Rozsudok – Ostatné ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 16. december 2025

Súd: Okresný súd Malacky
Spisová značka: 9Ps/5/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1625200575
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 12. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Kurnotová

ECLI: ECLI:SK:OSMA:2025:1625200575.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Malacky, v konaní o spôsobilosti na právne úkony A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C.

D. XXX/X, E., zastúpeného procesným opatrovníkom obcou Zohor, o návrhu F. G., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom C. D. XXX/X, E., za účasti prokurátora Okresnej prokuratúry Malacky, na obmedzenie
spôsobilosti na právne úkony, takto

r o z h o d o l :

Súd obmedzuje A. B., nar. XX.XX.XXXX, v spôsobilosti na právne úkony tak, že nie je spôsobilý:
- vykonávať úkony vo vzťahu k orgánom štátnej správy, samosprávy, k iným orgánom verejnej moci,
finančným a iným inštitúciám a organizáciám,
- rozhodovať vo veciach zdravotnej starostlivosti o svoju osobu,

- rozhodovať o svojom umiestnení v zariadení zdravotnej starostlivosti či sociálnej starostlivosti a
o mieste svojho pobytu,
- preberať doručované zásielky.

Súd ustanovuje obmedzenému v spôsobilosti na právne úkony A. B., nar. XX.XX.XXXX, opatrovníka
F. G., nar. XX.XX.XXXX, ktorá je oprávnená a povinná zastupovať ho v rozsahu obmedzenia jeho
spôsobilosti na právne úkony.

Opatrovník je povinný podávať súdu správy o obmedzenom v spôsobilosti na právne úkony A. B., nar.
XX.XX.XXXX, týkajúce sa jeho zdravotného stavu, miesta jeho pobytu a iných podstatných vecí, a to 2-
krát ročne vždy k 30.06. a 31.12. každého kalendárneho roka.

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

Súd štátu náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 24.03.2025 podala navrhovateľka na súd návrh na obmedzenie spôsobilosti na právne úkony
svojho brata (ďalej aj ako „vyšetrovaný“). Svoj návrh odôvodnila tým, že vyšetrovaný trpí schizofréniou.
Bol umiestnený na psychiatrii v Pezinku, užíva drogy, do rána kričí, nechce sa dať liečiť. Už to takto
trvá 10 rokov. Keďže s konaním o obmedzenie spôsobilosti na právne úkony je obligatórne spojené aj
konanie o ustanovenie opatrovníka, navrhovateľka za opatrovníka pre vyšetrovaného navrhla ustanoviť
seba. K návrhu doložila lekársku prepúšťaciu správu.

2. Súd sa oboznámil s návrhom, vyjadreniami účastníkov, vykonal dokazovanie výsluchom
navrhovateľky, vyšetrovaného, dokazovanie listinnými dôkazmi založenými v spise, ktorými sú:
prepúšťacia správa Psychiatrickej nemocnice Philippa Pinela Pezinok zo dňa 16.12.2020, lustrácia
v registri trestov a priestupkov a nariadil vo veci znalecké dokazovanie znalcom z odboru zdravotníctvoa farmácia, odvetvie psychiatria, ktorého po podaní písomného znaleckého posudku vypočul, z čoho
zistil nasledovný skutkový a právny stav.

3. Z prepúšťacej správy Psychiatrickej nemocnice Philippa Pinela Pezinok zo dňa 16.12.2020 súd zistil,
že vyšetrovanému boli diagnostikované: mierna duševná zaostalosť s významnou poruchou správania
a s potrebou pozorovania alebo liečby, porucha psychiky a správania zapríčinená užitím viacerých drog
a iných psychoaktívnych látok v anamn., porucha psychiky a správania zapríčinená užitím kanabinoidov,
psychotická porucha v anamn. a syndróm závislosti.

4. Zo znaleckého posudku súdneho znalca MUDr. Jaroslavy Struňákovej, MPH č. 20/2025 zo dňa
25.07.2025 vyplynulo, že znalkyňa pri vyšetrení pozorovala, že vyšetrovaný má nedostatočnú hygienu,
zovňajšok neupravený. Pozornosť neudržal, očný kontakt nenadväzuje, počas vyšetrenia halucinoval
- verbálne akustické halucinácie s ktorými komunikuje. Komunikoval nekvalitne, situáciou nechápal,
rečový prejav mal súvislý, odpovede strohé, málo informatívne, náladu bludnú, bez známok požitia

psychotropnej látky. Myslenie s paranoidnými obsahmi, anozognozia (neuvedomuje si vlastnú chorobu),
bez suicidálnych ideácií. Znalkyňa ďalej zistila, že vyšetrovaný má v anamnéze polymorfnú závislosť
od viacerých psychoaktívnych látok, psychotické epizódy, poruchy správania s ohrozovaním seba,
afektívne poruchy, agresívne prejavy, trestná činnosť. Vyšetrovaný absolvoval početné hospitalizácie v
psychiatrických zariadeniach. Osobnosť retardovaná, málo diferencovaná a psychoticky alterovaná. V

závere znaleckého posudku znalkyňa na položené otázky súdu uviedla, že vyšetrovaný trpí kombináciou
viacerých duševných porúch - závislosťou od viacerých psychoaktívnych látok s nemožnosťou určiť, či
je v remisii, duševnou zaostalosťou ľahkého až stredného stupňa a pravdepodobnou propfschizofréniou
- naroubovaná schizofrénia, reziduálna schizofrénia po opakovaných psychotických atakoch v rámci
závislosti. Toto ochorenie je trvalého charakteru, za daného stavu je prognóza ochorenia nepriaznivá

- liečbou možno očakávať zlepšenie, stabilizáciu stavu ale nie úplné vyliečenie. Vyšetrovaný nemá
pocit choroby a liečbu odmieta. Vyšetrovaný nie je v súčasnej dobe schopný obstarávať si sám svoje
záležitosti v styku s orgánmi štátnej správy, samosprávy a inými organizáciami, nie je schopný robiť
uvážené rozhodnutia a porozumieť dôsledkom svojho konania pri nakladaní so svojím majetkom. Je
možné mu umožniť disponovanie s menšou hotovosťou - dávkou v hmotnej núdzi, ktorú dostáva.

Vyšetrovaný nie je v stave porozumieť významu tohto konania a pochopiť význam rozhodnutia súdu ale
je možné ho v konaní vypočuť. Pri výsluchu znalkyňa zotrvala na záveroch svojho znaleckého posudku.
Vyšetrovaný je uznaný za invalidného ale nevznikol mu nárok na invalidný dôchodok, bol opakovane vo
výkon trestu, momentálne poberá dávku v hmotnej núdzi, ktorá mu nestačí, a preto zbiera železo.

5. Vyšetrovaný sa na pojednávaní vyjadril, že nesúhlasí s návrhom, nie je chorý a nepotrebuje
opatrovníka. Pri výsluchu uviedol, že býva v jednom dvore so sestrou, má tam samostatnú izbu, kúpeľňu
nemá, latrína je vonku. Okúpe sa aj v lavóre alebo chodí ku kamarátke. Poberá dávku hmotnej núdzi
a to 83 Eur a zbiera železo. Drogy bral 20 rokov dozadu, odvtedy nič neberie, za krádež sa dostal do
väzenia, alkohol nepije, chodil na osobitnú školu. Na psychiatriu ho dáva sestra a to opakovane, dala

ho tam na doživotie. Vždy zavolala sanitku a po dvoch týždňoch ho pustili. Tam mu lieky dávali, on však
lieky nepotrebuje, žiadne neužíva. Nikam nechodí, je doma, nič nerobí, o seba sa stará. Rodičia mu
zomreli. Keď bral drogy, počul hlasy, ale nedroguje a nič také už nemá. Cíti sa zdravý. Nič mu nie je,
len ho bolí koleno. Od 90-teho roku nemá žiadne problémy s políciou. Naposledy bol hospitalizovaný
asi 3 roky dozadu. Keď mu príde pošta, ide za sestrou a tá mu to prečíta. Na úrady ide, ak treba. Nič

nevlastní, býva v osade v domčeku po rodičoch. Varí si sám, veľa neje, fajčí a pije kávu. Stará sa o
mačky. Dáva sestre 10 Eur na energie a tiež jej vozí drevo.

6. Navrhovateľka pri výsluchu uviedla, že na návrhu trvá, podala ho preto, že brat má schizofréniu. V noci
kričí, nadáva, rozbíja veci. Chce, aby sa liečil, podľa nej keby chodil aspoň ambulantne k psychiatrovi

a bral by lieky, bol by v poriadku. Brat vykrikuje aj v obci na ľudí v obchode, rozpráva nereálne veci,
ktoré neexistujú. Uvedené sa deje každý deň. Nebezpečný nie je. Nikoho nenapadol. Keď vidí, že už je s
bratom veľmi zle, behá hore dole, kričí, tak vtedy privolá sanitku. Preliečia ho, mal by chodiť ambulantne,
ale nechodí. Brat si sám nakupuje potraviny. Dáva si ich potom k nej do mrazáku. Navrhovateľka mu
navarí obed, večeru, keď je doma, operie mu, on nemá práčku. Navrhovateľka je zamestnaná na 8

hodín ako upratovačka v nemocnici. Brat jej dáva peniaze, cca 10 eur za tri mesiace. Vybavovala bratovi
invalidnýdôchodok,alebolotozamietnuté.Okremnejmá2sestry,obevediaotomtokonaníasnávrhom
súhlasia. Nie je pravda, že by jej brat už neužíval drogy, ak má peniaze, tak si ich kúpi.7. Podľa odpisu z registra trestov vyšetrovaný má spolu 7 záznamov, naposledy mu bol v roku 2001
uložený nepodmienečný trest odňatia slobody na 5 mesiacov. Podľa registra priestupkov má 2 záznamy,
a to v roku 2021 za priestupok proti občianskemu spolunažívaniu a v roku 2025 za drobnú krádež.

8. Procesný opatrovník v zastúpení starostom obce na pojednávaní uviedol, že menovaného pozná aj
osobne. V obci je známy tým, že sa rozpráva sám so sebou. Ľudia, ktorí ho nepoznajú sa ho možno
aj boja. Často ide napr. po ulici a sám sa rozpráva alebo nadáva, čo vzbudzuje v okoloidúcich obavy.
Prejavy agresivity nie sú, nevie o tom, že by niekomu ublížil. Je pravda, že sa živí zberom železa, žije v

osade v čiernej zadymenej miestnosti. Podmienky tam nie sú dobré. Navrhovateľka býva v susedstve.
Čo sa týka navrhovateľky neboli s ňou riešené žiadne sťažnosti a podnety.

9. Prokurátor sa na pojednávaní vyjadril, že s návrhom súhlasí, keďže sú na základe vykonaného
dokazovania splnené hmotnoprávne podmienky na obmedzenie spôsobilosti. Čo sa týka rozsahu
obmedzenia navrhol, aby bol vyšetrovaný obmedzený v rozsahu rozhodovania o svojom pobyte,

zdravotnej a soc. starostlivosti, zatupovania pred orgánmi štátnej správy, samosprávy a inými orgánmi.
Nevidel dôvod, čo sa týka obmedzenia v nakladaní s majetkom aj s ohľadom na jeho majetkové pomery.
Rovnako súhlasil s ustanovením navrhovateľky za opatrovníčku.

10. Podľa ust. § 10 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak fyzická osoba pre duševnú poruchu, ktorá nie

je len prechodná, alebo pre nadmerné požívanie alkoholických nápojov alebo omamných prostriedkov
či jedov je schopný robiť len niektoré právne úkony, súd obmedzí jeho spôsobilosť na právne úkony a
rozsah obmedzenia určí v rozhodnutí.

11. Podľa ust. § 27 ods. 2 Občianskeho zákonníka, zákonným zástupcom fyzickej osoby, ktorú súd

rozhodnutím pozbavil spôsobilosti na právne úkony alebo ktorej spôsobilosť na právne úkony súd
rozhodnutím obmedzil, je súdom ustanovený opatrovník.

12. Podľa ust. § 27 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak sa za opatrovníka nemôže ustanoviť príbuzný
fyzickej osoby ani iná osoba, ktorá spĺňa podmienky pre ustanovenie za opatrovníka, ustanoví súd za

opatrovníkaorgánmiestnejsprávy,prípadnejehozariadenie,akjeoprávnenévystupovaťsvojímmenom
(§ 18 ods. 1).

13. Podľa ust. § 231 Civilného mimosporového poriadku, v konaní o spôsobilosti na právne úkony
súd rozhoduje o a) obmedzení spôsobilosti fyzickej osoby na právne úkony ,b) zmene obmedzenia

spôsobilosti fyzickej osoby na právne úkony, c) navrátení spôsobilosti fyzickej osoby na právne úkony.

14. Podľa ust. § 239 Civilného mimosporového poriadku, ten, o koho spôsobilosti sa koná, má v konaní
spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu.

15. Podľa § 243 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku, súd vyslúchne osobu, o ktorej spôsobilosti
sa koná.

16. Podľa § 243 ods. 2 Civilného mimosporového poriadku, súd výsluch uskutoční spôsobom, ktorý je
vhodný a primeraný s ohľadom na zdravotný stav. Ak je výsluch na ujmu zdravotného stavu, možno od

výsluchu upustiť. Súd v takom prípade osobu, o ktorej spôsobilosti sa koná, vzhliadne.

17. Podľa § 244 Civilného mimosporového poriadku, súd v konaní ustanoví a vyslúchne znalca.

18. Podľa ust. § 248 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku, konanie o obmedzení spôsobilosti na

právne úkony je spojené s konaním o ustanovení opatrovníka podľa § 272 až 277.

19. Podľa ust. § 248 ods. 2 Civilného mimosporového poriadku, ak súd rozhodne o obmedzení
spôsobilosti na právne úkony, vo výroku rozsudku vymedzí rozsah, v akom spôsobilosť osoby na právne
úkony obmedzil, a ustanoví jej opatrovníka.

20. Podľa ust. § 272 Civilného mimosporového poriadku, súd ustanoví opatrovníka fyzickej osobe, ak
tak ustanovuje osobitný predpis.21. Podľa ust. § 274 ods. 2 Civilného mimosporového poriadku, v uznesení, ktorým ustanovuje
opatrovníka, súd vymedzí rozsah opatrovníckych práv a povinností v súlade s účelom, na ktorý bol
opatrovník ustanovený.

22. Podľa § 275 Civilného mimosporového poriadku, súdom ustanovený opatrovník vykonáva svoje
práva a povinnosti riadne a dbá na pokyny súdu.

23. Podľa § 277 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku, súd dohliada na spôsob výkonu funkcie

opatrovníka.

24. Z ustálenej súdnej praxe vyplýva, že v konaní o obmedzení spôsobilosti na právne úkony sa súd
musí zamerať predovšetkým na zistenie duševného stavu osoby, ktorej sa konanie bezprostredne týka,
teda či táto osoba je skutočne postihnutá duševnou poruchou a či táto porucha dosahuje intenzitu
predpokladanú ustanoveniami Občianskeho zákonníka. Ide o otázku skutkovú, pri riešení ktorej súd

musí spolupracovať so znalcami lekármi, prípadne s príslušnými zdravotníckymi ústavmi. Ďalším
predpokladom rozhodnutia súdu v tomto konaní je zistenie či duševnou chorobou postihnutá osoba je
alebo nie je schopná z tohto dôvodu si sama obstarávať svoje veci. Pri riešení tejto otázky súd vychádza
zoskutkovýchzisteníurobenýchnazákladeposudkuznalcovlekárovvsúvislostisostatnýmivýsledkami
dokazovania (R 6/1964).

25. K inštitútu obmedzenia spôsobilosti na právne úkony treba zdôrazniť, že jeho zákonná úprava
a doterajšia prax súdov je determinovaná ústavným a medzinárodnoprávnym rozmerom, ktorý je
pre rozhodovaciu činnosť všeobecných (vnútroštátnych) súdov podstatným, keďže pri interpretácii
ustanovenia § 10 Občianskeho zákonníka je vždy potrebné vziať do úvahy ústavný rozmer

obmedzovania spôsobilosti na právne úkony, ktorým je predovšetkým rešpektovanie súkromia a ľudskej
dôstojnosti fyzickej osoby (človeka). V medziach ústavného významu práv človeka pri ich obmedzení
sa ex constitutione primárne sleduje záujem dotknutého človeka a až následne záujem verejný či tretích
osôb. Nie je prípustné, aby v týchto prípadoch došlo k preferovaniu verejného záujmu a záujmu tretích
osôb na úkor záujmu dotknutej osoby. K obmedzeniu človeka v spôsobilosti na právne úkony možno

pristúpiť až vtedy, ak sa vyčerpali všetky - menej represívne prostriedky, opatrenia (napr. trestného,
priestupkového, či administratívneho práva) alebo, ak už sa iné obmedzenia nedajú použiť (resp. sa stali
neúčinnými). Z uvedeného potom vyplýva, že obmedzenie spôsobilosti na právne úkony prichádza do
úvahy až vtedy, ak je použitie iných prostriedkov vylúčené alebo je zjavné, že ich účinnosť nebude mať
žiaden dopad na postihnutú osobu. Tieto skutočnosti je povinný skúmať súd ex offo, teda aj vtedy, ak

to účastník konania nenavrhne. Inak povedané, dôvod pre obmedzenie spôsobilosti na právne úkony
obstojí vtedy, ak je z objektívneho hľadiska nepochybné, že ide o prípad, ktorý vylučuje schopnosť
uskutočňovať konkrétne právne úkony. Samotné zistenie, že človek trpí duševnou poruchou, ktorá nie
je len prechodnou (čo je predovšetkým otázka pre odborného znalca), na obmedzenie spôsobilosti na
právne úkony nestačí. Zodpovedať túto otázku iba na základe znaleckého posudku spravidla nebude

možné bez toho, aby súd zároveň nevykonal aj ďalšie (navrhované, resp. ex offo) dokazovanie a
toto náležite aj vyhodnotil. Súd preto v konaní o spôsobilosti na právne úkony musí vykonať aj iné
dôkazy (a to najmä výsluch postihovaného človeka, ak je možný) a dôkazy smerujúce k posúdeniu
jeho mnohovrstevných sociálnych a právnych interakcií (vzťah medzi postihovanou osobou a inými
osobami) a pod. Potrebné je posudzovať schopnosť uskutočňovať právne úkony s prihliadnutím na

všetky individuálne pomery osoby, ako aj na sociálnu stránku prostredia v ktorom existuje. Iba súhrnným
hodnotením všetkých týchto okolností možno dospieť k záveru, či sú splnené podmienky na obmedzenie
spôsobilosti na právne úkony (porovnaj nález ÚS SR sp.zn. I.ÚS 313/2015 zo dňa 28.11.2012, tiež
uznesenie NS SR sp.zn. 8 Cdo 276/2014 zo dňa 8.10.2014). Znalecký posudok je v takom konaní síce
závažným dôkazom, nesmie však byť dôkazom jediným a nemôže nahrádzať nedostatok skutkových

zistení. Znalecký posudok musí súd navyše hodnotiť, nie preberať doslovne, a to vrátane tvrdení, že
vyšetrovanýniejeschopnýchápaťvýznamsúdnehokonaniaalebosúdnehorozhodnutia(porovnajnález
ÚS ČR sp.zn. II.ÚS 194/11 zo dňa 22.11.2012).

26. Konaním o spôsobilosti na právne úkony možno výrazne a závažným spôsobom zasiahnuť do

prirodzených práv človeka, v demokratickej spoločnosti sú preto kladené zvýšené požiadavky na súdy,
aby starostlivo, zodpovedne, precízne a spravodlivo chránili hodnoty, aké reprezentujú podstatu ľudskej
bytosti - jej slobodu. Výkon súdnej činnosti sa musí vyvarovať takým interpretačným a aplikačným
postupom, následkom ktorých by mohlo dôjsť k neodôvodnenému (svojvoľnému) obmedzeniu, čidokonca k popretiu uvedených práv človeka. Tejto kvalitatívnej požiadavke sa musí podriadiť celé súdne
konanie o spôsobilosti k právnym úkonom (porovnaj uznesenie NS SR sp.zn. 8 Cdo 276/2014 zo dňa
8.10.2014).

27. Súd vychádzal zo všetkých pre vec podstatných skutkových zistení a na základe vykonaného
dokazovania dospel k záveru, že sú naplnené zákonné podmienky k obmedzeniu vyšetrovaného v
spôsobilosti na právne úkony, keďže zo znaleckého posudku ako aj z ďalšieho vykonaného dokazovania
mal súd za preukázané, že vyšetrovaný trpí viacerými duševnými poruchami - duševnou zaostalosťou

ľahkého až stredného stupňa a predpokladanou propfschizofréniou a syndrómom závislosti od viacerých
psychoaktívnych látok, pričom tento stav nie je len prechodný a prognóza je nepriaznivá a tieto poruchy,
sú takého charakteru a závažnosti, že zakladajú dôvod na obmedzenie spôsobilosti na právne úkony.
Súd považoval za nevyhnutné obmedziť vyšetrovaného v rozsahu, ako s poukazom na ust. § 10
ods. 2 Občianskeho zákonníka a ust. § 248 ods. 2 Civilného mimosporového poriadku vymedzil vo
výroku rozsudku. Rozhodnutie o obmedzení spôsobilosti na právne úkony má poskytnúť ochranu

vyšetrovanému. Je v záujme vyšetrovaného, aby spravovanie jeho záležitostí vo vymedzenom rozsahu
z dôvodu ochrany jeho oprávnených záujmov bolo pod dozorom ustanoveného opatrovníka a súdu.
Čo sa týka zastupovania pred orgánmi verejnej moci či inými inštitúciami vyšetrovaný nie je schopný
dostatočne hájiť svoje záujmy či relevantne konať, preto súd pristúpil k obmedzeniu v tejto oblasti. Je
zároveň potrebné na ochranu života a zdravia vyšetrovaného, aby za neho opatrovník vykonával úkony

voči zdravotníckym zariadeniam, ako aj vo vzťahu k jeho umiestneniu v zariadení sociálnej starostlivosti,
či k zmene jeho bydliska, keďže v jeho prípade je potrebné, aby bolo do istej miery dohliadané na spôsob
jeho života a podmienky, v akých žije. Rozhodnutie o obmedzení spôsobilosti vo veciach umiestnenia
v zariadení zdravotnej starostlivosti má poskytnúť ochranu vyšetrovanému v prípade, keď sa jeho
zdravotný stav zhorší a bude odmietať ústavnú psychiatrickú liečbu. Sám vyšetrovaný je voči svojmu

stavu nekritický a chýba uňho pocit choroby a liečbu odmieta. K obmedzeniu v disponovaní s majetkom
súd nepristúpil, s ohľadom na skutočnosť, že vyšetrovaný je nemajetný, poberá len dávku v hmotnej
núdzi vo výške 83 Eur, pričom sám si zabezpečuje nákup základných veci - najmä potravín a menšími
čiastkamiprispievanadomácnosťsvojejsestre.Súdjetohonázoru,žedisponovaniesdávkouvhmotnej
núdzi vyšetrovaného nijako neohrozí a je v súlade s požiadavkou rešpektovania ľudskej dôstojnosti (ÚS

SR sp.zn I.ÚS 313/2012).

28. Súd zároveň obligatórne rozhodoval o ustanovení opatrovníka osobe, ktorú obmedzil v spôsobilosti
naprávneúkony.Ustanovenieopatrovníkazokruhuosôbvpríbuzenskompomeremázásadneprednosť
pred inou alternatívou. U týchto osôb je predpoklad, že medzi nimi existujú určité bližšie osobné, citové

a emotívne väzby, založené na príbuzenskom alebo inom obdobnom blízkom či rodinnom pomere,
povinnosť i oprávnenie vykonávať funkciu opatrovníka je tak ponímané osobnejšie a je preto aj v
záujme spoločnosti, aby plnením funkcie opatrovníka, za predpokladu, že je vykonávaná zodpovedne a
svedomito,bolavprvomradepoverenáfyzickáosobablízkaosobeobmedzenejvspôsobilostinaprávne
úkony. Pre naplnenie účelu inštitútu opatrovníctva a jeho riadny a zodpovedný výkon je nevyhnutné,

aby takýto opatrovník s výkonom tejto funkcie súhlasil. Ustanovenie právnickej osoby za opatrovníka
má mať teda v zásade len výnimočný charakter, a to až v prípade, ak tu nie je žiada fyzická osoba, ktorá
by bola schopná a ochotná túto funkciu zodpovedne vykonávať.

29. Po zhodnotení všetkých rozhodujúcich skutočností súd za opatrovníka ustanovil navrhovateľku -

sestru vyšetrovaného, ktorá s ustanovením do tejto funkcie súhlasila. Navrhovateľka aj aktuálne pomáha
vyšetrovanému pri vybavovaní jeho záležitostí, zabezpečuje mu stravu či čisté ošatenie. Navrhovateľka
je na výkon tejto funkcie spôsobilá a je predpoklad, že túto funkciu bude vykonávať v najlepšom záujme
vyšetrovaného tak, aby boli aj naďalej riadne zabezpečené jeho potreby a dôstojné podmienky pre život.
Ustanovený opatrovník bude za opatrovanca ako osobu obmedzenú v spôsobilosti na právne úkony

konať v rozsahu jeho obmedzenia spôsobilosti na právne úkony. Výkon funkcie opatrovníka bude pod
dohľadom súdu a na tento účel súd uložil opatrovníkovi povinnosť podávať súdu správy o obmedzenom
v spôsobilosti na právne úkony vždy k 30.06. a 31.12. každého roka.

30. O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 251 ods. l Civilného mimosporového poriadku,

v zmysle ktorého trovy dôkazov v konaní o spôsobilosti na právne úkony platí štát, preto mu ich náhradu
nepriznal a ustanovenia § 52 Civilného mimosporového poriadku, podľa ktorého žiaden z účastníkov
nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom
súde Malacky, písomne v 4 vyhotoveniach.

Odvolanie môže podať účastník konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci.
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.
Zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná.