Uznesenie – Život a zdravie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 10. február 2026

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 3To/5/2026

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2225010616
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 02. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Stanislavská
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2026:2225010616.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.Kataríny Stanislavskej a sudcov
JUDr. Rastislava Kresl a JUDr. Juraja Dziaka, v trestnej veci obžalovaného A. B., vedenej pre prečin
ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 3 písm. c) Trestného zákona, o odvolaní poškodeného A.
C. proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa 26. novembra 2025, sp. zn. 26T/16/2025,
na verejnom zasadnutí konanom dňa 10.februára 2026, a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku odvolanie poškodeného A. C., nar. XX.XX.XXXX v D. C., z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd uznal obžalovaného A. B. za vinného z prečin ublíženia na zdraví
podľa § 156 odsek 1, odsek 3 písm. c) Trestného zákona, na tom skutkovom základe,
že
dňa 21.07.2024 v čase okolo 04:30 hod. v byte na treťom poschodí, na adrese E. C. XX F. A. E.,

Nemecko, bezdôvodne fyzicky napadol poškodeného A. C., a to takým spôsobom, že ho najprv rukou
zovretou v päsť udrel do ľavej časti sánky, následkom čoho spadol na balkón, kde si o zábradlie udrel
zadnú časť hlavy, následne počas toho ako poškodený sa nachádzal na zemi, tak ho ešte viackrát
opakovane udrel rukou zovretou v päsť do oblasti hlavy, dôsledkom čoho poškodený A. C. utrpel
zlomeninu zadných kĺbových výbežkov sánky obojstranne, vľavo s posunom a ľahký otras mozgu, ktoré
zranenia si vyžiadali liečbu spolu s práceneschopnosťou v trvaní od 26.07.2024 do 02.01.2025, vrátane

počiatočnej 5-dňovej hospitalizácie na stomatochirurgii, počas ktorej sa podrobil operácii, ktorou mu
boli v celkovej anestézii zreponované zlomeniny sánky a boli fixované kovovým materiálom, následne
bol prepustený do domácej liečby, počas ktorej bol obmedzovaný bolestivosťou zranení, pri jedení a
rozprávaní, mal sťažené vykonávanie hygieny dutiny ústnej, mal obmedzené otváranie úst a mohol jesť
len kašovitú a tekutú stravu v dôsledku čoho poškodený schudol 10kg, teda bol závažným spôsobom
sťažený obvyklý spôsob jeho života v trvaní 6 týždňov.

Za to mu okresný súd uložil ( ,,citácia“) :
Podľa § 156 odsek 3 Trestného zákona s prihliadnutím na § 36 písmeno l), § 38 odsek 2, § 39 odsek 5
Trestného zákona na trest odňatia slobody v trvaní 16 (šestnásť) mesiacov.

Podľa § 49 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona sa obvinenému výkon trestu odňatia slobody
podmienečne odkladá a podľa § 50 odsek 1 Trestného zákona sa mu určuje skúšobná doba v trvaní

18 (osemnásť) mesiacov.

Podľa§287odsek1Trestnéhoporiadkusaobvinenémuukladápovinnosťnahradiťškodupoškodenému
Sociálna poisťovňa, pobočka Dunajská Streda, IČO: 30 807 484, so sídlom Galantská cesta 693/5,
Dunajská Streda v sume 1.770,10 eur.

Podľa§287odsek1Trestnéhoporiadkusaobvinenémuukladápovinnosťnahradiťškodupoškodenému
Dôvera zdravotná poisťovňa, a.s., IČO: 35 937 874, so sídlom Cintorínska 5, Nitra, v sume 9.896,- eur.Podľa § 288 odsek 1 Trestného poriadku sa poškodený A. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G. H.
XXX/XX, I. J. s nárokom na náhradu škody odkazuje na civilné konanie.

Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote písomným podaním zo dňa 04.12.2025 (č.l. 171
spisu) podal odvolanie poškodený A. C. prostredníctvom svojho obhajcu, ktoré následne odôvodnil
podaním zo dňa 13.januára 2026 (č.l.181 -182 spisu), ktoré bolo Okresnému súdu Dunajská streda
doručené dňa 13.januára 2026. Prokurátor odvolanie nepodal a obžalovaný sa vzdal práva na podanie
odvolania podaním zo dňa 01.12.2025 ( č.l.175 spisu).

Poškodený A. C. v písomne odôvodnenom odvolaní podanom prostredníctvom svojho obhajcu uviedol,
že ho proti napadnutému rozsudku podáva výlučne vo výroku o náhrade škody, ktorým bol podľa § 288
ods. 1 Trestného poriadku v celom rozsahu odkázaný na civilné konanie, a to napriek tomu, že si riadne
a včas uplatnil svoj nárok na náhradu škody v trestnom konaní.
Skrátene zhrnul odôvodnenie napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa, z ktorého vyplýva, že súd
prvého stupňa ho ako poškodeného odkázal na civilné konanie z dôvodu, že:

· obžalovaný mal účinne poprieť uplatnený nárok na náhradu škody,
· rozhodnutie o výške škody by si vyžadovalo ďalšie dokazovanie,
· čo by bolo v rozpore so zásadou rýchlosti a hospodárnosti konania.
Podľa jeho názoru súd prvého stupňa tieto závery bližšie nekonkretizoval ani presvedčivo neodôvodnil,
a preto nesúhlasí so záverom súdu prvého stupňa o účinnom popretí jeho nároku zo strany

obžalovaného.
Z obsahu zápisnice o hlavnom pojednávaní zo dňa 26.11.2025 vyplýva, že obžalovaný len všeobecne
a stručne uviedol, že nesúhlasí s výškou uplatnenej škody s poukazom na tvrdenie, že poškodený po
skutku pracoval. Takéto vyjadrenie
· neobsahuje konkrétnu skutkovú ani právnu argumentáciu,

· nebolo podložené dôkazmi,
· a nemožno ho považovať za účinné popretie nároku ako celku.
V trestnom konaní si ako poškodený riadne a včas uplatnil nárok na náhradu škody v celkovej výške
23 042,25 EUR, pozostávajúci z:
· nároku na bolestné vo výške 4 290,00 EUR, ktorého výška bola jednoznačne určená znaleckým

posudkom MUDr. E. Ch., č. 31/2024 zo dňa 02.11.2024,
· nároku na náhradu ušlého príjmu vo výške 18 752,25 EUR, ktorý bol preukázaný listinnými dôkazmi
a navrhol vykonanie konkrétnych dôkazov na hlavnom pojednávaní.
Súd prvého stupňa mal o dôkazných návrhoch poškodeného vedomosť už od 23.09.2025, teda približne
dva mesiace pred konaním hlavného pojednávania. V rámci prípravy hlavného pojednávania mohol a

mal prijať procesné opatrenia umožňujúce rozhodnutie aj o nároku na náhradu škody. Ak by rozhodnutie
o časti uplatneného nároku vyžadovalo doplnenie dokazovania, tento stav nebol spôsobený postupom
poškodeného, ale postupom súdu prvého stupňa, a preto nemôže byť použitý v jeho neprospech.
Aj za predpokladu, že rozhodovanie o nároku na náhradu ušlého príjmu by presahovalo potreby
trestného konania, súd prvého stupňa mal postupovať podľa § 288 ods. 2 Trestného poriadku a

priznať mu ako poškodenému nárok na náhradu škody aspoň v časti bolestného, a len v zvyšnej časti
nároku poškodeného odkázal na civilné konanie. Výška bolestného bola objektívne zistená znaleckým
posudkom a nebola účinne spochybnená.
V závere navrhol, aby odvolací súd podľa § 321 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku zrušil napadnutý
rozsudok v časti výroku o náhrade škody a vec vrátil súdu prvého stupňa na nové rozhodnutie, alebo

subsidiárne aby podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku sám rozhodol tak, že prizná poškodenému A.
C. nárok na náhradu škody titulom bolestného vo výške 4 290,00 EUR a v zvyšnej časti uplatneného
nároku ho odkáže na civilné konanie.
Krajský súd v Trnave, ako súd odvolací, predtým ako začal plniť svoju preskúmavaciu povinnosť podľa
§ 317 Tr. por. zistil, že odvolanie poškodeného bolo podané riadne a včas, v lehote stanovenej v § 309

Tr. por., oprávnenou osobou (§ 307 ods. 1 písm. c/ Tr. por.), na to určenom súde, obsah odvolania spĺňa
náležitosti stanovené v § 311 ods. 1 Tr. por. a nedošlo k vzdaniu sa práva na podanie odvolania alebo
k späťvzatiu podaného odvolania v zmysle § 312 Tr. por., a preto odvolací súd nepostupoval podľa §
316 ods. 1 Tr. por.
V zmysle ust. § 317 ods. 1 Tr. por. odvolací súd preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých

výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie (do výroku o náhrade škody), ako aj správnosť
postupu konania, ktoré mu predchádzalo. Mal pritom na zreteli aj povinnosť prihliadnuť na chyby, ktoré
neboli odvolaním vytýkané, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por.Odvolací súd na podklade podaného odvolania (v jeho rozsahu a dôvodov) vykonal prieskum
napadnutého rozsudku vo výroku o náhrade škody a po vyhodnotení všetkých relevantných skutočností
dospel k záveru, že odvolanie poškodeného nie je dôvodné, v dôsledku čoho sú splnené podmienky pre

jeho zamietnutie v zmysle § 319 Trestného poriadku.
Odvolací súd vo veci vykonal verejné zasadnutie dňa 10.02.2026 za prítomnosti zástupcu Krajskej
prokuratúry v Trnave, obhajkyne obžalovaného a obžalovaného, v neprítomnosti poškodeného
a splnomocneného zástupcu poškodeného, ktorí svoju neúčasť riadne ospravedlnili, na čo senát
odvolacieho súdu vyhlásil uznesenie, ktorým rozhodol o tom, že verejné zasadnutie sa vykoná v ich

neprítomnosti. Odvolací súd oboznámil prítomných s napadnutým rozsudkom, odvolaním poškodeného,
zápisnicou z hlavného pojednávania a podstatným obsahom spisového materiálu. Zástupca Krajskej
prokuratúry v Trnave uviedol, že podané odvolanie poškodeného je z časti dôvodné a preto navrhol,
aby súd napadnuté rozhodnutie v časti výroku o náhrade škody poškodeného A. C. zrušil a rozhodol
tak, že mu prizná náhradu škody titulom bolestného. Obhajkyňa obžalovaného uviedla, že rozhodnutie I.
stupňového súdu je zákonné a správne, preto navrhuje odvolanie poškodeného podľa § 319 Trestného

poriadku zamietnuť. Obžalovaný A. B. sa pridržiaval vyjadrenia svojej obhajkyne.
Preskúmaním napadnutého rozhodnutia a konania, ktoré jeho vydaniu predchádzalo, odvolací súd,
zhodne ako súd prvého stupňa zistil, že:
· prokurátor Okresnej prokuratúry Dunajská Streda podal dňa 08.07.2025 podľa § 234 ods.1 Trestného
poriadku obžalobu na A. B. pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods.1, ods.3 písm.c) Trestného

zákona
· okresný súd dňa 18.08.2025 pod sp.zn.26T/16/2025-123 vydal trestný rozkaz, proti ktorému v zákonom
stanovenej lehote podal obžalovaný prostredníctvom svojej obhajkyne odpor č.l.126 spisu
· okresný súd uznesením zo dňa 10.09.2025 č.l.129 podľa §241 ods.1 písm.j) Trestného poriadku
v spojení s § 355 ods.3 Trestného poriadku prijal obžalobu prokurátora okresnej prokuratúry a zároveň

určil termín hlavného pojednávania na deň 26.11.2025
· poškodený prostredníctvom svojho právneho zástupcu podal podľa §240 ods.3 Trestného poriadku
návrh na vykonanie dôkazov a to : vykonanie dokazovania výsluchom obžalovaného, poškodeného
A. C., svedka K. C. ako aj znalca MUDr. Ervína Chomča a to za účelom podania vysvetlenia
k podanému znaleckému posudku vypracovanému počas prípravného konania a to prioritne vo vzťahu

k opodstatnenosti doby dočasnej práceneschopnosti a doby liečenia, ktorá u poškodeného naďalej
trvá a poškodený považuje za nevyhnutné zo strany znalca zaujať stanovisko k primeranosti liečenia
ako aj prípadným trvalým následkom, ku ktorým znalec v podanom znaleckom posudku v čase jeho
vyhotovenia nebol spôsobilý zaujať stanovisko
Odvolací súd primárne poukazuje na to, že obžalovaný na hlavnom pojednávaní dňa 26.11.2025 urobil

vyhlásenie o vine zo spáchania skutku na podklade obžaloby v zmysle § 257 ods. 1 písm. b) Trestného
poriadku, pričom okresný prokurátor navrhol vyhlásenie obžalovaného prijať. Následne okresný súd
postupom podľa § 257 ods. 7 Trestného poriadku prijal vyhlásenie obžalovaného a rozhodol, že vykoná
dokazovania výlučne vo vzťahu k výroku o treste a náhrade škody. Po vyhlásení rozsudku na hlavnom
pojednávaní prokurátor okresnej prokuratúry a následne obžalovaný podaním zo dňa 01.12.2025

prostredníctvom svojej obhajkyne využili svoje zákonné právo a vzdali sa práva na podanie opravného
prostriedku, v dôsledku čoho sa stal rozsudok právoplatným vo výroku o vine a treste.
Z vyššie uvedené prieskumu odvolacieho súdu zo spisu vyplýva, že poškodený si v trestnom konaní
uplatnil nárok na náhradu škody pozostávajúci z nároku na bolestné a z nároku na náhradu ušlej mzdy.
Z obsahu zápisnice o hlavnom pojednávaní vyplýva, že:

· splnomocnenec poškodeného A. C. na výzvu súdu, aby sa vyjadril, či navrhujú, aby sa obžalovanému
uložila povinnosť na náhradu škody a ak áno v akom rozsahu uviedol, že navrhuje uložiť obžalovanému
povinnosť nahradiť poškodenému škodu v takom rozsahu v akom bola uplatnená v prípravnom konaní
· obžalovaný sa k uplatnenému nároku vyjadril a spochybnil nárok na náhradu ušlej mzdy, keď uviedol,
že poškodený mal po skutku naďalej vykonávať zárobkovú činnosť v zahraničí,

Z obsahu zápisnice z hlavného pojednávania vyplýva, že okresný súd podľa § 269 Trestného poriadku
prečítal návrh poškodeného na uloženie povinnosti obvinenému nahradiť škodu zo dňa 26.06.2025
z č.l.109-111. Sudca okresného súdu v zmysle ustanovenia § 272 ods.2 Trestného poriadku zisťoval,
či majú strany návrhy na doplnenie dokazovania, čo prokurátor, obžalovaný po porade s obhajcom
a poškodení nemali.

Odvolací súd konštatuje, že z obsahu spisového materiálu v posudzovanej veci zistil, že súd prvého
stupňa nevykonal žiadne dôkazy preukazujúce uplatnenú výšku bolestného ani existenciu a rozsah
ušlej mzdy (napr. prečítaním znaleckého posudku za súhlasu obžalovaného a prokurátora, alebo
vypočutím znalca z odboru zdravotníctva a farmácie, odvetvia chirurgia a traumatológia z č.l.60-76spisu v zmysle písomného návrhu poškodeného, prečítaním listinných dôkazov a to odpisu potvrdenia
o dočasnej práceneschopnosti vystavenej elektronicky č.l.93 spisu, prepúšťaciu správu z č.l.100-101
spisu, lekárske správy č.l.102-109 a pod., ktoré boli súčasťou návrhu poškodeného na uloženie

povinnosti nahradiť škodu), pričom zo zápisnice z hlavného pojednávania vyplýva, že iba nárok v
časti ušlej mzdy bol medzi stranami sporný. Tu odvolací súd poznamenáva, že ak pred ukončením
dokazovania na hlavnom pojednávaní (v jeho závere) na výslovnú výzvu samosudcu okrem iných
procesných strán aj poškodený A. C. (tu odvolateľ) uviedol, že nemá návrhy na doplnenie dokazovania,
a to za situácie, ak do daného momentu súd prvého stupňa procesne z akéhokoľvek dôvodu dosiaľ

nerozhodol o skorších návrhoch poškodeného na vykonanie dokazovania k ním uplatnenému nároku na
náhradu škody, dané možno interpretovať jedine ako vzatie späť takých skorších návrhov poškodeného
na vykonanie dokazovania zo strany poškodeného. K tomu viď napr. uznesenie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky zo dňa 09.12.2025 sp. zn. 3Tdo/64/2025, ktoré poukazuje na skorší judikát
s označením R 116/2014 a v zmysle ktorého vyhlásenie procesnej strany o tom, že nemá návrhy na
doplnenie dokazovania v záverečnej fáze súdneho konania, je konečným prejavom strany o disponovaní

s právom navrhovať doplnenie dokazovania a v prípade predtým uplatnených návrhov na doplnenie
dokazovania jednoznačným prejavom, že na pôvodných návrhoch na doplnenie dokazovania procesná
strana netrvá a teda, že ich berie späť. Rešpektovanie takto prejavenej vôle procesnej strany zo strany
súdu nie je žiadnou ujmou na jej právach. Za tejto situácie, s prispením samotného poškodeného,
ktorý v závere hlavného pojednávania pred ukončením dokazovania na svojich skorších návrhoch

na doplnenie dokazovania už netrval, nebol v konaní pred okresným súdom vytvorený spoľahlivý
skutkový podklad umožňujúci odvolaciemu súdu rozhodnúť o základe a výške nároku uplatneného
uvedeným poškodeným A. C. a rozhodovanie o uplatnenom nároku poškodeného v odvolacom konaní
by vyžadovalo vykonať ďalšie dokazovanie, na ktorom nebolo procesnými stranami trvané ani pred
ukončením dokazovania na hlavnom pojednávaní a ktoré jednoznačne presahuje aktuálne potreby

trestného stíhania a predĺžilo by ho vzhľadom k tomu, že obžalovaný na hlavnom pojednávaní urobil
vyhlásenie o vine a rozsudok ohľadom výroku o vine a treste nadobudol právoplatnosť. Zároveň je
potrebné konštatovať, že poškodenému zostáva plne zachované právo uplatniť si tento nárok v civilnom
konaní, kde je súd viazaný výrokom o vine obžalovaného.
Odvolací súd teda súhrnne konštatuje, že rozhodovanie o nároku poškodeného na náhradu škody

má v trestnom konaní adhézny (pridružený) charakter a jeho účelom nie je nahrádzať civilné konanie,
ale umožniť poškodenému uplatniť svoj nárok v rozsahu, ktorý nevyžaduje rozsiahle dokazovanie
presahujúce rámec trestného konania.
V prípade, ak posúdenie uplatneného nároku vyžaduje vykonanie ďalšieho dokazovania presahujúceho
potreby trestného konania, je trestný súd povinný rešpektovať zákonom ustanovené hranice tohto

konania a postupovať podľa § 288 Trestného poriadku.
NajvyššísúdSRvrozsudkusp.zn.4To/1/2017zodňa11.apríla2018výslovnekonštatoval,žeakotázka
existencie nároku na náhradu škody alebo jeho výšky vyžaduje vykonanie ďalšieho značne rozsiahleho
dokazovania, ktoré by svojou časovou a vecnou náročnosťou nepochybne presiahlo potreby trestného
konania, nie je úlohou trestného súdu viesť dokazovanie v rozsahu typickom pre civilné konanie, ale

poškodeného odkázať na civilný proces.
UvedenézáverysúďalejrozpracovanéapotvrdenéajvstanoviskutrestnoprávnehokolégiaNajvyššieho
súdu Slovenskej republiky z 29. novembra 2017, sp. zn. Tpj 39-60/2017, publikovanom v Zbierke
stanovísk Najvyššieho súdu SR a rozhodnutí súdov SR, ktoré zdôrazňuje potrebu rešpektovania
procesných hraníc adhézneho konania v trestnom konaní.

Odvolací súd zároveň uvádza, že nemôže suplovať procesnú aktivitu strán ani v odvolacom konaní
prvotnevykonávaťdokazovanievrozsahupotrebnomnavytvorenieskutkovéhozákladuprerozhodnutie
o adhéznom nároku. Inak povedané, odvolací súd môže rozhodnúť o náhrade škody rozsudkom iba
vtedy, ak je to možné na podklade skutkového stavu, ktorý bol súdom prvého stupňa správne zistený.
Ustanovenie § 329 Trestného poriadku zakazuje odvolaciemu súdu, aby vec vrátil súdu prvého stupňa

v prípade, ak za vadný považuje iba výrok o náhrade škody. Odvolací súd by tak v tomto odvolacom
konaní musel vykonávať dokazovanie k otázke náhrady škody v rozhodne nie zanedbateľnom rozsahu
primárne určenom pre hlavné pojednávanie pred okresným súdom, a to zároveň v čase právoplatnej
viny a uloženého trestu. Vykonanie celkového, komplexného dokazovania k otázke náhrady škody, za
situácie, kedy samotný poškodený v závere hlavného pojednávania od vlastných dôkazných návrhov

ustúpil (ako je uvedené vyššie s poukazom na judikatúru najvyššieho súdu) a pred okresným súdom
ktejtootázkedôkaznenebolovpodstateničvykonané,niejezákonomzamýšľanýmúčelomodvolacieho
konania (tým je prieskum konania, už vykonaného dokazovania a následného rozhodovania na súde
prvého stupňa).Zjednodušene povedané :
· na hlavnom pojednávaní neboli vykonané dôkazy potrebné na spoľahlivé ustálenie základu a výšky
škody,

· nárok bol v podstatnej časti medzi stranami sporný,
· a jeho riadne objasnenie by si vyžadovalo dokazovanie presahujúce potreby trestného konania a v
zmysle § 329 Trestného poriadku, odvolací súd nemôže vec vrátiť súdu I.stupňa v prípade, ak za vadný
považuje iba výrok o náhrade škody.
S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd odvolanie poškodeného podľa § 319

Trestného poriadku zamietol ako nedôvodné.
Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0, čiže jednomyseľne (§ 163 ods. 4 Trestného poriadku).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu riadny opravný prostriedok nie je prípustný.