Rozsudok – Život a zdravie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 2. september 2025

Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 4T/57/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6424010460
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 09. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Medveď

ECLI: ECLI:SK:OSZH:2025:6424010460.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žiar nad Hronom v konaní pred samosudcom JUDr. Jozefom Medveďom, na hlavnom

pojednávaní dňa 2.9.2025, v trestnej veci proti obž. A. B., pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 158
Tr. zákona, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný A. B., nar. XX.X.XXXX v C. D., trvale bytom C. XXX/X, E. C. F.,

uznáva sa za vinného, ž e

ako zamestnanec - pomocný pracovník v spoločnosti 1. SPS, a.s., IČO : 36057673, so sídlom SNP č.

1301, Žiar nad Hronom, dňa 27.11.2023 v čase približne o 12.11 hod. v Žiari nad Hronom na ulici SNP č.
1301vareályčerpacejstanice1.SPS,a.s.,vbudoveurčenejpreplneniepropán-butánovýchfliaš,skúšal
plnenie 10kg plynovej propán butánovej fľaše, pričom takúto pracovnú činnosť mal v znení pracovnej
zmluvy uzatvorenej dňa 24. novembra 2023 podľa § 42 a nasl. zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonník práce
v znení neskorších predpisov výslovne zakázanú v bode 1. Základné ustanovenia, časti 1.1. Druh práce,
podľa ktorých má ako zamestnanec vykonávať všetky činnosti „súvisiace s manipuláciou PB fliaš okrem
ich plnenia“, pričom počas plnenia nesprávne nasadil na fľašu prírubu výdajnej koncovky, v dôsledku

čoho unikol z probán-butánovej fľaše plyn a z elektrostatického náboja jeho oblečenia vznikol požiar,
následkom ktorého spôsobil osobe B. G., nar. XXXX, popáleniny I a stupňa v oblasti tváre - povrchové
popáleniny, popáleniny II a a II b stupňa - povrchové a hlboké popáleniny na zadnej a bočnej časti
dolných končatín a popáleniny II. a a II. b stupňa - povrchové a hlboké popáleniny v dolnej prednej časti
oboch stehien, ktoré sú z medicínskeho hľadiska ľahkým zranením s dĺžkou liečenia a obmedzením v
obvyklom spôsobe života po dobu 35 dní,

t e d a

- inému z nedbanlivosti ublížil na zdraví tým, že porušil dôležitú povinnosť vyplývajúcu z jeho
zamestnania,
č í m s p á c h a l

- prečin ublíženia na zdraví podľa § 158 Tr. zákona.

Z a t o s a o d s u d z u j e :

Podľa§158Tr.zák.vspojenís§38ods.2Tr.zák.natrestodňatiaslobodyvovýmere6(šesť)mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. súd obžalovanému výkon trestu odňatia slobody podmienečne
odkladá.

Podľa § 50 ods. 1 Tr. zák. určuje skúšobnú dobu 2 ( dva ) roky.Podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku súd poškodeného Dôvera zdravotná poisťovňa, a. s., so sídlom
Einsteinova 25, Bratislava, IČO: XX XXX XXX odkazuje s uplatneným nárokom na náhradu škody na

civilný proces.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Žiar nad Hronom podal dňa 22.8.2024 na tunajšom súde obžalobu sp.
zn. 2 Pv 368/23/6613-14 zo dňa 20.8.2024 na obvineného A. B., nar. XX.X.XXXX v C. D., pre skutok
právne kvalifikovaný ako prečin ublíženia na zdraví podľa § 158 Tr. zákona, ktorého sa mal dopustiť na
skutkovom základe ako je uvedený vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Samosudca Okresného súdu Žiar nad Hronom vykonal na hlavnom pojednávaní
dokazovanie výsluchom obž. A. B.; výsluchom svedka poškodeného B. G. a svedkov H. I., C. I., J. I.,
K. A., B. L., M. C. a I. I.; prečítaním znaleckého posudku č. 7/2024, vypracovaného znalkyňou z odboru
zdravotníctva a farmácie, odvetvia chirurgia a plastická chirurgia I. J. J., I.; ako aj prečítaním listinných

dôkazov nachádzajúcich sa v súdnom spise podľa § 269 Tr. poriadku.

Obžalovaný A. B. na hlavnom pojednávaní po zákonnom poučení o jeho právach v zmysle prísl.
ustanovení Tr. poriadku vyhlásil, že je nevinný. V podstate vypovedal, že túto činnosť, teda plnenie PB
fliaš už robil predtým, ale na čierno. Nešiel to skúšať, ale už to vedel. Robil tam s K. A.. Vtedy bol s A.

dohodnutý, že Igor tam príde ráno a on ho bude striedať o pol jedenástej. Bežne inak chodil do práce
od šiestej do desiatej, pol jedenástej, len tento deň bol taký, že H. chcel, aby prišiel na poobednú. Keď
prišiel do práce, tak akurát K. odchádzal, o pol jedenástej. Musel robiť na jeho stroji, ktorý bol pokazený,
aj jemu to syčalo väčšinou. Potom zavolali toho pána, aby mu prišiel pomáhať. Pomáhať odniesť fľaše do
skladu. Potom ako dával tú pištoľ hore, tak začala syčať. On mal svoje šaty na sebe a potom bola tá iskra.

Ten pán stál dva metre od neho. Na otázky aká bola jeho funkcia, náplň práce, koľko bol zamestnaný
v spol. 1. SPS a.s., odpovedal, že náplňou práce bolo plniť propán-butánové fľaše. Robil to už predtým.
Zamestnaný tam bol dlho, koľko to si nepamätá, robil tam už v marci, ale na čierno. Nemal žiadnu
zmluvu. Zmluvu mu potom doniesol do nemocnice H. I.. To bolo v nemocnici v Košiciach, pamätá si, že
bola sobota. Zmluvu podpísal a teraz mu vraví, že na jeho smolu, že to podpísal. On ju podpísal, aby

ho chránil. I. robil v kancelárii, majiteľ je tam I.. Na otázku na základe čoho robil tú prácu, či bol poučený
ako to má robiť, že musí mať ochranný odev a pod., kto ho zaúčal, sa vyjadril, že ho zaúčal K. A.. Ten ho
zaúčal všetko ako sa to robí, teda aj na plnenie fliaš. Keď sa mu to nedarilo, tak vždy mu prišiel pomôcť.
Keď sa toto stalo, nerobil to prvýkrát, robil to už aj predtým. Tiež maľoval PB fľaše na modro, ale bežne
ich aj plnil. Koľko tých fliaš naplnil nevie povedať, ale bolo to viacej fliaš. Boli platený na úkol, takže

to museli rýchlo. Vtedy, keď sa stal tento skutok, tak bol na tom pracovisku on a pán G.. Ten tam bol
zavolaný z toho dôvodu, aby mu prišiel pomáhať odvážať naplnené fľaše. Zavolal ho H. I.. Na otázku,
či tam pán G. bežne pracoval, uviedol, že nie, ale vtedy ho zavolal, aby mu pomáhal odnášať PB fľaše,
ktoré on plnil. To bolo prvýkrát, videl ho prvýkrát vtedy. Na otázku akým spôsobom došlo k tomu výbuchu,
uviedol, že nasadil tú pištoľ a začalo to syčať. Robil na Igorovom stroji, ktorý bol pokazený. Mal na sebe

svoje šaty a taký skrat ako keby bol, iskra a vybuchlo to. Fľaša bola položená na váhe. Pán G. bol od
neho tak dva metre. Nastal výbuch a utekali von. Potom prišli hasiči, sanitka, zobrali ho do nemocnici.
Nejaké ochranné pomôcky vtedy nepoužíval. Na otázku z akého dôvodu ich nepoužíval, odpovedal,
že mu zamestnávateľ nedal. Nemal nikdy žiadne špeciálne oblečenie, ani okuliare, nič. Občas im dal
rukavice, ale málokedy. Potom sa dozvedel, že odvtedy dával rukavice, keď sa toto stalo. Ani v ten deň

rukavice nemal, lebo mu nedali. Tieto rukavice chodil kupovať K. A.. Na otázku, že bol v prípravnom
konaní vypočúvaný najprv ako svedok - poškodený a vtedy uvádzal niečo úplne iné, sa vyjadril, že
kamarát, teda H. mu povedal, aby nedával na nich, tak oni mu povedali, aby povedal akože tam nemal čo
hľadať. Pravda je to čo vypovedal na dnešnom pojednávaní. Do nemocnice prišiel za ním H. I., podpísať
tú zmluvu a že dáme ti odškodné, že mu dá peniaze ako odškodné. Preto to podpísal. Peniaze mu ale

nedal. Bol práceneschopný a potom mu dali výpoveď. Z akého dôvodu si nepamätá. Na otázku, či bol
evidovaný na úrade práce a kedy, uviedol, že bol evidovaný, no odkedy si nepamätá. Poberal i dávku
v hmotnej núdzi. V práci dostával výplatu na ruku. Bolo to okolo 500 eur, lebo ako chceli zálohy, tak bral
i zálohy tak 20 euro a pod.. Na otázku ako vedel kedy má prísť do práce, čo bude robiť, koľko bude robiť,
odpovedal, že to mu povedal väčšinou K. A., lebo on chodil do kancelárie a prišiel, že toto treba robiť.

On ho aj zaúčal plniť a tiež plnil. Na otázku či na túto prácu absolvoval nejaké školenie, či podpisovalniečo predtým ako nastupoval do práce, odpovedal, že školenie neabsolvoval, iba čo ho K. zaškoľoval.
Predtým ako nastupoval do práce nič nepodpisoval, až potom. Zavolali ho do kancelárie, že toto podpíš
a toto podpíš. Na otázku aké má vzdelanie, kvalifikáciu, či si myslí, že bol oprávnený vykonávať takúto

prácu, uviedol, že si myslí, že áno, keď ho zaúčali, tak podľa toho si myslí. Vzdelanie má stredné odborné
učilište murárske. Na otázku ako teda došlo k výbuchu, čo bolo príčinou, odpovedal, že K. to syčalo
stále, iba on to vedel na jeho stroji robiť. Keď nasadil pištoľ, hneď to začalo syčať. Predtým v minulosti,
keď tam robil, tak to fungovalo.

Svedok poškodený B. G. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že vtedy prišiel pre neho domov vnuk, to
je H. I., aby mu išiel pomôcť na dom. Potreboval ešte niečo na firme, tak sa tam zastavili. Vnuk tam vtedy
pracoval. Išiel do kancelárie a medzitým prišiel z rozvozu jeho bývalý zaťko C. I., tak vyšiel z auta von
a dali sa trochu do reči, tam ako zastal pred tou plničkou. Rozprávali sa a potom, že ide zaniesť papiere
do kancelárie. Trošku sa debatovali, začalo popŕchať, tak boli pod tou strieškou. A odrazu medzitým
sa to stalo, že tam ten plyn, ako bol na kraji, tak ho ošľahlo ako tam stál otočený, tak na nohe a na

tvári. Na otázku, kde sa v tom čase nachádzal obžalovaný, odpovedal, že bol vnútri a oni stáli pred tou
bránou. On obžalovaného nepozná, vtedy ho videl prvýkrát. Nevedel čo tam robí ani koľko robil v tej
firme. Do tejto firmy on nechodieval nejak bežne. Voľakedy dávnejšie tam chodieval len za to, že vnuk
robil rozvozy a tak sa chcel s ním povoziť. S nejakým rozvozom či odnáškou fliaš tam nepomáhal. Na
otázku, že podľa obžalovaného, mu svedok prišiel pomôcť odnášať fľaše von, odpovedal, že to nie, on

tam vypomáhať nechodil.

Svedok K. A. pred súdom vypovedal, že bol vtedy v práci od rána, od šiestej, pol siedmej a plnil PB fľaše.
Pán B. mal prísť okolo desiatej. Boli dohodnutí tak, že naplní tie PB fľaše a obž. príde a poodnáša ich do
miestnosti, kde sú uskladnené prázdne fľaše a nachystá mu ďalšie prázdne fľaše do priestorov plnenia

na ďalšie plnenie. Takto sa dohodli. Keď odchádzal, ešte sa s pánom B. stretol na dvore a povedal mu,
že tie fľaše sú naplnené, počet už si nepamätá. Mal to odviezť a on išiel domov. Obžalovaného úlohou
teda bolo fľaše z tých plniacich priestorov odviezť vozíkom, ktorý je na to určený do skladu a priviezť
ďalšie fľaše na plnenie. Plniace zariadenia sú tam dve. Obidve boli v tom čase funkčné. Tieto zariadenia
mohol obsluhovať jedine zamestnanec, ktorý mal na to osvedčenie, teda v tom čase iba on. Na otázku

ako dlho tam obžalovaný pracoval, uviedol, že si nepamätá ako podpisovali tú zmluvu, ale on sa tam
chodil pozerať. V tom čase chodil ešte jeden, lebo to bolo také krízové obdobie skoro pred krachom,
nevedelo sa ani či sa bude pokračovať. Zo začiatku si to obžalovaný len chodil obzerať, priebežne vtedy
chodili dvaja ľudia sa tam pozerať. No a potom už ten týždeň, štyri dni alebo koľko tam obžalovaný bol,
chodil pravidelne, akurát ten deň mu povedal, že príde trošku neskôr, lebo niečo mal. Je pravda, že

obžalovaného zaúčal, ale čisto práce, ktoré sa týkali pomocných prác. Na plnenie fliaš nie. Tam musí
byť človek, ktorý musí byť preukázateľne oboznámený, musí mať platné osvedčenie, pracovný odev
antistatický.Obžalovanýnemalochrannéoblečenie,lebosaeštenevedeločitamnastúpi.Tobolonejako
koncom týždňa. Tie odevy sa objednávali podľa veľkosti. Pri plnení fliaš sa samozrejme vyžadovali
ochranné pomôcky, to je jedna z najdôležitejších vecí. Pracovné odevy, čo mal si vozil so sebou v aute,

lebo chodil do práce i z práce autom. On žiadne rukavice nerozdával, tieto im dával zamestnávateľ.
Fasovali sa u vedúceho alebo pracovníčok. Vedúci bol pán I. H.. Prístup k tým plniacim strojom bol taký,
že sa tam mohol dostať hocikto, ale nemohol to obsluhovať hocikto. Keď sa naplnili fľaše, tak ich musel
odviezť z toho priestoru a potom sa to zamklo, keď sa táto práca skončila. Na otázku či obžalovanému
ukazoval ako to obsluhovať, ako to funguje, odpovedal, že nie, lebo obžalovaný nespĺňal podmienky.

Keď dávate tú plniacu koncovku, tak je tam určitý tlak. Môže sa fľaša otvoriť a v tej fľaši je ešte nejaký
zostatkový plyn a keď uniká, tak stačí iskra. Preto je aj antistatický odev. Vyžaduje sa tu osvedčenie
a skúšky, čo sa robí v Banskej Bystrici, výskumný ústav to vydáva. Obžalovaný toto školenie nemal. Musí
mať pri sebe preukaz a osvedčenie, ktoré musí byť u zamestnávateľa. Chodia kontroly z Inšpektorátu
práce, sám bol kontrolovaný aspoň trikrát. Na otázku, že podľa tvrdenia obžalovaného ho svedok zaúčal

plniť tie fľaše, sa vyjadril, že to je absurdné. Za takú krátku dobu sa to ani nedá. V práci neboli zmeny,
chodilo sa ráno zvyčajne na šiestu. Ale bola vtedy firma skoro v krachu, tak tej práce nebolo toľko, takže
sa skončilo o 10-tej, 11-tej, na obed. Nebol pevný pracovný čas, ale taká pružná pracovná doba. Písali
si tam hodiny a na základe odpracovaných hodín ich zamestnávateľ platil. Na otázku či obidve plniace
zariadenia boli plne technicky spôsobilé alebo boli nejaké problémy sa vyjadril, že boli spôsobilé obidve.

Keď sú nejaké problémy, tak sa musia hneď riešiť. V tom čase boli funkčné, nebol nijaký problém.

Svedok H. I. vo svojej výpovedi pred súdom uviedol, že prišiel vtedy aj so svojím starým otcom do
firmy tesne pred obedom. Išli na jeho dom, tak mal vtedy pol dňa dovolenku. Zastavil sa na firme, lebobol asi autobatériu alebo niečo zaniesť. Bol v kancelárii, keď nastal výbuch. Starý otec sa nachádzal
v tom čase vonku na dvore, medzi skladom a plničkou. Starý otec tam bol, lebo išiel s ním na dom,
teda nie je pravda, že by tam išiel pomáhať s fľašami. Obžalovaný bol vnútri v plničke. Keď on vyšiel

von, tak už kráčal smerom von. Aj sa vtedy rozprávali, komunikoval s ním a ani nevedel čo sa vlastne
stalo. Na otázku odkedy bol obžalovaný zamestnaný v tejto spoločnosti, či tam chodieval i predtým
napr. brigádovať alebo i na čierno, čo bolo náplňou jeho práce, uviedol, že zamestnaný bol od piatku
a toto sa stalo v pondelok. Predtým chodil, bol sa pozrieť na tú prácu, či by ju zvládol robiť. Obž. sa
poznal s jeho otcom asi z krčmy. Jeho náplňou práce bolo natierať klietky, čo sú na PB fľaše, fľaše,

ktoré boli hrdzavé, tak očistiť a natrieť, také pomocné práce. Plnenie fliaš nie, to mal na starosti pán
A.. Pán A. obžalovaného na plnenie fliaš nezaúčal, nebolo ho kedy zaúčať. Či obž. mal o plnenie fliaš
záujem to nevie povedať. V priestoroch plničky sa mohol niekto pohybovať len keď sa neplnilo, nie počas
plnenia. Keď neprebiehalo plnenie, tak áno, je to obyčajná miestnosť. Pri plnení sa vyžadovali ochranné
prostriedky, plniči majú antistatický odev, rukavice, kuklu. Prešli extrémnymi kontrolami. Obžalovaný to
mať nemusel, lebo tam nebol na túto prácu. Na otázku či ten stroj môže ktokoľvek zapnúť, odpovedať,

že musí ho vedieť zapnúť. Bežný človek ho určite nezapne. Aj keď prídu robiť nejakú revíziu a pod., tak
on vždycky zavolá pána A., nakoľko to nevie obsluhovať. Akým spôsobom sa obžalovaný k tomu dostal
a ako to zapol nevie povedať. Na otázku či bol potom za obžalovaným v nemocnici v Košiciach, uviedol,
že bol asi tri alebo štyri dni potom. Po tejto udalosti prišla na firmu nejaká pani zo Žiaru nad Hronom,
nejaká obžalovaného kamarátka z F. ulice, že spolu telefonovali, že nemá oblečenie ani nič. Oni hlavne

chceli vedieť čo sa stalo, aký bol priebeh tej udalosti, tak vycestoval za ním. Bol ale vtedy covid, tak
bol problém sa za ním dostať, takže bol na pár minút za ním, doniesol mu to oblečenie. Na otázku či
obžalovanému dával podpisovať pracovnú zmluvu a či sa bavili o nejakom odškodnom, odpovedal, že
pracovnú zmluvu mal podpísanú tri dni predtým, tú podpísal v piatok okolo obeda. Dal mu podpisovať iba
priebeh udalostí, ktorý bol predložený. Nerozumie tomu prečo obž. potom zmenil svoju prvotnú výpoveď.

Mali obmedzený čas a on sa chcel spýtať čo sa stalo, lebo vtedy nevedeli vôbec čo sa stalo. Zaradenie
obžalovaného v práci bol pomocný pracovník v plničke.

Svedok C. I. pred súdom uviedol, že pracoval ako vodič. Keď sa vracal z rozvozu na firmu okolo
obeda, tak odstavil auto pred skladom a išiel zaniesť dodacie papiere a peniaze. Všimol si v aute

bývalého svokra, že sedel v synovom aute, vyšiel von, tak sa spolu rozprávali. Potom vykladal fľaše
z auta a dával si nové dodacie listy do auta a v tom počul výbuch, ranu, tak kričal : „utekajte, utekajte“.
On obžalovaného pozná z krčmy, od kamarátov z piva, inak veľmi nie. Na otázku ako dlho bol obž.
zamestnaný v spoločnosti, čo tam robil, odpovedal, že ho tam videl so synom ako ho prevádzal po firme.
Videl ho ako natieral fľaše, inšie nevie. Náplň práce mal asi pomocné práce. Ako došlo k explózii sa

s obžalovaným nerozprával, nehovoril s ním vôbec, rozprával sa len s bývalým svokrom a so synom.

Svedkyňa B. L. vypovedala, že robí obsluhu čerpacej stanice, takže je na predajni a nevidí do plničky, že
kto tam je, čo tam robí. Akurát počula výbuch a videla, že vybehli z kancelárie, tak utekala aj ona. Nevie
o tom nič viac. Na otázku či pozná obžalovaného, ako často sa tam zdržiaval, čo robil, odpovedala, že

ho tam zahliadla, ale ani nevedela ako sa volá. Zahliadla ho tam raz alebo dva razy a maľoval klietku
tam pri M. plote. Akú mal náplň práce nemá skadiaľ vedieť, lebo ako čerpacia stanica sú zvlášť.

Svedkyňa M. C. uviedla, že vtedy nebola v robote, keď sa to stalo, tak nemá k tomu veľmi čo povedať.
Na otázku či pozná obžalovaného, ako čo bol zamestnaný v rámci spoločnosti, odpovedala, že ho tam

videla párkrát. Chodil po dvore s H. I., ale bol tam niekedy len chvíľu a potom zase tam bol nejaký deň.
Čo ho ona videla len chodiť po dvore s H. I. a že prenášal plynové fľaše, natieral ich tam vzadu. To boli
len chvíľky, lebo aj ona tom bola možno 8 - 9 krát do mesiaca, nebola tam každý deň. Videla ho, že
prenášal fľaše. Či bol zamestnaný alebo iba nejaký pomocník to nevie povedať.

Svedok J. I. pred súdom vypovedal, že s obžalovaným sa pozná. Keď sa toto stalo, tak mu obžalovaný
o tom vravel. Povedal mu, že plnili fľaše a voľačo s pištoľou sa stalo, že niečo tam strelilo a začalo to
tam horieť. Vidí sa mu, že obžalovaný tam vtedy robil na dohodu. Robil tam plniča, pomocníka plniča.
Obž. mu vravel, že plniča robil, že plnili fľaše a toto sa stalo. Robil tam len chvíľku, možno nejaké 2,
3 mesiace. Aj on v tejto firme v minulosti robil, ale keď sa toto stalo už nie. Bol na úrade práce. Robil

tam pomocníka, ako s fľašami, nakladali autá a pod.. No už potom nemali nejakého plniča, tak išiel
aj on robiť plniča. Nemal preukaz ako mu bolo sľúbené, že mu spravia plničský preukaz a to sľúbili aj
obžalovanému a proste sa to nedodržalo. On tam pracoval štyri, päť rokov dozadu. Keď tam robil, tak
s ním pracoval K. A., ale on mal papiere. Na otázku kedy prvýkrát vedel, že obž. tam pracuje, uviedol,že to bolo voľakedy v auguste. Iba to vie, čo mu vraveli bývalý kolegovia, že najprv robil pomocníka
a potom ho dali na plnenie fliaš. To mu vravel H. I..

Svedok I. I. pred súdom vypovedal, že je konateľom spol. 1. SPS, a.s.. Obžalovaného on nepozná,
vidí ho prvýkrát. V tom čase, kedy došlo k výbuchu 27.11. bol na ceste do Varšavy, takže všetko sa
dozvedel len následne od kolegov. Volala mu vtedy sestra do auta, tak sa dozvedel o tejto udalosti.
Ostatné vie sprostredkovane od kolegov a od hasičov, inšpektorátu práce a pod., pretože na firme potom
prebiehali rôzne konania, kontroly, previerky. Čo sa týka zmlúv, tak ako konateľ uzatvára obchodné

zmluvy. Pracovnoprávne zmluvy uzatvára buď on alebo kolegyňa, ktorá má na starosti personalistiku,
účtovníctvo, podľa toho či sa jedná o čerpacie stanice alebo plniareň. Toto súviselo s plniarňou fliaš, čo
mal na starosti pán I.. Pán H. I. bol vedúci prevádzky. Pracovnú zmluvu s obžalovaným podpisoval asi
v piatok alebo v pondelok, už presne nevie, ako mu ju dali na stôl. Pracovnú zmluvu mu pripravili na
podpis, on sa pred jej podpisom s obžalovaným nestretol. Po tejto udalosti samozrejme komunikoval
s pánom I.. Už presne nevie, či bola zle založená plniaca pištoľ alebo fučala fľaša, ale v podstate

bol v plniarni únik plynu a zrejme nejaká iskra spôsobila ten výbuch. Pán I. ešte uzavrel hlavný ventil
plynu, aby zabránil príp. väčšiemu požiaru alebo explózii. Na otázku či poveril pána I., aby komunikoval
s obžalovaným ohľadne tejto udalosti, sa vyjadril, že nežiadal ho ani ho nemusel poverovať, však
on automaticky komunikuje so svojimi podriadenými. Jediné čo sa stretol s nejakou obžalovaného
priateľkou alebo družkou, ktorá prišla do firmy pre nejaké jeho veci, keď bol v nemocnici. Rozprávala,

že sú aj v neľahkej finančnej situácii. Tak jej hovoril, že pokiaľ budú potrebovať nejakú pomoc, tak sa
na neho môžu obrátiť, nakoľko mu to bolo tak ľudsky ľúto, keďže tam došlo aj ku zraneniu osôb. Potom
už keď sa pán B. vrátil z nemocnice, tak prišiel do firmy, to mu rozprával pán I., že prišiel do kancelárie
a pýtal sumu 5 tisíc euro, lebo ak mu ju nedajú, tak že zmení výpovede. To pán I. odmietol. On však
pri tomto nebol. Na otázku, pokiaľ pán I. uvádzal, že keď bol obž. v nemocnici, tak mu svedok povedal,

aby napísal B. verziu na papier a má to podpísať, že chce vedieť ako to bolo, sa vyjadril, že to už
nevie, ale určite ho zaujímalo a určite sa aj pýtal ako k tomu došlo. Či mu potom pán I. ukazoval tú
listinu,ktorájepodpísanáobžalovanýmsiužnepamätá,nakoľkotambolokvantumpapierov,ktorémusel
prečítať. Ohľadne vyjadrení obžalovaného, že mu pracovná zmluva bola daná na podpis až dodatočne,
sasvedokvyjadril,žeakjetátopodpísanáajenanejdátum,nesúhlasístým,žebyboloniečododatočne

podpisované. Na otázku, že obžalovaný tvrdil, že tam bol na čierno, bez zmluvy a bolo mu pánom I.
uložené aj plnenie fliaš, bez toho, že by mal k tomu školenia a pod., odpovedal, že pochybuje o tom,
že by pán I. takto konal. On je poctivec, ide do dôsledkov vo veciach. Keď príde niekto na kontrolu na
prevádzku, tak u neho sú vždycky najlepšie spravené revízie, posudky, požiarne smernice a pod.. Nie
sú u neho nijaké problémy či nedostatky. Preto mu aj dôveroval a celú tú plniareň mu dal na starosť.

V súlade s ust. § 278 ods. 2 Tr. por. súd pri svojom rozhodovaní prihliadal len na skutočnosti, ktoré boli
prebraté na hlavnom pojednávaní a opieral sa o dôkazy na hlavnom pojednávaní vykonané. Podľa § 2
ods. 12 Tr. por. hodnotil dôkazy získané zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia,
založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne, nezávisle od

toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán.
Trestného činu ublíženia na zdraví podľa § 158 Tr. zákona sa dopustí ten, kto inému z nedbanlivosti
ublíži na zdraví tým, že poruší dôležitú povinnosť vyplývajúcu z jeho zamestnania, povolania, postavenia
alebo funkcie alebo uloženú mu podľa zákona. Ublížením na zdraví sa na účely Tr. zákona rozumie
také poškodenie zdravia iného, ktoré si objektívne vyžiadalo lekárske vyšetrenie, ošetrenie alebo

liečenie, počas ktorého bol nie iba na krátky čas sťažený obvyklý spôsob života poškodeného. Podľa
ustálenej judikatúry sa za ublíženie na zdraví pokladá poškodenie zdravia vyžadujúce liečbu a prípadnú
práceneschopnosť v trvaní minimálne okolo 7 dní. Záver o tom, akú povahu má ujma na zdraví
poškodeného možno urobiť len na základe lekárskeho nálezu alebo posudku, avšak záver o charaktere
a závažnosti ujmy na zdraví, teda či v konkrétnom prípade došlo k ublíženiu na zdraví ako trestnému

činu, je záverom právnym.

Na podklade znaleckého posudku znalkyne z odboru zdravotníctva a farmácie, odvetvia chirurgia
a plastická chirurgia I. J. J., MBA pod č. 7/2024, súd zistil, že u poškodeného B. G. boli diagnostikované
zranenia – popáleniny I a stupňa nachádzajúce sa v oblasti tváre, konkrétne nosa, horných viečok –

mihalníc a obočia obojstranne; popáleniny II a, II b stupňa – nachádzajúce sa na zadnej a bočnej
časti dolných končatín, konkrétne na zadnej a bočnej časti stehien obojstranne; popáleniny II. a, II.
b stupňa nachádzajúce sa na dolnej prednej časti oboch stehien. Tieto poranenia sú z medicínskeho
hľadiska ľahkým zranením, kde neboli zasiahnuté životne dôležité orgány. Dĺžka liečenia a obmedzenív obvyklom spôsobe života predstavuje v tomto prípade dobu 35 dní. Počas tejto doby poškodený
nemohol vykonávať zvýšenú fyzickú námahu, avšak nebol odkázaný na pomoc inej osoby pri bežných
stravovacích a hygienických návykoch. Musel sa vyhýbať znečisteniu popálených plôch, aby nehrozil

prienik infekcie do rán a v prvých dňoch musel užívať lieky na tíšenie bolesti. Bodové ohodnotenia
poranení stanovila znalkyňa počtom 15 bodov, čo predstavuje v peňažnom vyčíslení bolestné v sume
391,20 eur.

Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k jednoznačnému záveru, že obž. A. B. sa dopustil

žalovaného skutku, právne kvalifikovaného ako prečin ublíženia na zdraví podľa § 158 Tr. zákona.
Obžalovaný sa ku žalovanému skutku nepriznal. Vypovedal, že prácu pri plnení PB fliaš si vtedy nešiel
skúšať, ale toto robiť vedel, lebo plnenie fliaš robil už predtým, ale na čierno. Pracoval tam niekedy od
marca toho roku. Zaúčal ho na prácu K. A.. Musel vtedy robiť na stroji K. A., ktorý bol pokazený, aj
jemu to väčšinou syčalo. Keď nasadil tú pištoľ, tak začala syčať. Mal oblečené svoje šaty, vznikla nejaká
iskra a došlo k výbuchu. Zamestnávateľ mu nedal žiadne ochranné pomôcky, oblečenie, rukavice a pod..

Pracovnú zmluvu podpisoval až následne, kedy mu ju doniesol na podpis do nemocnice H. I. s tým, že
mu povedal, že dostane odškodné. Vtedy, keď sa stal tento skutok, tak bol na tom pracovisku aj pán G.,
ktorý tam bol zavolaný z toho dôvodu, aby mu prišiel pomáhať odvážať naplnené fľaše.

Obžalovaný je zo spáchania činu bez pochybností usvedčovaný výpoveďami svedkov, najmä pošk.

B. G., K. A., H. I., C. I., ako aj závermi znaleckého dokazovania a listinnými dôkazmi. Z listinných
dôkazov vyplýva, že obžalovaný bol zamestnaný v spoločnosti 1.SPS a.s., na základe pracovnej zmluvy
uzatvorenej dňa 24.11.2023 na dobu neurčitú ( nachádzajúca sa na č.l. 93-99 spisu ), podľa ktorej
bol dohodnutý deň nástupu do zamestnania 25.11.2023. Druh práce bol v zmysle bodu 1.1 pracovnej
zmluvy určený ako „pomocný pracovník na plniacej stanici“. Predmetom práce sú „všetky činnosti

súvisiacesmanipuláciouPBfliašokremichplnenia...“.Pokiaľobžalovanýtvrdil,žetútopracovnúzmluvu
podpisoval až dodatočne v nemocnici, táto skutočnosť bola vyvrátená výpoveďou svedka H. I., ktorý
vypovedal, že síce bol za obžalovaným v nemocnici na návštevu, avšak pracovnú zmluvu mu nedával
podpisovať, lebo túto mal už popísanú asi tri dni predtým. Skutočnosť, že by pracovná zmluva bola
podpisovaná dodatočne vylúčil i svedok I. I., ktorý túto podpisoval ako konateľ zamestnávateľa. Tvrdenia

obžalovaného nepotvrdzujú ani informácie z ÚPSVaR Banská Štiavnica, pracovisko Žiar nad Hronom
či Sociálnej poisťovne, nakoľko obžalovaný bol vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie v období
od 9.9.2022 do 24.11.2023 a v Sociálnej poisťovni bol registrovaný ako zamestnanec 1. SPS, a.s. práve
od 25.11.2023 ( správy na č.l. 167 – 170 spisu ). Okrem svedka J. I. žiaden iný svedok nepotvrdil, že by
obžalovaný mal vykonávať práce v prevádzke spol. 1. SPS, a.s. v čase predtým ako bola s ním uzavretá

pracovná zmluva alebo, že by tento dokonca mal vykonávať prácu plnenia PB fliaš. Svedok J. I. pritom
vypovedal, že o tom, že obžalovaný robil prácu plniča vie iba z jeho rozprávania a vravel mu to aj H. I..
Svedok I. podľa vlastnej výpovede mal tiež v minulosti robiť v tejto prevádzke plniča, a to bez preukazu,
ale keď tam začal robiť obž. B., on už bol stadiaľ odídený. Svedkovia H. I. a K. A. však tieto skutočnosti
vo svojej výpovedi jednoznačne popreli.

Svedkovia K. A. a H. I. o.i. vypovedali, že je pravdou, že obžalovaný chodil i predtým do tejto firmy
pozerať sa na práce, že či by ich zvládol robiť a priebežne tam chodil ešte jeden ( zrejme svedok J.
I. pozn. ). Potom teda začal pracovať na zmluvu. Svedkovia jednoznačne vylúčili, že by obžalovaný
vykonával prácu pri plnení PB fliaš. Jedná sa o prácu, na ktorú sa vyžaduje absolvovanie odborného

školenia v Banskej Bystrici a vydanie preukazu resp. osvedčenia o odbornej spôsobilosti. Bez tohto nie
je prípustné vykonávanie takejto práce, pretože sú realizované prísne kontroly zo strany Inšpektorátu
práce. Obžalovaný žiadne takéto školenie neabsolvoval a nemal príslušné osvedčenie. Aj zo záznamu
Inšpektorátu práce Banská Bystrica o vyšetrení príčin vzniku pracovného úrazu zo dňa 5.6.2024 vyplýva,
že obžalovaný nebol držiteľom platného preukazu na obsluhu vyhradeného technického zariadenia

plynového skupiny A/c, určeného na plnenie kovových tlakových nádob na dopravu plynov s výkonom
nad 10 Nm3/h. Takisto je pri tejto práci nevyhnutné používanie ochranných pracovných pomôcok ako
antistatický oblek, rukavice a pod., ktoré samozrejme obžalovaný taktiež nemal, keďže nebol prijatý na
túto prácu. V danej prevádzke spoločnosti 1. SPS, a.s. vykonával plnenie PB fliaš iba zamestnanec
K. A., ktorý príslušné oprávnenie mal. Z výpovede tohto svedka tiež vyplýva, že obidve zariadenia na

plnenie fliaš boli v čase skutku plne funkčné a neboli tam žiadne problémy, ako to tvrdil obžalovaný.
Uvedené zariadenia mali vydané platné osvedčenia o skúškach vydané Technickou inšpekciou, a.s.
( č.l. 102 – 116 spisu ). Ani pri preverovaní príčin vzniku požiaru zo strany Okresného riaditeľstva
Hasičského a záchranného zboru v Žiari nad Hronom nebolo zistené, že by príčinou požiaru resp. únikuplynu bola technická porucha, naopak v správe zo dňa 14.12.2023 sa uvádza, že tesnenie na prírube
výdajnej koncovky nebolo poškodené mechanicky ani teplom. K úniku PB došlo nesprávnym nasadením
príruby výdajnej koncovky na PB fľašu. Šetrením bolo zistené, že v danom prípade boli splnené všetky

podmienky pre výbuch elektrostatickým nábojom. Pri plnení PB fliaš došlo nesprávnym nasadením
príruby výdajnej koncovky na PB fľašu k úniku PB, obsluha mala oblečenie zo syntetického materiálu
schopného hromadiť dostatočné množstvo elektrického náboja s dostatočnou energiou a vznikla
zápalná forma výboja, ktorá iniciovala výbušnú zmes uniknutého PB so vzduchom ( správa na č.l.
83 spisu ). Podľa záznamu Inšpektorátu práce Banská Bystrica o vyšetrení príčin vzniku pracovného

úrazu obž. A. B. zo dňa 5.6.2024 pod č. IBB-4-74-2.0/Z-J2-24 ( č.l. 201 – 205 spisu ) bola na základe
vyšetrovania stanovená príčina vzniku pracovného úrazu kódom 14 – nezistené príčiny.

Na strane obžalovaného ide o zavinenie vo forme vedomej nedbanlivosti v zmysle § 16 písm. a/
Tr. zákona. Podľa tohto ustanovenia je trestný čin spáchaný z nedbanlivosti, ak páchateľ vedel, že
môže spôsobom uvedeným v tomto zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom,

ale bez primeraných dôvodov sa spoliehal, že také porušenie alebo ohrozenie nespôsobí. V danom
prípade obžalovaný vykonával práce pri plnení propán-butánovej fľaše, hoci na takúto činnosť nemal
oprávnenieudeľovanépodľaosobitnýchpredpisov,nemalnatútoprácuodbornúkvalifikáciu,nebolnaňu
preukázateľne zaškolený ani pri tejto nepoužil žiadne ochranné pracovné pomôcky, najmä antistatické
oblečenie. Obžalovaný celkom zjavne porušil viaceré predpisy upravujúce zásady bezpečnosti

a ochrany zdravia pri práci, čím bezprostredne ohrozil nielen seba, ale aj iné osoby. Obžalovaný
mal v zmysle pracovnej zmluvy vykonávať iba pomocné práce, čo jednoznačne nezahrňovalo prácu
plnenia PB fliaš. Ako zamestnanec konal v zásadnom rozpore so svojimi povinnosťami vyplývajúcimi
z pracovného pomeru. Predpokladom výroku o vine je zistenie, že medzi zavineným protiprávnym
konaním obžalovaného a následkom spočívajúcim v ujme na zdraví inej osoby existuje príčinná

súvislosť ( kauzálny nexus ). Ako vyplýva z vyššie uvedených dôkazov, príčinou vzniku požiaru, ktorého
následkom došlo tiež k ublíženiu na zdraví poškodeného B. G., bol nesprávny postup obžalovaného
pri plnení PB fľaše, kedy došlo k úniku plynu a požiaru resp. výbuchu spôsobeného elektrostatickým
nábojom z oblečenia. Obžalovaný mal možnosť zabrániť vzniku požiaru predovšetkým tým, že by
nevykonával prácu, na ktorú nebol oprávnený a keď sa už svojvoľne rozhodol ju vykonávať, tak tým,

že by dodržal riadny a bezpečný pracovný postup. Ani prípadné spoluzavinenie na strane poškodeného
( ktorý sa nachádzal v prevádzkových priestoroch plničky, v ktorých sa v čase plnenia nemal pohybovať )
nevylučuje nedbanlivostné zavinenie obžalovaného. Príčinná súvislosť medzi konaním páchateľa
a následkom sa neprerušuje aj keď ku konaniu páchateľa pristúpi ďalšia skutočnosť, ktorá spolupôsobí
pri vzniku následku, avšak konanie páchateľa zostáva takou skutočnosťou, bez ktorej by k následku

nedošlo.

Pri úvahách o druhu a výmere trestu súd vychádzal z ustanovení § 34 a nasl. Tr. zák., v zmysle ktorých
trest má jednak zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej

trestnej činnosti a zároveň má vytvoriť podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a
súčasneinýchodradíodpáchaniatrestnýchčinov.Trestzároveňvyjadrujemorálneodsúdeniepáchateľa
spoločnosťou. Z uvedených ustanovení Trestného zákona vyplýva, že základnými funkciami trestu sú
represívna, výchovná ako aj preventívna funkcia, vo forme individuálnej a generálnej prevencie. Súd
prihliada najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti,

poľahčujúce okolnosti, na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť nápravy, na jeho správanie po
spáchaní trestného činu, najmä na jeho úsilie o náhradu škody a odstránenie škodlivého následku
trestného činu a na úsilie páchateľa o dosiahnutie urovnania s poškodeným, ako aj na dobu, ktorá
uplynula od spáchania trestného činu.

Súd mal preukázané, že obžalovaný A. B. má podľa aktuálneho odpisu registra trestov doposiaľ
2 záznamy. Naposledy bol rozsudkom Okresného súdu Žiar nad Hronom sp. zn. 2T/249/2015 zo
dňa 10.2.2026, právoplatným dňa 10.2.2016 uznaný vinným za prečin marenia výkonu úradného
rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d/ Tr. zákona a prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky
podľa § 289 ods. 3 písm. b/ Tr. zákona, za čo mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 8 mesiacov

s podmienečným odkladom výkonu trestu na skúšobnú dobu 18 mesiacov ako i trest zákazu činnosti
vedenia motorových vozidiel akéhokoľvek druhu na dva roky. V skúšobnej dobe sa osvedčil a preto sa
na neho hľadí ako by nebol odsúdený. Súd pri rozhodovaní o ukladaní trestu nezistil u obžalovaného
žiadnepoľahčujúceanipriťažujúceokolnostipodľa§36,§37Tr.zákona.Poposúdenívšetkýchokolnostíprípadu, najmä miery zavinenia, spôsobu spáchania činu a spôsobeného následku, ako aj vyhodnotení
osoby obžalovaného, súd uložil trest odňatia slobody v polovici zákonom stanovenej trestnej sadzby
vo výmere 6 mesiacov a obžalovanému výkon trestu odňatia slobody v zmysle § 49 ods. 1 písm. a/

Tr. zákona podmienečne odložil na skúšobnú dobu 2 roky. Takýto trest súd považuje za dostatočný
jednak z hľadiska prevýchovného ako aj preventívneho a represívneho pôsobenia na páchateľa. Počas
skúšobnej doby je obžalovaný povinný viesť riadny život, nedopúšťať sa úmyselného protiprávneho
konania, v opačnom prípade môže súd podľa § 50 ods. 4 Tr. zákona rozhodnúť, že uložený trest odňatia
slobody, ktorého výkon bol podmienečne odložený vykoná.

Podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku súd poškodeného Dôvera zdravotná poisťovňa, a. s., odkázal
s uplatneným nárokom na náhradu škody na civilný proces. Poškodený si riadne uplatnil nárok
na náhradu škody v prípravnom konaní v súlade s ust. § 46 ods. 3 Tr. poriadku, a to z titulu regresného
nároku za poskytnutú zdravotnú starostlivosť ich poistencovi - pošk. B. G., v zmysle § 9 ods. 7
písm. c/ zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení v znení neskorších predpisov, a to vo výške

556,24,-Eur. Pri rozhodovaní o náhrade škody spôsobenej trestným činom v rámci tzv. adhézneho
konania súd aplikuje príslušné právne predpisy, ktoré upravujú zodpovednosť za škodu v rámci, či už
občianskeho, obchodného, pracovného alebo správneho práva. V predmetnej veci sa jedná o nárok
na náhradu škody, ktorá bola síce spôsobená konaním obžalovaného, avšak v rámci výkonu práce pre
svojho zamestnávateľa 1.SPS, a.s.. V zmysle ust. § 420 ods. 2 Občianskeho zákonníka, za túto škodu

zodpovedá primárne zamestnávateľ, voči ktorému si poškodený môže uplatňovať nárok na náhradu
škody. Zodpovednosť obžalovaného ako zamestnanca za škodu voči svojmu zamestnávateľovi tým nie
je dotknutá a vyplýva zo Zákonníka práce.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde v Žiari nad Hronom

do 15 dní od oznámenia rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok ( § 306/2 ). Oznámením rozsudku je
jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti
takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.

Odvolanie môžu podať:

- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech
obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného
(§ 308/2)
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len vo svoj prospech (§

308/2)
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2)
- zákonný zástupca obž., opatrovník obž. a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa
priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obž. pozbavený spôsobilosti na právne úkony

alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obž. i proti
jeho vôli (§ 308/2)
- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého
obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1)
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c),

a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať
len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68)
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d), (§ 45/1)
Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak

toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.
Odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene, osobou neoprávnenou alebo osobou,
ktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo znovu podala odvolanie, ktoré v tej istej veci už predtým
výslovne vzala späť.