Uznesenie – Exekúcia a výkon rozhodnutí ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 15. január 2026

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 15Er/1619/2005

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3805214191
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 01. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Kiššová
ECLI: ECLI:SK:OSPD:2026:3805214191.2

Uznesenie

Okresný súd Prievidza v exekučnej veci oprávneného: A. B., nar. XX.XX.XXXX trvale bytom C. XXX/
XX, XXX XX D. proti povinnému: E. C., nar. XX.XX.XXXX trvale bytom XXX XX C. pre vymoženie
zameškaného a bežného výživného, takto

r o z h o d o l :

I. Exekúciu z a s t a v u j e .

II. Okresný súd Prievidza j e p o v i n n ý nahradiť súdnemu exekútorovi JUDr. Ľubomírovi Pekárovi,
Exekútorský úrad Šaľa, P. Pázmaňa 49/3, 927 01 Šaľa, trovy exekúcie vo výške 119,92 eur do troch
dní od právoplatnosti tohto uznesenia na účet IBAN SK13 1111 0000 0067 1571 6018, ktorý je vedený
v banke UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a.s. s uvedením VS exekútora 2003605.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom doručeným pôvodnému súdnemu exekútorovi dňa 28.11.2005 sa zákonná zástupkyňa

oprávneného domáhala vykonania exekúcie proti povinnému pre vymoženie zameškaného a bežného
výživného na základe exekučného titulu, ktorým je právoplatný rozsudok Okresného súdu v Prievidzi
č.k. 13P/362/2005-11 zo dňa 15.07.2005. Poverenie na vykonanie exekúcie bolo pôvodnému súdnemu
exekútorovi Bc. Jurajovi Meliškovi zast. Mgr. Tiborom Hurtišom, udelené dňa 28.04.2006. Náhradníkom
súdneho exekútora je JUDr. Ľubomír Pekár.

2. Súdny exekútor podal dňa 04.08.2025 podnet na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h)
zák. č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti z dôvodu nemajetnosti povinného.
Súdny exekútor bol vyzvaný na doplnenie podnetu na zastavenie exekúcie o aktuálne lustrácie majetku
povinného, ktoré doručil súdu dňa 04.12.2025.

3. Podľa § 58 ods. 1 Zákona č. 233/1995 Z.z. - Exekučný poriadok v znení účinnom do 31.03.2017,

exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

4. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017, exekúciu súd
zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.

5. Zo súdnym exekútorom predloženého exekučného spisu má súd za preukázané, že súdny exekútor

v priebehu vykonávania exekúcie opakovane rôznymi spôsobmi šetril majetkové pomery povinného. Zo
šetrení vykonaných súdnym exekútorom nevyplýva, že by mal povinný akýkoľvek majetok postihnuteľný
exekúciou. Povinný podľa aktuálnej lustrácie so Sociálnou poisťovňou nie je zamestnaný, nie je
SZČO ani poberateľom dôchodkovej dávky, úrazovej dávky, dávky v nezamestnanosti a nemocenskej
dávky. Povinný nevlastní nehnuteľný majetok, nemá v banke vedený účet, nevlastní motorové vozidlo.
Súd vyzval oprávneného na adrese trvalého pobytu uvedenú v Registri obyvateľov, aby sa vyjadril

k prípadnému zastaveniu exekúcie a zásielku si neprevzal v odbernej lehote. V dôsledku uvedených
skutočností nie je možné aplikovať ani jeden zo spôsobov vykonávania exekúcie podľa § 63 ods.1 a §65 Exekučného poriadku, a to pre nemajetnosť povinného. Ďalšie pokračovanie v predmetnej exekúcii
by bolo v rozpore so zásadou hospodárnosti a účelnosti.

6. Z citovaného ust. § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku vyplýva, že pre rozhodnutie súdu
o (ne)zastavení exekúcie je určujúci stav a majetkové pomery povinného ku dňu rozhodovania. Vo
všeobecnosti súd môže prihliadať len na skutočnosti vyplývajúce z obsahu spisu, a nie na skutočnosti
domnelé, alebo tie, ktoré sa s určitou mierou pravdepodobnosti môžu v budúcnosti vyskytnúť (muselo
by ísť o pravdepodobnosť hraničiacu s istotou, čo v danej veci splnené nebolo). Toto ust. § 57 ods. 1

písm. h) EP neustanovuje ako podmienku zastavenia exekúcie to, že nemožno očakávať, že povinný
určitý majetok nadobudne v blízkej budúcnosti. Naopak, výslovne sa v ňom ustanovuje, že majetok
povinného v súčasnosti nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Nie je preto možné vziať do úvahy
hypotetickú zmenu majetkových pomerov povinného v budúcnosti, ktorá je teoreticky možná vždy.
Tomuto nasvedčujú výsledky aktuálnych šetrení - lustrácií ohľadom zisťovania majetku povinného. Ide
o stav pretrvávajúci, pričom z týchto lustrácií majetku jednoznačne vyplýva rovnaký záver o nedostatku

majetku povinného, vyplývajúci z dlhodobo nepriaznivej majetkovej a zárobkovej situácie povinného.
Súdy nerozhodujú na základe teoretických eventualít, ale na základe preukázaných skutočností, pričom
pre rozhodnutie je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. Súd pritom vychádza zásadne zo zistení
súdneho exekútora, ako aj z rozhodovacej činnosti krajských súdov v obdobných veciach (uznesenia
Krajského súd v Banskej Bystrici sp. zn. 1CoE/109/2019, sp. zn. 43CoE/195/2019-46 zo dňa 22. 08.

2019, sp. zn. 41CoE/155/2019-53 zo dňa 16. 07. 2019, sp. zn. 41CoE/197/2019-63 zo dňa 14. 08. 2019,
uznesenie Krajského súdu v Trnave sp. zn. 11CoE/83/2019, uznesenie Krajského súdu v Košiciach sp.
zn. 6CoE/6/2020...).

7. Skutočnosť, že povinný môže v budúcnosti nadobudnúť majetok, je právne irelevantná. Významná je

len v tom, že oprávnený môže v budúcnosti podať nový návrh na začatie exekúcie. Exekučný poriadok
nevyžaduje k zastaveniu exekúcie pre nemajetnosť povinného súhlas oprávneného. Postup v exekúcii
je podmienený existenciou postihnuteľného majetku povinného, ktorý by umožňoval realizovať niektorý
(ďalší) zo zákonom vymedzených spôsobov exekúcie. Nakoľko nie je z čoho uspokojiť pohľadávku
oprávneného, ani len trovy exekúcie a ďalšie šetrenia a zisťovanie majetku povinného by bolo neúčelné,

pretože by sa tým len zvyšovali náhrady na exekúciu bez toho, aby bola rozumná nádej, že pohľadávka
oprávneného a trovy exekúcie budú uspokojené. Nemajetnosť povinného je zákonným dôvodom pre
zastavenie exekúcie, na ktorý súd musí prihliadať z úradnej moci, pretože pokračovanie v exekučnom
konaní by bolo v rozpore so zásadou hospodárnosti konania. Účelom citovaného ustanovenia je zastaviť
len neperspektívnu exekúciu, a nie umožniť povinnému vyhnúť sa jeho povinnosti (vyplývajúcej z

exekučného titulu), keďže v konkrétnej veci nie je daný reálny predpoklad vymoženia pohľadávky v
prospech oprávneného.

8. Vzhľadom na uvedené, súd na základe predložených listinných dôkazov - záznamov o šetreniach
majetku povinného vykonaných súdnym exekútorom, exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného

poriadku v znení účinnom do 31.3.2017 (§ 243h ods.1 Exekučného poriadku) zastavil.

9.Podanímnávrhunavykonanieexekúcievzniklosúdnemuexekútoroviprávonanáhradutrovexekúcie.
Ten si ich uplatnil spolu 144,38 eur.

10. Podľa § 196 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017 (§ 243h ods.1 Exekučného
poriadku), za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových
výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného
zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.

11. Podľa § 199 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017 (§ 243h ods.1 Exekučného
poriadku), výšku odmeny exekútora, náhrady hotových výdavkov, náhrady za stratu času, spôsob ich
určenia a výšku primeraného preddavku na odmenu a na náhradu hotových výdavkov exekútora (§
196 a § 197 ods. 2) ustanoví ministerstvo po dohode s Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny
Slovenskej republiky všeobecne záväzným právnym predpisom. Týmto všeobecne záväzným právnym

predpisom je vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a
náhradách súdnych exekútorov (ďalej len „vyhláška“) v znení neskorších predpisov.12. Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017 (§ 243h ods.1 Exekučného
poriadku), trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu
času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na

účelné vymáhanie nároku.

13. Podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017 (§ 243h ods.1 Exekučného
poriadku), ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy
exekúcie.

14. Podľa § 14 ods. 1, 2, 3 vyhlášky v znení účinnej do 30.04.2008, odmena súdneho exekútora za
výkon exekučnej činnosti na určuje:
a) podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu,
b) paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti.
Základná hodinová sadzba podľa odseku 1 písm. a) je 6,64 eura (200,- Sk) za každú aj začatú hodinu .

Paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 eura (100,- Sk).
15. Podľa § 15 ods. 1 vyhlášky v znení účinnej do 30.04.2008, paušálnou sumou sa odmeňujú tieto
úkony exekučnej činnosti:
a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie,
b) doručenie príkazu na začatie exekúcie,

c) doručenie upovedomenia o začatí exekúcie,
d) doručenie exekučného príkazu,
e) doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie,
f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní,
g) každé zisťovanie bydliska povinného,

h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného,
i) každé zisťovanie účtu povinného,
j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného.

16. Podľa § 22 ods. 1 vyhlášky v znení účinnej do 30.04.2008, súdnemu exekútorovi patrí popri odmene

aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto
náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a
poplatky.

17. V predmetnej veci si súdny exekútor uplatnil trovy exekúcie spolu vo výške 144,38 eur. Tieto trovy

pozostávajú z odmeny podľa § 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky vo výške 49,02 eur (vrátane 23% DPH)
za 5 hod. a 10 min. exekučnej činnosti – 28.11.2005 žiadosť o udelenie poverenia 30min., 16.05.2006
upovedomenie o začatí exekúcie 40 min., 16.05.2006 – výzva na poskytnutie súčinnosti povinný 20
min., 20.07.2006 žiadosť o súčinnosť Sociálna poisťovňa 20 min., 04.09.2006 upovedomenie o spôsobe
30 min., 04.09.2006 príkaz na začatie exekúcie (zamestnávateľ) 30 min., 06.09.2006 exekučný príkaz

(zamestnávateľ) 30 min., 09.09.2008 výzva na poskytnutie súčinnosti oprávnený 20 min., 09.09.2008
výzva na poskytnutie súčinnosti povinný 20 min., 18.09.2008 žiadosť o súčinnosť dopravný inšpektorát
15 min., 12.08.2008 žiadosť o súčinnosť OR PZ Prievidza 15 min., 06.12.2023 výzva na poskytnutie
súčinnosti – oprávnený 20 min., 10.05.2003 žiadosť o poskytnutie súčinnosti- povinný 20 min.; z
odmeny podľa § 15 ods. 1 vyhlášky vo výške 61,20 eur (15x 4,08 eur, so zarátanou 23 % DPH na

každý úkon) za úkony – získanie poverenia na vykonanie exekúcie, doručenia príkazu na začatie
exekúcie (zamestnávateľ), doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, doručenie exekučného príkazu
(zamestnávateľ),doručenieupovedomeniaospôsobevykonaniaexekúcie,6xkaždézisťovanieplatiteľa
mzdy povinného, 2x každé zisťovanie účtu povinného, 2x každé ďalšie zisťovanie majetku povinného
(správa katastra, dopravný inšpektorát) a náhradu hotových výdavkov vo výške 34,16 eur (§ 22 cit.

vyhl. - poštovné). Nakoľko súdny exekútor je platcom DPH, k odmene si uplatnil aj 23% DPH (§ 196
Exekučného poriadku), ktorú mal vyčíslenú v rámci časovej aj úkolovej odmeny za každý úkon.

18. Po preskúmaní špecifikácie trov exekúcie a pripojených dokumentov z exekučného spisu EX
20036/05 dospel súd k záveru, že súdnemu exekútorovi prináležia trovy exekúcie v celkovej výške

119,92 eur.

19. Vyhláška č. 288/1995 Z.z. v § 14 ods. 2 druhej vety ukladá súdnemu exekútorovi predložiť
súdu časovú špecifikáciu jednotlivých úkonov. Súd však nie je povinný bez ďalšieho výpočet taktošpecifikovaných trov prevziať. Počet hodín účelne vynaložených na exekúciu je súdny exekútor povinný
odôvodniť časovou špecifikáciou jednotlivých úkonov. Vyhláška v § 15 taxatívne vymenúva tie úkony
exekučnej činnosti, ktoré sa odmeňujú paušálnou sumou. Vyhláška, ani Exekučný poriadok však

neustanovujú, čo treba považovať za jednotlivé úkony exekučnej činnosti v zmysle § 14 ods. 2 veta
druhá vyhlášky. Je však zrejmé, že pôjde o úkony odlišné od tých, ktoré sú odmeňované paušálnou
sumou podľa § 15 ods. 1 vyhlášky. Účelnosť počtu hodín vynaložených na exekúciu treba posudzovať
v súvislosti s účelom exekučného konania so zreteľom, či jednotlivé úkony a čas vynaložený na ich
realizáciu je v priamej súvislosti s účelom exekučného konania. Z uvedeného vyplýva, že súdny exekútor

nesprávne účtoval odmenu za výkon exekučnej činnosti podľa § 14 ods.1 písm. a/ vyhlášky podľa počtu
hodín účelne vynaložených na exekúciu a „duplicitne“ aj podľa § 15 ods.1 vyhlášky. K duplicitnému
účtovaniu trov došlo pri: 28.11.2005 žiadosti o udelenie poverenia 30 min., 16.05.2006 upovedomenie
o začatí exekúcie 40 min, 04.09.2006 upovedomenie o spôsobe 30 min., 04.09.2006 príkazu na začatie
exekúcie zamestnávateľ 30 min., 06.09.2006 exekučný príkaz (zamestnávateľ) 30 min.. Ostatné úkony
exekučnej činnosti uplatnené súdnym exekútorom podľa § 14 ods. 1 písm. a) neboli duplicitne uplatnené

aj ako úkony odmeňované paušálnou sumou podľa § 15 ods. 1 vyhlášky.

20. Na základe horeuvedeného dospel súd k záveru, že súdnemu exekútorovi prináležia trovy exekúcie
v celkovej výške 119,92 eur, t.j. časová odmena podľa § 14 písm. a) 19,92 eur ( za 2 hod. a 30 min) +
úkolová odmena vo výške 49,80 eur (odmena za 15 úkonov exekučnej činnosti) + 34,16 eur (náhrada

hotových výdavkov za poštovné) + 16,04 eur (23 % DPH z odmeny).

21. Podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného
nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na
vymoženie pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie súd; súd nemá právo

na náhradu trov exekúcie, ktoré platil. Nakoľko vymáhaný nárok má povahu nároku na výživné, súd
rozhodol tak, že trovy exekúcie v celkovej výške 119,92 eur patriace súdnemu exekútorovi, je povinný
uhradiť Okresný súd Prievidza vo výške 119,92 eur, ktorý ich podľa § 203 ods. 2 druhá a tretia veta
Exekučného poriadku má znášať.

Poučenie:

Proti I. výroku uznesenia možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný
súd Prievidza písomne, v troch vyhotoveniach. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania
uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 127 ods. 1 CSP, ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje a

e) podpis.

Podľa § 127 ods. 2 CSP, ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj
uvedenie spisovej značky tohto konania.

Proti II. výroku uznesenia nie je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 2 CSP).