Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 6. november 2024

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: NM-2T/142/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3516010381

Dátum vydania rozhodnutia: 06. 11. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslava Šibíková

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2024:3516010381.15

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín, samosudkyňou JUDr. Miroslavou Šibíkovou, v trestnej veci vedenej proti
obžalovaným 1/ A. B. C., nar. XX.XX.XXXX v C., 2/ B. D., nar. XX.XX.XXXX v E., 3/ B. F., nar.
XX.XX.XXXX v C., trestne stíhaných pre prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Trestného

zákonaformouspolupáchateľstvapodľa§20Trestnéhozákonaainé,nahlavnompojednávaníkonanom
v Novom Meste nad Váhom dňa 06.11.2024, t a k t o

r o z h o d o l :

Skutok 1/

1/ Obžalovaný: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX v C., trvale bytom G. H. XXX, I. J. B. J. K., na slobode,

je vinný že

dňa 26.07.2015 v bližšie nezistenom čase medzi 00.00 h a 01.45 h, v areáli futbalového ihriska v obci G.,

obvinený A. B. C. prechádzajúc okolo stola, pri ktorom sedeli C. C., L. A., M. B., L. C. a N. B., z dôvodu
opitosti stratil rovnováhu a držiac sa oporného stĺpu strešnej konštrukcie tribúny sa zvalil na uvedený
stôl, následne vstal a dvakrát kopol nohou do oblasti pŕs poškodeného L. C., a vzápätí mu povedal „čo
chceš“, potom odišiel od tohto stola,

teda

- na mieste verejnosti prístupnom sa dopustil fyzicky výtržnosti tým, že napadol iného,

čím spáchal,

- prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona.

Za to sa odsudzuje

Podľa § 364 ods. 1 Tr. zák. s poukazom na § 38 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 56 ods. 3 Trestného zákona
na peňažný trest vo výške 300 eur.

Podľa § 57 ods. 3 Trestného zákona súd ukladá obžalovanému náhradný trest odňatia slobody vo
výmere 2 (dva) mesiace.

Skutok 2/Obžalovaní: 1/ A. B. C., nar. XX.XX.XXXX v C., trvale bytom G. H. XXX, I. J. B. J. K., na slobode,

2/ B. D., nar. XX.XX.XXXX v E., trvale bytom C., K. XXXX/XX, na slobode,

3/ B. F., nar. XX.XX.XXXX v C., trvale bytom C., N. D. XX/XX, na slobode,

sa podľa § 285 písm. c) Trestného poriadku o s l o b o d z u j ú spod obžaloby Okresnej prokuratúry

Nové Mesto nad Váhom Pv 547/15/3304-66 zo dňa 19.10.2016, doručenej súdu 20.10.2016, pre skutok
právne kvalifikovaný ako prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona formou
spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona a u obvineného D. v jednočinnom súbehu s prečinom
ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 3 písm. c) Trestného zákona, na tom skutkovom základe, že

Po tom, ako A. B. C. odišiel po prvom konflikte od stola, po chvíli sa vrátil spolu s obvineným B. D. a
obvineným B. F. a ihneď spoločne zaútočili na poškodeného C. C. tým spôsobom, že ho zhodili na zem,
kde ho následne obvinený A. B. C. udieral päsťami a obvinení B. D. a B. F. kopali, zatiaľ čo poškodený
M. B. počas toho ako sa snažil zdvihnúť poškodeného C. C. zo zeme, dostal od obvineného A. B. C.
úder nad pravé oko, po ktorom si ľahol na zem a schúlil sa do klbka, pričom si rukami kryl hlavu, kde

utŕžil ďalšie asi štyri údery päsťou do tváre od obvineného A. B. C., následne sa poškodenému L. A.,
ktorý taktiež prišiel na pomoc poškodenému C. C., podarilo odsotiť obvinených od poškodeného C. C. a
zdvihnúť ho zo zeme, po čom spoločne s poškodeným M. B., poškodeným L. C. a N. B. utiekli smerom
von z areálu ihriska na parkovisko k osobnému motorovému vozidlu zn. Peugeot 405, EČV: J., červenej
farby, patriacemu poškodenému L. A., zaparkovanému pred vstupnou bránou areálu futbalového ihriska,

s úmyslom z miesta odísť,

pretože nebolo dokázané, že skutok 2/ spáchali obžalovaní 1/, 2/, 3/.

Skutok 3/

Obžalovaný: 1/ A. B. C., nar. XX.XX.XXXX v C., trvale bytom G. H. XXX, I. J. B. J. K., na slobode,

sa podľa § 285 písm. c) Trestného poriadku o s l o b o d z u j e spod obžaloby Okresnej prokuratúry
Nové Mesto nad Váhom Pv 547/15/3304-66 zo dňa 19.10.2016, doručenej súdu 20.10.2016, pre skutok
právne kvalifikovaný ako prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona formou

spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona, na tom skutkovom základe, že

Vonku na parkovisku obvinení A. B. C., B. D. a B. F. dostihli poškodených a opätovne všetci traja na nich
zaútočili a to tak, že poškodeného C. C. zhodili na zem a začali ho biť päsťami a kopať nohami, ďalej
poškodeného L. A. skrývajúceho sa za jeho vozidlom obvinení A. B. C., B. D. a B. F. vytiahli a udierali

päsťami do hlavy a obvinený B. D. ho kopol nohou za ucho, následne ešte obvinený B. D. uderil päsťou
do čela a tiež do sánky poškodeného L. C., pričom v priebehu uvedeného konfliktu pristúpila v priestore
pred vstupnou bránou do futbalového ihriska poškodená D. L. k obvinenému B. D. a obvinenému B. F.
a snažila sa im dohovoriť, aby sa prestali biť, načo ju ale obvinený B. F. rukou zovretou v päsť udrel
do ľavej časti čela a následne ju obvinený B. D. odsotil a nohou jej podrazil nohy, následkom čoho

spadla na vyasfaltovanú príjazdovú cestu na svoj ľavý lakeť a ľavé koleno, pričom uvedeným konaním
obvinení A. B. C., B. F. a B. D. spôsobili poškodenému C. C. zranenia vo forme tržnej rany nad pravým aj
ľavým obočím, vybitie 3 predných zubov, narazenie sánky vpravo, hematóm v zadnej časti hlavy, ktoré
si vyžiadali jednorazové ošetrenie v Stanici lekárskej služby prvej pomoci v Novom Meste nad Váhom,
poškodenému L. A. spôsobili zranenia vo forme hematómu za ušami, rozbitú hornú peru, odštiepenie

časti predného horného zubu vľavo, podliatinu na ľavom pleci, a pomliaždeniny na kĺboch rúk, ktoré si
vyžiadali jednorazové ošetrenie v Stanici lekárskej služby prvej pomoci v J. B. J. K., poškodenému M. B.
zranenia vo forme hematómu nad pravým okom a odreninu ľavého lakťa, ktoré si vyžiadali jednorazové
ošetrenie v Stanici lekárskej služby prvej pomoci v Novom Meste nad Váhom, ako i materiálnu škodurozbitím mobilného telefónu zn. Acer vo výške 158,- Eur, a poškodenému L. C. spôsobil povrchové
zranenie, ktoré si nevyžiadali lekárske ošetrenie, a obvinený B. D. spôsobil poškodenej D. L. zranenia vo
forme zlomeniny ľavej lakťovej kosti na rozhraní strednej a hornej tretiny s posunom úlomkov, vykĺbenie

hlavičky ľavej vretenej kosti z lakťového kĺbu (predná, až predno-bočná luxácia - vykĺbenie) a odreninu
kože v oblasti ľavého kolena, ktoré zranenia si u poškodenej D. L. vyžiadali obmedzenie v obvyklom
spôsobe života závažnejšieho charakteru po dobu najmenej troch mesiacov,

pretože nebolo dokázané, že skutok 2/ spáchal obžalovaný 1/.

Skutok 3/

Obžalovaní: 2/ B. D., nar. XX.XX.XXXX v E., trvale bytom C., K. XXXX/XX, na slobode,

3/ B. F., nar. XX.XX.XXXX v C., trvale bytom C., N. D. XX/XX, na slobode,

sa podľa § 285 písm. b) Trestného poriadku o s l o b o d z u j ú spod obžaloby Okresnej prokuratúry
Nové Mesto nad Váhom Pv 547/15/3304-66 zo dňa 19.10.2016, doručenej súdu 20.10.2016, pre skutok
právne kvalifikovaný ako prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona formou
spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona a u obvineného D. v jednočinnom súbehu s prečinom

ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 3 písm. c) Trestného zákona, na tom skutkovom základe, že

Vonku na parkovisku obvinení A. B. C., B. D. a B. F. dostihli poškodených a opätovne všetci traja na nich
zaútočili a to tak, že poškodeného C. C. zhodili na zem a začali ho biť päsťami a kopať nohami, ďalej

poškodeného L. A. skrývajúceho sa za jeho vozidlom obvinení A. B. C., B. D. a B. F. vytiahli a udierali
päsťami do hlavy a obvinený B. D. ho kopol nohou za ucho, následne ešte obvinený B. D. uderil päsťou
do čela a tiež do sánky poškodeného L. C., pričom v priebehu uvedeného konfliktu pristúpila v priestore
pred vstupnou bránou do futbalového ihriska poškodená D. L. k obvinenému B. D. a obvinenému B. F.
a snažila sa im dohovoriť, aby sa prestali biť, načo ju ale obvinený B. F. rukou zovretou v päsť udrel

do ľavej časti čela a následne ju obvinený B. D. odsotil a nohou jej podrazil nohy, následkom čoho
spadla na vyasfaltovanú príjazdovú cestu na svoj ľavý lakeť a ľavé koleno, pričom uvedeným konaním
obvinení A. B. C., B. F. a B. D. spôsobili poškodenému C. C. zranenia vo forme tržnej rany nad pravým aj
ľavým obočím, vybitie 3 predných zubov, narazenie sánky vpravo, hematóm v zadnej časti hlavy, ktoré
si vyžiadali jednorazové ošetrenie v Stanici lekárskej služby prvej pomoci v Novom Meste nad Váhom,

poškodenému L. A. spôsobili zranenia vo forme hematómu za ušami, rozbitú hornú peru, odštiepenie
časti predného horného zubu vľavo, podliatinu na ľavom pleci, a pomliaždeniny na kĺboch rúk, ktoré si
vyžiadali jednorazové ošetrenie v Stanici lekárskej služby prvej pomoci v Novom Meste nad Váhom,
poškodenému M. B. zranenia vo forme hematómu nad pravým okom a odreninu ľavého lakťa, ktoré si
vyžiadali jednorazové ošetrenie v Stanici lekárskej služby prvej pomoci v J. B. J. K., ako i materiálnu

škodurozbitímmobilnéhotelefónuzn.Acervovýške158,-Eur,apoškodenémuL.C.spôsobilpovrchové
zranenie, ktoré si nevyžiadali lekárske ošetrenie, a obvinený B. D. spôsobil poškodenej D. L. zranenia vo
forme zlomeniny ľavej lakťovej kosti na rozhraní strednej a hornej tretiny s posunom úlomkov, vykĺbenie
hlavičky ľavej vretenej kosti z lakťového kĺbu (predná, až predno-bočná luxácia - vykĺbenie) a odreninu
kože v oblasti ľavého kolena, ktoré zranenia si u poškodenej D. L. vyžiadali obmedzenie v obvyklom

spôsobe života závažnejšieho charakteru po dobu najmenej troch mesiacov,

pretože skutok 3/ nie je trestným činom.

Podľa § 288 ods. 3 Trestného poriadku súd poškodených:

- C. C., nar. XX.XX.XXXX v C., trvale bytom K. H. XXX,
- L. A., nar. XX.XX.XXXX v O., trvale bytom J. G. XX,
- M. B., nar. XX.XX.XXXX v O., trvale bytom P., Q. XXX/XX,- L. C., nar. XX.XX.XXXX v O., trvale bytom C., O. XXXX/XX,
- D. L., nar. XX.XX.XXXX v O., trvale bytom J. B. J. K., F. XX/X,
- Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., so sídlom Bratislava, Panónska cesta 2, pobočka Trenčín, so

sídlom Trenčín, Partizánska 2315, IČO 35 937 874,
- Dôvera, zdravotná poisťovňa, so sídlom Nitra, Cintorínska 5, IČO 35 942 436,

s nárokmi na náhradu škody odkazuje na civilný proces.

o d ô v o d n e n i e :

Dňa 20.10.2016 bola Okresnému súdu Nové Mesto nad Váhom doručená obžaloba Okresnej
prokuratúry Nové Mesto nad Váhom, sp. zn. Pv 547/15/3304-66 zo dňa 19.10.2016, na obvinených
A. B. C., B. D. a B. F., pre prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona formou
spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona a u obv. D. v jednočinnom súbehu s prečinom ublíženia
na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 3 písm. c) Trestného zákona. Sudkyňa JUDr. Šibíková bola

vymenovaná do funkcie sudcu dňa 18.05.2017.

Súd vo veci rozhodol prvým rozsudkom sp. zn. 2T/142/2016 zo dňa 6.11.2019 tak, že všetkých
obžalovaných spod obžaloby Okresnej prokuratúry Nové Mesto nad Váhom Pv 547/15/3304-66 zo
dňa 19.10.2016, doručenej súdu 20.10.2016, podľa § 285 písm. a) Tr. por. oslobodil, pretože nebolo

dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý sú obžalovaní stíhaní.
Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie prokurátor. Na základe preskúmania
rozsudku, odvolací súd dospel k záveru, že v odôvodnení napadnutého rozsudku absentujú konkrétne
skutkové zistenia ohľadne skutočností, ku ktorým mal súd dospieť na základe výsledkov vykonaného
dokazovania, teda v ňom absentujú konkrétne skutkové zistenia, pričom je potrebné uviesť k akým

odlišným skutkovým zisteniam oproti obžalobe súd dospel. Preto je podľa názoru odvolacieho súdu
nepreskúmateľná aj správnosť výroku o oslobodení obžalovaných spod obžaloby podľa § 285 písm.
a) Tr. por., keďže je potrebné uviesť v odôvodnení rozsudku skutkové zistenia, ku ktorým súd dospel
na základe vykonaného dokazovania. Po vrátení veci okresnému súdu bolo jeho úlohou v zmysle § 2
ods. 12 Tr. por. ustáliť konkrétne skutkové zistenia, ku ktorým dospeje súd a uviesť, na základe ktorých

dôkazov k nim dospel a posúdiť aj ďalšie skutkové a právne otázky pre správne rozhodnutie vo veci,
najmä aj zachovanie, resp. nezachovanie totožnosti skutku v procesnom význame.

Súd vo veci rozhodol druhým rozsudkom sp. zn. 2T/142/2016 zo dňa 22.07.2020 tak, že všetkých
obžalovaných spod obžaloby Okresnej prokuratúry Nové Mesto nad Váhom Pv 547/15/3304-66 zo

dňa 19.10.2016, doručenej súdu 20.10.2016, podľa § 285 písm. a) Tr. por. oslobodil, pretože nebolo
dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý sú obžalovaní stíhaní.
Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie prokurátor. Na základe preskúmania rozsudku,
odvolací súd opätovne dospel k záveru, že v odôvodnení napadnutého rozsudku absentujú konkrétne
skutkové zistenia, ku ktorým (prípadne na rozdiel od obžaloby) dospel súd po vykonanom dokazovaní,

a na základe ktorých dôkazov (z ktorej z prípadných viacerých verzií) k nim dospel. Poukázal na
to, že už formulácia skutkových okolností obžaloby je jedným celkom, hoci v nej popísané okolnosti
nasvedčujú tomu, že podpísané skutkové okolnosti pozostávajú z viacerých relatívne samostatných
konaní. Obžalobou popisované skutkové okolnosti pozostávajú z troch fáz, ktoré rozdeľuje prerušenie
útokov, je preto potrebné rozhodnúť o každom skutku, ktorý je predmetom obžaloby, ak je takýchto

skutkovvobžalobeviac,jesúdpovinnýrozhodnúťokaždomskutkuosobitne.Tiežodvolacísúdpoukázal
na to, že oslobodenie obžalovaných v zmysle § 285 písm. a) Tr. por. pre nepreukázanie, že sa skutok
stal, nie je správne za situácie, že okresný súd na základe výsledkov vykonaného dokazovania mal mať
preukázaný fyzický konflikt, ktorého sa zúčastnili aj poškodení, pri ktorom utrpeli zranenia.

Súdnahlavnompojednávanídňa07.03.2019,05.06.2019a06.11.2019vykonaldokazovanievýsluchom
obžalovaných A. B. C., B. D. a B. F., výsluchom poškodených M. B., C. C., L. A., L. C. a D. L., výsluchom
svedkov N. A., O. B., N. R., C. B., B. C. a N. B., čítaním výpovedí splnomocnencov zdravotných
poisťovní,oboznámenímznaleckéhoposudkuB.S.F.č.45/2015z14.08.2015akoajdoplnkuč.45/2015
z 20.10.2015, oboznámením listinných dôkazov, a to: zápisnica o ohliadke miesta činu, zápisnice

o rekognícii osoby vrátane fotodokumentácie, zápisnice o prehliadke tela poškodených vrátanefotodokumentácie, lekárske správy a fotodokumentácie poškodenej L., facebooková komunikácia
poškodenej L. s D., lekárske správy obžalovaného F. a správy o povesti na obžalovaných. Súd prehral
záznam z USB kľúča predložený do spisu dňa 27.11.2015 obhajcom obž. D. a F. ohľadom poškodenej

L.. Súd odmietol vykonať dôkazy: prehratie na technickom zariadení fotodokumentácie z ohliadky miesta
činu č. l. 396 (zápisnicu súd oboznámil), taktiež prehratie fotodokumentácie z facebookovej komunikácie
č. l. 397 (komunikáciu súd oboznámil ako listinný dôkaz) a oboznámenie 2 ks tričiek poškodených, a to
z dôvodu nadbytočnosti. Súd vykonal v danej veci dokazovanie a zistil nasledovné:

Obžalovaný A. B. C. poprel spáchanie skutku kladenému mu za vinu. Po poučení podľa príslušných
ustanovení Trestného poriadku, vrátane poučenia o možnosti urobiť niektoré z vyhlásení v zmysle § 257
ods. 1 psím. a), písm. b) alebo písm. c) Trestného poriadku, vyhlásil po porade so svojím obhajcom,
že je nevinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe. Z jeho výpovede vyplýva, že nepredstieral
opitosť za účelom vyvolania konfliktu, nikdy nebol konfliktný človek. Bol by hlúpy, keby sám vyvolal
konflikt v danej veci voči štyrom chlapom. Pravdou je, že v ten večer bol veľmi opitý, vypil takmer liter

tvrdého alkoholu. Prišiel na miesto s kamarátom B., P., potom prišiel brat B. C.. Zahliadol tam aj O. B..
Na tribúne si sadol na tretiu lavičku, kde zaspal. Každú chvíľu sa tam motal niekto z jeho kamarátov,
kontrolovali ho. Potom sa prebal, nikto tam nebol, hľadal ich. Pri lavičkách stratil rovnováhu a zavadil
o stôl poškodených, nemal dôvod vyvolať s nimi nejaký konflikt. Asi spadol na ich stôl, nepamätá si to
presne. Určite im rozlial aj nápoje, za čo boli poškodení nahnevaní. On nikoho nenapadol. On sa iba

bránil. Poškodených nepozná. Poškodení na neho hneď všetci vyštartovali. Ten pevnejší muž, asi C. ho
zhodil na zem. Pocítil pár úderov na hlave. Asi ho bil C., kričal, že si to posral, že ho zabije. Obžalovaný
si nepamätá, že by kopol do C., ani že by udrel B.. Zostal sedieť na zemi. Potom sa pokúsil postaviť,
no bol sám voči štyrom chlapom. Strhla sa tam naťahovačka, vtedy tam zasiahol A.. Potom si pamätá,
že ležal na zemi. Nevie, koľkí sa do neho pustili. Potom niekto zavolal obžalovaných B. D. a B. F.. Na

chvíľu sa to ukľudnilo. Veľa ľudí sa tam motalo. Potom sa pozviechal, išiel hľadať poškodených, ktorí ho
predtým napadli. Týchto po mene vtedy nepoznal. J. C., bol medzi autami, s niekým sa tam naťahoval,
on ho chytil za tričko a toto mu roztrhol. Jeho zdrapil A., stiahol ho, škrtil ho a zvalil ho na zem, kde utržil
opäť tri – štyri kopance do oblasti hlavy a ramien, nič vážne. Potom to vzdal, nedokázal stáť na vlastných
nohách. Vybral sa domov cez pole, kde spadol na zem a zaspal v poli. Na druhý deň bol u lekára na

ošetrení v Piešťanoch, urobili mu röntgen ramena. Poškodenú D. L. v konflikte vôbec nezaregistroval.
O jej zraneniach sa dozvedel od policajta pri výsluchu. O poškodenej L. vedel, že je konfliktný typ, keď
je agresívna nemá problém sa biť aj s chlapmi, má záznam v registri trestov za ublíženie na zdraví.
Počul, že L. udrela zozadu päsťou do hlavy F., on nevedel, že ho udrela žena, otočil sa a udrel ju naspäť.
Nevidel konflikt medzi L. a D.. On konflikt na ceste s L. neregistroval. L. videl iba vnútri v areáli. Bývali

kamaráti. Celý konflikt začal tým, že bol veľmi opitý a buchol nechtiac do stola poškodených. Predtým
bola dobrá zábava. Boli tam aj vyhadzovači, s nimi nemal žiaden konflikt ani mu oni nič nehovorili. Oni
pri prvom konflikte neboli a to, čo sa stalo vonku mimo areálu sa ich netýka. Obžalovaný doteraz nebol
priamo účastníkom nejakého podobného konfliktu.

Obžalovaný B. D. poprel spáchanie skutku kladenému mu za vinu. Po poučení podľa príslušných
ustanovení Trestného poriadku, vrátane poučenia o možnosti urobiť niektoré z vyhlásení v zmysle § 257
ods. 1 psím. a), písm. b) alebo písm. c) Trestného poriadku, vyhlásil po porade so svojím obhajcom, že
je nevinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe. Z jeho výpovede vyplýva, že boli s kamarátmi
na hodovej zábave na G.. Prišli s B. F., potom prišli jeho kamaráti. Začiatok konfliktu nevidel, nebol pri

tom. Vie, že B. C. bol dosť opitý. Myslí si, že keď spadol na stôl poškodených, títo ho potom začali
biť. Obžalovaný videl ako B. C. pri stole bil aj poškodený A.. Pochybuje, že Miro v tom stave niekoho
bil. Strhla sa bitka, o ktorej mu povedal B. F., že bijú obžalovaného B. C. pri stole na ihrisku. Išli za
ním, osobne videl, ako bol B. akoby v zápase s jedným z pánov poškodených (A.). B. tam bol sám.
On nikoho nebil. Ten pán, ktorý je najchudší (C.) skočil do neho, strhol ho na zem, ťahal ho po zemi,

roztrhol mu tričko. B. ho potom odsotil. On tohto pána neudrel. Oni nikoho ďalej nenaháňali, nikoho
nekopali. Postavili sa, on už nemal tričko. Poškodení utiekli na štadión. Nevedeli, kde je B., hľadali ho.
Potom pribehol malý chalan N. A., ktorý im povedal, že B. C. je vonku, bijú ho tí chalani – poškodení
od stola pri bránke. Išli za ním, pričom vtedy videl B. C. ležať na zemi na chrbte, kde on videl, ako ho
bije pán s opuchnutými rukami po hlave, asi pán B.. Pán poškodený B. bil, trhal s ním. Bol to jeden

z poškodených, boli tam viacerí. Vtedy sa tam priplietla L., do ktorej on pravdepodobne narazil, nevie
či spadla, netuší. On možno udrel toho pána, D. priateľa, ktorý ho chytil predtým za plece, nepamätá
si, či ho udrel, nepozná ho. On poškodenú L. predtým nevidel, nepoznal ju. L. sa tam priplietla, chcela
sa biť, počul ako vykrikovala. On nemal úmysel jej ublížiť. On pravdepodobne do nej narazil ramenom,keď bežal na pomoc B. C., ona bežala po jeho pravej strane, možno do nej v behu sotil, čo nemal
v úmysle. On si ju ďalej nevšímal, nevidel ju spadnúť na zem. Obžalovaný D. však nikoho nekopal, nebil
ani neudrel. Popiera, že by ju udieral a podrazil jej nohy tak, ako je uvedené v obžalobe. B. F. mu potom

povedal, že jeho do hlavy udrela nejaká dievčina, čo však on nevidel. Oni nikoho nekopali. On išiel za
pánom, odsotil toho pána, čo do neho kopal. Nikto pred nimi neutekal. Oni boli traja, ich bolo viac. Oni
z miesta činu neutekali, čakali na príchod polície, ktorej to chceli vysvetliť. B. C. už potom nevideli. Nevie,
kam išli poškodení. Nikto na mieste nekričal o pomoc. Polícia najskôr zobrala B. C., pričom ten s tým
nič nemal. Ten mal predtým nejaký konflikt s jedným z vyhadzovačov. Boli podať na polícii vysvetlenie,

kde im policajti povedali o zraneniach poškodenej a obmedzili ho na osobnej slobode. On mal zranenia
– narazený palec, mal oškretý chrbát z toho, ako ho ten jeden pán ťahal po zemi. Lekárske ošetrenie
mu nebolo poskytnuté, lebo bol 14 hodín priviazaný na polícii o stenu. On policajtovi popieral, že by
poškodenú kopal. Na mieste videl dvoch vyhadzovačov. Asi hodinu predtým bol menší konflikt medzi
O. B. a B. C., kričali po sebe, nič z toho nebolo. O zraneniach poškodenej L. sa dozvedel neskôr. Jemu
to celé prišlo tak, že poškodení napadli ich, konflikt vyvolali oni. S poškodenou sa chcel mimosúdne

dohodnúť, no ona nereagovala, o čom svedčí aj facebookova komunikácia medzi nimi.

Obžalovaný B. F. poprel spáchanie skutku kladenému mu za vinu. Nakoľko sa prvé pojednávanie konalo
s jeho súhlasom v jeho neprítomnosti, súd čítal jeho zápisnicu z prípravného konania. Na ďalšom
pojednávaní vypovedal osobne. Z jeho výpovede vyplýva, že skutok kladený mu za vinu sa nezakladá

na pravde. Na štadión v G. prišli okolo 22,00 hod spolu s B. D.. Mali sa tam stretnúť s B. a B. C.. V čase
prvého konfliktu stál pri bare s D., nevideli začiatok konfliktu. Nejaký chalan ich prišiel zavolať, išli pod
tribúnu, kde videli ako niekto bije B. C.. Bola tam mela, bolo ich veľa. Videl, ako chcel B. D. pomôcť B. C.,
nechcel aby sa bili. Videl, ako na B. D. ide niekto zaútočiť, natiahol ruky, aby útoku zabránil. Na nikoho
tam neútočil, nikoho nekopal, nevidel, že by D. niekoho kopal. Videl ako niekto chytil B. D. a začal ho

ťahať po zemi za tričko. Zahriakol toho chalana čo ťahal B.. Potom išiel k stánku s kurencami, videl B. C.,
brata obžalovaného, ležať na zemi s nejakým veľkým chlapom. D. odťahoval B. C., brata obžalovaného,
aby sa nebil. Potom sa s jedným chalanom presunul pred bránku z ihriska, kde videl ako obrovský chlap
kopal do obžalovaného B. C., ktorý ležal pri jarku a kopali ho na zemi. Bolo ich viac, nepoznal ich. B. C.
si držal tvár, chránil sa, nad ním stáli chlapi a kopali do neho. Vtedy nikoho v aute nevidel. Po konflikte

sa B. C. postavil na nohy, no bol opitý. Potom sa pýtal B. či je v poriadku, ten nevedel, kto ho kopal do
hlavy. Ten chalan stál pri aute, B. išiel za ním, chalan chcel utiecť okolo obžalovaného F., rozťahoval
ruky, obžalovaný tiež vystrel ruky lebo sa bál, že ho ide zbiť, bol o 20 cm vyšší a 40 kg ťažší, preto sa
bál. Počas toho, ako išiel pomôcť B. C. ho niekto udrel zozadu do hlavy, preto reflexívne, od strachu sa
otočil a zahnal sa pravou rukou a trafil, čo zistil až potom, že to bolo dievča. Toto dievča nepoznal. Tú

poškodenú L. nekopal nikto, ani ju nikto nezhodil, on nevidel jej pád. On ju v podstate ani nevidel, nevidel
jej iný konflikt s niekým iným. On nikoho nekopal. Potom počul, že nejaká baba má zlomenú ruku, počul
ako to ona kričala. Ona jeho udrela do hlavy, teda bola zapojená v konflikte. On sa reflexívne bránil, ako
ho udrela do hlavy, otočil sa a vystrčil ruku a udrel ju. Nikto ju nekopal. To dievča sa aktívne zapájalo
do konfliktu. S niekým sa tam aj hašterila, nevie s kým. Ona nekričala, aby sa nebili. Bola napitá ako

bomba. Obžalovaný F. bol 4 dni v nemocnici, mal otras mozgu, bol v Piešťanoch, o čom doložil lekárske
správy, z ktorých vyplývajú popisované zranenia. On to nebral ako hromadný konflikt, lebo dvakrát išli
brániť B. C.. On nevidel, že by na niekoho útočil B. C..

Z výsluchu svedka poškodeného M. B. na hlavnom pojednávaní vyplynulo, že boli na zábave na G..

Bol tam on, C., A. s priateľkou, C.. Sedeli na lavičke, jedli a pili, bavili sa s kamarátmi. Popíjali víno.
Potom začala bitka. Začalo to asi tak, že jeden z nich drgol do kamaráta. Prvý konflikt bol pri stole.
Bili tam C. C. na zemi. Bil ho obžalovaný B. C., asi aj jeho brat B. C.. Boli tam aj štyria – piati, neskôr
uviedol možno traja – dvaja čo sa bili, nevie ktorí. Prvýkrát videl obžalovaného B. C. ako bil C.. Veci na
stole boli porozbíjané, rozbili ich oni, keď sa bili. C. sa do konfliktu nezapojil, ten tam sedel. A. ratoval

C.. Chcel brániť kamaráta C., dostal aj on, videl, že nepochodí. Jeho udrel ten, čo mal tetovanie na
ruke, nebol to nikto z obžalovaných, bol to asi brat B. C., B. C.. Svedka poškodeného B. udrel teda
brat obžalovaného C., toho videl. Možno ho tam napadol aj niekto iný, nepamätá si. Nevie, koľko osôb
ho v ten večer napadlo. Svedok výslovne uviedol, že si nepamätá, kto ho v ten večer napadol. Vonku
po sebe kričali ľudia, C. zobrali skôr na aute preč. Prišiel A. na aute. Vonku svedok B. nevidel, že by

niekto napadol C. alebo A.. Vonku pri bráne svedka B. sotil obžalovaný D., pýtal sa ho, či chce dostať.
Len ho sotil, nemal z toho žiadne zranenia. On odtiaľ utiekol. Išiel odtiaľ preč. Pri bráne za autami na
zemi našiel plakať L., ktorá mala zranenia. Ona mu ukázala na obžalovaného D., že on jej kopol do ruky
a spôsobil jej zlomeninu. Svedok osobne nevidel, či D. napadol L.. Svedok osobne nevidel, že by D.niekoho kopal na zemi. Potom išli na ošetrenie. On mal zranenia na hlave, modriny. Boli na polícii, kde
vraveli, že asi preplo tomu boxeristovi, bratovi obžalovaného C., B. C.. Poškodený B. si uplatnil náhradu
škody 220 eur za mobil.

Z výsluchu svedka poškodeného C. C. na hlavnom pojednávaní vyplynulo, že na zábave sedeli pri stole
pri tribúne, pili víno, L. C. kúpil nejaké mäso. Pri stole bol on, M. B., L. A. a jeho priateľka N., L. C.. L.
C. sedel najbližšie pri tyči na lavici. Potom tam prišiel B. C. začal do L. C. sácať, urobil sa, že stráca
rovnováhu, potom dvakrát kopol do hrude L. C., potom odišiel. L. C. mu povedal, aby mu dal pokoj,

že oni sa iba bavia. Neskôr svedok uviedol, že na B. C. bolo vidno, že má vypité, podľa neho vyrýval.
B. C. bol pri tyči, Dana dvakrát kopol do hrude, potom sa stôl prekotil, C. padol, potom odišiel. Potom
prišla tlupa traja alebo štyria, nevie ich popísať. Išli na nich načo sa aj oni postavili. Handrkovali sa. Jeho
napadol B. C.. On sa bránil, tiež dal nejaké dve tri rany. Podkopli mu nohy, niekto mu ich podkopol, nevie
kto. Na zemi ho kopali a bili päsťami viacerí. L. C. tiež napadli, nevie kto ho napadol. Potom odišli. Bol
tam aj tréner boxerista, ten sa tam rozcvičoval. Svedok na pojednávaní uviedol, že jeho osobne prvýkrát

pri konflikte pri stole nikto neudrel. Jeho napadli až vonku pri odchode von pri bráne, B. C. mu podkopol
nohy. Ležal na zemi. L. A. odstrčil toho, kto do neho kopal. Mal zranenia, a to monokel, natrhnuté obočie,
zuby vyrazené, narazenú sánku. C. bol napadnutý, aj A. aj B.. Nevie, kto napadol ich. L. A. si zabudol
kľúče pri stole, L. C. mu išiel pre kľúče. Chceli odísť, no došlo k ďalšiemu konfliktu, kedy on bol stále
na zemi. Kopali do neho, bili ho päsťami. A. spolu s B. ich od neho odtŕhali. Bili ho B. C. aj D., boli tam

aj iní ľudia, ktorí nie sú prítomní v pojednávacej miestnosti. On osobne nevidel, že by sa do konfliktu
zapojila nejaká žena L., to videl B., on sa s ňou rozprával. Potom prišli policajti, išli na pohotovosť, potom
vypovedali na polícii. Na polícii od nejakého trénera počul, že preplo tomu boxeristovi B. C., ktorého
trénuje. Svedok uviedol, že voči hlavnému páchateľovi B. C. v danej veci obvinenie vznesené nebolo,
lebo svedkovi to pripadalo tak, že tento poslal obžalovaných, aby konflikt vyprovokovali a on sa potom

do neho zapojil. Svedok predtým obžalovaných nepoznal. Svedok nevie presne, kto mu vybil zuby, lebo
dostal veľa rán. Náhradu škody si uplatňuje za zranenia.

Z výsluchu svedka poškodeného L. A. na hlavnom pojednávaní vyplynulo, že na zábavu prišiel
s priateľkou N. B., sedeli pri stole s C. C., L. C., M. B.. Bolo to na G. na ihrisku. Sedeli tam asi hodinu.

SkrajasedelL.C..PotomtamprišielobžalovanýB.C.,sácaloho,bolpodvplyvomalkoholu, sotilpriateľa
L. C., či úmyselne, alebo pod vplyvom alkoholu, to svedok nevie uviesť. Stôl vyvrátilo na C., ten ho
zadržal. Potom B. C. odišiel. Potom sa B. C. vrátil a dvakrát kopol do ľavej strany L. C. do hrudníka, do
rebier. Potom sa vrátili viacerí, celá partia, asi päť až šesť, napadli L. C. a C. C.. Nevie ich identifikovať,
boli tam aj obžalovaní. B. registroval, keď sa prevrátil stôl, nevidel, že by ho niekto napadol. Do C. kopali

na zemi. Bol tam prítomní aj B. C. aj D.. Svedok však nevie uviesť, kto a či ho kopol aj C. či D. nevie
uviesť. C. na zemi bili a kopali, no svedok nevie povedať, kto presne ho bil, či ho bili aj obžalovaní, hoci
boli prítomní. Neskôr sa svedok vyjadril, že ho na zemi kopali všetci obžalovaní. Podľa svedka sa C.
dostal na zem tak, že sa potkol o lavicu, ktorá bola vtedy obrátená, padol na zem hore znakmi. Svedka
A. pri stole nenapadol nikto, bol bokom. C. nevidel. Potom sa C. postavil a išiel smerom k bráne. B.

neregistroval. Potom chcel on odísť s priateľkou, aby jej neublížili, išli s C. k autu, kde ich znova napadli.
C. zhodili na zem a kopali. On nevidel, kto ho zvalil na zem. On zistil, že kľúče mu vypadli pri prvom
konflikte, preto priateľka N. B. a L. C. išli pre kľúče k stolu. Medzitým chcel C. zdvihnúť, napadli aj jeho,
potom odišli. Dostal pár úderov do hlavy. Bol tam prítomný aj D., ten kopol do C.. Bil ho aj F.. K. B. C. už
svedok nevidel. Boli tam viacerí. Bol tam brat obžalovaného C., B. C., ktorý bol potetovaný, ten udieral

päsťami do C., ktorý bol na zemi. Ako chcel on C. zdvihnúť zo zeme, jeho napadol brat obžalovaného
C.. Jeho teda napadol vonku iba B. C.. Dostal aj rany od chrbta, kedy videl potetovanú ruku B. C., tú
videl min. trikrát. Iná osoba ho nenapadla, to nie je možné. Pán D. jeho vonku nenapadol. On nevie,
či vonku niekto napadol L. C.. To neregistroval. Vonku poškodenú L. len videl motať sa, nevidel však
konflikt, kedy ju mal niekto udrieť. Cez incident ju nevidel priamo pri bitke, len od iných počul, že ju niekto

sotil a zlomila si ruku. Svedok poškodený utrpel zranenia: odštiepený zub, rozbitá pera, pomliaždeniny
na rukách. On na zemi nebol. Skôr dostal päsťami. Jeho priateľka N. B. videla konflikt vnútri, vonku asi
nevidela, keďže išla pre tie kľúče s L. C.. Keď mu doniesla kľúče, zakričal, že C. asi zabili, potom sa
ukľudnili, dal C. do auta a odišli.

Z výsluchu svedka poškodeného L. C. na hlavnom pojednávaní vyplynulo, že na zábavu prišli dosť
neskoro, tak o desiatej – jedenástej, kúpil jedlo pre všetkých. Za pár minút sa strhol konflikt. Za nimi
sa bavili ľudia. Pristúpil B. C., prekotil niečo na stolíku. Mohol byť pod vplyvom alkoholu, mal problémy
s chôdzou. Nevie, či to hral. Svedok sa otočil a B. C. ho dvakrát kopol. Kopol ho s pätou, on sa otočila dostal s celou nohou do oblasti pŕs. Pri stole na začiatku dostal iba on. C. C. pri prvom konflikte nebol
napadnutý. Potom na chvíľu C. odišiel. Za chvíľu prišla celá tlupa. Prekotili stolík na nich. Pamätá si, že
ich bolo veľa, možno šesť – sedem ľudí. Určite tam boli všetci traja obžalovaní. Nevie kto koho napádal,

neregistroval to, on bol na zemi. On sa prekotil aj s lavicou, vedľa neho sedel C., možno aj on sa zvalil na
zem s lavicou. Kto napádal C. nevie, bola tma, nevie tých ľudí identifikovať. Nevie, ani kto napadol jeho.
Boli tam nejaké údery, nič vážne. On na nikoho neútočil, nikomu neroztrhol tričko. Poškodeného B. a A.
nevnímal, nevie, čo robili. Stretli sa o 10 minút pred bránou pri aute. Potom chceli odtiaľ odísť. Vonku
pred autom zistil, že nemajú kľúče od auta. On sám išiel pre kľúče, ktoré boli vnútri pri stole. Pre kľúče

išiel sám, nechal tam chalanov – C., A. aj s priateľkou A. - N. B.. Keď sa vracal s kľúčmi a videl, ako
D. stál nad C. a zdá sa mu, že dostal od D. nejakú kopačku do hlavy. Začiatok konfliktu vonku nevidel,
nevie kto konflikt vyvolal. Videl ako pri aute napadol poškodeného L. A. B. C., brat obžalovaného B. C.,
ktorý má potetované celé ruky. A. stál na nohách, dostával rukami. A. napádali obaja bratia B. aj B. C.
(iní poškodení ho tam nevideli). Žiadnu ženu poškodenú L. pri konflikte nevnímal. K nej sa svedok nevie
vyjadriť. On mal malé zranenia, nemal žiadne krvácanie. Vonku poškodeného C. napadol obžalovaný

D., nevie ako, asi päsťou (podľa obžaloby mal D. udrieť päsťou do čela a sánky poškodeného L. C....).

Z výsluchu svedkyne poškodenej D. L. na hlavnom pojednávaní vyplynulo, že v ten deň prišla na ihrisko
s otcom a jeho kamarátom. Otec išiel domov okolo siedmej. Ona sa potom bavila na tribúne. Neskôr
za tmy zbadala nejakú bitku. Videla, ako B. C. dal niekomu nejakú facku, nezaujímalo ju to. Svedkyňa

videla obžalovaného B. C. ležať na zemi, bolo to pri stole, bolo ich tam viac. Následne potom hľadala
priateľa, vyšla von z ihriska, videla ďalšiu bitku. Boli to asi tí istí. Ona im povedala, aby sa nebili, že
sú hody. Myslela, že je tam jej priateľ. Ona presne nevie popísať bitku, kto koho bil. Vie, že tam bol D.
a F., naťahovali sa tam. Ona nevidela žiadny úder ani nikoho nevidela ležať na zemi. Ona sa do bitky
nezapájala. Potom asi chytila pána D., on alebo pán F. jej na to povedal, že sa do toho nemá starať, na

čo jej F. vrazil päsťou do tváre, potom obžalovaný D. ju s rukami súril - sotil, podkopol jej nohy s jeho
nohami a ona letela. Zranenia na tvári po úderoch päsťou asi nemala. (fotky sú v spise bez zranení na
tvári). Toto celé určite videl svedok O. B., on bol jediný triezvy. Ten jej volal sanitku. Spadla a zlomila si
ľavú ruku. Spadla na ľavý lakeť, ten sa jej podľa nej zlomil tým pádom. Potom ju možno ešte niekto kopol,
keď bola na zemi, to nevie určite, nevie sa vyjadriť. Ona ležala na zemi, nemohla sa postaviť, potom

prišiel aj jej priateľ N. A., ten tam mal niekde spať v jarku, lebo bol pod parou, potom prišiel za ňou. Ona
tam nikoho nevidela ležať na zemi, nevidela tam ani žiadne auto. B. C. vonku nevidela. Ona v ten večer
pila. D. bol vtedy bez trička. Volali sanitku. Kamarátka ju zobrala do C. do nemocnice, kde ju ďalší deň
operovali. Svedkyňa vtedy poznala iba B. C.. Bol tam aj B. C., toho pri bitke ona nevidela. Poškodená
prvý konflikt nevidela. Poškodená mala zranenia: vykĺbená kosť v ruke, spodnú kosť zlomenú, ruku

neotvorí, má trvalé následky. Náhradu škody si uplatnila. Po skutku sa jej obžalovaný D. ospravedlnil,
chcel sa stretnúť, ona to odmietla, nestretli sa. Nedohodli sa mimosúdne. Poškodená tvrdí, že ona sa
D. ozvala o mimosúdne vyrovnanie na facebooku, on nereagoval (z komunikácie z facebooku vyplýva
opak, že on sa chcel dohodnúť mimosúdne, ona nie, č.l. 174-176).

Z výsluchu svedka N. A. na hlavnom pojednávaní vyplynulo, že v ten večer po futbale popíjali, mal dosť
vypité. Bol pred areálom, aj on dostal, nevie od koho, nevie prečo. Nebolo to nič vážne. Nezaujímalo
ho to, lebo riešil poškodenú. Vonku počul kričať poškodenú L., tá mala zlomenú ruku. Poškodená D. L.
bola aj je jeho priateľka. Poškodená hovorila, že jej to niekto urobil. On mal veľa vypité, nepamätá si, čo
mu hovorila. On nevidel, kto ju napadol. Konflikt v areáli vôbec nevidel. Volali záchranku, tá nechodila

tak nejaká baba odviezla poškodenú do nemocnice do Piešťan. Viac k veci nevie uviesť.

Z výsluchu svedka O. B. na hlavnom pojednávaní vyplynulo, že skutok sa nestal tak ako je uvedený v
obžalobe, ako ho prokurátor prečítal. Oni hrali poobede futbal, večer tam bola zábava. Bol tam s N. A., C.
B., s B. a B. C., bol tam N. R. a partia z dediny. Svedok nevie uviesť dôvod, prečo sa bili. Na miesto prišli

nejakí páni asi z Lehoty, ktorí na začiatku konfliktu B. C. vnútri v areáli ubili, on tam ležal na zemi. B. C.
bili traja až štyria veľkí chlapi, B. ležal na zemi, to svedok videl osobne z diaľky. Najskôr ho bili päsťami,
potom keď bol na zemi, tak ho ešte kopali. C. B. ho potom išiel skontrolovať, či je v poriadku. On za B.
nešiel, ale počul to z diaľky. B. pokýval, že je. B. C. sa dal dokopy, išiel von a tam konflikt pokračoval.
Boli to tí z Lehoty, ale nie je si istý. Nevie presne, ako to vonku bolo. Bolo to pri aute a bili sa. Svedok

vonku z areálu pri tomto konflikte B. C. nevidel. Pán obžalovaný F. a D. udreli poškodenú L.. Jeden ju
udrel rukou - päsťou, druhý jej zozadu podkopol nohy. Svedok uviedol, že obžalovaný D. ju asi udrel
päsťou do ruky a obžalovaný F. jej podkopol nohy zboku (naopak ako je v obžalobe). Poškodená padla
na zem, zlomila si ruku a kričala. On jej volal sanitku. N. A. tam tiež dostal päsťou, no nevie presne odkoho, možno od D.. Poškodenú pozná dlho, je to priateľka jeho kamaráta N. A.. Na mieste nebol nikto
triezvy. Iný konflikt s poškodenou nevidel. Poškodená mala ísť dohovárať chlapom, ktorí sa tam bili.

Z výsluchu svedka N. R. na hlavnom pojednávaní vyplynulo, že videl, ako vonku za bránou ihriska
obžalovaného B. C. traja bijú. Konflikt prišli „rozbrániť“ D. a F.. Do konfliktu vonku sa zapojila aj
poškodená L.. Konflikt vnútri on nevidel. On tam bol s C. B., B. C. a inými chalanmi z Lúky. Neboli
spolu stále. Videl konflikt vonku, ako bol B. C. na zemi a traja do neho kopali. Obžalovaní F. a D. išli
von pomôcť B. C., rozbraňoval ten konflikt, aby ďalej nebili B. C.. Poškodenú L. dobre pozná, je to

konfliktný človek, ona je taká, že sa všade pletie do bitiek. Myslela si, že sa jej nič nestane, no to, čo
sa jej stalo, nikto nemôže povedať, že jej to niekto urobil úmyselne. Nevidel, že by ju niekto udrel, alebo
kopal, ani že by padla na zem. Ona to tam išla riešiť, bolo tam veľa chlapov na kope asi päť až šesť,
ona medzi nich vbehla. Je to konfliktný typ. Svedok nevidel, že by v ten večer niekoho napadol B. C..
On videl B. C. vonku na zemi ležať, kopali do neho traja veľkí chlapi, boli to silní chlapi. Týchto chlapov
svedok nepozná. Nevie, prečo ho bili. Koniec konfliktu už nevidel, radšej odišiel, aby nedostal. On nebol

napadnutý. Poškodená mala v ten večer vypité. Pri konflikte bol aj svedok C. B..

Z výsluchu svedka C. B. na hlavnom pojednávaní vyplynulo, že bol na tribúne s B. C.. Bol s nimi aj R.. B.
C. v ten večer tiež pil. Svedok si odskočil do stánku kúpiť niečo na jedenie. Po chvíli počul rachot, otočil
sa, videl B. C. ako ho cudzí chlapi z Lehoty bijú na zemi - na tráve, kúsok od stolov, oni ho bili a kopali.

Vtedy boli tak dvaja – traja. Potom sa všetci postupne presunuli von. Potom ho tí istí chlapi bili ešte
vonku na zemi, boli to tí z Lehoty, boli to veľkí chlapi. Tam vonku ležal B. C. na zemi, kde ho bili a kopali.
Osvetlenie tam bolo slabé, bola už tma. Vonku videl poškodenú L. ako si držala ruku a plakala tam pri
aute. Ako sa to stalo nevie. On osobne nevidel, že by poškodenú L. niekto kopol, či udrel. Poškodenú
pozná, je to konfliktný typ, aj svedka B. v minulosti napadla v bare. Poškodená L. sa rada zapájala

do bitiek. Poškodená napadla aj svedka R., nakopala ho do rozkroku. B. C. tam vonku neregistroval.
Svedok uviedol, že nevidel, že by obžalovaný B. C. niekoho napádal, videl, že on sa len bránil. Potom ho
zaregistroval ísť do poľa, sám sa vrátil domov. Svedok nevidel ani to, že by obžalovaný D. niekoho udrel.

Z výsluchu svedkyne N. B. na hlavnom pojednávaní vyplynulo, že boli na zábave na G., boli tam asi

hodinku, pili víno. Pri stole bola ona, jej priateľ L. A. (pochádza z J. G.), L., C., M., ktorých priezviská si
svedkyňa nepamätá. K stolu prišiel jeden chalan, ktorý bol opitý a kopol ich kamaráta L. do rebra. Ona
si nepamätá, kto to bol nevie ani ako vyzeral. L. spadol, stôl sa prevrátil, strhla sa bitka. Nevie, prečo
sa bitka strhla. Ona nevie, či tam boli prítomní aj obžalovaní, má zlú pamäť na tváre. Potom prišlo asi
desať ľudí a bili ich priateľov. Ona chcela odísť s priateľom, pri aute zistili, že nemajú kľúče. Išli pre kľúče.

Potom všetci začali biť jej partnera, päsťami do tváre, kopali ho. Dostal aj M., toho kopali a bili na zemi,
neskôr uviedla, že bili na zemi C.. Potom zbili ich dvoch kamarátov pri aute. Potom nastúpili do auta
a odišli preč. Svedkyňa si všimla, že tam bolo aj nejaké dievča, ktorá vbehla medzi chalanov. Nevie ako
vyzerá ani ako sa volá. Vie, že táto spadla, no nevie akým spôsobom, jej nikto nič nehovoril.

Z výsluchu svedka B. C. na hlavnom pojednávaní vyplynulo, že on si z tej noci v podstate nič nepamätá.
Nevie sa vyjadriť ku skutku. Svedok bol v ten večer na zábave s bratom B. C., D. a F.. On v ten večer
veľa vypil. Nepamätá si na žiadny konflikt. Poškodených nepozná. On nemal žiadne zranenia.

Zo znaleckého posudku B. S. F. č. 45/2015 z 14.08.2015, ako aj z doplnku č. 45/2015 z 20.10.2015

bolo zistené, že zranenia poškodenej D. L. vznikli pôsobením sily vysokej energie, ktoré je možné
získať skôr úderom útočníka, ako pádom poškodenej na zem, teda priamym narazením lakťa o cestu,
alebo nepriamym narazením predlaktia a jeho páčením ako páky na lakeť, či k pádu došlo pôsobením
inej osoby podťatím alebo spadla sama bez pričinenia inej osoby. V posudku bolo konštatované, že
poškodená bola pravdepodobne zranená priamym úderom do jej predlaktia akým mohol byť úder

tvrdým tupým predmetom, akým mohol byť kopanec, basebalovou palicou, alebo iný tupý predmet,
ale taktiež jednoznačne v posudku nebolo vylúčené, že mohla byť zranená i nepriamo a to jej pádom
na zem dozadu a vystrčením jej ruky vzad a vykonaním si preneseného násilia na jej lakeť. Nebolo
však jednoznačne vylúčené, že zranenie sa mohlo prihodiť oboma spôsobmi. Znalec po preštudovaní
výpovede poškodenej L. zistil, že jej výpoveď je veľmi nepresná, nejasná až zmätočná hlavne, čo sa týka

jej uvedenia „ako bola presne napadnutá, kým presne bola napadnutá, a aký presne počet úderov utŕžila
od agresívnej osoby, čo mohlo byť spôsobené i tým, že poškodená v čase incidentu požila nie malé
množstvo alkoholických nápojov, čo jednak priznala aj ona sama, čo bolo aj v jej zdravotnej dokumentácii
potvrdené hladinou alkoholu v krvi v čase prijatia do nemocničného zariadenia, kde hladina etanoluv jej krvi mala hodnotu 1,612 (viď prepúšťacia správa z ortopedického oddelenia Piešťany v položke
laboratórne vyšetrenia).

Zo zápisníc o rekognícii osoby vrátane fotodokumentácii oboznámených na pojednávaní vyplýva, že
svedok O. B. opoznal osobu B. D. ako toho, čo zlomil L. ruku (na pojednávaní sa vyjadril, že ju D. udrel
päsťou do ruky), B. C. sa bil s tučným holohlavým pred bránou ihriska. Svedok C. C. opoznal osobu B.
D., ktorý ho kopal, B. C. to začal pri ich stole na 60 %, B. C. ho bil vonku pred bránou tiež na 70 %.
Svedok L. C. opoznal osobu D. čo kopal C. na zemi, B. C. to začal na 80 %, B. C. tam možno bol,

nevie či sa bil na 50 %. Svedok N. B. opoznala B. C. ako osobu, čo to začala pri stole, B. C. sa bil nevie
s kým na 85 %, B. D. len podľa červených kraťasov na menej ako 50 %. Svedok M. B. opoznal B. D.
ako osobu, čo napadla holku vonku na 70 %, B. C. ho zastavil a povedal že mu zbil kamaráta na 60
%. Svedok L. A. opoznal osobu B. D., ktorý jeho a C. C. udieral päsťami v areáli ihriska, pri aute sa
zaháňal päsťami (na pojednávaní sa vyjadril, že jeho napadol vonku iba B. C., brat obžalovaného B.
C., iná osoba ho nenapadla, D. jeho vonku nenapadol), on mu strhol tričko, B. C. bol pri stole pri stĺpe

a padol na L. C. na 80%, B. C. bol pri aute na 50 %.

Z odpisu z registra trestov vyplýva, že obžalovaný A. B. C. nemá záznam v registri trestov.
Z výpisu z ústrednej evidencie priestupkov vyplýva, že obžalovaný C. sa dopustil dvoch priestupkov
(13.9.2020,7.9.2021) na úseku cestnej premávky a jedného priestupku proti verejnému poriadku za

parkovanie (03.10.2021). Voči obžalovanému C. nie je vedené iné súdne konanie.

Z odpisu z registra trestov vyplýva, že obžalovaný B. D. nemá záznam v registri trestov. Z výpisu
z ústrednej evidencie priestupkov vyplýva, že obžalovaný D. sa dopustil štyroch priestupkov (22.2.2021,
26.2.2021, 26.6.2022, 28.2.2024) na úseku cestnej premávky a jedného priestupku proti verejnému

poriadku za parkovanie (13.6.2022). Voči obžalovanému D. nie je vedené iné súdne konanie.

Z odpisu z registra trestov vyplýva, že obžalovaný B. F. nemá záznam v registri trestov. Z výpisu
z ústrednej evidencie priestupkov vyplýva, že obžalovaný F. sa nedopustil žiadneho priestupku. Voči
obžalovanému F. nie je vedené iné súdne konanie.

Súd ďalej na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie čítaním listinných dôkazov v rozsahu
a spôsobom, ako vyplýva zo zápisníc o hlavnom pojednávaní.

Podľa § 15 Trestného zákona trestný čin je spáchaný úmyselne, ak páchateľ

a) chcel spôsobom uvedeným v tomto zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom,

alebo
b) vedel, že svojím konaním môže také porušenie alebo ohrozenie spôsobiť, a pre prípad, že ho spôsobí,
bol s tým uzrozumený.

Podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona, kto inému úmyselne ublíži na zdraví, potrestá sa odňatím slobody

na šesť mesiacov až dva roky.

Podľa § 364 ods. 1 Trestného zákona, kto sa dopustí slovne alebo fyzicky, verejne alebo na mieste
verejnosti prístupnom hrubej neslušnosti alebo výtržnosti najmä tým, že
a) napadne iného,

b) hanobí štátny symbol,
c) hanobí historickú alebo kultúrnu pamiatku,
d) hrubým spôsobom ruší priebeh verejného podujatia, najmä nedovoleným použitím pyrotechnického
výrobku, násilným poškodením sedadla alebo časti športového zariadenia slúžiacej na oddelenie
sektorov, vhodením nebezpečného predmetu na športovisko alebo na iné miesto konania podujatia

alebo
e) vyvoláva verejné pohoršenie vykonávaním pohlavného styku alebo vykonávaním sexuálneho
exhibicionizmu alebo iných patologických sexuálnych praktík,
potrestá sa odňatím slobody až na tri roky.Podľa § 285 Trestného poriadku súd oslobodí obžalovaného spod obžaloby, ak

a) nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný,
b) skutok nie je trestným činom,
c) nebolo dokázané, že skutok spáchal obžalovaný,
d) obžalovaný nie je pre nepríčetnosť trestne zodpovedný,
e) obvinený mladistvý, ktorý v čase činu neprekročil pätnásty rok veku, nedosiahol takú úroveň

rozumovej a mravnej vyspelosti, aby mohol rozpoznať jeho protiprávnosť alebo ovládať svoje konanie,
f) trestnosť činu zanikla, alebo
g) prokurátor na hlavnom pojednávaní ustúpil od obžaloby podľa § 239 ods. 2.

Oslobodenie obžalovaného spod obžaloby podľa § 285 písm. a) Trestného poriadku sa uplatní vtedy, ak
na základe výsledkov dokazovania, ktoré bolo vykonané na hlavnom pojednávaní, súd nemôže urobiť

jednoznačný záver, že sa vôbec stal skutok, ktorý je uvedený v obžalobe. Oslobodenie obžalovaného
podľa § 285 písm. b) Trestného poriadku sa uplatní, ak sa skutkový dej uvedený v obžalobe síce
stal, avšak nenapĺňa znaky skutkovej podstaty trestného činu alebo nie je trestným činom v dôsledku
existencie okolností vylučujúcich protiprávnosť činu. Nenaplnenie znakov skutkovej podstaty trestného
činu môže spočívať v tom, že chýbajú objektívne alebo subjektívne znaky, alebo že išlo o omyl, nutnú

obranu, krajnú núdzu a pod. Oslobodenie obžalovaného spod obžaloby podľa § 285 písm. c) Trestného
poriadku sa uplatní, ak dokazovaním vykonaným na hlavnom pojednávaní sa síce preukáže, že skutok
uvedený v obžalobnom návrhu sa stal a vykazuje znaky trestného činu, avšak vykonané dokazovanie
neumožňuje nepochybný záver, že to bol práve obžalovaný, kto inkriminovaný skutok spáchal. Dôkazy
môžu vylúčiť, že páchateľom je obžalovaný, napríklad preto, lebo v čase činu bol prítomný na inom

mieste, než je miesto činu, alebo môžu preukázať, že páchateľom je zrejme iná osoba.

Podľa § 2 ods. 4 Trestného poriadku, každý, proti komu sa vedie trestné konanie, považuje sa za
nevinného, kým súd nevysloví právoplatným odsudzujúcim rozsudkom jeho vinu.

Podľa § 10 ods. 2 Trestného zákona, nejde o prečin, ak vzhľadom na spôsob vykonania činu a jeho
následok, okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný, mieru zavinenia a pohnútku páchateľa je jeho
závažnosť nepatrná.

Podľa § 2 ods. 10 Trestného poriadku orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol zistený

skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich
rozhodnutie. Dôkazy obstarávajú z úradnej povinnosti. Právo obstarávať dôkazy majú aj strany. Orgány
činné v trestnom konaní s rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému,
ako aj okolnosti, ktoré svedčia v jeho prospech, a v oboch smeroch vykonávajú dôkazy tak, aby umožnili
súdu spravodlivé rozhodnutie.

Podľa § 2 ods. 12 Trestného poriadku orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy
získané zákonným, ako aj dôkazy prípustné podľa § 119 ods. 5, spôsobom podľa svojho vnútorného
presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne
nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán.

Podľa § 278 ods. 2 Trestného poriadku, ak nejde o prípad podania obžaloby po konaní o návrhu na
dohodu o vine a treste podľa § 232 ods. 5 alebo 6, súd môže pri svojom rozhodnutí prihliadať len na
skutočnosti, ktoré boli prebraté na hlavnom pojednávaní, a opierať sa o dôkazy, ktoré boli na hlavnom
pojednávaní vykonané.

V zmysle príslušných ustanovení Trestného poriadku súd vykonal dokazovanie v rozsahu nevyhnutnom
na rozhodnutie, pričom s rovnakou starostlivosťou objasňoval na pojednávaní okolnosti svedčiace proti
obžalovaným, ako aj okolnosti svedčiace v ich prospech, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa svojho
vnútorného presvedčenia, a to každý dôkaz a okolnosť súdeného prípadu jednotlivo a všetky v ich

súhrnne a vo vzájomnej súvislosti.

V konaní pred súdom, na hlavnom pojednávaní na základe vykonaných dôkazov so zreteľom na § 2 ods.
11 Tr. por. a § 2 ods. 19, § 278 ods. 1 a ods. 2 Tr. por., vyhodnotením týchto vykonaných dôkazov v súlades § 2 ods. 12 Tr. por., t. j. jednotlivo a vo vzájomnom súhrne bez ohľadu na to, ktorá z procesných strán
tieto dôkazy navrhla, či obstarala, mal súd preukázaný nasledovný skutkový stav:

Súd mal za preukázaný skutkový stav ohľadom skutku 1/ pri zachovaní totožnosti skutku tak, že

dňa 26.07.2015 v bližšie nezistenom čase medzi 00.00 h a 01.45 h, v areáli futbalového ihriska v obci G.
obvinený A. B. C. prechádzajúc okolo stola, pri ktorom sedeli C. C., L. A., M. B., L. C. a N. B., z dôvodu
opitosti stratil rovnováhu a držiac sa oporného stĺpu strešnej konštrukcie tribúny sa zvalil na uvedený

stôl, následne vstal a dvakrát kopol nohou do oblasti pŕs poškodeného L. C., a vzápätí mu povedal „čo
chceš“, potom odišiel od tohto stola.

Uvedený skutkový stav prvého konfliktu pri stole vyplýva z výpovedí samotného obžalovaného A. B. C.,
z výpovede poškodených L. C., C. C., L. A., M. B. či svedkyne B..

Obžalovaný B. C. z dôvodu stavu opitosti, ktorý si privodil požitím veľkého množstva rumu, stratil
rovnováhu a spadol na stôl, pri ktorom sedeli poškodení A., C., C., B. a svedkyňa B.. Obžalovaný B.
C. poprel úmysel vyvolať konflikt s poškodenými, ktorí boli v prevahe. To potvrdili aj poškodení A. a C.,
ktorý vypovedali, že obžalovaný B. C. z dôvodu opitosti prekotil stôl, kde sedeli. Poškodený L. C., ktorý
potvrdil u obžalovaného stav opitosti a nevedel, či spadol na stôl pod vplyvom alkoholu, nevie, či mal

úmysel sa biť. Poškodení A., C. aj Plačko zhodne uviedli, že obžalovaný C. potom sácal do L. C., aj ho
kopol, avšak zranenia mu nespôsobil žiadne. Z výpovede C. vyplynulo, že pri prvom konflikte pri stole
z poškodených nikto iný nebol fyzicky napadnutý. Pri prvom konflikte pri stole teda došlo len k fyzickému
útoku obžalovaného B. C. voči L. C., jednalo sa o sotenie, úmysel obžalovaného C. spôsobiť mu nejakú
ujmu na zdraví nebol preukázaný. Obžalovaný B. C. z dôvodu opitosti stratil rovnováhu a spadol na

stôl, kde sedeli poškodení. Poškodený C. C. na pojednávaní vypovedal, že pri prvom konflikte pri stole
sácal obžalovaný B. C. do L. C., potom B. C. bol pri tyči a Dana dvakrát kopol do hrude, potom C.
odišiel. C. podľa jeho výpovede pri prvom konflikte pri stole nikto neudrel. Z výpovede poškodeného
L. A. tiež vyplynulo, že obžalovaný B. C. bol opitý, sotil do L. C., potom C. odišiel. Pri prvom konflikte
pri stole teda udreli iba L. C.. Z výpovede L. C. vyplynulo, že ho mal obžalovaný B. C. pri prvom

konflikte pri stole kopnúť dvakrát. Kopol ho s pätou, on sa otočil a dostal s celou nohou do oblasti pŕs.
Teda pri stole na začiatku dostal iba on (L. C.). Do prvého konfliktu pri stole teda nebol zapletený ani
obžalovaný 2/ B. D. ani obžalovaný 3/ B. F.. Pri tomto konflikte sa nachádzal iba obžalovaný 1/ A. B. C.
bez ostatných obžalovaných. Obžaloba kládla za vinu toto konanie len voči obžalovanému 1/ B. C.. Súd
mal za preukázané spáchanie prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona. L. C.

žiadne zranenia vyžadujúce si lekárske ošetrenie nevznikli.

Súd mal za preukázané, že obžalovaný 1/ A. B. C. sotil do poškodeného L. C., preto súd takéto konanie
obžalovaného 1/ A. B. C. subsumoval pod trestný čin výtržníctva v zmysle § 364 ods. 1 písm. a) Tr.
zák., a to aj v zmysle záverov odvolacieho súdu zo dňa 31.01.2022. Obžalovaný C. po objektívnej

stránke naplnil znaky tohto trestného činu, nakoľko sa dopustil na mieste verejnosti prístupnom fyzicky
výtržnosti tým, že napadol iného. V konaní síce nebol preukázaný úmysel obžalovaného vyvolať konflikt
s poškodenými ani to, že by bol spadol na stôl v snahe vyvolať konflikt, naopak súd mal za to, že na stôl
spadol z opitosti. Avšak následné sotenie a kopnutie do poškodeného L. C. bolo z jeho strany úmyselné.
Obžalovaný po tom, ako z opitosti spadol na stôl mohol z miesta odísť, ale neurobil tak a z výpovede L.

C., L. A. a C. C. ako aj samotného obžalovaného B. C. je zrejmé, že L. C. napadol, hoci mu nič vážne,
žiadne zranenia nespôsobil.

Vzhľadom k uvedenému boli naplnené všetky formálne znaky skutkovej podstaty prečinu výtržníctva
podľa § 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, ktorý bol dokonaný. Obžalovaný A. B. C. ako subjekt

spĺňal podmienky trestnej zodpovednosti z hľadiska veku (§ 22 Tr. zákona) a neboli zistené žiadne
relevantné skutočnosti nasvedčujúce jeho nepríčetnosti (§ 23 Tr. zákona). Z hľadiska subjektívnej
stránky, t.j. zavinenia, konal obžalovaný vo forme priameho úmyslu, t. j. dolus directus v zmysle
§ 15 písm. a) Trestného zákona, teda chcel spôsobom uvedeným v tomto zákone porušiť, alebo
ohroziť záujem chránený týmto zákonom, pričom mal vedomosť o tom, že sa z jeho strany jedná

o protiprávne konanie. Naplnená bola tiež objektívna stránka skutkovej podstaty tohto trestného činu,
pretože obžalovaný sa dopustil na mieste verejnosti prístupnom sa dopustil fyzicky výtržnosti tým, že
napadol iného.Podľa § 34 ods. 4 Trestného zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery u obžalovaného A. B.
C. súd prihliadol najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce
okolnosti, poľahčujúce okolnosti, na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy, na jeho

správanie po spáchaní trestného činu, najmä na jeho úsilie o náhradu škody a odstránenie škodlivého
následku trestného činu a na úsilie páchateľa o dosiahnutie urovnania s poškodeným, ako aj na dobu,
ktorá uplynula od spáchania trestného činu. Súd uložil obžalovanému A. B. C. podľa § 364 ods. 1 s
poukazom na § 38 ods. 2 s použitím § 56 ods. 3 Trestného zákona na peňažný trest vo výške 300
eur. Podľa § 57 ods. 3 Trestného zákona súd ukladá obžalovanému náhradný trest odňatia slobody vo

výmere 2 (dva) mesiace. Súd prihliadol u tohto obžalovaného na dve poľahčujúce okolnosti podľa § 36
písm. j) Tr. zák. (viedol pred spáchaním trestného činu riadny život bez spáchania iného trestného činu,
dopustil sa iba troch drobných priestupkov na úseku cestnej premávky a za parkovanie) a § 36 písm. p)
Tr. zák. (spáchal trestný čin, trestné stíhanie pre ktorý bolo vedené neprimerane dlho a túto skutočnosť
nemožno spravodlivo pričítať páchateľovi alebo jeho obhajcovi, dĺžka trestného konania je 9 rokov od
spáchania skutku). Súd nezistil žiadnu priťažujúcu okolnosť podľa § 37 Tr. zák. Takto uložený trest je

podľa súdu primeraný a zákonný.

Obžaloba kládla v skutku 2 – druhý konflikt vnúti pri stole, za vinu všetkým trom obžalovaným dopustenie
sa trestného činu výtržníctva a u obžalovaného D. v jednočinnom súbehu s prečinom ublíženia na zdraví
podľa§156ods.1,ods.3písm.c)Trestnéhozákona.Teda:Poprvomkonfliktesamalivrátiťkstoluvšetci

traja obžalovaní, ktorí v zmysle obžaloby mali spoločne zaútočiť na poškodeného C. C. tým spôsobom,
že ho zhodili na zem, kde ho následne obvinený A. B. C. udieral päsťami a obvinení B. D. a B. F. kopali,
zatiaľ čo poškodený M. B. počas toho ako sa snažil zdvihnúť poškodeného C. C. zo zeme, dostal od
obvineného A. B. C. úder nad pravé oko, po ktorom si ľahol na zem a schúlil sa do klbka, pričom si
rukami kryl hlavu, kde utŕžil ďalšie asi štyri údery päsťou do tváre od obvineného A. B. C., následne sa

poškodenému L. A., ktorý taktiež prišiel na pomoc poškodenému C. C., podarilo odsotiť obvinených od
poškodeného C. C. a zdvihnúť ho zo zeme, po čom spoločne s poškodeným M. B., poškodeným L. C.
a N. B. utiekli smerom von z areálu ihriska na parkovisko k osobnému motorovému vozidlu zn. Peugeot
405, EČV: J., červenej farby, patriacemu poškodenému L. A., zaparkovanému pred vstupnou bránou
areálu futbalového ihriska, s úmyslom z miesta odísť.

Z vykonaného dokazovania, a to z výpovedí obžalovaných C., D. a F., poškodených A., C., B., L. a C.
ako aj svedkov B., R. a B. bol preukázaný nasledovný skutkový stav ohľadom skutku 2, teda 2. konfliktu
vnútri pri stole:

Po tom, ako po prvom konflikte pri stole obžalovaný B. C. odišiel, potom prišlo veľa ľudí. Poškodený
C. uviedol, že tam bolo veľa ľudí, nevie ich identifikovať, nevie kto neskôr napadol jeho, nebolo to nič
vážne. Z výpovede svedkov O. B., N. R. a C. B. bol zistený skutkový stav, a síce, že videli, ako na
miesto prišli nejakí páni asi z Lehoty, ktorí bili B. C.. Videli ako pri druhom konflikte pri stole ležal na
zemi práve obžalovaný B. C., ktorého bili na zemi veľkí chlapi z Lehoty (poškodený A. býva v G.), títo

ho bili dvakrát. B. ležal na zemi, bili ho traja až štyria veľkí chlapi. Najskôr ho bili päsťami, potom ho
aj kopali. Toto vyplynulo aj z výpovede poškodenej L., ktorá tiež uviedla, že obžalovaného B. C. bili pri
stole, on ležal na zemi. Ďalej súd z vykonaného dokazovania zistil, že poškodený A. v deň konfliktu
dostal bitku iba od B. C., brata obžalovaného B. C., ktorý však obžalovaný v danej veci nie je. Toto
poškodený A. opakovane uviedol na hlavnom pojednávaní. Toto vypovedal na pojednávaní, poukázal

na jeho tetovanie, dostal od neho bitku aj vonku pri aute. Toto vyplynulo aj z výpovede poškodeného
C.. Aj z výpovede poškodeného C. vyplynulo, že jeden z hlavných páchateľov B. C. v danej veci nie je
obžalovaný. Poškodený C. uviedol, že bol tiež napadnutý, no sám páchateľa nevedel stotožniť, nevedel
uviesť,ktomuvybilzuby.A.vypovedal,žeC.malbiťajB.C..PoškodenýB.tiežnevedelpresneuviesťkto
koho bil pri stole. C. sa do druhého konfliktu pri stole nezapojil. Z výpovede poškodeného C. vyplynulo,

že pri druhom konflikte pri stole nevie, kto napadol ich, nevie, kto mu vybil zuby. Hlavný páchateľ bol
podľa neho B. C., voči ktorému nebolo vznesené obvinenie. A. pri stole nemal byť napadnutý. C. potom
mal ísť pre kľúče od auta. Z výpovede poškodeného L. C. ohľadom druhého konfliktu pri stole vyplynulo,
že prišlo veľa ľudí, medzi nimi aj obžalovaní, on nevie kto koho napádal, neregistroval to, on bol na zemi,
lebo sa prekotil aj s lavicou, vedľa neho sedel C. aj on sa zvalil na zem s lavicou. Kto napádal C. nevie,

bola tma, nevie tých ľudí identifikovať. Nevie, kto udrel jeho, nebolo to nič vážne. Ku autu mal ísť C. sám.

Z uvedeného vyplýva, že vykonaným dokazovaním na hlavnom pojednávaní sa stal skutok uvedený
v obžalobe, vykazuje znaky trestného činu, avšak z vykonaného dokazovania nemožno vyvodiť záver,že to boli práve obžalovaní 1/, 2/ a 3/, ktorí skutok spáchali. Páchateľom v danej veci sú zrejme iné
osoby. Nakoľko samotní poškodení nevedeli identifikovať, kto im pri druhom konflikte zranenia spôsobil
tak, ako je uvedené vyššie. Preto súd obžalovaných 1/ C., X/ D. N. X/ F., podľa § 285 písm. c) Trestného

poriadku spod obžaloby oslobodil ohľadom skutku 2/.

Obžaloba kládla v skutku 3 – tretí konflikt vonku na parkovisku, za vinu všetkým trom obžalovaným
dopustenie sa trestného činu výtržníctva a u obžalovaného D. v jednočinnom súbehu s prečinom
ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 3 písm. c) Trestného zákona. Teda: Vonku (na parkovisku)

obvinení A. B. C., B. D. a B. F. dostihli poškodených a opätovne všetci traja na nich zaútočili a to tak,
že poškodeného C. C. zhodili na zem a začali ho biť päsťami a kopať nohami, ďalej poškodeného L.
A. skrývajúceho sa za jeho vozidlom obvinení A. B. C., B. D. a B. F. vytiahli a udierali päsťami do hlavy
a obvinený B. D. ho kopol nohou za ucho, následne ešte obvinený B. D. uderil päsťou do čela a tiež
do sánky poškodeného L. C..

Z vykonaného dokazovania, a to z výpovedí obžalovaných C., D. a F., poškodených A., C., B., L. a C.
ako aj svedkov B., R. a B. bol preukázaný nasledovný skutkový stav ohľadom skutku 3, teda 3. konfliktu
vonku na parkovisku:

Vonku boli napadnutí poškodený A., obžalovaný B. C., poškodený C.. Poškodený A. dostal bitku iba od

B. C., ktorý nie je obžalovaný, nikto iný ho nebil. Z výpovede svedkov O. B., N. R. a C. B. vyplynulo, že aj
vonku konflikt pokračoval, boli to tí z Lehoty, vonku ležal B. C. na zemi a traja silní chlapi do neho kopali,
pričom vonku konflikt prišli rozbrániť obžalovaný D. a F.. To vyplýva nakoniec aj zo samotnej výpovede
obžalovaných, že išli na pomoc B. C.. Aj z výpovede B. vyplynulo, že A. mal udierať ten chlap s tetovaním
na ruke, teda B. C.. Poškodený B. nevie, koľko osôb ho v ten večer napadlo, nepamätá si, kto ho v ten

večer napadol, pričom vonku nevidel, že by niekto napadol C. alebo A.. Z výpovede poškodeného A.
vyplynulo, že vonku mal biť potetovaný B. C. poškodeného C., pričom jeho napadol iba B. C.. Popísal
rany, ktoré dostal do chrbta od B. C., videl jeho potetovanú ruku, ten ho mal napadnúť min trikrát, iná
osoba ho nemala napadnúť. Obžalovaný D. jeho vonku nenapadol. Z výpovede L. C. vyplynulo, že vonku
na parkovisku bola bitka, začiatok konfliktu vonku nevidel, nevie kto konflikt vyvolal, avšak videl ako pri

aute napadol poškodeného L. A. B. C., brat obžalovaného B. C., ktorý má potetované celé ruky.

Z uvedeného vyplýva, že vykonaným dokazovaním na hlavnom pojednávaní sa stal skutok uvedený
v obžalobe, vykazuje znaky trestného činu, avšak z vykonaného dokazovania nemožno vyvodiť záver,
že to boli obžalovaní, ktorí skutok spáchali. Poškodených A. a C. bil vonku iba B. C., pričom samotný

obžalovaný B. C. bol vonku napadnutý. Preto súd obžalovaného 1/ B. C., podľa § 285 písm. c) Trestného
poriadku spod obžaloby oslobodil ohľadom skutku 3/.

Podľa obžaloby ohľadom skutku 3: Vonku (na parkovisku) v priebehu uvedeného konfliktu pristúpila
v priestore pred vstupnou bránou do futbalového ihriska poškodená D. L. k obvinenému B. D. a

obvinenému B. F. a snažila sa im dohovoriť, aby sa prestali biť, načo ju ale obvinený B. F. rukou zovretou
v päsť udrel do ľavej časti čela a následne ju obvinený B. D. odsotil a nohou jej podrazil nohy, následkom
čoho spadla na vyasfaltovanú príjazdovú cestu na svoj ľavý lakeť a ľavé koleno.

Z vykonaného dokazovania, a to z výpovedí obžalovaných C., D. a F., poškodených A., C., B., L. a C.

ako aj svedkov B., R. a B. bol preukázaný nasledovný skutkový stav ohľadom skutku 3:

Do konfliktu vonku na parkovisku sa sama aktívne zapojila poškodená L., ktorá prvá chytila
obžalovaného D., ktorý ju potom nechtiac sotil a ona spadla. Obžalovaného F. vonku niekto zozadu udrel
rukou, on sa otočil a z reflexu udrel L. rukou.

Do konfliktu sa teda aktívne sama zapojila L., z jej výpovede vyplynulo, že ona prvá nejako chytila
obžalovaného D., ktorý ju potom sotil, čo on nepoprel, sotil ju, no nemal úmysel jej ublížiť. Obžalovaný
F. potvrdil, že po tom, ako ho zozadu niekto udrel rukou, on reflektívne sa otočil a udrel niekoho rukou,
bola to L., avšak nemal úmysel jej ublížiť. Skutok tak, ako kládla obžalovaným za vinu obžaloba v konaní

preukázaný nebol. V konaní bol zistený skutkový stav tak, že po tom ako sa poškodená L. sama
zapojila do konfliktu, ona chytila D., ten ju nechtiac sotil a po tom, ako niekto zozadu udrel F. on sa
reflektívne otočil a udrel rukou poškodenú L., avšak úmysel ani jedenému obžalovanému preukázaný
nebol. Poškodený A. uviedol, že nevidel, že by D. odsotil a podrazil nohy poškodenej a F. že by juudrel rukou zovretou v päsť, túto verziu len počul od poškodenej. Z výpovede svedka R. vyplynulo, že
obžalovaní určite nemali úmysel ublížiť poškodenej L.. Z výpovede svedkov B., R. a B. vyplynulo, že boli
očitými svedkami toho, ako na miesto prišli nejakí páni asi z Lehoty, ktorí keď vonku konflikt pokračoval,

vonku ležal B. C. na zemi a traja silní chlapi do neho kopali, boli to tí z Lehoty. Konflikt prišli rozbrániť
D. a F.. Z výpovede B. vyplynulo, že L. mu povedala, že D. jej spôsobil zlomeninu, no svedok osobne
nevidel, či D. napadol L.. B. len počul od L., že ju mali udrieť, to on nevidel. Poškodená L. uviedla,
že jej mal obžalovaný F. vraziť päsťou do tváre, pričom zranenia na tvári po úderoch päsťou nemala.
D. ju mal rukami sotiť a podkopnúť jej nohy, čo však preukázané nebolo. Preukázané bolo, že ju sotil

po tom, ako ho ona prvá chytila. Svedok B. vonku osobne nevidel, že by poškodenú L. niekto kopol, či
udrel. Naopak z jeho výpovede vyplynulo, že poškodenú L. pozná ako konfliktný typ, ona v minulosti
napadla aj svedka B., rada sa zapájala do bitiek, napadla aj svedka R. kopnutím do rozkroku. To, že sa
poškodená sama zapojila do konfliktu vonku potvrdila aj svedkyňa B., že sama vbehla medzi chalanov.
Vierohodnosť výpovede svedkyne spochybnil aj znalec B. S. F., ktorý poukázal na jej nepresnú výpoveď,
zmätočnú, ako a kým vlastne bola napadnutá, koľko úderov dostala, poukázal na nie malé množstvo

alkoholu, ktoré poškodená L. v deň skutku požila (hladina etanolu v jej krvi mala hodnotu 1,612).

Obžalovaný D. nemal úmysel ublížiť poškodenej L., nepoprel to, že ju nechtiac sotil a chcel sa s ňou aj
mimosúdne dohodnúť, čo vyplýva aj z komunikácie na facebooku, čo ona odmietla.

Súd má za to, že v danom trestnom konaní nebol preukázaný úmysel ani motív obžalovaných 2/ D. N. X/
F. spôsobiť zranenia poškodenej L.. Obžalovaný D. nepoprel, že asi narazil do L., ktorá sa však sama
zapojila do konfliktu, no on nemal úmysel ublížiť jej, pravdepodobne do nej narazil ramenom, keď bežal
vonku na pomoc B. C., ona bežala po jeho pravej strane a možno do nej v behu sotil, po čom spadla.
V konaní nebolo preukázané, že by do nej kopal a bil ju či udieral tak, ako mu to obžaloba kládla za

vinu. Bolo preukázané, že obžalovaný F. počas toho, ako išiel pomôcť B. C., ho niekto udrel zozadu do
hlavy, preto reflektívne od strachu sa otočil a zahnal sa pravou rukou a trafil L.. Nebolo preukázané, že
by poškodenú L. niekto kopal, že by ju niekto úmyselne zhodil na zem. Poškodená L. sa aktívne zapojila
do konfliktu vonku, nikto jej úmyselne neublížil. V konaní nebolo preukázané, že by ju niekto úmyselne
udieral, bil či kopal tak, ako to obžaloba kládla za vinu obžalovaným D. a F..

Podľa § 25 ods. 1 Trestného zákona, čin inak trestný, ktorým niekto odvracia priamo hroziaci alebo
trvajúci útok na záujem chránený týmto zákonom, nie je trestným činom.

Podľa § 10 ods. 2 Trestného zákona, nejde o prečin, ak vzhľadom na spôsob vykonania činu a jeho

následky, okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný, mieru zavinenia a pohnútku páchateľa je jeho
závažnosť nepatrná.

Z dokazovania bolo možné bezpečne ustáliť nasledovné: v danom trestnom konaní nebola preukázaná
subjektívna stránka žalovaných trestných činov, ktoré oba sú úmyselné trestné činy, teda zavinenie

obžalovaného D. a F. voči poškodenej L.. Naopak z vykonaného dokazovania výsluchmi priamych
očitých svedkov B., R. či B., ako aj z výpovedí poškodených A., B. či svedkyne B., ktorí boli prítomní
pri incidente vyplynulo, že obžalovaní D. a F. nemali záujem žiadnym spôsobom poškodenej L. ublížiť
aspôsobiťjejzranenia,pričomobžalovanýD.párdníposkutkujejchcelposkytnúťfinančnéodškodnenie
za jej zranenia, ktoré utrpela pri konflikte.

Na to, či útočník konal v úmysle spôsobiť ublíženie na zdraví, možno usudzovať okrem iného aj
z okolností, za ktorých došlo k útoku, akú intenzitu malo konanie útočníka, či útočník pri čine použil
predmet, ktorý bol spôsobilý učiniť takýto útok proti telu dôraznejším, proti ktorej časti tela poškodeného
útok smeroval, či išlo o jednorazový alebo opakovaný útok a aké nebezpečenstvo pre poškodeného

z útoku hrozilo. Súd je toho názoru, že vzhľadom na uvedené skutočnosti vzťahujúce sa k osobe
obžalovaného D. a F. tu nebol úmysel obžalovaných vo vzťahu k spôsobenému následku, zranení
poškodenej L.. Súd konanie D. a F. voči poškodenej L. subsumoval pod ustanovenia Trestného zákona
o nutnej obrane, nakoľko sa nemali úmysel spôsobiť jej akékoľvek ublíženie na zdraví. Z okolností, za
ktorých došlo k útoku voči poškodenej možno vyvodiť, že ich konanie nemalo takú intenzitu, aby jej

úmyselne spôsobili zranenia, čo vyplýva aj z toho, že hoci obžaloba kládla obžalovanému F. za vinu,
že rukou zovretou v päsť udrel do ľavej časti čela poškodenú L., čo v konaní preukázané nebolo,
nakoľko poškodená zranenia na tvári po úderoch päsťou nemala. Súd má za to, že ak sa porovná
postava a váha obžalovaného F. a poškodenej L., tak ak by ju tento napadol úderom päste do tváre,mala by na tvári nepochybne zranenia. Obžalovaní voči poškodenej ani nepoužili predmet, ktorý by bol
spôsobilý učiniť útok voči jej telu dôraznejším. Obžalovaný D. poškodenú L. nechtiac sotil po tom, ako
ho ona prvá chytila a obžalovaný F. po tom, ako ho niekto zozadu udrel rukou sa otočil a z reflexu

udrel poškodenú rukou. Jednalo sa o jednorazové sotenie a udretie rukou. Za daných okolností došlo
k zraneniam poškodenej L. z dôvodu obrany kamaráta, do ktorej sa sama aktívne zapojila, čo vyplynulo
z vykonaného dokazovania. Jednorazový útok obžalovaného D. a F. bol útokom z dôvodu ochrany ich
kamaráta, do ktorej sa poškodená L. sama zapojila a prvá udrela obžalovaného D.. Z dokazovania
vyplynulo, že sa jednalo iba o jedno sotenie a jeden úder. Obžalovaní nemohli vedieť, kto ich prvý

napadol, konali v nutnej obrane. Vyhodnotiac vykonané dôkazy na podklade vyššie uvedených úvah
dospel súd k záveru, že vina obžalovaného D. a F. zo žalovaného skutku 3/ nebola preukázaná. Bolo
preukázané,ževčasespáchaniaskutkubolauobžalovanýchdanániektorázokolností,ktorávylučovala
protiprávnosť činu, a to nutná obrana. V konaní nebol preukázaný ani úmysel obžalovaných D. a F.
poškodenej L. ublížiť. Obžalovaní sa iba bránili voči útoku. Obžalovaní D. aj F. sú bezúhonní, vedú
riadny život bez podobných konfliktov, od toho času (čo je už 9 rokov) vedú riadny život bez spáchania

protispoločenského konania obdobného charakteru, teda sa nedopustili žiadneho trestného činu ani
priestupku napr. proti občianskemu spolunažívaniu (obž. D. sa dopustil drobných priestupkov na úseku
cestnej premávky a F. sa žiadneho priestupku podľa lustrácii nedopustil).

V danom prípade je podľa názoru súdu nutné aplikovať ustanovenia o nutnej obrane ako okolnosť

vylučujúcu protiprávnosť činu. V konaní bolo nesporne preukázané, že poškodená L. prvá chytila
obžalovaného D., ktorý ju potom jedenkrát nechtiac sotil. Obžalovaného F. zozadu niekto udrel rukou, on
sa reflektívne otočil a jedenkrát udrel niekoho rukou, bola to L., avšak nemal úmysel jej ublížiť. V konaní
bolo preukázané, že poškodená L. požila v deň skutku značné množstvo alkoholu a sama sa zapojila
aktívnedokonfliktumedzichalanov,čovyplývazvýpovedísvedkovB.,R.,B.čiB..ÚtokobžalovanýchD.

čiF.bolobranounato,ževkonfliktevonku,kedyprišlibrániťB.C..Zvykonanéhodokazovaniavyplynulo,
že D. poškodenú L. sotil a F. reflektívne udrel rukou. Žiadne údery päsťou, podrazenie nôh či kopance
poškodenej L. v konaní neboli preukázané. Súd mal teda za preukázané, že v konaní obžalovaných D.
a F. dňa 26.7.2015 počas konfliktu vonku voči poškodenej L. išlo o nutnú obranu z dôvodu útoku im
neznámeho človeka z dôvodu svojej obrany. Nebolo teda preukázané zavinenie obžalovaných, ktoré

je obligatórnou zložkou subjektívnej stránky žalovaných trestných činov. Skutok, tak ako je opísaný
v obžalobe, vzhľadom na uvedené nemá znaky trestného činu, preto súd podľa § 285 písm. b) Trestného
poriadku obžalovaného 2/ D. N. X/ F. spod obžaloby ohľadom skutku 3/ oslobodil.

V danom trestnom konaní bolo prezentovaných niekoľko verzií priebehu troch konfliktov, skutkov 1/

prvý konflikt vnútri pri stole, skutok 2/ druhý konflikt vnútri pri stole, skutok 3/ tretí konflikt vonku na
parkovisku. Súd sa pri hodnotení dôkazov vysporiadal s týmito verziami a zistil skutkový stav tak, ako ho
popísalvyššie.VzmyslepríslušnýchustanoveníTrestnéhoporiadkusúdvykonaldokazovanievrozsahu
nevyhnutnom na rozhodnutie, pričom s rovnakou starostlivosťou objasňoval na hlavnom pojednávaní
okolnosti svedčiace proti obžalovaným, ako aj okolnosti svedčiace v ich prospech, vykonané dôkazy

vyhodnotil podľa svojho vnútorného presvedčenia, a to každý dôkaz a okolnosť súdeného prípadu
jednotlivo a všetky v ich súhrnne a vo vzájomnej súvislosti a dospel k záveru, že obžalovaných je
potrebné spod obžaloby oslobodiť aj v zmysle zásady in dubio pro reo (v pochybnostiach v prospech
obžalovaného). Aj zásada prezumpcie neviny spočíva v tom, že každý, proti komu sa vedie trestné
stíhanie sa považuje za nevinného, pokiaľ sa zákonnými dôkazmi nepreukáže opak. Táto zásada je

priamo zakotvená v medzinárodných dokumentoch garantujúcich základné ľudské práva a slobody.

Záverom okresný súd poukazuje na rozhodnutia Krajského súdu v Trenčíne, napr. konanie vedené
pod sp. zn. 2To/127/2019, rozhodnutie zo dňa 19.11.2019, kde odvolací súd poukazuje na to, že
námietky smerujúce vo svojej podstate len do hodnotenia vykonaného dokazovania, ktoré procesné

strany navrhujú vyhodnotiť inak ako prvostupňový súd, súd aj podľa odvolacieho súdu nedôvodné,
nakoľko aj prvostupňový súd hodnotí vykonané dôkazy v zmysle § 2 ods. 12 Tr. por. v súlade so zásadou
voľného hodnotenia dôkazov a podľa vlastného vnútorného presvedčenia. Odvolací súd nemôže preto
vstupovať do tohto hodnotenia dôkazov a nariadiť súdu nižšieho stupňa k akým záverom má dospieť.
Tiež súd poukazuje na konanie vedené pod sp. zn. 3To/41/2019 , rozhodnutie odvolacieho súdu zo

dňa 13.11.2019, kde odvolací súd poukazuje na hodnotenie vykonaných dôkazov, ktoré upravuje §
2 ods. 12 Tr. por., podľa ktorého orgány činné v trestnom konaní ako aj súd majú hodnotiť dôkazy
podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážený všetkých okolností prípadu
jednotlivo i v ich súhrne, nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgán činný v trestnom konaní aleboniektorá zo strán. Odvolací súd nemôže preto vstupovať do hodnotenia dôkazov a nariadiť súdu nižšieho
stupňa k akým záverom má dospieť. K otázke hodnotenia dôkazov odvolací súd dodal, že podľa
ustálenej súdnej praxe výrok o vine sa môže zakladať len na dôkazoch, ktoré boli vykonané zákonným

spôsobom a pritom celkom vylučujú pochybnosť, že sa stal skutok, že ho spáchal obvinený a pritom ako
trestne zodpovedný subjekt z hľadiska jeho príčetnosti. Náležité zistenie skutkového stavu vyžaduje, aby
každá okolnosť dôležitá pre rozhodnutie súdu bola spoľahlivo preukázaná tak, aby nemohla vzbudzovať
akúkoľvekpochybnosť.Zanáležitézistenieskutkovéhostavuvecipretonemožnopovažovaťlenzistenie
o pravdepodobnosti dokazovanej skutočnosti, keď výsledky dokazovania síce pripúšťajú možnosť

záveru, že existuje, avšak na druhej strane nevylučujú možnosť iného alebo celkom opačného záveru
(ako to bolo aj v tomto prípade). Ak po vykonanom dokazovaní zostanú pochybnosti o niektorej skutkovej
okolnosti (ako v danom prípade), dôležitej pre posúdenie veci, treba rozhodnúť v prospech obvineného
(pravidlo in dubio pro reo vyplývajúce zo zásady prezumpcie neviny). Z uvedeného okrem iného vyplýva,
že nestačí, ak je skutkový stav uvedený v obžalobe, teda konanie ako aj následok, aspoň sčasti
zachovaný oproti skutkovému stavu zistenému vykonaným dokazovaním, ale je potrebné, aby skutkový

stav bol preukázaný spoľahlivo, aby bola každá okolnosť dôležitá pre rozhodnutie súdu spoľahlivo
preukázaná bez vzbudzovania akejkoľvek pochybnosti. Súd na základe uvedeného rozhodol tak, ako
je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Ohľadom zranení, ktoré poškodení utrpeli súd záverom poukazuje na to, že z vykonaného dokazovania

a zisteného skutkového stavu nevyplýva, že práve obžalovaní spôsobili zranenia, ktoré utrpeli
poškodený C. C. (vo forme tržnej rany nad pravým aj ľavým obočím, vybitie 3 predných zubov, narazenie
sánky vpravo, hematóm v zadnej časti hlavy), poškodený L. A. (zranenia vo forme hematómu za
ušami, rozbitú hornú peru, odštiepenie časti predného horného zubu vľavo, podliatinu na ľavom pleci,
a pomliaždeniny na kĺboch rúk), poškodený M. B. (zranenia vo forme hematómu nad pravým okom a

odreninu ľavého lakťa, ktoré si vyžiadali jednorazové ošetrenie), poškodený L. C. (povrchové zranenie,
ktoré si nevyžiadali lekárske ošetrenie). Poškodený A. v deň konfliktu dostal bitku iba od B. C., brata
obžalovaného B. C., nikto iný ho nenapadol. Poškodený C. uviedol, že bol tiež napadnutý, no sám
páchateľa nevedel stotožniť, nevedel uviesť, kto mu vybil zuby. Poškodený B. tiež nevedel presne uviesť
kto koho bil pri stole. Poškodený C. uviedol, že pri prvom konflikte pri stole jeho sotil a trochu ho kopol

iba B. C. (žiadne zranenia vyžadujúce si lekárske ošetrenie mu však nevznikli), vonku bol konflikt, prišlo
veľa ľudí, nevedel, kto napadol jeho, nevedel ľudí identifikovať.
S trestným konaním bolo spojené adhézne konanie, teda bol uplatnený nárok na náhradu škody
poškodenými, ktorých súd v zmysle § 288 ods. 3 Trestného poriadku odkázal s ich nárokom na civilný
proces.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia prostredníctvom
Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom na Krajský súd v Trenčíne. Právo podať odvolanie neprináleží
tomu, kto sa tohto práva už výslovne vzdal. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho,
komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až

doručenie rozsudku.

Odvolanie môže podať prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku /§ 307 ods. 1 písm. a), ods.
2 Trestného poriadku/ a to v neprospech i v prospech obžalovaného /§ 308 ods. 1, ods. 2 Trestného
poriadku/.

Odvolanie môže podať obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka /§ 307 ods. 1 písm.
b) Trestného poriadku/.

Odvolanie môžu podať v prospech obžalovaného okrem obžalovaného a prokurátora i príbuzní

obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre nesprávnosť
výroku, ktorý sa týka obžalovaného). Prokurátor môže tak urobiť i proti vôli obžalovaného /§ 308 ods.
2 Trestného poriadku/.

Odvolanie môžu podať zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca

obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to v jeho prospech. Akje obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony
obmedzená, môže i proti vôli obžalovaného za neho v jeho prospech odvolanie podať aj jeho zákonný
zástupca alebo jeho obhajca /§ 308 ods. 2 Trestného poriadku/.

Odvolanie môže podať štátny orgán starostlivosti o deti a mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa
týka mladistvého obžalovaného, a t len v jeho prospech, a to aj proti jeho vôli /§ 345 ods. 1 Trestného
poriadku/.

Odvolanie môže podať poškodený, ktorý si uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku
o náhrade škody /§ 307 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku/, a to v neprospech obžalovaného. Ak je
poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu /
§ 68 Trestného poriadku/.

Odvolanie môže podať zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci /§ 307 ods. 1 písm.

d) Trestného poriadku/.

Osoba oprávnená podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môže ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.