Uznesenie – Rodina a mládež ,
Zmeňujúce, Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 29. január 2026

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2Tos/4/2026

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1124010832
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Šimková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2026:1124010832.3

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Šimkovej a členov
senátu JUDr. Danice Veselovskej a Ing. Mgr. Anny Přikrylovej, v trestnej veci odsúdeného U. N., pre
prečin zanedbanie povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b) Trestného zákona, v konaní
o návrhu odsúdeného na opätovné prejednanie veci súdom v prítomnosti odsúdeného, o sťažnosti
odsúdeného proti uzneseniu Mestského súdu Bratislava I, sp. zn. 22T/17/2024 zo dňa 24.09.2025, na

neverejnom zasadnutí konanom dňa 29.01.2026 jednomyseľne takto

r o z h o d o l :

Podľa § 194 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku sa prvostupňové uznesenie z r u š u j e.

Podľa § 362 ods. 1 Trestného poriadku sa povoľuje opätovné prejednanie trestnej veci obvineného U.
N., nar. XX.XX.XXXX pred Mestským súdom Bratislava I na základe obžaloby prokurátora Okresnej
prokuratúry Bratislava IV, sp. zn. 1 Pv 272/22/1104, vedenej na Mestskom súde Bratislava I, pod sp.

zn. 22T/17/2024.

Podľa § 362 ods. 3 Trestného poriadku sa z r u š u j e trestný rozkaz Mestského súdu Bratislava I, sp. zn.
22T/17/2024 zo dňa 26.03.2024 a všetky ďalšie rozhodnutia na trestný rozkaz obsahovo nadväzujúce,
ktoré zrušením stratili podklad.

o d ô v o d n e n i e :

Mestský súd Bratislava I napadnutým uznesením podľa § 362 ods. 3 Trestného poriadku s poukazom
na § 358 ods. 1 Trestného poriadku zamietol návrh odsúdeného U. N. na opätovné prejednanie veci
vedenej na Mestskom súde Bratislava I, pod sp. zn. 22T/17/2024.

Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že vychádzajúc z obsahu spisu, orgánom činným v trestnom konaní
v prípravnom konaní, ako aj súdu, bola známa adresa pobytu odsúdeného, a to Q., L., K.. Z. M. B.,

Í. D.. Vyšetrovateľka v prípravnom konaní sa dňa 10.06.2020 telefonicky skontaktovala s odsúdeným,
ktorý žije v Írsku, kde má aj trvalý pobyt na presne nezistenej adrese (v danom čase), ktorý jej uviedol,
že svoju vyživovaciu povinnosť za mesiace od januára 2020 až po máj si splnil a výživné zaslal osobe
oprávnenej z výživného. Vyšetrovateľka sa dňa 19.04.2022 pokúsila telefonicky spojiť s odsúdeným,
ktorý po predstavení „Polícia Slovenskej republiky“ zložil telefón. Dňa 09.05.2022 a 30.05.2022 sa
vyšetrovateľka opäť pokúsila telefonicky skontaktovať s odsúdeným, ale bezúspešne, telefón ani

nedvihol.Vyšetrovateľkadňa09.11.2022telefonickyskontaktovalaodsúdeného,ktorýuviedol,žežiadne
uznesenie o obvinení si neprevzal, o tom, že je obvinený pre neplatenie výživného na syna nevie a na
výsluch obvineného na Slovensko sa nedostaví, ďalej uviedol, že nemá problém dlh vo výške 1 200,-
eur uhradiť. Dňa 14.12.2022 sa vyšetrovateľka telefonicky pokúsila spojiť s odsúdeným, ktorý zvonenie
zrušil. V tomto smere je potrebné poukázať na úradné záznamy vyšetrovateľky zo dňa 30.05.2022,
09.11.2022,14.12.2022,10.06.2020,21.09.2023,zktorýchvyplývajúvyššieopísanéskutočnosti.Možno

tak konštatovať, že odsúdený žije v Írskej republike dlhodobo, je tam prihlásený k trvalému pobytu,
pričom poprel, že by si prevzal uznesenie o vznesení obvinenia a zároveň telefonicky deklaroval,že na územie Slovenskej republiky sa k úkonom trestného konania nedostaví, z uvedeného vyplýva
jednoznačný úmysel vyhnúť sa trestnému stíhaniu, najmä v kontexte toho, že právna pomoc, ktorej
predmetom bolo vykonanie potrebných úkonov trestného stíhania nebola zrealizovaná, keďže na území

Írskej republiky neplatenie výživného nie je trestným činom. Vzhľadom na negatívny postoj odsúdeného
vo vzťahu k úkonom trestného konania, o ktorom mal odsúdený vedomosť, bolo namieste opatrenie
orgánov činných v trestnom konaní, ako aj súdu, ktorým sa vykonalo konanie proti odsúdenému ako
ušlému. Naviac, riadna obhajoba odsúdeného bola zabezpečená tým, že všetky písomnosti boli v konaní
doručované jeho obhajkyni, s ktorou boli vykonávané aj úkony trestného konania. Odsúdeným v návrhu

naopätovnéprejednanievecinebolipreukázanétakéskutočnosti,ktorébyvyvracalisplneniepodmienok
pre takýto osobitný druh konania pred súdom.

Proti tomuto uzneseniu podal odsúdený prostredníctvom obhajcu v zákonnej lehote sťažnosť, ktorú
odôvodnil tým, že závery súdu, na základe ktorých konštatoval, že v danom prípade neboli splnené
podmienky na opätovné prejednanie veci si výslovne odporujú, nezodpovedajú obsahu súdneho spisu

a rovnako odporujú vnútroštátnej, ako aj medzinárodnej legislatíve ako aj judikatúre. Súd prvého stupňa
v odôvodnení sťažnosťou napadnutého uznesenia výslovne konštatoval, že súdu ako aj OČTK bola
známa adresa odsúdeného v Írskej republike. Podľa článku 5 ods. 1 Dohovoru o vzájomnej pomoci
v trestných veciach medzi členskými štátmi Európskej únie, vypracovaný Radou v súlade s článkom
34 Zmluvy o Európskej únii každý členský štát zasiela procesné písomnosti určené osobám, ktoré sa

nachádzajú na území iného členského štátu, priamo poštou. Ani OČTK, ani súd procesné písomnosti
(uznesenie o vznesení obvinenia, predvolanie na úkony trestného konania, upovedomenie o podaní
obžaloby a trestný rozkaz) odsúdenému na danú adresu nezasielal. Súd si v danom prípade zamieňa
doručovanie procesných písomnosti na známu adresu so vzájomnou pomocou v trestných veciach.
Každopádne je zrejmé, že OČTK a ani súd sa nepokúsili doručiť písomnosti odsúdenému na známu

adresu,hocidanousťažnosťounapadnutéuzneseniesúdodsúdenémudoÍrskejrepublikydoručil.Prečo
tak súd učinil, keď tvrdil, že podmienky na konanie proti ušlému sú splnené, nie sú zrejmé. Súd prvého
stupňa v odôvodení uznesenia poukazuje na úradné záznamy vyhotovené vyšetrovateľkou, ako na
dôkazy, z ktorých vyvodzuje negatívny postoj odsúdeného k danému trestnému konaniu. Okrem toho,
že uvedené úradné záznamy nemožno považovať za dôkaz v trestnom konaní, tak odsúdený nemôže

potvrdiť pravdivosť ich obsahu, keďže sám nevedel vyhodnotiť, či mu volá relevantný orgán činný v
trestnom konaní, nakoľko napriek známej adrese neobdržal žiadnu písomnosť. Súd prvého stupňa
ďalej odôvodňuje vykonanie konania proti ušlému tiež nemožnosťou realizácie právnej pomoci ohľadne
úkonov trestného konania z dôvodu absencie obojstrannej trestnosti. Súd však neuviedol na základe
čoho dospel k záveru, že neplatenie výživného v Írskej republike nie je trestný čin. Obhajoba je toho

názoru, že uvedený argument súdu nie je relevantný, nakoľko ak by súd a OČTK doručoval písomnosti
v zmysle vyššie citovaného dohovoru, tak by sa odsúdený mohol relevantne brániť. Súd prvého stupňa
tiež uvádza, že obhajoba obvineného bola riadne zabezpečená. Je zrejmé, že ustanovený obhajca
nekonal v zmysle vyššie uvedených ustanovení Trestného poriadku. Odsúdeného nekontaktoval, a to
napriek tomu, že v spise bol uvedený telefonický kontakt na odsúdeného, ako aj adresa jeho pobytu v

Írskej republike. Navyše nepodal opravný prostriedok voči trestnému rozkazu, čo v zmysle § 362 ods. 1
Trestného poriadku rovnako zakladá právo na podanie návrhu na opätovné prejednanie veci, a teda na
pokračovanie v konaní, ako keby bol opravný prostriedok podaný. Aj z uvedeného vyplýva, že v danom
prípade bolo zásadným spôsobom porušené ústavné právo odsúdeného na obhajobu.

Vzhľadom na všetky uvádzané skutočnosti je zrejmé, že odsúdený sa ani neskrýval a ani nevyhýbal
trestnému konaniu pobytom v cudzine. Odsúdený sa trvalo zdržiava v Írskej republike, kde si riadne
plní povinnosti rezidenta. V nedávnej minulosti si riadne preberal poštu, ktorá mu bola doručovaná
od MS BA IV, OP BA IV, OR PZ BA IV. Rovnako bolo odsúdenému doručené uznesenie o vznesení
obvinenia, vydané dňa 10.03.2025 pod ČVS: ORP-27/2-VYS-B4-2025. Skutočnosť, že niektoré subjekty

trestného alebo občianskoprávneho konania doručujú odsúdenému zásielky priamo na jeho adresu v
Írskej republike a iné subjekty nie, je v rozpore s princípom právnej istoty, ako základným princípom
právneho štátu. S ohľadom na vyššie je zrejmé, že v danom konaní neboli splnené podmienky na
vykonanie konania proti ušlému.

Z uvedených dôvodov odsúdený navrhol sťažnostnému súdu, aby napadnuté uznesenie zrušil a zároveň
aby zrušil aj trestný rozkaz sp. zn. 22T/17/2024 a všetky naň nadväzujúce rozhodnutia.Krajský súd v Bratislave ako nadriadený orgán na podklade sťažnosti odsúdeného preskúmal podľa
§ 192 ods. 1 písm. a), písm. b) Trestného poriadku správnosť výrokov napadnutého uznesenia,
proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť, ako aj konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého

uznesenia, a zistil, že sťažnosť odsúdeného je nedôvodná.

Z predloženého spisového materiálu sťažnostný súd zistil nasledovné skutočnosti:

Uznesením povereného príslušníka PZ Obvodného oddelenia PZ - Karlova Ves, Okresného riaditeľstva

PZ Bratislava IV, sp.zn. ORP-241/KV-B4-2022 zo dňa 25.07.2022, bolo vznesené obvinenie osobe U.
N., pre prečin zanedbanie povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Trestného zákona, na tam uvedenom
skutkovom základe, podkladom ktorého bolo trestné oznámenie V. Ď. zo dňa 19.04.2022, a listinné
dôkazy. Z podaného trestného oznámenia vyplýva, že U. N. by sa mal zdržiavať na adrese Q., L., K.
Z. M. B., Í. D..

Pred vznesením obvinenia, po podaní trestného oznámenia, poverená príslušníčka dňa 19.04.2022
kontaktovala podozrivého U. N. prostredníctvom telefónneho čísla +XXX XXX XXX XXX, avšak
menovaný po predstavení sa príslušníčkou „Polícia Slovenskej republiky“ zložil telefón. Aj v dňoch
09.05.2022 a 30.05.2022 sa poverená príslušníčka pokúsila telefonicky kontaktovať podozrivého, ale s
negatívnym výsledkom, nakoľko nezdvihol telefón.

Poverený príslušník PZ uznesenie o vznesení obvinenia doručoval na známu adresu obvineného Q., L.,
K.. Z. M. B., Í.D. D., a zásielku prevzal dňa 31.08.2022 splnomocnenec obvineného.

Dňa 09.11.2022 poverená príslušníčka PZ kontaktovala obvineného prostredníctvom telefónneho čísla

+XXX XXX XXX XXX, pričom uviedol, že uznesenie o vznesení obvinenia si neprevzal, o tom, že je
obvinený pre neplatenie výživného nevie a na výsluch sa na Slovensko nedostaví. Uviedol, že nemá
problém dlh na výživnom vo výške 1.200 eur uhradiť.

Dňa 08.12.2022 sa poverená príslušníčka PZ opäť pokúsila kontaktovať obvineného na vyššie

uvedenom telefónnom čísle, avšak s negatívnym výsledkom.

Dňa 14.12.2022 sa poverená príslušníčka telefonicky skontaktovala s bratom obvineného Ľ. N., ktorý
uviedol, že obvinený bol naposledy na Slovensku pred 8 rokmi a nemá informácie, že by mal jeho brat na
Slovensko prísť na vianočné sviatky. Následne sa poverená príslušníčka pokúsila telefonicky spojiť aj s

obvineným, a to dva krát, pričom v prvom prípade bol telefón nedostupný a v druhom prípade zvonenie
zrušil.

Následne bol cestou právnej pomoci príslušný justičný orgán Írska požiadaný o doručenie uznesenia o
vznesení obvinenia zo dňa 25.07.2022 a o vykonanie výsluchu obvineného.

Írsky justičný orgán informoval Generálnu prokuratúru Slovenskej republiky, medzinárodné oddelenie,
že žiadosť zo dňa 27.12.2022 o právnu pomoc sa týka záležitostí týkajúcich sa výživného na deti, ktoré
v Írsku nie sú trestnoprávnou záležitosťou. Preto právnu pomoc nevykoná. Odkázal na podanie žiadosti
Írskemu Ústrednému orgánu pre vymáhanie výživného zo zahraničia podľa nariadenie Rady (ES) č.

4/2009 o právomoci, uznávaní a výkone rozhodnutí a o spolupráci vo veciach vyživovacej povinnosti a
poskytol príslušnú adresu úradu a túto záležitosť považoval za uzavretú. Adresa úradu bola poskytnuté
matke oprávneného dieťaťa.

Dňa 17.10.2023 prokurátorka Okresnej prokuratúry Bratislava IV rozhodla podľa § 358 ods. 1 Trestného

poriadku, že sa trestné konanie vedené proti obvinenému U. N. vykoná ako proti ušlému, pretože sa
vyhýba trestnému konaniu, pričom opatrenie prokurátora je riadne zdôvodnené.

Dňa 20.10.2023 bol obvinenému U. N. podľa § 40 ods. 1 Trestného poriadku z dôvodu povinnej obhajoby
podľa § 37 ods. 1 písm. e) Trestného poriadku ustanovený obhajca L.. C. B..

Prípravné konanie následne prebehlo v neprítomnosti obvineného. V rámci konania proti ušlému bola
vypočutá svedkyňa V. Ď. a boli zabezpečené listinné dôkazy.Dňa 26.02.2024 prokurátor podal na Mestský súd Bratislava I na obvineného U. N. obžalobu pre prečin
zanedbanie povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b) Trestného zákona na skutkovom základe,
že

napriek zákonnej vyživovacej povinnosti prispievať na výživu svojho syna L. L. Ď., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom T. X, Q., vyplývajúcej mu z ustanovenia § 62 zákona o rodine, deklarovanej mu i rozsudkom
Okresného súdu Bratislava IV, č. k. 13P/67/2019, zo dňa 22.09.2021, vykonateľným dňa 20.10.2021,
ktorým bol zaviazaný prispievať na výživu syna L. L. sumou 230€ mesačne počínajúc dňom 03.05.2019

vždy do 15. dňa v mesiaci k rukám matky V. Ď., nar. XX.XX.XXXX, si túto povinnosť v mieste bydliska
svojho syna neplní od mesiaca november 2021 až doposiaľ, s výnimkou mesiacov, v ktorých na výživu
syna sčasti prispel, a to nasledovne - november 2021 sumou 160 €, december 2021 sumou 160 €, január
2022 sumami 20, 60, 30, 50 €, február 2022 sumami 20, 40, 25, 10, 45, 20 €, december 2022 sumami
160, 160 €, január 2023 sumami 160, 160 €, február 2023 sumou 160 €, marec 2023 sumou 160 €, apríl
2023 sumou 160 €, máj 2023 sumami 160, 160 €, jún 2023 sumami 160,160 €, júl 2023 sumou 160 €,

september 2023 sumou 160 €, október 2023 sumou 160 €, december 2023 sumou 160 €, v dôsledku
čoho mu vznikol dlh na výživnom vo výške 3.400 €, pričom v tomto období na území Slovenskej republiky
nebol zamestnaný ani evidovaný na úrade práce ako nezamestnaný, nepoberal dávky v hmotnej núdzi
a počas celého obdobia žil v Írskej republike.

Dňa 26.03.2024 samosudca vydal opatrenie, ktorým podľa § 360 Trestného poriadku rozhodol, že v
trestnej veci obvineného U. N. sa vykoná konanie proti ušlému.

Toho istého dňa samosudca vydal trestný rozkaz, ktorým ušlého obvineného uznal vinným z prečinu
zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b) Trestného zákona s poukazom na

§138 písm. b) Trestného zákona, za čo mu uložil trest odňatia slobody vo výmere 1 rok, ktorého výkon
podľa § 49 ods. 1 písm. a), § 50 ods. 1 Trestného zákona podmienečne odložil na skúšobnú dobu
v trvaním 18 mesiacov a podľa § 50 ods. 2 Trestného zákona mu uložil povinnosť, aby v skúšobnej
dobe podľa svojich schopností zaplatil zameškané výživné. Trestný rozkaz doručil obhajkyni ušlého
obvineného, prokurátorovi a osobe, do ktorej rúk je obvinený povinný plniť povinnosť vyživovať. Proti

trestnému rozkazu nikto z oprávnených osôb nepodal odpor a trestný rozkaz nadobudol právoplatnosť
dňa 17.04.2024.

Dňa 13.05.2025 odsúdený doručil súdu prvého stupňa návrh na opätovné prejednanie jeho trestnej veci
vedenej pod sp. zn. 22T/17/2024 z dôvodu, že neboli splnené podmienky na konanie proti ušlému podľa

§ 358 Trestného poriadku.

Dňa 24.09.2025 samosudca rozhodol napadnutým uznesením.

Podľa § 358 ods. 1 Trestného poriadku konanie podľa ustanovení tohto dielu možno vykonať proti tomu,

kto sa vyhýba trestnému konaniu pobytom v cudzine alebo tým, že sa skrýva (ďalej len „ušlý“).

Podľa § 362 ods. 1 Trestného poriadku odsúdený v konaní podľa tohto dielu má právo podať návrh
na opätovné prejednanie svojej veci súdom v jeho prítomnosti do 15 dní od doručenia rozhodnutia o
obžalobe, a to pre nesplnenie podmienok podľa § 358 ods. 1 alebo ak ustanovený obhajca nevyužil

riadny opravný prostriedok.

Podľa § 362 ods. 2 Trestného poriadku ak odsúdený vykonáva alebo má vykonať trest odňatia slobody
uložený mu rozhodnutím vydaným v konaní podľa tohto dielu a podá v lehote podľa odseku 1 návrh na
opätovné prejednanie veci, súd do piatich pracovných dní od doručenia návrhu rozhodne o prerušení

alebo odložení výkonu tohto trestu odňatia slobody a súčasne rozhodne o väzbe až do právoplatnosti
rozhodnutia o návrhu. Proti rozhodnutiu o väzbe je prípustná sťažnosť, ktorá nemá odkladný účinok.
Rovnako postupuje aj súd, ak odsúdený v konaní podľa tohto dielu podá návrh na obnovu konania v
lehote ustanovenej v odseku 1.

Podľa § 362 ods. 3 Trestného poriadku ak podmienky na konanie podľa tohto dielu neboli splnené,
súd zruší rozhodnutia o vine a treste, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia obsahovo nadväzujúce, ktoré
zrušenímrozhodnutíovineatrestestratilipodklad,apokračujevkonanínapodkladepôvodnejobžaloby.Podľa § 194 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku ak nezamietne nadriadený orgán sťažnosť, zruší
napadnuté uznesenie, a ak je podľa povahy veci potrebné nové rozhodnutie, a rozhodne vo veci sám.

Odvolací súd predovšetkým posudzoval právnu možnosť meritórne sa zaoberať žiadosťou odsúdeného
o opätovné prejednanie jeho veci v jeho prítomnosti. Vychádzal pritom zo znenia vyššie citovaných
ustanovení Trestného poriadku. V zmysle § 362 ods. 1 Trestného poriadku je návrh podaný včas, ak sa
podá do 15 dní od doručenia rozhodnutia o obžalobe. Odsúdený podal návrh na opätovné prejednanie
jeho veci dňa 13.05.2025, pričom berúc do úvahy, že rozhodnutie o obžalobe, t. j. trestný rozkaz do toho

času odsúdeného doručený nebol (súd mu ho doručoval až po podaní návrhu na opätovné prejednanie
veci), možno konštatovať, že lehotu na podanie návrhu podľa § 362 ods. 1 Trestného poriadku odsúdený
nezmeškal.

Následne odvolací súd pristúpil k meritórnemu preskúmaniu návrhu na opätovné prejednanie veci.

Odvolací súd primárne uvádza, že podmienky konania proti ušlému určuje citované ustanovenie § 358
ods. 1 Trestného poriadku tak, že obvinený sa musí vyhýbať trestnému konaniu, a to buď pobytom v
cudzine alebo tým, že sa skrýva.

Konanie proti ušlému predstavuje výnimočný postup, ktorý je možné uplatniť len vtedy, ak nie je možné

osobnú účasť obvineného v trestnom konaní zabezpečiť inými prostriedkami uvedenými v Trestnom
poriadku,ktorésúurčenénatentoúčel(predvolanieapredvedenie,zadržanie,vzatiedoväzby,príkazom
na zatknutie), pretože tento sa vyhýba trestnému konaniu buď pobytom v cudzine, alebo tým, že sa
skrýva.

Sťažnostný súd konštatuje, že pokiaľ ide o splnenie podmienok na vykonanie konania ako proti ušlému
orgánmi činnými v trestnom konaní, tak tieto boli splnené. Z predloženého vyšetrovacieho spisu vyplýva,
že odsúdený dlhodobo žije v Írsku, na Slovensku nebol 8 rokov, pričom z vyššie popísaných skutočností
vyplýva, že nebol v priebehu prípravného konania dosiahnuteľný, keď opakovane buď nezdvihol telefón,
alebo bol vypnutý, prípadne zložil poverenej príslušníčke telefón, a v prípade úspešného telefonického

kontaktu jej uviedol, že sa na výsluch nedostaví, pričom mu nebolo možné doručiť uznesenie o
vznesení obvinenia poštou, keď zásielku obsahujúcu uznesenie o vznesení obvinenia prevzal jeho
splnomocnenec, čo však on poprel, a nebolo možné mu ho doručiť ani cestou právnej pomoci. Odsúdený
bol počas prípravného konania opakovane kontaktovaný orgánmi polície, vedel o trestnom stíhaní,
odmietol sa dostaviť na výsluch, preto posudzujúc jeho správanie, možno konštatovať, že konal v úmysle

vyhnúť sa trestnému stíhaniu, a to pobytom v cudzine. Nezakladá sa na pravde tvrdenie obhajoby, že
sa orgány činné v trestnom konaní nepokúsili doručiť uznesenie o vznesení obvinenia obvinenému na
jeho známu adresu v Írsku poštou, keďže ako už bolo vyššie uvedené, uznesenie mu bolo doručované
do Írska, avšak zásielku neprevzal osobne, ale prevzal ju jeho splnomocnenec. Preto sa aj orgány činné
v trestnom konaní pokúsili doručiť uznesenie o vznesení obvinenia obvinenému cestou právnej pomoci,

čomu však nebolo zo strany Írskych orgánov vyhovené s odôvodnením, že sa nejedná o trestnoprávnu
záležitosť. Orgány činné v trestom konaní učinili všetky dostupné opatrenia na to, aby zabezpečili
prítomnosť obvineného na úkonoch prípravného konania, avšak bezúspešne a správne prijali záver, že
sa obvinený trestnému stíhaniu vyhýba.

Uvedené však nie je možné konštatovať, pokiaľ ide úkony súdu prvého stupňa. Súd prvého stupňa
automaticky, bez skúmania splnenia zákonných podmienok, vydal po podaní obžaloby opatrenie
podľa § 360 Trestného poriadku o tom, že súd bude konať proti ušlému. Nevenoval pritom žiadnu
pozornosť vyhodnoteniu uvedených zákonných podmienok po podaní obžaloby, nevykonal žiadne
šetrenia, neaktualizoval informácie o pobyte obvineného z prípravného konania, nepokúsil sa doručiť mu

obžalobunajehoznámuadresu,aneučinilaniinéopatrenia,nazákladektorýchbymoholprijaťzáver,že
obvinený sa trestnému stíhaniu vyhýba, a to napriek tomu, že je povinnosťou súdu, tak ako aj ostatných
orgánov činných v trestnom konaní v priebehu celého trestného stíhania skúmať, či dôvody konania proti
ušlému stále trvajú. Sťažnostný súd uvádza, že vzhľadom na charakter konania proti ušlému, ktorým
sa neumožňuje obvinenému realizovať právo na obhajobu osobne a bezprostredne, takéto konanie

možno vykonať až po vyčerpaní všetkých dostupných možností a zákonných nástrojov smerujúcich k
zabezpečeniu prítomnosti obvineného, pričom uskutočniť konanie proti ušlému nie je prípustné iba z
dôvodu urýchleného vybavenia veci. Je preto nutné prijať záver, že v tejto fáze konania neboli splnené
podmienky pre uskutočnenie konania proti ušlému.Na základe týchto skutočností sťažnostný súd dospel k záveru, že napadnuté uznesenie je vecne
nesprávne, pretože vzhľadom na postup súdu prvého stupňa neboli splnené podmienky uvedené v §

358 ods. 1 Trestného poriadku, a preto s použitím citovaných ustanovení zákona sťažnostný súd zrušil
napadnuté uznesenie, povolil opätovné prejednanie trestnej veci obvineného a zrušil trestný rozkaz
Mestského súdu Bratislava I sp. zn. 22T/17/2024 zo dňa 26.03.2024, ako aj nadväzujúce rozhodnutia.
Následne bude úlohou súdu prvého stupňa pokračovať v konaní na podklade pôvodnej obžaloby.
Prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 Tr. zákona

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.