Uznesenie – Život a zdravie – Iné práva… ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 5. február 2026

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2To/4/2026

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1119010594
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 02. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Šimková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2026:1119010594.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Šimkovej a členov
senátu JUDr. Danice Veselovskej a Ing. Mgr. Anny Přikrylovej, v trestnej veci obžalovaného G.. J..
V. Z., J.., pre prečin ohovárania podľa § 373 ods. 1, ods. 2 písm. c) Trestného zákona, o odvolaní
obžalovaného proti rozsudku Mestského súdu Bratislava I sp. zn. 1T/45/2019 zo dňa 22.05.2025, na
neverejnom zasadnutí konanom dňa 05.02.2026 jednomyseľne takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. d) Trestného poriadku sa prvostupňový rozsudok z r u š u j e.

Podľa § 322 ods. 1 Trestného poriadku sa vec v r a c i a súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu
znova prejednal a rozhodol.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Mestský súd Bratislava I pod sp.zn. 1T/45/2019 dňa 22.05.2025 uznal

obžalovaného G.. J.. V. Z., J.. vinným zo spáchania prečinu ohovárania podľa § 373 ods. 1, ods. 2 písm.
c) Trestného zákona na tom skutkovom základe, že

1)v lete roku 2013 poslal niekoľko mailov na Vysokú školu zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety,
n. o., Bratislava, Palackého 1, na mailovú adresu študijného oddelenia (B..S..sk) a mailovú adresu
vedúcej kancelárie rektorátu (S.X..sk), ktoré odchádzali z jeho mailu (W..V..sk), v ktorých menom svojím

alebo menom Matice rómskej, o. z. uviedol, že poškodený G.. P.. M.. J.. H.. Y. F., nar. XX.XX.XXXX,
ho sexuálne obťažuje, zorganizoval jeho fyzický prepad príslušníkmi kriminálnej polície PZ Sasinkova,
ktorí sú absolventi uvedenej vysokej školy, ako aj z ďalších skutkov, ktoré poškodený nikdy nevykonal, a
ktoré ho obzvlášť hrubým spôsobom diskreditujú medzi zamestnancami a študentmi uvedenej vysokej
školy; v októbri 2013 zverejnil o poškodenom nepravdivé údaje aj v médiách, a to v SME, Pravda,
SITA, v ktorých uvádzal, resp. obvinil poškodeného z rasových prečinov a obvinil ho aj z toho, že ho

poškodený nechal napadnúť, resp. zbiť príslušníkmi Policajného zboru, čo sa nezakladá na pravde;
dňa 22.08.2013 poslal do médií, tlačových agentúr, ako aj na rektorát Vysokej školy zdravotníctva a
sociálnej práce sv. Alžbety na adresu S..sk Tlačovú reakciu Matice rómskej na to, že poslanci uvažovali
navrhnúťpoškodenéhozaprezidenta,ktorábolaodoslanáznovuzjehomailovejadresyW..V..sk,vktorej
o poškodenom uvádza, že údajne pácha trestnú činnosť, obvinil ho zo skutkov, ktoré nikdy nespáchal,
uvádza, že poškodený morálne a charakterovo zlyhal; dňa 25.07.2013 napísal sťažnosť proti uzneseniu

por. H.. G. Š., vyšetrovateľa Policajného zboru Bratislava II, ČVS: ORP-1005/1-OVK-B2-2013 a jeho
pracovnému postupu, ktorú poslal opäť mailom na sekretariát rektora (S..sk) a na študijné oddelenie
(B..S..sk), v ktorej o poškodenom tvrdí, že ho najmenej 20-krát sexuálne obťažoval; dňa 09.10.2013
zaslal opäť na sekretariát aj na študijné oddelenie mail z adresy W..V..sk Otvorenú výzvu Matice rómskej,
v ktorej uvádza, že bol fyzicky prepadnutý na podnet poškodeného dvoma príslušníkmi kriminálnej
polície z PZ Sasinkova, ktorí sú absolventi F. vysokej školy, ďalej uvádza podozrenia, že poškodený

pácha ekonomickú, mravnostnú a inú trestnú činnosť, pričom zaslal aj sprievodný mail, v ktorom žiada
predmetnú výzvu vydistribuovať medzi zamestnancov a študentov školy a zverejniť ju na dostupnýchnástenkách; dňa 30.10.2013 odoslal dve SMS vedúcej študijného oddelenia Vysokej školy zdravotníctva
asociálnejprácesv.AlžbetyG..B.S.,č.t.XXXXXXXXXXzčísla,ktorémápanidocentkauloženéakoL.
Z.,vktorýchokrempodozrievaniazklamstvaachrapúnstvauvádza,žemediálnerektoraskompromituje,

a že poškodený mu urobil zle, že mu spravil zo života peklo, nemôže si nájsť kvôli poškodenému prácu,
klamstvo a chrapúnstvo sú poškodeného pracovnými metódami, píše o poškodenom ako o údajnom
svätom homošovi, v druhej SMS píše, že mu Ježiš poradil, aby novinárom poskytol údaje o poškodeného
údajnej nekalej činnosti, čím o poškodenom uviedol údaje, ktoré sú spôsobilé značnou mierou ohroziť
jeho vážnosť u spoluobčanov, poškodiť ho v zamestnaní, narušiť jeho rodinné vzťahy, na základe ktorých

sa poškodený neuchádzal o funkciu rektora Vysokej školy zdravotníctva a sociálnej práce Sv. Alžbety,
podstatnýmspôsobombolazhoršenákvalitajehorodinnéhoživota,takistopolitickéhnutieS.vroku2013
na základe Tlačovej reakcie Matice rómskej upustilo od úmyslu nominovať poškodeného za kandidáta
na post prezidenta Slovenskej republiky;

2)dňa 17.06.2014 o 21.28 hod. zaslal z mailovej adresy Z..M. správu v predmete popísanú ako

„výzva adresovaná J.. H.. Y.. F. na mailové adresy J..N..sk, H..B..N..sk pridelenej odbornej asistentke
Mikrobiologického ústavu Lekárskej fakulty Univerzity Komenského Bratislava K.. H. B.Á., H..R..N..sk,
pridelenej sekretárke Mikrobiologického ústavu Lekárskej fakulty Univerzity Komenského Bratislava G.
Z. s požiadavkou o odovzdanie prílohy správy - „Výzva na ukončenie dlhodobého hrubého zásahu do
ľudských práv, znižovania ľudskej dôstojnosti, ohovárania a spoločenskej a odbornej difamácie osoby V.

Z.“, a to J.. H.. Y. F., G.., prednostovi Mikrobiologického ústavu Lekárskej fakulty Univerzity Komenského,
Sasinkova 4, Bratislava, kde v uvedenej Výzve okrem iného uviedol, že „Práve Vy ste boli, ktorý ma
neustále nie že ohováral, ale rovno špinil s veľkými vedrami výkalov, klamali ste na moju osobu rôzne
nepravdy, kriminalizovali ste ma. Práve Vy ste to boli, ktorý ako priamy mi nadriadený ako vedúci na
pracovisku, ste ma neustále sexuálne obťažovali, aby som Vám svoj penis dal do úst a do zadku

a, že potom budem mať od Vás pokoj a budem sa mať dobre. Dokonca, som proti svojej vôli a to
telefonoval aj s Vašim advokátom, ale ten mi iba povedal, že ma nepozná a nebude sa so mnou baviť.
Presne Váš štýl jednania. Ale viem to pochopiť, pretože on má iné záujmy, ako ľudia, ktorí sa chcú
mimosúdne dohodnúť. Za tých 10 000 Eur, ktoré mu zo školských peňazí platíte a údajne aj na škole
zamestnávatejehoženu,mutostojízato,abykžiadnymdohodámneprichádzalo.Pritomzneoficiálnych

informácii som sa dozvedel, že údajne osobne ste ma ošpinili u zamestnávateľa a žiadali ste ho,
aby ma z práce rýchlo prepustili“, pričom už predtým mailom z 04.06.2014 z adresy ,,V. Z. (J..Z..M.)
adresovaným Y..M..sk E.. A.. Y. Č., J.. do advokátskej kancelárie na Y. X/b Y. L., okrem iného uviedol
údaj o homosexuálnom obťažovaní jeho osoby jeho priamym vedúcim nadriadeným na pracovisku,
znemožnenie pracovať v jeho akademickom odbore, za chrbtom štvanie proti nemu rôznych ľudí a

doslova špinenie jeho osoby, organizované fyzické prepadnutie jeho osoby a nebezpečné vyhrážanie
sa mu dobitím a prizabitím v mene J.. H.. Y.. F. atď.; následne dňa 20.11.2014 zaslal J.. H.. H. F., J..,
rektorovi Vysokej školy zdravotníctva asociálnej práce sv. Alžbety, Námestie 1. mája č. 1, Bratislava list
doručený dňa 28.11.2014, v ktorom okrem iného uviedol, že „Poškodený V. Z., viac ako 6-krát zaslal
výzvu na uhradenie majetkovej ujmy, škody majiteľovi, štatutárnemu zástupcovi a rektorovi VŠZ a SP

sv. Alžbety, n. o., Bratislava a to J.. H.. Y. F., G.. Posledná výzva o zaplatenie škody bola zaslaná
Y.K. F. a to dňa 10.07.2014 na pracovisko Lekárskej fakulty UK. Taktiež poškodený viac ako 60 -
krát aj ústne žiadal Y. F. o nápravu, uhradenie finančnej majetkovej škody, no Y. F. vždy iba ústne
sľuboval, že mu škodu uhradí, ak poškodený vyhovie jeho osobným homosexuálnym požiadavkám, čo
poškodený odmietol vykonať a naďalej odmieta.“, čím verejne o inom oznámil nepravdivé údaje, ktoré

sú spôsobilé značnou mierou poškodiť ho v zamestnaní a narušiť jeho rodinné vzťahy, na základe čoho
tieto informácie preverovala disciplinárna komisia na rektoráte Vysokej školy zdravotníctva a sociálnej
práce Sv. Alžbety, n. o., ktorá konštatovala, že keďže ide o prvú sťažnosť na poškodeného, predvolá a
dôrazne upozorní poškodeného, že pri opakovanej sťažnosti bude nasledovať kárne opatrenie vrátane
možnosti okamžitého rozviazania pracovného pomeru.

Za to mu súd prvého stupňa podľa § 373 ods. 2 Trestného zákona, § 38 ods. 2 Trestného zákona a §
56 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona uložil peňažný trest vo výške 250 eur. Podľa § 57 ods. 3 Trestného
zákona súd pre prípad úmyselného zmarenia peňažného trestu ustanovil náhradný trest odňatia slobody

vo výmere 3 mesiace.Proti tomuto rozsudku podal obžalovaný ihneď po jeho vyhlásení odvolanie smerujúce proti všetkým
výrokom, ktoré odôvodnil vlastným podaním doručeným súdu prvého stupňa dňa 01.12.2025 a tiež
prostredníctvom obhajcu podaním zo dňa 02.12.2025.

Obžalovaný uvádza, že napadnutým rozsudkom súdu prvého stupňa, s extrémne závažným porušením
zákonných ustanovení, ktorými sa malo zabezpečiť náležité objasnenie veci, právo obhajoby, právo na
slobodu slova a vyjadrovania, právo na úsudok, názor a informácie, výkon spravodlivého a zákonného
súdneho procesu pred nestranným, neutrálnym samosudcom, súdom, bez zákonne ustanoveného

postupu preukázania dvojito súbežného spáchania v podstate 3 krát tých absolútne istých účelovo
vymyslených fiktívnych skutkov v nejasných obrysoch, bez preukázania konkrétneho zavinenia v zmysle
Trestného zákona, bez uvedenia konkrétnej formy zavinenia, t.j. škody na konkrétnych osobnostných
právach trojnásobne súbežne poškodeného bez zákonného preukázania 3 krát v podstate v tých istých
účelovo vymyslených fiktívnych skutkoch v nejasných obrysoch, v dvojito súbežne vedených trestných
konaní na súde prvého stupňa aj pod sp. zn. B2-6T/16/2019, v podstate 3 krát o tých istých účelovo

vymyslených fiktívnych skutkoch v nejasných obrysoch, bol tretí krát extrémne nespravodlivo bez opory
vpráve,právnenedôvodne,ibanapodkladeprocesnoprávnehovzťahu,inkvizičnéuznanýzavinnéhozo
spáchania zákonne nepreukázaného prečinu ohováranie podľa § 373 ods. 1, ods. 2 písm. c) Trestného
zákona, do ktorého boli svojvoľne účelovo vložené všetky tie v podstate isté účelovo vymyslené fiktívne
skutky v nejasných obrysoch, ako tomu bolo v prípade priestupkového konania vedeného na Okresnom

úrade Bratislava súbežne v konaní vedenom na súde prvého stupňa pod sp. zn. B2-6T/16/2019. V
obdivoch uvedených konaniach bolo už rozhodnuté vo veci samej.

Súd prvého stupňa na etnickom a spoločensky statusovom podklade obžalovaného dvojito extrémne
nespravodlivo, nezákonne bez opory v práve potrestal na peňažný trest vo výške 250 eur. Rovnako

podľa § 57 ods. 3 Trestného zákona pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne
zmarený, súdom prvého stupňa bol ustanovený náhradný trest odňatia slobody vo výmere 3 mesiace.
Súd prvého stupňa v napadnutom rozsudku neuviedol právnu argumentáciu odôvodnenia vykonania
dôkazov absolútne tých istých, rovnakých, ktoré predtým boli opakovane 2 krát už vykonané iným
spôsobom vo vyššie uvedených trojito vedených konaniach, 5 krát v podstate o tých istých účelovo

vymyslených fiktívnych skutkoch, v nejasných obrysoch, ktoré z civilných konaní boli svojvoľne účelovo
vložené okrem zločinu vydieranie, prečinu nebezpečné prenasledovanie aj do prečinu ohováranie.

Odvolanie obžalovaného preto smeruje proti výroku o vine a treste a to najmä pre jeho zjavné a)
absolútne vymknutie ústavnej akceptovateľnosti a ústavnej legitimite súbežne ústavnému princípu Ne

bis in idem: “Nikoho nemožno potrestať pre ten istý skutok dvakrát“, o ktorom v ostatnom čase orgánmi
štátu, právne preukázateľne už bolo, a to 4 krát, rozhodnuté vo veci samej, čo ako právny fakt zo strany
súdu prvého stupňa, bez uvedenia právnej argumentácie odôvodnenia, bolo absolútne bezohľadne
nespravodlivo prehliadané, ignorované, b) závažné dôvody uvedené v ustanovení § 321 ods. 1 písm.
a), písm. b), písm. c), písm. d) Trestného poriadku ako zákona v platnom znení.

Napadnutý rozsudok obžalovaný vníma a považuje za extrémne závažne ústavne neakceptovateľný bez
ústavnejlegitimity.ZjavnenemáoporuvprávnomporiadkuSlovenskejrepublikyakoústavneprávnehoa
demokratického štátu, Európskej únie, Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd vrátane
občianskych a politických. Zjavne sa javí ako svojvoľný, neobhájiteľný, nezákonný, nepreskúmateľný

pre jeho neurčitosť, bez opory práva. Písomné odôvodnenie rozhodnutia zjavne zaznamenáva
znaky nedostatočného, nepresvedčivého, nejasného, nezrozumiteľného, zmätočného odôvodnenia
dôvodov, na ktorých súd prvého stupňa založil svoje rozhodnutie o jeho vine. Argumentáciu, ktorú
súd prvého stupňa uviedol v odôvodnení súdneho rozhodnutia, táto zjavne zaznamenáva znaky
zákonnými dôkazmi nepreukázaných údajov a vzájomného odporujúceho odôvodnenia. V súhrne

nespĺňa požiadavku vnútornej nerozpornosti, rovnako ani požiadavku, aby argumenty súdu uvedené v
rozhodnutí podporovali záver úvah súdu prvého stupňa. Z jeho odôvodnenia zrozumiteľne a presvedčivo
nevyplýva, prečo súd prvého stupňa aplikoval citované ustanovenie právneho predpisu a prečo ho
v konkrétnych účelovo vymyslených, nepravdivých okolnostiach vykladal práve tým spôsobom, ktorý
uviedol.

Obžalovaný opakuje, že dvojitým rozhodnutím o jeho dvojitej vine, 5 krát v podstate v tých istých účelovo
vymyslených fiktívnych skutkoch v nejasných obrysoch v zákonne nepreukázanom žalovanom prečine,
vydaním napadnutého rozsudku a jeho písomným odôvodnením rozhodnutia v priamom následku nastalstav nenaplnenia požiadavky spravodlivého a zákonného procesu (I. ÚS 243/07, I. ÚS 155/07, I. ÚS
402/08,I.ÚS118/08,Článok46ods.1ÚstavySlovenskejrepubliky,Článok6ods.1.Dohovoruoochrane
ľudských práva slobôd, atď ).

V napadnutom rozsudku súd prvého stupňa neuviedol právnu argumentáciu odôvodnenia:
a) neposkytnutia mu súdnej ochrany pred svojvoľným a nezákonným konaním a rozhodovaním o veci
orgánmi činnými v trestnom konaní Bratislava I, pre ktorých závažnosť už musel do tohto dvojito
vedeného konania vstúpiť Generálny prokurátor Slovenskej republiky svojím záväzným rozhodnutím,

pred časťou osôb so statusom verejného činiteľa z prostredia toxického systému našich politicky a moc
vykonávajúcich elít, ktoré v pozadí dvojito vedeného trestného konania osobnými ľstivými postupmi
účelovo udržiavali pri živote na súde prvého stupňa toto dvojito vedené konanie a svojím vplyvom
a vzťahmi skrze svoje osobné záujmy ovplyvňovali konanie a rozhodovanie vo veci samej v jeho
neprospech, čo bolo prejavované aj vo forme vyjadrovanej extrémnej svojvôli samosudcu, čo zakladalo
dôvodnosť mať závažné pochybnosti o jeho osobnej spôsobilosti, ochote rozhodovať o veci samej v

súlade s verejným záujmom, spravodlivo a zákonne,
b) nerešpektovania jeho práv ako obžalovaného osobitne na obhajobu, prezumpciu neviny,
nediskrimináciu v trestnom konaní, rovnosť v ľudskej dôstojnosti i v právach, rovnosť strán v dvojito
vedenom súdnom trestnom konaní, ktoré v skutočnosti neboli kontradiktórnymi konaniami, ale iba
inkvizičnými súbežne slobodu slova a vyjadrovania, úsudok - názor, informácie v trestnom konaní -

predloženie pred neho zákonné dôkazy bez závažných pochybností vierohodne preukazujúcich jeho
dvojitú trestnú vinu v tom istom účelovo vymyslenom fiktívnom skutku v nejasných obrysoch, ktorého
spáchanie, zavinenie a spôsobenie konkrétnej škody v zmysle zákona v skutočnosti nemal za právne
preukázanú,
c) nezáujmu o náležité zistenie skutkového stavu veci a nežiadania od 5 násobne súbežne poškodeného

v podstate v tých istých účelovo vymyslených fiktívnych skutkoch v nejasných obrysoch, aby zákonným
postupom pred súdom preukázal spôsobenie mu konkrétnej škody na jeho osobnostných právach v
zmysle zákona,
d) ostávania so žalobou, prokurátorkou v pojednávacej miestnosti po skončení pojednávania a
prejednávania s ňou vec a taktiku ďalšieho pojednávania hlavného pojednávania, čo závažne negatívne

ovplyvňovalo jeho konanie a rozhodovanie vo veci samej s nerešpektovaním jeho práv a doslova
poškodzovaním ho v celom súdnom trestnom procese v mene súdu prvého stupňa, ktorý zjavne
zaznamenával znaky súdnej svojvôli, nespravodlivosti a nezákonnosti, čo podľa jeho vnímania, úsudku
v konaní a rozhodovaní o veci neočakával u samosudcu, ktorý je synom uznávanej súdnej autority,
e) svojho osobného záujmu na prekrytí nezákonného a svojvoľného konania orgánov činných v trestnom

konaní Bratislava I a časti osôb so statusom verejného činiteľa z prostredia toxického systému našich
politicky a moc vykonávajúcich elít, resp. čo u neho bolo skutočnou motiváciou k takémuto konaniu,
f) svojej aktivity ako nahradenia pasivity, nečinnosti žaloby na hlavnom pojednávaní,
g) založenia viny obžalovaného na podklade ústavne neprijateľnej prezumpcii nepravdivosti, klamstva
poškodeného bez zákonného preukázania, ktorú právne preukázateľne nemal za preukázanú

zákonnými dôkazmi,
h) nerešpektovania zákonných dôkazov o nevine obžalovaného, ktoré preukázateľne vo veľkom počte
doručil súdu,
i)podporovaniavymýšľaniaaklamania,ktorésúdprvéhostupňaprávnepreukázateľnenemalpodložené
ani jedným zákonným dôkazom,

j) v napadnutom rozsudku odvolávanie sa na obdobie rokov 2013 - 2014, keď v roku 2015 do dvojito
vedeného predsúdneho dvojito vedeného trestného konania už musel vstúpiť Generálny prokurátor
Slovenskej republiky, ktorý pre závažnú svojvôľu, arbitrárnosť, nezákonnosť policajta a dozorujúcej
prokurátorky preukázateľne zrušil predmetné policajné obvinenie,
k) prenesenia dôkazného bremena obžalovaného,

l) absolútneho znemožnenia skutočne, efektívne a zákonne uplatňovať právo na obhajobu v zmysle
ustanovenia § 34 ods. 1 Trestného poriadku. Všetky svedecké výpovede vykonané v predsúdnom
trestnom konaní boli vykonané v rozpore so zákonne ustanoveným postupom a právom obvineného
na kontradiktórny proces. V skutočnosti bolo obžalovanému absolútne znemožnené byť prítomným
na tajných či netajných niekoľko násobne vykonaných výsluchoch svedkov v predsúdnom trestnom

konaní, čo zo strany súdu prvého stupňa, bez uvedenia právnej argumentácie odôvodnenia, na
hlavnom pojednávaní bolo zjavne ignorované a možnosť kontradiktórneho konania aspoň na hlavnom
pojednávaní vykonávajúceho dokazovanie výsluchmi svedkov súd prvého stupňa rovnako absolútne
znemožnil prejavovanou svojvôľou ľstivého postupu vyvíjaného nátlaku na svedkov, aby iba potvrdilito, čo uviedli v predsúdnom trestnom konaní bez jeho súhlasu s čítaním ich výpovedí z policajných
zápisníc a jemu na položenie otázky svedkovi súd vymedzil čas tesne pred obedom, na ktorý sa
ponáhľal spoločne so žalobou. Rovnako žaloba bez jeho súhlasu ako obžalovaného za prikyvovania

hlavou samosudcu zmätočne čítala celé state zo zápisníc o výsluchov svedkov, ktoré svojim obsahom
nevypovedali k žalovanému skutku, čiže v skutočnosti mali nulovú hodnotu vo vzťahu k účelovo
žalovanému prečinu.

Rovnako dáva obžalovaný do pozornosti odvolacieho súdu, že tak ako v dvojito vedenom predsúdnom

trestnomkonaní,takrovnakonahlavnompojednávaní,anijedenzvypočúvanýchdopreduovplyvnených
svedkov ako podriadených zamestnancov poškodeného, bez zákonného preukázania sa nevyjadril
k dvojito žalovanému piaty krát v podstate tomu istému účelovo vymyslenému fiktívnemu skutku
v nejasných obrysoch, čoho následkom nastal stav, že ani na hlavnom pojednávaní obžalovaný
sa nedozvedel, z čoho konkrétneho sa mal vyviniť, keď dopredu vybraní a následne poškodeným
bez zákonného preukázania priamo v zamestnaní ovplyvnení svedkovia z radov jeho podriadených

zamestnancov, sa k predmetnému skutku v skutočnosti nevyjadrili a súd prvého stupňa bez uvedenia
právnej argumentácie odôvodnenia odmietol pred obžalovaného predložiť zákonné dôkazy o jeho
vine, napriek dôvodnému namietaniu obžalovaným, ktoré zo strany súdu prvého stupňa nebolo
rešpektované, rovnako ako nerešpektované jeho práva na obhajobu, na informácie v trestnom konaní
vo veci predloženia mu zákonných dôkazov o súbežnom spáchaní dvojito žalovaného toho istého

účelovo vymysleného fiktívneho skutku v nejasných obrysoch, o jeho konkrétnej vine, dokonca súd
prvého stupňa bez uvedenia právnej argumentácie odôvodnenia odmietol uviesť konkrétne zavinenie
obžalovaného a rovnako konkrétnu formu zavinenia, čo sa obžalovaný javí ako R. a D. 50. roky bývalého
20. storočia, keď súd v Prahe súdil a odsúdil nevinnú G.. H. P. a mnohých ďalších pre ich vyjadrované
názory a uplatňovanie základných ľudských práv a slobôd.

Ďalej obžalovaný uvádza, že dvojito rozhodnutú vinu súdom prvého stupňa v podstate v súbežne v tom
istom, súd prvého stupňa o nich rozhodol v podstate na podklade absolútne rovnakých nezákonných
dôkazov, ktoré právne preukázateľne boli mocensky neoprávnene zobrané z:
a) 2-ch tajných policajných technických vyšetrovacích spisov v tajnosti založených a vedených na

Okresnom riaditeľstve PZ Bratislava II pod ČVS: ORP - 1005/1-VYS-B2-2013 ŠA na Okresnom
riaditeľstve PZ v Bratislave I pod ČVS: ORP-75/1-VYS-B1-2015 PA. Obidva tajné vyšetrovacie
technické spisy boli o tom istom účelovo vymyslenom fiktívnom skutku v nejasných obrysoch
právne kvalifikovaného prečin ohováranie, do ktorých nahliadnutie bolo obžalovanému odmietnuté bez
uvedenia právnej argumentácie odôvodnenia, do tajného vyšetrovacieho policajného spisu vedeného

na Okresnom riaditeľstve PZ Bratislava I, policajt, vyšetrovateľ PZ H.. K. J. vykonal značne veľký
počet tajných policajných nekontradiktórnych výsluchov svedkov a vydal do neho aj druhé policajné
obvinenie, do tajného policajného technického vyšetrovacieho spisu vedeného na Okresnom riaditeľstve
PZ Bratislava II, policajt, vyšetrovateľ PZ X.. G. Š. rovnako do tajného spisu vykonal tajné policajné
výsluchy tých istých svedkov, ktorých vypočúval aj vyšetrovateľ J. H.. K. J., tajné policajné výsluchy sú

dokonca ako zápisnice z výsluchu svedka oficiálne dokumentačné personalizované v trestnom spise
vedenom na súde pod sp. zn. B1-1T/45/2019 a na hlavnom pojednávaní bez jeho súhlasu samosudca
z nich čítal celé state s cieľom pripomenúť svedkom, čo povedali v predsúdnom trestnom konaní, tieto
tajné policajné výsluchy súd legalizoval ako zákonné výsluchy bez uvedenia právnej argumentácie
odôvodnenia súbežne,

b) dvoch súdnych spisov vedených na civilnom Mestskom súde Bratislava IV pod sp. zn. B1-
4C/195/2013 a pod sp. zn. B1-4C/126/2014 v občianskoprávnych konaniach v súkromnoprávnom
vzťahu upraveného platnou pracovnou zmluvou medzi pánom profesorom Y. F. ako zamestnávateľom
a obžalovaným ako fyzickou osobou. V obidvoch občianskoprávnych konaniach v súkromnoprávnom
vzťahu, pán profesor Y. F. bol právne preukázateľne dôvodne žalovanou procesnou stranou ako

zamestnávateľ, vrcholový predstaviteľ: rektor, štatutárny orgán, majiteľ inštitúcie súkromnej Vysokej
školy zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety v Bratislave, n. o, išlo o spor v pracovnoprávnom
spore o vyplatenie odpracovanej mesačnej výplaty zamestnanca za obdobie 5 rokov vo výške 45
324,90 EUR podľa platného, všeobecne záväzného vnútorného predpisu zamestnávateľa Odmeňovací
poriadok, súbežne spor na ochranu osobnosti o vyplatenie nemajetkovej ujmy vo výške 100 000

EUR za v mediálnom a zamestnávateľskom prostredí šírenie, uvádzanie vymyslených, klamlivých,
nepravdivých kriminalizujúcich údajov o osobe obžalovaného ako o podriadenom zamestnancovi pre
účely diskreditácie v očiach Nerómskych kolegov na pracovisku, študentov školy, potencionálnych
zamestnávateľov obžalovaného,c) zo súdneho trestného spisu vedeného na Mestskom súde Bratislava I, pod sp. zn. B2-6T/16/2019.
Išlo o dvojito vedené trestné konanie v tom istom účelovo vymyslenom fiktívnom skutku v nejasných
obrysoch, ktorý v ostatnom čase už bol rozhodnutý vo veci samej v súbehu v priestupkovom

konaní vedenom na Okresnom úrade Bratislava, ktoré sú iba pre účely ich označenia odlišné iba
účelovou právnou kvalifikáciou, ktorú svojvoľne účelovo dopredu vybrali z osobitnej časti Trestného
zákona a následne do nich svojvoľne účelovo vložili absolútne ten istý účelovo vymyslený fiktívny
skutok v nejasných obrysoch, ktorý následne s absolútnou absenciou zákonných dôkazov svojvoľne
účelovo právne kvalifikovali ako dokonaný zločin vydieranie súbežne dokonaný prečin nebezpečné

prenasledovanie z osobitného motívu v súbežnom konaní vedenom na súde I. stupňa pod sp. zn.
B2-6T/16/2019, samosudca: E.. J. E. a v súbežnom dvojitom konaní vedenom na súde pod sp. zn.
B1-1T/45/2019 (4T), samosudca: E.. L. P. ako dokonaný prečin ohováranie - v obidvoch súbežne
vedených trestných konaniach pán profesor Y. F. má postavenie 5 krát poškodeného bez zákonného
preukázania spôsobenia mu konkrétnej škody v tomto prípade na jeho osobnostných právach v zmysle
platného zákona, ktorých ochranu v zmysle Občianskeho zákonníka si neuplatňoval na civilnom súde

najmä z obavy predloženia zákonných dôkazov o porušení jeho osobnostných práv, čo v prípade
dvojito vedených trestných konaní orgány činné v trestnom konaní od neho nevyžadovali pre jeho
extrémne silnú spoločenskú autoritu s extrémne silným vplyvom v prostredí toxického systému našich
politicky a moc vykonávajúcich elít, čo v súhrne orgánom štátu nebránilo obviniť obžalovaného iba na
podklade účelovo vykonštruovaného procesnoprávneho vzťahu za účelom dvojito súbežné vedených

trestných konaní 5 krát, v podstate 5 krát o tých istých účelovo vymyslených fiktívnych skutkoch v
nejasných obrysoch s absolútnou absenciou zákonných dôkazov, o ktorých v ostatnom čase bolo
súbežne rozhodnuté vo veci samej už 2 krát, súbežne ako občana tretej kategórie s nežiaducimi
etnickýmiznakmiextrémnehošikanovaťsextrémnymstrpčovanímmuživotavSlovenskejrepublikeako
ústavne právnom a demokratickom štáte cieľom: prostriedkami štátnej trestnej represie dosiahnuť stav

účelovej kriminalizácie jeho osoby pre účely absolútnej diskreditácie podľa osobného želania nevraživo
systémovo zaujatého pána profesora Y. F. ako jeho zamestnávateľa, právne preukázateľne dlžného
mu jeho peniaze vo forme odpracovanej mesačnej výplaty zamestnanca na podklade platnej pracovnej
zmluvy, čo v súhrne dosahovali vo forme nezákonného zatvorenia obžalovaného do 5 mesačnej
väzby ako výkonu trestu v súbehu ponižujúceho zaobchádzania s ním napríklad, ako tomu bolo v

priamom kontakte s policajtom, vyšetrovateľom J. H.. K. J. z Okresného riaditeľstva PZ v Bratislave I
uskutočňovaného priamo na predvolanom policajnom výsluchu ešte ako svedka, postupom policajného
ponižujúceho zaobchádzania s obžalovaným, postupom znevažovania jeho ľudskej dôstojnosti na
etnickom podklade: namiesto oficiálneho priezviska oficiálne uvedeného v platnom Občianskom
preukaze občana Slovenskej republiky ako ústavne právneho a demokratického štátu a to znevažujúcim

oslovovaním obžalovaného „ty cigánsky asociál a súbežne s takýmto oslovovaním sa mu tento policajt
agresívne vyhrážal hrozbou policajnými kovovými putami priviazania o radiátor v jeho zanedbanej a
špinavej kancelárii a pod touto hrozbou agresívne vynucoval od obžalovaného podpísanie priznania,

čo v súhrne toto dvojito vedené trestné stíhanie - trestné konanie bolo právne preukázateľne extrémne

kontaminované excesmi extrémnej svojvôle a nezákonného konania orgánov činných v trestnom
konaní Bratislava I, následne súdom prvého stupňa, závažnými podstatnými chybami, závažnými
neodstrániteľnými prieťahmi, závažným porušovaním ustanovení, ktorými sa malo zabezpečiť
objasnenie veci a právo obhajoby vrátane uvedených v ustanovení § 34 ods. 1 Trestného poriadku ako
zákona v platnom znení.

Ďalej obžalovaný uvádza, že podľa ustanovenia § 168 ods. 1 Trestného poriadku „ak rozsudok obsahuje
odôvodnenie, súd v ňom stručne uvedie, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy svoje
skutkové zistenia opiera a akými právnymi úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov,
najmäaksinavzájomodporujú“...,bolizískanénezákonnýmpostupom,majúnulovúvýpovednúhodnotu

pre dvojité konanie, ani jeden svedok sa nevyjadril k žalovanému tomu istému, rovnakému fiktívnemu
skutku s nejasnými obrysmi, nebol vyprodukovaný ani jeden zákonný dôkaz o spáchaní toho istého,
rovnakého fiktívneho skutku s nejasnými obrysmi, atď.

„Z odôvodnenia musí byť zrejmé, ako sa súd vyrovnal s obhajobou, prečo nevyhovel návrhom na

vykonaniedôkazovvprospechobžalovaného,ktoré2xpísomnesúdunavrholaakýmiprávnymiúvahami
sa spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných ustanovení zákona v otázke viny
a trestu.“. Niektoré významné a závažné z vyššie uvedených obsahových náležitostí v napadnutom
rozsudku súdu prvého stupňa zjavne absentujú. Súd neuviedol dostatočne jasne a zrozumiteľne, akýmiokolnosťami bol v skutočnosti vedený pri rozhodovaní o predmetnej trestnej veci vo veci samej a rovnako
neuviedol vzájomnú súvislosť medzi skutočne vykonanými dôkazmi a účelovou vinou obžalovaného.
Záver o vine obžalovaného vychádza najmä z osobného záujmu samosudcu na výsledku v jeho

neprospech, ktorý bol podložený na podklade časti osôb so statusom verejného činiteľa, ktorí majú
dodnes väzby na toxický systém našich politicky a moc vykonávajúcich elít. Konaním a rozhodnutím
vo veci samej súdu prvého stupňa, sa obžalovaný cíti extrémne poškodeným na základných ľudských
právach a slobodách, vrátane občianskych a politických. Cíti sa exemplárnym príkladom toho, ako
ľahké je u nás extrémne silnou spoločenskou autoritou s extrémne silným vplyvom v prostredí toxického

systému našich politicky a moc vykonávajúcich elít, iba pre peniaze, zneužiť prostriedky štátnej trestnej
represie pre účely kriminalizácie nevinnej osoby, ktorá má byť znevážená, diskreditovaná toxickým
systémom našich politicky a moc vykonávajúcich elít.

Obžalovaný je dôvodne a oprávnene presvedčený o tom, že v skutočnosti jeho dôvodné a oprávnené
uplatňovanie základných ľudských práv a slobôd vrátane občianskych a politických v občianskoprávnych

konaniach v súkromnoprávnom vzťahu toto právne preukázateľne nezaznamenávalo zákonne
ustanovené obligatórne všetky znaky prečinu ohováranie v zmysle Trestného zákona v platnom znení.
Je toho názoru, že dostatočne vierohodne to potvrdzuje fakt, že 3 násobne poškodený v tom istom
bez zákonného preukázania, v žiadnom z opisovaných skutkov v predmetnej nezákonnej zmätočnej
obžalobe, reálne nemohlo spôsobiť zníženie dôstojnosti 3 násobne poškodeného bez zákonného

preukázania alebo jeho vážnosti v spoločnosti, nakoľko žalobca nevyvrátil údajné nepravdivé tvrdenia
obžalovaného, neoznačil jeho konanie za vo veľkej miere závažné, ako ani neosvedčil naliehavý právny
záujem na vyslovenie takéhoto určenia, iba pre peniaze dlžné obžalovanému, účelovo prejudikoval
domnelé fakty, ktoré v súdnom konaní ako dôkaz nemôžu obstáť ak je obžalovaný Neróm.

V celom súbežne viacnásobnom vedenom konaní, 5 krát v podstate o tom istom, účelovo vymyslenom
fiktívnom skutku v nejasných obrysoch, v skutočnosti v postate išlo iba o peniaze, ktoré obžalovanému
bol poškodený bez zákonného preukázania právne preukázateľne dlžný vo forme odpracovanej
mesačnej výplaty zamestnanca, ktoré bez uvedenia právnej argumentácie odôvodnenia zákonným
postupom nechcel obžalovanému vyplatiť ako podriadenému zamestnancovi, čím v následku nastal

stav, že svoje zamestnanecké práva s oprávnenými mzdovými nárokmi sa musel obžalovaný domáhať
v občianskoprávnych konaniach v súkromnoprávnom vzťahu upraveného platnou pracovnou zmluvou
v pracovnoprávnom spore a spore na ochranu osobnosti, čo v súhrne poškodený bez zákonného
preukázania vnímal ako dôvod na účelovú kriminalizáciu jeho osoby, ktorou sledoval absolútnu
diskreditáciu osoby obžalovaného v očiach Nerómskych kolegov a Nerómskych študentov, čo sa mu aj

podarilo so zatvorením ho do 5 mesačnej nezákonnej väzby - od 26.09.2018 do 26.02.2019.

S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti trpí napadnuté rozhodnutie v celistvosti nedostatkom
skutkových a právnych záverov, v dôsledku čoho vykazuje znaky arbitrárneho rozhodnutia a
nepreskúmateľnosti pre nedostatok dôvodov. O arbitrárne alebo zjavne neodôvodnené rozhodnutie

všeobecného súdu ide vtedy, ak je založené na zrejmom a neopodstatnenom vybočení zo štandardov
výkladu práva, ktoré sú v súdnej praxi všeobecne rešpektované a jeho východiskom by bola
nepredvídateľná interpretačná svojvôľa. Práve k takémuto aplikačnému excesu, ktorým boli porušené
základné zásady Trestného poriadku a najmä, spôsobilému založiť porušenie základného práva na
súdnu ochranu a práva na spravodlivý a zákonný proces pred nestranným samosudcom, súdom, v

posudzovanej veci došlo.

Obžalovaný opakuje, že v právnom a demokratickom štáte je ústavne neprijateľné, aby súbežne
rozhodnutá dvojitá vina v súbežne vedených dvoch trestných konaniach v rámci 5 súbežne vedených
konaní v podstate o tom istom účelovo vymyslenom fiktívnom skutku v nejasných obrysoch, bola súdom

založená iba na osobnom želaní extrémne silnej spoločenskej autority s extrémne silným vplyvom v
prostredí toxického systému našich politicky a moc vykonávajúcich elít, len aby sa dosiahla jej osobná
spokojnosť, lebo mal peniaze, vplyv a možnosti vybaviť rôzne motivačné nedostatkové proti služby, o
ktoré prejavoval značný počet osôb so statusom verejného činiteľa.

Obžalovaný zastáva názor, že súd prvého stupňa svojim súbežne vedeným dvojitým trestným konaním
v súhrne 5 krát v podstate o tom istom účelovo vymyslenom fiktívnom skutku v nejasných obrysoch,
s nerešpektovaním jeho práv ako obvineného, obžalovaného súbežne s nedostatočne odôvodnením
vydaného rozhodnutia o vine bez ústavnej legitimity, čoho v dôsledku nastal stav, že v skutočnostiobžalovaný nemal ani možnosť reálne, efektívne a zákonne uplatňovať právo na obhajobu, pretože ani
z napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa sa nedozvedel, čo sa mu konkrétne kládlo za vinu, čím
súd prvého stupňa procesne extrémne závažne pochybil, čo predstavuje závažný dôvod na zrušenie

celého napadnutého rozsudku, zjavne ústavne nelegitímneho.

Nazákladeuvedenéhoobžalovanýnavrhol,abyodvolacísúdzrušilnapadnutýrozsudokaobžalovaného
oslobodil spod obžaloby podľa § 285 písm. c) Trestného poriadku v zmysle zásady ne bis in idem.

Obžalovaný prostredníctvom obhajcu odvolanie odôvodnil tým, že obžalovaný počas celého
vyšetrovania ako aj súdneho konania sa cíti nevinný. Svoju vinu odmieta, potvrdzuje len to, že
s poškodeným nebohým F. mali pracovno-právne problémy, ale tieto problémy vyriešili dohodou.
Obžalovaný vo veci vypovedal a zásadne poprel, že by on bol tou osobou, ktorá rozširovala skutočnosti
uvedenévobžalobe.Všetcisvedkovia,ktoríbolivovecivypočutípotvrdili,žedostalimailyopoškodenom
F., uviedli aj mailové adresy, ale nevedeli presne určiť, kto tieto maily napísal. Niektorí si pamätali

obsah mailov, ale keďže tomu neverili, nebrali obsah vôbec vážne. Veľa svedkov si obsah mailov ani
nepamätali. V celej veci absentuje aspoň jeden priamy dôkaz, ktorý by na 100% ukazoval, že tieto maily
písal práve obžalovaný V. Z.. Môže sa zdať, že to boli adresy, ktoré používal práve obžalovaný, ale tento
kategoricky odmietol a poprel a žiadny priamy dôkaz sa nepodarilo zadovážiť do spisu. Všetko sú to len
nepriame dôkazy, ktoré ukazujú na obžalovaného, keďže vyšetrovateľ nikoho iného ani nehľadal, ani

sa o to nepokúsil. Vo veci bolo vykonaných mnoho výsluchov, avšak tieto neviedli k tomu, aby bolo so
100% istotou potvrdené, že sa konania, uvedeného v obžalobe dopustil obžalovaný V. Z..

Na základe vyššie uvedeného obhajoba žiada o zrušenie rozsudku a oslobodenie obžalovaného spod
obžaloby.

Prokurátor ani poškodená nevyužili svoje právo vyjadriť sa k odvolaniu, ktoré im bolo v súlade s § 314
Trestného poriadku doručené.

Vec bola odvolaciemu súdu predložená dňa 15.01.2026.

Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací primárne konštatoval prípustnosť a včasnosť odvolania
podaného oprávnenou osobou, a tým absenciu dôvodov na rozhodnutie podľa § 316 ods. 1 alebo
ods. 3 Trestného poriadku, preto podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku preskúmal zákonnosť a
odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť

postupu konania, ktoré im predchádzalo, riadiac sa pritom zásadou, že na chyby, ktoré neboli odvolaním
vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Trestného
poriadku, a dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného je dôvodné, pretože napadnuté rozhodnutie
je predčasné.

Sťažnostný súd z predloženého spisového materiálu zistil, že dňa 09.08.2019 bola na Okresný súd
Bratislava I podaná obžaloba na obvineného G.. J.. V. Z., J.. v bodoch 1) a 2) pre prečin ohovárania
podľa § 373 ods. 1, ods. 2 písm. c) Trestného zákona na skutkovom základe uvedenom v úvodnej časti
tohto odôvodnenia.

Súd prvého stupňa vo veci nariadil hlavné pojednávanie, na ktorom obžalovaný učinil vyhlásenie podľa
§ 257 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku, že je nevinný, preto súd vykonal vo veci dokazovanie. Vypočul
obžalovaného, svedkov H.. V. F., A.. H. F., Z. F., A.. C.. H. F., C. S.Ú., J.. E. L., J.., H.. A.. H. R., H.. R. V.,
J. G., E.. G. R., H.. A. H., K.. H. B., G. Z., J.. H.. H. F.K., J.. G.. A.. C. G., podľa § 263 ods. 1 Trestného
poriadku prečítal výpoveď svedka A.. C.. K. L. z prípravného konania a podľa § 269 Trestného poriadku

prečítal listinné dôkazy.

Obhajoba obžalovaného spočívala v tom, že celé trestné konanie je účelovo vykonštruované tak, ako
aj vo veci vydierania a nebezpečného prenasledovania vedeného pod sp. zn. B2-6T/16/2019, pričom
obe veci sú prepojené, ide v zásade o rovnaké skutky, len iné názvy trestných činov. Celé stíhanie je

vykonštruované len preto, že si ako podriadený Róm dovolil uplatniť článok 46 Ústavy, kedy podal žalobu
na vyplatenie mzdy za prácu vykonávanú v období máj 2008 až máj 2023. Asi 10 krát poškodeného
prosil, aby mu dal riadny plat, mal mať plat 295,50 eur mesačne a zvyšok zo sumy cca. 1600 eur
si mal nechávať poškodený, dokonca aj so stravnými lístkami. Preto podal spomínanú civilnú žalobu,aby mu bola vyplatená mzda a zároveň žalobu na ochranu osobnosti za jeho klamlivé výroky na jeho
osobu. Súdená suma bola cca 45.000 eur, ale pod tlakom a hrozby a rizika opätovného vzatia do väzby
obžalovaný pristúpil na mimosúdnu dohodu, kedy mu bola vyplatená suma 15.000 eur. V tejto dohode

sa poškodený okrem iného aj zaviazal, že prestane o ňom šíriť lži. Nikdy by si nepomyslel, že poškodený
sa uchýli k takým klamstvám, ktoré následne ani v priebehu prípravného konania preukázané neboli.
Všetky skutkové okolnosti, ako sú opísané v obžalobe, sú nepravdy, pričom obžalovaný poukázal najmä
na nezákonnosť prípravného konania.

Obžalovaný v podanom odvolaní namietal predovšetkým porušenie zásady ne bis in idem poukazujúc
na konanie vedenom na Mestskom súde Bratislava I pod sp. zn. B2-6T/16/2019. I napriek tomu,
že obžalovaný už dňa 20.02.2020 v reakcii na výzvu podľa § 240 Trestného poriadku, ako aj vo
svojich ďalších podaniach adresovaných súdu prvého stupňa, ale aj pri svojom výsluchu na hlavnom
pojednávaní, na porušenie tejto zásady poukazoval, súd prvého stupňa sa s týmito námietkami
obžalovaného nevysporiadal. Jedná sa pritom o otázku, ktorá je pre rozhodnutie o obžalobe rozhodujúca

a bez vyriešenia otázky, či nastala prekážka res judikata, nemožno konštatovať súlad napadnutého
rozsudku so zákonom.

Z predloženého spisového materiálu pritom vyplýva, že na obžalovaného G.. J.. V. Z., J.. bola pod sp.
zn. 1Pv 239/18/1102 dňa 14.02.2019 podaná obžaloba vedená na Mestskom súde Bratislava I pod sp.

zn. B2-6T/16/2019 pre zločin vydieranie podľa § 189 ods. 1 Trestného zákona v súbehu s prečinom
nebezpečné prenasledovanie podľa § 360a ods. 1 písm. a), písm. e) ods. 2 písm. c) Trestného zákona
s poukazom na § 140 písm. b) Trestného zákona na skutkovom základe, že

od presne neustáleného dňa roku 2012 do 26.09.2018 pravdepodobne

z miesta K. N.. Č.. X Y. L. podstatným spôsobom zhoršuje kvalitu života, zdravia a spôsobuje narušenie
vzťahov v rodine aj zamestnaní poškodeného J.. H.. Y. F., G.. prostredníctvom podávania účelových
trestných oznámení a civilných žalôb, rozosielaním hanlivých listov na rôzne inštitúcie, obviňovaním a
očierňovaním v úmysle zdiskreditovať poškodeného J.. H.. Y. F., G.., čím ho obmedzuje v obvyklom
spôsobe života a taktiež ho núti aby konal tým, že požaduje vyplatiť sumu 80.000,-€ ako „odškodné

za spôsobenú traumu a dlhodobú nezamestnanosť“, požaduje uzatvorenie pracovného pomeru bez
skúšobnej doby na dobu 6 rokov s výškou platu 1200,- € bez možnosti prepustenia, žiada „stiahnuť“
trestné oznámenia, uhradiť exekučné poplatky za nesplácanie úveru, doplatiť 45.324,90 € ako doplatok
mzdy a verejne sa ospravedlniť za „diskrimináciu“, uvedené požiadavky zasiela poškodenému ako aj
jeho rodinným príslušníkom bez akéhokoľvek právneho titulu prostredníctvom e-mailov, od poškodených

taktiež požaduje vyplatenie súm a to od poškodenej G.. H.. V.É. F., J.. sumu vo výške 50.000,- € a
od poškodeného A.. H. F. sumu vo výške 40.000,-€ ako „odškodné za spôsobenú traumu a dlhodobú
nezamestnanosť“, čím vzbudzuje u poškodeného J.. H.. Y.K. F., G.., poškodenej G.. H.. V. F., J.. a
poškodeného A.. H. F., dôvodnú obavu o ich zdravie a podstatným spôsobom zhoršuje kvalitu ich života,
núti ich k finančnému plneniu, pričom podmieňuje splnenie týchto požiadaviek od poškodeného J.. H..

Y. F., G.., ako aj jeho rodinných príslušníkov tým, že nebude poškodeného obmedzovať zasielaním
e-mailov a nebude podávať trestné oznámenia a núti ich konať proti ich vôli a to z pomsty za jeho
prepustenie zo zamestnania.

Rozsudkom Mestského súdu Bratislava I sp. zn. B2-6T/16/2019 zo dňa 24.11.2023 bol obžalovaný

G.. J.. V. Z., J.. uznaný vinným z prečinu nebezpečného prenasledovania podľa § 360a ods. 1 písm.
a), písm. e), ods. 2 písm. c) Trestného zákona s poukazom na § 140 písm. b) Trestného zákona na
obdobnom skutkovom základe, ako je vyššie uvedené, a bol mu uložený trest odňatia slobody vo výmere
10 mesiacov, ktorého výkon bol podľa § 49 ods. 1 písm. a), § 51 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona
podmienečne odložený s probačným dohľadom na skúšobnú dobu v trvaní 18 mesiacov. Obžalovanému

boli uložené aj povinnosti a obmedzenia podľa § 51 ods. 2, ods. 3 písm. f), ods. 4 písm. h) Trestného
zákona.

Odvolací súd z úradnej činnosti zistil, že uvedený rozsudok bol zrušený Krajský súdom v Bratislave
uznesením sp. zn. 1To/69/2024 dňa 27.08.2025 a podľa § 280 ods. 2 Trestného poriadku bola

trestná vec obžalovaného G.. J.. V. Z., J.. pre skutok právne kvalifikovaný ako prečin nebezpečného
prenasledovania podľa § 360a ods. 1 písm. a), písm. e), ods. 2 písm. c) Trestného zákona, postúpená
Okresnému úradu Bratislava, odboru všeobecnej vnútornej správy, pretože žalovaný skutok by mohol
byť priestupkom.Odvolací súd poukazuje na to, že zásada ne bis in idem, teda právo nebyť súdený alebo potrestaný
dvakrát za ten istý skutok, je podľa Trestného poriadku vyjadrená aj v ustanovení § 9 ods. 1 písm. g)

Trestného poriadku, podľa ktorého trestné stíhanie nemožno začať a ak už bolo začaté, nemožno v ňom
pokračovať a musí byť zastavené, ak tak ustanovuje medzinárodná zmluva, pričom v tomto smere treba
vychádzať z čl. 153 a 154 c Ústavy Slovenskej republiky a čl. 4 Protokolu č. 7 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd.

Podľa čl. 4 Protokolu 7 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd nikoho nemožno stíhať
alebo potrestať v trestnom konaní podliehajúcom právomoci toho istého štátu za trestný čin, za ktorý už
bol oslobodený alebo odsúdený konečným rozsudkom podľa zákona a trestného poriadku tohto štátu.

V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že jednoznačná a dlhodobo nemenná judikatúra Európskeho súdu
pre ľudské práva vo vzťahu k čl. 4 Protokolu č. 7 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd dopadá

tak na činy kvalifikované vnútroštátnym právom ako trestné činy, tak i na činy ním kvalifikované ako
priestupky, prípadne iné správne delikty a výnimočne i disciplinárne delikty. Európsky súd pre ľudské
práva sa nepriklonil k záveru, že zákaz ne bis in idem je obmedzený len na trestné konanie, keďže
z hľadiska uplatnenia tejto zásady označil za rozhodujúcu totožnosť skutku a nie totožnosť právnej
kvalifikácie.

Pre čl. 4 Protokol č. 7 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd má však zásadný
význam povaha daného činu, pretože tento článok nepochybne dopadá na všetky činy napĺňajúce
znaky trestného činu a bráni dvojitému stíhaniu a potrestaniu za tieto trestné činy. Na druhej strane sa
nevzťahuje na všetky menej závažné činy, kvalifikované naším právnym poriadkom ako priestupky alebo

iné správne delikty, prípadne ako disciplinárne delikty.

Vzhľadom na špecifické ponímanie činu podľa Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd
možno zásadu ne bis in idem vztiahnuť iba na tie činy kvalifikovateľné správnymi prípadne inými
príslušnými orgánmi ako menej závažné činy, teda priestupky, prípadne iné správne delikty a výnimočne

i disciplinárne delikty, ktoré majú trestnoprávnu povahu, pričom povaha deliktu sa v tomto smere
posudzuje tak z hľadiska chráneného záujmu (či ide o záujem všeobecný alebo partikulárny), z hľadiska
adresáta normy (či je norma adresovaná všetkým občanom alebo len skupine osôb so zvláštnym
statusom) a z hľadiska účelu a typu sankcie (či má represívny charakter).

S poukazom na vyššie uvedené bolo povinnosťou súdu prvého stupňa zaoberať sa konkurenciou
trestného činu kladeného obžalovanému za vinu v tomto konaní so skutkom, ktorý bol postúpený
Okresnému úradu Bratislava, odboru všeobecnej vnútornej správy, ktorých sa obžalovaný mal dopustiť
voči tomu istému poškodenému, a prekrýva sa doba ich páchania, teda posudzovať, či môžu potenciálne
tvoriť súčasť skutkového deja trestného činu, ktorý je predmetom aktuálne prejednávanej obžaloby. V

prípade pozitívneho zistenia bol súd prvého stupňa povinný zisťovať stav konania na Okresnom úrade
Bratislava, a teda či nejde o duplicitné postihnutie za konanie, za ktoré už bol predtým obžalovaný
postihnutý v priestupkovom konaní.

Napriek tomu, že obžalovaný v uvedenom smere argumentoval, súd prvého stupňa takto nepostupoval

a s námietkami obžalovaného sa argumentačne vôbec nevysporiadal, preto odvolací súd napadnutý
rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa, ktorému prikázal, aby ju v potrebnom rozsahu znovu
prejednal a rozhodol.

Úlohou súdu prvého stupňa bude zaoberať sa otázkami, ktoré vyššie pomenoval odvolací súd, pritom

bude potrebné sa argumentačne podrobne v tomto smere v rozsudku i vyjadriť a následne na základe
usporiadaného racionálneho procesu založenom na znení Trestného zákona vo veci zákonne a
spravodlivo rozhodnúť.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.