Rozsudok – Ostatné ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 11. február 2025

Súd: Mestský súd Košice
Spisová značka: K2-22Cpr/4/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7622203779
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 02. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Júlia Malegová

ECLI: ECLI:SK:MSKE:2025:7622203779.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Košice, sudkyňou JUDr. Júliou Malegovou, v spore žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, C. D.

XXXX/XX, E., zastúpený JUDr. Petrom Fábrym, advokátom so sídlom Starosaská 11, Spišská Nová Ves,
proti žalovanému: Embraco Slovakia, s.r.o., so sídlom Odorínska cesta 2, Spišská Nová Ves, zastúpený
advokátskou kanceláriou AZARIOVÁ & RUŽBAŠÁN Law firm, s.r.o., Kmeťova 26, Košice, v konaní
o určenie rozsahu zodpovednosti zamestnávateľa za pracovný úraz, takto

r o z h o d o l :

I. Určuje, že žalovaný zodpovedá za pracovný úraz žalobcu, ktorý utrpel dňa 5.7.2021, v rozsahu 100 %.

II. Žalobca má nárok na náhradu trov konania proti žalovanému v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 19.7.2022, postúpenou tunajšiemu súdu dňa 16.8.2022

domáhal určenia, že žalovaný zodpovedá za pracovný úraz žalobcu v rozsahu 100 %. Žalobca
požadoval aj náhradu trov konania.

2. Žalobu odôvodnil tým, že pracoval ku dňu podania žaloby u žalovaného na základe pracovnej
zmluvy zo dňa 1.3.2021 ako výroba - nastavovač a v tomto pracovnom zaradení pracoval cca 3 roky
a 2 mesiace. V čase pracovného úrazu na tomto zaradení pracoval 2 roky 7 mesiacov a 4 dni. Dňa
5.7.2021 o 7.20 hod. utrpel pracovný úraz, pričom pracovná smena sa začína o 6.00 hod. a odpracoval

1 hod. a 20 minút. Kolega z nočnej zmeny žalobcovi odovzdal informácie súvisiace s predchádzajúcou
zmenou a žalobca zadelil prácu operátorom. Okolo 7.15 hod. počul, že automatická zváracia linka
obalov EM (rok výroby 2013 výrobca LEAS S.p.A.,Padova Taliansko) vydáva iný zvuk, nenakladá
pätky na zvárací automat ZV 302. Žalobca, aby nemusel preliezať vedenie lineárneho manipulátora,
dal pokyn operátorovi, aby prostredníctvom príkazu “34“ na ovládacom paneli posunul podávač pätiek
v krokovom móde. V tom zariadenie vykonalo predchádzajúci navolený pohyb, t.j. dal sa do pohybu
lineárny manipulátor LM 301 z pozície ZV 302 do pozície ZV 304. Žalobca nemal priestor, aby sa

vyhol pohybujúcemu manipulátoru LM 301, ktorý ho zasiahol a následne zatlačil medzi manipulátor a
zváraciezariadenieZV304.Prizásahužalobcaodtlačilvlastnousilouhornúčasťnakladaciehoprípravku
manipulátora. Spodná časť prípravku mu zachytila rebrá a brušnú časť tela. Manipulátor sa presunul
do koncovej polohy. Žalobca skríkol, operátor p. F. v šoku nestlačil stop tlačidlo, ale opätovne pomocou
ovládacieho panela uviedol lineárny manipulátor do spätného pohybu, ktorý pri spätnom chode opäť
narazil do poškodeného. Žalobca ešte po zásahu manipulátorom sám vyšiel zo zariadenia, kde mu
následne bola privolaná prvá pomoc. Žalobca sa podrobil operácii. Zamestnávateľ - žalovaný šetril

pracovný úraz a ako príčinu určil používanie nebezpečných postupov alebo spôsobov práce vrátane
konania bez oprávnenia, proti príkazu, zákazu a pokynom, zotrvanie v ohrozenom priestore. Žalovaný
v protokole o Správe zo šetrenia závažného pracovného úrazu uvádzal, že došlo k porušeniu LOTO
štandardu SOP 500175 v kapitole Dočasné prerušenie LOTO režimu, v prvej odrážke: „Odstráňte zozariadenia všetky nástroje, materiál a nežiadúce predmety. Všetky osoby sa musia zdržiavať mimo
nebezpečných, pohyblivých, energizovaných časti zariadenia.“ Zo strany zamestnanca malo dôjsť k
porušeniu LOTO štandardu SOP 500175 v kapitole 5) Zodpovednosti bod c) -Dotknuté osoby nesmú

zariadenie ani jeho časť v režime LOTO zapínať. V závere žalovaný konštatuje, že spoluzodpovednosť
zamestnanca je 70% a zamestnávateľa - žalovaného 30%. Prostredníctvom odborovej organizácie VZO
OZ KOVO Embraco-Slovakia, Odorínska cesta 2, Spišská Nová Ves žalobca požiadal o prehodnotenie
zodpovednosti za škodu pri pracovnom úraze. Pracovný úraz bol šetrený Inšpektorátom práce Košice
a č. Protokolu IKO-01-23-2.2/P-J2-22 zo dňa 24.2.2022 na strane 9 v bode 31 konštatuje: Zo strany

poškodeného nedošlo k porušenie zásad lock systému.

3. Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 19.10.2022 žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Uviedol,
že žalobca sa plne odvoláva na závery Inšpektorátu práce, resp. jeho Protokolu č. IKO-01-23-2.2/P-J2-
22 zo dňa 24.2.2022. Inšpektorát práce na podklade toho, že žalobca umiestnil LOTO kartu na ovládací
panel, zhodnotil, že žalobca neporušil zásady lock systému. V tejto súvislosti však žalovaný poukázal na

čl. 5 SOP 500175 (LOTO - bezpečnostný systém pri práci na zariadeniach) písm. b/, c/, e/, čl. 6.A.3., bod
1, odsek 2 príslušnej SOP, čl. 6.A.4. Z postupu žalobcu je jednoznačné, že porušil uvedené ustanovenia
a len samotný fakt, že umiestnil príslušnú LOTO kartu na ovládací panel, nestačí na skonštatovanie,
že svoje povinnosti neporušil. Žalobca tu mal v prvom rade v zmysle bodu 5, písm. e) zabezpečiť,
že zariadenie bude vyradené z prevádzky počas inštalácie, demontáže, údržby a servisných aktivít,

vrátane malých a častých činností tzv. „drobnej údržby“. Predmetný bod porušil žalobca z toho hľadiska,
že nezabezpečil, aby bolo zariadenie počas servisnej aktivity vyradené z prevádzky, keďže požiadal
svojho kolegu, aby príslušné zariadenie spustil. Rovnako je tu zrejmé porušenie bodu 6.A.4, keďže
žalobca sa za účelom spustenia zariadenia nevrátil k ovládaciemu panelu, odkiaľ bolo bezpečne možné
spustiť zariadenie. Podľa žalovaného je v rozpore s elementárnou spravodlivosťou, bez ohľadu na

aplikáciu objektívnej zodpovednosti, vyžadovať od zamestnávateľa zabezpečiť opatrenia pre akúkoľvek
situáciu, za akéhokoľvek scenáru, za účasti akýchkoľvek premenných. Rovnako nie je možné, aby bolo
odstránené, špeciálne pri takýchto druhoch práce, akékoľvek potenciálne nebezpečenstvo. Uvedené
vyplýva v konečnom dôsledku aj z legislatívy. Nie vždy je možné objektívne odstrániť nebezpečenstvo,
tobôž nie v prípade desiatok zložitých prístrojov, ktoré sa nachádzajú u žalovaného ako zamestnávateľa.

Napriek tomu má žalovaný rozsiahle a hĺbkové interné predpisy, ktorými zabezpečuje príslušnú ochranu
zamestnancov. Poukázal na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 155/2017 z
31. augusta 2017 a rozsudok Krajského súdu v Prešove, sp. zn.: 5S/56/2019 zo dňa 17.3.2022.
Žalobca bol v prvom rade povinný postupovať v súlade s príslušnými zákonnými ustanoveniami. Ako
vyplýva z výsledkov šetrenia zamestnávateľa a neskôr aj Inšpektorátu práce, žalobca prepol predmetné

zariadenie do manuálneho režimu. V tomto režime bol pohyb možný výslovne len za predpokladu
stlačenia príslušného tlačidla. Na zamedzenie takejto situácie žalobca v zmysle SOP 500175 vyznačil
ovládací panel zariadenia príslušným spôsobom (LOTO kartou), na podklade ktorého tretie osoby majú
vedomosť, že v priestoroch/na jednotlivých častiach stroja sa pracuje, resp. sú tam ľudia, preto nie
je dovolené spustiť stroj. Následne žalobca pristúpil k identifikácii poruchy. Dospel k záveru, že je

nevyhnutné posunúť časť zariadenia, čo však bolo v manuálnom režime možné len z ovládacieho
panelu, ku ktorému nemal prístup. Za týmto účelom bol žalobca povinný vrátiť sa k ovládaciemu panelu a
až tak manuálne posunúť príslušnú časť zariadenia. V takomto prípade by nedošlo k žiadnemu zraneniu
(aj v zmysle § 12, ods. 2, písm. g) ZoBOZP). V tomto prípade teda predmetný úraz vznikol tak, že
pomocný operátor, ktorého žalobca požiadal (napriek umiestnenej LOTO karte) o zadanie príslušného

kódu na pohyb jednej časti stroja, zadal príslušný kód, avšak tento kód nepotvrdil a následne stlačil
tlačidlo štart. Na tento pokyn stroj reagoval tak, že spustil poslednú potvrdenú operáciu, ktorá vyvolala
pohon iných častí stroja, ktoré spôsobili predmetné zranenie. V zmysle štandardov a vyššie uvedeného,
si mal žalobca zadávať kódy do stroja sám a mal opustiť priestor, čo on vedome nevykonal. Teda pohyb
lineárneho manipulátora bol zapríčinený práve nesprávnou manipuláciou, a porušením povinností zo

strany oboch zamestnancov. Tí sa spoliehali, resp. predovšetkým žalobca sa bez ďalšieho spoliehal
na to, že k pracovnému úrazu dôjsť nemôže, hoci si bol vedomý toho, že jeho postup je v rozpore
s bezpečnostnými pravidlami a dokonca zákonom, a rovnako tak si s ohľadom na svoje skúsenosti
musel byť vedomý toho, akým spôsobom sa zariadenie môže pohybovať. Poukázal na rozhodnutie
Najvyššieho súdu Českej republiky, sp. zn.: 21 Cdo 1239/2000. Podľa žalovaného došlo k porušeniu

predovšetkým štandardov SOP 500175, avšak aj SOP 037062. Uviedol aj štandard TEM 011812 –
povolenie na nerutinnú prácu, z ktorého explicitne vyplýva, že v prípade, ak nebezpečenstvo predstavujú
pohyblivé časti strojov a zariadení, je nevyhnutné izolovať oblasť tak, aby bol zabránený prístup tretích
osôb k činnosti zariadenia. Obaja zamestnanci boli riadne preškolení, mali niekoľkoročné skúsenosti spredmetným zariadením, teda boli osobami, mali dlhodobé skúsenosti a poznatky týkajúce sa obsluhy
zariadenia (pričom elementárne bezpečnostné prvky a postupy sú v zásade obdobné pre akýkoľvek stroj
– tu neboli dodržané), ktoré nepostupovali v zmysle § 12 ods. 2, písm. c) bod 2: a nekonali v súlade s

poznatkami, ktoré sú súčasťou vedomostí a zručností v rámci získanej odbornej spôsobilosti. Uvedené
je potrebné naviazať na ako interné predpisy žalovaného (napr. SOP 500175), tak prax žalobcu, ktorý
mal vedomosti o tom, ako zariadenie funguje, a čo pri danom postupe hrozí.

4. Žalobca vo svojich nasledujúcich písomných a ústnych vyjadreniach v podstatnom uvádzal, že po

danom pracovnom úraze žalovaný prijal bezpečnostné opatrenia, ktorými zabezpečil, že k takému úrazu
na danej linke už nemôže dôjsť. Žalovaný odprezentoval pred Inšpektorátom práce Košice vo svojom
vyjadrení prehľadnú grafiku správneho postupu pri činnosti, pri ktorej sa stal pracovný úraz žalobcu,
ktorá vyplýva z platných interných pravidiel žalovaného. Žalovaný nepredložil dôkaz o tom, že v čase
pracovného úrazu mal vypracovaný pracovný postup pri potrebných opravách, teda akým spôsobom
sa môžu vykonávať opravy snímača pätiek v stiesnenom priestore, či to musí vykonávať nastavovač

sám, alebo za pomoci svojich kolegov. Dokument SOP 500175, na ktorý sa žalovaný odvoláva je len
všeobecný, dokument platný pre všetky stroje a zariadenia, výrobné aj nevýrobné stroje. Nie je to
dokument vypracovaný osobitne pre zváraciu linku.
Naliehavý právny záujem na určení plnej zodpovednosti žalovaného za pracovný úraz preukazoval
prerušenými konaniami pred Sociálnou poisťovňou, pobočka Spišská Nová Ves o nárokoch na náhradu

za sťaženie spoločenského uplatnenia, bolestného, úrazového príplatku a náhrady nákladov spojených
s liečením.
K fotografiám predloženým žalovaným (č.l. 229-233) žalobca uviedol, že na fotografiách je pozícia osoby
z takej strany zariadenia, z ktorej do zariadenia nie je prístup, je tam zakázané chodiť. Preto nevedel,
akým spôsobom sa tam mal nastavovač prípadne údržbár, ktorý má vykonať danú opravu dostať.

Pokiaľ ide o fotografiu č. 3, tu bola znázornená oprava cez dopravník, ktorý má výšku 1,2m-1,3m. Daná
fotografia je skreslená, nakoľko porucha sa nestala v tej časti ako je osoba na fotografii, ktorá vykonáva
opravu. Porucha sa stala až v zadnej časti, kde z tejto pozície nie je dosah osoby na uvedenú časť
zariadenia. Preto bol žalobca nútený použiť posúvne schodíky na prekročenie dopravníka a vojdenie do
zariadenia a nachádzal sa tak v pozícii, ako to je na fotografii č. 1. a č. 2.

Keď žalovaný poukázal na to, že žalobcovi bol známy pohyb zariadenia, žalobca uviedol, že v čase keď
zadával pokyn operátorovi na pohyb zariadenia, zadával pokyn na pohyb tej časti zariadenia, kedy by
pri danom pohybe nebol ohrozený. Nezadával pokyn na pohyb tej časti zariadenia, ktorá ho pritlačila.
Poukázal tiež na rozdielnosť zabezpečenia dvoch podobných liniek u žalovaného, pričom na linke, na
ktorej sa nestal úraz je pohyb lineárního manipulátora v manuálním režime blokovaný.

Žalobca k výpovedi C. B. uviedol, že jeho pracovné zaradenie je údržbár – elektrikár, pričom on snímače
vymieňa, nie nastavuje. Potvrdil, že je potrebné prácu vykonávať na tomto mieste vo dvojici a nie je
určený žiaden operačný postup na odstránenie poruchy snímača pätiek. K výpovedi G. H. uviedol, že
z vonkajšej strany len naklonením sa cez lineárny manipulátor, nie je možné v tomto mieste nastavenie
snímača realizoval, lebo z tejto polohy nedotiahne na tento snímač. G. H. potvrdil, že neexistuje žiaden

predpis, ktorý by určoval postup pri oprave. C. I. len potvrdil, že opravy vykonáva sám, svojim spôsobom
a teda, že zamestnávateľ neurčil bezpečný pracovný postup na túto opravu. J. F. potvrdil, že nastala
iná situácia a preto robili vo dvojici so žalobcom. Nie je možné si jeho tvrdenie vykladať tak, že to
mal robiť žalobca sám. Vždy to závisí od situácie a typu poruchy. K dôveryhodnosti svedka p. K.
uviedol, že napriek tomu, že p. K. už nepôsobí ako údržbár u žalovaného a je uvoľneným funkcionárom

odborovej organizácie, neznamená to, žeby u žalovaného aj v súčasnosti nepoznal výrobné procesy a
prax u žalovaného, ako inak by mohol vykonávať funkciu zástupcu zamestnancov. Zároveň odborová
organizácia vykonáva taktiež kontrolnú činnosť u žalovaného podľa § 149 a § 239 Zákonníka práce.
Okrem kontrolnej činnosti má právo vyžadovať informácie a taktiež zákonom vyžadované inštitúty
prerokovať, či spolurozhodovať o nich. Zároveň ako zástupca zamestnancov je účastný aj pri riešení

stavu bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. Nemožno preto tvrdiť, žeby svedok p. K. bol úplne
vylúčený z výrobných procesov u žalovaného. K výpovedi svedka G. uviedol, že tento potvrdil, že
zariadenie, na ktorom sa stal pracovný úraz bolo najporuchovejšie, poruchy sa vyskytovali na dennej
báze a tieto odstraňovali nielen nastavovači ale aj operátori. Mal vedomosť o týchto poruchách, avšak
nebol stanovený žiaden konktrétny postup na odstraňovanie týchto porúch.

Na podklade zistení Národným inšpektorátom práce je nesporné a evidentné, že nastavovač by nevedel
zabezpečiť odstránenie vzniknutej anomálie na stroji, či vykonanie opravy držiaka snímača pätiek za
použitia karty LOTO v manuálnom režime bez vypnutia energie.Pokiaľ išlo o žalovaným predložený certifikát č. 556/3/2014-STR, Technickej inšpekcie, a.s., žalobca
poukázal na to, že jeho platnosť skončila 15.4.2019, certifikát nemal dlhodobú platnosť. Pokiaľ žalovaný
uvádza, že predložený certifikát potvrdzuje, že dané technické zariadenie bolo skontrolované a bolo

zistené, že spĺňa všetky bezpečnostné normy a predpisy, ktoré sú potrebné na jeho prevádzku,
žalobca mal za to, že certifikát konštatuje, že zariadenie spĺňa základné požiadavky bezpečnosti
technických zariadení overených skúškou, neupravuje ako zabezpečiť zamestnancovi bezpečnosť a
ochranu zdravia, aby čo najviac obmedzil nebezpečenstvo.
Zamestnávateľ podľa žalobcu nevykonal pred pracovný úrazom potrebné opatrenia, aby pracovný

prostriedok poskytnutý zamestnancovi na používanie bol prispôsobený tak, aby pri jeho používaní
bola zaistená bezpečnosť a ochrana zdravia vo všetkých priestoroch, pri oprave a pri údržbe.
Pohyb lineárneho manipulátora LN301 mal byť zaistený mechanicky, pohyblivé časti mali byť spojené
sbezpečnostnýmizariadeniamitak,abyvprípadenáhodnejmanipulácienemohlodôjsťkjehospusteniu.

5. Žalovaný vo svojich nasledujúcich písomných a ústnych vyjadreniach v podstatnom uvádzal, že

keďže v danom prípade ide o určovaciu žalobu v zmysle § 137 písm. c/ CSP je potrebné preukázať
naliehavý právny záujem žalobcu na požadovanom určení. Nie je v silách žalovaného popísať bezpečné
pracovné postupy pre vyše 600 zariadení a pre rôzne situácie, ktoré môžu nastať. Žalovaný prijal
smernicu SOP 500175 LOTO, ktorá popisuje univerzálne bezpečné pravidlá a postupy na zariadeniach
v inom ako bežnom prevádzkovom režime na zabezpečenie bezpečnosti zamestnancov vykonávajúcich

tieto aktivity. Táto smernica je súčasťou BOZP školenia od roku 2015, čo dokladá Plán výchovy a
vzdelávania platný v čase úrazu. Presný postup odstavenia energií pre zariadenie LM301 je popísaní
v LOTO štandarde SOP 037062. Keďže išlo o opakujúcu sa poruchu, ktorú vedel nastavovač vyriešiť
sám na základe SOP 501563 a podľa zaškolenia dodávateľom ako obsluhovať zariadenie, ktoré vo
výpovedi potvrdil sám žalobca a musela byť vykonaná na energizovanom zariadení, nebolo možné

aplikovať plnú ochranu na základe SOP 037062. Preto nastavovač mal aplikovať postup F. F. popísaný
v LOTO procedúre SOP 500175, ktorý bol predmetom pravidelných školení, ktorých sa zúčastňoval
aj žalobca. Žalovaný poukázal najmä na obsah školenia z roku 2016. Žalobca sa zúčastňoval aj
školenínapracoviskuformoupreškoleniavedúcimzamestnancomčodokazujeajabsolvovanéMesačné
školenie EHS z dňa 11.5.2020. Žalobca sám uviedol, že si bol vedomý pohybu časti zariadenia, ktorá

mu spôsobila zranenia v prípade navolenia kódu 70. Žalovaný mal teda za to, že postupy sú nastavené
tak, aby sa žiadny zamestnanec v čase pohybu akejkoľvek časti zariadenia nenachádzal v priestore,
v ktorom môže dôjsť k pohybu pohyblivých častí zariadenia. Žalobca vykonával opravu predmetného
zariadenia, nie p. F.. Žalobca s ohľadom na jeho dlhoročné skúsenosti a vedomosti o zariadeniach, ktoré
nastavoval a úpravy BOZP procesov sa nemal spoliehať na ľudský faktor a na to, že p. F. neurobí pri

zadávaní príkazu chybu. Nielen, že p. F. nemal zasahovať do zariadenia s vyvesenou LOTO kartou, no
na takúto akciu nemal byť ani len požiadaný zo strany žalobcu.
Mal za to, že často sa opakujúci problém a komplikovaný prístup do zariadenia nie je dôvodom
na obchádzanie pravidiel bezpečnosti skratkami a brania zodpovednosti do vlastných rúk žalobcom.
Žiaden BOZP postup obsiahnutý v smerniciach žalovaného ani v zákonnej právnej úprave neoprávňuje

zamestnanca, aby sa nedbanlivo nechal vystaviť ohrozeniu pohyblivej časti zariadenia pri vykonávaní
akejkoľvek opravy. Keďže postupy žalovaného to výslovne zakazujú a uvádzajú postupy, ktoré
tomuto majú zabraňovať. Žalovaný disponuje CE certifikátom na dané zariadenie od výrobcu, a
taktiež predmetné zariadenie má vystavený certifikát bezpečnosti v súlade s legislatívou. Certifikát č.
556/3/2014-STR zo dňa 30.4.2014 uvádza, že tak ako bol stroj uvedený do výroby, ten sa technicky

nemenil, preto tento certifikát je platný aj na ďalej, nakoľko, ak by bol vydaný nový certifikát, ten by sa
vyžadoval len v prípade, ak by boli technické zmeny uvedeného zariadenia. Preto podľa žalovaného
bola platnosť certifikátu aj v čase pracovného úrazu.
K hodnoteniu výpovede C. B. žalobcom žalovaný uviedol, že tento snímače nielen vymieňa, ale aj
nastavuje. Navyše p. B. síce vo svojej výpovedi uviedol, že prácu je potrebné vykonávať vo dvojici, avšak

s jasným záverom, že „Ja keď stojím v nebezpečnom priestore nikdy som nedal pokyn nastavovačovi
alebo operátorovi pokyn na pohyb nejakej časti stroja, až keď som opustil nebezpečný priestor.“ Čím len
potvrdil, že postupuje v zmysle SOP 500175 LOTO a BOZP školení, nakoľko pred pohybom pohyblivej
časti stroja opustí nebezpečný priestor. Podľa žalovaného z výpovede J. F. vyplynulo, že sa nejedná o
štandardný postup ako sa snažil žalobca preukázať. Navyše z výpovede je zrejmé, že linky si nastavuje

sám a tento postup zvolil, keďže mal rozrobenú inú prácu, čo žalobca potvrdil aj na pojednávaní zo
dňa 5.3.2024. Taktiež je z výpovedi zrejmé, že podávač mu zavadzal tak poprosil p. F. aby vykonal
pohyb, avšak z uvedeného je nepochybne zrejmé, že tento pohyb / príkaz 34 mohol byť zadaný až v
momente, kedy by sa žalobca nachádzal v bezpečnom priestore pri rešpektovaní SOP 500175 LOTO aBOZP školení. Žalobca sa snažil spochybniť výpoveď p. H. tým, že podľa neho nie je možné nastavenie
snímača takto zrealizovať, lebo aj z fotky č. 3 jasne vidieť, že takto nedotiahne na opravovaný snímač,
aby ho mohol nastaviť. Pričom na pojednávaní bolo podľa žalovaného jasne preukázané výpoveďou

svedka L. K. G. a predloženými fotkami, že takýto postup je možný, pričom nie je potreba vchádzať
do stroja, ak je zamestnanec vyšší, prípadne pri použití schodíkov, je možné vojsť do stroja z opačnej
strany, kde nie sú pohyblivé časti zariadenia. Spochybnil výpoveď svedka K., ktorý už u žalovaného
10 rokov nepracuje a predtým pracoval na pozícii údržbár, pričom žalobca pracoval na pozícii operátor
výroby. Podľa žalovaného je jeho výpoveď postavená na jeho osobných domnienkach a predpokladoch,

ktoré nie sú podložené faktami alebo konkrétnymi dôkazmi.
Žalobca nesplnil najzákladnejšiu povinnosť zavedenú operačným postupom SOP 500175 a to, že v čase
uvedenia zariadenia do pohybu sa musia všetky osoby zdržiavať mimo nebezpečných, pohyblivých,
energizovaných oblastí zariadenia. O čom bol žalobca uzrozumený a poučený. Na základe uvedeného
podľa žalovaného postup žalobcu nebol štandardným postupom na vykonanie predmetnej opravy.
Nie je preto možné pričítať za vinu zamestnávateľovi, že zamestnanec obchádzaním bezpečnostných

predpisov utrpel ujmu na zdraví, pričom z výpovedí je zrejmé, že zamestnanci boli poučení o tom, že sa
nemajú vystaviť ohrozeniu pohyblivých častí zariadenia.
Žalovaný tiež poukázal na to, že rozhodnutie Národného inšpektorátu práce vychádzalo z objektívnej
zodpovednosti žalovaného, ktorej sa nemôže žalovaný ako zamestnávateľ zbaviť, pričom práve v tomto
spore chcel žalovaný dokázať, že tejto sa môže zbaviť v zmysle ustanovení Zákonníka práce, keďže zo

strany žalobcu došlo k porušeniu interných predpisov BOZP. Žalovaný sa počas šetrenia pracovného
úrazu snažil byť súčinný a s Národným inšpektorátom práce spolupracovať. K zmene interných
predpisov došlo na základe povinnosti, ktorá bola žalovanému udelená. Nemožno žalovanému vyčítať,
že postupoval v súlade a podľa pokynov Inšpektorátu práce. Na základe uvedeného poukázal na úpné
zbavenie sa jeho zodpovednosti podľa § 196 ods. 1 Zákonníka práce.

Linky, na ktoré poukazoval žalobca a svedok K. nie sú technicky totožné a nie je možné ich ani
porovnávať. Žalovaný po úraze skúšal overovať či rovnaká situácia môže vzniknúť aj na druhej linke
a výsledok bol, že nemôže, pretože je inak technicky riešená. Výrobné linky u žalovaného majú ako
výsledný produkt kompresor, avšak v rôznych veľkostiach. Preto, ani proces výroby nemôže byť rovnaký
na každej linke. Rozdiel síce je vo výslednom procese ale najmä v odlišných použitých technológiách

na dosiahnutie finálneho produktu, aj vzhľadom na dizajn kompresora. Pri každom type kompresora je
použitá iná technológia výroby a teda každá linka má aj rozdielne bezpečnostné predpisy a postupy.
Nemožno to subsumovať pod to, že ide o totožné linky a rozdiel je iba v výslednom produkte. Každá
linka má svoju technológiu výroby a odlišné bezpečnostné predpisy. Nie všetky výrobne linky fungujú
na rovnakých výrobných procesoch. Obe linky ako linka NT tak aj EM boli posúdené ako bezpečné

a to nezávislým technickým orgánom k tomu určeným. Vzhľadom k tomu, že na výrobných linkách
nastávajú problémy rôzneho typu nie je reálne možné aby zamestnávateľ upravil interné predpisy pre
svojich zamestnancov tak, aby mali upravené všetky varianty opráv. Každá oprava je individuálna a
preto aj postup opravy je individuálny u každého zamestnanca. Zamestnávateľ preto upravil všeobecné
bezpečnostné predpisy, ktoré ak by boli zo strany žalobcu dodržané k pracovnému úrazu by nedošlo.

Na základe uvedeného žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť.

6. Súd vo veci nariadil pojednávania a vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou a vyjadreniami
sporových strán, listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v spise, výsluchom žalobcu a svedkov a zistil
tento skutkový stav:

7. Zo správy zo šetrenia závažného pracovného úrazu zo dňa 02.08.2021 (č.l. 3-5) vyplýva, že dňa
05.07.2021 počas rannej zmeny na zariadení ZV302 vznikla anomália, ktorá si vyžadovala nastavenie
snímača. Nastavovač (žalobca) uviedol stroj do manuálneho režimu, umiestnil na ovládací panel LOTO
kartu a vošiel do zúženého priestoru zariadenia medzi pohyblivý dopravník a zvárací automat. Žalobca

potreboval posunúť podávač pätiek, aby sa dostal k snímaču. Pri ovládacom paneli, bol prítomný
operátor J. F., ktorému žalobca dal pokyn, aby prostredníctvom príkazu „34“ na ovládacom paneli
posunul podávač. Operátor zadal príkaz „34“, ale ho nepotvrdil, čím preskočil krok v procese a stlačil
tlačidlo na vykonanie operácie, v tom zariadenie vykonalo predchádzajúci navolený pohyb - pohyb
lineárneho manipulátora, ktorý následne žalobcu zatlačil medzi manipulátor a zariadenie. Poškodený

(žalobca) odtlačil vlastnou silou prípravok manipulátora, ktorý sa posunul. Operátor pán F. v šoku
opätovne uviedol do spätného pohybu manipulátor pomocou ovládacieho panela, čím manipulátor opäť
narazil do poškodeného. Poškodený ešte po zásahu manipulátorom vyšiel zo zariadenia, následne
k nemu bola privolaná zdravotná pomoc.Zamestnávateľ v uvedenej správe konštatoval porušené predpisy zo strany zamestnávateľa, a to
nedostatočne popísaný postup na ovládanie zariadenia. Zo strany zamestnanca išlo o porušenie LOTO
štandardu SOP500175 v kapitole dočasné prerušenie LOTO režimu v prvej odrážke: “Odstráňte zo

zariadenie všetky nástroje, materiál a nežiadúce predmety. Všetky osoby sa musia zdržiavať mimo
nebezpečných pohyblivých, energizovaných častí zariadenia.“
V uvedenej správe taktiež zamestnávateľ špecifikoval opatrenia, ktoré bolo potrebné prijať po uvedenom
pracovnom úraze, a to technické opatrenia vo forme zmeny logistiky ovládania zariadenia – manipulátor,
nie je možné spustiť pri otvorených dverách, tiež redukcia rýchlosti manipulátora v manuálnom režime pri

zatvorených dverách, farebné rozlíšenie režimov manipulátora a ostatných podávačov a prebiehajúca
akcia – zabránenie spustenie stroja pokiaľ je osoba vo vnútri zariadenia. Ďalej to boli výchovné opatrenia
a to, opätovné preškolenie operátorov z LOTO štandardu, komunikácia o úraze so zamestnancami.
Ataktiežboliprijatéorganizačnéopatreniaato,zmenaSOP501568zváranieochranyprechodkynaobal
EM + automat, doplnená vizualizácia ovládania manuálnych pohybov a zákaz zdržiavať sa v priestore
stroja počas manuálnych pohybov.

8. Zo záznamu z komisie šetrenia úrazu vyplýva, že spoluzodpovednosť zamestnávateľa na vzniku
škody bola stanovená nasledovne, a to zo strany zamestnávateľa 30% a zo strany zamestnanca 70%.
S uvedeným stanovením zodpovednosti v zmysle správy súhlasil zástupca žalovaného, nesúhlasil
s ním zástupca zamestnancov pre bezpečnosť B. F., taktiež s uvedeným nesúhlasil žalobca a taktiež

ani odborový zväz OZ KOVO. Z vyjadrenia odborového zväzu KOVO vyplýva, že nesúhlasí so
stanovenou mierou zodpovednosti za vznik pracovného úrazu. Podľa ich názoru zo strany postihnutého
zamestnanca nedošlo k porušeniam, ktoré by v nadväznosti na § 196 Zákonníka práce umožnili
zamestnávateľovi zbaviť sa zodpovednosti.

9. Listom zo dňa 22.06.2022 (č.l. 6), odborová organizácia OZ KOVO Embraco – Slovakia požiadala
o prehodnotenie zodpovednosti za škodu pri pracovnom úraze žalobcu. Poukázala pri tom na
závery Inšpektorátu práce Košice a jeho Protokol zo dňa 24.02.2022 z ktorého vyplýva, že žalobca
nenesie za vznik pracovného úrazu žiadnu zodpovednosť, keďže z jeho strany neboli zistené
porušenia bezpečnostných predpisov. Odborová organizácia preto bola toho názoru, že žalobca má byť

odškodnený v plnej miere, to je 100%.

10. Z Protokolu Inšpektorátu práce Košice zo dňa 24.02.2022, č. IKO-01-23-2.2/P-J2-22 (č.l. 50-55)
vyplýva vyšetrenie príčin vzniku pracovného úrazu žalobcu, pričom inšpektorát práce konštatoval,
že zo strany žalobcu neboli zistené porušenie bezpečnostných predpisov. Zo strany zamestnávateľa

(žalovaného) došlo k porušeniu § 6 ods. 1 písm. a) zákona č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane
zdravia pri práci. V nadväznosti na § 3 ods. 1 a § 4 ods. 2 príloha č. 1, bod č. 2.16 nariadenia vlády
Slovenskej republiky č. 392/2006 Z. z. o minimálnych bezpečnostných a zdravotných požiadavkách pri
používaní pracovných prostriedkov, v tom, že nevykonal potrebné opatrenia, aby pracovný prostriedok
poskytnutý zamestnancovi na používanie bol prispôsobený tak, aby pri jeho používaní bola zaistená

bezpečnosť a ochrana zdravia zamestnanca vo všetkých priestoroch pri úprave a údržbe. Porušenie
spočívalo v tom, že lineárny manipulátor LM301 automatickej zváracej linky obalov EM v manuálnom
režime pri odblokovaných a otvorených ochranných dverách bez vypnutia elektrického pohonu, nebol
zaistený tak, aby nedošlo k jeho pohybu a následne k zasiahnutiu žalobcu – nastavovača, ktorý v tom
čase vykonával odstránenie poruchy snímača pätiek v stiesnenom priestore medzi vedeným lineárneho

manipulátora LM301 a zváracím automatom ZV302 automatickej zváracej linky obalov EM.

11. Listom zo dňa 07.03.2022 (č.l. 75-77) sa žalovaný vyjadril ku zisteným skutočnostiam uvedeným
v protokole o vyšetrení príčin vzniku pracovného úrazu.

12. Dodatkom č. 1, k Protokolu č. IKO-01-23-2.2/P-J2-22 zo dňa 24.02.2022 (č.l. 56-62) vyplýva, že
inšpektorát práce sa vysporiadal s námietkami žalovaného k uvedenému protokolu a zotrval na svojich
záveroch v uvedených v protokole zo dňa 24.02.2022.

13. Z prezenčnej listiny školenia LOTO a SAFE/STOP – správne aplikovanie, konaného dňa 11.05.2020

(č.l. 81) vyplýva, že uvedeného školenia sa zúčastnil aj žalobca a z prezenčnej listiny prevzatia LOTO
karty (č.l. 80) vyplýva, že uvedenú LOTO kartu si dňa 03.12.2020 žalobca prevzal.14. Žalovaný tiež predložil SOP 037062 účinné od dňa 17.07.2020, SOP 038329 účinné od 26.04.2021,
tiež štandard TEM 011812 povolenie na nerutinnú prácu, z ktorého vyplýva, že v prípade ak
nebezpečenstvo predstavujú pohyblivé časti strojov a zariadení je nevyhnutné izolovať oblasť, aby bol

zabránený prístup tretích osôb k činnosti zariadenia.

15. Z SOP 500175 účinným od 02.01.2022 a SOP 501563 účinným od 07.10.2022 (č.l. 113-127)
vyplývajú prijaté opatrenia žalovaným po pracovnom úraze žalobcu, a to najmä základné pokyny
a podmienky pre vstup do linky.

16. Z listov – zákazka údržby zo dňa 07.07.2021, 12.07.2021 a 29.07.2021 (č.l. 128-129) vyplýva, že na
lineárnom manipulátore LM301 došlo k modifikácii programu a zmene programu po pracovnom úraze
žalobcu.

17. Z rozhodnutí Sociálnej poisťovne, pobočka Spišská Nová Ves č. 3786-34/2023-SN zo dňa

28.03.2023, č. 2278-24/2022-SN zo dňa 27.09.2022, č. 2278-25/2022-SN zo dňa 27.09.2022, č.
2278-26/2022-SN zo dňa 27.09.2022, č. 2278-23/2022-SN zo dňa 27.09.2022 (č.l. 146-150) vyplýva,
že konania pred Sociálnou poisťovňou, pobočka Spišská Nová Ves v súvislosti s rozhodnutím o nároku
na náhradu za bolesť, nároku na náhradu nákladov spojených s liečením, nároku na náhradu za
sťaženie spoločenského uplatnenia žalobcu boli prerušené z dôvodu tohto sporu (K2-22Cpr/4/2022).

Z upovedomenia Sociálnej poisťovne pobočka Spišská Nová Ves zo dňa 27.09.2022 (č.l. 151) vyplýva,
že konanie v súvislosti so žiadosťou o úrazový príplatok bolo prerušené do skončenia tohto konania
(K2-22Cpr/4/2022). Uvedené vyplýva aj z rozhodnutia Sociálnej poisťovne pobočka Spišská Nová Ves
zo dňa 12.10.2021, č. rozhodnutia XXXX-X/XXXX-F. (č.l. 152-153).

18. Zo vzdelanostnej karty žalobcu (č.l. 170-171) vyplývajú školenia, ktorých sa žalobca, počas svojho
trvania pracovného pomeru u žalovaného, zúčastnil.

19. Zo štandardného operačného postupu SOP 500175 účinného odo dňa 20.10.2020, teda v čase
pracovného úrazu žalobcu (č.l. 180-191), pri dočasnom prerušení LOTO režimu vyplýva, že ak

komponent zariadenia, alebo niektorá z jeho konštrukčných celkov musí byť testovaná alebo
premiestnená počas činnosti na zariadení v režime LOTO a LOTO režim na zariadení musí byť
dočasne prerušený, musia byť dodržané nasledujúce kroky, odrážka prvá: „Odstránenie zo zariadenia
všetky nástroje, materiál a nežiadúce predmety. Všetky osoby sa musia zdržiavať mimo nebezpečných
pohyblivých energizovaných oblastí zariadenia.“

20. Certifikátmi o bezpečnosti zváracej linky a certifikátom EC (č.l. 163-166) žalovaný preukazoval
bezpečnosť automatickej zváracej linky obalov EM. Z certifikátu č. 556/3/2014-STR zo dňa 30.04.2014
vyplýva, že uvedené sa týka automatickej zváracej linky obalov EM s tým, že týmto certifikátom bolo
potvrdené, že zariadenie spĺňa základné požiadavky bezpečnosti technických zariadení overených

skúškou, pričom platnosť certifikátu bola do 15.04.2019.

21. Z prezentácie ku školeniu z mája 2020, pričom išlo o mesačné školenie EHS (č.l. 172-178) vyplýva,
čo bolo predmetom tohto školenia, ako aj obsah školenia.

22. Z pracovnej zmluvy zamestnanca žalovaného J. F. zo dňa 25.09.2015 (č.l. 193-196) vyplýva,
že na podklade dojednaného druhu práce, operátor výroby I a uvedeného popisu práce, bol pán F.
zamestnancom pracujúcim na pozícii operátor, čo bola podľa vnútorného predpisu žalovaného, osoba
oprávnenázasahovaťdostroja,nakoľkovpopiseprácemalobsluhutechnickýchzariadenístrojov.Popis
práce zamestnanca J. F., ktorý ako operátor výroby I: „vykonáva základné aj stredne náročné operačné

funkcie vo výrobnom procese v súlade s POP, prípadne vyplývajúce z plnenia úloh oddelenia, jedná sa
najmä o obsluhu technických zariadení, strojov zabezpečenie zásobovania výrobného procesu, kontrola
kvality prijímaného materiálu, vykonávaných operácií s cieľom splniť plánované úlohy v oblasti kvality,
nákladov, produkcie, BOZP.“

23.Fotografiamič.1-5(č.l.229-233)súpreukazovanépozície,vakýchsažalobcanachádzal,respektíve
mohol nachádzať pri uvedenom pracovnom úraze.24. Z rozhodnutia Národného inšpektorátu prácu č. NIP/NIP_PO/BEZ/2023-4393, O-63/2024 zo dňa
12.04.2024 (č.l. 284-292) vyplýva, že žalovanému bola uložená pokuta 20.000 eur, a to za porušenie
povinnosti stanovej predpismi uvedenými v ust. § 2 ods. 1 písm. a) bod 3 zákona o inšpekcii práce,

v dôsledku ktorých vznikol dňa 05.07.2021 o 07:20 hod. na mieste: hala Lisovňa, obalová linka-
automatická zváracia linka obalov EM rok výroby 2013, výrobca LEAS S. p. A, Padova, Taliansko-
zvárací stroj ZV302 a lineárny manipulátor LM301 v. č. 1413X, typ X1, rok výroby 2013, výrobca LEAS
S. p. A, Padova, Taliansko, pracovný úraz Peter Mati, ktorým bola spôsobená ťažká ujma na zdraví
postihnutého v zmysle ust. § 3 písm. l bod 5 zákona č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri

práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej zákon o bezpečnosti
a ochrane zdravia pri práci), teda úraz s ťažkou ujmou na zdraví – poškodenie dôležitého orgánu
- panvová a brušná oblasť vrátane orgánov, konkrétne za porušenie: § 6 ods. 1 písm. a) zákona o
bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci v nadväznosti na ust. § 3 ods. 1 a ust. § 4 ods. 2 a prílohy
č. 1, bod č. 2.16 Nariadenia vlády SR č. 392/2006 Z. z. o minimálnych bezpečnostných a zdravotných
požiadavkách pri používaní pracovných prostriedkov (ďalej NV SR č. 392/2006 Z. z.) spočívajúce v

tom, že účastník konania ako zamestnávateľ v záujme zaistenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci
nevykonal opatrenia so zreteľom na všetky okolnosti týkajúce sa práce a v súlade s právnymi predpismi
a ostatnými predpismi na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci ku dňu vzniku pracovného
úrazu poškodeného A. B., t. j. ku dňu 05.07.2021 nezabezpečil, aby pracovný prostriedok poskytnutý
zamestnancovi na používanie bol prispôsobený tak, aby pri jeho používaní bola zaistená bezpečnosť a

ochrana zdravia zamestnanca, tak aby vyhovoval minimálnym požiadavkám na pracovný prostriedok, a
to tak aby zamestnanec mal zaistený bezpečný prístup a bezpečnosť vo všetkých priestoroch pri výrobe,
úprave a údržbe, konkrétne nezabezpečil, aby lineárny manipulátor LM301 v manuálnom režime, pri
odblokovaných a otvorených ochranných dverách, bez vypnutia elektrického pohonu bol zaistený tak,
aby nedošlo k jeho pohybu a následne k zasiahnutiu p. A. B. - nastavovača, ktorý v tom čase vykonával

odstránenie poruchy snímača pätiek v stiesnenom priestore medzi vedením lineárneho manipulátora
LM301 a zváracím automatom ZV302 automatickej zváracej linky obalov EM, čo spôsobilo pohyb
manipulátora LM301, ktorý poškodeného zasiahol a následne zatlačil medzi manipulátor a zváracie
zariadenie ZV304, čo malo za následok vznik pracovného úrazu s ťažkou ujmou na zdraví poškodeného
A. B..

25. Z odpovedí zodpovedného zamestnanca žalovaného L. A. D. na otázky odborového zväzu
KOVO (č.l. 300-301) vyplýva, že existuje individuálny LOTO štandard, ktorý je umiestnený na stroji
SOP037062. LOTO režim bolo potrebné aplikovať na základe predpisu LOTO-SOP500175, bod 6,
proces. Taktiež na pravidelnom BOZP školení, ktoré sa vykonáva každé 2 roky sa v kapitole zlaté

pravidlá, pravidlo č. 2 slide 42 píše, že LOTO je potrebné aplikovať pred akýmkoľvek zásahom do
stroja. Proces SAFE/STOP je aplikovateľný po dôkladnom zvážení, vždy vo vzťahu ku konkrétnemu
zariadeniu. Povolenie pre popísané činnosti v SOP, akým je aj nastavenie stroja, čiže ak nie je
možnosť použiť LOTO (celková eliminácia energii) použije sa režim SAFE/STOP. Pri malých výmenách
nástrojov, ich úpravách, nastavení stroja, iných menších servisných činnostiach, ktoré sú vykonávané

počas bežných výrobných operácii, musí byť použité minimálne alternatívne opatrenie SAFE/STOP,
proces vo forme, ktorá poskytne dostatočnú a účinnú ochranu. Pri SAFE/STOP procese je potrebné
zhodným spôsobom využiť tlačidlá zastavenia stroja bezpečnostného tlačidla, alebo tlačidla núdzového
zastavenia (prípadne prepínača do manuálneho režimu) tak, aby sa zabezpečila účinná ochrana
pracovníkov. V celej spoločnosti žalovaného neexistuje postup, ktorý by popisoval proces výmeny, alebo

nastavenia snímača. Tento postup nie je popísaný a závisí výslovne od rozhodnutia kompetentného
pracovníka, ktorý úkon vykonáva. Pracovníci na ostatných zmenách nepotvrdili možnosť viacerých ako
jedného spôsobu ovládania stroja a nemali skúsenosť z minulosti o spôsobe, akým daným operátor
spustil stroj.

26. Z výpovede svedka G. H. pred Inšpektorátom práce Košice zo dňa 24.09.2021 vyplýva, že neexistuje
žiaden predpis okrem LOTO štandardu, ktorý by konkrétne určoval postup pre opravu nastavenia
snímača polohy podávača pätiek. Opravu snímača nie je možné vykonávať pri úplne vypnutom stroji,
to je bez energii. Nastavenie je možné vykonať aj samostatne bez potreby druhej osoby. On pri oprave
daného snímača na uvedenom stroji ZV302 neliezol do priestoru medzi manipulátor a stroj, vykonal

opravu z vonkajšej strany, tj. bol naklonený cez lineárny manipulátor, výmenu robil sám bez operátora.
Po vzniku úrazu boli žalovaným prijaté opatrenia a to, že počas celého chodu lineárneho manipulátora
v manuálnom režime, je potrebné držať tlačidlo pohonu počas celého chodu stroja, taktiež je spomalená
rýchlosť manipulátora.27. Z výpovede J. F. pred Inšpektorátom práce Košice zo dňa 06.07.2021 vyplýva, že k pracovnému
úrazu došlo tak, ako to popísal žalobca vo svojej žalobe. Jeho pracovnou náplňou na pozícii operátora

linkyje,žezadávaochrankustrojovú,ktorájeumiestnenánakoncilinky,kontrolujekvalituzvarov,spúšťa
stroj, teda linku do automatického režimu, vykonáva pokyny zadávaním cez ovládací panel pri krokovom
režime. Údržbu nastavovania linky vykonáva technik linky. Aj v minulosti sa vyskytla takáto porucha,
pričom technik denne lezie do priestoru, kde došlo k úrazu aj kvôli iným poruchám, kvôli pätkám, cca
raz za týždeň. Na danej linke sa nevyužíval LOTO systém, ten sa využíva na iných strojoch a linkách.

28. C. I. vo svojej výpovedi pred Inšpektorátom práce Košice dňa 24.09.2021 uviedol, že pred vznikom
úrazu žalobcu snímač pätiek na danej strane nenastavoval, ani nevymieňal. Prvýkrát to robil asi mesiac
po úraze žalobcu, robil to sám bez pomoci operátora, pričom sedel na manipulátore. Bez toho, aby
si sadol na manipulátor, stal by z vonkajšej strany manipulátora napríklad na schodíkoch, nevedel by
snímač opraviť, pretože by na snímač nevidel, či sníma alebo nesníma, musel byť bližšie. Pri oprave

nikdy nevstupoval do priestoru, ale sedel na dopravníku ako to uviedol. Opravu vykonával sám. Poruchy
nie je možné odstrániť pri vypnutom stroji bez energie.

29. Z výpovede C. B. pred Inšpektorátom práce Košice zo dňa 24.09.2021 vyplýva, že nastavovanie
snímačov robia aj zoraďovači, výmenu snímača robia údržbári. Pri výmene snímača idú aj do

stiesneného priestoru, lebo inak to nie je možné vykonať. Pri nastavovaní podlezie manipulátor,
nezvykne si na neho sadať, lebo tým dochádza k poškodeniu dela manipulátora. Prácu je potrebné
vykonať vo dvojici. Na podávači pätiek je 9 snímačov, 4 snímače na zdvihu, nie všetky snímače je možné
vidieť z prednej strany. Ďalej uviedol, že nie je určený žiadny operačný postup na odstránenie poruchy
snímača na tomto mieste, takže každý si to robí po svojom. On keď stojí v nebezpečnom priestore, nikdy

nedal pokyn nastavovači, alebo operátorovi na pokyn, na pohyb nejakej časti stroja až kým neopustil
nebezpečný priestor.

30. Žalobca vo svojej výpovedi, na pojednávaní konanom dňa 14.11.2023, opísal ako došlo
k predmetnému úrazu. V podstatnom uviedol, že vošiel medzi dopravník a zvárací stroj s tým, že odstráni

poruchu, potreboval však vykonať jeden pohyb. Uviedol, že v dôsledku pracovného úrazu ma doteraz
zdravotné problémy a stále sa lieči. Absolvoval všeobecné školenia, avšak nie špeciálne školenia, ako
technika linky. Uviedol, že uvedená linka je dokončená z polovice, pričom na obdobnej dokončenej linke
nie je možný pohyb zariadenia pri otvorených dverách, tak ako to bolo na danej linke. Bolo mu známe,
že ak zadá kód 34, ktorý aj zadal, tak daný pohyb stroja ho nemohol ohroziť, avšak pri zadaní daného

kódu bol vykonaný iný pohyb linky ako predpokladal. Keďže pri oprave daného snímača bolo nutné
vidieť na uvedený snímač pri posunutí, preto bolo nutné, aby bol v danom priestore a videl to. Snímač
nezosnímal podanie komponentov (pätiek) z uvedeného dôvodu sa zastavila celá linka, išlo o bežnú
poruchu, ktorú musel technik odstraňovať. Uvedená porucha sa vyskytovala v priemere raz za dva dni.
Obdobné poruchy, ako bola tá, pri ktorej došlo k pracovnému úrazu, sa vyskytovali často, a to 8 až

10 - krát za zmenu, kedy museli zastaviť linku a vojsť do uvedeného zariadenia a opravovať poruchy.
Všetky tieto poruchy bolo nutné odstraňovať pri zapnutej elektrickej energii v manuálnom režime, keďže
to boli väčšinou poruchy snímačov, ktoré nebolo možné odstrániť pri vypnutej elektrickej energii. K týmto
poruchám dochádzalo dlhodobo a všetci nadriadení o týchto poruchách vedeli, vedeli, že je to na
dennej báze, riešili to aj s technológmi. Avšak konkrétny postup týchto drobných opráv žalovaným nebol

stanovený. Nebol stanovený ani postup uvedený v tomto spore žalovaným, a to, že v prípade poruchy
a pohybu zariadenia, je povinný nastavovač opustiť priestor, sám zadať kód a vrátiť sa späť. Obsah
školení BOZP bol stále len všeobecný, nikdy nešlo o konkrétne postupy týkajúce sa bezpečnosti na
konkrétnych linkách.

31. Svedok L. K. G. vo svojej výpovedi na pojednávaní konanom dňa 05.03.2024 v podstatnom uviedol,
že deň, keď sa stal pracovný úraz nebol v práci, čiže až následne komunikoval so svedkami udalosti,
účastníkom tejto udalosti nebol. Uviedol, že pri aplikovaní LOTO sa musia vypnúť všetky energie stroja,
čo pri tomto danom prípade nebolo možné. Preto sa aplikovala procedúra SAFE/STOP. Žalobca označil
ovládací panel kartou a vstúpil do stroja, kde vykonával opravu. Podľa svedka, procedúra LOTO hovorí

o tom, že pri zadávaní manuálnych pohybov, teda pri akomkoľvek pohybe zariadenia musí byť osoba
mimo týchto zariadení. K spôsobu opravy snímača pätiek v tej časti stroja, kde sa stal pracovný úraz
sa svedok vyjadroval len na základe sprostredkovaných informácii od ostatných pracovníkov, akým
spôsobom túto opravu vykonávajú. Uvedenú informáciu nepodal z vlastnej skúsenosti, teda sám opravusnímača pätiek nevykonával. Uviedol, že súčasťou všetkých BOZP školení je aj procedúra LOTO,
dokonca je tam aj video, kde je postavená figurína, ktorá simuluje náraz lineárneho manipulátora.
Nastavovači sú zaškolení na viacero strojov, nielen na tento konkrétny stroj, kde sa stal pracovný úraz,

čiže oni sú oprávnení riešiť poruchy. Uviedol, že u žalovaného sú dve podobné linky, jedna z nich je tá, na
ktorej sa stal pracovný úraz. Na druhej linke však po vypnutí elektrickej energie nemôže nastať pohyb.
Školenie ohľadom procedúry LOTO sa vzťahuje na všetky stroje, nie na konkrétne zariadenie, keďže
nebol konkrétne na školení BOZP, na ktorom sa zúčastnil žalobca, nevedel uviesť, či na uvedenom
školení bol preberaný bezpečnostný postup pri opravách zariadenia. Pokiaľ ide o 2 spomínané podobné

linky, rozdiel medzi nimi je ten, že sa tam vyrába iný typ (model) obalu. Sú tam identické lineárne
manipulátory, stroje medzi ktorými ten manipulátor kusy prekladá sú rozdielne. Svedok ďalej uviedol, že
ma vedomosť o tom, že poruchy na zariadení, kde sa stal pracovný úraz boli opakované, vyskytovali
sa niekoľkokrát denne, avšak nie pri každej poruche alebo oprave bolo potrebné vchádzať do vnútra
zariadenia. Uvedené zariadenie bolo najporuchovejšie, dlhodobo poruchové zariadenie, bežne tieto
poruchy odstraňovali aj operátori danej linky. Keďže je nadriadeným žalobcu (aj keď nie priamym),

o týchto poruchách mal vedomosť. O konkrétnom postupe pri opravách a teda, že zamestnanci porušujú
LOTO procedúru vedomosť nemal. Upresnil, že na konkrétnej linke, kde je 7 strojov, je daný stroj
najporuchovejší. Konkrétny postup úpravy porúch na danom zariadení nebol stanovený, keďže to
nepovažovali za potrebné, nakoľko bola stanovená procedúra LOTO. Uviedol, že je potrebné zabezpečiť
stroj pred akýmkoľvek pohybom zariadenia v manuálnom režime.

32. Svedok C. K. vo svojej výpovedi, na pojednávaní konanom dňa 17.09.2024, uviedol, že v danom
prípade bol zamestnávateľ povinný mať vypracovaný detailný postup, ako vykonávať opravy na danej
pracovnej linke. Pri šetrení úrazu na požiadanie zamestnávateľ bol schopný takýto postup predložiť.
Postup pred úrazom bol iba všeobecný a platný pre všetky stroje u žalovaného. Po úraze žalovaný

urobil zásahy do technológie stroja tým, že upravil program. V súčasnej dobe sa už takýto úraz nemôže
zopakovať, pretože ani chybou zamestnanca sa tento stroj už nedá spustiť pri opravách. U žalovaného
sú 2 takmer identické linky. Tá druhá linka, na ktorej sa nestal pracovný úraz, na tejto už tieto opatrenia
zavedené boli. Už pred úrazom zamestnanci a obsluha uvedenej linky upozorňovali technológa a ich
nadriadeného, že je potrebné túto linku upraviť. Táto komunikácia prebiehala ústne. Uviedol, že vedenie

spoločnosti ho ako predsedu odborového zväzu KOVO informovalo o výsledku šetrenia inšpektorátu
práce, avšak aké zmeny vykonal žalovaný, ako zamestnávateľ vo vzťahu k nastaveniu stroja po
tomto pracovnom úraze sa dozvedel len od iných zamestnancov, nie priamo od zamestnávateľa.
Uviedol, že každá oprava je svojská a nie rutinná, každý zamestnanec si určí svoj postup pri daných
opravách. U žalovaného neexistuje žiaden konkrétny postup, ktorý by si mohli zamestnanci naštudovať

pri opravách a podľa neho postupovať. Uviedol tiež, že poruchy na danom zariadení, kde sa stal
pracovný úraz boli opakované, vyskytovali sa niekoľkokrát do dňa a tieto sa vyskytovali dlhodobo
niekoľko rokov. Nadriadení o uvedených poruchách mali vedomosť, nakoľko každé ráno sa stretávajú
nadriadení zamestnanci a obsluha linky, teda technici a nastavovači, ktorí referujú za predošlý deň,
koľko sa vyrobilo. Vtedy uvádzajú aj tieto poruchy. Kde konkrétne boli poruchy a ako ich odstránili,

to sa však už nikto nepýta. Akým teda spôsobom sa vykonávali opravy týchto porúch nadriadených
nezaujímalo. Zo strany zamestnávateľa neboli dané ani ústne pokyny na postup pri týchto častých
opravách. Zamestnanci na školeniach nie sú poučení o tom, akým spôsobom majú postupovať pri
opravách na daných linkách. V SOP, ktoré sa prečítajú na školeniach, nie je napísaný pracovný postup
zabezpečenia lineárneho manipulátora pred pohybom v prípade opravy porúch. U žalovaného toto

nebolo zabezpečené ani mechanicky, nie to ešte elektronicky.

33. Zistený skutkový stav posúdil podľa týchto ustanovení právnych predpisov:

Podľa § 151 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), skutkové

tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.

34. Podľa § 146 ods. 1 zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonníka práce (ďalej len “ZP“), ochrana práce je
systém opatrení vyplývajúcich z právnych predpisov, organizačných opatrení, technických opatrení,
zdravotníckych opatrení a sociálnych opatrení zameraných na utváranie pracovných podmienok

zaisťujúcich bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci, zachovanie zdravia a pracovnej schopnosti
zamestnanca. Ochrana práce je neoddeliteľnou súčasťou pracovnoprávnych vzťahov.35. Podľa § 147 ods. 1, 2 ZP, zamestnávateľ je v rozsahu svojej pôsobnosti povinný sústavne
zaisťovať bezpečnosť a ochranu zdravia zamestnancov pri práci a na ten účel vykonávať potrebné
opatrenia vrátane zabezpečovania prevencie, potrebných prostriedkov a vhodného systému na riadenie

ochrany práce. Zamestnávateľ je povinný zlepšovať úroveň ochrany práce vo všetkých činnostiach a
prispôsobovať úroveň ochrany práce meniacim sa skutočnostiam. Ďalšie povinnosti zamestnávateľa v
oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci upravuje osobitný zákon.

36. Podľa § 148 ods. 1, 2 ZP, zamestnanci majú právo na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri

práci, na informácie o nebezpečenstvách vyplývajúcich z pracovného procesu a pracovného prostredia
a o opatreniach na ochranu pred ich účinkami. Zamestnanci sú povinní pri práci dbať o svoju bezpečnosť
a zdravie a o bezpečnosť a zdravie osôb, ktorých sa ich činnosť týka. Ďalšie práva a povinnosti
zamestnancov v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci upravuje osobitný zákon.

37.Podľa§195ods.1ZP,akuzamestnancadošlopriplnenípracovnýchúlohalebovpriamejsúvislostis

ním k poškodeniu zdravia alebo k jeho smrti úrazom (pracovný úraz), zodpovedá za škodu tým vzniknutú
zamestnávateľ, u ktorého bol zamestnanec v čase pracovného úrazu v pracovnom pomere.

38. Podľa § 195 ods. 2 ZP, pracovný úraz je poškodenie zdravia, ktoré bolo zamestnancovi spôsobené
pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním nezávisle od jeho vôle krátkodobým, náhlym

a násilným pôsobením vonkajších vplyvov.

39. Podľa § 195 ods. 6 ZP, zamestnávateľ zodpovedá za škodu, aj keď dodržal povinnosti vyplývajúce
z osobitných predpisov a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, ak
sa zodpovednosti nezbaví podľa § 196.

40. Podľa § 196 ods. 1 písm. a/ ZP, zamestnávateľ sa zbaví zodpovednosti celkom, ak preukáže, že
jedinou príčinou škody bola skutočnosť, že škoda bola spôsobená tým, že postihnutý zamestnanec
svojím zavinením porušil právne predpisy alebo ostatné predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany
zdravia pri práci, alebo pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, hoci s nimi bol

riadne a preukázateľne oboznámený a ich znalosť a dodržiavanie sa sústavne vyžadovali a kontrolovali.

41. Podľa § 196 ods. 2 písm. a/ a c/ ZP, zamestnávateľ sa zbaví zodpovednosti sčasti, ak preukáže, že
a) postihnutý zamestnanec porušil svojím zavinením právne predpisy alebo ostatné predpisy, alebo
pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, hoci s nimi bol riadne a preukázateľne

oboznámený, a že toto porušenie bolo jednou z príčin škody,
c) zamestnancovi vznikla škoda preto, že si počínal v rozpore s obvyklým spôsobom správania sa
tak, že je zrejmé, že hoci neporušil právne predpisy alebo ostatné predpisy, alebo pokyny na zaistenie
bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, alebo osobitné predpisy, konal ľahkomyseľne a musel si pritom
byť vzhľadom na svoju kvalifikáciu a skúsenosti vedomý, že si môže privodiť ujmu na zdraví.

42. Podľa § 196 ods. 3 ZP, ak sa zamestnávateľ zbaví zodpovednosti sčasti, určí sa časť škody, za
ktorú zodpovedá zamestnanec, podľa miery jeho zavinenia. V prípade uvedenom v odseku 2 písm. c)
sa zamestnancovi uhradí aspoň jedna tretina škody.

43. Podľa § 196 ods. 4 ZP, pri posudzovaní, či zamestnanec porušil právne predpisy alebo ostatné
predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci [ odsek 1 písm. a) a odsek 2 písm. a)],
alebo osobitné predpisy, nemožno sa dovolávať len všeobecných ustanovení, podľa ktorých si má každý
počínať tak, aby neohrozoval svoje zdravie a zdravie iných.

44. Podľa § 6 ods.1 písm. a), b), c), d), f), i), j) k), l) zák.č. 124/2006 Z.z. o bezpečnosti a ochrane
zdraviapripráciaozmeneadoplneníniektorýchzákonov(ďalejlen„ZoBOZP“),zamestnávateľvzáujme
zaistenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci je povinný
a)vykonávaťopatreniasozreteľomnavšetkyokolnostitýkajúcesapráceavsúladesprávnímipredpismi
a ostatnými predpismi na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci,

b) zlepšovať pracovné podmienky a prispôsobovať ich zamestnancom; zohľadňovať pritom meniace sa
skutočné a predvídateľné okolnosti a dosiahnuté vedecké a technické poznatky,
c) zisťovať nebezpečenstvá a ohrozenia, posudzovať riziko a vypracovať písomný dokument o posúdení
rizika pri všetkých činnostiach vykonávaných zamestnancami,d) zabezpečovať, aby pracoviská, komunikácie, pracovné prostriedky, materiály, pracovné postupy,
výrobnépostupy,usporiadaniepracovnýchmiestaorganizáciapráceneohrozovalibezpečnosťazdravie
zamestnancov a na ten účel zabezpečovať potrebnú údržbu a opravy,

f) odstraňovať nebezpečenstvo a ohrozenie, a ak to podľa dosiahnutých vedeckých a technických
poznatkov nie je možné, vykonať opatrenia na ich obmedzenie a pripravovať opatrenia na ich
odstránenie,
i) určovať bezpečné pracovné postupy,
j) určovať a zabezpečovať ochranné opatrenia, ktoré sa musia vykonať, a ak je to potrebné, určovať a

zabezpečovať ochranné prostriedky, ktoré sa musia používať,
k) písomne vypracovať, pravidelne vyhodnocovať a podľa potreby aktualizovať koncepciu politiky
bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci obsahujúcu zásadné zámery, ktoré sa majú dosiahnuť v
oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, a program realizácie tejto koncepcie, ktorý obsahuje
najmä postup, prostriedky a spôsob jej vykonania; to sa nevzťahuje na zamestnávateľa, ktorý
zamestnáva menej ako 11 zamestnancov, a na zamestnávateľa, ktorého kód podľa štatistickej

klasifikácie ekonomických činností nie je uvedený v prílohe č. 1,
l) vydávať vnútorné predpisy, pravidlá o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a dávať pokyny na
zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci.

45. Podľa § 12 ods. 2 písm. a/ zákona č. 124/2006 Z. z. ZoBOZP, zamestnanec je povinný dodržiavať

právne predpisy a ostatné predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, pokyny na
zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, zásady bezpečnej práce, zásady ochrany zdravia pri
práci a zásady bezpečného správania na pracovisku a určené pracovné postupy, s ktorými bol riadne
a preukázateľne oboznámený.

46. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 392/2006 Z.z. o minimálnych bezpečnostných a zdravotných
požiadavkách pri používaní pracovných prostriedkov, zamestnávateľ je povinný vykonať potrebné
opatrenia, aby pracovný prostriedok poskytnutý zamestnancovi na používanie bol na príslušnú prácu
vhodný alebo prispôsobený tak, aby pri jeho používaní bola zaistená bezpečnosť a ochrana zdravia
zamestnanca. Zamestnávateľ je povinný prihliadať pri výbere pracovného prostriedku na osobitné

pracovné podmienky a druh práce, na nebezpečenstvá existujúce na jeho pracovisku alebo v jeho
priestore a na ďalšie nebezpečenstvá, ktoré môžu dodatočne vyplynúť z používania pracovného
prostriedku.

47. Podľa § 4 ods. 2 nariadenia vlády SR č. 392/2006 Z.z. o minimálnych bezpečnostných a zdravotných

požiadavkách pri používaní pracovných prostriedkov, zamestnávateľ je povinný zabezpečiť, aby
pracovný prostriedok po celý čas jeho používania zodpovedal minimálnym požiadavkám ustanoveným
v prílohe č. 1 a v osobitných predpisoch.

48. Podľa prílohy č. 1, bod č. 2.16 nariadenia vlády SR č. 392/2006 Z.z. o minimálnych bezpečnostných

a zdravotných požiadavkách pri používaní pracovných prostriedkov, zamestnanec musí mať zaistený
bezpečný prístup a bezpečnosť vo všetkých priestoroch pri výrobe, úprave a údržbe.

49. Žalobca sa podanou žalobu domáhal určenia, že miera zodpovednosti žalovaného za pracovný úraz
žalobcu, ktorý utrpel dňa 5.7.2021, je 100%.

50. V danej veci ide o osobitný prípad zodpovednosti zamestnávateľa, ktorá je objektívna, bez ohľadu
na prípadné zavinenie. Dokonca nemusí byť prítomná ani protiprávnosť, lebo zamestnávateľ zodpovedá
za škodovú udalosť, ktorou je pracovný úraz. Preto, ak sú splnené podmienky úrazového deja,
zamestnávateľ sa zodpovednosti nemôže zbaviť napríklad tvrdením, že neporušil žiadne bezpečnostné

predpisy alebo že dodržal všetky svoje povinnosti vyplývajúce z predpisov, ale mohol by sa jej zbaviť,
či už úplne alebo čiastočne len vtedy, ak by boli splnené podmienky stanovené v ustanovení § 196
Zákonníkapráce.Právnaúpravaodškodňovaniapracovnýchúrazovvymedzujetietopredpokladyvzniku
zodpovednosti:
- škoda na strane zamestnanca,

- škodná udalosť (pracovný úraz),
- príčinná súvislosť medzi škodou a škodnou udalosťou,
- k pracovnému úrazu muselo prísť pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním alebo
pre plnenie úloh.Všetky tieto predpoklady musia byť splnené súčasne, preto o vzniku zodpovednosti nemožno hovoriť,
ak chýba ktorýkoľvek z týchto predpokladov. Za škodu v súvislosti s pracovným úrazom zodpovedá
zamestnávateľ, u ktorého bol zamestnanec v čase pracovného úrazu v pracovnom pomere. V tomto

spore nebolo medzi stranami sporným, že sú naplnené všetky predpoklady vzniku zodpovednosti
zamestnávateľa (žalovaného) za škodu, a to žalobca bol zamestnancom žalovaného v čase pracovného
úrazu, dňa 5.7.2021 došlo k pracovnému úrazu žalobcu, žalobcovi vznikla škoda na zdraví v dôsledku
pracovného úrazu, pričom k pracovnému úrazu došlo pri plnení pracovných úloh žalobcu. Keďže
splnenie týchto predpokladov nebolo medzi sporovým stranami sporné, súd v tejto súvislosti nevykonal

žiadne dokazovanie. Dôvody, ktoré umožňujú žalovanému, aby sa svojej zodpovednosti zbavil, sú
upravené v ods. 1 a 2 § 196 Zákonníka práce taxatívnym spôsobom, z iných dôvodov ako sú tu upravené
sa zamestnávateľ nemôže liberovať. Preto dokazovanie v tomto spore bolo zamerané na preukázanie
dôvodu, ktorý umožňuje žalovanému, aby sa svojej zodpovednosti zbavil.

51. Úplné zbavenie sa zodpovednosti zamestnávateľa prichádza do úvahy len z dvoch dôvodov za

predpokladu, že sú jedinou príčinou škody. Prvý dôvod spočíva v zavinenom porušení bezpečnostných
predpisov alebo pokynov zo strany postihnutého zamestnanca za predpokladu, že bol s nimi
riadne a preukázateľne oboznámený, že ich znalosť a dodržiavanie boli sústavne vyžadované a
kontrolované. Druhý dôvod spočíva v opitosti, alebo zneužití iných omamných prostriedkov zo strany
postihnutého zamestnanca za predpokladu, že zamestnávateľ nemohol škode zabrániť. Neboli by

splnenépredpokladypreúplnúliberalizáciunapríkladvtedy,keďbyzamestnávateľsícevedelpreukázať,
že zamestnanca s bezpečnostnými predpismi riadne oboznámil, ale ich znalosť a dodržiavanie už
nevyžadoval ani nekontroloval. Pojem opitosť Zákonník práce nedefinuje, v súlade s doterajšou
judikatúrou by malo ísť o taký stupeň alkoholového opojenia, v dôsledku ktorého došlo k zníženiu
duševných funkcií a celkovej pohotovosti zamestnanca nevyhnutnej pre bezpečný a nerušený výkon

zamestnania v konkrétnom prípade. Posúdenie vplyvu požitého alkoholu na zníženie duševných
schopností zamestnanca vyžaduje znalecké posúdenie.

52. Čiastočná liberácia za strany zamestnávateľa prichádza do úvahy z troch taxatívnych dôvodov
uvedených v odseku 2 § 196 Zákonníka práce. Prvé dva dôvody sú takmer identické s dôvodmi úplnej

liberácie, až na tieto výnimky:
- postačuje, aby uvedené dôvody boli jednou z príčin pracovného úrazu a nie jedinou ako je to pri plnej
liberácii,
- v prípade prvého dôvodu stačí, aby zamestnávateľ preukázal, že zamestnanec bol s predpismi
na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci riadne oboznámený, nie je však potrebné, aby

preukazoval, že ich znalosť a dodržiavanie sústavne vyžadoval a kontroloval,
- v prípade druhého dôvodu zamestnávateľ nie je povinný preukazovať, že nemohol škode zabrániť.
Samostatným, tretím dôvodom pre čiastočné zbavenie sa zodpovednosti zamestnávateľa je
ľahkomyseľné správanie zamestnanca. Ako liberačný dôvod môže byť ľahkomyseľné konanie
posudzované len vtedy, keď nie je zároveň spojené s porušením predpisov na zaistenie bezpečnosti

a ochrany zdravia pri práci alebo pokynov tohto charakteru. V opačnom prípade sa zbavenie
zodpovednosti posudzuje podľa ods. 1 písm. a) alebo ods. 2 písm. a) §196 ZP. Vyžaduje sa
kvalifikovaná ľahkomyseľnosť. Teda taká, keď počínanie zamestnanca je neprimerané jeho kvalifikácii
a skúsenostiam, pričom práve vzhľadom na svoju kvalifikáciu a skúsenosti si musel byť vedomý, že si
môže privodiť ujmu na zdraví.

53. Žalobca sa podanou žalobou domáhal určenia plnej miery (100%) zodpovednosti žalovaného za
pracovný úraz, ktorý sa stal žalobcovi dňa 05.07.2021 o 7:20 hodine počas výkonu práce na mieste:
hala Lisovňa, obalová linka - automatická zváracia linka obalov EM rok výroby 2013, výrobca LEAS
S. p. A, Padova, Taliansko - zvárací stroj ZV302 a lineárny manipulátor LM301. Počas rannej zmeny

na zariadení ZV302 vznikla anomália, ktorá si vyžadovala nastavenie snímača. Nastavovač (žalobca)
uviedol stroj do manuálneho režimu, umiestnil na ovládací panel LOTO kartu a vošiel do zúženého
priestoru zariadenia medzi pohyblivý dopravník a zvárací automat. Žalobca potreboval posunúť podávač
pätiek, aby sa dostal k snímaču. Pri ovládacom paneli, bol prítomný operátor J. F., ktorému žalobca
dal pokyn, aby prostredníctvom príkazu „34“ na ovládacom paneli posunul podávač. Operátor zadal

príkaz „34“, ale ho nepotvrdil, čím preskočil krok v procese a stlačil tlačidlo na vykonanie operácie,
v tom zariadenie vykonalo predchádzajúci navolený pohyb - pohyb lineárneho manipulátora, ktorý
následne žalobcu zatlačil medzi manipulátor a zariadenie. Žalobca odtlačil vlastnou silou prípravok
manipulátora, ktorý sa posunul. Operátor pán F. v šoku opätovne uviedol do spätného pohybumanipulátor pomocou ovládacieho panela, čím manipulátor opäť narazil do žalobcu. Žalobca ešte po
zásahu manipulátorom vyšiel zo zariadenia. Žalobca mal naliehavý právny záujem na tejto určovacej
žalobe, keď od určenia rozsahu zodpovednosti žalovaného za pracovný úraz žalobcu rozhodnutím súdu

sa odvíja konanie pred Sociálnou poisťovňou a výška jednotlivých dávok (úrazový príplatok, náhrada za
sťaženie spoločenského uplatnenia, bolestné a náhrada nákladov spojených s liečením), vyplácaných
Sociálnou poisťovňou.

54. V prvom rade súd poukazuje na skutočnosť, že žalovaný rozporne a zmätočne vo svojich

vyjadreniach uvádzal ako dôvod liberácie raz ustanovenie § 196 ods. 1 písm. a/, prípadne písm.
c/ ZP a inokedy ustanovenie § 196 ods. 2 písm. a/ ZP, a teda, že zavinené porušenie interných
predpisov SOP 500175 žalobcom bolo jedinou príčinou pracovného úrazu inokedy, že bolo jednou
z príčin vzniku pracovného úrazu žalobcu. Súd vychádzal pri svojom rozhodovaní zo skutočnosti,
že po vzniku pracovného úrazu žalobcu, žalovaný sám priznal svoju zodpovednosť za pracovný
úraz žalobcu v rozsahu 30 %, pričom ešte pred rozhodnutím Národného inšpektorátu práce a pred

začatím tohto súdneho sporu, si sám určil technické opatrenia na zabezpečenie BOZP, ktoré je nutné
vykonať. Z uvedeného je potom zrejmé, že čiastočným uznaním svojej zodpovednosti za pracovný úraz
žalobcu, sa žalovaný mohol v spore domáhať len čiastočnej liberácie podľa § 196 ods. 2 ZP. Dôvodom
čiastočného sa zbavenia zodpovednosti zamestnávateľa (liberácia) môže byť len preukázané zavinené
protiprávne konanie zamestnanca, ktoré je v príčinnej súvislosti so vznikom škody. Dôkazné bremeno pri

čiastočnom zbavení sa zodpovednosti je na strane zamestnávateľa. Zamestnávateľ sa nemôže zbaviť
zodpovednosti len tým, že zamestnanec porušil bezpečnostný predpis. Musí ísť o zavinené porušenie
predpisov o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci. Žalovaný ako interný predpis na úseku bezpečnosti
a ochrany zdravia pri práci uviedol SOP 500175 (účinný v čase úrazu). Podľa žalovaného žalobca pri
vzniku pracovného úrazu porušil LOTO štandard SOP500175 v kapitole dočasné prerušenie LOTO

režimu v prvej odrážke: “Odstráňte zo zariadenie všetky nástroje, materiál a nežiadúce predmety. Všetky
osoby sa musia zdržiavať mimo nebezpečných pohyblivých, energizovaných častí zariadenia.“ Žalobca
v konaní uvádzal, že trvá na tom, že si nie je vedomý, že by konal v rozpore s bezpečnostnými predpismi
a postupmi práce, alebo že by porušil interný predpis SOP 500175.

55. Z vykonaného dokazovania je zrejmé a nepochybné, že žalobca absolvoval všeobecné školenia
BOZP, ktoré sa vykonávajú každé dva roky a bol poučený o tom, že v priestore linky je zakázané
pohybovať sa alebo do neho vstupovať v automatickom režime (v ktorom automatická zváracia
linka obalov EM v čase úrazu nebola) a že v manuálnom cykle (v ktorom sa v čase vzniku úrazu
automatická zváracia linka obalov EM nachádzala) je oprávnený vykonávať svoju prácu za použitia

karty LOTO. Pracovná pozícia nastavovača (žalobcu) podľa popisu jednotlivých prác okrem iného
zahŕňala i vykonávanie zmeny typov a nastavení na príslušnej linke, zaškoľovanie operátorov v oblasti
technických znalostí, odstraňovanie prípadných anomálií na strojoch a zariadeniach (čo bol aj daný
prípad) a v prípade potreby i zadávanie požiadavky na údržbu strojov a zariadení a monitorovanie ich
vykonania. Nebolo žalovaným preukázané, že žalobca absolvoval preškolenie z LOTO štandardu stroja

- bezpečnostný systém pri práci na zariadeniach.

56. Žalovaný mal vypracovaný Štandardný operačný postup (SOP 501563) datovaný dňom 15.04.2021
pre,,NastavovačlinkyEM,Obaly/zváracialinkaaŠtandardnýoperačnýpostup(SOP5011568)datovaný
dňom 28.10.2019 pre ,,Zváranie ochrany prechodky na obal EM + automat, Obaly /ZV303/ Zváracia linka

EM“ a súčasne i Štandardný operačný postup (SOP 500175) datovaný dňom 20.10.2020 pre LOTO -
bezpečnostný systém pri práci na zariadeniach.

57. V priebehu sporu bolo dokázané, že žalobca ako nastavovač by nevedel zabezpečiť odstránenie
prípadnej vzniknutej anomálie na stroji, či vykonanie opravy držiaka snímača pätiek za použitia karty

LOTO v manuálnom režime bez vypnutia energie. Uvedené potvrdzuje výpoveď žalobcu, svedka L. G.
ako aj výpovede G. H. a C. I. pred Inšpektorátom práce. Ďalej bolo preukázané, že nie všetky snímače na
zariadeníjemožnévidieťzprednejstrany.Držiaksnímačapätiek,ktoréhoopravubolopotrebnévykonať,
bol umiestnený na konštrukcii zváracieho automatu ZV 302 v úzkom priestore. V čase úrazu jeho oprava
nebola možná z vonkajšej strany vedenia lineárneho manipulátora LM301, ktoré bolo umiestnené vo

výške cca 120 cm. Taktiež je zrejmé, že z vonkajšej strany pred vedením manipulátora bol umiestnený
presúvateľný kovový dvojstupňový schod, ktorý sa používal na prekročenie cez vedenie lineárneho
manipulátora a že priestor z vnútornej strany linky medzi vedením lineárneho manipulátora LM301 a
zváracími automatmi ZV302 a ZV304 bol veľmi úzky, že tam nebolo možné umiestniť schod, ktorý byumožnil ľahší prestup z vnútornej strany linky cez vedenie lineárneho manipulátora do vonkajšieho
priestoru. Pri oprave snímača pätiek, ktorého porucha v danom prípade nastala, bol teda potrebný a
nevyhnutný fyzický vstup do stiesneného priestoru stroja - preukazuje to výpoveď žalobcu, výpoveď C.

B. a C. I. zo dňa 24. 09. 2021 pred Inšpektorátom práce.

58. Na podklade dojednaného druhu práce „operátor výroby I“ a uvedeného popisu práce p. F.
vyplývajúcej z jeho predloženej pracovnej zmluvy, ako i na podklade interného predpisu žalovaného
štandardný operačný postup LOTO – bezpečnostný systém pri práci na zariadeniach – SOP 500175

a na podklade jednotlivých skutkových okolností plynúcich z výpovedí svedkov, je nesporné, že p. F.
ako operátor výroby mal status oprávnenej osoby, ktorá mala povolené aplikovať v plnom rozsahu
procedúru LOTO na príslušnom zariadení alebo jeho časti, nakoľko bol zamestnancom pracujúcim na
pozícii operátora, čo bola podľa vnútorného predpisu žalovaného osoba oprávnená zasahovať do stroja.
Z jednotlivých skutkových zistení je evidentné, že v tomto prípade išlo o opravu, ktorá si vyžadovala
účasť na oprave, tak nastavovača (žalobcu), ako i účasť operátora (p. F.), čo plynie i zo samotných

zápisníc z ich výsluchu pred Inšpektorátom práce. Žalovaným nebol určený žiadny operačný postup na
odstránenie poruchy snímača na tomto mieste, takže každý si to robil po svojom. Tento postup nebol
popísaný a závisel výslovne od rozhodnutia kompetentného pracovníka, ktorý úkon vykonával. Uvedené
vyplýva z výpovede žalobcu a svedkov, najmä tiež z výpovede svedka C. K. a L. G. (ako nadriadeného
žalobcovi). Žalobca a J. F. – operátor výroby pri oprave držiaka snímača pätiek predmetného stroja

postupovali spôsobom, ktorý sa vôbec nevymykal z bežnej praxe a spôsobu vykonávania uvedenej
opravy.

59. Z výpovedí žalobcu ako aj všetkých svedkov vyplynulo, že zariadenie, na ktorom bola vykonávaná
oprava žalobcom bolo vysoko poruchové, poruchy sa vyskytovali niekoľkokrát denne, išlo o dlhodobo

poruchové zariadenie. Nadriadení žalobcu mali vedomosť o potrebe častých opráv na zariadení, napriek
tomu nebol stanovený žalovaným žiaden bezpečný pracovný postup pri vykonávaní týchto opráv, ten
postupbollenvšeobecný,platnýprevšetkyzariadeniažalovaného.Žalovanýtiežnepristúpilkvykonaniu
takých nevyhnutných opatrení a nevykonal také technické opatrenia, ktoré by zabezpečili blokovanie
pohybu lineárneho manipulátora v manuálnom režime.

60. Na základe uvedených zistení a vyššie uvedených vyhodnotení je zrejmé a nespochybniteľné,
že žalobca preukázateľne nemal žalovaným zaistený bezpečný prístup a bezpečnosť pri vstupe do
zúženého priestoru zariadenia automatickej zváracej obalovej linky EM, a to konkrétne prístup medzi
vedenie lineárneho manipulátora a zváracie automaty ZV302 a ZV304, a to za účelom odstránenia

poruchy snímača pätiek umiestneného na konštrukcii ZV302, kedy bolo v tomto prípade odstraňovania
poruchy nevyhnutne potrebné vstúpiť do zúženého priestoru. Žalovaný nepristúpil k vykonaniu takých
nevyhnutných opatrení a nevykonal také technické opatrenia, ktoré by zabezpečili blokovanie pohybu
lineárneho manipulátora v manuálnom režime, pri vyradení bezpečnostných prvkov (odblokovaní dverí a
ich otvorení), bez vypnutia energie, kedy žalobca musel vstúpiť do nebezpečného stiesneného priestoru

predmetného stroja za účelom odstránenia poruchy držiaka snímača pätiek. Snímač podávača pätiek
bol umiestnený z pravej strany (tvárou k hlavnému vstupu) na konštrukcii zváracej linky ZV302, v
stiesnenom priestore. Žalobca nenastavoval (neopravoval) stroj počas jeho pohybu. Súd podotýka, že
žalobca v čase úrazu stál v priestore, kde pri správnom zadaní pokynu na posuv podávača pätiek by
nebol ohrozený. Blokovanie pohybu lineárneho manipulátora LM301 v ručnom režime nebolo zaistené

tak, aby nedošlo k jeho pohybu a vzniku ťažkého pracovného úrazu žalobcu.

61. Dokument SOP 500175, na ktorého porušenie žalobcom sa žalovaný odvoláva, je všeobecný
dokument platný pre všetky výrobné a nevýrobné stroje a zariadenia, ich systémy, podsystémy
a komponenty u žalovaného. Nie je to smernica spracovaná pre konkrétnu automatickú zváraciu linku

obalov EM. V predpise SOP 500175 sa neuvádza, že ak bolo potrebné nastavovačom pri oprave
stroja vykonávať posun zoraďovača pätiek, tento mal opustiť priestor zariadenia, následne sám vykonať
predpísanú operáciu na ovládacom paneli a následne sa vrátiť do zariadenia dokončiť opravu snímača.
Interný predpis SOP 500175 nepopisuje postup pre vypnutie a následné blokovanie a uzamknutie
zdrojov energií a postup na zamedzenie nežiaduceho a nečakaného spustenia alebo pohybu každej

časti zariadenia vo vzťahu ku konkrétnym činnostiam vykonávaným na tejto linke.

62. Žalobca aj ostatní nastavovači, pravidelne chodili do stiesneného priestoru, vykonávali práce bez
vypnutiaenergie,pritompohybujúcačasťstrojnéhozariadenia(lineárnehomanipulátora)nebolanijakýmspôsobom zabezpečená proti pohybu. Vzhľadom na početnosť a opakovanosť porúch a potreby opráv
na danom zariadení (danej linke), o ktorých mal žalovaný vedomosť, mali byť opatrenia a stanovený
postup pri oprave porúch zariadenia prijatý skôr ako po predmetnom pracovnom úraze žalobcu. Ak

žalovaný poukazuje na porušenie SOP 500175 v kapitole dočasné prerušenie LOTO režimu, a to, že
všetky osoby sa musia zdržiavať mimo nebezpečných pohyblivých, energizovaných častí zariadenia, tu
súd poukazuje na skutočnosť, že žalobca v čase úrazu nezadával pokyn na opätovné zavedenie linky do
činnosti, zadával pokyn na posun podávača pätiek v manuálnom režime tak, aby bolo možné vidieť na
snímač pätiek. Tento pohyb mu bol známy a zariadenie sa v tomto krokovom móde v manuálnom režime

malo posunúť o jeden krok, čo predstavovalo posun o cca 40 cm. Žalobca v čase úrazu stál v priestore
mimo nebezpečných, pohyblivých, energizovaných častí zariadenia, kde pri správnom zadaní pokynu
na posuv podávača pätiek by nebol ohrozený, nakoľko tá časť zariadenia, ku ktorej pohybu malo dôjsť
(posun podávača pätiek), žalobcu ohroziť nemohla.

63. Z vykonaného dokazovania je zrejmé a nepochybné, že tým, že interná smernica žalovaného

SOP 500175 je všeobecný dokument, ktorý neuvádza konkrétny postup zamestnancov žalovaného pri
nevyhnutných opravách na danej linke (opustenie priestoru zariadenia, následne vykonať predpísanej
operácie na ovládacom paneli osobou, ktorá opravu vykonáva a následne vrátenie sa do zariadenia a
dokončenie opravy) a tento postup nestanovoval žiaden iný interný predpis žalovaného, ako aj vzhľadom
na to, že žalobca v čase úrazu stál v priestore mimo nebezpečných, pohyblivých, energizovaných častí

zariadenia, kde pri správnom zadaní pokynu na posuv podávača pätiek by nebol ohrozený, nakoľko tá
časť zariadenia, ku ktorej pohybu malo dôjsť (posun podávača pätiek), žalobcu ohroziť nemohla, žalobca
svojim postupom pri vykonaní danej opravy (svojim konaním) neporušil svojim zavinením žiadne právne
predpisy alebo ostatné predpisy (interné predpisy), alebo pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany
zdravia pri práci. Podľa názoru súdu interný predpis žalovaného SOP 500175 nedostatočne špecifikuje

povinnosti zamestnanca pri práci. Nemožno pričítať na vrub žalobcu, že žalovaný si nesplnil svoje
povinnosti ohľadne BOZP, keď jasne neurčil postup opravy stroja, napriek jeho vedomosti o nutnosti
početných a opakovaných opráv porúch na danej linke, a to na dennej báze. Na základe uvedeného
súd konštatuje, že žalovaný sa svojej zodpovednosti za pracovný úraz žalobcu nezbavil ani čiastočne,
a preto za neho zodpovedá v rozsahu 100%.

64. Súd sa v rámci zdôvodnenia súdneho rozhodnutia zaoberal relevantnými argumentmi, pričom
v zmysle ustálenej judikatúry ESĽP sa nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre
rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý
je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Ruiz Torija c.

Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s. 12, § 29, Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra
1994, séria A, č. 303-B, Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997, Higgins c. Francúzsko z 19. februára
1998).

65. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.

66. O náhrade trov konania bolo rozhodnuté v zmysle ust. § 255 ods.1 CSP, podľa ktorého súd prizná
strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalobca bol teda v konaní plne procesne
úspešnou stranou, preto mu vznikol voči žalovanému nárok na náhradu rov konania v rozsahu 100%.

O výške trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie
končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods.2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Mestský súd Košice
v dvoch písomných vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha (§ 363 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania (§ 364 CSP).Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
CSP).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a

exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).