Rozsudok – Starostlivosť o maloletých ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 26. január 2026

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 32P/71/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3125202202
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 01. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Barbora Čavojská

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2026:3125202202.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín sudkyňou JUDr. Barborou Čavojskou vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa A.

B., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, v konaní zastúpené kolíznym a procesným opatrovníkom Úradom
práce, sociálnych vecí a rodiny Trenčín, dieťa rodičov: matky B. B., nar. XX.X.XXXX, štátna občianka
SR, trvale bytom C. D. XX a otca E. B., nar. XX.XX.XXXX, štátny občan SR, trvale bytom F. XXXX/XX,
G., o úpravu styku otca s maloletým dieťaťom, takto

r o z h o d o l :

I. Styk otca s maloletou A. s a n e u p r a v u j e.

II. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 24.02.2025 sa otec domáhal úpravy styku s maloletou

tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletou A. každý párny víkend od piatka od 16.00 hod.
do nedele do 19.00 hod. v meste H.. Matka je povinná dieťa na styk riadne pripraviť. Uviedol, že
manželstvo účastníkov (rodičov maloletej) bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Nitra zo dňa 29.
júla 2014, č.k. 24P/152/2014-37, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 27. 08. 2014. Maloletá A. bola na
čas po rozvode zverená do osobnej starostlivosti matke. Úprava styku otca s maloletou nebola súdom
realizovaná. Matka maloletej od rozvodu manželstva negatívne zasahuje do styku otca s dcérou. Už
od počiatku ho korigovala podľa vlastných nálad a potrieb s odôvodnením, že je dcéra malá a ona vie

najlepšie, čo potrebuje. Pri svojich rozhodnutiach nerešpektovala žiadne návrhy otca, podmieňovala
stretnutie ďalšími finančnými príspevkami. Viackrát sa v prítomnosti dcéry vyjadrovala, že už nie je jej
otec, že jej našla nového otca. Nakoniec navrhovateľ ich kontakty prerušil. Pracoval som mimo územia
SR a chodil som na SR veľmi zriedkavo. Žil som v ubytovniach a podnájmoch, nakoľko nemal vlastné
bývanie a nevedel by dcére zabezpečiť súkromie a osobný priestor. V septembri 2023 sa navrhovateľ
opät' oženil a založil si novú domácnosť v G.. Viem byť dobrým príkladom rodinného života a ukázať
dcére čo je rodina, zázemie. Matka dcéry má ďalšie dve deti s mužom, s ktorým nežije a opäť má nového

partnera, s ktorým žijú v podnájme. Jej striedanie partnerov a podnájmov určite nemá priaznivý vplyv na
výchovu dcéry. Navrhovateľova manželka I. B. je majiteľkou bytu, kde sú vytvorené všetky podmienky
na to, aby maloletá mohla tráviť voľný čas. V mesiaci február 2025 navrhovateľ prostredníctvom správy
kontaktovalmatkumaloletejohľadnedcéry,ktorúZŠnavštevuje,akýjejzdravotnýstav,prospech,miesto
trvalého pobytu, záujmy. Jej reakcia nebola žiadna. Veľmi namáhavo si navrhovateľ zistil, kde býva,
ktorú školu navštevuje.

2. Matka sa k návrhu písomne nevyjadrila.3. Súd vykonal dokazovanie výsluchom matky, otca, oboznámením listinných dôkazov - najmä rozsudku
Okresného súdu Nitra č.k. 24P/152/2014-37 zo dňa 29.07.2014, správami z prešetrenia pomerov
kolízneho opatrovníka, správami z RPPS UPSVAR Trenčín a zistil nasledovný skutkový a skutočný stav:

4. Maloletá A. má XX rokov, je žiačkou X. ročníka ZŠ v E., žije v spoločnej domácnosti s matkou, jej
partnerom G. J. a matkinými ďalšími dvomi deťmi K. D., X roky a L. D., X rokov, ktoré má matka z
predošlého partnerského vzťahu. Aktuálne rodina žije v rodinnom dome v obci C. D. vo vlastníctve
partnera matky, predtým žili v rovnakej obci v podnájme. Matka pracuje ako I. H. M. C. D.. Otec je od

roku 2023 ženatý s I. B., žijú v Poprade v 3-izbovom byte vo vlastníctve manželky otca. Otec pracuje ako
elektrikár v I., je zamestnancom rakúskej spoločnosti D.. Do I. odchádza v nedeľu večer a vracia sa vo
štvrtok v noci. Naposledy boli práva a povinnosti k maloletej A. upravené rozsudkom Okresného súdu
Nitra č.k. 24P/152/2014-37 zo dňa 29.07.2014, ktorým bolo manželstvo rodičov rozvedené, maloletá
bola zverená do osobnej starostlivosti matky, ktorá je oprávnená zastupovať maloletú a spravovať jej
majetok, otcovi bolo uložené prispievať na výživu maloletej sumou 70,- Eur mesačne. O úprave styku

otca s maloletou rozhodnuté nebolo. Aktuálne otec prispieva na výživu maloletej 120,- Eur mesačne.

5. V rámci šetrenia pomerov kolízneho opatrovníka boli prešetrené pomery v domácnosti otca i
matky, bytové podmienky oboch rodičov sú vyhovujúce. Zároveň boli opakovane vykonané neformálne
pohovory s maloletou A.. V júni 2025 maloletá uviedla, že s matkou má veľmi dobrý vzťah. Biologického

otca nepozná, nepamätá si ho, nie je s ním v žiadnom kontakte, ani telefonickom, nedostáva od neho
darčeky k narodeninám, meninám, ani na Vianoce. Ďalej uviedla: "Nepoznám ho, nechcem sa s ním
stretnúť, je to pre mňa cudzí človek, neviem o ňom nič a bojím sa, že bude niečo zlé robiť. Nedávno
bol v mojej škole, triedna učiteľka povedala, že bol osobne za ňou. Je mi to divné, že z ničoho nič sa
chce stretávať, nemám z toho dobrý pocit. Nie som ochotná sa s ním stretnúť, nechcem ho poznať,

ani vidieť." Maloletej bola vysvetlená aj možnosť asistovaného styku, s ktorým nesúhlasila, nesúhlasila
ani s možnosťou psychologického poradenstva. V novembri 2025 maloletá zotrvala na svojom názore,
dodala: "Nedávno, keď som išla v piatok zo školy - od autobusovej zastávky, otec bol pred krčmou s
nejakou pani, volali na mňa, chcel sa rozprávať, ale snažila som sa to ignorovať. Zľakla som sa, vyzeralo
to, akoby sa ma chcel dotknúť, radšej som utiekla. Zbadala som mamu maminho priateľa, bežala som za

ňou a išla som sa schovať k nej domov. Prišiel bez toho, aby sa ozval alebo spýtal, či môže prísť. Zároveň
maloletá uviedla, že otca poznala, nakoľko ho videla na fotografiách. Opakovane jej bola vysvetlená a
ponúknutá možnosť asistovaného styku, s ktorým nesúhlasila.

6. Zo záverečnej správy RPPS UPSVAR Trenčín zo dňa 16.10.2025 vyplynulo že psychológ sa snažil

edukovať otca o tom, že pre mal. dieťa môže cca 10 rokov predstavovať veľmi dlhý čas bez kontaktu
s druhým rodičom, a teda opätovné nadviazanie kontaktu s dieťaťom môže byť veľmi zdĺhavý proces,
vyžadujúci vysokú mieru trpezlivosti a rešpektovanie osobných hraníc dieťaťa, ktoré môže a má právo
nastavovať, voči osobe, ktorú nepozná. Otec sa na jednej strane vyjadroval, že vyššie uvedeným
informáciám rozumie. Na druhej strane sa referátu javilo, že mu ich postup práce pripadal úsmevný

a príliš zdĺhavý, bez zjavného výsledku. So spolupráce s matkou vnímali, že jej súčasná situácia nie
je príjemná a javilo sa im, že nerozumie aktuálnemu záujmu otca o maloletú. Matka sa vyjadrila, že
dcéru do stretávania sa s otcom nechce nútiť, ale v kontakte s ním jej nebráni a necháva to na jej
rozhodnutí. Zároveň sa vyjadrila, že ona sama nesúhlasí s tým, aby otec s maloletou spolu nadviazali
kontakt a nebude tomu zo svojej pozície ani vytvárať podmienky. Pričom svoj postoj zdôvodňovala tým,

že otec dlhé roky nebol súčasťou života maloletej a nezabezpečoval jej starostlivosť. So spolupráce s
maloletou vyplynulo, že primárna vzťahová osoba je pre ňu matka. Z rozhovoru s maloletou vnímali, že
súčasná situácia v nej vyvoláva zmätok emócií a myšlienok. Vyjadrila sa, že otca pozná iba z fotografií a
z rozhovoru o ňom so svojou rodinou alebo známymi. Popisovala, že náhly záujem otca o jej osobu v nej
vyvoláva obavy a pocity strachu o matku, ale aj o ňu samotnú. Hovorila, že je to pre ňu cudzí človek, o

ktorom nemá žiadne aktuálne informácie. Rovnako sa vyjadrila, že nie je v žiadnom kontakte ani s jeho
rodinnými príslušníkmi. Vnímali vnútorné napätie, ktoré môže maloletá zo vzniknutej situácie prežívať a
snažili sa rešpektovať hranice, ktoré nastavovala a zachovať u nej pocit bezpečia. Navrhli maloletej, či
by bolo pre ňu v poriadku, keby jej otec napísal list, kde by sa jej mohol predstaviť a niečo o sebe povedať
(napr. ako a kde teraz žije, kde pracuje, čo rád robí), s čím maloletá súhlasila (tak, že maloletá naň

nemusí odpisovať ak ona sama nebude chcieť). Zároveň vnímali, že maloletá má potrebu si udržať svoj
vlastný priestor a nesúhlasila s tým, aby ho otec poslal na jej adresu, ale na poštu, kde by ho mohla ona
alebo matka vyzdvihnúť. Nakoniec sa dohodli na tom, že ho otec môže poslať do školy, ktorú navštevuje,
ak to bude možné. Z dôvodu, že otec sa už bol raz na maloletú v škole informovať, ale k ich osobnémustretnutiu nedošlo (teda pozná adresu školy). Mali za to, že z pohľadu vývinovej psychológie, môže byť
pre maloletú prínosné získať informácie o svojom otcovi. Maloletá A. sa nachádza v období dospievania,
s čím súvisí aj rozvoj jej identity. Kedy dospievajúci zisťuje kto je, kam patrí a sám rozhoduje o tom, s

kým sa chce identifikovať a s kým zase nie na základe vlastnej skúsenosti, či poznania. S možnosťou
napísať maloletej list sme oboznámili aj otca, rovnako s podmienkami, ktoré maloletá nastavila. Zároveň
sa snažili otca smerovať v tom, čo môže byť vhodné v liste uvádzať (napr. predstavenie sa) a čo naopak
nie (napr. negatívne formulácie). Na ďalšej konzultácii maloletá popisovala, ako ju vraj otec s nejakou
ženou čakal na ceste zo školy. Vnímali, že vzniknutá situácia jej nebola príjemná a snažila sa z nej

uniknúť. Referát mal za to, že nedokážu posilňovať vzťahovú väzbu medzi otcom a maloletou, pretože
niejevytvorená.Vtakomtoprípadebyzrejmenajskôrmuselbyťzačatýprocesvzájomnéhospoznávania
sa a stretávania sa medzi rodičom a maloletým dieťaťom, z ktorého by sa možno časom vytvorila väzba.
Vo všeobecnosti usudzovali, že pre takýto proces by mali byť splnené určité podmienky, aby nedošlo u
mal. dieťaťa k prežívaniu psychickej záťaže. Mali za to, že ak rodič dlhý čas netrávil čas so svojim mal.
dieťaťom, mal by absolvovať tréning rodičovských zručností a kompetencií. Ďalej na obnove kontaktu

rodič-dieťa by mali participovať obaja rodičia, teda mali by s tým obaja súhlasiť a vytvárať pre to vhodné
podmienky, v opačnom prípade môže byť dieťa vystavené konfliktu lojality. Odporučili, že v prípade
potrebymôžurodičiaajmaloletákedykoľvekvyhľadaťslužbypsychológaRPPSajnadobrovoľnejúrovni.

7. Kolízny opatrovník po vykonanom dokazovaní uviedol, že A. nemá žiadnu vzťahovú väzbu k otcovi.

Opakovane sa vyjadrila, že otec je pre ňu cudzí človek, nechce ho poznať, vidieť. A. bola ponúknutá aj
možnosť asistovaného styku na referáte alebo za prítomnosti kolízneho opatrovníka, ale jednoznačne
to odmietla. Kolízny opatrovník považoval za vhodné ponechať styk na vzájomnej dohode. Mal za to, že
nútiť A. do styku, siliť situáciu nie je v záujme maloletej. Kolízny opatrovník navrhol styk neurčovať.

8. Podľa čl. 5 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine (ďalej len "Zákona o rodine") záujem maloletého
dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní
a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä a) úroveň starostlivosti o dieťa, b)
bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana
dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so

zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa
zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity
osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj
schopností a vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému
pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a

s inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa,
ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.

9. Podľa 36 ods.1 Zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek
dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez

návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté
dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery
v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú
primerane.

10. Podľa § 25 ods. 1, 2 Zákona o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom
pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým
dieťaťomsastanesúčasťourozhodnutiaorozvode.Aksarodičianedohodnúoúpravestykusmaloletým
dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to
neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

11. Podľa § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o
výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

12. Podľa § 52 z. č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (CMP) žiaden z účastníkov nemá

nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

13. Podľa § 58 CMP o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým
sa konanie končí.14. Úprava styku rodiča s maloletým dieťaťom zabezpečuje legitímny cieľ, a to ochranu zdravého vývoja
mal. dieťaťa, aj keď toto nemusí korešpondovať s predstavou jedného alebo druhého rodiča. Zákon

pritom vo vyššie citovaných ustanoveniach uprednostňuje dohodu rodičov o styku s maloletým dieťaťom
a iba ak sa rodičia nedohodnú, upraví styk autoritatívne súd. Pri úprave styku súd postupuje podľa
okolností každého prípadu, pričom musí zvážiť zdravotný stav maloletého dieťaťa, jeho denný režim,
citový vzťah k rodičom, zamestnanie rodičov, bydlisko rodičov, dopravné spojenie, miesto vhodné na
styk a podobne. Na základe všetkých rozhodujúcich skutočností má potom určiť súd frekvenciu styku,

prostredie a časové vymedzenie.

15. Rodina nie je obchodná spoločnosť, právne nie je možné uchopiť a vymedziť všetky väzby medzi
rodinnými príslušníkmi (Ústavný súd ČR II. ÚS 3765/11). Akýkoľvek nátlak na dieťa, nútenie ku styku s
otcom či matkou by mohlo znamenať potom ďalší negatívny postoj dieťaťa voči nim. Ak je neplnoleté
dieťadostatočnerozumovoaemocionálnevyspelé,jenutnéjehonázorohľadnestretávaniasasrodičom

rešpektovať, pokiaľ je zároveň preukázané, že ide o jeho slobodnú vôľu a že k odmietaniu rodiča
nedochádza vinou druhého rodiča, resp. tretej osoby.

16. Súd mal v danej veci za preukázané, že maloletá je vo faktickej starostlivosti matky od obdobia jej
necelých X rokov, t.j. ešte od obdobia pred rozvodom manželstva rodičov, v rámci ktorého konania boli

naposledy upravené práva a povinnosti k maloletej. Styk otca s maloletou doposiaľ súdnym rozhodnutím
upravený nebol. Rodičia ako manželia žili v H., kde matka ešte istý čas žila i po rozvode manželstva.
Neskôr sa presťahovala do obce C. D., kde žije doposiaľ. Obaja rodičia potvrdili, že otec sa naposledy
videl a kontaktoval na maloletú A. pred rozvodom. Po rozvode, t.j. viac ako 11 rokov, sa otec s
maloletou nestretol a nijakým spôsobom na ňu nekontaktoval. Dôvody tejto skutočnosti boli medzi

rodičmi sporné. Otec uvádzal, že matka si ho zablokovala, o osobný kontakt sa mal pokúsiť len raz
krátko po rozvode, nikto na zvonenie nereagoval. O tom, že sa matka presťahovala sa dozvedel o
známych. Matka uvádzala, že si otca nezablokovala, zmenila si telefónne číslo. Uvádzala, že otec v
H. býval kúsok od nich, avšak na maloletú nekontaktoval otec ani starí rodičia zo strany otca. Matka
za príčinu rozvratu manželstva považovala alkohol a hranie automatov na strane otca, jej opakované

fyzické napadnutia otcom. Otec uvedené rozporoval. V deň keď otec podal návrh na súd bol na ZŠ, ktorú
maloletá navštevuje, informovať sa ňu a zabezpečil si prístup na edupage. Otec uvádzal, že maloletej
malobyťpovedané,žeoteczomrelprileteckomnešťastí.Uvedenémalsúdzavyvrátanézneformálneho
pohovoru kolízneho opatrovníka s maloletou, ktorá sa vyjadrila, že otca poznala z fotografií. Na ISR pre
Cochem dňa 01.07.2025 sa rodičia dohodli, že matka bude informovať mailom otca v dvojmesačných

intervaloch vždy k poslednému dňu v mesiaci o zdravotnom stave dieťaťa, školských výsledkoch,
mimoškolských aktivitách a zmene bydliska maloletej. Na pojednávaní dňa 26.01.2026 otec potvrdil,
že matka otcovi predmetné maily zaslala, i keď podľa otca so stručným obsahom. Súd v danej veci
o úprave styku rozhodol autoritatívne, nakoľko rodiča nespeli k rodičovskej dohode na informatívnom
stretnutí pred koordinátorkou pre Cochcem, počas odborného poradenstva na RPPS UPSVAR Trenčín,

ani na pojednávaní. Matka s úpravou styku nesúhlasila vôbec, nesúhlasila s nadviazaním kontaktu otca
s maloletou, nemala záujem tomuto kontaktu vytvárať podmienky, uvádzala však, že kontaktu nebráni
a necháva to na rozhodnutí A.. Kolízny opatrovník navrhol styk neurčovať.

17. Súd mal po vykonanom dokazovaní za to, že je v najlepšom záujme maloletej A., aby jej styk s otcom

nebolohraničenýkonkrétnymčasovýmrámcomasúdomtakupravenýnebol.Vtejtosúvislostipovažoval
súd návrh otca za nedôvodný, pričom vzhľadom na absenciu aktuálnej úpravy styku bolo, vzhľadom
na návrh otca, namieste o styku rozhodnúť. Maloletá A. konštantne v priebehu konania vyjadrovala
negatívny postoj k stretnutiu s otcom, opakovane odmietala aj stretnutie s otcom, nepripúšťala ani
asistovaný styk s otcom za prítomnosti tretej osoby. Otca považovala za cudzieho človeka, čo je

prirodzené vzhľadom na časový odstup viac ako 11 rokov odkedy sa videli naposledy. Opisovala strach z
otca,diskomfortzjehozáujmuaviacerýchjehokonanívpriebehuroku2025,kedysavškoleujejtriednej
učiteľky na ňu informoval bez jej vedomia, v októbri 2025 bol spolu s jeho manželkou v pohostinstve pri
autobusovej zastávke v C. D., na ktorej zastávke A. vystúpila z autobusu z E., kam chodí na ZŠ a otec
s manželkou sa jej mali prihovárať, kričať na ňu. Otec potvrdil, že bol na káve v predmetnom zariadení,

rozporoval však, žeby sa maloletej on alebo jeho manželka prihovárali. Uviedol, že A. ich videla, ale
prešla hneď na druhú stranu. Otec ani manželka ju neoslovovali, bolo to náhodné stretnutie. Psychológ
RPPS UPSVAR Trenčín vnímal, že uvedená situácia nebola A. príjemná a snažila sa z nej uniknúť.
Zároveň psychológ uvádzal, že maloletá sa aktuálne nachádza v období dospievania, s čím súvisí jejrozvoj identity, kde zisťuje kto je, kam patrí, sama sa rozhoduje o tom, s kým sa chce identifikovať a
s kým zasa nie na základe vlastnej skúsenosti. Psychológ vnímal, že situácia ohľadne záujmu otca o
stretnutie v nej vyvoláva zmätok emócii a myšlienok, napätie, maloletá popisovala obavy a pocity strachu

o matku a ňu samotnú. Mal za to, že pre proces vzájomného spoznávania sa a stretávania sa medzi
rodičom a maloletým dieťaťom v takomto prípade by mali byť splnené určité podmienky, aby nedošlo
u maloletého dieťaťa k prežívaniu psychickej záťaže. Považoval za vhodné, aby rodič, ktorý dlhý čas
netrávil čas so svojim mal. dieťaťom absolvoval tréning rodičovských zručností a kompetencií. Na stranu
otca referát uviedol, že mu ich postup práce pripadal úsmevný a príliš zdĺhavý, bez zjavného výsledku.

Taktiež otec nerešpektoval odporučenie psychológa napísať maloletej list, pričom mu boli vysvetlené
dôvody dôležitosti listu a čo by mal list obsahovať. Otec však poslal maloletej na jej narodeniny so školy
len pohľadnicu s blahoželaním a jeho telefónnym číslom s tým, že si myslel, že sa mu maloletá ozve.

18. Nadväzne na vyššie uvedené má súd za to, že otec v priebehu konania dostatočne citlivo
nepristupoval k situácii, k nadviazaniu vzťahu s maloletou, naopak viaceré jeho konania vyvolali u

maloletej nepríjemné emócie a neprispeli k záujmu maloletej o stretnutie s otcom. Zároveň otec
nereflektoval na rady psychológa ako postupovať pri nadviazaní vzťahu so svojím dieťaťom, s ktorým
nemá vytvorenú žiadnu vzťahovú väzbu. Na strane A., jej názory súd považoval za úprimné, konštantné
a podložené aj jej osobnými skúsenosťami z vyššie uvedených udalostí v roku 2025. Súd taktiež
zohľadnil vyšší vek dieťaťa kedy dieťa vo veku XX rokov je dostatočne emocionálne vyspelé a má

rozumové a vôľové schopnosti, aby vedelo prezentovať vlastný názor s kritickým pohľadom na situáciu
a posúdiť čo považuje za pre seba vhodné, pričom uvedené reflektujú aj závery odborného poradenstva.
Deti v tomto veku sú jednoznačne schopné samostatne formulovať svoje priania a predstavy o stretávaní
s rodičom, s ktorým nežijú v spoločnej domácnosti. Súd považoval za namieste k názoru maloletej
A. prihliadnuť s tým, že zohľadnil všetky ďalšie vykonané dôkazy a osobitosti tohto prípadu. Otec v

petite návrhu uvádzal ako miesto stretnutí H., avšak v priebehu celého konania prezentoval záujem
realizovať styk v G., kde, v byte, v ktorom žije má už pripravenú izbu pre maloletú. V priebehu konania
otec uvádzal, že by spočiatku súhlasil aj s užším stykom ako na celý víkend, avšak vzhľadom na
vyššie uvedené skutočnosti súd nepovažoval za v záujme maloletej, ktorá do rozhodnutia súdu nechcela
s otcom zrealizovať ani len jedno krátke stretnutie, určiť styk v žiadnom pevne určenom intervale.

K námietkam otca ohľadne starostlivosti matky o maloletú, kvôli ktorým počas konania kontaktoval
opakovane kolízneho opatrovníka s tým, že maloletá napríklad používa sociálne siete a farbí si vlasy,
súd uvádza, že žiadne nedostatky v starostlivosti matky zo šetrenia pomerov kolízneho opatrovníka,
ani zo správy ZŠ maloletej a správy obce C. D. o povesti matky nevyplynuli. Triedna učiteľka maloletej
hodnotila A. ako dobrú pozornú žiačku, chodí do školy oddýchnutá, pekne a čisto oblečená, matka so

školouspolupracuje,uhrádzariadnevšetkypoplatky.ObecC.D.uviedla,žematkazabezpečujevšetkým
svojím deťom plnohodnotnú starostlivosť v maximálnej možnej miere, deti chodia upravené, čisté, v
obci realizujú voľnočasové aktivity, s rodinou nie sú žiadne problémy, žijú pokojný a slušný život, bez
konfliktov, žiadne nevhodné správanie komisiami obce u nich nebolo riešené. Súd zároveň poukazuje
na závery správy RPPS UPSVAR Trenčín, že na obnove kontaktu rodič-dieťa by mali participovať obaja

rodičia, teda mali by s tým obaja súhlasiť a vytvárať pre to vhodné podmienky, v opačnom prípade
môže byť dieťa vystavené konfliktu lojality. Matka však vyjadrovala nesúhlas s nadviazaním kontaktu
maloletej s otcom. V tejto súvislosti súd apeluje na matku, aby vytvárala kontaktu maloletej s otcom
podmienky, motivovala dieťa aspoň ku krátkemu stretnutiu s otcom, nakoľko každé dieťa má právo byť
v kontakte s oboma rodičmi a rovnako rodič má právo byť v kontakte s vlastným dieťaťom, bez ohľadu

na to, či rodičia žijú spolu alebo oddelene. V danom prípade je tak úlohou oboch rodičov postupovať
tak, aby sa u maloletej nastolil a prehlboval pocit bezpečia ohľadne nadviazania kontaktu s otcom a aby
maloletá neprežívala v tejto súvislosti psychickú záťaž, ale sama o kontakt prejavila záujem. Vzhľadom
na uvedené súd rozhodol tak ako je uvedené vo výroku I. tohto rozsudku.

19. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok
na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Žiline (§ 2 ods. 1 CMP v spojení s § 355 ods. 1, § 362 ods. 1 prvej

vety CSP). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody §

365 CSP a § 62 CMP) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Ak zákon na podanie nevyžaduje
osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa
týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou
podaniajeajuvedeniespisovejznačkytohtokonania.Podanieurobenévlistinnejpodobetrebapredložiť
v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do

súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Odvolanie v zmysle § 365 ods. 1 CSP možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný
stav veci (§ 62 ods. 1 CMP). Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.

Odvolací súd nie je viazaný rozsahom odvolania vo veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez
návrhu. Odvolací súd nie je odvolacími dôvodmi viazaný (§ 62, ods. 1, § 65 a § 66 ods. 1 CMP).