Rozsudok – Ostatné ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 30. december 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 13CoP/146/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1724204008
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 12. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Táňa Šefčíková

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:1724204008.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Táne Šefčíkovej a sudcov JUDr.

Daniela Ilavského a JUDr. Petra Kalatu, vo veci navrhovateľa: A. B. C., narodený XX.XX.XXXX, trvale
bytom D. XXX/XX, E., zastúpený splnomocnencom: JUDr. Zuzana Agirre Miadoková, advokát, so sídlom
Nad Plážou 37, Banská Bystrica, o rozvod manželstva s manželkou: F. C., narodená XX.XX.XXXX, trvale
bytomG.XXXX/X,H.,zastúpenásplnomocnencom:AdvokátskakanceláriaMULARČÍKAPARTNERI,s.
r.o.sosídlomNám.M.Benku15,P.O.BOX.285,Bratislava,aoúpravuvýkonuprávapovinnostírodičov
na čas po rozvode manželstva k maloletým deťom: I. C., narodený XX.XX.XXXX a D. C., narodená
XX.XX.XXXX, v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny,

odbor sociálnych vecí Pezinok, o odvolaní otca proti výrokom VI. až VIII. rozsudku Okresného súdu
Pezinok č. k. 53P/57/2024-209 zo dňa 20.05.2025, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku VI. a závislom výroku IX. m e n í tak, že otec je povinný
prispievať na výživu maloletého I. bežným výživným vo výške 650,- eur mesačne a na maloletú D.
bežným výživným vo výške 400,- eur mesačne, počnúc dňom právoplatnosti výroku rozsudku o rozvode
manželstva, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky.

II. Rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch VII. a VIII. p o t v r d z u j e .

III. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie rozsudkom napadnutým odvolaním (vo vzťahu k výrokom o určení vyživovacej
povinnosti)manželstvoúčastníkovrozviedol(výrokI.),maloletéhoI.zverildoosobnejstarostlivostimatky
(výrok II.) a jeho styk s otcom neupravil (výrok III.), maloletú D. zveril do striedavej osobnej starostlivosti
rodičov so striedaním v týždňových intervaloch, vždy v pondelok o 08:00 hod. s preferenčným
odovzdaním/prevzatím v školskom zariadení, inak v bydlisku preberajúceho rodiča, s osobitnou úpravou

styku počas prázdnin a sviatkov (výrok IV.) s tým, že právo zastupovať a spravovať majetok maloletých
priznal obom rodičom (výrok V.). Otcovi určil povinnosť prispievať na výživu maloletého I. bežným
výživným vo výške 800,- eur mesačne a na maloletú D. bežným výživným vo výške 700,- eur mesačne,
počnúc dňom právoplatnosti rozsudku, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky (výrok VI.).
Otcovi ďalej určil povinnosť prispievať na tvorbu úspor maloletého I. vo výške 200,- eur mesačne, vždy
do 15. dňa toho ktorého mesiaca na osobitný sporiaci účet, ktorý sa v prospech maloletého zaväzuje
zriadiť matka, s účinnosťou odo dňa právoplatnosti výroku o rozvode (výrok VII.) a maloletej D. vo výške

200,- eur mesačne, vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca na osobitný sporiaci účet, ktorý sa v prospech
maloletej zaväzuje zriadiť matka, s účinnosťou odo dňa právoplatnosti výroku o rozvode (výrok VIII.).
O trovách rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu (výrok IX.).2. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil aplikáciou článku 1, 3, 4, 5, § 18, § 22, § 23 ods. 1 a 3, § 24 ods.
1, 2, 4, 5, § 25 ods. 1, 2, § 28 ods. 1 a 2, § 62 ods. 1 až 6, § 63 ods. 3, § 65 ods. 1, § 75 ods. 1, § 76 ods.
1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZoR“), § 100

zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“), vecne tým, že boli splnené
zákonné podmienky pre rozvod manželstva a s tým spojenú úpravu výkonu práv a povinností rodičov
k maloletým deťom na čas po rozvode manželstva. Navrhovateľ sa odvolal iba voči výrokom, ktorým
súd prvej inštancie rozhodol o jeho vyživovacej povinnosti voči maloletým deťom.

3. Vo vzťahu k určeniu vyživovacej povinnosti otca zistil, že účastníci uzavreli manželstvo 29.04.2000
v Žiline. U oboch manželov išlo o prvé manželstvo. Z manželstva pochádza plnoletá D. C., narodená
XX.XX.XXXX, maloletý I. a maloletá D.. Maloletý I. navštevoval Spojenú školu na B. J. K. H.. Trpel
Aspergerovým syndrómom. Mal zvýšené náklady s ošatením a obuvou, nakoľko mal skoliózu chrbtice.
Priemerné mesačné výdavky ustálil v sume 713,- eur a pozostávali zo: strava doma 250,- eur, strava
škola 50,- eur, oblečenie, obuv 50,- eur, hygiena, drogéria 15,- eur, lieky, vitamíny 53,- eur, mobil 8,- eur,

MHD 10,- eur, rehabilitácia 8,- eur, voľnočasové aktivity 100,- eur, školské potreby 15,- eur, ZRPŠ 4,- eur,
posilňovňa 50,- eur, alikvotná časť na bývanie 100,- eur. Maloletý bol v čase rozhodovania v starostlivosti
matky a styk otca s maloletým prebiehal každý druhý týždeň od štvrtka do pondelka a zároveň v ďalšom
týždni od stredy do štvrtka. Maloletá D. navštevovala prvý ročník ZŠ A. F. K. H.. Bola zdravá. Priemerné
mesačné výdavky na maloletú vyčíslil v sumu 497,50,- eur a pozostávali zo: strava doma 180,- eur,

strava škola 40,- eur, oblečenie, obuv 50,- eur, hygiena, drogéria 15,- eur, lieky, vitamíny 25,- eur, školské
potreby 15,- eur, školská družina 20,- eur, ZRPŠ 2,50,- eur, voľnočasové aktivity 50,- eur, alikvotná časť
nabývanie100,-eur.Manželvykonávalfunkciusudcu.Zpotvrdeniaopríjmemanželazodňa19.02.2025
súd zistil, že manžel mal priemerný čistý mesačný príjem od 11/2023 - 01/2025 vo výške 7 300,- eur.
Býval v služobnom 3 - izbovom dvojpodlažnom byte, za ktorý uhrádzal nájomné v sume 47,- eur a 53,-

eur za energie. Ďalej uhrádzal poplatok za služby spojené s užívaním bytu v sume 160,- eur, 92,- eur
plyn, 38,- eur elektrina, 12,- eur internet. Spolu s manželkou boli vlastníkmi 6,5 - izbového mezonetového
bytu v H.. V predmetnom byte žila manželka. Mesačné výdavky na bývanie boli v sume cca 300,- eur,
ktoré uhrádzal manžel. Manžel jej zároveň prispieval sumou 1 500,- eur, z čoho sumou po 400,- eur na
každé z maloletých detí. Okrem toho v BSM vlastnili aj 3 - izbový byt v L.. Byt prenajímali, pričom príjem

v sume 300,- eur bol príjmom manželky. Spolu s manželkou vlastnili ešte jeden byt v E., z ktorého nemali
príjem. Mali úspory - stavebné sporenie vo výške cca 25 000,- eur na každé z maloletých detí a na
manželku. Manželka pracovala ako učiteľka na ZŠ K., na 50% úväzok. Z potvrdenia o príjme manželky
zo dňa 25.02.2025 súd zistil, že manželka mala priemerný čistý mesačný príjem od 11/2023 - 01/2025
vo výške 1 394,74,- eur. Poberala tiež rodinné prídavky v sume 180,- eur a uplatňovala si daňový bonus

vo výške 150,- eur. Matka v závere navrhla určiť na základe úvahy súdu s ohľadom na životnú úroveň
rodičov. Otec navrhol určiť výživné na maloletého I. vo výške 600,- eur mesačne a na maloletú D. 200,-
euranatvorbuúsporkaždémuzdetísumou200,-eurmesačne.Kolíznyopatrovníknavrholurčiťvýživné
na maloletého I. vo výške 700,- eur mesačne a na maloletú D. sumou vo výške 600,- eur mesačne a na
tvorbu úspor každému z detí sumou 200,- eur mesačne.

4. Dospel k záveru, že obaja rodičia sú povinní prispievať na výživu maloletých detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Maloleté dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni
rodičov. Poukázal na teoretické východiská, ktoré aplikoval s prihliadnutím na špecifiká konkrétnej
prejednávanej veci. Zohľadnil Metodiku pre výpočet výživného rodičov k deťom, tzv. tabuľkové výživné

(ďalej len „Metodika“), podľa ktorej by mala byť výška výživného na maloletého I. určená v podiele 18
% z čistého mesačného príjmu rodiča (u otca v sume 7 300,- eur) pri dvoch vyživovacích povinnostiach
(stredná škola, kategória 15-18 rokov), čo predstavuje sumu 1 314,- eur. Odklonil sa od Metodiky
s ohľadom na ustálené výdavky maloletého v sume 713,- eur mesačne a s ohľadom na prebiehajúci
rozšírený styk otca s maloletým, preto určil bežné výživné v sume 800,- eur mesačne a 200,- eur na

tvorbu úspor. Podľa Metodiky by mala byť výška výživného na maloletú D. určená v podiele 14 % z
čistého mesačného príjmu rodiča pri dvoch vyživovacích povinnostiach (prvý stupeň základnej školy,
kategória 6-9 rokov), čo predstavuje u otca sumu 1 022,- eur a u matky 236,60,- eur (súd vychádzal z jej
čistého mesačného príjmu 1 690,- eur - 1.390,- eur príjem zo zamestnania + 300,- eur nájomné za byt
v L.). Rozdiel medzi sumami predstavuje sumu 785,40,- eur. Výslednú sumu súd určil ako výživné otca

na maloletú D., a to na bežné výživné v sume 700,- eur a 200,- eur na tvorbu úspor. Aj v prípade D. súd
prihliadal na odôvodnené a vyčíslené mesačné výdavky na maloletú. Otca zaviazal na úhradu prevažnej
časti odôvodnených potrieb maloletých detí z dôvodu, že jeho životná úroveň bola oproti životnej úrovni
matky niekoľkonásobne vyššia ako aj z dôvodu, že na strane matky bolo potrebné započítať do plneniasi vyživovacej povinnosti aj osobnú starostlivosť o maloletého I.. Súd zároveň uložil matke maloletých
povinnosť, aby zriadila osobitný účet maloletým deťom. Na nakladanie s prostriedkami na tomto účte
maloletých detí je potrebný súhlas súdu. O trovách konania rozhodol súd podľa § 52 CMP, podľa ktorého

žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

5. Proti výrokom VI. až VIII. rozsudku podal otec v zákonnej lehote odvolanie, a to z odvolacích dôvodov
podľa § 365 ods. 1 písm. f) a h) zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok; ďalej len „CSP“ a § 62
ods. 1 CMP, a teda, že súd prvej inštancie nezistil skutočný stav, na základe vykonaných dôkazov dospel

k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci. Namietal súdom prvej inštancie ustálené výdavky na maloleté deti, keď len prevzal tvrdenia
matky a nevychádzal z odôvodnených výdavkov, na ktorých sa rodičia zhodli na šetrení pomerov dňa
29.11.2024, a to u maloletej D. v sume 347,50,- eur a u maloletého I. v sume 520,- eur mesačne. U matky
nezohľadnil jej potencionalitu, keď jej nič nebráni pracovať na plný pracovný úväzok. Pri životnej úrovni
matkynehodnotil,žemáfinančnúrezervu27000,-eurnasamostatnomsporiacomúčte,poberáprídavky

na deti 180,- eur a daňový bonus 300,- eur mesačne. Nie je spravodlivé, aby sa matka nepodieľala
na výdavkoch maloletých detí ani len čiastočne. Súd vychádzal síce z Metodiky, ale vôbec nebral do
úvahy mieru osobnej starostlivosti o maloleté deti zo strany každého rodiča. Vytkol súdu prvej inštancie
paušálnu aplikáciu Metodiky, ignorujúc zákonné kritériá podstatné pre určenie vyživovacej povinnosti.
Určenie vyživovacej povinnosti na maloletú D. nedáva žiaden zmysel, keďže výdavky maloletej sú oproti

maloletému I. v polovici a maloletá je zverená do striedavej osobnej starostlivosti. Z dokazovania tiež
vyplynulo, že matka odmietala hradiť niektoré výdavky maloletých detí. Vo vzťahu k výživnému na tvorbu
úspor otec zriadil maloletým deťom účty v H. G. G. na mená maloletých detí, preto nevidí dôvod, pre
ktorý by mala matka zriaďovať deťom k tomuto účelu účty. Otec matke nedôveruje, pretože táto výživné
považuje za vlastný príjem a od otca očakáva, že bude hradiť všetky výdavky na maloleté deti, lebo otec

zarába viac a je podľa nej zodpovedný za rozpad rodiny. Navrhol, aby odvolací súd zmenil rozsudok
súdu prvej inštancie a určil otcovi povinnosť prispievať na výživu maloletého I. sumou 650,- eur mesačne
a na maloletú D. sumou 400,- eur mesačne ako na bežné výživné a na tvorbu úspor 200,- eur na každé
z maloletých detí, na osobitný sporiaci účet, ktorý v prospech detí zriadil v H. G. G., a.s. IBAN: G. XXXX
XXXX XXXX XXXX XXXX, vedených na meno maloletých detí.

6. K odvolaniu otca sa vyjadrila matka. Mala za to, že súd prvej inštancie vychádzal z riadne zisteného
skutkového stavu. Správne zohľadnil rozdiely v príjmoch rodičov, to platí aj v prípade, kedy by matka ako
učiteľka pracovala na 100% pracovný úväzok. Namietala, že by určené výživné nevyužívala výhradne
na hradenie výdavkov maloletých detí. Zníženie pracovného úväzku odôvodňovala starostlivosťou

o maloleté deti, keď rodina žila v jednej domácnosti. Argumenty otca považuje za účelové a až neúctivé,
s cieľom dosiahnutia čo najnižšieho výživného. Nesúhlasila s údajným mechanickým použitím Metodiky
súdom prvej inštancie, čo je zrejmé aj z toho, že tento nepriznal sumy výživného, ktoré podľa Metodiky
vychádzali, t.j. pri maloletom I. v sume 1 330,71,- eur a pri maloletej D. v sume 1 035,- eur, resp. pri
striedavej osobnej starostlivosti v sume 517,50,- eur mesačne, u ktorej prihliadol na jej odôvodnené

potreby. Na základe uvedeného navrhla rozsudok v napadnutých výrokoch potvrdiť.

7. V následnom vyjadrení otec zotrval na tom, že výdavky maloletých detí boli nadhodnotené. Matka
navrhla pri maloletej D. výživné v sume 700,- eur mesačne pri výlučnej osobnej starostlivosti, pritom
maloletá bola zverená do striedavej osobnej starostlivosti. Matka naďalej nevyužíva svoje možnosti

pracovať na plný pracovný úväzok, pritom maloletý I. je napriek svojej diagnóze pomerne samostatný.
Poukázal na spôsob komunikácie matky, ktoré je odlišná od jej oficiálnej prezentácie pred súdom.
Naďalej bol názoru, že súd prvej inštancie nezohľadnil odôvodnené potreby maloletej D., potencionalitu
u matky a uplatnil nesprávny spôsob výpočtu výšky mesačného výživného.

8. Matka následne poukázala na zvýšené výdavky u maloletej D. v súvislosti s jej intoleranciou na laktózu
a na príznaky Aspergerovho syndrómu tak ako u jej staršieho brata. Vzhľadom na starostlivosť o dve
deti so špecifickými vývinovými potrebami a vzhľadom na svoj zdravotný stav a sklon k psychickému
vyhoreniu jej bolo odporúčané ošetrujúcim lekárom pracovať na znížený pracovný úväzok, preto
požiadala o úväzok na 80%. Trvala na tom, že maloletý I. potrebuje zvýšený dohľad. Vo vzťahu

k pomerom uviedla, že u nej došlo len k nepatrnému zvýšeniu príjmu, prišla o prídavok na jedno
dieťa, naopak u otca došlo k zvýšeniu príjmu o 500,- eur, keďže od 01.07.2025 mu ubudla vyživovacia
povinnosť voči najstaršej dcére a o 850,- eur z prenájmu spoločnej nehnuteľnosti. Pre vyplatenie čiastky
70 000,- eur z titulu vysporiadania BSM nedisponuje žiadnou finančnou rezervou.9. V následných vyjadreniach rodičia zotrvali na svojich argumentoch a uvádzali najmä okolnosti
vyplývajúce z ich vzájomnej animozity a skutočnosti nepodstatné pre posúdenie veci odvolacím súdom.

10. Kolízny opatrovník uviedol, že sa pridŕža svojich doterajších tvrdení a odvolanie otca sa mu javí ako
neopodstatnené.

11. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 3 ods. 5 písm. b) CSM), po zistení, že odvolanie

bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - otcom, v ktorého neprospech bolo
rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie
pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a
§ 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 CSP v spojení s
§ 62 ods. 1 CMP), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez viazanosti rozsahom (§ 65 CMP) a dôvodmi
odvolania (§ 66 CMP), s prihliadnutím na prípadné vady konania iba ak by mali za následok nesprávne

rozhodnutievoveci,ktoréalenezistil(§67CMP),bezpotrebyzopakovaniaalebodoplneniadokazovania
(§ 68 CMP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), keď
miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na verejnej tabuli a na webovej stránke
súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 CSP), a dospel k záveru, že odvolanie otca
nie je dôvodné.

12. Predmetomodvolaciehokonaniajepreskúmaniesprávnostipostupuarozsudkusúduprvejinštancie
v časti určenia vyživovacej povinnosti otca na maloleté deti na čas po rozvode manželstva.

13. Podstatu odvolacích námietok otca tvorí jeho nespokojnosť s určenou výškou vyživovacej povinnosti

na maloleté deti na tzv. bežnú výživu, ktorú považuje za neadekvátnu s ohľadom na skutočné
odôvodnené potreby maloletých detí, a to najmä vo vzťahu k maloletej D., pri ktorej súd zároveň
nezohľadnil jeho výrazný podiel na osobnej starostlivosti, nezohľadnil potencionalitu u matky a všetku
zodpovednosť za úhradu výdavkov maloletých detí preniesol výlučne na otca. Vo vzťahu k výživnému
určenému na tvorbu úspor navrhol, aby tieto sumy poukazoval na už ním zriadené účty, keďže voči

matke nemá dôveru, pretože výživné považuje za svoj vlastný príjem.

14. Po preskúmaní obsahu spisu, dôvodov uvádzaných súdom prvej inštancie v rozsudku, ako aj
obsahu odvolania a následných vyjadrení dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie otca je vo vzťahu
k bežnému výživnému dôvodné a rozsudok je potrebné v napadnutom výroku VI. zmeniť podľa § 388

CSP.

15. Podľa § 28 ods. 1 a 2 ZoR súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä sústavná a dôsledná
starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa, zastupovanie maloletého
dieťaťa, správa majetku maloletého dieťaťa. Rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich

výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.

16. Podľa § 36 ods. 1 ZoR rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť
o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť
výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej

starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže
upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.

17. Podľa § 24 ods. 1 ZoR v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa,
súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä

určí, či maloleté dieťa zverí do spoločnej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, do striedavej osobnej
starostlivosti obidvoch rodičov alebo do osobnej starostlivosti jedného z rodičov, kto ho bude zastupovať
a spravovať jeho majetok. Súd súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do
osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

18. Podľa § 62 ods. 1 až 6 ZoR plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť,
ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich
detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej
úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinnýplniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima
na nezaopatrené neplnoleté dieťaťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení
rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne

stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť
pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného
rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Ak je maloleté
dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného prihliadne na dĺžku
striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania

striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje.

19. Podľa § 63 ods. 3 ZoR ak to majetkové pomery povinného rodiča dovoľujú, za odôvodnené potreby
dieťaťa možno považovať aj tvorbu úspor. V takom prípade súd uvedie pri určení výživného sumu
výživného, ktorá je určená na tvorbu úspor, a uloží povinnému rodičovi, aby túto sumu poukazoval
na osobitný účet maloletého dieťaťa, ktorý v prospech neho zriadi rodič, ktorému bolo maloleté dieťa

zverené do osobnej starostlivosti. Na nakladanie s prostriedkami na účte maloletého dieťaťa je potrebný
súhlas súdu.

20. Podľa § 75 ods. 1 ZoR pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného,
ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové

pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho
zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká,
ktoré povinný na seba berie.

21. Odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie zistil skutočný stav veci, preto je možné tieto

zistenia prevziať, a to bez potreby zopakovania, či doplnenia dokazovania. Tieto zistenia však súd
prvej inštancie následne nesprávne hodnotil a dospel k právnemu posúdeniu, ktoré nezodpovedá vyššie
uvádzaným zákonným kritériám podstatným pre určenie vyživovacej povinnosti, a to najmä k miere
osobnej starostlivosti zo strany oboch rodičov o maloleté deti, tak ako dôvodne namietal otec.

22. Nemožno sa ale stotožniť s námietkou otca o prevzatí tvrdení matky o výdavkoch maloletých detí.
Matka totiž uvádzala výdavky na maloletú D. v sume 690,- eur mesačne a na maloletého I. v sume
840,- eur mesačne. Súd prvej inštancie ustálil výdavky maloletých detí na pojednávaní dňa 11.03.2025,
a to na maloletú D. v sume 497,50,- eur a na maloletého I. 713,- eur mesačne a z takto ustálených
výdavkov aj vychádzal pri určení vyživovacej povinnosti. Poukazovanie otca na tvrdenia v šetrení dňa

29.11.2024 neobstoja v konaní, v ktorom je súd povinný z úradnej povinnosti zisťovať skutočný stav veci
k času rozhodovania, vrátane uskutočnenia výsluchov účastníkov na pojednávaní, k čomu aj správne
pristúpil. Otec síce rozpísal jednotlivé položky, na ktorých sa mali rodičia v rámci šetrenia dohodnúť,
ale okrem všeobecného konštatovania o nadhodnotení jednotlivých výdavkov v odvolaní neuviedol,
z akého dôvodu a v akej konkrétnej položke súdom ustálené, t. j. nie matkou tvrdené výdavky považuje

za neadekvátne.

23. Akokoľvek, súdom ustálené výdavky je potrebné hodnotiť v súvislosti s ostatnými zisteniami (§ 191
ods. 1 CSP), a to aj so zistenou životnou úrovňou rodičov. Konkrétna výška výživného je ovplyvňovaná
faktormi jak na strane výživou oprávneného dieťaťa, tak aj na strane výživou povinného. Na strane

oprávneného dieťaťa je potrebné skúmať jeho skutočné odôvodnené potreby s ohľadom na zákonnú
mieru povinnosti rodiča, ktorá je daná tým, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich
rodičov. Oprávnené potreby pritom nezahŕňajú iba stravovanie, ale sú dané širšie jednak potrebami,
odevnými, zdravotnými, kultúrnymi a závisia predovšetkým od veku, zdravotného stavu, schopností živiť
sa sám, schopností starať sa o seba a podobne. V prípade, ak sú reálne možnosti a schopnosti rodičov

vyššie, odôvodnenými sú aj ďalšie potreby dieťaťa, ktoré síce nie sú nevyhnutné, ale s ohľadom na
okolnosti konkrétneho prípadu sú prospešné pre jeho všestranný vývoj. Rozdielnosť životnej úrovne
oboch rodičov sa premieta do výšky vyživovacej povinnosti toho z nich, s ktorým dieťa nežije v spoločnej
domácnosti.

24. Súd prvej inštancie v súlade s už zaužívanou súdnou praxou použil pre výpočet výživného Metodiku,
ktorá obsahuje pravidlá pre objektivizáciu výživného, s odporúčacím charakterom. Výška výživného sa
podľa Metodiky odvíja od čistého príjmu povinného rodiča a je určená percentom z jeho čistého príjmu
v závislosti od životnej etapy, v ktorej sa dieťa nachádza, a od celkového počtu vyživovacích povinností.Napokon, ani otec nenamietal aplikáciu Metodiky, ale spôsob výpočtu výživného, ktoré podľa neho
nezodpovedá jednak Metodike, ale najmä zákonným kritériám a v tom je potrebné s ním súhlasiť. Súd
prvej inštancie totiž vymedzil rámec, v ktorom sa pohybovala jeho voľná úvaha, na základe ktorej dospel

k záveru o určení výšky výživného, ale aj podľa odvolacieho súdu táto nebola presvedčivá, najmä vo
vzťahu k maloletej D..

25. Pre výpočet výživného odvolací súd prevzal nasledovné skutočné zistenia: čistý priemerný mesačný
príjem otca 7 300,- eur, čistý priemerný príjem matky 1 690,- eur, t.j. matkin príjem predstavuje

približne 1 príjmu otca, dve vyživovacie povinnosti, mesačné výdavky maloletej D. v sume 497,50,-
eur, mesačné výdavky maloletého I. v sume 713,- eur. Maloletá D. bola zverená do rovnomernej
striedavej starostlivosti rodičov (SOS). Maloletý I. bol zverený do osobnej starostlivosti matky s tým,
že styk s otcom prebiehal každý druhý týždeň od štvrtka do pondelka a zároveň v ďalšom týždni od
stredy do štvrtka, čo predstavuje približne 1 mesiaca. Vo vzťahu k majetkovým pomerom rodičov ani
odvolacísúdnevzhliadolmajetkovépomeryzvýhodňujúcejednéhorodičavočidruhému.Výraznýrozdiel

bolo potrebné konštatovať v príjmoch rodičov, na základe čoho je záver o vyššej životnej úrovni otca
v porovnaní s matkou správny.

26. V prípade maloletej D. by tak 14% podiel otca podľa Metodiky predstavoval sumu 1 022,- eur, u matky
236,60,- eur. Pokiaľ by otec v rámci rovnomernej realizácie SOS mal uhrádzať polovicu uvedenej sumy

k rukám matky (511,- eur) a matka polovicu k rukám otca (118,30,- eur), rozdiel medzi týmito sumami
predstavuje sumu 392,70,- eur. Na tomto mieste je potrebné pripomenúť, že maloletá sa podieľa na
životnej úrovni otca počas výkonu jeho starostlivosti, preto niet logického dôvodu, aby celú sumu podľa
Metodiky (1 022,- eur) uhrádzal k rukám matky. Rovnako, aj matka je povinná sa podieľať na úhrade
výdavkov maloletej, a to s ohľadom na pomer jej príjmu k príjmu otca. Pri ustálených výdavkoch vo výške

497,50,- eur je potrebné preto zohľadniť aj podiel matky na týchto výdavkoch v rozsahu 1 (vzhľadom na
pomer príjmov rodičov). Preto, ak otec uhradí k rukám matky ním navrhovanú sumu 400,- eur mesačne,
tak táto suma jednak zohľadňuje pomer príjmov rodičov, tak ako je uvedené vyššie a zároveň umožní
matke podieľať sa na týchto výdavkoch vo zvyšku, zohľadňujúc jej príjem. Takto určená suma pokryje
všetky súdom prvej inštancie ustálené výdavky maloletej a odvolacia námietka otca je plne oprávnená.

Určená suma 400,- eur na bežnej výžive zároveň umožní otcovi prispievať maloletej na tvorbu úspor
200,- eur mesačne, ktorú inak nenamietal.

27. Nad rámec potreby, keďže odvolací súd vyhovel návrhu otca sa odvolací súd stručne vyjadrí k otcom
tvrdenej potencionalite matky. Súd je viazaný časom vyhlásenia rozsudku (§ 217 ods. 1 CSP). Matka

v konaní uvádzala, že sa na skrátenom úväzku s bývalým manželom dohodli počas spolužitia z dôvodu
jej starostlivosti o maloleté deti. Odvolateľ k tomuto pre odvolací súd podstatnej okolnosti nezaujal iné
stanovisko ako to, že nateraz už je v jej možnostiach pracovať na plný pracovný úväzok. Vzhľadom
na ním nepopretú dohodu počas trvania manželstva ani odvolací súd nepovažoval za spravodlivé od
matky maloletých detí očakávať okamžité zaradenie do iného pracovného modelu len preto, že otec už

s takýmto usporiadaním akútne nesúhlasil, a to aj z dôvodu, že súdom prvej inštancie ustálený príjem
matky nemožno považovať za zjavne neprimeraný jej možnostiam a schopnostiam.

28. V prípade maloletého I. by 18% podiel otca podľa Metodiky predstavoval sumu 1 314,- eur, u matky
304,20,-eur.Zohľadňujúcpomerstarostlivosti(matka3aotec1),pokiaľbyotecmaluhrádzať3uvedenej

sumy k rukám matky (985,50,- eur) a matka k rukám otca 1 (76,05,- eur), rozdiel medzi týmito sumami
predstavuje sumu 909,45,- eur. Po odpočítaní sumy určenej na tvorbu úspor 200,- eur tak zostane
čiastka 709,45,- eur. Vzhľadom na poberanie prídavkov na maloletého, ktorý bol matke zverený do jej
starostlivosti v sume 60,- eur mesačne, tak pokiaľ otec uhradí k rukám matky ním navrhovanú sumu
650,- eur mesačne, táto suma, spolu s prídavkami na dieťa v sume 60,- eur pokryje celú sumu výdavkov

maloletého a aj táto odvolacia námietka otca bola dôvodná.

29. Vzhľadom na zmenu rozhodnutia (§ 388 CSP), ktorá spočívala v znížení súdom prvej inštancie
určeného výživného na čas po rozvode manželstva sa odvolací súd sústredil na skutočnosti uvádzané
matkou v rámci jej vyjadrení v odvolacom konaní, či tieto „nové“ skutočnosti majú dopad na právne

posúdenie, ku ktorému odvolací súd dospel na základe zistení súdu prvej inštancie. Matka poukázala
na zvýšené výdavky maloletej D. na stravu v dôsledku intolerancie laktózy a zvýšených výdavkov
v súvislosti s vykazovaním známok Aspergerovho syndrómu, ktoré nijak nevyčíslila s ohľadom na
mesačnú spotrebu a výšku súdom prvej inštancie ustálených výdavkov nenamietala. Jej nepatrnézvýšenie príjmu od septembra 2025, či strata príspevku na stravu v sume 70,- eur a prídavkov na
najstaršiu dcéru nepredstavujú zmenu pomerov, ktorá by mala dopad na určenie vyživovacej povinnosti
otca. U otca ani odvolací súd nezohľadnil výdavok na najstaršiu dcéru, ku ktorej mu zanikla vyživovacia

povinnosť. Ani vyporiadanie BSM nie je spôsobilé ovplyvniť posúdenie majetkových pomerov rodičov,
keďže týmto len došlo k transformácii vlastníctva z BSM do výlučného vlastníctva každého z bývalých
manželov v zmysle ich dohody. Na základe uvedeného, matka neuviedla žiadne také skutočnosti, pre
ktoré by bolo potrebné doplniť, resp. zopakovať dokazovanie v odvolacom konaní.

30. Odvolací súd sa nestotožnil s návrhom otca spočívajúcom s úhradou výživného určeného na
tvorbu úspor k obom maloletým deťom na ním zriadený účet, keďže k tomu ani v odvolacom konaní
neexistoval žiaden rozumný dôvod. Upodozrievanie matky, že táto tieto prostriedky použije vo svoj
prospech neobstojí z dôvodu potreby súhlasu súdu s ich nakladaním podľa § 63 ods. 3 veta posledná
ZoR s možnými dôsledkami v prípade porušenia tejto zákonnej povinnosti, ktorú odvolací súd považuje
za dostatočne chrániacu záujem maloletých detí. Preto je táto námietka otca podľa odvolacieho súdu

neopodstatnená.

31. Vzhľadom na uvedené boli odvolacie námietky otca čiastočne dôvodné, preto odvolací súd zmenil
rozsudok vo výroku VI. a závislom výroku IX. o trovách konania podľa § 388 CSP tak ako to vyplýva
z jeho výrokovej časti a potvrdil rozsudok vo výrokoch VII. a VIII. podľa 387 ods. 1 CSP. Odvolací súd

zároveň rozhodol o trovách konania za použitia § 52 CMP v spojení s § 58 CMP a § 396 ods. 2 CSP.

32. Ďalšie odvolacie argumenty odvolateľa odvolací súd považoval pre rozhodnutie vo veci samej
za nerozhodné, bez potreby sa nimi osobitne vysporiadavať. I podľa už konštantnej judikatúry tak
národných,akoajnadnárodnýchsúdov,súdnemusídaťodpoveďnavšetkyotázkynastolenéúčastníkmi

konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a
právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi
konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku
účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné
argumenty účastníkov konania (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR II. ÚS 251/04, III. ÚS 209/04, II.

ÚS 200/09 a podobne).

33. Tento rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (§ 3 ods. 9 posledná veta
zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je podľa § 421 C.s.p. prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri, ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, aka) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo, ak do konania vstúpil (§
426 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C.s.p.).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej

inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435
C.s.p.).