Rozsudok – Ostatné ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 15. január 2026

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 36C/75/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4125209002
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 01. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Moravčíková

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2026:4125209002.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra, sudkyňou JUDr. Katarínou Moravčíkovou, v spore žalobkyne: A. B., nar.

XX.XX.XXXX, bytom C. XXX/XX, D., zastúpená Advokátska kancelária Prachová & Pobijak, s.r.o., so
sídlom Pribinova 20, Bratislava, IČO: 50 491 300, proti žalovanému: E. F. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom
G. XXXX/X, E., t. č. Ústav na výkon väzby v Bratislave, Chorvátska 5, Bratislava, o náhradu škody a
nemajetkovej ujmy, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni sumu 6 578 eur (náhrada poškodenia na zdraví) a sumu 10 000
eur (náhrada nemajetkovej ujmy) do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Žalobkyni priznáva proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% s tým, že o
výške rozhodne súd po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa domáhala zaplatenia sumy 16 578 eur, pozostávajúcej z náhrady za škodu na zdraví
vo výške 6 578 eur a nemajetkovej ujmy vo výške 10 000 eur. V žalobe uviedla, že sa zoznámila so
žalovaným dňa 25.09.2023 prostredníctvom sociálnej siete, pričom od začiatku sa javil ako osoba, ktorá
chce žalobkyni pomôcť a získať si tak jej dôveru. Od prvej chvíle však žalovaný vykazoval manipulatívne
správanie, ktorým ovplyvňoval rozhodnutia a konanie žalobkyne, pričom ju viackrát zmanipuloval aj k
súloži. Vyvíjal na žalobkyňu neustály psychický a emocionálny tlak, čím u nej vyvolával pocity strachu

a psychickej nepohody. Jeho správanie bolo neprimerané, nakoľko zasahovalo do jej súkromia a narúšal
sa tak jej každodenný život. Uvedené správanie žalovaného vyvrcholilo znásilnením žalobkyne dňa
26.10.2024. Žalovaný ju najskôr fyzicky napadol; trvalo to niekoľko hodín, počas ktorých obdržala
veľké množstvo úderov do oblasti hlavy a tváre a počas útoku bola celý čas zviazaná,
mala zapchaté ústa a nemohla vykonať ani potrebu. Následne došlo niekoľkokrát k znásilneniu, čo
trvalo asi hodinu nepretržite. Počas celého incidentu sa jej žalovaný vyhrážal smrťou a zároveň ju
aj škrtil. Následne sa žalobkyni podarilo z miesta odísť s podmienkou, že to, čo sa stalo, nikomu

nepovieanepodátrestnéoznámenie.Žalobkyňapodhrozbouastrachomzožalovanéhotrestnékonanie
neiniciovala, avšak políciu kontaktovala známa žalobkyne, ktorá o skutku od žalobkyne vedela. Konanie
žalovaného považuje žalobkyňa za mimoriadne hrubý zásah do jej duševnej a telesnej integrity, pričom
bola do obrovskej miery narušená jej ľudská dôstojnosť, spôsobilo jej to poníženie a došlo k narušeniu
základného pocitu bezpečia a kontroly nad vlastným životom a telom. Žalobkyňa navštevuje v
dôsledkupredchádzajúcichudalostípsychológa,nakoľkosanedokáževysporiadaťstraumou,mánočné
mory a vracajú sa jej spomienky z incidentu. Napriek tomu, žalovaný žalobkyňu naďalej kontaktoval, či

užprostredníctvomsociálnychsietíaleboosobne.Protižalovanémujevedenétrestnékonanieprezločin
znásilnenia na Okresnom riaditeľstve Policajného zboru Bratislava V, odbor kriminálnej polície, ČVS:
ORP-105/1-VYS-B5-2025. Žalobkyni bola spôsobená škoda na zdraví, ktorá bola bodovo ohodnotenáa pozostáva z nároku za bolestné v sume 4 290 eur a z nároku za sťaženie spoločenského uplatnenia
vo výške 2 288 eur. Okrem toho si uplatnila nemajetkovú ujmu vo výške 10 000 eur.

2. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril.

3. Žalobkyňa na pojednávaní uviedla, že žalobu podala pre psychické poškodenie v dôsledku
uvádzaného skutku. Má strach chodiť von, na ulici sa jej veľmi veľa ľudí podobá na žalovaného a vtedy
má problém ovládať sama seba. Žalovaný je inteligentný a manipulatívny človek. V noci sa potí, vracia

sa jej celý ten stav a myšlienky k tomu, čo sa stalo. Má zhoršený sexuálny život, nedôveruje partnerovi
v dôsledku obavy, že či sa to všetko nezmení a nezvrhne na to, čo jej urobil žalovaný. Celý čas, čo sa
poznali, to bolo zo strany žalovaného klamstvo a manipulácia, aby ju dostal nakoniec tam, kde on chcel.
Skutok opísaný v žalobe narušil jej bezpečie. Doteraz má problém chodiť do školy, pretože tam chodil
aj on a všetko sa jej znovu vybavuje. Má seba poškodzujúce sklony. Pracuje na sebe, snaží sa, ako sa
len dá, ale nejde to, tak ako by si predstavovala; 2-3 krát týždenne navštevuje aj psychologičku. Trestné

konanie žalovaného je naťahovanie času, keďže už tri krát bolo hlavné pojednávanie odročené. Ani raz
to nebolo z jej dôvodu. Dnes pred pojednávacou miestnosťou cítila akoby odkaz od žalovaného, že je
tu s tým, že jej nedá pokoj. Bojí sa toho, čo bude, keď ho pustia z basy. Žalovaný ju dusil, mučil, narušil
integritu jej tela, pričom keď si na to spomenie, vždy myslí na to, či to prežije. Tá bitka bola strašná a to
znásilnenie bolo už extrém. Stále má pocit, že sa to so žalovaným neskončilo a bude ju manipulovať

a zastrašovať ďalej. Trestné konanie žalovaného sa rieši už na súde.

4. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinami, predloženými žalobkyňou, výsluchom
žalobkyne, vyjadreniami, pričom zistil nasledovný skutkový a právny stav.

5. Uznesením OR PZ v Bratislave V zo dňa 04.03.2025, ČVS:ORP-105/1-VYS-B5-2025 bolo
žalovanému vznesené obvinenie pre zločin vydierania podľa § 189 ods. 1 Trestného zákona
a znásilnenia podľa § 199 ods. 1 Trestného zákona, poškodenou je žalobkyňa.

6. Z registra trestov Generálnej prokuratúry SR je zrejmý odpis registra trestov žalovaného ku dňu

03.03.2025 (čl. 27 až 30).

7.OdbornýmvyjadrenímH.I.J.zodňa21.07.2025,znalcomvodborezdravotníctvoafarmácia,odvetvie
chirurgia, vyhotoveným na žiadosť OR PZ v Bratislave k ČVS:ORP-105/1-VYS-B5-2025, boli posúdené
zranenia žalobkyne ako poškodenej, ku ktorým prišlo pri znásilnení a sprievodnom bití dňa 26.10.2024

v čase od 10.30 hod. do 14.30 hod. Žalobkyňa útokom žalovaného utrpela pomliaždenie hrudníka,
otvorenú ranu pery a ústnej dutiny, povrchové poranenia časti hlavy, pomliaždenie a povrchové
poranenie pleca a ramena, povrchové pomliaždenie predlaktia, pomliaždené kolená, časti zápästia
a rúk. Za zranenia bolo určené bodové ohodnotenie nasledovne: hlava – 25 bodov, zuby a jazyk –
15 bodov, hrudník - 20 bodov, brucho – 30 bodov, horná končatina – 45 bodov, dolná končatina – 15

bodov, spolu ide o 150 bodov. Za poškodenie chrupu, jazyka a krku bolo určené bodové ohodnotenie
za sťaženie spoločenského uplatnenia v počte 80 bodov.

8. Žalobkyňa podstúpila rôzne lekárske vyšetrenia v období od 05.11.2024 do 06.06.2025 (čl. 37 až 42).

9. Medzi stranami sporu bola realizovaná rozsiahla komunikácia formou sms správ ako aj mailov,
v ktorých riešili aj incident z októbra 2024.

10. Žalovaný sa v rámci trestného konania podrobil rôznym vyšetreniam, k jeho osobe bol vypracovaný
aj znalecký posudok.

11. Žalobkyňa bola tiež ako poškodená v trestnom konaní vyšetrená, pričom bolo zistené, že trpí
posttraumatickou stresovou poruchou, absolvuje psychiatrickú liečbu. O tom, čo sa jej stalo a aký vzťah
mala so žalovaným, vypovedala ako poškodená pred vyšetrovateľom dňa 03.03.2025.

12. Podľa § 3 ods. 1 a 2 zák. č. 437/2004 Z. z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie
spoločenského uplatnenia a iné, náhrada za bolesť sa poskytuje jednorazovo; musí byť primeraná
zistenému poškodeniu na zdraví, priebehu liečenia alebo odstraňovaniu jeho následkov. Náhrada zabolesť sa poskytuje na základe lekárskeho posudku (§ 7 a 8). Sadzby bodového hodnotenia za bolesť
sú ustanovené v prílohe č. 1 v I. a III. časti.

13. Podľa § 4 ods. 1 a 2 zák. č. 437/2004 Z. z., náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia sa
poskytuje jednorazovo; musí byť primeraná povahe následkov a ich predpokladanému vývoju, a to v
rozsahu, v akom sú obmedzené možnosti poškodeného uplatniť sa v živote a v spoločnosti. Náhrada
za sťaženie spoločenského uplatnenia sa poskytuje na základe lekárskeho posudku (§ 7 a 8). Sadzby
bodového hodnotenia za sťaženie spoločenského uplatnenia sú ustanovené v prílohe č. 1 v II. a IV. časti.

14. Výška náhrady za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia (bolestné) na rok 2024 je
stanovená na 28,60 eura za jeden bod (oznámenie MZ SR č. 119/2024 Z. z.).

15. Podľa § 11 Občianskeho zákonníka, fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä
života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia a svojho mena a

prejavu osobnej povahy.

16. Podľa § 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka, fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa
upustilo od neoprávnených zásahov, do práva na ochranu jej osobnosti, aby sa odstránili následky týchto
zásahov, a aby jej bolo dané primerané zadosťučinenie.

17. Podľa § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka, pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa
ods. 1, najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby, alebo jej vážnosť v
spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.
18. Podľa § 13 ods. 3 Občianskeho zákonníka, výšku náhrady podľa ods. 2 určí súd s prihliadnutím na

závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo.

19. Podľa § 151 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej ako CSP), skutkové
tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.

20. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že proti žalovanému je vedené trestné konanie pre znásilnenie
žalobkyne, pričom žalovaný sa momentálne nachádza vo väzbe a je v pozícii obžalovaného. Trestné
konanie zatiaľ nie je právoplatne ukončené. V registri trestov má žalovaný zaznamenané viaceré tresty,
dokonca aj za znásilnenie. Žalovaný v priebehu sporu napriek tomu, že mal vedomosť o žalobe, zostal
pasívny. Tým, že sa nevyjadril k tvrdeniam žalobkyne a ani nepredniesol súdu žiadne prostriedky

procesnej obrany, súd konštatuje, že tvrdenia žalobkyne neboli žiadnym spôsobom popreté, z dôvodu
čoho sú nesporné.

21. Povinnosť nahradiť škodu je zakotvená v každom právnom systéme. Uvedená povinnosť vzniká ako
sekundárna, čiže následná povinnosť tomu subjektu, ktorý porušil primárnu povinnosť, ktorá mu vyplýva

či už zo zákona alebo z inej právnej skutočnosti.

22. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že proti žalovanému je vedené trestné konania
pre zločin znásilnenia žalobkyne. Napriek tomu, že platí zásada prezumpcie neviny, ktorá zaručuje, že
každý jednotlivec obvinený z trestného činu sa považuje za nevinného, kým jeho vina nie je dokázaná v

súlade so zákonom, nebránila táto skutočnosť prejednaniu sporu. Žalovaný v trestnom konaní vystupuje
aktuálne v pozícii obžalovaného. Zo skutkových tvrdení žalobkyne ako aj listinných dôkazov (najmä
odborné vyjadrenie) mal súd preukázanú výšku škody na zdraví, ktorá pozostávala ad 1) z bolestného
ako ujma spôsobená poškodením na zdraví, jeho liečením alebo odstraňovaním jeho následkov; ad
2) zo sťaženia spoločenského uplatnenia ako stavu v súvislosti s poškodením na zdraví, ktoré má

preukázateľne nepriaznivé následky pre životné úkony poškodeného, na uspokojovanie jeho životných a
spoločenských potrieb alebo na plnenie jeho spoločenských úloh (ďalej len „následok“). Na základe toho
súd priznal žalobkyni nárok v sume 4 290 eur ako bolestné v rozsahu 150 bodov pri hodnote jedného
bodu za rok 2024 v sume 28,60 eur. Ďalej jej priznal aj náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia
v sume 2 298 eur v rozsahu 80 bodov (80x28,60). Žalobkyni súd priznal celkovo sumu 6 578 eur ako

náhradu za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia.

23. Vo vzťahu k ďalšiemu nároku žalobkyne, predstavujúcom nemajetkovú ujmu, súd uvádza, že
osobnosť, ktorá je chránená prostredníctvom všeobecného osobnostného práva, v prípade,ak došlo k zásahu do tohto práva, má možnosť využiť právne prostriedky ochrany osobnosti, ktoré
sú uvedené v ustanovení § 13 Občianskeho zákonníka. Prichádzajú do úvahy, pokiaľ hrozí alebo je
spôsobená ujma v osobnostnej nemajetkovej sfére a majú rôznu povahu. Ktoré z týchto právnych

prostriedkov príslušná fyzická osoba na ochranu svojej osobnosti uplatní, bude závislé v prvom rade na
jej vôli ovplyvnenej predovšetkým intenzitou a povahou protiprávneho zásahu.

24. Jednotné právo na ochranu osobnosti fyzickej osoby je zabezpečované radom čiastkových
prostriedkov, na ktoré sa možno pozerať relatívne úplne samostatne. Právo na náhradu nemajetkovej

ujmyvpeniazochpodľaustanovenia§13ods.2Občianskehozákonníkapredstavujejednozparciálnych
a relatívne samostatných prostriedkov ochrany jednotného práva na ochranu osobnosti fyzickej osoby.
Vznikávtedy,keďmorálnasatisfakciaakorýdzoosobnéprávo,navyváženieazmiernenienepriaznivých
následkov protiprávneho zásahu do osobnostných práv nestačí. Napriek tomu, že ide o satisfakciu
v oblasti nemateriálnych osobnostných práv, jeho vyjadrenie peňažným ekvivalentom spôsobuje, že
ide o osobné právo majetkovej povahy. Vychádzajúc z § 13 ods. 3 Občianskeho zákonníka, určenie

výšky náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch súdom neustanovuje zákon žiadne medze. Pre určenie
tejto výšky náhrady nemajetkovej ujmy sú však zakotvené taxatívne dve kritéria: závažnosť vzniknutej
nemajetkovej ujmy (čím závažnejšia je čo do svojej intenzity i svojho trvania, tým vyššia by
mala byť aj čiastka peňažného zadosťučinenia) a ďalej veľmi široko chápané okolnosti, za ktorých k
neoprávnenému zásahu do osobnosti fyzickej osoby došlo (pričom vždy musia byť zisťované okolnosti

nielen na strane pôvodcu zásahu, ale aj na strane postihnutej osoby, konkrétne, napríklad, aký je podiel
samotnej postihnutej osoby na priebehu činnosti pôvodcu vyúsťujúcej do neoprávneného zásahu).
Druhé kritérium (okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo), je stanovené zámerne veľmi všeobecne
tým,žebymalobyťuplatnenévovzťahuakokpostihnutejfyzickejosobe,takkosobe,ktoráneoprávnený
zásah spôsobila (napr. či išlo na strane pôvodcu neoprávneného zásahu len o určitú ľahkú

nedbanlivosť alebo naopak o úmysel). Tým je sledovaný cieľ, aby pri určení konkrétnej výšky peňažného
zadosťučinenia bolo možné v rámci voľnej úvahy súdu, ktorá práve na tomto mieste dostáva veľký
priestor, a v súlade s princípom spravodlivosti, pružne prihliadnuť na najrôznejšie momenty, za ktorých k
neoprávnenému zásahu do osobnosti fyzickej osoby došlo. Súd musí pritom však vychádzať vždy z čo
najúplnejšieho skutkového stavu a opierať sa o preskúmateľné konkrétne hľadiská. Maximálna čiastka

peňažného zadosťučinenia, ktorú môže súd priznať, je ohraničená výškou žalobcom požadovaného
peňažného zadosťučinenia, ktorá musí byť zrejmá zo žalobného návrhu.

25. Z vykonaného dokazovania mal súd výpoveďou žalobkyne ako aj listinnými dôkazmi preukázané, že
opísaný skutok, ktorého sa mal dopustiť žalovaný, predstavuje jeden z najhorších možných

zásahov do integrity osobnosti a ľudskej dôstojnosti, ktorým došlo k narušeniu fyzickej a
psychickej integrity žalobkyne a došlo tak k zníženiu dôstojnosti jej osoby a spôsobeniu morálnej ujmy.
Po celé obdobie sa žalobkyňa cítila po čine menejcenná, zahanbená, ponížená a mala neustály strach
o svoj život, preto z dôvodu tejto obavy požiadala aj o vydanie neodkladného opatrenia, ktorým súd
zabránil akémukoľvek kontaktu žalobkyne a žalovaného. Taktiež bola nútená podstúpiť množstvo

úkonov v rámci trestného konania umocňujúcich tieto negatívne pocity. Konaním žalovaného jej bola
spôsobená závažná ujma predovšetkým v jej psychickej sfére, ktorá má a bude mať závažné dôsledky
na jej mentálne zdravie a budúci rodinný, spoločenský a intímny život. Uvedené následky boli objektívne
potvrdené aj znaleckým posudkom vyhotoveným v rámci trestného konania. Žalobkyňa má strach chodiť
von sama aj počas dňa, bojí sa chodiť večer alebo potme. Obáva sa chodiť aj mestskou dopravou,

keďže ide o uzavretý priestor. V noci sa žalobkyňa potí a máva teploty kvôli úzkostiam, čo jej spôsobuje
vyčerpanie a silné bolesti krčnej chrbtice. Žalobkyňa máva stres a úzkosť aj z toho, že bude navštevovať
ďalej rovnakú vysokú školu a tie isté miesta, kde ju žalovaný vydieral a prenasledoval, obmedzoval na
osobnej slobode a obťažoval. Uvedené ovplyvní sústredenie v škole, s ktorou sa jej spájajú negatívne
pocity. Žalobkyňa má od uvedeného skutku veľkú nedôveru k ľuďom, čo nevyhnutne ovplyvňuje jej

pracovný a akademický výkon, ale aj spoločenské vyžitie. Konštantne prežíva pocity strachu
z toho, že ju niekto aj v rámci verejného priestranstva chytí proti jej vôli a ublíži jej, zbije ju alebo znásilní.

26. S ohľadom na vykonané dokazovanie dospel súd k záveru, že sú splnené podmienky pre vyhovenie
žaloby aj v časti nároku žalobkyne na náhradu nemajetkovej ujmy. Pokiaľ ide o samotnú výšku

nemajetkovej ujmy, táto nebola žalovaným rozporovaná. Súd ju i tak vyhodnotil ako primeranú, pretože
v prípade žalobkyne ide o obeť násilného trestného činu, pri ktorom len morálne zadosťučinenie nie
je dostačujúce. Podporne týmto súd poukazuje aj na ustanovenia zákona č. 274/2017 Z. z. o obetiach
trestných činov, podľa ktorého sa poskytuje odškodnenie obetiam násilných trestných činov, medziktoré patria napríklad znásilnenie, obchodovanie s ľuďmi, sexuálne násilie, týranie blízkej osoby či
nedobrovoľné zmiznutie. Maximálna výška odškodnenia, ktorú obeť môže získať, je stanovená týmto
zákonom inak na 50-násobok mesačnej minimálnej mzdy platnej v roku, keď bol trestný čin spáchaný.

V roku 2024 to predstavovalo sumu 37 500 eur.

27. Súd teda pri určení výšky náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch prihliadal na dopad daného skutku
do duševnej sféry žalobkyne, ako aj na to, že táto udalosť navždy zmenila a poznačila
život žalobkyne. Mala nepriaznivý dôsledok najmä na jej psychický zdravotný stav, ktorý pretrváva aj v

súčasnosti a s najväčšou pravdepodobnosťou bude v istej miere pokračovať aj v budúcnosti. Na základe
vyššie uvedeného súd rozhodol tak, že žalobkyni priznal nárok na nemajetkovú ujmu vo výške 10 000
eur.

28. Podľa § 255 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

29. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

30. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods.1 CSP. Vo vzťahu k uplatneniu majetkovej ako aj
nemajetkovej ujmy bola žalobkyňa úspešná čo do základu ako aj výšky nároku. Preto jej súd priznal

voči žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Strany sporu v priebehu konania nenavrhli
a ani súd nezistil existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa, pre ktoré by mal prípadne postupovať
podľa § 257 CSP a náhradu trov konania žalobkyni nepriznať.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia jeho písomného

vyhotovenia na Okresný súd Nitra.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP). Rozsah, v akom sa

rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšieprostriedkyprocesnejobranyaleboďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§
365 ods. 1 CSP).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu
prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto
vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich
preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.