Rozsudok – Život a zdravie ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 12. február 2026

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 4To/2/2026

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4125011114
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 02. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Adriana Némethová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2026:4125011114.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Adriany Némethovej a členiek senátu

JUDr. Ľubomíry Podmaníkovej a Mgr. Alexandry Osadskej, v trestnej veci obžalovanej A. B. (ďalej len
„obžalovaná), pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 158 Trestného zákona, o odvolaní prokurátora
Okresnej prokuratúry Nitra (ďalej len „prokurátor“) a obžalovanej proti rozsudku Okresného súdu Nitra
(ďalej len „súd prvého stupňa“) zo dňa 30.10.2025, sp. zn. 3T/47/2025 (ďalej len „napadnutý rozsudok“),
na verejnom zasadnutí konanom v Nitre 12. februára 2026 takto

r o z h o d o l :

I.
Podľa § 321 odsek 1 písmeno b/, písmeno e/, odsek 3 Trestného poriadku z r u š u j e s a napadnutý

rozsudok vo výroku o treste.
Podľa § 322 odsek 3 Trestného poriadku s a :
obžalovanej:
A. B., narodenej XX.XX.XXXX v C.,
trvale bytom B. XXX,

u k l a d á :

Podľa § 158 Trestného zákona, zistiac poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písmeno j/ Trestného zákona,
nezistiac priťažujúcu okolnosť podľa § 37 Trestného zákona, postupom podľa § 38 odsek 2 Trestného
zákona, § 56 odsek 1, odsek 2, odsek 3 Trestného zákona, peňažný trest vo výške 2.000,- (dvetisíc) eur.
Podľa § 57 odsek 3 Trestného zákona sa obžalovanej pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol
byť úmyselne zmarený, ustanovuje trest odňatia slobody vo výmere 1 (jeden) mesiac.
Podľa § 61 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona u k l a d á trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá
akéhokoľvek druhu na 1 (jeden) rok.

II.

Podľa § 319 Trestného poriadku odvolanie obžalovanej A. B. z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom uznal obžalovanú A. B. vinnou zo spáchania prečinu
ublíženia na zdraví podľa § 158 Trestného zákona na tom skutkom základe, že: „dňa XX.XX.XXXX v
čase približne o XX:XX hodine viedla v meste Nitra na križovatke D. E. – C. E. ako vodička osobné

motorovévozidloznačkyF.G.XsEČ:C.,pričomvrozporesustanovením§20odsek1zákonač.8/2009
Z. z. o cestnej premávke v znení neskorších predpisov pri vchádzaní do križovatky v smere od D. E.
označenej ako vedľajšia cesta nedala prednosť z ľavej strany prichádzajúcemu osobnému motorovému
vozidlu značky H. G. B. I.: C. XXXXX, vodičky B. J., následkom čoho došlo k nárazu prednej časti vozidlaF. G. X do pravej prednej časti vozidla H. G., následkom čoho B. J. utrpela zlomeninu základného článku
III. prsta ľavej ruky a pohmoždenie ľavého stehna, s dobou liečenia 25 dní.“
Za tento prečin súd prvého stupňa uložil obžalovanej podľa § 158 Trestného zákona, zistiac poľahčujúce

okolnostipodľa§36písmenoj/,písmenol/,písmenon/Trestnéhozákona,nezistiacpriťažujúcuokolnosť
podľa § 37 Trestného zákona, postupom podľa § 38 odsek 2 Trestného zákona, § 56 odsek 1, odsek 2
Trestného zákona, peňažný trest vo výške 2.000,-eur. Súd prvého stupňa podľa § 57 odsek 3 Trestného
zákona uložil obžalovanej pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený, trest
odňatia slobody vo výmere jeden mesiac.

Napadnutý rozsudok bol obžalovanej a prokurátorovi oznámený vyhlásením v ich prítomnosti na
hlavnom pojednávaní súdu prvého stupňa uskutočnenom dňa 30.10.2025, na ktorom sa prokurátor a
obžalovaná k možnosti využitia odvolania nevyjadrili. Poškodenej E. B. J., hoc táto si nárok na náhradu
škody neuplatňovala (nebolo potrebné jej preto podľa § 173 odsek 1 Trestného poriadku rozsudok
doručovať), bol napadnutý rozsudok oznámený doručením jeho rovnopisu dňa 9.12.2025.
Prokurátor podal dňa 5.11.2025 odvolanie v neprospech obžalovanej vo vzťahu k výroku o treste, teda

včas. Toto odvolanie prokurátor písomne zdôvodnil dňa 8.12.2025. Prokurátor považoval za nesprávne,
keď prvostupňový súd neuložil obžalovanej aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá v zmysle §
61 Trestného zákona, pretože obžalovaná porušila dôležitú povinnosť vyplývajúcu jej z § 20 odsek 1
zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke, keď nedala prednosť v jazde, čo prokurátor považoval za
závažné porušenie pravidiel cestnej premávky. Neuloženie trestu zákazu činnosti súdom odôvodnené

tým, že obžalovaná je závislá od používania automobilu pri dochádzaní do práce, podľa prokurátora,
nemožno považovať za paušálny dôvod na neuloženie takéhoto trestu najmä, ak existuje možnosť
využitia hromadnej autobusovej dopravy. Prokurátor upriamil pozornosť aj na to, že obžalovaná má
možnosť požiadať o podmienečné upustenie od výkonu zvyšku trestu zákazu činnosti viesť motorové
vozidlo po uplynutí polovice tohto trestu a že v priestupkovom konaní sú, aj pri menej závažných

porušeniach pravidiel cestnej premávky, vodičom ukladané prísnejšie tresty zákazu činnosti. Z týchto
dôvodov prokurátor Krajskému súdu v Nitre (ďalej len „odvolací súd“) navrhol, aby podľa § 321 odsek 1
písmeno e/ Trestného poriadku zrušil napadnutý rozsudok a podľa § 322 odsek 3 Trestného poriadku
uložil obžalovanej podľa § 61 odsek1, odsek 2 Trestného zákona trest zákazu činnosti viesť
motorové vozidlá každého druhu na 12 mesiacov.

Obžalovaná podala odvolanie voči napadnutému rozsudku dňa 12.11.2025, t.j. v zákonnej lehote,
prostredníctvom svojho obhajcu, ktorým napadla výrok o vine, o treste a aj konanie, ktoré rozsudku
predchádzalo. Odvolanie písomne obhajca zdôvodnil dňa 8.12.2025 tým, že rozsudok okresného súdu
považovalzanesprávnyanezákonnýzdôvodunesprávnehoprávnehoposúdeniazistenéhoskutkového
stavu. Vychádzajúc z §§ 158 Trestného zákona, 123 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona mal obhajca za

dané, že skutok nenaplnil znaky trestného činu ublíženia na zdraví, a to aj napriek tomu, že poškodenie
zdravia poškodenej si objektívne vyžiadalo liečenie po dobu 25 dní, pretože k tejto dobe liečenia sa
obligatórne vyžaduje aj to, aby počas tejto doby bol aj sťažený obvyklý spôsob života poškodenej, a to
nie iba na krátky čas, čiže minimálne po dobu 7 dní. Podľa názoru obhajcu obmedzenie poškodenej
v obvyklom spôsobe života netrvalo viac ako sedem dní. Poškodená totiž v tomto smere deklarovala,

že zranenia, ktoré utrpela pri dopravnej nehode, jej obvyklý spôsob života sťažovali len v minimálnom
rozsahu, tvrdila, že počas toho, ako mala nasadenú sadru, bola obmedzená pri hygiene, pri obliekaní, či
pri písaní na klávesnici, kedy pociťovala diskomfort, ale toto ju pracovne nijako neobmedzovalo, nakoľko
jejdominantnourukoujepravárukaaprstmalazlomenýnaľavejruke.Obhajcaupriamovalpozornosťna
to, že v danom prípade vzhľadom na nepatrnú závažnosť činu, keď k porušeniu povinnosti obžalovanej

daťprednosťvjazdepoškodenejpovinnostinepristúpilažiadnaináokolnosť,ktorábyzávažnosťkonania
obžalovanej zväčšovala (napr. rýchla jazda, riskantná jazda, neohľaduplná jazda, jazda pod vplyvom
alkoholu či iných látok), vzhľadom na spôsob vykonania skutku, na mieru zavinenia ako aj na následok,
vyhodnotením materiálneho korektívu, tento nebol trestným činom, ale len priestupkom. Odvolaciemu
súdu preto navrhol, aby podľa § 320 odsek 1 písmeno a/ Trestného poriadku napadnutý rozsudok

zrušil a vec postúpil príslušnému orgánu na prejednanie priestupku.
Obžalovaná sa prostredníctvom obhajcu k odvolaniu prokurátora písomne vyjadrila dňa 12.1.2026. Vo
vyjadrení sa nestotožnila s názorom prokurátora, že by jej mal byť uložený aj trest zákazu činnosti viesť
motorové vozidlá, odkazujúc na ustanovenia §33a ods. 1, odsek 2, odsek 3, odsek 4 a § 34 odsek 1,
odsek 2, odsek 3, odsek 4 Trestného zákona. Podľa obžalovanej by uloženie trestu zákazu činnosti viesť

motorové vozidlo bolo neprimerané vzhľadom na závažnosť trestného činu, ako aj na jej osobu a na jej
pomery. Pripustila, že poškodenej nedala prednosť v jazde a že následkom kolízie s vozidlom
poškodenej bola ujma na zdraví poškodenej. V ostatnom obžalovaná zopakovala argumenty uvedené
v jej písomnom odvolaní. Obžalovaná ešte dodala, že spáchala nedbanlivostný trestný čin, že išlo o jejojedinelé zlyhanie, že napriek tomu, že motorové vozidlo vedie denne, sa v minulosti dopustila len dvoch
priestupkov na úseku cestnej premávky, že jej nikdy nebol odňatý vodičský preukaz a že k nehode došlo
na neprehľadnej križovatke, na ktorej pravidelne dochádza ku kolíziám. Zdôrazňovala, že pri ukladaní

trestu je potrebné uprednostniť individuálny prístup a zohľadniť osobu páchateľa, jeho doterajší život
a správanie sa pred spáchaním skutku a že uloženie trestu zákazu činnosti by mohlo spôsobiť stratu
jej vodičských návykov a zručností a mohlo by dôjsť aj k zvýšeniu rizika porušenia pravidiel cestnej
premávky, čím by sa poprel preventívny účel trestu. Obžalovaná mala za to, že, v súlade so zásadou
primeranosti a individualizácie trestu, účel trestu možno u nej dosiahnuť aj bez uloženia tohto druhu

sankcie.Odvolaciemusúdupretonavrhla,abyodvolaniepodanéprokurátoromakonedôvodnézamietol.
Zástupca krajského prokurátora na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu, pridŕžajúc sa písomných
dôvodov okresným prokurátorom podaného odvolania, zopakoval, že neboli splnené zákonné
podmienky na neuloženie trestu zákazu činnosti, pretože obžalovaná sa trestnej činnosti dopustila
v súvislosti s vedením motorového vozidla a závažným spôsobom porušila pravidlá cestnej premávky.
Odvolanie obžalovanej prokurátor nepovažoval za dôvodné, pretože súd I. stupňa

dospel k skutkovým záverom na základe vykonaného dokazovania, v rámci ktorého následok na zdraví
poškodenej splnil kritériá ujmy na zdraví. Navrhol podľa § 321 ods. 1 písm. e/, ods. 2 Trestného poriadku
zrušiť napadnutý rozsudok vo výroku o uloženom treste a podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku uložiť
aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu cestnej premávke za primeranú dobu
a odvolanie obžalovanej navrhol zamietnuť ako nedôvodné podľa § 319 Trestného poriadku

Obhajkyňa obžalovanej na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu zotrvala v celom rozsahu na dôvodoch
odvolania obžalovanej a na vyjadrení k odvolaniu prokurátora. Zopakovala, že postup súdu pri neuložení
trestu zákazu činnosti bol správny. Nestotožnila sa s tvrdením prokurátora o nesplnení zákonných
podmienoknaneuloženietrestuzákazučinnosti,pretožezákonobligatórneneurčujepridanomtrestnom
čine uloženie trestu zákazu činnosti. Navrhla zrušiť napadnutý rozsudok a postúpiť vec na prejednanie

na priestupok, alternatívne odvolanie prokurátora zamietnuť.
Obžalovaná sa na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu stotožnila s konečným návrhom
svojej obhajkyne. Opakovane vyjadrila ľútosť nad tým, čo sa stalo. Doplnila, že nie je „cestný pirát“ a
že nečakala takéto následky.
Odvolací súd plnením svojej prieskumnej povinnosti v prejednávanej veci (v ktorej bola obžaloba podaná

dňa 28.7.2025 a ktorá bola odvolaciemu súdu predložená na rozhodnutie dňa 9.1.2026) v rozsahu
vyplývajúcom mu z ustanovenia § 317 odsek 1 Trestného poriadku, na podklade
odvolania podaného okresným prokurátorom a obžalovanou, preskúmal celý výrok o vine a výrok
o treste, proti ktorému smerovalo aj odvolanie prokurátora a správnosť postupu konania, ktoré tomuto
výroku napadnutého rozsudku predchádzalo; ostatné výroky napadnutého rozsudku a konanie mu

predchádzajúce, odvolací súd preskúmal iba v rozsahu zistenia prípadného výskytu takých chýb, ktoré
by mohli odôvodniť podanie dovolania z niektorého z dôvodov uvedených v § 371 odsek 1 Trestného
poriadku.
Odvolací súd preveril, že súd I. stupňa na hlavnom pojednávaní pri vykonávaní dôkazov postupoval
podľa príslušných ustanovení Trestného poriadku, ako i ďalších ustanovení upravujúcich spôsob

vykonávania dôkazov v trestnom konaní, pričom sa nedopustil žiadnych podstatných chýb,
ktoré by odôvodňovali zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 321 odsek 1 písmeno a/
Trestného poriadku. Svoje rozhodnutie súd I. stupňa primerane odôvodnil tak, ako mu to ukladajú
príslušné ustanovenia Trestného poriadku, keď uviedol, akými úvahami sa spravoval pri hodnotení
vykonaných dôkazov. Stručne a jasne vyložil, ktoré skutočnosti vzal za dokázané a o ktoré dôkazy oprel

skutkové zistenia, akými právnymi úvahami sa spravoval pri posudzovaní konania obžalovanej v otázke
viny a pri ukladaní trestu.
Preskúmaním spisového materiálu odvolací súd zistil, že v tomto konaní bol zadovážený dostatok
dôkazov, ktorými boli objasnené všetky základné skutočnosti dôležité pre trestné stíhanie, ktoré súd
I. stupňa potreboval pre svoje rozhodnutie. Pri vykonávaní dôkazov orgány činné v tomto konaní

postupovali podľa príslušných ustanovení Trestného poriadku. Súd I. stupňa na hlavnom pojednávaní
pri vykonávaní dôkazov postupoval podľa príslušných ustanovení Trestného poriadku, ako i ďalších
ustanovení upravujúcich spôsob vykonávania dôkazov v trestnom konaní a po zhodnotení vykonaných
dôkazov jednotlivo a vo vzájomných súvislostiach rozhodol tak, že obžalovanú uznal za
vinnú, nakoľko bolo dostatočným spôsobom a bez dôvodných pochybností preukázané, že skutok sa

stal, má znaky žalovaného trestného činu a tento spáchala obžalovaná, ktorá svojou technikou jazdy
dňa 10.05.2024 v čase približne o 13.40 hod. v Nitre na križovatke Chrenovský most – Nábrežie Mládeže
porušila a nerešpektovala ustanovenie §-u 20 odsek 1 zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke
tým, že pri vchádzaní do križovatky v smere označenej ako vedľajšia cesta nedala prednosť z ľavejstrany prichádzajúcemu osobnému motorovému vozidlu poškodenej, následkom čoho došlo k nárazu
do pravej prednej časti vozidla poškodenej, pri ktorom poškodená utrpela zlomeninu základného článku
III. prsta ľavej ruky a pohmoždenie ľavého stehna s dobou liečenia 25 dní. Súd mal dané za preukázané:

výpoveďou obžalovanej, ktorá hoci, neurobila žiadne vyhlásenie podľa § 257 odsek 1 Trestného
poriadku, pripustila, že vozidlu poškodenej nedala prednosť na križovatke, keď išla od K. C. na ulicu L.
B.; opakovane vyjadrovala ľútosť nad tým, čo sa stalo; bránila sa tým, že vozidlo poškodenej nevidela,
že keby ho videla, tak by mu prednosť dala,
výpoveďou poškodenej B. J., že jej obžalovaná nedala prednosť, keď išla po hlavnej ceste – C. E.

a obžalovaná išla z D. E. po ulici L. B., pričom následkom dopravnej nehody utrpela zlomeninu stredného
prsta ľavej ruky, ktorý jej naprávali, zasadrovali jej ho na dva týždne, počas ktorých so sadrou na ruke
pociťovaladiskomfort,bolaobmedzenávhygieneavobliekaní,vpísanínaklávesnici,čojualepracovne
nijako neobmedzovalo, pretože je praváčka a učí na strednej škole,
znaleckým posudkom č. 59/2024 v spojení s jeho doplnkom č. XX/XXXX znalca E. M. E., znalca z odboru
zdravotníctvo a farmácia, odvetvie úrazová chirurgia poškodenej zranenia, ktorého závery verifikovali,

že poškodená B. J. utrpela pri predmetnej dopravnej nehode ľahké úrazy – pohmoždenie ľavého stehna
a zlomeninu základného článku III. prsta ľavej ruky s dĺžkou liečenia vrátane sadrovej imobilizácie prsta
sádrovou fixáciou 25 dní, pričom liečba bola ukončená rehabilitáciou do 02.07.2024; poškodená bola
obmedzená na obvyklom spôsobe života 25 dní, ktoré obmedzovalo poškodenú na obvyklom spôsobe
života pri osobnej hygiene, pri obliekaní, pri prezliekaní, pri obúvaní, pri práci vyžadujúcej súčinnosť

oboch rúk, odborným vyjadrením č. 83/2024 E. H. N. vypracovaným v rámci pôvodne vedeného
priestupkového konania, podľa ktorého B. J. utrpela stredne ťažké zranenie - špirálovitú zlomeninu
horného článku III. prsta ľavej ruky, ku ktorému došlo pravdepodobne narazením a točením v oblasti
horného článku III. prsta ľavej ruky, s priemernou dobou liečenia do 41 dní, pričom zranenie si vyžiadalo
napravenie kostných úlomkov, sadrovú fixáciu ľavej hornej končatiny, ktorá siahala od prstov ruky do

oblasti lakťového kĺbu; znalec pri vypracovaní odborného vyjadrenia vychádzal z lekárskej správy E.
M. E., E., podľa ktorej poškodená B. J. bola dňa XX.XX.XXXX účastníčkou autonehody, pri ktorej si
udrela ľavú ruku o volant a aj ľavé stehno, pričom bola u nej zistená špirálová fraktúra prox. falangu
III. prsta s miernym skrátením a lekárskou správou E. F. A., O. zo dňa 15.05.2024, podľa ktorej B. J.
dňa XX.XX.XXXX utrpela špirálovú zlomeninu prvého článku III. prsta ľavej ruky a pohmoždenie ľavého

stehna, ktoré boli spôsobené nárazom tupého predmetu s predpokladanou dobu liečenia štyri týždne,
znaleckým posudkom č. 107/2024 znalca Ing. Josefa Veverku, znalca z odboru doprava cestná,
technický stav cestných vozidiel, nehody v cestnej doprave a odhad hodnoty cestných vozidiel, podľa
ktorého technickou príčinou vzniku dopravnej nehody bolo konanie vodičky vozidla zn. Toyota, ktorá
vjazdom do križovatky zo smeru označeného dopravnou značkou „Daj prednosť v jazde“ nedala

prednosť v jazde vodičke vozidla zn. Škoda prechádzajúcej križovatkou po vozovke s prednosťou
v jazde; vodička vozidla zn. Toyota pred vjazdom do križovatky vytvorila vodičke zn. Škoda z technického
hľadiska prekážku náhlu, pričom vodička vozidla zn. Škoda prechádzajúca križovatkou po vozovke
s prednosťou v jazde nemala možnosť vzniku nehodového deja zabrániť. Vodička vozidla zn. Toyota
mala povinnosť dať prednosť v jazde vozidlu zn. Škoda a preto vozidlo zn. Škoda nevytvorilo vodičke

zn. Toyota prekážku z technického hľadiska náhlu.
listinným dôkazmi, a to záznamom z dopravnej nehody, podľa ktorého zodpovedným subjektom za vznik
dopravnej nehody dňa XX.X.XXXX o XX:XX hod. v katastri obce C., križovatky ulíc – C. E., D. E. smer
L. B., Nitra bola A. B., zápisnicou o obhliadke miesta dopravnej nehody a zápisnicou o obhliadke miesta
priestupku, že v čase obhliadky malo osobné motorové vozidlo F. G. s EVČ C. poškodenú ľavú prednú

časť – predný nárazník, kapotu, svetlomet a ľavý predný bok – ľavý blatník, dvere vodiča a osobné
motorové vozidlo Škoda Rapid s EVČ C. malo v čase obhliadky poškodenú pravú stranu (bok): predné
dvere, predný blatník, pravé predné koleso a pravá strana predného nárazníka,
obrazovým záznamom, ktorý zachytil, že vozidlo bielej farby, zn. F. G. išlo po D. E. z ul. C. E. C. P. B.
bez spomalenia a následne sa zrazilo s vozidlom zn. Škoda Rapid, modrej metalízy.

Súd I. stupňa neuplatnil na konanie obžalovanej materiálny korektív, pretože vzhľadom na spôsob
spáchania, následok, okolnosti spáchania, mieru zavinenia, pohnútku, vyhodnotil, že závažnosť konania
obžalovanej bola vyššia ako nepatrná, teda z hľadiska závažnosti išlo o trestný čin - o prečin menšej
spoločenskej nebezpečnosti vzhľadom na nedbanlivostnú formu konania.
Súd I. stupňa pri ukladaní peňažného trestu vo výmere 2 000,- eur obžalovanej vychádzal z vykonaného

dokazovania, z ktorého mu vyplynulo, že obžalovaná bude schopná tento trest zaplatiť a v jej
prípade takýto trest bude postačujúci na splnenie účelu trestu. Súd I. stupňa v súvislosti s uloženým
trestom poukázal na ustanovenia § 33a a 34 Trestného zákona a vyhodnotil, že obžalovanej bolo
potrebné priznať tri poľahčujúce okolnosti, a to že podľa § 36 písmeno j) Trestného zákona viedla predspáchaním skutku riadny život, a to napriek zisteniu, že bola dvakrát sankcionovaná za priestupky v
cestnej doprave, podľa § 36 písmeno l/ Trestného zákona, že sa ku spáchaniu trestnej činnosti priznala
a oľutovala ju a podľa § 36 písmeno n/ Trestného zákona, že svojím postojom k prejednávanému

skutku napomáhala súdu poskytnutím súčinnosti pri objasňovaní svojej trestnej činnosti. Súd I. stupňa
u obžalovanej nezistil žiadne priťažujúce okolnosti v zmysle § 37 Trestného zákona. Súd I. stupňa
neuloženie trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidla obžalovanej dôvodil výnimočnými okolnosťami,
za ktoré považoval jej osobné pomery obžalovanej, ktoré vzhliadol v tom, že príjem obžalovanej je
závislý od používania automobilu, ktorý táto používa pri výkone svojho povolania – krajinnej architektky

a v tom, že obžalovaná zabezpečuje prepravu svojej dcéry do školy a na krúžky štyrikrát do týždňa.
Preto súd I. stupňa vyhodnotil, že uložením trestu zákazu činnosti by bol znemožnený výkon povolania
obžalovanej, čo by malo za následok citeľný zásah do finančnej stability rodiny. V tomto kontexte súd I.
stupňa poukázal ešte aj na vodičskú prax obžalovanej bez dopravnej nehody, bez zadržania vodičského
preukazu a bez závažného porušenia pravidiel cestnej premávky. Súd I. stupňa preto uzavrel, že zo
strany obžalovanej v tejto veci išlo o výnimočný exces z doposiaľ jej riadneho vedenia života.

Odvolací súd, rovnako ako súd I. stupňa, mal za nepochybne preukázané, že obžalovaná sa dopustila
skutku, ktorý súd správne opravil nielen v roku spáchania skutku (v obžalobe bolo napísané, že skutok
sa odohral dňa 10.5.204), ale aj v tom, že obžalovaná nedala prednosť poškodenej z ľavej strany, nie
zpravej,takakobolouvedenévobžalobe,popísanéhovovýrokunapadnutéhorozsudku.Povykonanom
dokazovaní, tak v prípravnom konaní, ako aj na hlavnom pojednávaní, nevznikli dôvodné pochybnosti

o tom, že skutok sa stal tak, ako je popísaný vo výroku napadnutého rozsudku a že skutok spáchala
obžalovaná. Vykonaným dokazovaním bolo tiež bez dôvodných pochybností preukázané, že medzi
konaním obžalovanej a vzniknutým následkom existovala príčinná súvislosť. Odvolací súd sa stotožnil
so záverom súdu I. stupňa o preukázanom zavinení obžalovanej, poukazujúc pritom na vyhodnotenie
dôkazov súdom I. stupňa v odôvodnení napadnutého rozsudku, ktoré zodpovedajú ustanoveniu § 2

odsek 12 Trestného poriadku a v ktorom sa súd I. stupňa vysporiadal s dôkazmi, na základe ktorých
mal zavinenie obžalovanej za preukázané. Svoje úvahy súd I. stupňa správne založil na výpovediach
obžalovanej, svedkyne poškodenej B. J., znaleckých posudkov Q. A. R., E. E. M. a na listinných
dôkazoch (odborné vyjadrenie E. H. N., lekárska správa E. M. E., lekárska správa E. F. A., O., záznam
z dopravnej nehody, zápisnica o obhliadke miesta dopravnej nehody a zápisnicou o obhliadke miesta

priestupku) a na prehratom kamerovom zázname z miesta a z času spáchania skutku.
Krajský súd v Nitre preto nemohol prisvedčiť a stotožniť sa s odvolacími námietkami obžalovanej, ktoré
prezentovala obžalovaná cez svojho obhajcu od začiatku trestného konania, vo vyjadrení sa k obžalobe,
v záverečnej reči a nakoniec aj v odvolaní, že jej konanie nenaplnilo znaky trestného činu, ale len
priestupku. Tento svoj právny názor obžalovaná založila na tom, že hoc nehodu spôsobila ona a že

jej následkom boli aj zranenia poškodenej zistené lekármi a posúdené znalcom, tieto neboli takého
charakteru, aby mohli byť vyhodnotené ako ublíženie na zdraví podľa § 123 odsek 2 Trestného zákona,
teda, že by si zranenia poškodenej vyžadovali liečenie, počas ktorého bol nie iba na krátky čas (7 dní)
sťažený jej obvyklý spôsob života. Hoci obžalovaná pripúšťala, že poškodenej zranenia si objektívne
vyžiadali liečenie po dobu 25 dní, poukazovala na to, že táto doba liečenia musí byť podporená aj ďalším,

subjektívnym faktom a to, že počas tejto doby bol sťažený aj jej obvyklý spôsob života, čo splnené
nebolo. Prezentované, podľa obžalovanej, vychádzalo z tvrdenia samotnej poškodenej, že jej zranenia
narúšali jej obvyklý spôsob života len v minimálnom rozsahu tým, že počas toho, ako mala sadru, bola
obmedzená pri hygiene, pri obliekaní, či pri písaní na klávesnici, ale inak to jej pracovný život nenarúšalo,
pretože je praváčka.

Odvolací súd dal do pozornosti, že všetky odborné zhodnotenia zranení poškodenej jednoznačne
stanovili, že poškodená utrpela následkom dopravnej nehody fraktúru prostredníka ľavej ruky, ktoré malo
charakter ľahkého, resp. až stredne ťažkého zranenia (lekárska správa E. A. a odborné vyjadrenie E. N.),
ktorá si vyžadovala liečenie 25 dní, počas ktorých bola zlomenina fixovaná sadrou a počas tohto obdobia
bola poškodená obmedzená v obvyklom spôsobe života v hygiene, v obliekaní a v práci vyžadujúcej

súčinnosť oboch rúk. Nebolo pravdou, že k tomuto záveru znalca nepristúpila aj individuálna skutočnosť,
že počas tejto doby nebol sťažený obvyklý spôsob života poškodenej, a to nie iba na krátky čas, čiže
minimálne po dobu 7 dní. Nadriadený súd v tomto smere upriamil pozornosť na to, že
expertíznemu záveru o dobe trvania obmedzení v obvyklom spôsobe života poškodenej jednoznačne
zodpovedalo jej tvrdenie, že diskomfort u nej trval počas celej doby ako mala na ruke nasadenú sadru;

poškodená nikdy nevypovedala, že tento by pociťovala len do 7 dní. Naopak, poškodená tvrdila, že
počastohoakomalanarukesadru,tedacelých25dní,bolaobmedzenávhygiene, vobliekaníavpísaní
na klávesnici, čo možno považovať za činnosti bežné. To, že poškodená uviedla, že toto ju pracovnenijako neobmedzovalo, pretože je praváčka, neodôvodňuje záver o neobmedzení v obvyklom spôsobe
života, ktorý je charakterizovaný nielen výlučne pracovnou činnosťou.
Preto súd I. stupňa nepochybil, keď konanie obžalovanej právne posúdil ako prečin ublíženia na

zdraví. Z vyššie uvedeného vyplýva, že súd I. stupňa materiálny korektív na konanie obžalovanej
správne neuplatnil, pretože, opakujúc, bolo nepochybne dokázané, že u poškodenej si liečenie zranení
vyžadovalo dobu na viac ako sedem dní, a to na 25 dní. preto protiprávne konanie obžalovanej naplnilo
svojou povahou všetky znaky prečinu ublíženia na zdraví vzhľadom na objektívnu dobu liečenia a na
individuálne obmedzenia bežného spôsobu života u poškodenej.

Ďalej odvolací súd obhajobné námietky, že ak by poškodená jazdila v úseku nehody maximálne
povolenou rýchlosťou 30 km/h (podľa znaleckého posudku Q. R. išla 36-39km/h), tak by poškodená
nemusela byť zranená, považoval čisto za hypotetickú. Q. R. jasne vysvetlil, že aj pri maximálne
povolenej rýchlosti jazdy 30km/h by poškodená nezabránila vzniku dopravnej nehody a jej konanie, hoc
išlo u nej o nesprávnu techniku jazdy, nebolo v príčinnej súvislosti so vznikom dopravnej nehody. Podľa
znalca poškodená by dopravnej nehode zabránila, len ak by jazdila rýchlosťou 27km/h; či mala svedkyňa

poškodená takou rýchlosťou ísť, bolo, podľa znalca, otázkou právneho posúdenia.
Z uvedených dôvodov súd v žiadnom smere neprijal odvolaciu argumentáciu obžalovanej a jej odvolanie
zamietol.
Pokiaľ išlo o zistenia súdu prvého stupňa dôležité pri určení peňažného trestu a jeho výmery, tieto
vychádzali z výsledkov úplného a zákonným spôsobom vykonaného dokazovania, zodpovedajúceho

všetkým kritériám uvedeným v § 2 odsek 10 Trestného poriadku, pričom súd prvého stupňa pri hodnotení
všetkých týchto vykonaných dôkazov, podľa názoru odvolacieho súdu, dôsledne postupoval aj podľa
ďalšej zásady trestného konania uvedenej v § 2 odsek 12 Trestného poriadku, (§ 321 odsek
1 písmeno b/ Trestného poriadku), avšak s výnimkou:
1. že, keď súd poľahčil obžalovanej dvoma priaznivými okolnosťami (priznanie a oľutovanie skutku

a napomáhanie orgánom činným v trestnom konaní a súdu pri objasňovaní jej trestnej činnosti), tak išlo
z jeho strany o prílišnú zhovievavosť, pretože obžalovaná síce deklarovala, že nedala prednosť v jazde
poškodenej a ľutovala to, ale na hlavnom pojednávaní neurobila žiadne vyhlásenie, preto sa trestné
konanie muselo rozvinúť do dokazovania; takýto postoj obžalovanej nebolo preto možno vyhodnotiť
ako priznanie ku skutku a rovnako tak takýmto stanoviskom obžalovaná súdu ani nenapomohla pri

objasňovaní svojej trestnej činnosti,
2. neuloženia obžalovanej aj vedľajšieho trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá, a to z dôvodov
opodstatnene uvedených v odôvodnení odvolania okresného prokurátora.
Plnením prieskumnej povinnosti vo vzťahu k výroku o peňažnom treste a o náhradnom treste odňatia
slobody uložených obžalovanej teda odvolací súd zistil, že súd prvého stupňa v prejednávanej veci

všetky, v tomto smere zistené a dokázané skutočnosti právne síce neposúdil podľa všetkých, do úvahy
prichádzajúcichustanovenízákona,avšakvporadíprvá,vyššieuvedená,nepochybnevovýrokuotreste
napadnutéhorozsudkusavyskytnuvšiachyba,nemalavplyvavýznamnazákonnosťvýmerypeňažného
trestu a substitučného trestu odňatia slobody, ktoré boli napadnutým rozsudkom obžalovanej uložené.
Z dôvodov vyššie uvedených odôvodnenie napadnutého rozsudku v časti týkajúcej sa výroku o treste

uloženom obžalovanej s výnimkou vyššie uvedenej absencie relevantných a zákonu zodpovedajúcich
právnych úvah súvisiacich s neopodstatneným, jednak zistením poľahčujúcich okolnosti uvedených
v § 36 písmeno l/ a písmeno n/ Trestného zákona a jednak neuložením obžalovanej vedľajšieho
trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu, je inak v súlade s požiadavkami
ustanovenými v § 168 odsek 1 Trestného poriadku, pretože súd prvého stupňa v ňom uviedol všetky

zistené skutočnosti, o ktoré oprel u obžalovanej zistenie jednej poľahčujúcej okolnosti podľa §
36 písmeno j/ Trestného zákona, nezistenie žiadnej, v ustanovení § 37 Trestného zákona uvedenej
priťažujúcej okolnosti.
Odvolací súd podľa § 321 odsek 1 Trestného poriadku zruší napadnutý rozsudok aj:
- pre chyby v napadnutých výrokoch rozsudku, najmä pre nejasnosť a neúplnosť jeho skutkových zistení

alebo preto, že sa súd nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie (písmeno
b/);
- ak je uložený trest neprimeraný (písmeno e/);
Podľa § 322 odsek 3 Trestného poriadku odvolací súd rozhodne sám rozsudkom vo veci, ak možno
nové rozhodnutie urobiť na podklade skutkového stavu, ktorý bol v napadnutom rozsudku správne

zistený alebo doplnený dôkazmi vykonanými pred odvolacím súdom. V neprospech obžalovaného môže
odvolací súd zmeniť napadnutý rozsudok len na základe odvolania prokurátora, ktoré bolo podané
v neprospech obžalovaného, vo výroku o náhrade škody tak môže urobiť aj na podklade odvolania
poškodeného, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody.Keďže odvolací súd zistil vyššie uvedené dôvody, podľa § 321 odsek 1 písmeno b/, písmeno e/, odsek
3 Trestného poriadku, na podklade odvolania okresného prokurátora zrušil napadnutý rozsudok súdu
prvého stupňa vo výroku o treste a podľa § 61 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona uložil obžalovanej aj

vedľajší trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu na jeden rok.
Odvolací súd mal za to, že v prejednávanej veci jedine kombinácia hlavného a samostatného peňažného
trestu vo výmere 2 000,- eur uloženého podľa § 56 odsek 1, odsek 2, odsek 3 Trestného zákona
s náhradným trestom na jeden mesiac a trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek
druhu na jeden rok v prejednávanej veci zodpovedá všetkým kritériám ustanovených pre ukladanie

trestu v § 34 odsek 4 Trestného zákona (spôsob spáchania činu, jeho následok, zavinenie, pohnútka,
nezistená priťažujúca okolnosť, osoba obžalovanej, jej pomery a možnosti jej nápravy) a je spôsobilá aj
na dosiahnutie účelu trestu podľa § 34 odsek 1 Trestného zákona, a to tak v oblasti individuálnej ako aj
v oblasti generálnej prevencie, lebo zabezpečí ochranu spoločnosti pred obžalovanou tak, že jej zabráni
v páchaní ďalšej trestnej činnosti, vytvorí podmienky na jej výchovu k tomu, aby viedla riadny život,
súčasne aj iných odradí od páchania trestných činov a zároveň dostatočne vyjadrí aj morálne odsúdenie

obžalovanej spoločnosťou.
Pokiaľ išlo o tvrdenie obžalovanej, že postup súdu pri neuložení trestu zákazu činnosti bol správny,
pretože zákon neurčuje pri danom trestnom čine obligatórne uloženie trestu zákazu činnosti, odvolací
súd pripúšťa, že podľa ustanovení § 33a a § 34 odsek 3 Trestného zákona má trest postihovať
výlučne páchateľa, nie jeho rodinu a že povinnosťou súdu nie je ukladať pri danom druhu trestnej

činnosti aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá. Na druhej strane bolo ale treba poukázať
na to, že akýmkoľvek nepriaznivým vplyvom tohto trestu na rodinu obžalovanej a jej blízke osoby
mohla obžalovaná predísť tým, že by v prejednávanej veci v súvislosti s takouto (týmto trestom jej
zakázanou) činnosťou nespáchala trestný čin, že by jazdila obozretnejšie, že by pred križovatkou
zastala a opakovane by sa presvedčila, či mohla bezpečne vojsť do križovatky. Súčasne odvolací súd

vyhodnotil a zistil, na rozdiel od názoru okresného súdu, že obžalovaná jednak svojím správaním na
ceste porušila veľmi dôležitú povinnosť spočívajúcu v nedaní prednosti v jazde vozidlu, ktoré išlo po
hlavnej ceste a jednako už pred spáchaním skutku viackrát porušila pravidlá cestnej premávky, nielen
dvakrát. Podľa záznamov v evidenčnej karte vodičky, ktorú prvostupňový súd
vôbecnevyhodnocoval,odvolacísúdtotižzistil,žeobžalovanávroku2023rovnakýmspôsobomporušila

pravidlá cestnej premávky, konala v rozpore s § 20 odsek 1 cestného zákona, za čo jej bola uložená
bloková pokuta 20,-eur a naviac bola postihovaná blokovými pokutami aj za prekročovanie rýchlosti
v rokoch 2009-2016 štyrikrát, raz za to dostala pokutu až 100,-eur a v rokoch 2007 a 2005 trikrát porušila
povinnosti účastníka cestnej premávky podľa § 3 odsek 2 písmeno b/ zákona č.
315/1996Z.z.tým,ženerešpektovaladopravnéznačenia.Pokiaľišloonázorobžalovanej,ženeuloženie

trestu zákazu činnosti bolo správne a primerané vzhľadom na všetky okolnosti a na jej pomery, lebo
jeho uloženie by citeľne ovplyvnilo jej súkromný, pracovný život, že by finančne strádala jej rodina, na
túto argumentáciu odvolací nemohol reflektovať. Je pravdou, že súd musí ukladať primerané sankcie,
rešpektovať mantinely sudcovskej individualizácie trestu, ktoré nastavil zákonodarca, posúdiť vhodnosť
zásahu, ktorá sa posudzuje schopnosťou naplnenia zamýšľaného cieľa prostredníctvom zvoleného

druhu a výmery trestu, že musí vybrať, čo najmenej citeľný zásah, ktorý je však stále spôsobilý naplniť
cieľ zásahu a zároveň musí posúdiť adekvátnosť rozsahu a dosahu zásahov k stupni naliehavosti
zásahu, pričom platí, že o čím väčší zásah ide, tým je potrebné mať na tom všeobecný záujem.
Súd zohľadňujúc všetky tieto kritéria zistil, že nepotrestanie obžalovanej trestom zákazu činnosti viesť
motorové vozidlá bolo zo strany okresného súdu príliš zhovievavé, a to s poukazom na skôr uvedené,

hoc konanie obžalovanej bolo posúdené iba ako nedbanlivostné. Neuloženie formy represie v podobe
trestu zákazu činnosti, na ktoré je potrebné osobitné povolenie, opakujúc, nebolo zo strany súdu I.
stupňa optimálne a uloženie „len“ peňažného trestu vyznelo ako príliš mierne. Takáto forma neuloženej
sankcie totiž nepôsobí dostatočne výchovne a odstrašujúco pre ostatných, najmä pre účastníkov cestnej
premávky.Obžalovanájesúdomodsudzovanázanespravodlivosť,ktorútrestnýmčinomspáchala,preto

musí spravodlivosť očakávať aj zo strany súdu.
Za výnimočné okolnosti, pre ktoré by bolo namieste zvažovať neodobratie vodičského preukazu
obžalovanej, nebolo možné pokladať citeľný dopad na rodinu obžalovanej a na jej finančnú situáciu.
Odvolací súd totiž postrehol, že obžalovaná nie je jedinou živiteľkou rodiny, je vydatá
a s manželom vlastnia firmu (odvolacím súdom oboznámený výpis z obchodného registra na firmu

Rudbeckia, s.r.o.), ktorej dokonca patrila Toyota Raw, ktorú obžalovaná v čase nehody šoférovala. Preto
v jej prípade nemožno hovoriť o nejakom materiálnom strádaní jej rodiny, ak nebude môcť viesť vozidlá.
Tiež odvolaciemu súdu neuniklo ani to, že dcéra obžalovanej, kvôli starostlivosti ktorej tiež nemôže
obžalovaná prísť o „vodičák“, bude mať v apríli tohto roku 16 rokov, teda už je samostatnou bytosťou,ktorá dokáže ísť na krúžky alebo do školy aj sama. Takže ani tieto obžalovanou pertraktované vyjadrenia
nemohli obstáť ako dôvod na neuloženie jej trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá.
Záverom odvolací súd ešte dodal, že keďže obžalovanú (a to aj napriek vyhodnoteným záznamom

z evidenčnej karty vodičky) nepovažoval za cestnú „pirátku“, načo obžalovaná poukázala v konaní pred
odvolacím súdom, poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písmeno j/ Trestného zákona jej priznal, rovnako
ako súd I. stupňa.
Z dôvodov vyššie rozobratých odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o treste postupom
podľa§321odsek1písmenob/,písmenoe/,odsek 3Trestnéhoporiadkuauložilobžalovanejtrest

uvedený vo výroku tohto rozsudku, ktorý považuje za primeraný a zodpovedajúci zákonu a odvolanie
obžalovanej z týchto dôvodov zamietol postupom podľa § 319 Trestného poriadku.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.