Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 11. december 2025

Súd: Správny súd v Banskej Bystrici
Spisová značka: 5S/6/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0825100067
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 12. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Petráň Vinczeová

ECLI: ECLI:SK:SpSBB:2025:0825100067.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Petráň

Vinczeovej (sudca spravodajca) a členov senátu Mgr. Denisy Rybárovej Slivovej a JUDr. Petra Molčana
v právnej veci žalobcu: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale pobytom D. XXXX/X, XXX XX A. A., proti
žalovanému: Obec Malý Čepčín, so sídlom Malý Čepčín 14, 038 45 Malý Čepčín, o preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. S2024/00200 zo dňa 19.11.2024, takto

r o z h o d o l :

Správny súd v Banskej Bystrici žalobu z a m i e t a .

Žalobcovi a žalovanému právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Administratívne konanie

Prvostupňové rozhodnutie

1) Obec malý Čepčín, prostredníctvom samostatnej referentky obce (ďalej aj len „prvostupňový
správny orgán“ alebo „povinná osoba“) rozhodnutím č. S2024/00200 zo dňa 29.10.2024 (ďalej aj
len „prvostupňové rozhodnutie“) v nadväznosti na žiadosť žalobcu o sprístupnení informácií zo dňa
22.10.2024 ako povinná osoba podľa zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám

a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „zákon o slobode
informácií“) rozhodla o sprístupnení informácií žalobcovi v čiastočnom rozsahu, a to nasledovne:
1. K bodu a) žiadosti – sprístupnenie prezenčnej listiny a zápisnice zo zhromaždenia obyvateľov obce
Malý Čepčín zo dňa 18.10.2024 (ďalej aj len „zhromaždenie“): Prezenčnú listinu zo zhromaždenia obce
Malý Čepčín, ktoré sa konalo dňa 18.10.2024 zaslala žalobcovi ako kópiu s anonymizovanými osobnými
údajmi v súlade s osobitnými predpismi. Zápisnica z predmetného zhromaždenia nebola vyhotovená,
t.j. táto informácia nespadá pod vecnú pôsobnosť zákona o slobode informácií.

2. K bodu b) žiadosti – sprístupnenie informácie koľko obyvateľov obce sa zúčastnilo zhromaždenia: Do
prezenčnej listiny sa zapísalo 67 osôb.
3. K bodu c) žiadosti – sprístupnenie informácie obsahujúcej jednotlivo mená obyvateľov, ktorí vyjadrili
svoj názor k pripravovanému projektu: Informácia nespadá pod vecnú pôsobnosť zákona o slobode
informácií.
4. K bodu d) žiadosti – sprístupnenie informácie obsahujúcej jednotlivé vyjadrenia: Informácia nespadá
pod vecnú pôsobnosť zákona o slobode informácií.

2) Z odôvodnenia rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu vyplýva, že dňa 22.10.2024 bola obci
Malý Čepčín doručená žiadosť o sprístupnenie informácií, kde žalobca ako žiadateľ, v zmysle zákona
o slobode informácií žiadal o sprístupnenie informácií a kópie dokumentov v súvislosti s doručenoupozvánkou na zhromaždenie obyvateľov obce Malý Čepčín, ktoré sa konalo dňa 18.10.2024 o 19:00
hod. k problematike kanalizácie v obci Malý Čepčín. Zhromaždenie obyvateľov obce Malý Čepčín bolo
zvolané obecným zastupiteľstvom v Malom Čepčíne v súlade s § 11 ods. 4 písm. f) zákona č. 369/1990

Zb. o obecnom zriadení (ďalej aj len „zákon o obecnom zriadení“) na deň 18.10.2024. Predmetom
zhromaždenia bolo informovanie obyvateľov obce o stave prebiehajúceho územného konania vo veci
umiestnenialíniovejstavby– verejnejkanalizácievobci.Nazhromaždeniabolipozvanívšetciobyvatelia
obce Malý Čepčín, vrátane žalobcu.

3) Vzhľadom na to, že formálne náležitosti zhromaždenia a povinnosti obecného zastupiteľstva vo veci
konania zhromaždenia nie sú legislatívne upravené, zápisnica zo zhromaždenia nebola vyhotovená.
Z uvedeného dôvodu žalobcovi v časti žiadosti vo veci zaslania kópie zápisnice z predmetného
zhromaždenia nemohlo byť vyhovené.

4) Keďže v zmysle § 9 ods. 2 zákona o slobode informácií: „Informácie o osobných údajoch fyzickej

osoby, ktoré sú spracúvané v informačnom systéme za podmienok ustanovených osobitným zákonom,
povinná osoba sprístupní len vtedy, ak to ustanovuje zákon, alebo na základe predchádzajúceho
písomného súhlasu dotknutej osoby“ a obec Malý Čepčín nedisponuje písomným súhlasom dotknutých
osôb, v zmysle Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 o ochrane fyzických osôb pri
spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/

ES (všeobecné nariadenie o ochrane údajov) (ďalej aj len „Nariadenie“) ani nie je povinná takýto súhlas
dodatočne získavať. Vzhľadom na uvedené, v záujme dodržania podmienok ochrany osobných údajov
upravených osobitnými predpismi, bola žalobcovi sprístupnená prezenčná listiny s anonymizovanými
osobnými údajmi.

5) Prezentácia obyvateľov obce, ktorí sa zúčastnili zhromaždenia bola dobrovoľná. Z toho dôvody bola
žalobcovisprístupnenáinformáciaopočtezúčastnenýchobyvateľovlenvovzťahuktým,ktorísazapísali
do prezenčnej listiny. Tento počet však nemusí byť presný, nakoľko obec Malý Čepčín nedisponuje
informáciou o počte osôb zúčastnených na zhromaždení, ktorí sa nepodpísali do prezenčnej listiny.

6) Vychádzajúc z toho, že informácie, ktoré odzneli na zhromaždení neboli zachytené na hmotnom
nosiči, v listinnej alebo elektronickej podobe, žalobcom požadované informácie týkajúce sa názorov
obyvateľovobceaichjednotlivévyjadrenianespadajúpodvecnúpôsobnosťzákonaoslobodeinformácií
a teda nebolo možné ich sprístupniť.

Druhostupňové rozhodnutie

7) Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca v zákonnej lehote dňa 06.11.2024 odvolanie,
o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím č. S2024/00200 zo dňa 19.11.2024 (ďalej aj len „napadnuté
rozhodnutie“) tak, že podľa § 19 ods. 3 zákona o slobode informácií, s poukazom na § 59 ods. 2

Správneho poriadku odvolanie žalobcu zamietol a prvostupňové rozhodnutie obce Malý Čepčín č.
S2024/00200 zo dňa 29.10.2024 potvrdil.

8) V odôvodnení rozhodnutia žalovaný, v zastúpení starostkou obce Malý Čepčín v prvom rade
zosumarizoval priebeh administratívneho konania pred prvostupňovým správnym orgánom. Preskúmal

zákonnosť prvostupňového rozhodnutia a celý priebeh vybavovania žiadosti v súlade s ustanoveniami
zákona o slobode informácií a vnútornými predpismi obce. Žalobca ako žiadateľ v odvolaní namietal
nezákonnosť, arbitrárnosť a nepreskúmateľnosť prvostupňového rozhodnutia a preto navrhol, aby
odvolací orgán „rozhodol v rámci autoremedúry postupom podľa § 57 ods. 1 Správneho poriadku
a odvolaniu žiadateľa v plnom rozsahu vyhovel, zrušil rozhodnutie a vec vrátil na ďalšie konanie,

poprípade, aby tak postupom podľa ustanovenia § 57 ods. 2 Správneho poriadku v spojení
s ustanovením § 59 ods. 1, 2, 3 Správneho poriadku rozhodol odvolací orgán“.

9) Žalobca odkázal na § 12 zákona o slobode informácií s tým, že ak „teda požadované dokumenty
obsahujú čo len niektoré čiastkové informácie, ku ktorým nie je podľa zákona vylúčený prístup, povinná

osoba je tieto informácie povinná sprístupniť. Nie je možné zamietnuť prístup ku všetkým informáciám
nachádzajúcim sa v dokumente z dôvodu, že iba niektoré informácie podliehajú ochrane.“ Žalobca
v odvolaní ďalej uviedol: ,,Ak požadované informácie obsahujú osobné údaje, vylúčenie týchto informácií
sa vykonáva anonymizáciou osobných údajov – t.j. tým, že sa znečitaleľní ten konkrétny údaj, pomocouktorého by bolo možné fyzickú osobu identifikovať (napríklad adresa bydliska alebo rodné číslo).
Prax anonymizácie osobných údajov je v súlade s ústavnou požiadavkou minimalizácie zásahu do
základného práva na informácie. Podobne v prípade dokumentu, ktorý obsahuje informácie, ktoré sú

utajovanými skutočnosťami alebo obchodným tajomstvom, sa tieto informácie znečitateľnia.

10) Žalovaný konštatoval, že povinná osoba konala v súlade s predmetným ustanovením, keďže
sprístupnila všetky informácie, ktoré mala k dispozícii okrem informácií, na ktoré sa vzťahuje osobitný
zákon, a síce Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 o ochrane fyzických osôb pri

spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/
ES (všeobecné nariadenie o ochrane údajov) a zákon č. 18/2018 Z. z. o ochrane osobných údajov
a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

11) K námietke žalobcu, že: „je zrejmé potrebné a nutné ju (pozn. žalovaného: zápisnicu) vyhotoviť, aby
sa aj občania, ktorí sa daného zhromaždenia z nejakého dôvodu nezúčastnili, mali možnosť náležite

s predmetom zhromaždenia za účelom ktorého boli obyvatelia Obce Malý Čepčín, vrátane mojej osoby
pozvaní na predmetné zhromaždenie, oboznámiť“, žalovaný konštatoval, že povinnosť vyhotovenia,
resp. nevyhotovenia zápisnice nie je predmetom zákona o slobode informácií.
12) K požiadavke žalobcu „uviesť celé mená prítomných obyvateľov ako aj ich názory, ktorí sa zúčastnili
zhromaždenia zo dňa 18. októbra 2024, a ktoré bolo primárne iniciované poslancami OZ, osobitne

manželmi E. F. a E. G. F. /bod 10 Zápisnica zo zasadnutia Obecného zastupiteľstva konaného dňa 16.
septembra 2024 o 18.00 hod. v zasadačke Obecného úradu Malý Čepčín“, žalovaný konštatoval, že
informácia, ktorá nespĺňa definičné znaky zákona o slobode informácií je v konaní v zmysle tohto zákona
irelevantná.

13) Žalovaný ďalej poukázal na to, že vybavenie žiadosti samostatnou odbornou referentkou obce
je v súlade s vnútornými predpismi povinnej osoby, najmä organizačným poriadkom a náplňou práce
samostatnej odbornej referentky. Týmto postupom podľa názoru žalovaného nedošlo k porušeniu
zákona, ani vnútorných predpisov obce.

14) Na základe uvedeného žalovaný dospel k záveru, že prvostupňové rozhodnutie bolo vydané
na základe relevantných a zákonných skutočností, postupom, ktorý je v súlade s platnými právnymi
predpismi a vnútornými predpismi obce, bolo riadne odôvodnené a obsahovalo všetky náležitosti podľa
zákona.

Správna žaloba – žalobné body

15) Správnou žalobou doručenou tunajšiemu súdu v zákonom stanovenej lehote dňa 28.01.2025 sa
žalobca domáhal preskúmania a zrušenia rozhodnutia obce Malý Čepčín č. S2024/00200 zo dňa
19.11.2024 a vrátenia veci Obci Malý Čepčín na ďalšie konanie a rozhodnutie.

16) Z odôvodnenia správnej žaloby vyplýva, že žalobca je toho presvedčenia, že napadnuté rozhodnutie
obce Malý Čepčín je nezákonné a postupom a rozhodnutím obce Malý Čepčín boli porušená základné
ľudské práva a slobody žalobcu, jeho ústavné práva, ktoré mu garantujú zákony SR v spojení s Chartou
základných práv EÚ a Dohovorom o ochrane ľudských práva a základných slobôd EÚ a preto žalobca

žiadal o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu, majúc za to, že žalobou
napadnuté rozhodnutie a postup správneho orgánu je okrem už uvedeného i v rozpore s právnou istotou
a predvídateľnosťou rozhodnutia.

17) Podľa názoru žalobcu napadnutým rozhodnutím žalovaného došlo k porušeniu práva žalobcu na

prístup k informáciám vyplývajúceho zo zákona o slobode informácií.

Vyjadrenie žalovaného k správnej žalobe (duplika žalovaného)

18) Vo vyjadrení k správnej žalobe zo dňa 23.05.2025 žalovaný uviedol, že plne rešpektujeme právo

žalobcu na prístup k informáciám vyplývajúce zo zákona o slobode informácií. Poznamenal, že žalobca
žiada Obec Malý Čepčín o sprístupnenie rôznych informácií niekoľkokrát do roka. Každá jeho žiadosť
je vybavená s náležitou starostlivosťou, v zákonom stanovenej lehote, v súlade so zákonom o slobode
informácií, Správnym poriadkom a všeobecne záväznými právnymi predpismi.19) Žalovaný má za to, že si riadne plní povinnosti uložené zákonom o slobode informácií a plne
rešpektuje princíp transparentnosti korešpondujúci s právom fyzických osôb na prístup k informáciám.

Na strane druhej, obec je pri vybavovaní žiadostí podaných na základe zákona o slobode informácií
povinná sprístupňované informácie prísne selektovať, aby nedošlo k poskytnutiu údajov, u ktorých
to podľa osobitných zákonov nie je možné. V zmysle uvedených zásad bola podľa presvedčenia
žalovaného vybavená aj žiadosť žalobcu zo dňa 22.10.2024. Žalovaný má za to, že žalobou
napadnuté rozhodnutie obsahuje všetky náležitosti v zmysle Správneho poriadku, ako aj vyčerpávajúce

odôvodnenie prečo žalobcovi neboli všetky žiadané informácie sprístupnené.

20) Vo svojom vyjadrení žalovaný ďalej uviedol, že zhromaždenie obyvateľov obce Malý Čepčín bolo
zvolané na základe neustálych podaní žalobcu na rôzne štátne orgány ohľadom územného konania
týkajúceho sa realizácie kanalizácie v obci. Z dôvodu viacerých obštrukcií obecné zastupiteľstvo obce
Malý Čepčín zvolalo zhromaždenie obyvateľov obce, na ktoré bol pozvaný aj žalobca, aby verejne

deklaroval svoje námietky. Žiadateľom o územné konanie je Turčianska vodárenská spoločnosť, a.
s. E., ktorá vyšla žalobcovi v ústrety a prerobila projekt kanalizácie tak, aby vyhovel jeho žiadosti
a cez pozemok žalobcu neviedla vetva kanalizácie. Napriek pozvánke, ktorú žalovaný zaslal žalobcovi
v dostatočnom predstihu a ktorú si žalobca prevzal, sa zhromaždenia obyvateľov obce Malý Čepčín
dňa 18.10.2024 nezúčastnil. Následne po konaní zhromaždenia žiadal o sprístupnenie informácií. Jeho

žiadosti bolo vyhovené v rozsahu, ktorý žalovanému umožňuje zákon.

21) V závere svojho vyjadrenia žalovaný poznamenal, že tak žalobca, ako aj ostatní obyvatelia obce
Malý Čepčín majú možnosť zúčastniť sa všetkých zhromaždení v obci, ako aj zasadnutí obecného
zastupiteľstva, ktoré sú verejné. Obec Malý Čepčín plne rešpektuje právo jej obyvateľov a iných

oprávnených osôb podieľať sa na samospráve obce, vrátane práva na informácie.

Vyjadrenie žalobcu k duplike žalovaného (replika žalobcu)

22) Žalobca na dupliku žalovaného reagoval vo svojom podaní zo dňa 01.07.2025. Poukázal na to,

že príslušným štátnym orgánom, napr. Krajskej prokuratúre Žilina v spojení s Okresnou prokuratúrou
Martin adresoval podania, ktoré boli realizované v súlade so zákonom a z dôvodu podozrenia na možné
porušenie právnych predpisov týkajúcich sa územného konania a zásahov do vlastníckych práv žalobcu.
Uplatňovaniezákonnýchprostriedkovochranyprávnemožnopovažovaťza„obštrukcie“,alezalegitímny
nástroj občana v právnom štáte a toto si žalovaný vykladá podľa názoru žalobcu svojvoľne.

23) Umiestnenie stavby podľa pôvodného rozhodnutia obce bolo vydané napriek existujúcim
pochybnostiam o jeho súlade s platnou legislatívou, najmä vo vzťahu k vlastníckym právam dotknutých
osôb a postupu v rámci územného konania. Prokurátor v proteste oprávnene namietal porušenie
zákonnosti. Kanalizácia je nepochybne dôležitou investíciou pre obec, no jej realizácia musí rešpektovať

zákonné postupy, práva vlastníkov a dotknutých strán. V právnom štáte nemožno uprednostňovať
verejný záujem pred zákonom zaručenými právami, bez náležitého a zákonného odôvodnenia. Práve
rozhodnutie o vyhovení protestu prokurátora potvrdzuje dôležitosť kontroly zákonnosti v rozhodovacej
činnosti samosprávy. Na uvedenom príklade žalobca poprel tvrdenia obce Malý Čepčín, že konala
transparentne a v súlade so všeobecnými právnymi predpismi.

24) To, že Turčianska vodárenská spoločnosť, a. s. upravila projekt kanalizácie tak, aby vetva
neviedla cez žalobcove pozemky vyhodnotil žalobca ako pozitívny krok, ktorý má však len potvrdzovať
opodstatnenosť jeho predchádzajúcich námietok. Žalobca však tvrdí, že mu doteraz nebol predložený
finálny a oficiálne schválený projekt.

25) Žalobca potvrdil, že je pravdou, že bol na vyššie uvedené zhromaždenie obce pozvaný, no dôvody
jeho neúčasti boli objektívne. Navyše, takéto zhromaždenie nemá právny charakter konania, v ktorom
by bolo možné riešiť vecne územné rozhodnutia alebo právne nároky, a preto jeho výsledky nemajú
záväzný charakter pre správny orgán a sú právne irelevantné. Z uvedených dôvodov žalobca nesúhlasil
s vyjadrením žalovaného a považoval ho za účelové. Naďalej trval na dodržaní zákonného postupu v

rámci územného konania, najmä pokiaľ ide o rešpektovanie vlastníckych práv, zásady proporcionality
a ústavnosti projektu.26) Ak žalobca ako vlastník pozemku odmietol udeliť súhlas so zásahom do svojho vlastníctva, napr. v
podobe uloženia inžinierskej siete, uviedol, že koná plne v súlade so svojím právom vlastniť majetok,
ktoré je garantované v čl. 20 ods. 1 a 3 Ústavy SR. Žiadna fyzická alebo právnická osoba, vrátane obce,

nemá nárok na zásah do cudzieho pozemku bez platného súhlasu vlastníka, pokiaľ nejde o zákonom
ustanovené výnimky (napr. vyvlastnenie), ktoré musia prebehnúť za splnenia veľmi prísnych zákonných
podmienok.

27) Ďalej žalobca poukázal na to, že starostka obce Malý Čepčín v októbri 2022 vydala publikáciu

pre občanov obce s názvom „Čo sme urobili pre náš Malý Čepčín v rokoch 2015 – 2022“. V tejto
publikácií uviedla: „V súčasnosti, čaká našu kanalizáciu fáza, pri ktorej bude zabezpečená projektová
dokumentácia pre územie a tiež sa začne s vybavovaním stavebných povolení a majetko – právnymi
vyrovnaniami pre zabezpečenie územného rozhodnutia“. Realita bola podľa vyjadrenia žalobcu taká,
že si starostka obce zaumienila v roku 2023 konať nezákonne a chcela viesť trasovanie kanalizácie
cez cudzie nehnuteľnosti bez majetkovo – právneho vyrovnania, dúfajúc, že si to dotknutých vlastníci

nehnuteľností do právoplatnosti rozhodnutia nevšimnú. Takto starostka obce Malý Čepčín uplatňovala
princíp „transparentnosti a zákonnosti“.

28) Zvolanie zhromaždenia obyvateľov na účel informovania o priebehu kanalizačného projektu je
zákonné a v súlade s právom na informácie. Avšak, pokiaľ by sa takéto zhromaždenie využilo na verejné

označovanie účastníkov konania za „prekážku“ či pôvodcu možnej straty financií, bez toho, aby bola
daná možnosť vyjadriť sa a obhájiť svoje stanovisko, mohlo by dôjsť k porušeniu práva na spravodlivý
proces a vyvážené informovanie verejnosti.

29) Zo zápisnice zo zasadnutia obecného zastupiteľstva konaného dňa 16.09.2024 o 18.00 hod. v

zasadačke Obecného úradu Malý Čepčín vyplynulo verejné označovanie občanov H. H. C. a A. B. C.
za „prekážku“, ktorá „spôsobuje stratu 4 miliónov eur“. Takéto verejné označovanie môže mať podľa
vyjadrenia žalobcu charakter neoprávneného zásahu do dobrej povesti fyzickej osoby, najmä ak:
- ide o nezákonné zverejňovanie subjektívneho hodnotenia konania účastníkov,
- dochádza k šíreniu informácií, ktoré sú neúplné, skreslené alebo vytrhnuté z kontextu,

- absentuje priestor na vyjadrenie druhej strany, čím je porušená zásada objektivity.

30) Opísané konanie obce Malý Čepčín môže byť v rozpore s § 11 a nasl. Občianskeho zákonníka
a môže zakladať nárok na ospravedlnenie, zastavenie šírenia, prípadne náhradu nemajetkovej
ujmy. Starostka obce, vrátane obecného zastupiteľstva má síce právo informovať občanov o stave

investičných akcií, avšak zhromaždenie obyvateľov nesmie byť zneužité na verejné znevažovanie alebo
vytváranie nátlaku na jednotlivých vlastníkov, ktorí konajú v súlade so zákonom. V opačnom prípade by
išlo o zneužitie verejnej moci.
31) Žalovaný vo svojom vyjadrení uviedol, že obecné zastupiteľstvo obce Malý Čepčín bolo zvolané na
základe neustálych podaní žalobcu na rôzne štátne orgány ohľadom územného konania týkajúceho sa

realizácie kanalizácie v obci. Toto tvrdenie žalovaného žalobca rázne poprel. Iniciátormi zhromaždenia,
čo vyplýva zo zápisnice zo zasadnutia obecného zastupiteľstva konaného dňa 16.09.2024 o 18.00
hod. v zasadačke Obecného úradu Malý Čepčín bol poslanec E. F., ktorý uviedol výrok: „treba zavolať
obyvateľov, ktorí nebudú mať v Diakovej možnosť napojiť sa na kanalizáciu, aby vedeli pravý dôvod, ich
konanie nie je normálne“ a poslankyňa E. G. F. – zvolať treba všetkých občanov obce na schôdzu. Výrok

„ich konanie nie je normálne“, ktorým poslanec E. F. komentoval konanie A. B. C. a H. H. C., predstavuje
hodnotiaci úsudok, ktorý podľa žalobcu:
- má pejoratívny charakter,
- sa dotýka osobnej integrity dotknutých osôb,
- je vyslovený bez právneho základu, či dôkazu o protiprávnosti ich postupu,

- môže byť vnímaný ako spoločenské zneváženie či verejné očiernenie.

32) V zmysle § 11 a nasl. Občianskeho zákonníka ide o zásah do čestného mena, osobnosti a
spoločenskej vážnosti fyzických osôb. Takýto výrok, najmä ak je zaznamenaný v zápisnici obecného
zastupiteľstva, môže slúžiť ako dôkaz v prípadnom občianskoprávnom spore o ochranu osobnosti.

Zo zdroja min. 1 nemenovaného občana obce Malý Čepčín, ktorý sa osobne zúčastnil zhromaždenia
obce Malý Čepčín dňa 18.10.2024, odzneli na tejto verejnej schôdzi na žalobcu nevyvážené až hanlivé
a osočujúce vyjadrenia od konkrétnych osôb, ktoré účelovo a nezákonne nezaznamenala starostka
žalovaného, či už písomne alebo zvukovo. Na základe uvedeného, žalovaný nesprístupnil žalobcovimená prítomných občanov obce Malý Čepčín v súvislosti s verejným zhromaždením a ich jednotlivé
výroky. Žalobca je presvedčený, že žalovaný mu nesprístupnil požadované informácie v požadovanom
rozsahu a spôsobom podľa zákona. Žalobca zdôraznil, že informácie musí povinná osoba žiadateľovi

sprístupniť bez toho, aby žiadateľ musel uviesť, či preukázať dôvod, pre ktorý informáciu žiada, alebo
preukázať oprávnenosť či opodstatnenosť žiadosti. Ide o princíp, ktorý je európskym štandardom.
Povinná osoba teda nemôže podmieňovať sprístupnenie informácie podaním vysvetlenia, za akým
účelom žiadateľ informáciu požaduje a tiež nie je oprávnená zisťovať dôvod žiadosti.

33) V závere svojho vyjadrenia žalobca poukázal na rozsudok Krajského súdu v Prahe sp. zn. 44 Ca
179/2002zodňa03.decembra2002podľaktorého:„Povinnésubjektymajíúplnouinformačnípovinnost,
to znamená, že okruh informací, z nehož musejí poskytovat, je úplný, musí poskytovat ze všeho, co
mají nebo by měli mít.“ Ďalej na nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 236/06 zo dňa 28. júna 2007
podľa ktorého: „...možno dospieť k záveru, že plná informačná povinnosť voči každému je z hľadiska čl.
26 ods. 4 ústavy namieste buď vtedy, keď ide o subjekt, ktorý hospodári s verejnými financiami, resp.

nakladá s majetkom štátu alebo obcí, alebo vtedy, ak ide o subjekt, ktorý bol kreovaný zákonom alebo
na základe zákona, ktorý patrí do oblasti verejného práva“, ako aj na Nález Ústavného súdu SR sp.
zn. II. ÚS 44/00 zo dňa 5. januára 2001 podľa ktorého: „Pri uplatňovaní týchto základných práv ide o
vytvorenie primeranej rovnováhy medzi právom na informácie na strane jednej a právom na súkromie
toho (tých), o ktorom sa informácie získavajú, pričom sa uznáva, že u osôb verejného záujmu dochádza

k zúženiu priestoru ich súkromnej sféry, v dôsledku čoho sa primerane znižuje aj úroveň ochrany ich
osobnostných práv.

34) Na repliku žalobcu žalovaný ďalej nereagoval.
Konanie pred správnym súdom

35) Správny súd v Banskej Bystrici, ako správny súd vecne a miestne príslušný, po oboznámení sa
s obsahom súdneho spisu a administratívneho spisu žalovaného, preskúmal v rozsahu uplatnených
žalobných bodov (§ 134 ods. 1 SSP) napadnuté rozhodnutie žalovaného v spojení s prvostupňovým
rozhodnutím a dospel k záveru, že správna žaloba nie je dôvodná. Správny súd vo veci rozhodol bez

nariadenia pojednávania, pretože nezistil žiadny z dôvodov na nariadenie pojednávania podľa § 107
ods. 1 SSP. Rozsudok bol dňa 11.12.2025 v súlade s § 137 ods. 3 SSP vyhlásený vyvesením jeho
skráteného písomného vyhotovenia bez odôvodnenia na úradnej tabuli súdu, pričom miesto a čas
verejného vyhlásenia rozsudku boli na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu oznámené od
03.10.2025 (§ 137 ods. 4 SSP).

36) Predmetom súdneho prieskumu je žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného, ktorým potvrdil
prvostupňové rozhodnutie o čiastočnom nesprístupnení informácií podľa zákona o slobodnom prístupe
k informáciám, keď povinná osoba konštatovala, že nesprístupnené informácie nespadajú pod vecnú
pôsobnosť zákona o slobode informácií.

Relevantné zákonné ustanovenia

37) Podľa § 2 ods. 1 a 2 zákona č. 162/2015 Z. z. (ďalej len „SSP“), v správnom súdnictve poskytuje
správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby

v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Každý, kto
tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím
orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo
iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať
ochrany na správnom súde.

38)Podľa§6ods.1aods.2písm.a)SSP,správnesúdyvsprávnomsúdnictvepreskúmavajúnazáklade
žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov
orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú
v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych

žalobách.

39) Podľa § 134 ods. 1 SSP, správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej
ustanovené inak.40) Podľa § 190 SSP, ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje
k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

41) Podľa § 191 ods. 1 SSP, správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej
správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak
a) bolo vydané na základe neúčinného právneho predpisu,
b) ho vydal orgán, ktorý na to nebol zo zákona oprávnený,

c) vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci,
d) je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov,
e) zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci,
f) skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia,
je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu,
g) došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať

za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej.

42) Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení
niektorých zákonov (ďalej len „zákon o slobode informácií“), každý má právo na prístup k informáciám,
ktorémajúpovinnéosobykdispozícii.Právonaprístupkinformáciámsanevzťahujenainformácie,ktoré

nie sú k dispozícii, najmä na vytváranie výkladových stanovísk, rozborov, analýz, referátov, odborných
stanovísk, politických stanovísk, prognóz a výkladov právnych predpisov a na vytváranie názorov.

43) Podľa § 3 ods. 3 zákona o slobode informácií, informácie sa sprístupňujú bez preukázania právneho
alebo iného dôvodu alebo záujmu, pre ktorý sa informácia požaduje.

44) Podľa § 4 ods. 3 zákona o slobode informácií, informáciou je akýkoľvek obsah v akejkoľvek forme
zaznamenaný na akomkoľvek hmotnom nosiči, najmä obsah písomného záznamu v listinnej podobe,
obsah písomného záznamu uloženého v elektronickej podobe alebo obsah záznamu v zvukovej,
obrazovej alebo audiovizuálnej podobe.

45) Podľa § 9 ods. 1 zákona o slobode informácií, informácie, ktoré sa dotýkajú osobnosti a súkromia
fyzickejosoby,písomnostiosobnejpovahy,podobizne,obrazovésnímkyaobrazovéazvukovézáznamy
týkajúce sa fyzickej osoby alebo jej prejavov osobnej povahy povinná osoba sprístupní len vtedy,
ak to ustanovuje osobitný zákon, alebo s predchádzajúcim písomným súhlasom dotknutej osoby. Ak

dotknutá osoba nežije, taký súhlas môže poskytnúť jej blízka osoba; súhlas sa nevyžaduje, ak ide o
sprístupňovanie osobných údajov zosnulej dotknutej osoby na vedecký účel, na štatistický účel, na účel
archivácie, dokumentačnej činnosti, historického výskumu, činností pohrebísk, umiestnenia pamätníkov
a pamätných tabúľ, konania spomienkových podujatí a piety v rozsahu nevyhnutnom pre jeho naplnenie.
Ustanovenia osobitných predpisov tým nie sú dotknuté.

46) Podľa § 12 ods. 1 zákona o slobode informácií, všetky obmedzenia práva na informácie vykonáva
povinná osoba tak, že sprístupní požadované informácie vrátane sprievodných informácií po vylúčení
tých informácií, pri ktorých to ustanovuje zákon. Oprávnenie odmietnuť sprístupnenie informácie trvá iba
dovtedy, kým trvá dôvod nesprístupnenia.

47) Podľa § 14 ods. 1 zákon o slobode informácií, žiadosť možno podať písomne, ústne, faxom,
elektronickou poštou alebo iným technicky vykonateľným spôsobom.

48) Podľa § 18 ods. 2 zákona o slobode informácií, ak povinná osoba žiadosti nevyhovie hoci len sčasti,

vydá o tom v zákonom stanovenej lehote písomné rozhodnutie. Rozhodnutie nevydá v prípade, ak
žiadosť bola odložená (§ 14 ods. 3).

49) Podľa § 19 ods. 1 zákona o slobode informácií, proti rozhodnutiu povinnej osoby o odmietnutí
požadovanej informácie možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia alebo

márneho uplynutia lehoty na rozhodnutie o žiadosti podľa § 17. Odvolanie sa podáva povinnej osobe,
ktorá rozhodnutie vydala alebo mala vydať.
50) Podľa § 22 ods. 1 zákona o slobode informácií, ak nie je v tomto zákone ustanovené inak, použijú
sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní.51) Podľa § 59 ods. 2 Správneho poriadku, ak sú pre to dôvody, odvolací orgán rozhodnutie zmení alebo
zruší, inak odvolanie zamietne a rozhodnutie potvrdí.

52)Podľačl.26ods.1zákonač.460/1992Zb.ÚstavaSlovenskejrepublikyvzneníneskoršíchpredpisov
(ďalej len „Ústava SR“), sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené.

53) Podľa č. 26 ods. 4 Ústavy SR, slobodu prejavu a právo vyhľadávať a šíriť informácie možno obmedziť

zákonom, ak ide o opatrenie v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných,
bezpečnosť štátu, verejného poriadku, ochranu verejného zdravia a mravnosti.

Posúdenie opodstatnenosti žaloby – podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov súdom

54) Na úvod správny súd poukazuje na samotný účel správneho súdnictva, ktorým je preskúmanie

zákonnosti napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy vrátane preskúmania
zákonnostipostupu,ktorýpredchádzalichvydaniuvmedziacharozsahuvymedzenomžalobnýmibodmi
(§ 134 ods. 1 SSP). Konkrétne správny súd zisťuje, či si konajúce orgány verejnej správy zadovážili
dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistili vo veci náležite skutkový stav, či konali
v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi

predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie orgánu verejnej správy
bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi, ako aj procesnoprávnymi predpismi.

55) Žalobca v správnej žalobe iba vo všeobecnej rovine namietal, že postupom žalobcu a žalobou
napadnutým rozhodnutím boli porušené základné práva a slobody žalobcu, jeho ústavné práva

garantované mu zákonmi SR, Chartou základných práv EÚ a Dohovorom o ochrane ľudských práv
a základných slobôd EÚ.

56) Správny súd k vyššie uvedeným námietkam žalobcu obsiahnutým v správnej žalobe uvádza, že
predmetné žalobné námietky žalobca formuloval natoľko všeobecne, že správny súd nemohol vykonať

v tomto ohľade súdny prieskum napadnutého rozhodnutia žalovaného. Podľa § 182 ods. 1 písm. e)
SSP musí žalobca v správnej žalobe okrem všeobecných náležitostí podania uviesť dôvody žaloby,
z ktorých musí byť zrejmé, z akých konkrétnych skutkových a právnych dôvodov žalobca považuje
napadnuté výroky rozhodnutia za nezákonné. Je preto povinnosťou žalobcu vymedziť dôvody žaloby
dostatočne konkrétne tak, aby správny súd mohol vykonať súdny prieskum napadnutého rozhodnutia

orgánu verejnej správy. Dostatočne konkrétne a jednoznačné vymedzenie žalobných bodov má zásadný
význam pre určenie toho, čo správny súd môže podrobiť súdnemu prieskumu zákonnosti rozhodnutia
a postupu orgánu verejnej správy a čím sa správny súd zaoberať nemôže a ani nebude, keďže podľa
§ 134 ods.1 SSP je správny súd viazaný rozsahom a dôvodmi správnej žaloby. Z formulácie žalobných
bodov preto musí byť pre správny súd jasné a zrozumiteľné, aké argumenty žalobca uvádza na podporu

svojichtvrdeníonezákonnostirozhodnutíorgánovverejnejsprávy.Správnysúdniejeoprávnenýdôvody
nezákonnosti napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy uvedené v správnej žalobe namiesto
žalobcu vyhľadávať a dopĺňať podľa zistení z administratívneho spisu, resp. všeobecne uplatnené
dôvody nezákonnosti napadnutých rozhodnutí orgánov verejnej správy sám konkretizovať na daný
prípad a rovnako nemôže vychádzať pri súdnom prieskume rozhodnutí a postupov orgánov verejnej

správy ani z domnienok o obsahu žalobných námietok žalobcu. Ak by tak správny súd urobil, nebol by už
nestranným súdom, ale fakticky by prevzal, resp. suploval úlohu advokáta žalobcu, čo by bolo v hrubom
rozpore nielen so základnými princípmi správneho súdneho konania, predovšetkým zásady podľa § 5
ods.2SSP,podľaktorej„konaniepredsprávnymsúdomjejednouzozárukochranyzákladnýchľudských
práv a slobôd a ochrany práv a oprávnených záujmov účastníkov administratívneho konania,“ ale

predovšetkým zásady podľa § 5 ods. 9 SSP, podľa ktorej „v konaní pred správnym súdom majú účastníci
konania rovné postavenie. Účastníci konania sú povinní preukázať svoje tvrdenia a vykonať úkony v
lehote určenej správnym súdom,“ najmä však čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého
„Každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom
súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.“ V prípade, ak by

správnysúdzažalobcusámdopĺňalvšeobecneuplatnenéžalobnédôvody,resp.ichsámkonkretizovala
proaktívne vyhľadával z obsahu administratívneho spisu dôvody nezákonnosti rozhodovania a postupov
orgánov verejnej správy, porušil by čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a negoval by princíp
materiálneho právneho štátu, ktorý je povinná presadzovať a chrániť predovšetkým súdna moc.57) Taktiež možno konštatovať, že podľa § 178 ods. 1 SSP je potrebné považovať za osobitnú náležitosť
správnej žaloby aj konkrétne tvrdenie žalobcu, že bol ukrátený na svojich právach nezákonným

rozhodnutím orgánu verejnej správy, pričom musí ísť o subjektívne práva vyplývajúce z právneho
predpisu. Nestačí iba všeobecné tvrdenie, že zákon bol porušený, resp. že žalobca sa so záverom
orgánu verejnej správy nestotožňuje. Žalobca je povinný poukázať na konkrétne skutočnosti, z ktorých
vyvodzuje porušenie zákona. Za žalobné body nemožno považovať napr. ani prostý výpočet ustanovení
zákona, ktoré mal orgán verejnej správy porušiť, a rovnako ani poukaz, resp. citáciu rozhodnutí súdov

bez toho, aby závery vyplývajúce z citovaných rozhodnutí súdov boli konkretizované na daný prípad
s jasnou a zrozumiteľnou argumentáciou vychádzajúcou z celkového kontextu citovaných rozhodnutí
súdov (nemožno teda považovať za prípustné vytrhávať z kontextu rozhodnutí súdov len vybrané vety,
ktoré sa samé o sebe môžu žalobcovi argumentačne hodiť, ak je celkový kontext poukazovaného
rozhodnutia iný). Je pravda, že vymedzenie pojmu „žalobný bod,“ resp. „žalobná námietka“ nemožno
chápať príliš zužujúco, avšak pre správny súd musí byť aspoň v hrubých rysoch možné dovodiť,

prečo žalobca považuje rozhodnutie orgánu verejnej správy za nezákonné. Dôvody nezákonnosti
napadnutého rozhodnutia musia byť vymedzené aspoň tak, aby správny súd pri aplikácii všeobecného
pravidla, že súd pozná právo (curia novit iura), mohol dostatočne určiť, akým smerom bude zameraný
jeho súdny prieskum.

58) Vzhľadom na uvedené je povinnosťou žalobcu v správnej žalobe jasným a zrozumiteľným spôsobom
sformulovať, z akých dôvodov a v akej skutkovej alebo právnej otázke sa orgán verejnej správy mýli s
uvedením konkrétneho následku na zákonnosť napadnutého rozhodnutia, čo v danom prípade žalobca
neučinil.

59) Preskúmaním veci správny súd zistil, že žalobcom v správnej žalobe všeobecne formulované
žalobné námietky neboli spôsobilé spochybniť podstatné skutkové a právne závery žalovaného, preto
žalobu ako nedôvodnú zamietol podľa § 190 SSP.
60)Onáhradetrovkonaniarozhodolsprávnysúdtak,žežalobcovianižalovanémunáhradutrovkonania
nepriznal, keďže vo vzťahu k žiadnemu z účastníkov konania nezistil dôvod na ich priznanie. Žalobca

nemal v konaní úspech, preto mu právo na náhradu trov konania nepatrí podľa § 167 ods. 1 SSP a
contrario. Žalovaný síce v konaní úspešný bol, avšak má postavenie orgánu verejnej správy, pričom
správny súd nezistil žiadne výnimočné dôvody, pre ktoré by jej mali byť trovy konania voči neúspešnému
žalobcovi priznané. Zaplatenie eventuálnych trov konania žalovanému nemožno od žalobcu spravodlivo
požadovať.

Toto rozhodnutie prijal senát Správneho súdu v Banskej Bystrici pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods.
4 SSP).
Toto rozhodnutie prijal senát Správneho súdu v Banskej Bystrici pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods.
4 SSP).

Poučenie:

Tento rozsudok nadobudne právoplatnosť jeho doručením. Proti tomuto rozhodnutiu j e p r í p u s t n á
kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech, pričom
ju musí podať v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia.

Kasačná sťažnosť sa podáva na tunajšom súde. Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že
správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a

nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvodkasačnejsťažnostiuvedenývyššiepodpísm.g)aži)savymedzítak,žesťažovateľuvedieprávne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania
pred správnym súdom.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť:
a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),

d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí
byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa
musia byť spísané advokátom.

Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden
rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden
rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie
podania na trovy toho, kto podanie urobil.