedôjde k dohode, ktorýkoľvek spoluvlastník môže
kedykoľvek požiadať súd o zrušenie spoluvlastníctva a jeho vyporiadanie. Toto právo vyplýva zo zásady,
že nikto nemôže byť spravodlivo nútený k tomu, aby zotrval v spoluvlastníckom vzťahu, ak mu to
z akýchkoľvek dôvodov nevyhovuje. Keďže v posudzovanom prípade dohoda medzi stranami sporu

(spoluvlastníkmi)nebolamimosúdneuzatvorená,kzrušeniuavyporiadaniuspoluvlastníctvamohlodôjsť
výhradne na základe rozhodnutia súdu. V konaní o zrušení spoluvlastníctva a vykonaní vyporiadania je
jeho predmetom vždy celá vec patriaca do podielového spoluvlastníctva a vyriešenie všetkých právnych
vzťahov spoluvlastníkov (alebo jedného z nich) k tejto veci. Ak je predmetom spoluvlastníctva pozemok,je potrebné, aby išlo o nehnuteľnosť so samostatným parcelným číslom, ktorá patrí do spoluvlastníctva
strán sporu. V prípade, ak súd o zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva rozhoduje rozsudkom, t. j.
autoritatívne, musí pri procesnom postupe dodržať poradie a podmienky použitia jednotlivých spôsobov

vyporiadania zrušeného spoluvlast-níctva.
8. Ďalej súd prvej inštancie poukázal na to, že predmetný pozemok je síce ornou pôdou mimo
zastavaného územia obce, avšak podľa územnoplánovacej informácie obce sa uvedený pozemok
nachádza v časti A, kde je podľa územného plánu povolená individuálna bytová výstavba. Vzhľadom na
to by v prípade výstavby neplatil zákaz delenia pozemku pod 3.000 m2.

9. Súd prvej inštancie uviedol, že najprirodzenejším spôsobom likvidácie spoluvlastníckych vzťahov je
rozdelenie veci medzi spoluvlastníkov podľa výšky ich podielov. Predpokladom použitia tohto spôsobu
zrušenia spoluvlastníctva však je, že ide o deliteľnú vec (z technického hľadiska) a že jej rozdelenie je
aj funkčne opodstatnené, t. j. vtedy, keď rozdelením veci vzniknú samostatné veci, ktoré ich vlastníkom
môžu aj naďalej slúžiť spôsobom, ktorý zodpovedá ich povahe a spoločenskému poslaniu (záujmu). Pri
reálnom rozdelení veci súd okrem fyzickej a právnej deliteľnosti predmetu spoluvlastníctva prihliada aj

na účelné využitie rozdelenej veci. V kontexte s uvedeným považoval súd prvej inštancie uviesť,
že kým žalovaná má s prihliadnutím na informácie v katastrálnej mape prístup k predmetnému pozemku
zo svojho rodinného domu (súpisné číslo XXX, postaveného
naparceleč.1341/2)cezpozemokvovlastníctveštátuparcelaKN-Eč.5048(vodnáplocha-potok)acez
urbársky pozemok parcela KN-E č. 4240, vo vzťahu ku ktorému je podielovou spoluvlastníčkou. Prístup

žalobcovkpredmetnémupozemkunebolpreukázaný.Žalobcovianepreukázali,akýmspôsobombymali
zabezpečený prístup na novovzniknutý pozemok parcela KN-C č. 2598/1. Predložili síce prehlásenie
vlastníka priľahlých pozemkov (prehlásenie p. P., podľa obsahu ktorého v prípade, ak sa stane A. K.
vlastníkom časti parcely KN-E č. 4357, umožní jej prechod na postavenie domu, ako aj prechod k jeho
užívaniu. A. K. však stranou sporu nebola, je osobou, ktorej plánujú žalobcovia odpredať časť pozemku.

Takýto súhlas vlastníka priľahlých pozemkov bol teda podmienený pre tretiu osobu, ktorej postavenie
však súd prvej inštancie v rámci tohto konania nebol oprávnený riešiť a nie je pre ňu záväzný ani výrok
rozhodnutia v spore. Súd prvej inštancie poukázal na to, že rozhoduje podľa stavu ku dňu rozhodnutia
a nerozhoduje podľa potencionality budúcich vlastníckych vzťahov k pozemku a podľa potencionality
zabezpečenia prístupu k pozemku pre prípadných jeho budúcich vlastníkov. Zároveň súd prvej inštancie

poukázalnato,žepodľaznaleckéhoposudkuO.J.C.č.54/2024jeparcelaKN-Eč.4357sobmedzeným
prístupom k inžinierskym sieťam a bez prístupu z miestnej komunikácie. Po rozdelení pozemku by
dokonca nebol zabezpečený prístup z komunikácie k novovzniknutej parcele, keďže najbližší vstup na
novovzniknutú parcelu KN-C 2598/1 by nebol priamo z pozemkov O. P., ale až o niečo ďalej, čo vyplýva
z katastrálnej mapy. Navyše záložné právo Daňového úradu Žilina na pozemky vo vlastníctve Q. P.

podľa zápisu v časti C: Ťarchy LV č. XXX jednoznačne môže sťažiť aj dokonca znemožniť do budúcna
akúkoľvek úpravu práva prechodu a prejazdu cez pozemky Q. P..
10. Z uvedeného súd prvej inštancie vyvodil, že technicky je možné predmetný pozemok parcela KN-
E č. 4357 rozdeliť podľa predloženého geometrického plánu, avšak rozdelené pozemky by pri posúdení
okolností ku dňu vyhlásenia rozsudku nemohli slúžiť plnohodnotne, keďže žalobcovia 1/ až 6/ by v čase

rozhodovania nemali k rozdelenému pozemku parcela KN-C č. 2598/1 zabezpečený prístup. Budúci
prísľub vlastníka susedných pozemkov (navyše zaťažených záložným právom) na prístup tretej osobe
(nie samotným žalobcom) jednoznačne nemohol považovať za zabezpečenie prístupu k predmetnému
pozemku. Zabezpečenie prístupu k pozemku by pritom bolo potrebné aj v prípade plánovanej výstavby
na pozemku, na ktorom by sa plánovala výstavba. Najmä s prihliadnutím na tieto skutočnosti súd prvej

inštancie konštatoval, že rozdelenie pozemku parcela KN-E č. 4357 nie je dobre možné. Ak nie je
rozdelenie veci v danom prípade dobre možné, súd prvej inštancie posudzoval ďalší spôsob zrušenia
a vyporiadania spoluvlastníctva, ktorým je prikázanie veci jednému alebo viacerým spoluvlastníkom za
primeranú náhradu.
11. Podľa súdu prvej inštancie žalovaná konkretizovala spôsob, akým využíva predmetný pozemok

v celom rozsahu, a to na chovanie kôz prednú časť pozemku (podľa geometrického plánu je to vydelená
parcela KN-C č. 2598/2), na ktorej časti má zasadené aj ovocné stromy - jablone, čerešne a slivky
a v zadnej časti pozemku (parcela KN-C č. 2598/1) kosí a suší seno, ktoré následne dáva kozám.
Žalobcovia k využívaniu pozemku uviedli, že tento pravdepodobne využívajú na kosenie sena. Zároveň
po celý čas konania na súde prvej inštancie prezentovali zámer, že potom, ako by bol pozemok

rozdelený na dve časti, by jeho vydelenú časť, ktorá by im pripadla do vlastníctva, odpredali tretej
osobe. Súd prvej inštancie prihliadol na veľkosť podielov jednotlivých spoluvlastníkov, ktorých veľkosť
je u žalobcov 1/ až 6/ v súčte 1/2 a u žalovanej 1/2, ako aj na účelné využitie veci – žalovaná má
k pozemku zabezpečený peší prístup, pričom žalobcovia majú záujem nadobudnúť vydelenú časťpozemku, ku ktorému v súčasnosti nemajú zabezpečený prístup primárne iba z dôvodu ich zámeru ho
následne aj odpredať. Podľa názoru súdu prvej inštancie predmet spoluvlastníctva ku dňu rozhodnutia
účelne využívala žalovaná, ktorá aj mala záujem ho nadobudnúť do svojho vlastníctva. Preto podielové

spoluvlastníctvo strán sporu vyporiadal podľa druhej možnosti, ktorú zákon pri zrušení a vyporiadaní
podielového spoluvlastníctva predpokladá, t. j. prikázaním predmetu spoluvlastníctva do výlučného
vlastníctva žalovanej.
12. Čo sa týka primeranej náhrady za ustupujúce spoluvlastnícke podiely žalobcov 1/ až 6/, súd prvej
inštancie vychádzal zo všeobecnej hodnoty pozemku určenej znaleckým posudkom O. J. C. č. 54/2024,

ktorého závery strany nenamietali a ktorý ohodnotil pozemok všeobecnou hodnotou vo výške 6.363,61
eur. Preto žalovanej uložil povinnosť zaplatiť jednotlivo každému zo žalobcov primeranú náhradu vo
výške, ako ju uviedol vo výroku rozsudku..
13. O náhrade trov konania rozhodol súd prvej inštancie tak rozhodol, že žiadna zo strán nemá
na náhradu trov konania právo, keď poukázal na ust. § 255 ods. 1 a 2, § 262 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.
z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“). Žalobcovia 1/ až 6/, ako aj žalovaná mali záujem o zrušenie

a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, každý z nich však navrhoval iný spôsob vyporiadania.
Súd prvej inštancie rozhodol na základe úvah týkajúcich sa účelného, a zároveň aj možného využitia
pozemku, resp. v prípade rozdelenia vydelených častí pozemkov. V tomto prípade nebolo možné
považovať ani jednu stranu za plne úspešnú, resp. za plne neúspešnú, keďže postupnosť spôsobov
vyporiadania, podľa ktorej je potrebné rozhodovať pri vyporiadaní podielového spoluvlastníctva určuje

zákon. Hoci technicky bolo rozdelenie pozemku možné, súd prvej inštancie nepristúpil k tejto možnosti
vyporiadania,keďžepodľajehonázoruvčaserozhodnutiabytaktotechnickyvydelenépozemkynemohli
byť zo strany strán sporu plnohodnotne využité. Žalobcovia však za svoje ustupujúce spoluvlastnícke
podiely obdržia primeranú náhradu (ktorá zodpovedá hodnote ich spoluvlastníckych podielov), čo
v zásade má pre nich obdobný výsledok ako v prípade nimi plánovaného predaja vydelenej časti

pozemku tretej osobe. Žalovaná nadobudla pozemok do svojho výlučného vlastníctva. Výsledok sporu
bol podľa názoru súdu prvej inštancie uspokojivý pre obe strany, a preto nebolo možné konštatovať, že
jedna strana sporu bola úspešnejšia ako druhá.
14. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podali v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobcovia 1/ až
6/, ktorí navrhovali, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie tak, že by zrušil a vyporiadal

podielové spoluvlastníctvo strán sporu podľa ich návrhu a súčasne žalovanej uložil povinnosť nahradiť
im trovy konania v rozsahu 100 %.
15. Žalobcovia namietali naplnenie odvolacích dôvodov podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f), h) CSP.
Nestotožnili sa s odôvodnením rozsudku súdu prvej inštancie v časti, v ktorej poukázal, že aj keď
je predmet konania technicky možno rozdeliť a rozdelením môžu vzniknúť samostatné veci, nebola

splnená ďalšia podmienka rozdelenia predmetu konania - nebol preukázaný ich prístup k novovzniknutej
parcele, neakceptoval prehlásenie O. P., v ktorom tento umožnil prechod k predmetnému pozemku
a naopak dospel k záveru, že žalovaná prístup má. V tomto kontexte žalobcovia poukazovali, že
predmetom sporu bolo podľa ich žaloby zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva strán
reálnym rozdelením predmetu spoluvlastníctva. Súčasťou žalobného návrhu bol aj geometrický plán

na rozdelenie predmetu spoluvlastníctva s tým, že novovzniknuté parcely zohľadňovali spoluvlastnícky
podiel žalovanej i žalobcov. Dôvodom tohto spôsobu vyporiadania predmetu konania bola najmä tá
skutočnosť, že žalovaná a žalobcovia mali predmet spoluvlastníctva už fakticky reálne vydelený a
každý svoj spoluvlastnícky podiel užíval. Žalovaná svoju časť mala aj ohradenú. Aby nedochádzalo pri
užívaní predmetného pozemku k nezhodám medzi spoluvlastníkmi, žalobcovia žiadali, aby sa užívanie

spoluvlastníckych podielov zosúladilo so stavom právnym. Podľa žalobcov bolo preukázané overeným
geometrickým plánom, že rozdelenie predmetu konania je technicky možné. Novovzniknutú parcelu
KN-C č. 2598/2 fakticky užíva už oplotenú žalovaná, a táto by pripadla do jej výlučného vlastníctva.
Novovzniknutú parcelu KN-C č. 2598/1 chceli užívať a vlastniť žalobcovia spoločne v podieloch tak, ako
sú zapísaní na príslušnom LV.

16. Pokiaľ ide o prístup strán k pozemku parcela KN-E č. 4357, žalobcovia namietali,
že pozemok parcela KN-E č. 5048 je podľa LV vodná plocha - potok, ktorý je vo vlastníctve SR. V
priebehu konania preukázali, že v prípade väčšieho množstva zrážok je prechod cez tento pozemok
nemožný. Pokiaľ ide o pozemok parcela KN-E č. 4240, kde je podielovou spoluvlastníčkou žalovaná
a aj z tohto dôvodu jej súd prvej inštancie prikázal do vlastníctva predmet spoluvlastníctva, žalobcovia

poukazovali na to, že aj oni (žalobcovia 1/, 2/, 5/ a 5/) sú spoluvlastníkmi tohto pozemku, pričom ich
spoluvlastnícke podiely sú v podstatne vyššej veľkosti ako spoluvlastnícky podiel žalovanej.
17. Ku spôsobu užívania predmetu spoluvlastníctva, ako ho ustálil súd prvej inštancie, žalobcovia
v odvolaní poukazovali na to, že žalovaná uviedla, že kozy pasie aj na susednom pozemku,na ktorom jej to sused dovolil. V spore tiež predložili prehlásenie O. P. zo dňa 26.04.2024, vlastníka
susediacich pozemkov, ktorý výslovne uviedol, že časť parcely KN-E č. 4357 (novovzniknutá parcela
KN-C č. 2598/1) užíva sám od roku 2018 s tým, že na týchto parcelách pasie hospodárske zvieratá.

18. K záveru súdu prvej inštancie, že majú záujem nadobudnúť vydelenú časť pozemku, ku ktorému v
súčasnosti nemajú zabezpečený prístup, primárne len kvôli zámeru ho následne odpredať, žalobcovia
uviedli, že vo vyjadrení zo dňa 26.03.2024 poukazovali, že už v minulosti odpredali A. K., budúcemu
záujemcovi o výstavbu rodinného domu, svoje spoluvlastnícke podiely. Žalovaná však podala žalobu o
určenie neplatnosti tohto právneho úkonu z dôvodu, že jej predkupné právo bolo porušené. Preto museli

odstúpiť
od uzatvorenej kúpnej zmluvy. Žalovaná si mohla v konaní vedenom na Okresnom súde Žilina pod
spis. zn. 13C/66/2023 uplatniť predkupné právo na kúpu týchto spoluvlastníckych podielov žalobcov.
Z uvedeného žalobcovia vyvodzovali, že žalovaná nemala záujem stať sa výlučnou vlastníčkou
predmetu spoluvlastníctva, správanie žalovanej sa tým javilo ako neštandardné.
19. Žalobcovia napokon v odvolaní argumentovali, že podľa územno-plánovacej informácie

zo dňa 25.03.2024 je predmetný pozemok parcela KN-E č. 4357 určený na novú zástavbu. Nielen tento
pozemok je určený na výstavbu rodinných domov, ale aj susediace pozemky: parcela KN-C č. 2597
atď., vzhľadom k tomu spôsob užívania predmetu spoluvlastníctva - pasenie a chov kôz - výstavbou
rodinných domov zanikne.
20. Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu považovala rozsudok súdu prvej inštancie za vecne správny a

navrhla, aby ho odvolací súd v zmysle ust. § 387 CSP potvrdil. Zároveň žiadala priznať náhradu trov
odvolacieho konania v plnom rozsahu. Súd prvej inštancie predmet sporu podľa nej posúdil správne,
dostatočne zistil skutkový stav veci a v súlade so všeobecne záväznými predpismi a judikatúrou súdov
vo veci správne rozhodol.
21. K argumentu žalobcov, že v priebehu konania preukázali, že v prípade väčšieho množstva zrážok

je prechod cez pozemok parcela KN-E č. 4240 nemožný, žalovaná namietala, že ide o zavádzajúce
tvrdenie, keďže v spise sa nenachádza žiaden dôkaz preukazujúci takéto tvrdenie. Tento argument
považovala za irelevantný, keďže by aj tak išlo len o dočasnú (krátkodobú) nemožnosť prechodu, ktorá
môže z rôznych dôvodov nastať na akomkoľvek pozemku. Za nepresné žalovaná považovala aj tvrdenie
žalobcov o spoluvlastníckych podieloch k pozemku parcela KN-E č. 4240. Žalobkyňa 1/ nevlastní na

tomto žiaden spoluvlastnícky podiel. Žalobkyňa 2/ vlastní spoluvlastnícky podiel o veľkosti 7/3048, čo
sa rovná 0,002 %, žalobca 3/ vlastní spoluvlastnícky podiel o veľkosti 7/3048, čo sa rovná 0,002 %,
žalobca 4/ vlastní spoluvlastnícky podiel o veľkosti 7/9144, čo sa rovná 0,0008 %, žalobca 5/ vlastní
spoluvlastnícky podiel o veľkosti 7/9144, čo sa rovná 0,0008 % a žalobca 6/ vlastní spoluvlastnícky
podiel o veľkosti 7/9144, čo sa rovná 0,0008 %. Ona vlastní spoluvlastnícky podiel o veľkosti 43/22352,

čo sa rovná 0,002 %, teda jej podiel nie je menší ako podiely jednotlivých žalobcov.
22. Pokiaľ ide o námietku žalobcov, že predložili relevantný dôkaz, že k novovzniknutej parcele je
zabezpečený prístup po cudzom pozemku vlastníka susediacich pozemkov O. P., ktoré bezprostredne
susedia s pozemkom parcela KN-E č. 4357, žalovaná opätovne uviedla, že súhlas neudelil O. P.
žalobcom, ale A. K., ktorá nie je stranou sporu. Táto aktuálne nemá žiadny vzťah k predmetu

spoluvlastníctva. Podľa ust. § 217 CSP je
pre rozsudok rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. Preto súd prvej inštancie správne uzavrel,
že budúci prísľub vlastníka susedných pozemkov (navyše zaťažených záložným právom), že udelí
súhlas na prístup tretej osobe (teda nie samotným žalobcom), jednoznačne nemožno považovať za
zabezpečenie prístupu k predmetnému pozemku.

23. Vo vzťahu k argumentácii, že si mohla v konaní vedenom na Okresnom súde Žilina pod spis. zn.
13C/66/2023 uplatniť predkupné právo na kúpu spoluvlastníckych podielov žalobcov, žalovaná uviedla,
že v predchádzajúcom konaní vedenom na Okresnom súde Žilina žiaľ návrh, aby jej nadobúdatelia
museli ponúknuť spoluvlastnícke podiely za rovnakých podmienok, ako ich nadobudli, nebol zo strany
jej predchádzajúceho zástupcu uplatnený, čo však nevylučuje, že mala záujem o celý predmet

spoluvlastníctva. Veď už len tým, že napadla relatívnu neplatnosť v predchádzajúcom konaní, jasne
vyjadrila svoj záujem o predmetný pozemok a o to, čo sa s ním deje. Išlo teda o jej právo, ktoré v danom
čase (keďže ju o takejto možnosti neinformoval jej vtedajší zástupca) nevyužila. To ju však nemôže
diskvalifikovať z možnosti získať predmet spoluvlastníctva do výlučného vlastníctva.
24. Napokon žalovaná uviedla, že skutočnosť, že podľa územnoplánovacej informácie je

na predmetnom pozemku možná individuálna bytová výstavba, automaticky neznamená, že sa tam v
budúcnosti výstavba aj bude realizovať. Preto žalovaná nesúhlasila s názorom žalobcov, že by aktuálny
účel využívania pozemku mal v budúcnosti zaniknúť. K možnej výstavbe na pozemku ešte poukázala na
skutočnostiuvedenévovyjadrenízodňa06.05.2024,žeakovyplývazGeometrickéhoplánuč.456/2023vypracovaného O. N. E., ktorý mal byť podkladom pre rozdelenie pozemku, je šírka pozemku cca 7
m. Vzhľadom na malú šírku pozemku by určite v prípade výstavby nebolo možné dodržať odstupové
vzdialenosti určené vyhláškou Ministerstva životného prostredia SR č. 532/2002

Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o všeobecných technických požiadavkách na výstavbu
a o všeobecných technických požiadavkách na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou
pohybu a orientácie. Rovnako tak by bolo problematické aj pripojenie
na komunikácie, keďže žiadne v okolí nie sú, čo potvrdila aj obec C. D.. Pozemok teda nie je vhodný
na výstavbu.

25. Ďalšie podania strán sporu neboli v odvolacom konaní produkované.
26.KrajskýsúdvŽiline,akosúdodvolací(§34CSP),pozistení,žeodvolanieprotirozsudkubolopodané
oprávneným subjektom (§ 359 CSP), resp. oprávnenými subjektami, žalobcami 1/ až 6/, v neprospech
ktorých bolo rozhodnuté, včas (§ 362 ods. 1 CSP) a proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný
prostriedok prípustný [§ 355 ods. 1 a 2 v spojení s § 357 písm. m) CSP], preskúmal rozsudok súdu prvej
inštancie v rozsahu vyplývajúcom z § 379 CSP, viazaný odvolacími dôvodmi podľa § 380 CSP a bez

nariadenia pojednávania postupom podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario v spojení s § 219 ods. 3 CSP a §
378 CSP rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP tak vo výrokoch I., II., ako aj v závislom
výroku III. o náhrade trov konania na súde prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.
27. Vo všeobecnosti odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že v zmysle ust. § 380 CSP je viazaný
odvolacími dôvodmi (ods. 1), s výnimkou vád týkajúcich sa procesných podmienok, na ktoré je povinný

prihliadať, aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené (ods. 2). Z tohto vyplýva, že na iné pochybenia
súdu prvej inštancie, mimo tých, ktoré namietol odvolateľ v odvolacej lehote, ktoré by inak mohli byť
odvolacím dôvodom v zmysle § 365 CSP, prihliadať nemôže, aj keď by takéto pochybenia zistil. Odvolací
súd konštatuje, že nevzhliadol žiaden nedostatok naplnenia procesných podmienok.
28. Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené

a stotožnil sa s podstatnými skutkovými a právnymi závermi, na ktorých svoje rozhodnutie súd prvej
inštancie založil. Súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre rozhodnutie
o žalobe žalobcu, vecne správne rozhodol a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s § 220 ods. 2
CSP. Odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie je vecne správne, pričom v jednotlivostiach naň
poukazuje aj odvolací súd. Z uvedených dôvodov sa odvolací súd v odvolacom konaní obmedzil na

konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia (§ 387 ods. 2 CSP).
29. Odvolací súd považoval za nevyhnutné reagovať na odvolacie námietky žalobcov 1/ až 6/
formulované v podanom opravnom prostriedku, pričom sa v zmysle princípu neúplnej apelácie
nezaoberal inými prípadnými pochybeniami súdu prvej inštancie.
30. V posudzovanom prípade žalobcovia podali odvolanie proti napadnutému rozsudku súdu prvej

inštancie z dôvodov podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f), h) CSP.
31. Dokazovanie je časťou občianskeho sporového konania, v ktorej si súd vytvára poznatky potrebné
na rozhodnutie vo veci. Hodnotenie dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej hodnotí vykonané dôkazy
z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Aktuálna procesná právna úprava vychádza
zo zásady voľného hodnotenia dôkazov, vyplývajúcej z ústavného princípu nezávislosti súdov. Táto

zásada, vyplývajúca z čl. 15 základných princípov CSP, normatívne rozvinutá v ust. § 191 ods. 1 CSP
znamená,žezáver,ktorýsisudcazvykonanýchdôkazovurobí,jevecoujehovnútornéhopresvedčeniaa
jeho logického myšlienkového postupu, pričom konečné meritórne rozhodnutie musí vykazovať logickú,
funkčnú
a teleologickú zhodu s priebehom konania.

32. Nesprávne právne posúdenie predstavuje právnu vadu rozhodnutia. Tento odvolací dôvod je
naplnený v prípade, keď súd na zistený skutkový stav neaplikoval príslušnú právnu normu, aplikoval
nesprávnu právnu normu, obsah správnej právnej normy nesprávne interpretoval alebo správne zvolenú
a správne interpretovanú právnu normu nesprávne aplikoval.
33. Podľa § 142 ods. 1 OZ ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie

na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie
veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo
viacerýmspoluvlastníkom;prihliadnepritomnato,abysavecmohlaúčelnevyužiťananásilnésprávanie
podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce,
súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.

34. Žalobcovia v odvolaní primárne namietali, že podanou žalobou sa domáhali zrušenia podielového
spoluvlastníctva k predmetnému pozemku a jeho vyporiadania rozdelením na základe priloženého
geometrického plánu, z dôvodu reálneho vydelenia častí predmetného pozemku a ich užívania.35. Odvolací súd v tejto súvislosti východiskovo poukazuje, že konanie o zrušenie a vyporiadanie
podielového spoluvlastníctva predstavuje jednu z výnimiek zo zásady ne ultra petitum (§ 216 ods. 1
CSP), ktoré môže v otázke vyporiadania spoluvlastníctva skončiť aj inak, ako navrhoval žalobca. Súd

pri vyporiadaní podielového spoluvlastníctva obligatórne zvažuje alternatívy uvedené v ust. § 142 ods.
1 OZ, teda môže dôjsť k tomu, že prisúdi viac, resp.
že prisúdi niečo iné, než čo žalobca žiadal.
36. Rozdelenie veci je primárnym spôsobom vyporiadania zrušeného podielového spoluvlastníctva
v zmysle ust. § 142 ods. 1 OZ. V danom smere bol preto odvolací prieskum zameraný predovšetkým

na otázku vyriešenú súdom prvej inštancie záporne, či sú v danom prípade splnené podmienky na
rozdelenie predmetného pozemku, doposiaľ sa nachádzajúceho v spoluvlastníctve strán sporu.
37. Pri úvahe súdu o tom, či je rozdelenie veci dobre možné, sa zohľadňujú v zmysle ust. § 142
ods. 1 OZ i skutočnosti podriaditeľné pod účelné využitie veci (napríklad, aby rozdelením nevznikli dve
samostatné, avšak nefunkčné veci) alebo pod veľkosť spoluvlastníckych podielov (napríklad tam, kde by
pomer rozdelených vecí výrazne nezodpovedal veľkosti spoluvlastníckych podielov). Pri úvahe o splnení

podmienok pre rozdelenie veci je potom nutné zvažovať aj zásadu účelnosti využitia novovzniknutých
vecí a okolnosť, aby jednotlivé vzniknuté veci mohli plniť svoje funkčné určenie (uznesenie Ústavného
súdu ČR spis. zn. IV.ÚS 1232/2007). Je potom nutné prihliadať na možnosť a spôsob rozdelenia,
napr. z hľadiska územného plánu, prístupu ku komunikáciám a najúčelnejšieho technického spôsobu
rozdelenia (rozsudok Najvyššieho súdu ČSR spis. zn. 2 Cz 47/70).

38. Žalobcovia 1/ až 6/ v odvolaní namietali záver súdu prvej inštancie, že napriek tomu,
že predmetný pozemok (predmet spoluvlastníctva) možno technicky rozdeliť a rozdelením môžu
vzniknúť samostatné veci (na základe geometrického plánu priloženého k žalobe), nebola splnená
podmienka rozdelenia predmetu spoluvlastníctva, t. j. nebola preukázaná možnosť prístupu žalobcov
k novovzniknutému pozemku parcela KN-C č. 2598/1, ktorý mal v rámci vyporiadania pripadnúť do ich

spoluvlastníctva. Súd prvej inštancie pritom neakceptoval vyhlásenie O. P. (č. l. 92 spisu).
39. Odvolací súd vo všeobecnosti poukazuje na to, že potreba zabezpečenia prístupu je relevantná pre
akýkoľvek účel využitia novovzniknutého pozemku, inými slovami aby mohol novovzniknutý pozemok
plniť nejaký účel využitia, či už takým spôsobom ako doposiaľ
(na poľnohospodárske účely), ale aj v prípade plánovanej výstavby na pozemku, je potrebné, aby bol

k nemu zabezpečený prístup z verejnej komunikácie.
40.Žalobcoviatvrdili,žemajúzabezpečenýprístupknovovzniknutémupozemkuparcelaKN-Cč.2598/1
po priľahlých pozemkoch so súhlasom ich vlastníka O. Q. P., čo preukazovali jeho prehlásením zo
dňa 26.04.2024 (č. l. 92 spisu). Z tohto prehlásenia vyplynulo, že v prípade ak sa stane výlučným
vlastníkom časti parcely KN-E č. 4357 A. K., umožní jej prechod na postavenie rodinného domu, ako aj

prechod k jeho užívaniu. Na základe uvedeného súd prvej inštancie dospel k záveru, že zabezpečenie
prístupu žalobcov 1/ až 6/ k novovzniknutému pozemku parcela KN-C č. 2598/1 žalobcovia v spore
nepreukázali, keďže súhlas vlastníka priľahlých pozemkov bol daný len pre potenciálnu vlastníčku A.
K., ktorá toho času (ani ku dňu vyhlásenia napadnutého rozsudku) nie je (spolu)vlastníkom sporného
pozemku, nie je stranou sporu. Súhlas vlastníka priľahlých pozemkov nebol daný pre žalobcov,

ktorým mala novovzniknutá parcela KN-C č. 2598/1 v zmysle žaloby pripadnúť do (spolu)vlastníctva.
Odvolací súd sa preto stotožnil so záverom súdu prvej inštancie o nezabezpečenom prístupe žalobcov
k novovytvorenému pozemku
cez pozemky Q. P., keďže vychádza z vykonaného dokazovania.
41. Pokiaľ žalobcovia spochybňovali v odvolaní zabezpečenie prístupu žalovanej k pozemku parcela

KN-E č. 4357, z obsahu spisu - katastrálnej mapy (č. l. 93 a č. l. 107 spisu) vyplýva, že žalovaná má
prístup k predmetnému pozemku zo svojho rodinného domu súp. č. XXX postaveného na pozemku
parcele KN-C č. XXXX/X cez pozemok vo vlastníctve SR parcela KN-E č. 5048 - vodná plocha a cez
pozemok parcela KN-E č. 4240 - trvalý trávny porast (urbársky pozemok zapísaný na LV č. XXXX
k. ú. C. D., ktorého je žalovaná podielovou spoluvlastníčkou). Tvrdenie žalobcov o nezabezpečení

prístupu pre žalovanú k predmetnému pozemku cez parcelu KN-E č. 5048 (vodná plocha) v prípade
väčšieho množstva zrážok a nepriechodnosti potoka, nebolo v spore preukázané. Navyše skutočnosť,
že žalovaná vydelenú časť predmetu spoluvlastníctva (pozemku) na poľnohospodárske účely (chovanie
kôz, pestovanie ovocia, kosenie sena) skutočne užíva, nebola namietaná, t. j. aj táto skutočnosť
nasvedčuje zabezpečeniu potrebného prístupu na uvedené účely využitia pozemku žalovanou.

Napokon, ako argumentovala aj žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu žalobcov, z nepreukázaných
tvrdení žalobcov nevyplývala trvalá neprechodnosť pozemku parcela KN-E č. 5048, ale len dočasná
neprechodnosť (resp. obmedzená prechodnosť) pri zvýšenom stave hladiny potoka.42. Žalobcovia zároveň v odvolaní poukazovali na to, že aj oni sú podielovými spoluvlastníkmi parcely
KN-E č. 4240, dokonca v podiele vyššom (v súhrne) ako je podiel žalovanej. Odvolací súd považoval toto
tvrdenie žalobcov za irelevantné, keďže žalobcovia vyporiadaním spoluvlastníctva mienili nadobudnúť

novovzniknutú parcelu KN-C č. 2598/1, ktorú chceli evidentne následne ako pozemok určený na
výstavbu odpredať A. K.. Vo vzťahu ku novovytvorenej parcele KN-C č. 2598/1 však nie je parcela
KN-E č. 4240 susediacim pozemkom. Pritom je zrejmé, že žalobcovia o iné užívanie reálne vydelenej
časti predmetu spoluvlastníctva záujem nemajú, čo vyplynulo napokon aj z ich tvrdení v odvolaní, že
časť pozemku parcela KN-E č. 4357 zodpovedajúcu parcele KN-C č. 2598/1 toho času užíva O. Q.

P. za účelom pasenia hospodárskych zvierat a už v minulosti predali svoje spoluvlastnícke podiely na
predmete spoluvlastníctva A. K..
43. V nadväznosti na nepreukázanie prístupu žalobcov k novovzniknutej parcele KN-C č. 2598/1
dospel odvolací súd k záveru o absencii účelného využitia novovzniknutého pozemku, ktorý by mal
po vyporiadaní spoluvlastníctva podľa návrhu žalobcov pripadnúť do ich spoluvlastníctva, keďže
pozemok bez zabezpečenia prístupu nemôže plniť takmer žiadne funkčné určenie. V dôsledku

uvedeného záveru bolo potom správne, keď súd prvej inštancie uzavrel, že v posudzovanom prípade
nebolo reálne rozdelenie predmetu spoluvlastníctva možné.
44. V poradí druhým spôsobom vyporiadania podielového spoluvlastníctva bolo prikázanie veci za
primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom. V tomto smere žalovaná v spore prejavila
záujem nadobudnúť celý pozemok parcela KN-E č. 4357 do výlučného vlastníctva za primeranú

náhradu za odstupujúce podiely žalobcov, a tento aj naďalej užívať ako doposiaľ (chovanie kôz,
pestovanie ovocia, kosenie sena). Žalobcovia prejavili len záujem o odpredaj reálne vydelenej časti
predmetu spoluvlastníctva. Podľa odvolacieho súdu bola potom správna úvaha súdu prvej inštancie, keď
v rámci zodpovedania otázky, komu z podielových spoluvlastníkov prikázať predmet spoluvlastníctva za
primeranú náhradu, preferoval žalovanú, a to vzhľadom k veľkosti jej spoluvlastníckeho podielu, ako aj

naňoudoposiaľrealizovaný,akoajvbudúcnostiuvažovanýspôsobužívaniapredmetuspoluvlastníctva.
Ak aj žalobcovia v odvolaní poukazovali na územno-plánovaciu informáciu od obce C. D., z ktorej
vyplýva, že predmetný pozemok je určený na obytnú výstavbu vo forme investičnej bytovej výstavby,
z ktorej vyvodzovali, že súčasný spôsob užívania pozemku žalovanou (chovanie kôz, pestovanie ovocia,
kosenie sena) výstavbou rodinných domov zanikne, tento ich argument nepovažoval odvolací súd za

opodstatnený. Skutočnosť, že pozemok sa podľa územného plánu obce nachádza v zóne určenej
na zastavanie, ešte nespôsobuje nemožnosť užívania takéhoto pozemku ako poľnohospodárskej pôdy.
45. Žalobcovia v odvolaní považovali za významnú skutočnosť, že žalovaná už teraz užíva
(na podklade v minulosti medzi stranami sporu ústne uzavretej dohody) reálne vydelenú a ohradenú
časť predmetu spoluvlastníctva zodpovedajúcu veľkosti jej spoluvlastníckeho podielu, pričom účelom

podania žaloby bolo práve zosúladenie tohto faktického stavu
so stavom právnym. Podľa názoru odvolacieho súdu uvedená skutočnosť sama o sebe nepreukazuje
existenciu dohody spoluvlastníkov na zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva rozdelením
pozemku, ale len dohodu o určitom spôsobe užívania predmetného pozemku jeho spoluvlastníkmi.
46. Rovnako aj skutočnosť, že žalovaná v minulosti podala žalobu o určenie neplatnosti kúpnej

zmluvy, ktorou žalobcovia odpredali svoje spoluvlastnícke podiely na predmetnom pozemku A. K. (z
dôvodu porušenia predkupného práva žalovanej) a na základe toho boli nútení odstúpiť od uzatvorenej
kúpnej zmluvy, keď žalovaná si neuplatnila v uvedenom konaní predkupné právo na kúpu týchto
spoluvlastníckych podielov žalobcov, nie je prekážkou, aby žalovaná v rámci zrušenia a vyporiadania
podielového spoluvlastníctva k predmetnému pozemku dohodou strán či rozhodnutím súdu sa nemohla

stať výlučnou vlastníčkou celého predmetného pozemku.
47. Vzhľadom na uvedené odvolací súd mal za to, že záver súdu prvej inštancie o vyporiadaní
podielového spoluvlastníctva strán sporu podľa druhej zákonnej možnosti, t. j. prikázaním predmetu
spoluvlastníctva – pozemku parcela KN-E č. 4357 do výlučného vlastníctva žalovanej, ktorá má
zabezpečený prístup k tomuto pozemku, zodpovedá vykonanému dokazovaniu a zároveň aj správnej

aplikácii ust. § 142 ods. 1 OZ.
48. S prihliadnutím na uvedené odvolací súd vyhodnotil odvolacie námietky žalobcov 1/ až 6/ ako
nedôvodné. V dôsledku toho napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch I., II. a tiež v závislom
výroku III. o nároku na náhradu trov konania ako vecne správny v zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
Žiada sa doplniť, že pokiaľ ide o rozhodnutie súdu prvej inštancie v závislom výroku o nároku na náhradu

trov konania, žalobcovia odvolanie v tejto časti zjavne založili len na tom, že považovali napadnutý
rozsudok v merite veci za vecne nesprávny, a preto napadli odvolaním aj na ňom závislý výrok o nároku
na náhradu trov konania. Inak žalobcovia neprodukovali žiadne odvolacie námietky, ktoré by mohli byť
predmetom prieskumu v odvolacom konaní.49. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 CSP
pri aplikácii ust. § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP. Žalovaná bola v odvolacom konaní v celom rozsahu
úspešná a vznikol jej tak nárok na náhradu trov odvolacieho konania, ktoré jej v súvislosti s odvolacím

konaním vznikli (§ 255 ods. 1 CSP), a preto jej proti žalobcom 1/ až 6/ priznal nárok na náhradu trov
odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
50. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) [§ 421 ods. 2 CSP].
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) [§ 422 ods. 1 CSP].
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) [§ 428 CSP].
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou aak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).
V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba
oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa
osobitného zákona [zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov].