Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 19. január 2026

Súd: Mestský súd Bratislava IV
Spisová značka: 36C/75/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1125014066
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 01. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivana Fekete
ECLI: ECLI:SK:MSBA4:2026:1125014066.1

Uznesenie

Mestský súd Bratislava IV, vo veci určenia, že právny vzťah trvá a o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia, žalobkyne: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XX, A. A., proti žalovaným v prvom
rade: 1./ Tatra banka, a.s., IČO: 00 686 930, Hodžovo námestie 3, Bratislava a žalovaným v druhom
rade: 2./ KORSO Credit, s.r.o., IČO: 51 175 797, Námestie SNP 19, Bratislava, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa 13.10.2025 zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou Mestskému súdu Bratislava I dňa 15.10.2025 domáha určenia,
že právny vzťah medzi žalobkyňou a žalovaným 1./ z úverovej zmluvy o bezúčelovom splátkovom
úvereč.XXXXXXXXXzabezpečenomzáložnýmprávomkšpecifikovanýmnehnuteľnostiamazúverovej
zmluvy o účelovom splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX zabezpečenom záložným právom k označeným
nehnuteľnostiam, obe uzatvorené dňa 30.04.2015, trvá. Žalobkyňa okrem iného v žalobe namieta

porušenie ustanovení Občianskeho zákonníka o ochrane spotrebiteľa z titulu neprijateľných zmluvných
podmienok obsiahnutých v úverových zmluvách, zosplatnenie úverov v rozpore so zákonom č. 67/2020
Z. z. o niektorých mimoriadnych opatreniach vo finančnej oblasti v súvislosti so šírením nebezpečnej
nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 a postúpenie pohľadávky v rozpore s § 92 ods. 8 zákona o
bankách.

2. Žalobkyňa v II. časti žaloby označenej ako Naliehavý právny záujem v rámci skutkového stavu veci
uviedla, že dňa 30.04.2015 došlo medzi žalobkyňou v právnom postavení dlžníka, E. F. C., bytom
D. XXXX/XX, XXX XX A. A. v postavení spoludlžníka (ďalej aj ako „spoludlžník“) a žalovaným 1./ k
uzavretiu Zmluvy o účelovom splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX zabezpečenom záložným právom
k nehnuteľnosti uzatvorenej podľa § 497 až 507 Obchodného zákonníka v znení neskorších predpisov
(ďalej aj ako „UZ 1“), Zmluvy o účelovom splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX zabezpečenom záložným

právom k nehnuteľnosti uzatvorenej podľa § 497 až 507 Obchodného zákonníka v znení neskorších
predpisov (ďalej aj ako „UZ 2“) a Zmluvy o záložnom práve k úveru č. XXXXXXXXXX a XXXXXXXXXX
uzatvorenej podľa § 151 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka.
Splnenie záväzkov z UZ 1 a UZ 2 bolo zabezpečené Zmluvou o záložnom práve k úveru č.
XXXXXXXXXX a XXXXXXXXXX, pričom žalobkyňa následne špecifikovala nehnuteľnosti, ktoré sú
predmetom zálohu.

Rozsudkom zo dňa 02.12.2014, ktorý sa stal právoplatným dňa 30.12.2014, číslo konania,
13C/207/2014-19, zrušil Okresný súd Banská Bystrica bezpodielové spoluvlastníctvo manželov
žalobkyne a spoludlžníka za trvania manželstva.
Dohodou o vysporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov zo dňa 27.11.2015 uzavretou podľa
§ 149 ods. 1 a 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov sa žalobkyňa
a spoludlžník dohodli na vysporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva.

Žalobkyňa ďalej uviedla, že listom nazvaným Žiadosť o zmenu na Americkej hypotéke č. XXXXXXXXXX
žalovaný 1./ dňa 09.03.2016 súhlasil s prevodom vlastníctva zakladaných nehnuteľností pre G. C. a F.C. na základe darovacej zmluvy a listom nazvaným Žiadosť o zmenu na hypotéke č. XXXXXXXXXX
žalovaný 1./ dňa 09.03.2016 súhlasil s prevodom vlastníctva zakladaných nehnuteľností pre G. C. a F.
C. na základe darovacej zmluvy.

Na základe uzavretia Dohody o vysporiadaní BSM a súhlasov žalovaného 1./ uzavreli žalobkyňa
aspoludlžníkdarovaciuzmluvusosynomG.C.adcérouE.F.C.dňa21.03.2016,ktorejvkladdokatastra
nehnuteľností bol povolený dňa 29.03.2016. V súlade s ustanoveniami Dohody o vysporiadaní BSM zo
dňa 27.11.2015 splácal úverové splátky vyplývajúce zo zmlúv UZ 1 a UZ 2 obdarovaný G. C..
Žalobkyňa dňa 17.04.2020 požiadala žalovaného 1./ o umožnenie odkladu splácania úverových splátok

úverových zmlúv UZ 1 a UZ 2 od 01.04.2020 do 31.12.2020 v súlade s § 30b zákona č. 67/2020
Z. z. o niektorých mimoriadnych opatreniach vo finančnej oblasti v súvislosti so šírením nebezpečnej
nákazlivejľudskejchorobyCOVID-19,ktorejžalovaný1./vyhovelapovolilodkladsplátokdo31.12.2020.
Dňa 27.10.2020 bol vyhlásený na majetok spoludlžníka z UZ 1 a UZ 2 konkurz.
Dňa 20.11.2020 žalovaný 1./ aj napriek povolenému odkladu splátok úverových zmlúv UZ 1 a UZ 2
v rozpore s ustanovením § 30b zákona č. 67/2020 Z. z. o niektorých mimoriadnych opatreniach vo

finančnej oblasti v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19, predčasne
zosplatnil oba úvery UZ 1 a UZ 2 a prihlásil si svoje pohľadávky vyplývajúce z úverových zmlúv UZ 1
a UZ 2 do konkurzu na majetok spoludlžníka prihláškami zo dňa 25.11.2020.
Dňa 10.03.2025 žalovaný 1./ postúpil pohľadávku žalovanému 2./, o čom sa žalobkyňa dozvedela
z upozornenia zo strany Katastrálneho odboru Okresného úradu Banská Bystrica doručeného žalobkyni

dňa 15.06.2025 cestou elektronickej pošty, nakoľko jej žalovaný 1./ nedoručil ako postupca oznámenie
o postúpení pohľadávky na žalovaného 2./ .
Dňa 25.06.2025 nahliadol spoludlžník do konkurzného spisu 2K/50/2016 vedeného na jeho majetok na
Okresnom súde Banská Bystrica a zistil, že dňa 10.03.2025 bola pohľadávka z úverových zmlúv UZ 1
a UZ 2 postúpená spolu so záložnými právami na žalovaného 2./ .

Žalobkyňa v III. časti žaloby špecifikovala dôvody neplatnosti právneho úkonu postúpenia pohľadávky
na základe Zmluvy o postúpení pohľadávky uzavretej dňa 10.03.2025, ktorou žalovaný 1./ postúpil
žalovanému 2./ pohľadávku voči žalobkyni a spoludlžníkovi za neznámu odplatu spolu s právami
vyplývajúcimi zo zabezpečenia pohľadávky.

3. Žalobkyňa sa súčasne návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia obsiahnutým v žalobe
domáha, aby súd žalovanému 2./ vo vzťahu k pohľadávke postúpenej na základe zmluvy o postúpení
pohľadávky zo dňa 10.03.2025 zakázal predmetnú pohľadávku postúpiť a vykonávať práva záložného
veriteľa v súvislosti so špecifikovanými nehnuteľnosťami a súčasne s týmito nehnuteľnosťami akokoľvek
nakladať, a to do právoplatného skončenia konania vo veci samej.

4. Žalobkyňa návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnila tým, že vo veci je potrebné
neodkladne upraviť pomery strán sporu, pričom súčasne sledovaný účel nemožno dosiahnuť
zabezpečovacím opatrením.
Má za to, že v prípade, ak nebude žalovaný 2./ obmedzený na nakladaní s pohľadávkou a predmetnými

nehnuteľnosťami, je tu riziko, že bude účel žaloby vo veci samej zmarený, pretože bez nariadenia
neodkladného opatrenia nič nebráni žalovanému 2./ ako vlastníkovi pohľadávky aktuálne zapísanému
na príslušných listoch vlastníctva v katastri nehnuteľností ako záložnému veriteľovi pohľadávku previesť
alebo nehnuteľnosti ďalej zaťažiť alebo inak s nimi nakladať tak, že takéto konanie bude mať nezvratný
charakter.

Ďalej uviedla, že v prípade, ak bude žalobe zo strany konajúceho súdu vyhovené, a teda bude vyslovený
prejudiciálny záver o neplatnosti právneho úkonu uzavretia zmluvy o postúpení pohľadávky uzavretej
dňa 10. marca 2025, a súčasne medzičasom dôjde k prevodu vlastníctva k predmetnej pohľadávke na
tretiu osobu, môže vzniknúť zmätočný stav, ktorého navrátenie do pôvodného a právne súladného stavu
bude veľmi obtiažne, resp. nemožné.

Ako vyplýva aj zo súdnej praxe a praxe katastrálnych odborov, príslušné správne orgány neskúmajú, či
sa daný prevod pohľadávky a následný zápis záložného veriteľa neprieči dobrým mravom, a teda bez
vydania neodkladného opatrenia nič nebráni tomu, aby bola na listoch vlastníctva zapísaný ako záložný
veriteľ z úverových zmlúv UZ 1 a UZ 2 tretia osoba.
Ak bude neodkladné opatrenie nariadené, táto situácia podľa žalobkyne nemôže nastať, čím sa zamedzí

pravdepodobnému vzniku ďalších súdnych sporov a „zakonzervuje sa“ aktuálny vlastnícky pomer k
pohľadávke, až kým o platnosti postúpenia pohľadávky nebude definitívne rozhodnuté súdom.
V prípade, ak by súd neodkladné opatrenie nenariadil, akékoľvek uplatnenie nároku žalobkyne by bolo
neisté a zrejme v blízkej budúcnosti aj zmarené.V nadväznosti na vyššie uvedené žalobkyňa poukázala na rozhodnutie Okresného súdu Revúca
v konaní vydanom pod spisovou značkou 3C/167/2013 zo dňa 18. marca 2014.

5. Žalobkyňa k žalobe, súčasťou ktorej je aj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, na osvedčenie
jej tvrdení pripojila ako listinné dôkazy listiny špecifikované v žalobe v časti označenej ako Dôkazy. (č.
l. 22 -23)

6. Podľa § 324 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) pred začatím konania, počas

konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
Podľa § 324 ods. 3 CSP neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel
nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä niečo vykonala,

niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.
Podľa § 326 ods. 2 CSP k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.
Podľa § 327 CSP ak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia neobsahuje predpísané náležitosti
alebo je nezrozumiteľný, alebo neurčitý, súd taký návrh odmietne, ak ide o také vady, ktoré bránia
pokračovaniu v konaní; ustanovenia o odstraňovaní vád podania sa nepoužijú.

Podľa § 328 ods. 1 CSP ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené
podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
Podľa § 329 ods. 1 prvej vety CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.
Podľa § 329 ods. 2 CSP pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu

prvej inštancie.
Podľa § 193 CSP súd je viazaný rozhodnutím ústavného súdu o tom, či určitý právny predpis nie je v
súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavným zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je
Slovenská republika viazaná. Súd je tiež viazaný rozhodnutím ústavného súdu alebo Európskeho súdu
pre ľudské práva, ktoré sa týkajú základných ľudských práv a slobôd. Ďalej je súd viazaný rozhodnutím

príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin, priestupok alebo iný správny delikt postihnuteľný
podľa osobitného predpisu, a o tom, kto ich spáchal, ako aj rozhodnutím o osobnom stave, vzniku alebo
zániku spoločnosti.

7. Z ustanovení Civilného sporového poriadku vyplýva, že základným predpokladom pre nariadenie

neodkladného opatrenia je existencia potreby neodkladnej úpravy pomerov medzi účastníkmi, alebo
obavy, že vykonanie exekúcie súdneho rozhodnutia bude ohrozené. Ďalším predpokladom je aspoň
osvedčená danosť sporného práva, ktoré nebolo doposiaľ právoplatne priznané. Z podstaty a účelu
inštitútu neodkladného opatrenia vyplýva, že pre rozhodnutie o jeho nariadení nie je potrebné
vykonávať dokazovanie, avšak splnenie predpokladov pre jeho nariadenie nemôže byť založené len

na tvrdeniach jeho navrhovateľa, ale je potrebné, aby boli tieto tvrdenia osvedčené aspoň do tej miery,
že možno dôvodne nadobudnúť presvedčenie o ich pravdivosti a zároveň umožňujú súdu prijať záver
o odôvodnenosti práva, ktorému sa má neodkladne poskytnúť ochrana a záver o neodkladnej potrebe
úpravy pomerov alebo dôvodnosti obavy zo zmarenia exekúcie.

8. Neodkladné opatrenie je spravidla opodstatnené tam, kde navrhovateľovi neodkladného opatrenia
hrozí vznik alebo rozširovanie škody či inej ujmy, dochádza k porušovaniu či ohrozovaniu jeho práv a
oprávnených záujmov, prípadne hrozí zhoršenie jeho právnej pozície do takej miery, že mu bude naďalej
zbytočné uchádzať sa o konečnú súdnu ochranu. Súd je vždy v rámci dispozičného princípu viazaný
návrhom a nemôže ho prekročiť, ani uložiť inú ako v návrhu požadovanú povinnosť. Pri rozhodovaní

skúmavšetkydôvodyaokolnostinávrhunanariadenieneodkladnéhoopatrenia,čijenároknavrhovateľa
neodkladného opatrenia osvedčený a či je vydanie neodkladného opatrenia potrebné, či už za účelom
neodkladnej úpravy právnych pomerov strán alebo zabezpečenia výkonu exekúcie, ak by mala byť
ohrozená.Takátopotrebajedanánaliehavosťousituácie,vktorejvyčkávanieažnakonečnérozhodnutie
(vydané po riadne vykonanom dokazovaní) nemusí byť únosným, pretože by tu práve očakávateľné

zdržanie spôsobené potrebou zachovania všetkých (okrem iného procesných) postupov v konaní o veci
mohlo viesť k ujme, ktorú by neskôr šlo len ťažko, ak vôbec, odvrátiť.9. Súd preto pred nariadením neodkladného opatrenia posudzuje v celkovom kontexte požadovanej
procesnej ochrany, či
a. je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami,

b. navrhovateľom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov
alebo obavu z ohrozenia exekúcie (princíp opodstatnenosti),
c. uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa
navrhovateľ domáha (princíp efektívnosti),
d. navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ má mať podľa okolností prípadu dočasný charakter,

nebude vytvorený nenávratný stav,
e. právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad
nevyhnutný rozsah (princíp proporcionality) a
f. sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením (§ 324 ods. 3 CSP).

10. Povinnosť súdu osvedčiť tvrdenia má navrhovateľ neodkladného opatrenia. To znamená, že

neodkladné opatrenie je procesným prostriedkom poskytnutia reálnej a efektívnej súdnej ochrany
pri bezprostrednom ohrození práva. S ohľadom na krátku lehotu rozhodovania, bez nariadenia
pojednávania, bez výsluchu a bez vyjadrenia protistrany, je dôležitý obsah samotného návrhu. Zo
strany navrhovateľa je preto nevyhnutné, aby opísal rozhodujúce skutočnosti, ktoré odôvodňujú
potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená. Požiadavka riadnej

odôvodnenosti totiž súvisí s tým, že v rámci rozhodovania o neodkladnom opatrení sa nevykonáva
kvalifikované dokazovanie ako v konaní vo veci samej, ale navrhovateľ iba osvedčuje tvrdené
skutočnosti. Súd pritom zvažuje, či nariadením neodkladného opatrenia nevznikne inému neprimeraná
ujma a prihliada aj na to, že nariadením neodkladného opatrenia možno iného obmedziť vo výkone jeho
práv len v nevyhnutnom rozsahu a v záujme ním sledovaného cieľa a účelu. Je potrebné rešpektovať

vymedzenézákonnéaústavnélimityaprihliadaťnato,abyopatrenímnovoupravenépomerynezakladali
ďalšie právne spory. Súd je povinný pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
vychádzať zo skutkového stavu, ktorý mu je známy a existuje v čase vydania rozhodnutia súdu prvej
inštancie (§ 329 ods. 2 CSP).

11. Súd vykonal dokazovanie v rozsahu dokazovania potrebného na účely rozhodnutia o návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia (§ 329 CSP), a to oboznámením sa s návrhom na nariadenie
neodkladného opatrenia ako aj listinnými dôkazmi pripojenými k nemu, pričom dospel k záveru, že
o predmetnom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia môže rozhodnúť aj bez výsluchu a
vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

12. Súd zistil nasledujúci skutkový stav veci, uvádzaný v chronologickom poradí:

13. Rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 13C/207/2014-19 zo dňa 02.12.2014,
právoplatným dňa 30.12.2014, bolo zrušené bezpodielové spoluvlastníctvo žalobkyne a spoludlžníka.

(č. l. 66-67)

14. Žalobkyňa a spoludlžník uzatvorili so žalovaným 1./ dňa 30.04.2015 Zmluvu o účelovom splátkovom
úvere č. XXXXXXXXXX zabezpečenom záložným právom k nehnuteľnosti. (č. l. 24-31)

15. Žalobkyňa a spoludlžník uzatvorili so žalovaným 1./ dňa 30.04.2015 Zmluvu o bezúčelovom
splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX zabezpečenom záložným právom k nehnuteľnosti. (č. l. 32-40)

16. Žalobkyňa a spoludlžník ako záložcovia uzatvorili dňa 30.04.2015 so žalovaným 1./ ako záložným
veriteľom Zmluvu o záložnom práve k úveru č. XXXXXXXXXX a XXXXXXXXXX. (č. l. 41-50)

17. Žalobkyňa a spoludlžník sa dňa 27.11.2015 dohodli na vyporiadaní ich bezpodielového
spoluvlastníctva manželov. (č. l. 60-65)

18. Žalobkyňa a spoludlžník požiadali dňa 09.03.2016 o zmenu na Americkej hypotéke č.

XXXXXXXXXX, spočívajúcej v žiadosti o poskytnutie súhlasu žalovaného 1./ s prevodom vlastníctva
špecifikovanej nehnuteľnosti, a to z dôvodu nimi uzatvorenej darovacej zmluvy s ich deťmi. (č. l. 68)19. Žalobkyňa a spoludlžník požiadali dňa 09.03.2016 o zmenu na Americkej hypotéke č.
XXXXXXXXXX, spočívajúcej v žiadosti o poskytnutie súhlasu žalovaného 1./ s prevodom vlastníctva
špecifikovanej nehnuteľnosti, a to z dôvodu nimi uzatvorenej darovacej zmluvy s ich deťmi. (č. l. 68)

20. Žalobkyňa a spoludlžník uzatvorili dňa 21.03.2016 Darovaciu zmluvu, predmetom ktorej sú
nehnuteľnosti špecifikované v Článku II. zmluvy. (č. l. 87-90)

21. Okresný súd Banská Bystrica vyhlásil v konaní vedenom na majetok spoludlžníka dňa 20.10.2020

konkurz. (č. l. 129)

22. Dňa 17.04.2025 bolo Okresnému súdu Banská Bystrica doručené Oznámenie žalovaného 1./
o postúpení pohľadávky z úverov zabezpečeného záložným právom k nehnuteľnosti, prílohou ktorého
je Zmluva o postúpení pohľadávky uzatvorená medzi žalovaným 1./ ako postupcom a žalovaným 2./ ako
postupníkom zo dňa 10.03.2025.

V bode 2.1. Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 10.03.2025 je uvedené vyhlásenie žalovaného 1./
akopostupcu,žemimoriadnasplatnosťzúverovejzmluvy1aúverovejzmluvy2nastaladňa20.11.2020.
(č. l. 119)
V časti 2.6. písm. c) Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 10.03.2025 je uvedené vyhlásenie
žalovaného 1./ ako postupcu, že neexistuje žiadna dohoda medzi ním a dlžníkom (pozn. súdu: v zmysle

Definícií danej zmluvy žalobkyňou a spoludlžníkom), na základe ktorej by bolo vylúčené postúpenie
pohľadávky. (č. l. 119)

23. Súd vyhodnotením vyššie uvedeného dospel k záveru, že žalobkyňa neosvedčila splnenie
podmienok vyžadovaných pre nariadenie navrhovaného neodkladného opatrenia, a to na základe nižšie

uvedeného:

24. Žalobkyňa predloženými listinnými dôkazmi osvedčila existenciu právneho vzťahu medzi ňou,
spoludlžníkom a žalovaným 1./, založeného Zmluvou o účelovom splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX
zabezpečenom záložným právom k nehnuteľnosti zo dňa 30.04.2015, Zmluvou o bezúčelovom

splátkovom úvere č. 5415005128 zabezpečenom záložným právom k nehnuteľnosti zo dňa 30.04.2015
ako aj Zmluvou o záložnom práve k úveru č. XXXXXXXXXX a XXXXXXXXXX.

25. Súd má za osvedčené aj to, že žalovaný 1./ ako postupca uzatvoril dňa10.03.2025 Zmluvu o
postúpení pohľadávky so žalovaným 2./ ako postupníkom.

26. Po preskúmaní návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia súd dospel k záveru, že
účel sledovaný návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia nemožno dosiahnuť vydaním
zabezpečovacieho opatrenia, nakoľko žalobkyňa nemá voči žalovanému 2./ judikovanú pohľadávku a
nepreukázala obavu, že exekúcia bude ohrozená.

27. Súd žalobkyňou tvrdené a osvedčené skutočnosti, ktorými odôvodňuje návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia, nepovažuje postupom podľa § 329 ods. 2 CSP, t. j. v čase rozhodovania o
navrhovanom neodkladnom opatrení, za odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov medzi
žalobkyňou a žalovaným 2./ alebo majúce charakter, ktorý by mohol vyvolávať u žalobkyne obavu z
ohrozenia exekúcie (princíp opodstatnenosti).

28. Zmluva o postúpení pohľadávky medzi žalovaným 1./ ako postupcom a žalovaným 2./ ako
postupníkom bola uzatvorená dňa 10.03.2025 a žalobkyňa v časti V. žaloby zo dňa 13.10.2025
nešpecifikovala žiadne úkony realizované zo strany žalovaného 2./, ktoré by nasvedčovali tomu,
že žalovaný 2./ ku dňu podania návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia uskutočňuje úkony

špecifikované v petite navrhovaného neodkladného opatrenia, prípadne má záujem ich realizovať.

29. Inštitút neodkladného opatrenia je potrebné považovať za opatrenie, ktoré možno nariadiť v prípade,
ak je bezodkladne potrebné upraviť pomery medzi stranami sporu alebo zaručiť úspešnosť budúcej
exekúcie vykonateľného súdneho rozhodnutia. Musí sa teda jednať o taký stav právnych a faktických

vzťahov medzi stranami sporu, ktorý bezpodmienečne vyžaduje rýchlu súdnu ochranu. Navrhovateľ
musí svojím návrhom preukázať, že obava z ohrozenia jeho právom chránených záujmov je reálna, teda
že osoba, ktorej navrhuje uložiť nejakú povinnosť neodkladným opatrením, koná tak (teda robí faktické
a právne úkony), že v konečnom dôsledku môže dôjsť k sťaženiu alebo znemožneniu ďalšieho konaniaa rozhodovania vo veci samej, resp. k zmareniu prípadného núteného výkonu súdneho rozhodnutia.
Ohrozenie nároku navrhovateľa, či už subjektívne alebo objektívne, musí byť konkrétne a strana
sporu ho musí vždy osvedčiť, nestačí iba abstraktná (pravdepodobná) možnosť ohrozenia práv strany

sporu. Chýbajúce osvedčenie ohrozenia práva strany sporu nemožno ničím nahradiť a je základnou
podmienkou pre nariadenie neodkladného opatrenia. Na to, aby súd mohol návrhu vyhovieť, musia byť
kumulatívne splnené všetky náležitosti, ktoré taxatívne vymedzuje § 326 ods. 1 CSP. Nesplnenie čo i len
jednej zo zákonných náležitostí má za následok, že súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia
zamietne.

30. Na základe uvedeného, keď žalobkyňa dostatočným spôsobom neosvedčila potrebu bezodkladnej
úpravy pomerov medzi ňou a žalovaným 2./, nemožno hovoriť o kumulatívnom splnení všetkých
zákonných predpokladov na nariadenie neodkladného opatrenia. Za neosvedčený je pritom potrebné
považovať návrh už vtedy, ak nie je splnený čo i len jeden zákonný predpoklad na vyhovenie návrhu.

31. Vzhľadom na všetky prezentované skutočnosti dospel súd k záveru, že neboli splnené zákonné
podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia, a to ani sčasti. Súd preto návrh v zmysle § 328 ods.
1 CSP zamietol.

32. V danej veci sa nejedná o neodkladné opatrenie s charakterom podania vo veci samej, ale ide o

neodkladné opatrenie pred začatím konania o veci samej, preto bude o nároku na náhradu trov konania
rozhodnuté v konečnom rozhodnutí. (§ 262 ods. 1CSP)

33. Tvrdenia žalobkyne uvádzané v časti II. až IV. žaloby, týkajúce sa určenia trvania právneho vzťahu
medzi ňou a žalovaným 1./, budú podrobené súdnemu prieskumu v rámci konania vo veci samej.

34. Súd nad rámec vyššie uvedeného poukazuje na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky z 19.
apríla 2007, sp. zn. II. ÚS 251/04, ktorý v ňom uviedol, že „Ústavný súd pripomína, že všeobecný súd
nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec
podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby

zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia
všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na
záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované právo účastníka na spravodlivé súdne konanie (IV.
ÚS 112/05).“

Poučenie:

Proti uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, proti ktorého
uzneseniu smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.