Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 8. január 2026

Súd: Mestský súd Košice
Spisová značka: 18P/196/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7125221111
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 01. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Andrejčáková
ECLI: ECLI:SK:MSKE:2026:7125221111.2

Uznesenie

Mestský súd Košice v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: A. B., nar. XX.XX.XXXX, t.č.
bytom ako matka, v tomto konaní zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a
rodiny Košice, Staničné námestie č. 9, Košice, dieťa matky: C. D. E., F., nar. XX.XX.XXXX, bytom G.
XX, H. a otca: C. I. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. XX, H., práv. zast. J. H. F., advokátka so sídlom ul.
Štúrova 20 v Košiciach, v konaní o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

I. Návrh matky zo dňa 10.12.2025 z a m i e t a.

II. Nariaďuje neodkladné opatrenie v tomto znení:

Ukladá maloletému dieťaťu: A. B., nar. XX.XX.XXXX a rodičom maloletého dieťaťa C. D. E., F., nar.

XX.XX.XXXX a C. I. B., nar. XX.XX.XXXX povinnosť podrobiť sa odbornému poradenstvu na Referáte
poradensko - psychologických služieb Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Košice a to v rozsahu
minimálne 20 hodín v období do 6 mesiacov od vykonateľnosti tohto uznesenia.

III. Rodičia a maloletý sú povinní zúčastniť sa na nariadených stretnutiach, ktorých presná špecifikácia

a časový rozsah budú určené odborným personálom označeného zariadenia

IV. Žiaden z účastníkov konania nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľka C. D. E., F., nar. XX.XX.XXXX (ďalej aj len „navrhovateľka, prípadne matka“) sa
návrhom doručeným dňa 10.12.2025 domáhala zrušenia nariadeného neodkladného opatrenia v časti,
v ktorej Mestský súd Košice pod sp. zn. 18P/123/2025 (ďalej aj len „nariadené neodkladné opatrenie“)

rozhodol dňa 22.08.2025 tak, že otec maloletého dieťaťa A. B., nar. XX.XX.XXXX (ďalej aj len „maloletý,
maloleté dieťa“) je oprávnený sa s maloletým stýkať každý párny týždeň v sobotu od 16,00 hod. do 18,00
hod, v nedeľu od 16,00 hod. do 18,00 hod. a každý nepárny týždeň v stredu od 16,00 hod. do 18,00
hod., a to za prítomnosti matky na verejne prístupnom mieste. V ďalšej časti svojho podania navrhovala
zmeniť dočasne upravený styk otca s maloletým tak, že otec by bol oprávnený sa s maloletým stýkať
každý párny kalendárny týždeň v sobotu v čase od 14,00 hod. do 16,00 hod. za prítomnosti matky v H.

na mieste verejne prístupnom.

2. Návrh odôvodnila tým, že na Mestskom súde v Košiciach je pod sp. zn. 18P/90/2025 vedené konanie
o úprave rodičovských práv a povinností k maloletému. Mestský súd Košice pod sp. zn. 18P/123/2025
zo dňa 22.08.2025 rozhodol o úprave styku maloletého s otcom tak, že otec je oprávnený sa s maloletým
stýkať každý párny týždeň v sobotu od 16,00 hod. do 18,00 hod, v nedeľu od 16,00 hod. do 18,00 hod.

a každý nepárny týždeň v stredu od 16,00 hod. do 18,00 hod., a to za prítomnosti matky na verejne
prístupnom mieste. Navrhovateľka uviedla, že otec spôsoboval synovi pri častých strebávaniach , ktorési pod vyhrážkami vynucoval a to bez ohľadu na zdravotný stav syna traumu, psychickú aj fyzickú
dlhodobo, v dôsledku čoho podala trestné oznámenie o skutočnostiach nasvedčujúcich spáchanie
trestného činu týrania blízkej a zverenej osoby. Podľa matky prvostupňový súd nebral do úvahy tvrdenia

maloletého že má z otca strach, pretože ho bije udiera ho po celom tele, často mieri na hlavu, zakazuje
mu jesť jedlá od matky, nabáda maloletého, aby na matku kričal, pretože je vraj hluchá a maloletému
tvrdí, že učiteľka v škôlke, ktorú mal navštevovať deti bije. Navrhovateľka sa v návrhu pýta prečo
súd nebral do úvahy tvrdenia maloletého ,ktoré sú na USB kľúči v rozmedzí 21 nahrávok a ktoré
boli doručené OČTK. Maloletý sa v rozhovore pred psychologičkou I. B. dňa 18.9.2025 opätovne

vyjadril bez prítomnosti matky, že ho otec bije, správa s k nemu zle a nechce k nemu chodiť. Matka
maloletému nebráni v styku s otcom, ale maloletý otca odmieta. Podľa nej je rozsah a frekvencia styku
3 x po sebe(sobota, nedeľa a následná streda) pre maloletého traumatizujúca. Na stretnutí 24.09.2025
sa zúčastnili okrem otca, aj jeho rodičia a teda aj matka prišla s rodičmi. Otec si stretnutie nahrával,
atakoval matku a jej rodičov. Ďalej matka uviedla, že sa jej advokátka otca listom vyhrážala, že jej bude
dieťa odobraté prostredníctvom polície, na základe čoho matka podala žiadosť Slovenskej advokátskej

komore o disciplinárne prešetrenie postupu otcovej advokátky. Otec podľa nej nemá úprimný záujem
o maloletého, maloletého si natáča po celý čas, vyťahuje ho násilne z kočiara, v ktorom podľa nej syn
cíti bezpečie, zastavuje násilne kočiar počas plynulej prechádzky, aby si syna proti jeho vôli vzal na
ruky a maloletý musí v strachu počúvať príkazy otca. Matka ďalej uvádza, že maloletý chce byť s otcom
len v prítomnosti matky, keď vie, že sa mu nič zlé nestane, bez nej maloletý vie, že sa otec k nemu

správa zle, bije ho a zo strachu plní jeho príkazy, hlavne na vytváranie videí, ako napr. „daj otcovi pusu“.
Miesto toho, aby so synom trávil kvalitne čas podľa matky ho účelovo natáča, aby získal ďalší dôkaz.
Matku počas stretnutí osočuje, ale ona na to nereaguje, vytvára maloletému bezpečné prostredie. Otec
na maloletého posiela výživné vo výške 150,00 Eur a nad rámec toho jej neprispieva na maloletého.
Posledné stretnutia podľa matky prebiehali za chladného počasia, preto navrhla realizovať styk vo vnútri,

čo otec odmietal s odôvodnením, že ho stretnutie so synom nebude stáť 20,00 Eur, nap. počas výstavy
v Kultuparku. Pri posledných dvoch stretnutiach, keď už bola vonku tma sa im podarilo ísť do detskej
herne. Vnedeľuužsynovinebolodobreapohodinesapýtaldomov,nootecmutonedovolilstým,žemá
nárok na dve hodiny. V noci mal už maloletý vysoké teploty. Podľa matky je synove správania rozdielne
v závislosti o toho, či sa s otcom stretáva alebo absolvuje stretnutia 3 x po sebe. Ďalej matka uviedla,

že nezasahuje do styku otca s maloletým, ale dozerá pri realizácii styku na bezpečie maloletého. Podľa
nej otec nemá úprimný záujem o maloletého, ale pravdepodobným dôvodom vynucovania častého
stretávania sa so synom je dosiahnutie striedavej starostlivosti podľa nej, nakoľko výživné platiť otec
nemieni.

3. Matka v návrhu verbalizovala, že nariadené neodkladné opatrenie plní s výnimkou dní, kedy jej to
zdravotný stav alebo zdravotný stav maloletého neumožňuje uskutočniť. Od nariadenia neodkladného
opatrenia dňa 22.8.2025 sa realizoval styk v zmysle rozhodnutia súdu, avšak v jeho priebehu sa
potvrdili vážne obavy matky zo správania otca voči maloletému, jednak spontánnymi výpoveďami
maloletého a tiež priebehom konkrétnych stretnutí, pri ktorých otec používa styk predovšetkým na

účelové nahrávanie videí, psychický nátlak a konfrontáciu s matkou a nie na budovanie bezpečného
vzťahusmaloletým. Ztohtodôvodudalamatkatrestnéoznámenienaotcaprepodozrenie zospáchania
trestného činu týrania blízkej a zverenej osoby. Na základe toho navrhovateľka žiada znížiť frekvenciu
styku otca s maloletým na jedno stretnutie každý párny týždeň, vždy v sobotu v čase od 15,00 hod. do
16,00 hod. za prítomnosti matky, čo je podľa nej rozumný kompromis medzi právom dieťaťa na kontakt

s oboma rodičmi a jeho potrebou psychickej stability a zotavenia sa po každom stretnutí, nakoľko dieťa
nebude vystavené opakovaným stretnutiam s otcom, ktoré u neho vyvolávajú traumatizáciu, ale zároveň
jeho kontakt s otcom úplne nezanikne. Matka záverom navrhla zohľadniť pri realizácii aj počasie a styk
prípadne realizovať aj v interiéry po dohode s otcom.

4.Knávrhumatka pripojilaemailodI.B.B.,výzvuodprávnejzástupkyneotcazdňa8.1.02025amatkinu
reakciu na výzvu zo dňa 28.10.2025, Sťažnosť matky adresovanú Slovenskej advokátskej komore dňa
10.11.2025, úradné záznamy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Košiciach (ďalej aj len „úrad“),
prehľad realizovaných stretnutí otca s maloletým, emaily s pediatričkou maloletého, potvrdeniami od
pediatričky, vrátane čestných vyhlásení.

5. Z emailu od I. B. B., detskej psychologičky záverom vyplýva, že osobnosť maloletého je vo vývine, je
v konfliktnej rodičovskej situácii a toho času sa nedá určiť hlbšia príčina ťažkostí, vzhľadom k trestnému
oznámeniu bude stav riešený znalcom.6. Právna zástupkyňa otca vyzvala matku listom zo dňa 08.10.2025, aby riadne vykonávala rozhodnutie
súdu o nariadenom neodkladnom opatrení a nezasahovala do styku svojimi neprimeranými prejavmi

a konaním a na miesto styku neprivádzala tretie osoby. V opačnom prípade bude podaný návrh na výkon
rozhodnutia, v rámci ktorého exekučný súd bude ukladať za každý zmarený styk pokuty až do výške
3000,00 Eur, prípadne dôjde k odňatiu maloletého z jej starostlivosti a jeho dodanie do starostlivosti
otca na súdom určený čas prostredníctvom orgánov polície.

7. Z úradných záznamov úradu vyplýva, že k realizácii styku dochádza, avšak sú sprevádzané konfliktmi,
rodičia boli upozornení na to, že výsledkom stretnutí s kolíznym opatrovníkom má byť úprimná snaha
rodičov zlepšiť komunikáciu medzi rodičmi a nie používať úradné záznamy ako dôkazné prostriedky
pre súdne konanie, ktoré zohľadňujú iba jednostranný poľa na vec a nemusia sa zakladať na reálnom
základe.

8. Z čestných vyhlásení pediatričky maloletého I. C. G. vyplýva, že ju otec dňa 16.7.2025 a 28.11.2025
po vyšetrení maloletého telefonicky kontaktoval, vyhrážal sa súdom, bol nepríjemný a dehonestoval jej
prácu.

9. Zo správy úradu zo dňa 18.12.2025 vyplýva, že rodičia sú prostredníctvom referátu poradensko –

psychologických služieb zapojení do procesu poskytovania odbornej psychologickej pomoci rodičom
pri zvládnutí a nastavení komunikačných vzorcov medzi nimi navzájom, pričom doposiaľ nebola
vypracovaná záverečná správa. Úrad realizoval v novembri 2025 osobné stretnutia s rodičmi maloletého
dieťaťa na ich výslovnú žiadosť s tým, že obaja rodičia informovali kolízneho opatrovníka o priebehu
jednotlivých stretnutí otca s maloletým, ktoré prebieha v zmysle platného súdneho uznesenia za

prítomnosti matky dieťaťa. Zo záznamov vyplýva, že obaja rodičia vnímajú a popisujú priebeh stretnutí
otcasmaloletýmavzniknutékonfrontačnésituáciemedzinimivlastnouoptikouavnímaním,avšakobaja
zhodne vyjadrujú ich nespokojnosť s tým, akým spôsobom jednotlivé stretnutia prebiehajú. Obaja rodičia
uvádzajú, že medzi nimi dochádza k častým konfrontáciám, dokonca s náznakmi možných fyzických
inzultácií pri snahe niektorého napríklad určovať smer trasy, po ktorej má prechádzka dieťaťa s rodičmi

prebiehať. Otec dieťaťa si jednotlivé epizódy podľa slov matky účelovo nahráva a v niektorých prípadoch
boli pri incidentoch prítomní aj ďalší členovia rodiny či iné prizvané osoby. Nanajvýš znepokojujúcou z
pohľadu kolízneho opatrovníka sa javí byť skutočnosť, že pri všetkých konfrontáciách medzi rodičmi je
prítomnéajmaloletédieťa.Zostranykolíznehoopatrovníkaboliobajarodičiaopakovanevedenísmerom
k potrebe spolupracujúceho rodičovstva s tým, že účelom ich stretnutí so psychológom, resp. kolíznym

opatrovníkommábyťichúprimnásnahaonápravu,tedavčonajširšejmožnejmiereodstrániťprejavyich
vzájomných animozít v prítomnosti maloletého dieťaťa počas realizácie styku otca s maloletým. Obaja
rodičia boli zo strany kolízneho opatrovníka poučení aj o skutočnosti, že úradné záznamy spísané na
úrade im nemajú poslúžiť ako dôkazný prostriedok predkladaný súdu a ich tvrdenia sa týmto automaticky
nestávajú aj legitímnym a verifikovaným dôkazom, ktorý by mal súd pri rozhodovaní predovšetkým

vziať do úvahy s tým, že jednou z hlavných úloh kolízneho opatrovníka je aj účinne sprevádzať rodičov
v procese prípravy na spolupracujúce rodičovstvo, čo však nie je možné zamieňať so zasahovaním
kolízneho opatrovníka do kompetencií, ktoré sú výhradným právom rodičov, resp. nie je možné zo strany
rodičov prehadzovať zodpovednosť za ich nezvládnutie na kolízneho opatrovníka.

10. Kolízny opatrovník má za to, že v danom prípade je návrh matky dôvodný, nakoľko maloleté dieťa
je dlhodobo a aj t.č. naďalej je vystavené nadmernej psychickej záťaži, vyplývajúcej z eskalujúcich
konfrontácií rodičov pri realizácii styku otca s maloletým, ktorý prebieha za prítomnosti matky. V konaní
vo veci samej odporúča kolízny opatrovník nariadiť znalecké dokazovanie v spojení s výsledkami
podaného oznámenia v trestnej veci týrania a zneužívania blízkej a zverenej osoby zo strany matky

voči otcovi. Vzhľadom na časovú náročnosť dokazovania a vzhľadom na skutočnosť, že o výchovnom
opatrení nebolo doposiaľ v žiadnom konaní rozhodnuté, odporúča kolízny opatrovník zvážiť možnosť
modifikácie pôvodného nariadenia neodkladného opatrenia Mestského súdu Košice zo dňa 22.08.20255
sp. zn. 18P/123/2025 a nahradiť ho uložením výchovného opatrenia maloletému dieťaťu a jeho rodičom
a to nariadením asistovaného styku otca s maloletým, ktorý bude prebiehať jedenkrát v nepárnom

týždni v presne vymedzenom čase (presný deň a čas v nepárnom týždni upresní a dohodne s
rodičmi zariadenie) a ktorý bude realizovaný v priestoroch F. K., B. L.X, H. za prítomnosti odborného
pracovníka a to po dobu min. 6 mesiacov, zároveň uložiť rodičom maloletého dieťaťa povinnosť
podrobiť sa sociálnemu a psychologickému poradenstvu, ktoré bude realizované prostredníctvomreferátu poradensko – psychologických služieb Úradu práce sociálnych vecí a rodiny, Košice, po dobu
6 mesiacov, pričom by bolo vhodné absolvovať počas tohto obdobia minimálny rozsah stretnutí s
psychológom 20 hodín. Uloženie výchovného opatrenia je z pohľadu kolízneho opatrovníka vhodným

riešením vzniknutej situácie a v súlade s najlepším záujmom maloletého dieťaťa so zreteľom na
budovanie a udržiavanie vzťahu maloletého s otcom ako aj možnosti otca stretávať sa s dieťaťom za
prítomnosti odborného pracovníka. Zároveň je poskytnutie odbornej psychologickej pomoci pre rodičov
vhodnou formou pomoci pri zvládnutí pre nich v tak emočne náročných a vypätých situáciách. Rovnako
dáva kolízny opatrovník na zváženie súdu, či by na základe obojstranných avizovaných konfrontačných

stretov medzi rodičmi počas realizácie styku otca s maloletým dieťaťom, nebolo vhodnejším riešením aj
dočasné zúženie frekvencií styku otca s maloletým dieťaťom na každú párnu sobotu vo vymedzenom
čase, nakoľko za daných okolností najlepší záujem dieťaťa a jeho práva, ktoré mu priznáva článok 8
Dohovoru môže v závislosti na svojej povahe a závažnosti prevážiť nad záujmom rodiča.

11. Mestský súd Košice rozhodol v konaní vedenom pod sp. zn. 18P/123/2025 zo dňa 22.8.2025

tak, že: „Nariaďuje neodkladné opatrenie v tomto znení: I. Dočasne zveruje maloleté dieťa A. B., nar.
XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti matky. II. Dočasne upravuje styk otca s maloletým dieťaťom za
prítomnosti matky maloletého dieťaťa na mieste verejne prístupnom tak, že otec je oprávnený na styk
s maloletý každý párny týždeň v sobotu od 16:00 hod. do 18:00 hod. a v nedeľu čase od 16:00 hod
do 18:00 hod. a v nepárny týždeň v stredu od 16:00 do 18:00 hod. III. Rodičia maloletého dieťaťa sú

povinní, v prípade, že sa stretnutie zo závažných dôvodov nebude môcť uskutočniť, oznámiť druhému
rodičovitútoskutočnosťnajneskôr24hodínpredzačiatkomstyku,inakbezprostrednepotom,čovznikne
dôvod, pre ktorý sa stretnutie nebude môcť uskutočniť. IV. Toto neodkladné opatrenie bude trvať až do
právoplatného rozhodnutia vo veci samej vedenej Mestským súdom Košice pod. sp. zn. 18P/90/2025.“

12.Súdvovyššieuvedenejvecirozhodolnariadením neodkladnéhoopatrenianazákladenávrhumatky,
ktorý odôvodnila tým, že okrem iného jej maloletý uviedol, že ho otec bije, zakazuje mu jesť jedlá od
nej, správa sa k nemu zle, udiera ho, hádže po ňom predmety a v dôsledku toho matka podala dňa
29.7.2025 na otca maloletého trestné oznámenie vo veci podozrenia spáchania trestného činu týrania
blízkej a zverenej osoby podľa ustanovenia § 208 ods. 1 písm. a), b) Trestného zákona.

13. Podľa čl. 11 ods. 1 zákona č. 161/2015 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“), súd
postupujearozhodujevsúladesplatnýmiaúčinnýmiprávnymipredpismiprizohľadneníichvzájomného
vzťahu a v súlade so základnými princípmi tohto zákona.

14. Podľa ust. § 2 ods. 1 a 2 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného
sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Na účely tohto zákona sa pojmy žaloba, strana
a spor vykladajú ako návrh na začatie konania, účastník konania (ďalej len "účastník") a konanie podľa
tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak.

15. Podľa ust. § 324 ods. 1 a 3 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“),
pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné
opatrenie. Neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť
zabezpečovacím opatrením.

16. Podľa ust. § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

17. Podľa ust. § 325 ods. 2 písm. d) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo
vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

18. Podľa ust. § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach
návrhu na začatie konania podľa § 132 CSP uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich
potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností
hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť

z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

19. Podľa ust. § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú
splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.20. Podľa ust. § 328 ods. 2 CSP, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd
najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti

podľa § 326.

21. Podľa ust. § 329 ods. 1 veta prvá a ods. 2 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Pre
neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

22. Podľa ust. § 330 ods. 1, 2 CSP, súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený
čas. Ak to povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť neodkladné opatrenie, ktorého obsah by bol totožný
s výrokom vo veci samej.

23. Podľa ust. § 331 ods. 1 CSP, návrh na nariadenie neodkladného opatrenia doručí súd ostatným

stranám až spolu s uznesením, ktorým bolo neodkladné opatrenie nariadené. Ak bol návrh na jeho
nariadenie odmietnutý alebo zamietnutý, uznesenie o jeho odmietnutí alebo zamietnutí ani prípadné
odvolanie navrhovateľa súd ostatným stranám nedoručuje; uznesenie odvolacieho súdu im doručí, len
ak ním bolo neodkladné opatrenie nariadené.

24. Podľa ust. § 332 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením, ak osobitný predpis
neustanovuje inak.

25. Podľa ust. § 334 CSP, súd na návrh neodkladné opatrenie zruší, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo
nariadené.

26. Podľa ust. § 363 CMP, súd môže aj bez návrhu zrušiť nariadené neodkladné opatrenie, ak sa zmenia
pomery alebo ak odpadli dôvody, pre ktoré bolo nariadené.

27.Podľaust.§37ods.2písm.d)zákonač.36/2005Z.z.zákonaorodine(ďalejjalen„zákonaorodine“),

ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd môže rozhodnúť o uložení týchto výchovných
opatrení: uloží maloletému dieťaťu a jeho rodičom povinnosť podrobiť sa sociálnemu poradenstvu alebo
inému odbornému poradenstvu.

28. Podľa ust. § 37 ods. 7 zákona o rodine, súd sleduje vykonávanie výchovných opatrení najmä

v súčinnosti s orgánom sociálnoprávnej ochrany detí, obcou, neštátnym subjektom a s príslušným
zariadením.

29. Podľa ust. § 37 ods. 8 zákona o rodine, súd hodnotí účinnosť výchovného opatrenia priebežne
tak, aby pred uplynutím obdobia, ktoré uviedol v rozhodnutí o jeho uložení, zhodnotil splnenie účelu

výchovného opatrenia. Súd zruší výchovné opatrenie, ak splnilo svoj účel. Ak je to v záujme maloletého
dieťaťa, môže súd rozhodnúť o opakovanom uložení výchovného opatrenia alebo o uložení iného
vhodného výchovného opatrenia. Ak súd na základe zhodnotenia účinnosti výchovného opatrenia
rozhodujeoopakovanomuloženívýchovnéhoopatreniapodľaodseku3aleboouloženíinéhovhodného
výchovného opatrenia podľa odseku 3 alebo o nariadení ústavnej starostlivosti podľa § 54, môže

dočasne upraviť pomery maloletého dieťaťa do právoplatnosti rozhodnutia.

30.Podľačl.1základnýchprincípovCMP,súdpostupujevkonanívsúladesochranouverejnéhozáujmu
a práv zaručených zákonom a prihliada na dobré mravy. Oprávnenia niekoho iného ako účastníka
konania vyplývajúce zo zabezpečenia ochrany verejného záujmu upraví zákon.

31. Podľa čl. 4 základných princípov CMP, súd aplikuje a interpretuje právo rovnako vo vzťahu ku
všetkým účastníkom konania. Ak je účastníkom konania maloleté dieťa, koná súd v jeho najlepšom
záujme a ak je to vhodné, informuje dieťa o všetkých podstatných otázkach týkajúcich sa priebehu
konania a veci samej. Ak je účastníkom konania osoba so zdravotným postihnutím, zabezpečí súd

účinný prístup k spravodlivosti na rovnakom základe s ostatnými účastníkmi konania.32. Podľa ust. § 73 ods. 2 písm. d) zákona č. 305/2005 Z.z. o sociálnoprávnej ochrane detí a sociálnej
kuratele úrad práce, sociálnych vecí a rodiny podáva návrhy na súd na uloženie výchovného opatrenia
alebo zrušenie ústavnej starostlivosti.

33. Aktívna legitimácia navrhovateľa úradu vyplýva z ust. § 5 ods. 7 zákona č. 453/2003 Z.z. o orgánoch
štátnej správy v oblasti sociálnych vecí a rodiny a služieb zamestnanosti v spojení s ust. § 73 ods. 2
písm. d) bod 1 zák. č. 305/2005 Z.z. o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele.

34. Účelom neodkladných opatrení je rýchla, nutná a dočasná úprava pomerov účastníkov. Pri
ich nariadení nie je potrebné dôsledne vykonať dôkazy na preukázanie dôvodnosti navrhovaného
neodkladného opatrenia a účastníci nemusia byť vypočutí. Vo veciach starostlivosti súdu o maloleté
deti je vždy prioritný záujem maloletého dieťaťa, ktorý je vedúcim prvkom každého konania týkajúceho
sa maloletých detí. V prípade osvedčenia bezprostredného ohrozenia dieťaťa, či osvedčenia iného
závažného dôvodu je namieste rozhodnúť neodkladným opatrením pred rozhodnutím vo veci samej. Z

povahyneodkladnéhoopatreniavyplýva,žejehoúlohouniejenahradzovaťanipredchádzaťrozhodnutiu
vo veci samej.

35. Neodkladné opatrenie je jedným zo zabezpečovacích inštitútov v civilnom mimosporovom procese
a jeho zabezpečovacia funkcia sa prejavuje najmä v schopnosti zabrániť dočasnou a provizórnou

úpravu nepriaznivým následkom, ktoré by mohli pred začatím konania alebo už v začatom konaní
nastať. Pri nariaďovaní neodkladného opatrenia prevláda požiadavka rýchlosti nad požiadavkou úplnosti
skutkových zistení, a to z dôvodu, že nariadenie neodkladného opatrenia má dočasný charakter. Zákon
nepredpokladá, že by pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení mal súd vykonávať dokazovanie. Inštitút
neodkladného opatrenia predpokladá naliehavosť úpravy pomerov medzi účastníkmi (i keď dočasnej)

alebo zabezpečenie výkonu súdneho rozhodnutia, pričom o veci sa nerozhoduje na základe výsluchu
oboch procesných strán a vykonania dokazovania o skutočnostiach týkajúcich sa existencie dôvodov
obsiahnutých v návrhu na vydanie neodkladného opatrenia, ale súd vychádza iba zo skutočností
uvádzaných navrhovateľom v návrhu, resp. ak je návrh podaný v priebehu konania, z výsledkov doposiaľ
vykonaného dokazovania.

36. Neodkladné opatrenie nie je konečným rozhodnutím a jeho účelom je dočasná úprava pomerov
účastníkov. Neznamená to však, že by bolo možné neodkladné opatrenie vydať len na základe návrhu
bez toho, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti
nároku, ktorému sa má poskytnúť dočasná ochrana, ako i osvedčenie, že je tu nebezpečenstvo

bezprostredne hroziacej ujmy. Inštitút neodkladného opatrenia v konaní starostlivosti o maloleté dieťa
má slúžiť k ochrane práv dieťaťa v situáciách, keď sú práva dieťaťa zjavne ohrozené, do doby, keď o
výchove dieťaťa, ktorá je inštitútom hmotného práva, nebude rozhodnuté podľa príslušných ustanovení
zákona o rodine. Základnou podmienkou na nariadenie neodkladného opatrenia v zmysle Civilného
sporovéhoporiadkuje,abyúčastníkosvedčiluplatňovanýnárokapreukázalpotrebuneodkladnejúpravy

pomerov účastníkov konania, ktorá nemusí vyplývať len z naliehavosti situácie, ale v prípade konania
starostlivosti súdu o maloletých aj z existencie záujmu maloletého dieťaťa. Teda, ak je nariadenie
neodkladného opatrenia v záujme maloletého dieťaťa, nemusí byť nevyhnutne súčasne splnená aj
podmienka naliehavosti potreby úpravy pomerov. V týchto konaniach nie je potrebné odôvodňovať
nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy, postačuje odôvodnenie záujmu maloletého dieťaťa

37. Účelom neodkladných opatrení vo veciach maloletých detí je poskytnutie preventívnej ochrany ich
právam a záujmom ešte pred ich porušením či ohrozením. Všeobecné zásady charakterizujúce inštitút
neodkladného opatrenia sa vzťahujú aj na konanie vo veciach maloletých, v ktorom sú súdy povinné
prioritne chrániť záujmy maloletých detí a prioritne poskytnúť zvýšenú ochranu ich právam.

38. V konaní vo veciach starostlivosti súdu o maloleté deti pri nariadení neodkladného opatrenia je
súd v záujme maloletého dieťaťa povinný starostlivo uvážiť, či sú pre také opatrenie splnené všetky
zákonné podmienky. Pre súd je prioritou záujem maloletého dieťaťa a vytvorenie stavu spravodlivej
rovnováhy medzi záujmom dieťaťa a záujmami jeho rodičmi, resp. osobami blízkymi, pričom zvláštny

význam sa kladie na záujem maloletého dieťaťa, ktorý má mať prednosť pred záujmom rodiča, resp.
osobou blízkou a neumožňuje vynútiť si také opatrenia, ktoré by ohrozovali zdravie a rozvoj dieťaťa.
Neodkladné opatrenie môže byť teda nariadené vtedy, ak má súd za preukázané, že riešenie situácie
maloletého dieťaťa neznesie odklad.39. Nariadenie neodkladného opatrenia predpokladá, aby zo strany navrhovateľky – matky bola
osvedčená danosť práva a aby neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe neodkladnej a dočasnej

úpravy. Vychádzajúc z obsahu návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia súd dospel k
záveru, že navrhovateľka nepreukázala naliehavú potrebu neodkladnej úpravy pomerov maloletého,
nakoľko pomery maloletého sa od posledného rozhodnutia o návrhu matky na nariadenie neodkladného
opatrenianezmenili.Matkavtomtokonanínávrhodôvodnilatýmiistýmiskutočnosťamiakosvojpredošlý
návrh (otec maloletého bije, maloletý sa sním nechce stretávať, podaným trestným oznámením),

o ktorom súd rozhodol pod sp. zn. 18P/123/2025 zo dňa 22.8.2025, tak že maloletého zveril dočasne do
osobnej starostlivosti matky a upravil styk otca s maloletým. V konaní matka predložila listinné dôkazy
- čestné vyhlásenia pediatričky maloletého, z ktorých vyplynulo, že otec sa k nej nesprával primeraným
spôsobom, avšak vzťah otca a pediatričky nie je predmetnom tohto konania, aj keď vykresľuje spôsob,
akým otec reaguje v situáciách, ktoré mu nie sú po vôli. Jedným dychom ale súd dodáva, že neopomína
kontext situácie a to, že matka otcovi a maloletému neumožnila realizáciu styku po dlhší čas v dôsledku

choroby maloletého, teda otec bol pravdepodobne ako rodič frustrovaný. Maloletý sa v čase choroby
nemohol stretnúť s otcom mimo domáceho prostredia matky a matka otcovi neumožnila styk realizovať
v domácom prostredí, v prostredí bezpečia, o ktorom toľkokrát matka v návrhu hovorila a tiež sa
nepokúsila ani nájsť možné náhrady za vynechané stretnutia v záujme udržiavania vzťahu maloletého
s otcom, čím by nepochybne prispela k podpore pocitu stability v živote maloletého. Obaja rodičia sú

pre maloletého rovnako dôležití a aj keď oni sa rozhodli ukončiť svoj partnerský vzťah, nemajú právo
vystavovať maloleté dieťa konfliktu lojality, vťahovať ho do svojich konfliktov a narúšať jeho zdravý
psychický a fyzický vývoj.

40. Je bežné, že maloleté dieťa po nástupe do kolektívu býva veľmi často a dlhšie choré až do času,

ktorý je individuálny, teda kým detská imunita nedozreje. Maloletý žil od svojho narodenia s otcom
v jednej domácnosti, súd teda predpokladá, že otec bol prítomný aj počas jeho chorôb. Ďalej matka
predložila aktuálnu emailovú komunikáciu s otcom, email od detskej psychologičky, ktorý záverom
konštatuje, že maloletý je v konfliktnej rodičovskej situácii, avšak hlbšia príčina ťažkostí sa nedá určiť,
stav bude riešený znalcom. Ani z predložených lekárskych správ a listinných dôkazov nevyplýva,

že by otec predstavoval riziko pre maloletého. Matkine podozrenia z agresívneho správania sa otca
k maloletému budú predmetom znaleckého dokazovania vo veci samej a tiež aj v trestnom konaní
na základe podaného trestného oznámenia. Nateraz má súd za to, že pomery maloletého sa od jeho
dočasného zverenia do osobnej starostlivosti matky, úpravy styku s otcom za prítomnosti matky od
poslednéhorozhodnutianezmenili,vkonanínebolopreukázané,žebyotec premaloletéhopredstavoval

hrozbu a v súčasnosti nie je dôvod na bezodkladný zásah súdu do jeho pomerov.

41. Nad rámec vyššie uvedeného súd dodáva, že matka sa v podanom návrhu odvoláva na dôkazy,
ktoré nepredložila -USB kľúč predložený orgánom činným v trestnom konaní. matka otcovi vyčíta, že
realizáciu styku si vynucuje účelovo s cieľom zbieranie dôkazných prostriedkov –videozáznamov, avšak

súdu a tiež úradu sa javí matkino predkladanie úradných záznamov zo stretnutí s úradom rovnako, na
čo boli obaja rodičia už upozornení.

42. Súd poukazuje na rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach, sp. zn. 8CoP/283/2019 zo dňa
18.11.2019, ktorý v odôvodnení uviedol, že nezhody medzi rodičmi ohľadom výkonu rodičovských

práv a povinností k maloletému dieťaťu nie sú však samé o sebe zákonným dôvodom pre nariadenie
neodkladného opatrenia a zdôrazňuje, že na to, aby nezhody medzi rodičmi odôvodňovali potrebu
bezodkladnej úpravy pomerov, je taký stav, aby ich charakter a intenzita boli natoľko vážne, že ich
existencia by priamo ohrozovala realizáciu práv dieťaťa upravených v Dohovore. Rovnako zdôrazňuje,
že nezhody rodičov len o rozsahu styku nad rámec jeho súčasnej realizácie nie sú dôvodom pre

okamžitú ingerenciu súdu formou nariadenia neodkladného opatrenia, pretože záujem dieťaťa nie je
možné zamieňať so subjektívnymi predstavami rodičov o realizácii ich výchovného pôsobenia, teda ich
predstavami o výkone rodičovských práv a povinností.

43. Súd poznamenáva, že dieťa má právo na zachovanie vzťahu k obidvom rodičom a je predovšetkým

na nich, aby svojím správaním, najmä vzájomnou úctou a toleranciou vytvárali bezkonfliktné a
harmonické prostredie pre vývoj maloletého, ktorý je momentálne v citlivom veku.44. Súd prihliada na najlepší záujem maloletého dieťaťa, ktorým bezpochyby je udržiavanie väzieb
s oboma rodičmi, teda aj s otcom. Rodinné väzby môžu byť pretrhnuté iba vo veľmi výnimočných
prípadoch a musí byť vykonané všetko v záujme zachovania osobných vzťahov a ak je to vhodné, v

záujme obnovy rodiny. Úrad navrhol rodičom a maloletému uložiť povinnosť podrobiť sa sociálnemu
a psychologickému poradenstvu po dobu 6 mesiacov, v rozsahu najmenej 20 hodín s psychológom.
Maloletý sa dočasne nachádza v osobnej starostlivosti svojej matky, ktorá dňa 21.11.2025 prejavila
na úrade súhlas s poskytnutím odbornej pomoci a tiež sa vyjadrila, že má záujem na tom, aby sa
jej komunikácia s otcom zlepšila, avšak svoje stanovisko následne znegovala. Na tomto mieste súd

zdôrazňuje,žesituáciaporozchodejenepochybnenáročnáprevšetkýchavnútorneprežívaniazaťažuje
každého člena, avšak konania vo veciach maloletých detí priorizujú najlepší záujem maloletých detí
a na tomto mieste súd uvádza, že je v najlepšom záujme zdravého maloletého dieťaťa nebyť zatiahnutý
do konfliktov rozchádzajúcich sa partnerov, ale prežívať pokojné a harmonické detstvo za účasti oboch
rodičov, prípadne širšej rodiny.

45. Súd na návrh úradu uložil maloletému a obom rodičom maloletého výchovné opatrenie spočívajúce
v ich povinnosti podrobiť sa odbornému poradenstvu na Referáte poradensko - psychologických služieb
Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Košice po dobu 6 mesiacov a v rozsahu minimálne 20 hodín
počas tohto obdobia od vykonateľnosti tohto rozhodnutia. Napriek tomu, že partnerský vzťah rodičov
skončil, ich rodičovský vzťah k maloletému bude trvať celý život a bude ním ovplyvnený najmä

maloletý a jeho celý ďalší život. Z obsahu spisu vyplýva, že komunikácia je viac problémová, útočná,
konfliktná ako ústretová, rodičia nie sú schopní konštruktívne a operatívne reagovať na požiadavky
toho druhého v súvislosti s realizáciou styku. Nedostatok kooperácie vo vzťahu k zabezpečovaniu
potrieb maloletého, neodstránenie a kumulácia týchto problémov, môže byť hrozbou pre ďalší zdravý
psychický a fyzický vývoj maloletého i popretím jeho práv vyplývajúcich z Dohovoru o právach dieťaťa,

predovšetkýmjehoprávanastarostlivosťobochrodičov,apretosúdnariadilmaloletémuaobomrodičom
povinnosť bezodkladne sa podrobiť odbornému poradenstvu na Referáte poradensko- psychologických
služieb Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Košice v uvedenom rozsahu. Referát poradensko -
psychologických služieb je samostatnou zložkou úradu práce, sociálnych vecí a rodiny zameranou na
poskytovanie poradenských a psychologických intervencií vo vzťahu k realizácii výkonu rodičovských

práv a povinností za účelom odstránenia komunikačných problémov medzi rodičmi navzájom alebo
medzi rodičmi a deťmi, psychologickej pomoci a poradenstva maloletému dieťaťu vo vzťahu k styku s
rodičom a podobne v prípade, ak rodičia doposiaľ neboli schopní odstrániť vzájomné negatívne vzťahy,
nie sú schopní spolu komunikovať alebo nie sú schopní dieťa patrične usmerňovať a vychovávať k
správnemu postoju k druhému rodičovi (zákon č. 305/2005 Z.z .o sociálnoprávnej ochrane detí a o

sociálnej kuratele v platnom znení), pričom výsledky tohto poradenstva budú mať nepochybne význam i
pre rozhodnutie vo veci samej a nie je vylúčené, že rodičia po patričnom usmernení budú schopní spolu
komunikovať a kooperovať v záujme maloletého dieťaťa.

46. Sústava výchovných opatrení v zmysle ustanovenia § 37 Zákona o rodine je vybudovaná

systematicky, od miernejších zásahov k vážnejším zásahom. Poradenstvo možno uložiť jednému z
rodičov, obom rodičom spoločne alebo obom rodičom a maloletému dieťaťu. Výhodou tohto opatrenia je,
že súd po uložení výchovného opatrenia sleduje jeho vykonávanie a to v súčinnosti s orgánom sociálno-
právnej ochrany detí, s obcou alebo s príslušným zariadením. Podľa záverov poradenstva rozhodne o
aplikácii ďalších opatrení, pričom môže využiť napr. predĺženie poradenstva, resp. jeho rozšírenie o nové

ciele. Hmotnoprávnou podmienkou uloženia výchovného opatrenia je, že to vyžaduje záujem dieťaťa.
Pokiaľ má súd za to, že výchovné opatrenie už nie je potrebné, môže ho zrušiť. Ak výchovné opatrenie
neprinesie želaný výsledok, ktorým je zvyčajne zmena postoja niektorého rodiča, resp. oboch rodičov
alebo zmena postoja dieťaťa, potom môže súd využiť ďalšie opatrenia, ktorými fakticky alebo právne
zasiahnedovýkonurodičovskýchprávapovinností.Jevzáujmedieťaťa,abyudržovalorodinnézväzkys

odlúčeným rodičom a aby nebolo odtrhnuté od svojich koreňov, pričom dieťa má právo na to, aby dostalo
príležitosť rozvíjať svoj vzťah ku každému z rodičov a prejaviť svoje city slobodne bez akéhokoľvek
vonkajšieho tlaku zo strany druhého rodiča. Vždy však treba mať na zreteli, že záujem dieťaťa musí
byť prvoradým hľadiskom akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí. Je potrebné vychádzať z premisy, že
výchovné opatrenie má plniť ochrannú funkciu - napomáhať navrátenie riadneho výchovného prostredia,

ktoré zabezpečí, že sa dieťa bude vyvíjať v súlade so všeobecne akceptovanými morálnymi zásadami
spoločnosti.47. Súd uvádza, že ideálnym stavom je pre všetky zúčastnené osoby, ak bude maloletý podporovaný
k stretávaniu sa s otcom na báze pravidelnosti, podporí to pocit stability, istoty a bezpečia u maloletého
a u otca to môže viesť okrem iného aj k rozvinutiu pozitívnych rodičovských zručností, na ktorých

získavaní môže byť za ideálneho stavu zúčastnená aj matka.

48. Zároveň súd apeluje na rodičov, aby sa správali tak, aby to bolo v najlepšom záujme ich dieťaťa a nie
ich subjektívnych predstáv ohľadne výkonu ich rodičovských práv. V nasledujúcom období je absolútne
nevyhnutné dodržiavať súdom uložené povinnosti ohľadne styku otca s maloletým ako aj poradenstva

uloženého maloletému a obom rodičom, ktorého dodržiavanie bude súd sledovať a hodnotiť v konaní vo
veci samej. V tomto kontexte súd vyzýva oboch rodičov, aby minimálne v tomto rozsahu eliminovali svoje
zlé vzťahy a to kvôli tomu, aby sa mohli obaja rodičia plnohodnotne venovať starostlivosti o maloletého.

49. Vzhľadom na vyššie uvedené, súd dospel k záveru, že vo veci je nevyhnutné vykonať riadne
dokazovanie za účelom rozhodnutia o úprave výkonu rodičovských práv a povinností v najlepšom

záujme maloletého dieťaťa a do rozhodnutia vo veci samej majú rodičia možnosť pracovať na odstránení
príčin vzájomných problémov a podpore zachovania ich rodičovského vzťahu a vzťahu otca s maloletým
a preto súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. Dočasnou úpravou vo
forme neodkladného opatrenia sa neprejudikujú práva a povinnosti účastníkov ani posúdenie právneho
vzťahu medzi nimi. Znamená to, že obsahom dočasnej úpravy v neskoršom konaní nie je súd viazaný

a môže rozhodnúť inak.

50. O trovách konania rozhodol súd v zmysle ust. § 52 Civilného mimosporového poriadku, podľa
ktorého, žiadny z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti
ktorého rozhodnutiu smeruje.

Podľa ust. § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za

nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ust. § 127 CSP, ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis. Ak ide o podanie urobené v
prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.

Podľa ust. § 365 odsek 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ust. § 62 odsek 1, odsek 2 CMP, odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie

nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do
rozhodnutia o odvolaní.

Podľa ust. § 63 CMP, v odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové
dôkazné návrhy.