Rozsudok – Pracovné právo ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 26. november 2025

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 11CoPr/5/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7622203779
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 11. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Adriana Murínová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2025:7622203779.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Adriany Murínovej a sudkýň

JUDr. Jarmily Čabaiovej a Mgr. Angeliky Sopoligovej v spore žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom
v C., D. E. XXXX/XX, zastúpený JUDr. Petrom Fábrym, advokátom so sídlom v Spišskej Novej Vsi,
Starosaská 11, proti žalovanému: Embraco Slovakia, s.r.o., so sídlom v F. G. H., I. J. X, zastúpený
advokátskou kanceláriou AZARIOVÁ & RUŽBAŠÁN Law firm, s.r.o., so sídlom v Košiciach, Kmeťova
26, o určenie rozsahu zodpovednosti zamestnávateľa za pracovný úraz, o odvolaní žalovaného proti
rozsudku Mestského súdu Košice zo dňa 11. februára 2025 č.k. K2-22Cpr/4/2022-358

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žalobcovi priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Mestský súd Košice (ďalej aj „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) rozsudkom označeným v záhlaví určil,
že žalovaný zodpovedá za pracovný úraz žalobcu, ktorý utrpel dňa 5.7.2021, v rozsahu 100 % (výrok I.)
a žalobca má nárok na náhradu trov konania proti žalovanému v rozsahu 100 % (výrok II).

2. Súd týmto rozsudkom vyhovel žalobe žalobcu na určenie, že miera zodpovednosti žalovaného
za pracovný úraz žalobcu, ktorý utrpel dňa 5.7.2021, je 100 %, založenej na tvrdení, že žalovaný

zamestnávateľ ako príčinu pracovného úrazu nesprávne určil používanie nebezpečných postupov alebo
spôsobov práce, vrátane konania bez oprávnenia a v Správe zo šetrenia závažného pracovného úrazu
žalovaný uviedol, že došlo k porušeniu LOTO štandardu SOP 500175 v kapitole Dočasné prerušenie
LOTO režimu, v prvej odrážke: „Odstráňte zo zariadenia všetky nástroje, materiál a nežiadúce predmety.
Všetky osoby sa musia zdržiavať mimo nebezpečných, pohyblivých, energizovaných časti zariadenia.“,
že zo strany žalobcu ako zamestnanca malo dôjsť k porušeniu LOTO štandardu SOP 500175 v kapitole
5) Zodpovednosť bod c) - Dotknuté osoby nesmú zariadenie ani jeho časť v režime LOTO zapínať

a v závere žalovaný uviedol, že spoluzodpovednosť zamestnanca je 70 % a zamestnávateľa 30 %.
Prostredníctvom odborovej organizácie VZO OZ KOVO Embraco-Slovakia, Odorínska cesta 2, Spišská
Nová Ves preto žalobca požiadal o prehodnotenie zodpovednosti za škodu pri pracovnom úraze a
pracovný úraz bol šetrený Inšpektorátom práce Košice, ktorý v Protokole IKO-01-23-2.2/P-J2-22 zo dňa
24.2.2022 na strane 9 v bode 31 konštatoval, že zo strany poškodeného nedošlo k porušeniu zásad
lock systému.

3. Zo správy zo šetrenia závažného pracovného úrazu zo dňa 2.8.2021 súd zistil, že dňa 5.7.2021
počas rannej zmeny na zariadení ZV302 vznikla anomália, ktorá si vyžadovala nastavenie snímača.
Nastavovač (žalobca) uviedol stroj do manuálneho režimu, umiestnil na ovládací panel LOTO kartu
a vošiel do zúženého priestoru zariadenia medzi pohyblivý dopravník a zvárací automat. Žalobcapotrebovalposunúťpodávačpätiek,abysadostalksnímaču.Priovládacompanelibolprítomnýoperátor
K. F., ktorému žalobca dal pokyn, aby prostredníctvom príkazu „34“ na ovládacom paneli posunul
podávač. Operátor zadal príkaz „34“, ale ho nepotvrdil, čím preskočil krok v procese a stlačil tlačidlo

na vykonanie operácie. V tom zariadenie vykonalo predchádzajúci navolený pohyb - pohyb lineárneho
manipulátora, ktorý následne žalobcu zatlačil medzi manipulátor a zariadenie. Žalobca odtlačil vlastnou
silou prípravok manipulátora, ktorý sa posunul. Operátor pán F. v šoku opätovne uviedol do spätného
pohybu manipulátor pomocou ovládacieho panela, čím manipulátor opäť narazil do poškodeného.
Poškodený žalobca po zásahu manipulátorom ešte vyšiel zo zariadenia a bola k nemu privolaná

zdravotná pomoc. V správe zo šetrenia závažného pracovného úrazu bolo konštatované porušenie
predpisov zo strany zamestnávateľa, a to nedostatočne popísaný postup na ovládanie zariadenia a
zo strany zamestnanca porušenie LOTO štandardu SOP500175 v kapitole dočasné prerušenie LOTO
režimu v prvej odrážke: „Odstráňte zo zariadenie všetky nástroje, materiál a nežiadúce predmety. Všetky
osoby sa musia zdržiavať mimo nebezpečných pohyblivých, energizovaných častí zariadenia.“ Súd tiež
zistil, že v uvedenej správe žalovaný zamestnávateľ špecifikoval opatrenia, ktoré bolo potrebné prijať po

uvedenom pracovnom úraze, a to technické opatrenia vo forme zmeny logistiky ovládania zariadenia -
manipulátor nie je možné spustiť pri otvorených dverách, redukcia rýchlosti manipulátora v manuálnom
režime pri zatvorených dverách, farebné rozlíšenie režimov manipulátora a ostatných podávačov a
prebiehajúca akcia - zabránenie spustenia stroja pokiaľ je osoba vo vnútri zariadenia, tiež výchovné
opatrenia-opätovnépreškolenieoperátorovzLOTOštandardu,komunikáciaoúrazesozamestnancami

a nato boli prijaté organizačné opatrenia - zmena SOP 501568 zváranie ochrany prechodky na obal EM
+ automat, doplnená vizualizácia ovládania manuálnych pohybov a zákaz zdržiavať sa v priestore stroja
počas manuálnych pohybov.

4. Pri rozhodovaní súd vychádzal ďalej zo zistenia: (a) zo záznamu z komisie šetrenia úrazu, z vyjadrenia

odborového zväzu KOVO a fotografií č. 1-5 na preukazovanie pozície, v akých sa žalobca nachádzal,
respektíve mohol nachádzať pri pracovnom úraze, (b) z listu zo dňa 22.6.2022 odborovej organizácie
OZ KOVO Embraco – Slovakia, (c) z Protokolu Inšpektorátu práce Košice zo dňa 24.2.2022, č.
IKO-01-23-2.2/P-J2-22,ktorýnazákladevyšetreniapríčinvznikupracovnéhoúrazužalobcukonštatoval,
že zo strany žalobcu neboli zistené porušenia bezpečnostných predpisov, (d) z listu žalovaného zo dňa

7.3.2022 – vyjadrenie žalovaného k zisteným skutočnostiam uvedeným v protokole o vyšetrení príčin
vzniku pracovného úrazu, (e) z Dodatku č. 1 k Protokolu č. IKO-01-23-2.2/P-J2-22 zo dňa 24.2.2022,
v ktorom inšpektorát práce zotrval na záveroch v protokole zo dňa 24.2.2022, (f) z prezenčnej listiny
školenia LOTO a SAFE/STOP - správne aplikovanie, konaného dňa 11.5.2020, ktorého sa zúčastnil
aj žalobca a z prezenčnej listiny prevzatia LOTO karty dňa 3.12.2020 žalobcom, (g) SOP 037062

účinné od dňa 17.7.2020, SOP 038329 účinné od 26.4.2021, štandard TEM 011812 - povolenie na
nerutinnú prácu, z ktorého vyplýva, že v prípade ak nebezpečenstvo predstavujú pohyblivé časti
strojov a zariadení je nevyhnutné izolovať oblasť, aby bol zabránený prístup tretích osôb k činnosti
zariadenia, (h) SOP 500175 účinné od 2.1.2022 a SOP 501563 účinné od 7.10.2022, ktorým boli
prijaté opatrenia žalovaným po pracovnom úraze žalobcu - najmä základné pokyny a podmienky pre

vstup do linky, (i) z listov - zákazka údržby zo dňa 7.7.2021, 12.7.2021 a 29.7.2021, že po pracovnom
úraze žalobcu na lineárnom manipulátore LM301 došlo k modifikácii programu a zmene programu, (j) z
rozhodnutí Sociálnej poisťovne, pobočka Spišská Nová Ves č. 3786-34/2023-SN zo dňa 28.3.2023, č.
2278-24/2022-SN zo dňa 27.9.2022, č. 2278-25/2022-SN zo dňa 27.9.2022, č. 2278-26/2022-SN zo dňa
27.9.2022, č. 2278-23/2022-SN zo dňa 27.9.2022, (k) z upovedomenia Sociálnej poisťovne pobočka

Spišská Nová Ves zo dňa 27.9.2022 a z rozhodnutia Sociálnej poisťovne pobočka Spišská Nová
Ves zo dňa 12.10.2021, č. 8762-5/2021-SN, (l) zo vzdelanostnej karty žalobcu, (m) zo štandardného
operačného postupu SOP 500175 účinného v čase pracovného úrazu žalobcu, podľa ktorého pri
dočasnom prerušení LOTO režimu ak komponent zariadenia, alebo niektorá z jeho konštrukčných
celkov musí byť testovaná alebo premiestnená počas činnosti na zariadení v režime LOTO a LOTO

režim na zariadení musí byť dočasne prerušený, musia byť dodržané nasledujúce kroky, odrážka prvá:
„Odstránenie zo zariadenia všetky nástroje, materiál a nežiadúce predmety. Všetky osoby sa musia
zdržiavať mimo nebezpečných pohyblivých energizovaných oblastí zariadenia.“, ako aj (n) Certifikátmi o
bezpečnosti zváracej linky a certifikátom č. 556/3/2014-STR zo dňa 30.4.2014, platného do 15.04.2019,
(o) prezentáciou k mesačnému školeniu EHS z mája 2020, (p) z odpovedí zodpovedného zamestnanca

žalovaného L. A. E. na otázky odborového zväzu KOVO, (r) z výpovede svedka M. N., D. B. a D. O.
pred Inšpektorátom práce Košice zo dňa 24.9.2021, z výpovede K. F. pred Inšpektorátom práce Košice
zo dňa 6.7.2021, (s) z výpovede žalobcu i z výpovede svedka L. P. M. a D. P. na pojednávaní.5. Súd vyšiel aj zo zistenia z rozhodnutia Národného inšpektorátu prácu č. NIP/NIP_PO/BEZ/2023-4393,
O-63/2024 zo dňa 12.4.2024, ktorým bola žalovanému uložená pokuta 20.000 eur za porušenie
povinností, v dôsledku ktorých vznikol dňa 5.7.2021 o 07:20 hod. na mieste: hala Lisovňa, obalová linka

- automatická zváracia linka obalov EM rok výroby 2013, výrobca LEAS S. p. A, Padova, Taliansko-
zvárací stroj ZV302 a lineárny manipulátor LM301 v. č. 1413X, typ X1, rok výroby 2013, výrobca
LEAS S. p. A, Padova, Taliansko, pracovný úraz Peter Mati, ktorým bola spôsobená ťažká ujma na
zdraví postihnutého v zmysle § 3 písm. l bod 5 zákona č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane
zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej zákon

o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci), teda úraz žalobcu s ťažkou ujmou na zdraví - poškodenie
dôležitého orgánu - panvová a brušná oblasť vrátane orgánov, konkrétne za porušenie: § 6 ods. 1 písm.
a) zákona o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci v nadväznosti na § 3 ods. 1 a § 4 ods. 2 a prílohy
č. 1, bod č. 2.16 Nariadenia vlády SR č. 392/2006 Z. z. o minimálnych bezpečnostných a zdravotných
požiadavkách pri používaní pracovných prostriedkov (ďalej NV SR č. 392/2006 Z. z.) spočívajúce v tom,
že zamestnávateľ v záujme zaistenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci nevykonal opatrenia so

zreteľomnavšetkyokolnostitýkajúcesapráceavsúladesprávnymipredpismiaostatnýmipredpismina
zaisteniebezpečnostiaochranyzdraviapriprácikudňuvznikupracovnéhoúrazupoškodenéhožalobcu,
t.j. ku dňu 5.7.2021 nezabezpečil, aby pracovný prostriedok poskytnutý zamestnancovi na používanie
bol prispôsobený tak, aby pri jeho používaní bola zaistená bezpečnosť a ochrana zdravia zamestnanca,
tak aby vyhovoval minimálnym požiadavkám na pracovný prostriedok, a to aby zamestnanec mal

zaistený bezpečný prístup a bezpečnosť vo všetkých priestoroch pri výrobe, úprave a údržbe, konkrétne
zamestnávateľ nezabezpečil, aby lineárny manipulátor LM301 v manuálnom režime, pri odblokovaných
aotvorenýchochrannýchdverách,bezvypnutiaelektrickéhopohonubolzaistenýtak,abynedošlokjeho
pohybu a následne k zasiahnutiu p. A. B. - nastavovača, ktorý v tom čase vykonával odstránenie poruchy
snímača pätiek v stiesnenom priestore medzi vedením lineárneho manipulátora LM301 a zváracím

automatom ZV302 automatickej zváracej linky obalov EM, čo spôsobilo pohyb manipulátora LM301,
ktorý poškodeného zasiahol a následne zatlačil medzi manipulátor a zváracie zariadenie ZV304, čo malo
za následok vznik pracovného úrazu s ťažkou ujmou na zdraví poškodeného A. B..

6. Vec právne posúdil podľa § 146 ods. 1, § 147 ods. 1 a 2, § 148 ods. 1 a 2, § 195 ods. 1, 2 a 6, § 196 ods.

1 písm. a), § 196 ods. 2 písm. a) a c), § 196 ods. 3 a 4 zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonníka práce (ďalej
aj “ZP“), § 6 ods.1 písm. a), b), c), d), f), i), j) k), l) zák. č. 124/2006 Z.z. o bezpečnosti a ochrane zdravia
pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj len „ZoBOZP“), § 12 ods. 2 písm. a) zákona
č. 124/2006 Z. z. ZoBOZP, § 3 ods. 1, § 4 ods. 2 nariadenia vlády SR č. 392/2006 Z.z. o minimálnych
bezpečnostných a zdravotných požiadavkách pri používaní pracovných prostriedkov, podľa prílohy č.

1, bod č. 2.16 nariadenia vlády SR č. 392/2006 Z.z. o minimálnych bezpečnostných a zdravotných
požiadavkáchpripoužívanípracovnýchprostriedkov,§151ods.1CSPadospelkzáveru,žežalovanýsa
nezbavil ani čiastočne svojej zodpovednosti za pracovný úraz žalobcu, ktorý utrpel dňa 5.7.2021, a preto
za neho zodpovedá v rozsahu 100 %. Uzavrel, že blokovanie pohybu lineárneho manipulátora LM301 v
ručnom režime nebolo zo strany žalovaného zamestnávateľa zaistené tak, aby nedošlo k jeho pohybu

a vzniku ťažkého pracovného úrazu žalobcu, ktorý svojim konaním (postupom) pri vykonávaní opravy
zariadenia neporušil zavinením žiadne právne predpisy alebo ostatné predpisy (interné predpisy) alebo
pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, žalobca nenastavoval (neopravoval) stroj
počas jeho pohybu a v čase úrazu stál v priestore mimo nebezpečných, pohyblivých, energizovaných
častí zariadenia, t.j. stál v priestore, kde pri správnom zadaní pokynu na posuv podávača pätiek by nebol

ohrozený.

7.Dôvodil,žežalovanýnepristúpilkvykonaniutakýchnevyhnutnýchopatreníanevykonaltakétechnické
opatrenia, ktoré by zabezpečili blokovanie pohybu lineárneho manipulátora v manuálnom režime,
pri vyradení bezpečnostných prvkov (odblokovaní dverí a ich otvorení), bez vypnutia energie, kedy

žalobca musel vstúpiť do stiesneného priestoru predmetného stroja za účelom odstránenia poruchy
držiaka snímača pätiek, pričom snímač podávača pätiek bol umiestnený v stiesnenom priestore z
pravej strany (tvárou k hlavnému vstupu) na konštrukcii zváracej linky ZV302 a žalobca preukázateľne
nemal žalovaným zaistený bezpečný prístup a bezpečnosť pri vstupe do zúženého priestoru zariadenia
automatickej zváracej obalovej linky EM - konkrétne prístup medzi vedenie lineárneho manipulátora a

zváracie automaty ZV302 a ZV304, a to za účelom odstránenia poruchy snímača pätiek umiestneného
na konštrukcii ZV302, kedy bolo v tomto prípade odstraňovania poruchy nevyhnutne potrebné vstúpiť
do zúženého priestoru.8. Ako nedôvodnú pritom súd vyhodnotil obranu žalovaného, že žalobca porušil SOP 500175 v kapitole
dočasné prerušenie LOTO režimu, ukladajúceho všetkým osobám zdržiavať sa mimo nebezpečných
pohyblivých, energizovaných častí zariadenia s odôvodnením, že žalobca v čase úrazu stál v priestore

mimo nebezpečných, pohyblivých, energizovaných častí zariadenia, kde pri správnom zadaní pokynu
na posuv podávača pätiek by nebol ohrozený, nakoľko tá časť zariadenia, ku ktorej pohybu malo dôjsť
(posun podávača pätiek), žalobcu ohroziť nemohla, žalobca v čase úrazu nezadával pokyn na opätovné
zavedenie linky do činnosti, zadával pokyn na posun podávača pätiek v manuálnom režime tak, aby
bolo možné vidieť na snímač pätiek, tento pohyb mu bol známy a zariadenie sa v tomto krokovom móde

v manuálnom režime malo posunúť o jeden krok, čo predstavovalo posun o cca 40 cm. Zo zistenia, že
interná smernica SOP 500175 nie je spracovaná pre konkrétnu automatickú zváraciu linku obalov EM
a neuvádza, že ak bolo potrebné nastavovačom pri oprave stroja vykonávať posun zoraďovača pätiek,
tento mal opustiť priestor zariadenia, následne sám vykonať predpísanú operáciu na ovládacom paneli a
následnesavrátiťdozariadeniadokončiťopravusnímača,anisavtomtopredpisenepopisujepostuppre
vypnutie a následné blokovanie a uzamknutie zdrojov energií a ani postup na zamedzenie nežiaduceho

a nečakaného spustenia alebo pohybu každej časti zariadenia vo vzťahu ku konkrétnym činnostiam
vykonávaným na tejto linke, prvoinštančný súd vyvodil, že predpis SOP 500175, na ktorého porušenie
žalobcom sa žalovaný odvolával, je všeobecný dokument platný pre všetky výrobné a nevýrobné stroje
a zariadenia, ich systémy, podsystémy a komponenty u žalovaného, nestanovujúci konkrétny postup
zamestnancov žalovaného pri nevyhnutných opravách na danej linke (opustenie priestoru zariadenia,

následne vykonanie predpísanej operácie na ovládacom paneli osobou, ktorá opravu vykonáva a
vrátenie sa do zariadenia a dokončenie opravy), a pretože tento postup nestanovoval ani žiaden iný
interný predpis žalovaného, nemožno pričítať na vrub žalobcu, že žalovaný si nesplnil svoje povinnosti
ohľadne BOZP, keď jasne neurčil postup opravy stroja, a to napriek vedomosti žalovaného o nutnosti
početných a opakovaných opráv porúch na danej linke.

9. Výrok o náhrade trov konania súd prvej inštancie odôvodnil aplikáciou § 255 ods. 1 CSP a plným
procesným úspechom žalobcu, ktorému priznal voči žalovanému nárok na náhradu rov konania v
rozsahu 100 % s tým, že o výške trov konania rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa
konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

10. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalovaný z odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm.
f) a h) CSP, t.j. z dôvodu, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci. Súdu tiež vytkol, že rozhodol arbitrárne a nevysporiadal sa s dôkazmi predloženými žalovaným,

nevysporiadal sa ani s výpoveďou svedka L. P. M. na pojednávaní dňa 5.3.2024, nesprávne vyhodnotil
porušenie interných predpisov zo strany žalobcu, a to konkrétne ŠOP LOTO štandard zariadenia a
absurdne uviedol, že k pracovnému úrazu by nedošlo, ak by bol zadaný správny kód a nedôvodne
uznal žalovanému 100 % zodpovednosť za vznik pracovného úrazu bez toho, aby uviedol, či preukázal
čiastočné alebo úplne zbavenie sa zodpovednosti za vznik pracovného úrazu. Žiadal zmeniť rozsudok,

žalobu žalobcu zamietnuť a žalovanému priznať voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu
100 %, alebo aby odvolací súd podľa § 389 ods. 1 písm. b) a c) CSP zrušil rozsudok a vec vrátil súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie.

10.1. Citoval znenie § 196 ods. 2 Zákonníka práce, z rozsudku Najvyššieho súdu SR z 31.8.2010,

sp. zn. 5Cdo/198/2009 a opätovne tvrdil, že pracovný úraz bol spôsobený zavinením žalobcu, lebo
nepostupoval v súlade s pokynmi žalovaného, ktorý si splnil všetky povinnosti vyplývajúce zo Zákonníka
práce v oblasti ochrany zdravia a bezpečnosti pri práci, zabezpečil riadne a preukázateľné oboznámenie
zamestnanca s predpismi BOZP a internými bezpečnostnými pokynmi, pravidelne vykonával školenia
a kontroloval dodržiavanie týchto predpisov. Tvrdil, že žalovaný uniesol dôkazné bremeno vo vzťahu

k preukázaniu, že žalobca bol s internými predpismi aj s predpismi BOZP riadne oboznámený a aj
opakovane školený na dodržiavanie bezpečnosti pri práci, lebo v konaní predložil Vzdelanostnú kartu
žalobcu, kde sú uvedené všetky vzdelávacie aktivity ktoré žalobca absolvoval, Prezenčnú listinu o
prevzatí LOTO karty, EHS mesačné školenie LOTO a SAFE STOP- správne aplikovanie, a preto nie je
v súlade s predloženými dôkazmi, aby súd dal žalovanému 100 % zodpovednosť za vznik pracovného

úrazu.

10.2. Namietajúc správnosť posúdenia otázky zbavenia sa zodpovednosti zamestnávateľa (liberácie)
žalovaný vyjadril nesúhlas s odôvodnením v bode 54. rozsudku tvrdiac, že súd správne zistenýskutkový stav nesprávne posúdil, lebo žalovaný súdu preukázal, že žalobca porušil predpisy BOZP a
interné predpisy poukazom na ŠOP 500175 LOTO - bezpečnostný systém pri práci na zariadeniach,
konkrétne časť: Dočasné prerušenie LOTO režimu: - „Odstráňte zo zariadenia všetky nástroje,

materiál, a nežiadúce predmety. Všetky osoby sa musia držiavať mimo nebezpečných, pohyblivých,
energizovaných oblastí zariadenia“ a išlo o zlyhanie ľudského faktora. Podčiarkol, že žalobca nekonal
na príkaz žalovaného a napriek tomu, že žalobca mal dostatočné znalosti o správnom postupe pri
vykonávaní opravy, keďže opravu, ktorá sa na linke vykonávala, vykonával už viackrát, žalobca sa sám
dobrovoľne vystavil riziku vzniku pracovného úrazu, ak sa rozhodol konať spôsobom, ktorý nebol v

súlade s predpísanými bezpečnostnými opatreniami, bol ľahkomyseľný a nezodpovedný. Podľa názoru
žalovaného je rozhodnutie o úplnej zodpovednosti žalovaného neprimerané a v rozpore s princípmi
objektívnej zodpovednosti a zavinenia, lebo pohyb lineárneho manipulátora bol spôsobený nesprávnou
manipuláciou a porušením povinností zo strany oboch zamestnancov (p. B. aj p. Samseli), ktorí sa
neoprávnene spoliehali na to, že pracovný úraz nemôže nastať, boli si vedomí, že ich konanie bolo v
rozpore s bezpečnostnými predpismi a právnymi normami a s ohľadom na ich odborné skúsenosti si

museli byť vedomí aj spôsobu pohybu zariadenia, čím prispeli k vzniku nehody.

10.3. Žalovaný v odvolaní vyjadril nesúhlas aj s odôvodnením rozsudku v bode 57. a 58. a s posúdením
otázky možnosti opravy držiaka snímača pätiek tvrdiac, že z výpovedí svedkov bol preukázaný opak.
Podľa názoru žalovaného i z výpovede svedka L. P. M. a predloženými fotkami je nepochybné, že opravu

bolo možné vykonať aj bez potreby vchádzania do stroja tak, že ak je zamestnane vyšší, poprípade
pri použití schodíkov, je možné do stroja vojsť z opačnej strany, kde sa pohyblivé časti zariadenia
nenachádzajú.

10.4. Tvrdil, že súd v bode 60 a 62 odôvodnenia rozsudku síce správne pomenoval situáciu, ktorá

nastala, ale k otázke správnosti zadania kódu dospel k nesprávnemu záveru, že zamestnávateľ
zodpovedá na 100 % za vznik pracovného úrazu, lebo k pracovnému úrazu žalobcu by nedošlo, ak
by bol zadaný správny kód p. F. a v tomto prípade zlyhal ľudský faktor. V tejto súvislosti poukázal na
výpoveď svedka P. na pojednávaní dňa 17.9.2024, že vzhľadom na rôznorodosť problémov, ktoré sa
môžu vyskytnúť na výrobných linkách, nie je reálne, aby zamestnávateľ vytvoril interné predpisy, ktoré by

pokrývali všetky možné varianty opráv. Znovu zopakoval, že v LOTO procedúre ŠOP 500175 je presne
špecifikovaný postup Safe Stop ktorého sa žalobca mal pridržiavať, keď v čl. 6 ŠOP 500175 je uvedené:
„Všeobecné ochranné opatrenia pri práci na zariadeniach v inom ako bežnom režime 1. Vyvesenie
LOTO karty na hlavný panel zariadenia (s možnosťou pridať ďalšiu LOTO kartu aj na ďalšie zvolené
miesta napr. LOTO body). 2. Prepnutie zariadenia do manuálneho režimu. Pokiaľ to povaha zariadenia

umožňuje, tento vypínač uzamknúť 3. Vypnutie a zabezpečenie Stop tlačidlom, SAFE tlačidlom,
alebo iným obdobným tlačidlom 4. Vypnutie, deenergizovanie, blokovanie, istenie a uzamknutie časti
zariadenia“ Ďalej Čl. 6 SOP 500175 LOTO pri aplikácií STOP / SAFE procesu (zabezpečenie zariadenia
pre malé opakujúce sa činnosti) uvádza nasledovný postup: „Každý oprávnený zamestnanec a dotknutá
osoba, ktorí vykonávajú činnosť v priestore zariadenia v režime STOP / SAFE sú povinní: - umiestniť

svoju osobnú LOTO kartu na hlavný LOTO panel – hlavný ovládací panel zariadenia. LOTO kartu
vyvesujú tie osoby, ktoré ňou disponujú, za dotknuté osoby vyvesuje LOTO kartu ich technický dozor pre
LOTO - zabezpečiť zariadenie aktivovaním (stlačením, prepnutím) stop tlačidla (resp. iného určeného
tlačidla, prepínača) podľa inštrukcií v LOTO štandarde pre dané zariadenie, a ak tieto inštrukcie nie
sú, tak podľa zásad tejto smernice.“ Všeobecné inštrukcie: - určiť, aké úlohy a činnosti je potrebné na

zariadení vykonať - pred začatím činností v režime STOP / SAFE musíte komunikovať so všetkými
zainteresovanými osobami o všetkých činnostiach, ktoré budú nasledovať - vyvesiť osobnú LOTO
kartu a až tak pokračovať vo vypínaní (deaktivovaní) zariadenia alebo jeho časti - stop tlačidlo (resp.
iné určené tlačidlo, prepínač) môžu byť podľa potreby uzamknuté osobným LOTO zámkom, prípadne
pätlicou a viacerými osobnými LOTO zámkami - ak si to okolnosti a povaha veci vyžadujú musia byť na

zabezpečenie zariadenia stanovené ďalšie alternatívne opatrenia tak, aby sa dosiahla účinná ochrana
- v prípade výskytu problémov a nejasností prerušte činnosti a ihneď kontaktujte svojho nadriadeného
alebo svoj technický dozor pre LOTO, - tlačidlo Stop musí zostať aktívne (stlačené, prepnuté) po celú
doburealizáciečinností,abyžiadnaosobanemohlabyťohrozenánežiadúcimpôsobenímaleboaktivitou
zariadenia“ Znovu poukázal na povinnosť, ktorú podľa jeho názoru žalobca pri oprave odignoroval

a to ustanovenie v ŠOP 500175 LOTO- bezpečnostný systém pri práci na zariadeniach konkrétne
poukazujeme na časť: Dočasné prerušenie LOTO režimu: - „Odstráňte zo zariadenia všetky nástroje,
materiál, a nežiadúce predmety. Všetky osoby sa musia držiavať mimo nebezpečných, pohyblivých,
energizovaných oblastí zariadenia.“11. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhol potvrdiť rozsudok ako vecne správny a
žalobcovi priznať nárok na náhradu trov odvolacieho konania tvrdiac, že súd prvej inštancie úplne

a podrobne vykonal všetky potrebné dôkazy, ktoré riadne a spoľahlivo vyhodnotil a žalovaný v
odvolaní neuviedol žiadne nové skutočnosti, ktoré by nepredniesol na pojednávaniach súdu prvej
inštancie. Najmä akcentoval, že Inšpektorát práce Košice podrobným šetrením nezistil porušenie BOZP
zo strany žalobcu a Národný inšpektorát práce potvrdil rozhodnutie Inšpektorátu práce o udelení
pokuty žalovanému, pričom vo svojom rozhodnutí č.k. NIP NIP/PO/BEZ/2023/4393, O-63/2024 zo dňa

12.4.2024 na strane č. 7 jasne konštatoval, že: „Protiprávne konanie účastníka konania spočívalo v
tom, že účastník konania ako zamestnávateľ v záujme zaistenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri
práci nevykonal opatrenia so zreteľom na všetky okolnosti týkajúce sa práce a v súlade s právnymi
predpismi a ostatnými predpismi na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci ku dňu vzniku
pracovného úrazu poškodeného A. B.. t.j. ku dňu 5.7.2021 nezabezpečil, aby pracovný prostriedok
poskytnutý zamestnancovi na používanie bol prispôsobený tak, aby pri jeho používaní bola zaistená

bezpečnosť a ochrana zdravia zamestnanca, tak, aby vyhovoval minimálnym požiadavkám na pracovný
prostriedok, a to tak, aby zamestnanec mal zaistený bezpečný prístup a bezpečnosť vo všetkých
priestoroch pri výrobe, úprave a údržbe ... čo malo za následok vznik pracovného úrazu s ťažkou
ujmou na zdraví poškodeného.“, a čo sa týka ŠOP 500175 LOTO Národný inšpektorát práce na
str. 10 uviedol: „Na podklade uvedených zistení je teda nesporné a evidentné, že nastavovač by

nevedel zabezpečiť odstránenie vzniknutej anomálie na stroji, či vykonanie opravy držiaka snímača
pätiek za použitia karty LOTO v manuálnom režime bez vypnutia energie.“ Opätovne podčiarkol, že
Inšpektorát práce Košice v Protokole o vyšetrení príčin vzniku pracovného úrazu č. IPKE/IPKE BOZP-
IKO/KON/2022/512-2022/4785 zo dňa 29.4.2022 na str. 10 pod písmenom G Zistené nedostatky v
príčinnej súvislosti so vznikom pracovného úrazu pod písm. a uviedol, že zo strany poškodeného

A. B. neboli zistené porušenia bezpečnostných predpisov. Bol predložený certifikát č. 556/3/2014-
STR Technickej inšpekcie, a.s., ktorého platnosť skončila 15.4.2019, ktorý konštatuje, že zariadenie
spĺňa základné požiadavky bezpečnosti technických zariadení overených skúškou, neupravuje ako
zabezpečiť zamestnancovi bezpečnosť a ochranu zdravia, aby čo najviac obmedzil nebezpečenstvo. K
dôveryhodnosti svedka p. P. žalobca uviedol, že nemožno tvrdiť, žeby svedok p. P. bol úplne vylúčený z

výrobných procesov u žalovaného, pretože napriek tomu, že p. P. už nepôsobí ako údržbár u žalovaného
a je uvoľneným funkcionárom odborovej organizácie, neznamená to, žeby u žalovaného aj v súčasnosti
nepoznal výrobné procesy a prax u žalovaného, lebo inak by nemohol vykonávať funkciu zástupcu
zamestnancov. Zároveň odborová organizácia vykonáva taktiež kontrolnú činnosť u žalovaného podľa
§ 149 a § 239 Zákonníka práce, ktorá okrem kontrolnej činnosti má právo vyžadovať informácie a

taktiež zákonom vyžadované inštitúty prerokovať, či spolurozhodovať o nich. Dodal, že žalovaný si svoje
pochybenie sám priznal, čoho dôkazom je modifikácia programu na základe zákazky 204929860 zo dňa
12.7.2021 a zákazky 204945847 zo dňa 29.7.2021 ktoré priložil ako dôkaz.

12. Žalovaný v replike na vyjadrenie žalobcu k jeho odvolaniu označil za irelevantnú námietku žalobcu

o absencii nových skutočností v odvolaní, pretože v danom prípade ide o revíziu správnosti skutkových
zistení a právneho posúdenia vykonaného súdom prvej inštancie na základe dôkazov, ktoré už boli v
konaní vykonané. K poukazu žalobcu na závery rozhodnutia Národného inšpektorátu práce zopakoval,
že bolo na právnom posúdení súdu či vec posúdi ako čiastočné alebo úplne zbavenie sa zodpovednosti
za vznik pracovného úrazu, lebo žalovaný preukázal, že zo strany žalobcu došlo k porušeniu inertných

predpisov žalovaného predložením SOP 500175 LOTO- bezpečnostný systém pri práci na zariadeniach:
Dočasné prerušenie LOTO režimu, ktorý mal žalobca dodržať – teda sám vykonať príkaz na obsluhu
stroja, čím by mal priamu kontrolu nad jeho aktiváciou a zároveň by sa zabezpečilo, že sa v čase
zadania príkazu nikto nenachádza v nebezpečnom priestore stroja. Týmto spôsobom by sa predišlo
akejkoľvek kolízii medzi strojom a osobou v priestore údržby. Pokiaľ by bol zo strany p. B. tento

štandardný pracovný postup dodržaný, ku zraneniu by objektívne nemohlo dôjsť ani v prípade, že
by došlo k zadaniu nesprávneho príkazu. K certifikátu Technickej inšpekcie, a.s. žalovaný uviedol,
že tento certifikát nie je izolovaným dokumentom, ale súčasťou širšieho systému BOZP a dôkazom,
že zamestnávateľ nezanedbal svoju povinnosť dbať na technickú bezpečnosť prostriedkov, s ktorými
zamestnanciprichádzajúdokontaktu.KvýpovedisvedkaP.žalovanýpoukázalnaskutočnosť,žesvedok

na hlavnom pojednávaní dňa 17.9.2024 poskytol dve odpovede, ktoré sú vo vzájomnom rozpore a
týkajú sa rozsahu povinností zamestnávateľa pri určení postupu opráv na technických zariadeniach.
Svojim vyjadrením na súde potvrdil, že nie je technicky a organizačne možné vopred upraviť presný
postupoprávprekaždéjednozariadenie,keďžeporuchyvznikajúvrôznomtechnickomaprevádzkovomkontexte, čo si vyžaduje individuálne odborné posúdenie údržbárom priamo na mieste. Ide o výpoveď,
ktorá je rozporuplná a nevytvára ucelený a jednoznačný skutkový záver, pričom súd sa s týmto rozporom
v rámci odôvodnenia rozhodnutia nijako nevysporiadal.

13.Žalobcavodvolacejduplikezotrvalnasvojejargumentácii.Akcentoval,žežalovanýneuviedolžiadne
nové skutočnosti a potvrdil, že nie je technicky a organizačne možné vopred upraviť presný postup opráv
pre každé jedno zariadenie, keďže poruchy vznikajú v rôznom technickom a prevádzkovom kontexte,
čo si vyžaduje individuálne odborné posúdenie údržbárom priamo na mieste. Zopakoval, že aj svedok

D. P. potvrdil, že zamestnávateľ je zodpovedný zabezpečiť zariadenie na ktorom zamestnanec pracuje
tak, aby nedošlo k ohrozeniu zdravia alebo života tým, že sa dá do pohybu a žalovaný až následne
po úraze zabezpečil zmenu programu tak, že ak technik alebo údržbár opravuje snímač, zariadenie
sa nedá do pohybu alebo veľmi pomalého pohybu, ktorý ich neohrozí ak dôjde k zlyhaniu ľudského
faktora a zamestnanec dá príkaz na pohyb. Doplnil, že ak žalovaný to uvádza ako príčinu úrazu -
tú však mohol zmenou programu eliminovať a úraz by sa nestal, lebo vykonávať opravu to sa nedá

presne naplánovať a zabezpečiť pracovisko tak, aby sa stroj nedal spustiť ani technickým zlyhaním
alebo nedbalosťou, neznalosťou, neodbornosťou zamestnanca - to žalovaný zabezpečil až po úraze, a
tak tvrdenie žalovaného, že sa to nedá, je zavádzajúce.

14. Odvolací súd po preskúmaní podmienok prípustnosti odvolacieho konania zistil, že odvolanie

bolo podané včas, oprávnenou osobou a smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie
prípustné a vec prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario),
preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v rozsahu
vyplývajúcom z § 379 a § 380 CSP, z hľadiska žalovaným uplatnených odvolacích dôvodov a dospel
k záveru, že dôvody, na ktorých podľa odôvodnenia napadnutého rozsudku spočíva rozhodnutie súdu

prvej inštancie, sú vecne správne (§ 387 ods. 1 CSP) a odvolaniu žalovaného nie je možné vyhovieť.

15. Rešpektujúc viazanosť odvolacieho súdu žalovaným uplatnenými odvolacími dôvodmi, vrátane
ich obsahového vymedzenia, súc limitovaný právnymi otázkami, ktoré žalovaný v odvolaní označil,
resp. spochybnil, odvolací súd po vyhodnotení žalovaným uplatnených odvolacích dôvodov vo vzťahu

k napadnutému výroku I. rozsudku uzavrel, že žalovaný vo svojom odvolaní neuviedol žiadne také
vecné a právne relevantné dôvody, ktoré by boli spôsobilé spochybniť správnosť zistených skutočností,
hodnotenia dôkazov a právneho posúdenia veci a neumožňujú záver, že by v konaní neboli splnené
procesné podmienky. Ani počas odvolacieho konania nevyšli najavo žiadne také nové skutočnosti,
ktoré by odôvodňovali iné rozhodnutie o nároku žalobcu, než ako rozhodol súd prvej inštancie, ktorý

tak žalobcovi ako aj žalovanému vytvoril všetky procesné podmienky, aby v priebehu sporu uplatnili a
realizovali všetky svoje procesné práva.

16. V danom prípade k zmene skutkového ani právneho stavu počas odvolacieho konania nedošlo,
preto odvolací súd odkazuje na skutkové zistenia a na právne normy, ktoré aplikoval súd prvej inštancie.

Nezistiac dôvod na to, aby sa zásadne odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych
záverov uvedených v odôvodnení rozsudku súdu prvej inštancie, odvolací odkazuje i na správne a
zákonu zodpovedajúce dôvody napadnutého rozsudku, s ktorými sa odvolací súd stotožňuje (§ 387 ods.
2 CSP), a preto bez toho, aby opakoval pre strany sporu známe skutočnosti, na zdôraznenie správnosti
rozsudku a k odvolacím námietkam žalovaného uvádza nasledovné:

17. Podľa posúdenia odvolacieho súdu rozsudku súdu prvej inštancie nemožno vytknúť nedostatočné
zistenie skutkového stavu, ani to, že by súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov
alebo prednesov sporových strán nevyplynuli, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré
bolivykonanýmidôkazmipreukázané,alebožebyvjehohodnotenídôkazovbollogickýrozpor,prípadne

že by výsledok jeho hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo zistené spôsobom vyplývajúcim
z § 185 a nasl. CSP, alebo že by súd prvej inštancie na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne
zákonné ustanovenia, alebo že by použité zákonné ustanovenia nesprávne vyložil, ak určil, že žalovaný
zamestnávateľ zodpovedá žalobcovi ako zamestnancovi za škodu vzniknutú pri pracovnom úraze zo
dňa 5.7.2021 v rozsahu 100 %.

18. Keďže k úrazu žalobcu došlo dňa 5.7.2021, súd prvej inštancie správne predmetnú vec posúdil
podľa Zákonníka práce, v znení účinnom v čase vzniku pracovného úrazu, podľa § 195 ods. 1 ktorého
ak u zamestnanca došlo pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním k poškodeniuzdravia alebo k jeho smrti úrazom (pracovný úraz), zodpovedá za škodu tým vzniknutú zamestnávateľ,
u ktorého bol zamestnanec v čase pracovného úrazu v pracovnom pomere. Súd správne uzavrel,
že dňa 5.7.2021 došlo k pracovnému úrazu žalobcu v zmysle jeho definičných znakov zakotvených

v § 195 ods. 2 Zákonníka práce, podľa ktorého pracovný úraz je poškodenie zdravia, ktoré bolo
zamestnancovi spôsobené pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním nezávisle od jeho
vôle krátkodobým, náhlym a násilným pôsobením vonkajších vplyvov.

19. V danom prípade je priebeh nehodového deja a jeho hodnotenie ako pracovný úraz žalobcu

nesporný.

20. Žalovaný v odvolaní namietal, že súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil otázku liberácie
žalovaného zamestnávateľa z jeho zodpovednosti za škodu vzniknutú zamestnancovi (žalobcovi)
pracovným úrazom zo dňa 5.7.2021.

21. Túto právnu otázku súd prvej inštancie rovnako správne posudzoval vzhľadom k dobe, kedy došlo
k pracovnému úrazu žalobcu, t.j. podľa Zákonníka práce, v znení účinnom v čase vzniku úrazu, a
so zreteľom na ochrannú funkciu pracovného práva a osobitnú povahu závislej práce, ktorá sa tu
prejavuje tak, že sa jedná sa o objektívnu zodpovednosť zamestnávateľa bez ohľadu na zavinenie
zamestnávateľa, ktorý zodpovedá za škodu vtedy, ak sú kumulatívne splnené nasledovné podmienky:

a) vznik ujmy (škody), b) škodná udalosť, c) príčinná súvislosť medzi škodnou udalosťou a škodou, d)
ide o zamestnanca v pracovnom pomere alebo inom právnom vzťahu, e) k pracovnému úrazu došlo pri
plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s týmto plnením.

22. Súd prvej inštancie správne aplikoval ustanovenie § 195 ods. 6 Zákonníka práce, podľa ktorého

zamestnávateľ zodpovedá za škodu, aj keď dodržal povinnosti vyplývajúce z osobitných predpisov
a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, ak sa zodpovednosti
nezbaví podľa § 196, náležite vychádzajúc z premisy, že pracovný úraz musí priamo súvisieť s plnením
pracovných úloh zamestnanca a dôvodom zbavenia sa zodpovednosti zamestnávateľa (liberácie) môže
byťlenpreukázanézavinenéprotiprávnekonaniezamestnanca,ktoréjevpríčinnejsúvislostisovznikom

škody.

23. Problematiku priamej súvislosti utrpeného úrazu s plnením pracovných úloh rieši súdna prax vo
všeobecnejpolohetak,žejutrebaposudzovaťzhľadiskamiestneho,časovéhoavecného,tedačitakáto
súvislosť je daná vzhľadom ku vzťahu činnosti, pri ktorej došlo k úrazu, k plneniu povinností, ktoré pre

zamestnanca vyplývajú z pracovného úrazu.

24. Na tomto mieste z hľadiska skutkového stavu bolo v posudzovanej veci zistené, že žalobca, ktorý
pracovalužalovanéhonazákladepracovnejzmluvyakonastavovač,utrpeldňa5.7.2021ťažkýpracovný
úraz počas pracovnej zmeny začínajúcej sa o 6.00 hod., kedy potom, ako kolega z nočnej zmeny

žalobcovi odovzdal informácie súvisiace s predchádzajúcou zmenou, žalobca zadelil prácu operátorom
a okolo 7.15 hod. počul, že automatická zváracia linka obalov EM (rok výroby 2013 výrobca LEAS
S.p.A., Padova Taliansko) vydáva iný zvuk, nenakladá pätky na zvárací automat ZV 302. Žalobca,
aby nemusel preliezať vedenie lineárneho manipulátora, dal pokyn operátorovi, aby prostredníctvom
príkazu “34“ na ovládacom paneli posunul podávač pätiek v krokovom móde. V tom však zariadenie

vykonalo predchádzajúci navolený pohyb, t.j. dal sa do pohybu lineárny manipulátor LM 301 z pozície
ZV 302 do pozície ZV 304. Žalobca nemal priestor, aby sa vyhol pohybujúcemu manipulátoru LM 301,
ktorý ho zasiahol a následne zatlačil medzi manipulátor a zváracie zariadenie ZV 304. Pri zásahu
žalobca odtlačil vlastnou silou hornú časť nakladacieho prípravku manipulátora. Spodná časť prípravku
žalobcovi zachytila rebrá a brušnú časť tela. Manipulátor sa presunul do koncovej polohy. Žalobca

skríkol, operátor p. F. v šoku nestlačil stop tlačidlo, ale opätovne pomocou ovládacieho panela uviedol
lineárny manipulátor do spätného pohybu, ktorý pri spätnom chode opäť narazil do poškodeného.
Žalobca po zásahu manipulátorom ešte sám vyšiel zo zariadenia, kde mu bola privolaná prvá pomoc
a následne sa podrobil operácii.

25. Žalovaný v odvolaní spochybňuje posúdenie otázky naplnenia liberačných dôvodov žalovaného
zamestnávateľa tvrdiac, že liberačné dôvody sú naplnené.26. Nositeľom dôkazného bremena, pokiaľ ide o preukázanie splnenia všetkých predpokladov pre
uplatnenie liberačného dôvodu, je zamestnávateľ.

27. Žalovaný v odvolaní namieta, že sa zbavil svojej zodpovednosti, lebo žalobca bol riadne zoznámený
s právnymi a ostatnými predpismi na zabezpečenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci.

27.1. Zamestnanec je povinný dodržiavať právne predpisy a ostatné predpisy na zaistenie BOZP, pokyny
na zaistenie BOZP, zásady bezpečnej práce, zásady ochrany zdravia pri práci a zásady bezpečného

správania na pracovisku a určené pracovné postupy, s ktorými bol riadne a preukázateľne oboznámený.

27.2. Podľa § 196 ods. 1 písm. a) Zákonníka práce, zamestnávateľ sa zbaví zodpovednosti celkom,
ak preukáže, že jedinou príčinou škody bola skutočnosť, že škoda bola spôsobená tým, že postihnutý
zamestnanec svojím zavinením porušil právne predpisy alebo ostatné predpisy na zaistenie bezpečnosti
a ochrany zdravia pri práci, alebo pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, hoci s

nimi bol riadne a preukázateľne oboznámený a ich znalosť a dodržiavanie sa sústavne vyžadovali a
kontrolovali.

27.3. Podľa § 196 ods. 2 písm. a) Zákonníka práce, zamestnávateľ sa zbaví zodpovednosti sčasti, ak
preukáže, že postihnutý zamestnanec porušil svojím zavinením právne predpisy alebo ostatné predpisy,

alebo pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, hoci s nimi bol riadne a preukázateľne
oboznámený, a že toto porušenie bolo jednou z príčin škody.

27.4. Podľa § 196 ods. 4 Zákonníka práce, pri posudzovaní, či zamestnanec porušil právne predpisy
alebo ostatné predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci [odsek 1 písm. a) a odsek 2

písm. a)], alebo osobitné predpisy, nemožno sa dovolávať len všeobecných ustanovení, podľa ktorých
si má každý počínať tak, aby neohrozoval svoje zdravie a zdravie iných.

28. V okolnostiach prejednávanej veci súd prvej inštancie správne vzal na zreteľ, že právnymi a
ostatnými predpismi na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, ktorých porušenie môže byť za

podmienok ustanovených v Zákonníka práce dôvodom liberácie zamestnávateľa z jeho zodpovednosti
za škodu vzniknutú zamestnancovi pracovným úrazom sa rozumejú predpisy na ochranu života a
zdravia, hygienické a protiepidemiologické predpisy, predpisy o bezpečnosti technických zariadení
a technické normy, dopravné predpisy, predpisy o požiarnej ochrane a predpisy o manipulácii s
horľavinami, výbušninami, zbraňami, rádioaktívnymi látkami, jedmi a inými látkami škodlivými zdraviu,

pokiaľ upravujú otázky týkajúce sa ochrany života a zdravia. Súdna prax je v tomto smere ustálená
dlhodobo ustálená v závere, že „Predpokladom pre úplné alebo čiastočné zbavenie sa zodpovednosti
zamestnávateľa za škodu je zabezpečenie znalosti bezpečnostných predpisov, vyžadovanie ich
dodržiavania a sústavná kontrola. Preto treba v súdnom konaní dbať o to, aby sa zisťovala aj skutočná
náplň školenia o bezpečnostných predpisoch a skutočnosť, či zamestnanec bol riadne oboznámený aj

s príslušným konkrétnym predpisom“ (rozhodnutie R 28/80). „Súdy dbajú na to, že musí ísť o konkrétny
predpis alebo pokyn, ktorý upravuje určitý spôsob konania alebo určitý spôsob konania zakazuje.
Porušenie predpisov alebo pokynov všeobecnej povahy, nemôže mať za následok účinky uvedené v
§ 196 ods. 1 písm. a) alebo 196 ods. 2 písm. a) Zákonníka práce. Avšak aj tu musí ísť o porušenie
predpisov upravujúcich konkrétnu povinnosť“ (m.m. rozhodnutie Najvyššieho súdu ČSR sp. zn. Cpj

37/74).

29. Súd adekvátne vychádzal z premisy žalovaný zamestnávateľ dožadujúci sa aplikácie § 196 ods.
1 písm. a) Zákonníka práce alebo 196 ods. 2 písm. a) Zákonníka práce musí v spore dokázať
zavinenie zamestnanca, ktoré sa nepredpokladá. Pri rozhodovaní o úplnom alebo čiastočnom zbavení

sa zodpovednosti zamestnávateľa za pracovný úraz súd správne dbal na to, že musí ísť o predpis
alebo pokyn konkrétny, ktorý upravuje určitý spôsob konania alebo konkrétny spôsob konania zakazuje.
Porušenie predpisov alebo pokynov všeobecného charakteru, ktoré svojim adresátom napríklad
ukladajú počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví a majetku, nemôže mať za následok
právne účinky uvedené v § 196 ods. 1 písm. a) a § 196 ods. 2 písm. a) Zákonníka práce.

30. Z uvedených dôvodov pre posúdenie, či a do akej miery sú naplnené liberačné dôvody podľa §
196 Zákonníka práce, nie je pre túto úvahu významné všeobecné zistenie, že žalobca bol preškolený
z BOZP alebo naopak, že došlo k viacnásobnému porušeniu bezpečnostných pravidiel zakotvenýchvZákonníkupráce.Relevantnýbyboltotižibatakýprávnyaleboostatnýpredpis,ktorýbyzamestnancom
(v danom prípade žalobcovi) predpisoval určitý konkrétny spôsob konania pri práci na linke, ktorý by
žalobca v príčinnej súvislosti so vznikom pracovného úrazu porušil.

31. Žalovanému sa v odvolaní nepodarilo spochybniť správnosť záveru súdu prvej inštancie, že
porušenie určitého konkrétneho ustanovenia žalobcom v tomto smere nebolo preukázané, nakoľko
interná smernica SOP 500175, na porušenie ktorej žalobcom sa žalovaný opakovane odvolával,
je všeobecný dokument platný pre všetky výrobné a nevýrobné stroje a zariadenia, ich systémy,

podsystémyakomponentyužalovaného,nestanovujúcikonkrétnypostupzamestnancovžalovanéhopri
nevyhnutných opravách na danej linke (opustenie priestoru zariadenia, následne vykonanie predpísanej
operácie na ovládacom paneli osobou, ktorá opravu vykonáva a vrátenie sa do zariadenia a dokončenie
opravy). S týmto názorom súdu prvej inštancie možno podľa posúdenia odvolacieho súdu súhlasiť.
V ostatnom žalovaný v odvolaní poukazuje iba vo všeobecnej rovine na to, že žalobca bol riadne
oboznámený s právnymi a ostatnými predpismi na zabezpečenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri

práci, avšak bez toho, aby toto svoje tvrdenie bližšie konkretizoval vo vzťahu k úrazovému deju.

32. Žalovaný v odvolaní taktiež neopodstatnene namietal, že žalobca konal v rozpore s pokynmi na
zabezpečenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, lebo porušil SOP 500175 v kapitole dočasné
prerušenieLOTOrežimu,ukladajúcehovšetkýmosobámzdržiavaťsamimonebezpečnýchpohyblivých,

energizovaných častí zariadenia. Žalovaný v odvolaní nespochybňoval záver súdu prvej inštancie, že
žalobca v čase úrazu stál v priestore mimo nebezpečných, pohyblivých, energizovaných častí zariadenia
a v odvolaní sa mu nepodarilo spochybniť správnosť záveru súdu, že zo strany poškodeného žalobcu
nedošlo k porušeniu zásad lock systému, čo vyplynulo (o.i.) i z bodu 31. Protokolu IKO-01-23-2.2/
P-J2-22 zo dňa 24.2.2022. Z dôvodov rozsudku možno vyvodiť, že súd prvej inštancie tento záver

vyhodnotil v súlade so zásadou voľného hodnotenia dôkazov, vrátane výpovedí svedkov, adekvátne
pritom vychádzajúc z premisy, že príčinou škody môže byť len tá okolnosť, bez ktorej existencie by
škodný následok nevznikol. Pritom nemusí ísť o príčinu jedinú, ale stačí, ak ide o jednu z príčin, ktorá
sa podieľa na nepriaznivom následku, o ktorého odškodnenie ide, a to o príčinu podstatnú. Ak je
príčin, ktoré z časového hľadiska pôsobia následne (ide o tzv. reťazec postupne nastupujúcich príčin

a následkov), viac, musí byť ich vzťah k vzniku škody natoľko prepojený, že už z pôsobenia prvotnej
príčiny možno dôvodne dovodzovať vecnú súvislosť so vznikom škodlivého následku. V skutkových
okolnostiach súdenej veci súd pri svojom rozhodovaní správne stanovil, medzi akými okolnosťami má
byť existencia vzťahu príčiny a následku zisťovaná, správne posudzoval, či prípadne a ak áno, aké
okolnosti sú spôsobilé tento vzťah vylúčiť. Súd vzal náležite na zreteľ, že právne relevantnými príčinami

nemôžu byť ktorékoľvek faktické príčiny, ale je treba vyčleniť (izolovať) len tie príčiny, s ktorými právo
spája vznik zodpovednosti (tzv. umelá izolácia javov), ktoré sú pre spôsobenie následkov významné a
ktoré podľa všeobecnej skúsenosti majú spravidla za následok spôsobenie určitej škody (tzv. adekvátna
príčinná súvislosť). Zo skutkových zistení prvoinštatnčný súd vyzdvihol, že zamestnávateľ nezabezpečil,
aby lineárny manipulátor LM301 v manuálnom režime, pri odblokovaných a otvorených ochranných

dverách, bez vypnutia elektrického pohonu bol zaistený tak, aby nedošlo k jeho pohybu a následne k
zasiahnutiu žalobcu - nastavovača, ktorý v tom čase vykonával odstránenie poruchy snímača pätiek
v stiesnenom priestore medzi vedením lineárneho manipulátora LM301 a zváracím automatom ZV302
automatickej zváracej linky obalov EM, čo spôsobilo pohyb manipulátora LM301, ktorý poškodeného
zasiahol a následne zatlačil medzi manipulátor a zváracie zariadenie ZV304, čo malo za následok vznik

pracovného úrazu s ťažkou ujmou na zdraví poškodeného žalobcu. Posúdenie významu jednotlivých
príčin na následku (poškodení zdravia žalobcu) je podľa názoru odvolacieho súdu správne.

33. V korelácii s uvedeným súd prvej inštancie správne uzavrel, že žalovaný sa nezbavil svojej
zodpovednosti za pracovný úraz žalobcu ani čiastočne v zmysle § 196 ods. 2 písm. a) Zákonníka

práce, lebo žalobca neporušil v príčinnej súvislosti s pracovným úrazom žiadny konkrétny právny alebo
ostatný predpis na zabezpečenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, majúc v priebehu sporu za
dokázané, že žalobca ako nastavovač by nevedel zabezpečiť odstránenie prípadnej vzniknutej anomálie
na stroji, či vykonanie opravy držiaka snímača pätiek za použitia karty LOTO v manuálnom režime bez
vypnutia energie a pri oprave snímača pätiek, ktorého porucha v danom prípade nastala, bol potrebný a

nevyhnutný fyzický vstup do stiesneného priestoru stroja, pričom držiak snímača pätiek, ktorého opravu
bolo potrebné vykonať, bol umiestnený na konštrukcii zváracieho automatu ZV 302 v úzkom priestore
a jeho oprava nebola možná z vonkajšej strany vedenia lineárneho manipulátora LM301, ktoré bolo
umiestnené vo výške cca 120 cm.34. Z obsahu odvolania taktiež vyplýva, že žalovaný dovodzuje, že príčinou nehodového deja bolo
neopatrné a ľahkomyseľné konanie žalobcu.

34.1. Podľa § 196 ods. 2 písm. c) Zákonníka práce, zamestnávateľ sa zbaví zodpovednosti sčasti,
ak preukáže, že zamestnancovi vznikla škoda preto, že si počínal v rozpore s obvyklým spôsobom
správania sa tak, že je zrejmé, že hoci neporušil právne predpisy alebo ostatné predpisy, alebo pokyny
na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, alebo osobitné predpisy, konal ľahkomyseľne a

musel si pritom byť vzhľadom na svoju kvalifikáciu a skúsenosti vedomý, že si môže privodiť ujmu na
zdraví.

34.2. Za ľahkomyseľné konanie podľa odseku 2 písm. c) nemožno považovať bežnú neopatrnosť a
konanie vyplývajúce z rizika práce (§ 196 ods. 5 Zákonníka práce).

34.3. Ľahkomyseľné konanie zamestnanca je podľa citovaného ustanovenia § 196 ods. 2 písm. c)
Zákonníka práce samostatným dôvodom iba pre čiastočné zbavenie sa zodpovednosti, a preto na
základe uvedeného ustanovenia nemôžu byť úplne naplnené liberačné dôvody zamestnávateľa.

34.4. Ide o prípady, kedy spôsob konania zamestnanca pri určitom pracovnom úkone neupravuje

žiadny bezpečnostný predpis, pravidlo alebo pokyn, kedy sa však zamestnávateľ môže zbaviť čiastočne
zodpovednosti, ak preukáže, že konanie zamestnanca možno charakterizovať ako nebezpečné
riskovanie alebo hazardérstvo, kedy zamestnanec vzhľadom ku konkrétnej časovej a miestnej situácii
na pracovisku si počína spôsobom, pri ktorom vedome podstupuje riziko hroziaceho nebezpečenstva
ujmy na zdraví.

34.5. Pre naplnenie skutkovej podstaty ustanovenia § 196 ods. 2 písm. c) Zákonníka práce sa
vyžaduje tzv. kvalifikovaná ľahkomyseľnosť – zamestnanec vedel alebo vzhľadom ku svojej kvalifikácii
a skúsenostiam musel vedieť, že svojim konaním si môže privodiť úraz. Ďalšou podmienkou, ktorá
musí byť splnená súčasne, i keď by konanie zamestnanca bolo možné kvalifikovať ako riskantné

alebo hazardné, je, aby išlo o spôsob činnosti, ktorý je v rozpore s obvyklým spôsobom správania
zamestnancov, kedy teda nejde o činnosť, ktorú zamestnávateľ trpí alebo toleruje.

34.6. Uvedené vztiahnuté na posudzovaný prípad znamená, že tento liberačný dôvod mohol byť
uvažovaný vtedy, ak by v príčinnej súvislosti s pracovným úrazom nebolo možné vytýkať žalobcovi

akékoľvek porušenie predpisov ani pokynov na zabezpečenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci
(a ostatné liberačné dôvody podľa § 196 Zákonníka práce by sa tiež nemohli uplatniť). Za stavu, ak
žalobca v čase úrazu nezadával pokyn na opätovné zavedenie linky do činnosti, zadával pokyn na posun
podávača pätiek v manuálnom režime tak, aby bolo možné vidieť na snímač pätiek, tento pohyb mu
bol známy a zariadenie sa v tomto krokovom móde v manuálnom režime malo posunúť o jeden krok,

čo predstavovalo posun o cca 40 cm, je potrebné prisvedčiť súdu prvej inštancie, že takéto úmyselné,
vedomé riskovanie a hazardérstvo žalobca svojim konaním nenaplnil.

35. Námietky žalovaného podľa kontextu v rámci odvolania, vyjadrujú v podstate nesúhlas žalovaného
s odôvodnením rozsudku a hodnotením vykonaných dôkazov, najmä internej smernice SOP 500175, na

porušenie ktorej žalobcom sa žalovaný odvolával, ako i svedeckých výpovedí. Ani v tomto smere súdu
podľa posúdenia odvolacieho súdu nesprávnosť jeho postupu nemožno vytknúť.

35.1. Odvolací súd na tomto mieste poznamenáva, že hodnotenie dôkazov môže urobiť len súd, ktorý
ich vykonal. Zákon nepredpisuje a ani dobre nemôže predpisovať pravidlá, z ktorých by malo vychádzať

hodnotenie jednotlivých dôkazov a hodnotenie ich vzájomnej súvislosti. Je tomu tak preto, že hodnotenie
dôkazov je zložitý myšlienkový proces, ktorého podstatou sú jednak čiastkové a jednak komplexné
závery sudcu o vierohodnosti poznatkov získaných z vykonaných dôkazov, ktoré sú potom podkladom
pre záver o tom, ktoré skutočnosti stranami sporu tvrdené má za preukázané a ktoré tak tvoria zistený
skutkový stav.

35.2. Vierohodnosť určitého poznatku získaného vykonaním konkrétneho dôkazu, a teda aj jeho význam
z hľadiska dôkazu pravdivosti, či nepravdivosti skutkových tvrdení, súd hodnotí jednak izolovane a
jednak v porovnaní s poznatkami získanými vykonaním všetkých zostávajúcich dôkazov. Výsledkomcelkového hodnotenia je potom úsudok súdu o pravdivosti tvrdených skutočností, ktorý sa stal
podkladom pre záver o tom, či a do akej miery strana sporu splnila svoju povinnosť preukázať svoje
skutkové tvrdenia. Také hodnotenie dôkazov, ktoré vyznie v záver, že pravdivosť skutkových tvrdení

nemožno potvrdiť, ani vylúčiť, povedie k tomu, že rozhodnutie súdu vyznie nepriaznivo pre tú sporovú
stranu, ktorého pravdivosť tvrdení mala byť preukázaná. Zo zásady voľného hodnotenia dôkazov
pritom vyplýva, že na nesprávnosť hodnotenia dôkazov možno usudzovať len zo spôsobu, akým súd
hodnotenie vykonal.

35.3. Podľa názoru odvolacieho súdu ani v tomto smere súdu prvej inštancie nemožno vyčítať žiadne
pochybenie, napr. že výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá pravidlám logického myslenia alebo
že súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z dokazovania nevyplynuli alebo že by súd opomenul rozhodné
skutočnosti, ktoré vyšli v konaní najavo. Z odôvodnenia rozsudku je úplne zrejmé, z akých vykonaných
dôkazov súd vychádzal, a to vo väzbe na všetky žalobné tvrdenia žalobcu i obranu žalovaného
v priebehu sporu na súde prvej inštancie. Zo samej skutočnosti, že súd vykonané dôkazy vyhodnotil

odlišne od predstavy žalovaného, nemožno preto bez ďalšieho vyvodiť, že súd nesprávnym procesným
postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k
porušeniuprávanaspravodlivýproces.Doobsahuprávanaspravodlivýsúdnyprocestotižnepatríprávo
strany sporu dožadovať sa navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (por. rozhodnutie ÚS
SR sp. zn. I. ÚS 97/97), ani právo strany sporu, aby súd preberal alebo sa riadil výkladom všeobecne

záväznýchpredpisov,ktorýpredkladástranasporu(por.ÚSSRsp.zn.II.ÚS3/97,II.ÚS251/03),nepatrí
tam ani právo sporovej strany, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi, navrhovaním a
hodnotením dôkazov (por. napr. ÚS SR sp. zn. IV. ÚS 252/04). Napokon právo na spravodlivý súdny
proces neznamená právo na to, aby bola sporová strana pred všeobecným súdom úspešná, teda aby
bolo rozhodnuté v súlade s jej požiadavkami a právnymi názormi (por. napr. rozhodnutie Ústavného

súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 50/04).

36. Zo všetkých dôvodov je nutné učiniť záver, že prejednávanom spore neboli preukázané žiadne
zo žalovaným tvrdených pochybení, ktorému sa uplatnenými odvolacími námietkami spochybniť vecnú
správnosť napadnutého rozsudku nepodarilo. Preto odvolací súd podľa § 387 ods. 1 CSP rozsudok vo

výroku I. ako vecne správny potvrdil, vrátane vecne správneho výroku o trovách konania (výrok II.) a
v odvolaní procesne úspešnému žalobcovi priznal podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1
CSP a § 262 ods. 1 CSP nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania, o výške ktorej rozhodne súd
prvej inštancie samostatným uznesením v zmysle § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Žalovaný nebol v odvolacom konaní úspešný, a tak mu náhrada trov odvolacieho konania nepatrí.

37.TotorozhodnutieprijalsenátKrajskéhosúduvKošiciachpomeromhlasov3:0(§393ods.2posledná
veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní

vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať
pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej
veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený
sudcaalebonesprávneobsadenýsúd,alebof)súdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý

proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie
je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok
minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom
plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo

saneprihliada,c)jepredmetomdovolaciehokonanialenpríslušenstvopohľadávkyavýškapríslušenstva
v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je

podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1, 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b)

dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej
hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa,
osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred
diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má

vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie
napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).