Rozsudok – Obchodné záväzkové vzťahy ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 14. január 2026

Súd: Mestský súd Košice
Spisová značka: 95Cb/48/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7125209693
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 01. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Doňáková

ECLI: ECLI:SK:MSKE:2026:7125209693.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Košice, sudkyňou JUDr. Michaelou Doňákovou v spore žalobcu: Slovenská televízia

a rozhlas, so sídlom Mlynská dolina, 845 45 Bratislava, IČO: 56 398 255, proti žalovanému: Steiner &
Associates s.r.o., so sídlom Timonova 3457/4B, 040 01 Košice – mestská časť Staré Mesto, IČO: 36 864
081, o zaplatenie 229,07 eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Konanie v časti o zaplatenie sumy vo výške 102,60 eur z a s t a v u j e.

II. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 56,20 eur a sumu 2,40 eur titulom
poštovného, a to všetko do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

III. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a.

IV. Žalovanému p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 50,94 % účelne
vynaložených trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu 6. júna 2025 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného
k úhrade sumy 229,07 eur spolu s úhradou poštových sadzieb spojených s vymáhaním vo výške 2,40
eur a na náhradu trov konania spočívajúcich v zaplatenom súdnom poplatku vo výške 25,00 eur.

2. Žalobu odôvodnil tým, že je verejnoprávna inštitúcia zriadená na základe zákona č. 157/2024 Z.z.
o Slovenskej televízii a rozhlase, pričom v zmysle ust. § 30 predmetného zákona sa zrušuje Rozhlas
a televízia Slovenska zriadená zákonom č. 532/2010 Z.z. a jej právnym nástupcom sa ku dňu účinnosti
tohto zákona stáva Slovenská televízia a rozhlas, ktorá preberá jeho práva a povinnosti ku dňu účinnosti
tohto zákona, čiže aj právo vymáhať pohľadávky týkajúce sa úhrady za služby verejnosti poskytované
Rozhlasom a televíziou Slovenska v oblasti rozhlasového vysielania a televízneho vysielania, ktorú bol

povinný jej platiteľ uhrádzať a zaplatiť do 30. júna 2023 v zmysle ustanovení zákona č. 340/2012 Z.z..
Z uvedeného vyplýva, že žalobca je aktívne legitimovaný na podanie návrhu podľa ust. § 4 ods. 1 a §
10 ods. 5 zákona č. 340/2012 Z.z. o úhrade za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou
Slovenska (ďalej len „zákon o úhrade“) a žalovaný je pasívne legitimovaný v tomto spore, pretože zo
zákona o úhrade je platiteľom úhrady za služby verejnosti s periodicitou jej mesačnej úhrady (§ 3 písm.
b) v spojení s § 6 ods. 3 a § 7 zákona č. 340/2012 Z.z.).

3. Žalobca ďalej uviedol, že kontrolou úhrad zistil, že žalovaný ku dňu podania tohto návrhu nezaplatil
úhradu v zmysle zákona za určité obdobie (viď Prehľad predpisov a platieb z databázy žalobcu). Žalobca
preto písomnou výzvou zo dňa 19.06.2024 odoslanou hromadným elektronickým podacím hárkom
EPH prostredníctvom elektronickej podateľne Slovenskej pošty zaslanou na ním uvádzanú adresupre doručovanie písomností vyzval žalovaného na zaplatenie omeškanej úhrady a poštových sadzieb
súvisiacich s odoslaním výzvy. Žalovaný na písomnú výzvu nereagoval a do dňa podania žaloby svoj
dlh voči žalobcovi nezaplatil, preto v zmysle § 10 ods. 4 zákona o úhrade je povinný zaplatiť aj pokutu vo

výške 33,00 eur. Zároveň špecifikoval svoju pohľadávku tak, že žalovaná suma 229,07 eur pozostáva
z istiny vo výške 196,07 eur a pokuty vo výške 33,00 eur, pričom sa domáha aj zaplatenia sumy vo výške
2,40 eur titulom poštových sadzieb.

4. Žalobca na preukázanie svojich skutkových tvrdení k žalobe pripojil listinné dôkazy, a to Prehľad

predpisov a platieb za určité obdobie (07/2010 – 06/2024), Výzvu na zaplateniu nedoplatku, e-
Potvrdenku ohľadom doručovania zásielky – Výzvy zasielanej žalobcom žalovanému (Hromadný
elektronický podací hárok).

5. Tunajší súd vydal 24. júna 2025 platobný rozkaz, č.k. 95Cb/48/2025-14, proti ktorému podal žalovaný
v zákonom stanovenej lehote odpor.

6. Žalovaný v podanom odpore z 22. júla 2025 uviedol, že podľa návrhu žalobcu predstavuje dlh
žalovaného sumu 229,07 eur pozostávajúcu z istiny vo výške 196,07 eur, pokuty vo výške 33,00 eur
a poštových sadzieb vo výške 2,40 eur. Istina vo výške 196,07 eur má podľa žalobcu predstavovať
neuhradené mesačné predpisy do 30.06.2023. Podkladom pre uplatnenie žalobcovho nároku je Prehľad

predpisov a platieb z databázy žalobcu (ďalej len „Prehľad“), ktorý žalobca priložil k návrhu. Žalovaný
považuje za potrebné poukázať na skutočnosť, že žalobca vo svojom Prehľade eviduje voči žalovanému
neuhradené mesačné platby, ktoré však žalobca bližšie vôbec nešpecifikoval. Nie je teda zrejmé, za
aké jednotlivé mesiace a v akej výške žalovaný neuhradil žalobcovi koncesionárske poplatky. Preto
považuje žalovaný návrh žalobcu za nejasný, zmätočný a neúplný. Ďalej uviedol, že návrh žalobcu

je v celom rozsahu nedôvodný a nezákonný, a to z dôvodu, že všetky žalobcom uplatnené nároky
(mesačné platby koncesionárskych poplatkov) sú premlčané, pretože u nich už uplynula zákonom
stanovenátrojročnápremlčaciadoba.Tedažalobcovinemožnotietopremlčanénárokypriznaťvsúdnom
konaní. Právo žalobcu na zaplatenie koncesionárskych poplatkov sa premlčuje vo všeobecnej trojročnej
premlčacej dobe, keďže záväzkový vzťah medzi žalobcom ako subjektom verejného práva a žalovaným

ako podnikateľom sa netýka podnikateľskej činnosti žalovaného. Uvedený záver vyplýva z ustálenej
judikatúry súdov, napríklad z rozsudku Okresného súdu Bratislava II zo dňa 22.04.2013, sp. zn.
45C/170/2008, ako aj z rozsudku Okresného súdu Košice I zo dňa 19.09.2017, sp. zn. 32Cb/158/2016
(bod 25 rozsudku). V predmetných konaniach bol návrh navrhovateľa na zaplatenie sumy titulom
premlčaných neuhradených koncesionárskych poplatkov zamietnutý z dôvodu odporcom uplatnenej

námietky premlčania. Poukázal na ust. § 7 ods. 2 zákona o úhrade, v zmysle ktorého úhrada sa
platí mesačne; úhradu za príslušný kalendárny mesiac je platiteľ povinný zaplatiť do posledného dňa
príslušného kalendárneho mesiaca. Návrh žalobcu na vydanie platobného rozkazu bol konajúcemu
súdu doručený dňa 06.06.2025, čo je rozhodujúci deň pre počítanie uplynutia premlčacej doby. V
zmysle citovaného ustanovenia § 7 ods. 2 zákona o úhrade RTVS, ako aj podľa rozhodovacej

praxe súdov platí, že každá mesačná úhrada za poskytované verejné služby je splatná posledným
dňom tohto príslušného mesiaca. Premlčacia doba pre tú ktorú splátku teda začína plynúť prvým
dňom nasledujúceho kalendárneho mesiaca, kedy je už dlžník v omeškaní s jej úhradou. Žalobca si
svojim návrhom nárokuje uhradenie súm koncesionárskych poplatkov, pri ktorých už uplynula trojročná
premlčacia doba. Preto žalovaný týmto vznáša námietku premlčania voči všetkým žalobcom uplatneným

nárokom v predmetnom súdnom konaní a navrhuje, aby konajúci súd prihliadol na námietku premlčania
žalovaného a návrh žalobcu považoval za premlčaný.

7. Žalovaný na preukázanie svojich tvrdení pripojil k odporu rozhodnutia všeobecných súdov Slovenskej
republiky, a to rozsudok Okresného súdu Bratislava II z 22. apríla 2013, sp. zn. 45C/170/2008 a rozsudok

Okresného súdu Košice I z 19. septembra 2017, sp. zn. 32Cb/158/2016.

8. Žalobca v rámci svojho vyjadrenia k podanému odporu, ktoré bolo doručené tunajšiemu súdu 30.
júla 2025 ohľadom námietky žalovaného na nejasný a nedôvodný uplatňovaný nárok zo strany žalobcu,
uviedol, že k žalobe pripojil dôkazy, ktoré dostatočne preukazujú žalovaný nárok, a to prehľad predpisov

a platieb, výzvu na zaplatenie úhrad vyžadovanú v zmysle § 10 ods. 2 zákona č. 340/2012 Z. z. o úhrade
za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska a o zmene a doplnení niektorých
zákonov a doklad o zaplatení poštových sadzieb za odoslanie tejto výzvy. Podľa názoru žalobcu tento
prehľad predpisov a platieb dostatočne preukazuje povinnosť uhradiť žalovanú sumu žalobcovi. Zákontotiž ani neumožňuje nárok preukazovať iným spôsobom. Prehľad predpisov a platieb pozostáva z dvoch
častí. Prehľad predpisov predstavuje všetky mesačné predpisy, za ktoré žalovanému vznikla povinnosť
platby úhrad za služby verejnosti (t. j. od 07/2010 do 06/2023, pričom zahŕňa aj poštovné za výzvy

zasielané žalovanému) a zahŕňa aj pohľadávku, ktorá bola predmetom predchádzajúceho súdneho
konania žalovaného (viď. Prehľad predpisov – odpis pohľadávky). Prehľad platieb pozostáva z platieb,
ktoré žalovaný uhradil na žalovanom odbernom mieste. Žalobca v tejto časti eviduje platby vo výške
84,92 Eur. Vzhľadom na uvedené, suma, ktorej sa žalobca naďalej domáha je rozdiel vo výške 198,47
Eur (obdobie od 05/2012 do 06/2023 a úhrada poštových sadzieb).

9. K námietke premlčania uplatnenej žalovaným žalobca uviedol, že vzťah strán sporu je podľa jeho
právneho názoru potrebné posudzovať podľa režimu Obchodného zákonníka. Podľa § 261 ods. 2
zákonač.513/1991Zb.Obchodnéhozákonníka(ďalejlen„Obchodnýzákonník“)toutočasťouzákonasa
spravujú aj záväzkové vzťahy medzi subjektom verejného práva, ak sa týkajú zabezpečovania verejných
potrieb alebo vlastnej prevádzky a podnikateľmi pri ich podnikateľskej činnosti. Žalobca mal za to, že

ako verejnoprávna inštitúcia spadá pod definíciu subjektu verejného práva pri zabezpečovaní verejných
potrieb (verejnoprávneho televízneho a rozhlasového vysielania) a žalovaný vystupuje ako podnikateľ
pri podnikateľskej činnosti. V zmysle uvedeného navrhol konajúcemu súdu, aby námietku premlčania
posudzoval podľa Obchodného zákonníka a v tejto súvislosti poukázal aj na rozsudok Krajského súdu
v Košiciach z 23. marca 2023, sp. zn.: 5Co/69/2022.

10. Vzhľadom na vznesenie námietky premlčania zo strany žalovaného, žalobca vzal žalobu čiastočne
späť, a to vo výške 102,60 eur (obdobie od 11/2014 do 04/2021). Po tomto čiastočnom späťvzatí sa
žalobca domáhal zaplatenia istiny vo výške 93,47 eur (obdobie od 05/2021 do 06/2023), pokuty vo výške
33,00 eur, poštových sadzieb vo výške 2,40 eur a náhrady trov konania.

11. Žalovaný v písomnom podaní doručenom súdu 20. augusta 2025 uviedol, že vo svojom odpore z
22. júla 2025 vzniesol námietku premlčania voči všetkým žalobcom uplatneným nárokom, a teda aj za
nasledovné mesiace:

máj 2021 (premlčacia doba začala plynúť 01.06.2021 a uplynula 01.06.2024)
jún 2021 (premlčacia doba začala plynúť 01.07.2021 a uplynula 01.07.2024)
júl 2021 (premlčacia doba začala plynúť 01.08.2021 a uplynula 01.08.2024)
august 2021 (premlčacia doba začala plynúť 01.09.2021 a uplynula 01.09.2024)
september 2021(premlčacia doba začala plynúť 01.10.2021 a uplynula 01.10.2024)

október 2021 (premlčacia doba začala plynúť 01.11.2021 a uplynula 01.11.2024)
november 2021 (premlčacia doba začala plynúť 01.12.2021 a uplynula 01.12.2024)
december 2021(premlčacia doba začala plynúť 01.01.2022 a uplynula 01.01.2025)
január 2022 (premlčacia doba začala plynúť 01.02.2022 a uplynula 01.02.2025)
február 2022 (premlčacia doba začala plynúť 01.03.2022 a uplynula 01.03.2025)

marec 2022 (premlčacia doba začala plynúť 01.04.2022 a uplynula 01.04.2025)
apríl 2022 (premlčacia doba začala plynúť 01.05.2022 a uplynula 01.05.2025)
máj 2022 (premlčacia doba začala plynúť 01.06.2022 a uplynula 01.06.2025).

12. Žalovaný nesúhlasil s právnym názorom žalobcu ohľadom potreby posudzovania vzťahu sporových

strán podľa režimu Obchodného zákonníka, a teda že sa má v danom prípade uplatňovať 4-ročná
premlčacia doba, nakoľko aj v podanom odpore žalovaný poukázal na judikatúru súdov (napr. rozsudok
Okresného súdu Bratislava II zo dňa 22.04.2013, sp. zn. 45C/170/2008, rozsudok Okresného súdu
Košice I zo dňa 19.09.2017, sp. zn. 32Cb/158/2016), v zmysle ktorej sa nárok žalobcu na zaplatenie
koncesionárskych poplatkov premlčuje vo všeobecnej 3-ročnej premlčacej dobe, pretože vzťah medzi

sporovými stranami sa netýka podnikateľskej činnosti žalovaného, a teda nejde o obchodno-právny
vzťah. Žalobca svoju argumentáciu obsiahnutú v jeho vyjadrení o potrebe aplikovania Obchodného
zákonníka na predmetný prípad (teda 4-ročnej premlčacej doby) podporuje poukazom na rozsudok
Krajského súdu v Košiciach, sp. zn. 5Co/69/2022 zo dňa 23.03.2023, podľa ktorého žalovaný vystupoval
v záväzkovo-právnom vzťahu so žalobcom ako zamestnávateľom, z čoho vyplýva, že do tohto

záväzkovo-právneho vzťahu vstúpil ako podnikateľ pri svojej podnikateľskej činnosti podľa § 2 ods. 2
písm. a) Obchodného zákonníka.13. Žalovaný ďalej uviedol, že existujú aj novšie rozhodnutia slovenských krajských súdov, ktorými
bol právny záver o potrebe posudzovania vzťahu medzi STVR (predtým RTVS) ako vyberateľom
koncesionárskych poplatkov a podnikateľom ako zamestnávateľom a platiteľom koncesionárskych

poplatkov podľa § 3 písm. b) zákona č. 340/2012 Z.z. o úhrade za služby verejnosti poskytované
Rozhlasom a televíziou Slovenska a o zmene a doplnení niektorých zákonov ako obchodnoprávneho
vzťahu prekonaný. Poukázal napr. na rozsudok Krajského súdu v Bratislave z 25. septembra 2024, sp.
zn. 4Co/28/2024 a rozsudok Krajského súdu v Nitre z 23. januára 2025, sp. zn. 9Co/63/2024, v ktorých
konajúce súdy aplikovali 3-ročnú premlčaciu dobu. Súdy v daných rozhodnutiach dospeli k záveru,

že medzi sporovými stranami nejde o záväzkový vzťah (vzťah založený právnym úkonom, typickou
zmluvou)tak,akohománamysliustanovenie§261ObZ,aleozákonomuloženúpovinnosťžalovanému
platiť žalobcovi úhradu za služby verejnosti poskytované žalobcom (tzv. koncesionársky poplatok).
Táto zákonná povinnosť platiť koncesionársky poplatok nemá žiaden súvis s podnikateľskou činnosťou
žalovaného, preto nemôže ísť o záväzkový vzťah týkajúci sa podnikateľskej činnosti žalovaného.
Povinnosť platiť úhradu za služby verejnosti poskytované žalobcom totiž bola zákonom č. 340/2012 Z.z.

uložená každému zamestnávateľovi zamestnávajúcemu aspoň troch zamestnancov, a to bez ohľadu
na jeho predmet činnosti. Podľa žalovaného sa preto právo žalobcu na zaplatenie koncesionárskych
poplatkov premlčuje vo všeobecnej trojročnej premlčacej dobe.

14. Žalovaný na preukázanie svojich tvrdení pripojil ďalšie rozhodnutia všeobecných súdov Slovenskej

republiky, a to rozsudok Krajského súdu v Bratislave z 25. septembra 2024, sp. zn. 4Co/28/2024 a
rozsudok Krajského súdu v Nitre z 23. januára 2025, sp. zn. 9Co/63/2024.

15. Súd nariadil pojednávanie na 14. januára 2026, ktoré sa konalo bez účasti žalobcu, ktorý svoju
neprítomnosť na pojednávaní ospravedlnil riadne a včas písomným podaním doručeným súdu 5.

decembra 2025 a žiadal, aby súd rozhodol v zmysle jeho žaloby a následných písomných vyjadrení.

16. Súd sa oboznámil s obsahom žaloby a jej prílohami, posúdil skutkové tvrdenia a právne argumenty,
vykonal dokazovanie a oboznámil listinné dôkazy nachádzajúce sa v súdnom spise, a to žalobu na
č.l. 1-2, Výzvu na zaplatenie nedoplatku na č.l. 4, Prehľad predpisov a platieb na č.l. 5-6, elektronickú

potvrdenku na č.l.7-8, platobný rozkaz Mestského súdu Košice na č.l. 14-15, odpor žalovaného spolu
s prílohami na č.l. 18-30, čiastočné späťvzatie na č.l. 45-51, vyjadrenie žalovaného spolu s prílohami na
č.l. 55-68, ospravedlnenie neúčasti žalobcu na pojednávaní na č.l. 77-82, ako aj ďalší spisový materiál
a zistil tento skutkový stav:

17. Z Výzvy na zaplatenie nedoplatku z 19. júna 2024 na úhrade za služby verejnosti poskytované
Rozhlasom a televíziou Slovenska vyplýva, že žalobca vyzval žalovaného na zaplatenie nedoplatku,
ktorý ku dňu 30.06.2023 predstavoval sumu vo výške 198,47 eur vrátane poštových sadzieb vo výške
2,40 eur a zároveň ho upozornil, že ak uvedenú sumu neuhradí v lehote do 30 dní, žalobca si nárok
uplatní súdnou cestou spoločne s pokutou a súdnym poplatkom.

18. Z prehľadu predpisov a platieb súd zistil, že pod č. 8836864081 (variabilný symbol) žalobca eviduje
žalovaného ako platiteľa úhrad za služby verejnosti v zmysle zákona o úhrade s celkovým nedoplatkom
vo výške 198,47 eur za obdobie od 201007 (júl 2010) do 202406 (jún 2024) – predpisy celkom vo výške
283,39 eur a platby vo výške 84,92 eur.

19. Z ePotvrdenky z 19. júna 2024 je zrejmé, že číslo zásielky žalovaného je OA596240216SK
ažalovanémubolazásielkadoručovanánaadresujehovtedajšiehosídla,atoPlávkova2,04011Košice
– mestská časť Lorinčík.

20. Na základe vykonaného dokazovania súd právne uzatvára:

21. Podľa § 1 zák. č. 340/2012 Z.z. o úhrade za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou
Slovenska a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení platnom a účinnom do 30. júna 2023
(ďalej len „zákon o úhrade“), tento zákon upravuje platenie, vyberanie a vymáhanie úhrady za

služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska v oblasti rozhlasového vysielania a
televízneho vysielania (ďalej len „úhrada“).22. Podľa § 2 zákona o úhrade účelom úhrady je finančné zabezpečenie služieb verejnosti v oblasti
rozhlasového vysielania a televízneho vysielania poskytovaných Rozhlasom a televíziou Slovenska.

23. Podľa § 3 písm. b) zákona o úhrade platiteľ úhrady (ďalej len „platiteľ“) je zamestnávateľ, ktorý v
pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu zamestnáva aspoň troch zamestnancov; na
účely tohto zákona sa služobný úrad posudzuje ako zamestnávateľ.

24. Podľa § 4 ods. 1 zákona o úhrade vyberateľom úhrady a príjemcom úhrady je Rozhlas a televízia

Slovenska.

25. Podľa § 6 ods. 3 zákona o úhrade platiteľ podľa § 3 písm. b) platí úhradu za každý aj začatý
kalendárny mesiac
a) 4,64 eura, ak zamestnáva od 3 do 9 zamestnancov,
b) 18,58 eura, ak zamestnáva od 10 do 49 zamestnancov,

c) 79,66 eura, ak zamestnáva od 50 do 249 zamestnancov,
d) 199,16 eura, ak zamestnáva od 250 do 999 zamestnancov,
e) 464,71 eura, ak zamestnáva 1 000 a viac zamestnancov.

26. Podľa § 6 ods. 4 zákona o úhrade na určenie sadzby úhrady podľa odseku 3 je rozhodujúci počet

zamestnancov v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu v prvý deň kalendárneho
mesiaca, za ktorý sa táto úhrada platí; do tohto počtu sa nezapočítavajú zamestnanci vykonávajúci
prácu na základe niektorej z dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru. Ak sa úhrada
platí jednorazovo za kalendárny štvrťrok, kalendárny polrok alebo kalendárny rok, na určenie jej sadzby
na celé obdobie, za ktoré sa úhrada platí, je rozhodujúci počet zamestnancov v prvý deň prvého

kalendárneho mesiaca tohto obdobia.

27. Podľa § 7 ods. 1 zákona o úhrade povinnosť platiť úhradu vzniká od prvého dňa kalendárneho
mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom sa osoba stala platiteľom, a zaniká posledný
deň kalendárneho mesiaca, v ktorom osoba prestala byť platiteľom.

28. Podľa § 7 ods. 2 zákona o úhrade úhrada sa platí mesačne; úhradu za príslušný kalendárny mesiac
je platiteľ povinný zaplatiť do posledného dňa príslušného kalendárneho mesiaca.

29. Podľa § 7 ods. 6 zákona o úhrade úhrada sa platí na účet vyberateľa úhrady.

30. Podľa § 8 zákona o úhrade kontrolu platenia úhrady vykonáva vyberateľ úhrady.

31. Podľa § 9 ods. 1 písm. b) zákona o úhrade vyberateľ úhrady na účely výberu úhrady a kontroly
platenia úhrady vedie evidenciu platiteľov. Evidencia platiteľov obsahuje dátum vzniku, zmeny a zániku

povinnosti platiť úhradu, a ak ide o platiteľa podľa § 3 písm. b), ktorý je
1. právnickou osobou, názov alebo obchodné meno, sídlo, identifikačné číslo organizácie, adresu na
doručovanie písomností, adresu elektronickej pošty a počet zamestnancov rozhodujúci na určenie
sadzby úhrady,
2. fyzickou osobou, obchodné meno, miesto podnikania, identifikačné číslo organizácie alebo meno,

priezvisko, trvalý pobyt, dátum narodenia, adresu na doručovanie písomností, adresu elektronickej pošty
a počet zamestnancov rozhodujúci na určenie sadzby úhrady.

32. Podľa § 10 ods. 1 zákona o úhrade platiteľ, ktorý nezaplatí úhradu podľa § 7, je v omeškaní so
zaplatením úhrady.

33. Podľa § 10 ods. 2 zákona o úhrade ak vyberateľ úhrady zistí, že platiteľ je v omeškaní so zaplatením
úhrady, je povinný ho písomne vyzvať do 60 dní od zistenia tejto skutočnosti na zaplatenie tejto úhrady
a na zaplatenie poštových sadzieb súvisiacich s odoslaním výzvy na zaplatenie úhrady.

34. Podľa § 10 ods. 4 zákona o úhrade ak platiteľ podľa § 3 písm. b) nezaplatí úhradu a poštové sadzby
v lehote do 30 dní od doručenia výzvy podľa odseku 2, platiteľ je povinný zaplatiť vyberateľovi úhrady
aj pokutu
a) 33 eur, ak nezaplatil úhradu podľa § 6 ods. 3 písm. a),b) 66 eur, ak nezaplatil úhradu podľa § 6 ods. 3 písm. b),
c) 100 eur, ak nezaplatil úhradu podľa § 6 ods. 3 písm. c),
d) 133 eur, ak nezaplatil úhradu podľa § 6 ods. 3 písm. d),

e) 166 eur, ak nezaplatil úhradu podľa § 6 ods. 3 písm. e).

35. Podľa § 100 zák. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“) právo sa
premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd
prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi

priznať.

36. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

37.Podľa§121ods.3Občianskehozákonníkapríslušenstvompohľadávkysúúroky,úrokyzomeškania,

poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.

38. Podľa § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej
povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď
oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.

39. Podľa § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v
dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

40. Podľa § 544 ods. 3 Občianskeho zákonníka ustanovenia o zmluvnej pokute sa použijú aj na pokutu

určenú pre porušenie zmluvnej povinnosti právnym predpisom (penále).

41. Podľa § 1 ods. 1 zák. č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len
„Obchodný zákonník“) tento zákon upravuje postavenie podnikateľov, obchodné záväzkové vzťahy, ako
aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním.

42. Podľa § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú
ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa
predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa
obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon.

43. Podľa § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi
podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich
podnikateľskej činnosti.

44. Podľa § 261 ods. 2 Obchodného zákonníka touto časťou zákona sa spravujú takisto záväzkové
vzťahy medzi subjektom verejného práva, ak sa týkajú zabezpečovania verejných potrieb alebo vlastnej
prevádzky a podnikateľmi pri ich podnikateľskej činnosti.

45. Podľa § 144 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) žalobca môže vziať

žalobu späť.

46. Podľa § 145 ods. 1 CSP ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.

47.Podľa§145ods.2CSPakježalobavzatáspäťsčasti,súdkonanievtejtočastizastaví.Očiastočnom

späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

48. Podľa § 149 CSP prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä
skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k
návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.

49. Podľa § 150 CSP strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové
tvrdenia týkajúce sa sporu. Na zistenie podstatných a rozhodujúcich skutočností môže súd strany
požiadať o ďalšie skutkové tvrdenia.50. Podľa § 151 CSP skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za
nesporné. Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné

tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.

51. Podľa § 152 CSP hmotnoprávna námietka je právny úkon strany spôsobujúci zmenu, zánik alebo
oslabenie práva protistrany.

52. Podľa § 153 CSP strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej
obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich
strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania.
Na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusí
súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších
úkonov súdu. Ak súd na prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany neprihliadne,

uvedie to v odôvodnení rozhodnutia vo veci samej.

53. Zároveň súd zdôrazňuje, že v zmysle čl. 17 CSP a rovnako v zmysle ustanovení § 157 ods. 1 a ods.
2 CSP, súd postupuje v konaní tak, aby sa mohlo rozhodnúť rýchlo a hospodárne, spravidla na jedinom
pojednávaní s prihliadnutím na povahu konania. Uvedené vyjadruje princíp tzv. arbitrárneho poriadku

a v mnohom ide o nosný princíp civilného sporového konania. Cieľom novej právnej úpravy civilného
procesu bolo vytvorenie takých procesnoprávnych inštitútov, ktoré umožnili sa čo najviac priblížiť k ideálu
rýchlej a spravodlivej ochrany práv a právom chránených záujmov procesných strán za predpokladu
zodpovedného prístupu subjektov civilného procesu k súdnemu konaniu.

54. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že žalobca je právnym nástupcom subjektu verejného práva
(RozhlasatelevíziaSlovenska),ktorýbolvzmyslezákonač.340/2012Z.z.oúhradezaslužbyverejnosti
poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska oprávnený na vyberanie a vymáhanie úhrady za služby
verejnosti ním poskytované v oblasti rozhlasového vysielania a televízneho vysielania do 30.6.2023.

55. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že žalovaný bol v zmysle citovaných zákonných ustanovení
platiteľom úhrady za poskytovanie služieb verejnosti vo výške 4,64 eur mesačne a tiež to, že túto úhradu
bol povinný na účet žalobcu (resp. právneho predchodcu žalobcu) mesačne uhrádzať až do 30.06.2023.
Súd mal nepochybne preukázané, že žalovaný nezaplatil za obdobie do júna 2024 úhrady a poštovné
spolu vo výške 198,47 eur tak, ako to vyplýva z Prehľadu predpisov a platieb (po úhrade sumy vo výške

84,92 eur), preto ho žalobca vyzval na zaplatenie nedoplatkov - mesačných úhrad spolu s poštovými
sadzbami, a to Výzvou na zaplatenie nedoplatku z 19. júna 2024 v celkovej výške 198,47 eur vrátane
poštových sadzieb vo výške 2,40 eur.

56. Žalovaný na predmetnú výzvu nereagoval, preto má žalobca v zmysle citovaných zákonných

ustanovení aj nárok na zaplatenie pokuty vo výške 33,00 eur a na zaplatenie poštovných sadzieb
súvisiacich s odoslaním výzvy na úhradu.

57. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázanú aj skutočnosť, že žalobca zaslal žalovanému
výzvu na zaplatenie nedoplatku z 19. júna 2024 (uvedené v Prehľade predpisov a platieb ako „202406

Poštovné“), odoslanú 19.06.2024, ale nemá preukázanú skutočnosť zaslania akejkoľvek pošty, ktorá
mala byť podľa prehľadu predpisov a platieb doručovaná žalovanému v septembri 2022, v apríli 2023
a v septembri 2023, čiže nemá preukázaný nárok žalobcu na zaplatenie poštových sadzieb vo výške
6,90 eur (2,10 eur + 2,40 eur + 2,40 eur).

58. Žalovaný vzniesol námietku premlčania vo vzťahu k žalobou uplatnenému nároku žalobcu, pretože
mal za to, že v zmysle citovaných zákonných ustanovení Občianskeho zákonníka uplynula trojročná
premlčacia doba na uplatnenie si predmetného nároku.

59. Vzhľadom na vznesenú námietku premlčania vzal žalobca žalobu čiastočne späť vo výške 102,60

eur.

60. Súd vychádzajúc s citovaných zákonných ustanovení a po oboznámení sa s právnym názorom
vysloveným viacerými súdmi v ich súdnych rozhodnutiach dospel k záveru, že vzťah medzi žalobcoma žalovaným nie je založený na zmluvnej voľnosti (vznik vzťahu je založený zákonom č. 340/2012
Z.z. o úhrade za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska s trvaním do
30.06.2023) aj napriek tomu, že obe strany sporu spĺňajú definíciu podnikateľa v zmysle ust. § 261

Obchodného zákonníka. Súd sa stotožňuje s právnym názorom vysloveným viacerými súdmi v ich
rozhodnutiach vydanými v obdobných sporoch, že existencia vzťahu medzi žalobcom a žalovaným nie je
založená za účelom realizácie podnikateľskej činnosti žalobcu, či žalovaného; to znamená, že na to, aby
strana sporu - žalobca vykonával podnikateľskú činnosť nutne nepotrebuje uzavrieť zmluvný vzťah so
žalovaným. Z uvedeného vyplýva charakter vzťahu medzi žalobcom a žalovaným, ktorý súd definuje ako

občianskoprávny, a preto otázku premlčania nároku uplatneného žalobcom bude posudzovať v zmysle
ustanovení Občianskeho zákonníka, z ktorých vyplýva, že premlčacia doba je trojročná a začína plynúť
odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

61. Žalobca si uplatnil nárok na zaplatenie sumy vo výške 196,07 eur, resp. 198,47 eur vrátane
poštovného za jún 2,40 eur podľa „Prehľadu predpisov a platieb“, ako aj nárok na zaplatenie pokuty vo

výške 33,00 eur.

62. O čiastočnom zastavení konania o zaplatenie sumy vo výške 102,60 eur súd rozhodol v zmysle ust.
§ 144 CSP v spojení s § 145 ods. 2 CSP (I. výrok).

63. S prihliadnutím na námietku premlčania vznesenú žalovaným, premlčaciu dobu tri roky, ako aj na
to, že žaloba bola doručená súdu 6. júna 2025, súd dospel k záveru, že nárok žalobcu na zaplatenie
uplatnených úhrad a poštovného za obdobie do 31.05.2022 (vrátane) je premlčaný, a preto nemohol
žalobcovi priznať nárok na zaplatenie sumy z titulu mesačných úhrad a poštovného pred uvedeným
obdobím (t.j. 05/2022, resp. v Prehľade predpisov a platieb uvedené 202205).

64. Žalobca nepreukázal súdu zasielanie akejkoľvek pošty žalovanému v mesiaci september 2022, apríl
2023 a september 2023, a preto mal súd za to, že jeho nárok na zaplatenie poštovných sadzieb vo
výške 6,90 eur (v prehľade uvedené ako „202209 Poštovné“, „202304 Poštovné“ a „202309 Poštovné“)
je nedôvodný pre neunesenie dôkazného bremena.

65. Súd považoval žalobu za dôvodnú vo výške 23,20 eur (poplatok za úhrady vo výške 4,64 eur za 5
mesiacov v období od 06/2022 do 10/2022), ďalej vo výške 33,00 eur (pokuta podľa § 10 ods. 4 zákona
o úhrade) a vo výške 2,40 eur titulom poštových sadzieb za zaslanú výzvu v mesiaci 06/2024, a preto
v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami rozhodol tak, že žalovaného zaviazal na zaplatenie

sumy 56,20 eur (23,20 eur + 33,00 eur) a sumy 2,40 eur titulom poštovného (II. výrok). Súd žalobu v
prevyšujúcej časti zamietol z dôvodu úspešne uplatnenej námietky premlčania časti uplatnenej istiny
a nepreukázania nároku na poštové sadzby (poštovné za 202209, poštovné za 202304 a poštovné za
202309) (III. výrok).

66. Podľa § 251 CSP trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

67. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

68. Podľa § 256 ods. 1 CSP ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

69. Podľa § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

70. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

71. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do

60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.72. O nároku na náhradu trov konania bolo rozhodnuté v súlade s ustanoveniami 255 ods. 1 CSP, §
256 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP. Vychádzajúc z toho, že žalobca mal v konaní úspech
iba v rozsahu 24,53 % a neúspech v rozsahu 75,47 %, teda úspešnejší v konaní bol žalovaný, súd mu

priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 50,94 % (pomer úspechu a neúspechu, čiže 75,47 % -
24,53 %) účelne vynaložených trov konania, ktoré je žalobca povinný nahradiť žalovanému (IV. výrok).
Súd nezistil žiadny dôvod pre aplikáciu § 257 CSP, ktorý možno použiť len výnimočne.

73. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie do 60 dní po právoplatnosti tohto

rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Mestský súd
Košice. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len
v rozsahu vykonanej opravy. V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa
týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. (§ 358 CSP)

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. (§ 359 CSP)

Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde. (§ 362
ods. 2 CSP)

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach (§ 127 CSP) podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie

dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania. (§ 364 CSP)

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1
CSP)

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 2 CSP)

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania. (§ 365 ods. 3 CSP)

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebod) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. (§ 366 CSP)

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení
neskorších predpisov.