Rozsudok – Majetok ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Prievidza

Rozhodutie vydal sudca Mgr. Radoslav Smatana, PhD.

Oblasť právnej úpravy – Trestné právoMajetok

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Zmenené

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 25T/60/2025
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3825010781

Dátum vydania rozhodnutia: 10. 11. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Radoslav Smatana, PhD.

ECLI: ECLI:SK:OSPD:2025:3825010781.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

25T/60/2025

Okresný súd Prievidza samosudcom Mgr. Radoslavom Smatanom, PhD. v trestnej veci obžalovaných

A. B. a spol. pre zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. d/ Trestného zákona formou
spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom v Partizánskom
dňa 10.11.2025, takto

r o z h o d o l :

25T/60/2025

Obžalovaný 1/

A. B., nar. XX.XX.XXXX v C., trvale bytom D. E., t.č. v ÚVV Ilava,
a

Obžalovaný 2/

C. F., nar. XX.XX.XXXX v C., trvale bytom D. E., t.č. v ÚVV Ilava,

s ú v i n n í, ž e :

dňa 05.06.2025 v čase okolo 09:15 hod. prišli obžalovaní za poškodeným A. G., ktorého obaja poznajú,
na terasu pohostinstva Ostrov nachádzajúceho sa na adrese C., H. XX/XXXX, ktorý v tom čase sedel
na terase uvedeného pohostinstva, pričom obžalovaný A. B. najprv poškodeného slovne konfrontoval,

že mu dlhuje peniaze a aby mu dal finančnú hotovosť, na čo mu poškodený povedal, že mu žiadne
peniaze nedá, po čom k poškodenému obžalovaný A. B. pristúpil spredu a obžalovaný C. F. zozadu,
kde poškodenému A. G. obžalovaný C. F. chytil zozadu obe ruky a držal mu ich proti jeho vôli,zatiaľ čo obžalovaný A. B. prehľadával vrecká poškodeného so slovami, kde má tie peniaze, na čo
poškodený opakoval, aby ho nechali tak, že peniaze im nedá, pričom obžalovaný A. B. následne spolu
s obžalovaným C. F. zdvihli poškodeného zo sedu do stoja, obžalovaný A. B. potom chytil poškodeného

svojou ľavou rukou a pravou rukou pri prehľadávaní vreciek poškodeného v zadnom vrecku nohavíc
našiel finančnú hotovosť vo výške minimálne 70 Eur, ktorej sa bez súhlasu poškodeného zmocnil
a prisvojil si ju, po čom obaja obžalovaní z miesta odišli preč, čím poškodenému A. G. spôsobili škodu
vo výške minimálne 70 Eur,

t e d a :

spoločným konaním proti inému použili násilie v úmysle zmocniť sa cudzej veci,

č í m s p á c h a l i :

zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1 Trestného zákona formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného
zákona.

Z a t o s a o d s u d z u j ú :

Obžalovaný 1/ A. B.

Podľa § 188 ods. 1 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona, § 36 písm.
l/ Trestného zákona, § 37 písm. m/ Trestného zákona, § 39 ods. 5 Trestného zákona na trest odňatia
slobody vo výmere 3 (tri) roky nepodmienečne.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Trestného zákon súd obžalovaného pre výkon tohto trestu zaraďuje do ústavu
na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 73 ods. 2 písm. c/ Trestného zákona súd obžalovanému ukladá ochranné protialkoholické

liečenie ústavnou formou.

Obžalovaný 2/ C. F.

Podľa § 188 ods. 1 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 2 Trestného zákona, § 36 písm. l/, písm. n/

Trestného zákona na trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri) roky.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ a § 51 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona sa obžalovanému výkon trestu
podmienečne odkladá na skúšobnú dobu na 3 (tri) roky s probačným dohľadom nad jeho správaním
v skúšobnej dobe.

Podľa § 51 ods. 3 písm. b/ Trestného zákona sa obžalovanému ukladá obmedzenie spočívajúce
v zákaze požívania alkoholických nápojov a iných návykových látok.

Podľa § 73 ods. 2 písm. c/ Trestného zákona súd obžalovanému ukladá ochranné protialkoholické

liečenie ambulantnou formou.

o d ô v o d n e n i e :

25T/60/2025Prokurátor Okresnej prokuratúry Partizánske podal dňa 14.08.2025 obžalobu pod č.k.
Pv/131/25/3305-52 na obvinených 1/ A. B. a 2/ C. F. pre zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm.
d/ Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. e/ Trestného zákona v spojení s § 127 ods. 3

Trestného zákona formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona na tom skutkovom základe,
že dňa 05.06.2025 v čase okolo 09:15 hod. prišli obžalovaní za poškodeným A. G., nar. XX.XX.XXXX,
osobou vyššieho veku, ktorého obaja poznajú, na terasu pohostinstva Ostrov nachádzajúceho sa na
adrese C., H. XX/XXXX, ktorý v tom čase sedel na terase uvedeného pohostinstva, pričom obžalovaný
A. B. najprv poškodeného slovne konfrontoval, že mu dlhuje peniaze a aby mu dal finančnú hotovosť,

na čo mu poškodený povedal, že mu žiadne peniaze nedá, po čom k poškodenému obžalovaný A. B.
pristúpil spredu a obžalovaný C. F. zozadu, kde poškodenému A. G. obžalovaný C. F. chytil zozadu
obe ruky a držal mu ich proti jeho vôli, zatiaľ čo obžalovaný A. B. prehľadával vrecká poškodeného
so slovami, kde má tie peniaze, na čo poškodený opakoval, aby ho nechali tak, že peniaze im nedá,
pričom obžalovaný A. B. následne spolu s obžalovaným C. F. zdvihli poškodeného zo sedu do stoja,
obžalovaný A. B. potom chytil poškodeného svojou ľavou rukou a pravou rukou pri prehľadávaní vreciek

poškodeného v zadnom vrecku nohavíc našiel finančnú hotovosť vo výške 75 Eur, ktorej sa bez súhlasu
poškodeného zmocnil a prisvojil si ju, po čom obaja obžalovaní z miesta odišli preč, čím poškodenému
spôsobili škodu vo výške 75 Eur.

Súd na hlavnom pojednávaní dňa 10.11.2025 vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného 1/ A.

B., prečítaním zápisnice o výsluchu obžalovaného 2/ C. F. z prípravného konania zo dňa 08.06.2025
z č.l. 87-92 postupom podľa § 258 ods. 4 Trestného poriadku, výsluchom poškodeného A. G.,
svedka I. J., znalca MUDr. Viktora Segedu, v zmysle § 270 ods. 2 Trestného poriadku prehratím CD
s kamerovým záznamom z pohostinstva Ostrov v C. z č.l. 124, oboznámením ostatného spisového
materiálu (opatrenia z č.l. 83 a 86, zápisnica o vydaní veci z č.l. 123, zápisy o dychových skúškach z č.l.

162, lustrácie zbraní z č.l. 187 a 193, lustrácia ZVJS na obž. 2/ z č.l. 378, lustrácia CDB z č.l. 379, odpis
z registra trestov na obž. 2/ z č.l 380, odpis z registra trestov na obž. 1/ z č.l 381, lustrácia CESDaP
na obž. 1/ z č.l. 382-383, lustrácia GP SR na obž. 1/ z č.l. 384-388, lustrácia ZVJS na obž. 1/ z č.l.
389, lustrácia CDB z č.l. 390, lustrácia GP SR na obž. 2/ z č.l. 391-392, lustrácia CESDaP na obž. 2/
z č.l. 393-395, správa o povesti obž. 2/ od ÚVV Ilava z č.l. 396, správa o povesti obž. 1/ od ÚVV Ilava

+ skrátený výpis klienta z č.l. 400-401) a oboznámením podstatnej časti pripojeného spisu Okresného
súdu Prievidza sp. zn. 1T/23/2007.

Obžalovaný 1/ A. B. na hlavnom pojednávaní urobil vyhlásenie v zmysle § 257 ods. 1 písm. a/ Trestného
poriadku, že sa cíti byť nevinný zo skutku mu obžalobou kladeného za vinu, nakoľko sa nestotožňuje

s právnou kvalifikáciou. Vo svojej výpovedi uviedol, že je dvakrát rozvedený, má ešte jednu vyživovaciu
povinnosť vo výške 100 €, ktorú si plní. Pred vzatím do väzby pracoval neoficiálne a určitú dobu bol
aj evidovaný na úrade práce, príjem mal cca 800 € mesačne. Zdedil podiel na rodinnom dome po
otcovi. Konzumuje iba alkohol, má rád víno, alkohol pije sporadicky. V minulosti sa neliečil na závislosť
od alkoholu. Lieči sa na epilepsiu. Ku skutku uviedol, že s poškodeným sa dohodli, že môže u neho

poškodený bývať za sumu 200 € mesačne, ktorú mu poškodený prvý mesiac zaplatil, na druhý mesiac
mu dal o 50 € menej, na ďalší mesiac o 20 € menej a posledný mesiac pred skutkom mu už nedal
nič, čím mu vznikol dlh 270 € voči obžalovanému 1/. Obžalovaný 1/ bol po operácii, poberal len dávku
v hmotnej núdzi, príspevok na bývanie a maródku, čo činilo 270 € a z toho musel ťahať chod domácnosti.
Poškodený mu počas spoločného bývania aj pomohol. Obžalovaného 1/ zarazilo, že sa k tomu takto

postavil, keď mal u obžalovaného 1/ o všetko postarané. Boli dohodnutí, že peniaze bude poškodený
platiť na konci mesiaca. Obžalovaný 1/ sa už nahneval a išiel si tie peniaze od poškodeného osobne
vyzdvihnúť, nešiel tam s úmyslom ho olúpiť. Priznáva, že nezvolil správny postup, až neskoršie si
uvedomil, že boli aj iné možnosti, ako si ten dlh vymáhať. Stalo sa to začiatkom mesiaca jún, kedy
obžalovaný 1/ pristúpil k poškodenému a žiadal od neho peniaze, ktoré mu bol dlžný. Obžalovaný 1/ mal

vedomosť, že poškodený mal na konci mesiaca peniaze, lebo z predaja nehnuteľnosti poškodeného mu
boli mesačne vyplácané peniaze, z ktorých mu dával nájomné. Obžalovaný 1/ sa domnieval, že ich iste
premrhal, tak išiel za ním do pohostinstva Ostrov, nakoľko vedel, že tam poškodený chodí. Videl ho tam
a začal ho slovne konfrontovať a poškodený mu povedal, že peniaze nemá. Obžalovaný 1/ sa nahneval
a snažil sa ho zdvihnúť a chcel ho prehľadať, kde má tie peniaze. Nie na jeho podnet prišiel aj obžalovaný

2/, ktorý poškodenému chytil ruky a tým mu znemožnil jeho obranu a obžalovaný 1/ poškodenému
našiel v zadnom vačku nohavíc sumu 70 €, ktorú mu vzal. Ešte poškodenému povedal, že chce mať
ten nedoplatok čo najskôr naspäť. Priznáva, že nereagoval správne, ale v tom zápale si to neuvedomil.
Nepovažuje sa za zlého človeka. Keď môže, pomôže. Na otázky prokurátora obžalovaný 1/ uviedol,že to bolo v pohostinstve Ostrov v C., bolo to nejako z rána, predtým bol obžalovaný 1/ s kamarátom
v lese a kamarát ho potom zaviezol do C.. Obžalovaný 1/ povedal obžalovanému 2/, že ide do mesta
a že môže ísť s ním, avšak nekázal mu, že mu má s poškodeným pomôcť. Povedal obžalovanému 2/,

že si ide vziať peniaze od poškodeného. Obžalovaný 2/ je jeho sused z ulice, pomáhali si vzájomne.
Keď prišli do C., obžalovaný 1/ išiel hneď za poškodeným, obžalovaný 2/ stál vonku pred terasou. Bolo
tam aj dosť ľudí, priznáva, že zvyšoval hlas na poškodeného, začal ho konfrontovať a snažil sa ho
šacovať, snažil sa ho aj zdvihnúť a zrazu sa zjavil obžalovaný 2/, zdvihol s ním poškodeného, chytil
poškodenému ruky, tým to obžalovanému 1/ uľahčil. Poškodeného pozná dlhšiu dobu z dediny, stretávali

sa na ulici, vedel o koho ide, poznal ho aj jeho otec. Poškodený u neho býval asi od februára 2025,
stretávali sa aj v obchode, na ulici. Obžalovaný 1/ nevedel, že poškodený je v dôchodkovom veku,
nepreberali to spolu. Obžalovaný 1/ ani nerátal s tým, že by mu poškodený tie peniaze nedal. Vtedy
tam na tej terase okrem poškodeného bol aj svedok prítomný na súde a ešte jeden pán. Celé sa to tak
zhŕklo. On obžalovaného 2/ nevyzval, aby poškodenému chytil ruky. Obžalovaný 2/ sa tam zrazu sám
zjavil a chytil poškodenému ruky. Poškodenému vzal 70 €, a to 50 € a 20 €. Išiel potom domov, niečo

si kúpil v obchode, niečo mu ešte zostalo, s obžalovaným 2/ išli na vínový strik, platil obžalovaný 1/.
Obžalovaný 2/ bol s obžalovaným 1/ po skutku celý čas až do času, kedy ich zadržala polícia. Na otázky
obhajcu obžalovaného 1/ obžalovaný 1/ uviedol, že nemal s poškodeným uzatvorenú písomnú nájomnú
zmluvu, boli dohodnutí ústne. Poškodený mu pomáhal v domácnosti tak, že išiel nakúpiť, vonku mu
tiež porobil, lebo on mal vtedy barly. S poškodeným narodeniny neoslavoval. Presný vek poškodeného

sa dozvedel až v prebiehajúcom konaní. S obžalovaným 2/ sa na spáchaní tohto skutku nedohadoval
vopred. Na otázky súdu obžalovaný 1/ uviedol, že bola tam suma 50 € a 20 €. Ten jeho kamarát viezol aj
obžalovaného2/,tentoišielsobžalovaným1/,leboboluobžalovaného1/,predtýmbolispolunahríboch.
Obžalovaný 2/ vedel o tom, že poškodený je dlžný obžalovanému 1/ peniaze. Obžalovaný 1/ povedal
predtým obžalovanému 2/, že si ide do Partizánskeho zobrať peniaze od poškodeného. Pred skutkom

požil alkohol, zobrali si s obžalovaným 2/ do hory cca 1 až 2 fľaše vína, asi to bola jedna dvojlitrová fľaša
vína, zostalo im asi pol litra. V tom momente to nepovažoval za správne, ani nesprávne, mrzí ho to.

Obžalovaný 2/ C. F. na hlavnom pojednávaní urobil vyhlásenie v zmysle § 257 ods. 1 písm. a/ Trestného
poriadku, že sa cíti byť nevinný zo skutku mu obžalobou kladeného za vinu, nakoľko sa nestotožňuje

s právnou kvalifikáciou. Zároveň využil svoje právo nevypovedať. Na návrh prokurátora súd prečítal
v zmysle § 258 ods. 4 Trestného poriadku zápisnicu o výsluchu obžalovaného 2/ z prípravného konania
po vznesení obvinenia zo dňa 08.06.2025 (č.l. 87-92). Obžalovaný 2/ ku svojím osobným pomerom
uviedol, že oficiálne býva vo D. E. K. XXX u jeho sestry. Nie je zamestnaný, nakoľko je necelé dva
roky invalidný dôchodca, pričom má príjem z invalidného dôchodku 140 €, je to jeho jediný príjem.

VminulostibolliečenýnazávislosťodalkoholunaPrednejHore,bolotovroku1999,boltamdobrovoľne.
V súčasnosti alkohol pije, avšak len víno, na deň má 1,5 litrovú fľašu. Do týždňa pije cca trikrát, keď
má na alkohol peniaze. Ku skutku uviedol, že keby bol vedel, že to takto dopadne, tak nikam nejde.
Obžalovaný 1/ povedal, že idú za poškodeným na Ostrov do krčmy do C., a to preto, že poškodený mal
v ten deň dôchodok. Išli tam dňa 04.06.2025, nespomína si, aký to bol deň. Z D. E. ich do C. odviezol

kamarát obžalovaného 1/, ktorý ich vysadil pri pohostinstve Ostrov, nakoľko obžalovanému 1/ niekto
povedal, že tam poškodený sedáva každý deň. Poškodený v tom čase sedel pri stole v pohostinstve
Ostrov, obžalovaný 1/ začal od neho pýtať peniaze, ktoré mu poškodený dlhoval za bývanie. Poškodený
mu povedal, že peniaze nemá a tak ho začal obžalovaný 1/ šacovať. Nevie, či obžalovaný 1/ našiel
nejaké peniaze, jemu však povedal, že nie. Na otázky vyšetrovateľa obžalovaný 2/ uviedol, že on bol

vonku pri dverách. Potvrdil, že poškodenému držal ruky počas toho, ako ho obžalovaný 1/ prehľadával.
Kázal mu to obžalovaný 1/, aby poškodenému chytil ruky. On poškodeného neprehľadával. Potom išli
naspäť do Uheriec a tam zostali spolu. Priznal, že pred skutkom pili spolu s obžalovaným 1/ alkohol.
Taktiež potvrdil, že obžalovaný 1/ našiel nejaké peniaze u poškodeného, avšak nevedel uviesť, o akú
sumu išlo. S poškodeným sa obžalovaný 2/ pozná, má vedomosť o jeho veku a taktiež má vedomosť,

kde poškodený v minulosti pracoval a býval.

Poškodený A. G. na hlavnom pojednávaní uviedol, že obžalovaných 1/ a 2/ pozná, sú to jeho kamaráti.
Stalo sa to dňa 05.06.2025 v pohostinstve Ostrov okolo 09:00 hod., poškodený išiel na terasu za
kamarátom, chcel si ísť zapáliť. Zrazu zbadal obžalovaných 1/ a 2/. Obžalovaný 2/ ho chytil odzadu za

ruky a obžalovaný 1/ mu zobral z vačkov peniaze. Na otázky prokurátora poškodený uviedol, že sa to
stalo na terase daného pohostinstva. Obžalovaný 1/ mu povedal, že mu je poškodený dlžný peniaze.
Peniaze mu zobral obžalovaný 1/, zobral mu sumu cca 70 €, nevie sa k presnej sume vyjadriť, boli
tam papierové peniaze a aj mince. Zobrali mu všetky peniaze, čo mal vo vačkoch. Pri odstraňovanírozporov na návrh prokurátora oproti skoršej výpovedi poškodeného z prípravného konania po vznesení
obvinenia zo dňa 15.07.2025, kde poškodený uviedol, že „Tento A. povedal C., aby ma chytil za ruky,
že aby mi dal ruky dozadu, ja som ani nevedel, čo sa deje. A hynten A. išiel hneď do vačkov, všade.

V ľavom zadnom vačku som mal 62 € a potom som mal ešte v ostatných drobné, a tie mi zobrali.“ K
tomu poškodený uviedol, že to bolo tak, ako uviedol v prípravnom konaní. Poškodený sa nevie vyjadriť,
či obžalovaní boli pod vplyvom alkoholu. Poškodený pozná obžalovaného 1/ z D. E., poznal aj jeho
ocina aj starkých. Poškodený priznal, že býval u obžalovaného 1/, pričom každý mesiac na začiatku
mesiaca dostával z banky sumu 250 € a obžalovaný 1/ od neho žiadal, aby mu dával za bývanie sumu

200 €. Býval u neho od 06.11.2024 do mája 2025, začiatkom mája odišiel. Obžalovanému 1/ dával sumu
200 €, nepamätá si už, kto to navrhol. Platil mu začiatkom mesiaca. Priznal, že mu raz nezaplatil celú
sumu, raz mu dal len 150 €, väčšinou mu však dal 200 €. Obžalovaný 1/ v pohostinstve Ostrov od neho
pýtal peniaze s tým, že mu je poškodený dlžný, on nevie, ako to myslel. Keď spolu bývali, aj sa zvykli
rozprávať. Poškodený sa domnieva, že obžalovaný 1/ mal vedomosť o jeho veku, nakoľko sa poznajú.
Aj si občas spolu vypili víno, ak bola príležitosť, napr. pri filme. Obžalovaného 2/ pozná tiež z E., málinko

sú aj z rodiny, nakoľko najstarší brat poškodeného bol za krstného otca bratovi obžalovaného 2/, poznajú
sa z minulosti. Poškodený sa domnieva, že obžalovaný 2/ mal vedomosť o jeho veku. Na otázky obhajcu
obžalovaného 1/ poškodený uviedol, že každý mesiac obžalovanému 1/ dával, niekedy menej, niekedy
viacej, avšak dával vyše 150 €. Jeho príjem v tom čase bol 250 € mesačne, bola to každomesačná
splátka z banky. V septembri si bol vybavovať papiere k dôchodku. Nemali s obžalovaným 1/ uzatvorenú

písomnú nájomnú zmluvu. Obžalovanému 1/ aj pomáhal, keď tam býval, vysávali, umývali, kosili, sadili
spolu zemiaky. Obžalovaný 1/ na hlavnom pojednávaní využil možnosť a poškodenému sa ospravedlnil
za svoj neuvedomelý skutok, ľutuje to, mrzí ho to úprimne. Poškodený uviedol, že toto ospravedlnenie
prijíma a odpúšťa mu. Obžalovaný 2/ na hlavnom pojednávaní tiež využil tú možnosť a ospravedlnil sa
poškodenému, požiadal ho o prepáčenie s tým, že to bol skrat. Poškodený jeho ospravedlnenie prijal. Na

otázky súdu poškodený uviedol, že nárok na náhradu škody si v konaní pred súdom už ďalej neuplatňuje
preto, že nešlo o veľkú sumu. Priznáva, že medzi ním a obžalovaným 1/ bol záväzok a tiež priznáva,
že bol obžalovanému 1/ dlžní, bola to ústna dohoda, pripustil, že to mohla byť aj suma 270 €, nevie sa
k tomu presne vyjadriť. Tie peniaze už nepotrebuje, preto to nebude ďalej riešiť.

Svedok I. J. na hlavnom pojednávaní uviedol, že obžalovaných nepozná, poškodeného pozná len
z pohostinstva Ostrov. V ten deň sedel na terase, prišiel za ním poškodený, aby mu dal cigaretu. Potom
prišli obžalovaní s tým, že poškodeného hľadajú po celom meste, nakoľko je jednému z nich dlžný 250 €.
Poškodený im povedal, že nemá toľko peňazí. Svedok im povedal, že aby si to išli niekde inde vybaviť,
tak jeden z nich povedal, že ho zoberú na parkovisko, poškodený im na to povedal, že nejde, lebo sa

bojí, že ho tam ubijú. Tak potom ten druhý povedal, že to spravia ináč a chytil poškodenému ruky zozadu
a prvý ho ošacoval a potom odišli. Svedok sa potom spýtal poškodeného, koľko peňazí mu zobrali a ten
mu povedal, že 70 € a nejaké drobné. Na otázky prokurátora svedok uviedol, že si už nepamätá presne,
kedy to bolo, zrejme v lete tohto roku, mohlo byť cca 09:30 hod.. Padlo tam, že mu je poškodený dlžný
250 €, bol to obžalovaný 1/, ktorý to povedal. Obžalovaný 1/ sa s poškodeným rozprával a svedok im

povedal, nech si to idú niekde inde vyriešiť. Ten rozhovor bol podľa svedka taký kľudný, nebol agresívny.
Chceli ho zobrať na parkovisko, ale poškodený nechcel, tak obžalovaný 2/ povedal, že to spravia ináč
a chytil mu ruky odzadu a obžalovaný 1/ ho ošacoval. Na otázky obhajcu obžalovaného 1/ svedok
uviedol, že poškodený na výzvu, aby dal obžalovanému 1/ sumu 250 € povedal len to, že nemá peniaze.

Bol vypočutý L. D. F., znalec z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria ohľadne ním
vypracovaných znaleckých posudkov č. 60/2025 zo dňa 19.07.2025 a č. 61/2025 zo dňa 21.07.2025,
ktorý na hlavnom pojednávaní uviedol, že trvá na záveroch svojich posudkov, ktoré v nich uviedol.
Kposudkuč.60/2025uviedol,žeobžalovaný1/včasespáchaniainkriminovanéhotrestnéhočinunetrpel
duševnou poruchou v pravom zmysle slova, t.j. žiadnou psychózou. V danom čase bol obžalovaný 1/

v stave prostej alkoholovej opojenosti, do ktorej sa uviedol sám, z vlastnej vôle a vlastným zapríčinením.
Obžalovaný 1/ bol schopný v rozhodnom čase ovládať svoje konanie a vedel rozpoznať protiprávnosť
svojho konania, resp. si svoje konanie uvedomoval. V súčasnej dobe je obžalovaný 1/ schopný chápať
zmysle trestného konania. Znalec zistil u obžalovaného 1/ chronický abúzus alkoholu so závislosťou
od alkoholu v rozhodnom štádiu. Zo psychiatrického hľadiska pobyt obžalovaného 1/ na slobode nie

je nebezpečný pre spoločnosť, avšak z vlastnej vôle a vlastným zapríčinením sa obžalovaný 1/ môže
dopúšťať trestnej činnosti. Znalec aktuálne navrhol uložiť obžalovanému 1/ ochranné protialkoholické
liečenie ústavnou formou, keďže obžalovaný 1/ doteraz nebol protialkoholicky liečený. K posudku č.
61/2025 uviedol, že obžalovaný 2/ v čase spáchania inkriminovaného trestného činu netrpel duševnouporuchou v pravom zmysle slova, t.j. žiadnou psychózou. V danom čase bol obžalovaný 2/ v stave
prostej alkoholovej opojenosti, do ktorej sa uviedol sám, z vlastnej vôle a vlastným zapríčinením.
Obžalovaný 2/ bol schopný v rozhodnom čase ovládať svoje konanie a vedel rozpoznať protiprávnosť

svojho konania, resp. si svoje konanie uvedomoval. V súčasnej dobe je obžalovaný 2/ schopný chápať
zmysle trestného konania. Znalec zistil u obžalovaného 2/ chronický abúzus alkoholu so závislosťou
od alkoholu v rozhodnom štádiu. Zo psychiatrického hľadiska pobyt obžalovaného 2/ na slobode nie
je nebezpečný pre spoločnosť, avšak z vlastnej vôle a vlastným zapríčinením sa obžalovaný 2/ môže
dopúšťať trestnej činnosti. U obžalovaného 2/ znalec považuje za vhodné ochranné protialkoholické

liečenieambulantnouformou.Naotázkyobhajcuobžalovaného1/znalecuviedol,žejednýmzkritériípre
uloženie ústavnej formy protialkoholickej liečby je, že sa pacient nikdy neliečil od alkoholizmu. Ďalším
dôležitým kritériom v prípade obžalovaného 1/ je, že tento máva prechodne abstinenčné príznaky, t.j.
trasenie rúk, čo aj sám priznal. Ďalším kritériom je, že má epilepsiu a napriek tejto diagnóze, na ktorú
sa akože lieči, pije alkohol, čo sú závažné veci, nakoľko epilepsia je závažná choroba, kde človek môže
pod vplyvom ďalšej dávky alkoholu odpadnúť a spôsobiť si vážny úraz. V prípade obžalovaného 1/ je

vhodnejšia ústavná liečba, nakoľko sa nikdy neliečil, má epilepsiu a je riziko, že bude piť aj pri tej liečbe.
Ústavná liečba nie je strašiakom, je to školenie pre takých alkoholikov, ktorí ešte majú šancu a môžu sa
z tej závislosti dostať. Preto to znalec u obžalovaného 1/ považuje za vhodné, nakoľko tu obžalovaný
1/ dostane dosť informácií, chodí na skupiny, pričom obžalovaný 1/ si ešte aj do lesa na hríby berie so
sebou fľašu vína. Je to na jeho prospech do budúcna. Podľa názoru znalca je pri ústavnej forme liečenia

lepšia prognóza. Pokiaľ zostane pri ambulantnej forme v tej svojej skupine kamarátov, s ktorými si aj
vypije, tak tam je tá prognóza horšia.

Z kamerového záznamu z terasy pohostinstva Ostrov v C. zo dňa 05.06.2025, ktorý sa nachádza
na CD nosiči na č.l. 124 a ktorý bol so súhlasom strán prehraný na hlavnom pojednávaní postupom

podľa § 270 ods. 2 Trestného poriadku okrem iného vyplýva, že v čase o 09:12 hod. sedí na lavici na
terase poškodený, oproti nemu je I. J.. K poškodenému prichádza obžalovaný 1/, stojí a ruku si opiera
o stôl a rozpráva sa s poškodeným. Obžalovaný 2/ sa v tom čase nachádza na schodoch na terasu.
Obžalovaný 1/ sa stále rozpráva s poškodeným, pričom I. J. gestikuluje, akoby ich posielal preč. V čase
o 09:18 hod. obžalovaný 1/ chytá rukou za oblečenie poškodeného, snaží sa ho potiahnuť, poškodený

stále sedí. Vzápätí k poškodenému prichádza obžalovaný 2/, chytá poškodeného za pravú ruku, postaví
sa za poškodeného, ktorý stále sedí a chytá mu aj ľavú ruku, drží ho za obe ruky na úrovni ramien
poškodeného. Obžalovaný 1/ poškodenému prezerá veci, ktoré má poškodený na sebe. Následne
obaja chytia poškodeného za ramená a zdvíhajú poškodeného zo sedu do stoja. Obžalovaný 1/ drží
poškodenému svojou ľavou rukou jeho ľavú ruku a pravou rukou mu prezerá zadný ľavý vačok nohavíc.

Obžalovaný 2/ drží svojou pravou rukou pravú ruku poškodeného a ľavou rukou mu prezerá pravý zadný
vačok nohavíc. Obžalovaný 1/ poškodenému z ľavého zadného vačku niečo vyberá a vkladá si to do
svojej čiernej kapsičky, ktorú má prevesenú cez seba. Následne v čase o 09:20 hod. poškodeného
púšťajú a odchádzajú preč.

Zo zápisu o dychovej skúške obžalovaného 1/ (č.l. 162) vyplýva, že tento bol dňa 07.06.2025 o 11:42
hod. podrobený dychovej skúške s výsledkom 1,63 mg/L alkoholu v dychu. Zo zápisu o dychovej skúške
obžalovaného 2/ (č.l. 162) vyplýva, že tento bol dňa 07.06.2025 o 11:40 hod. podrobený dychovej skúške
s výsledkom 0,73 mg/L alkoholu v dychu.

Zo správy Ústavu na výkon trestu odňatia slobody a Ústavu na výkon väzby Ilava na obžalovaného
2/ zo dňa 03.11.2025 (č.l. 396) vyplýva, že tento bol prijatý do ÚVV Leopoldov dňa 18.06.2025
a dňa 01.07.2025 bol na ďalší výkon väzby premiestnený do ÚVV Ilava a je aktuálne umiestnený
v oddiele so zmierneným režimom výkonu väzby. Správanie a vystupovanie obžalovaného 2/ počas
výkonu väzby je na požadovanej úrovni, prejavuje snahu o dodržiavanie ústavného poriadku. Príkazy

a nariadenia personálu plní. K osobám, s ktorými prichádza do styku, zachováva zásady slušného
správania. Vo vzťahu k iným obvineným neboli zaznamenané konfliktné situácie. Hygienické návyky
má osvojené. Nedovolenej činnosti sa doposiaľ nedopustil, nebol mu uložený disciplinárny trest, ani
udelená disciplinárna odmena. Svoj voľný čas trávi prevažne pasívne, sleduje televíziu, počúva ústavný
rozhlas, vychádzok sa zúčastňuje len výnimočne. Sporadicky sa zapája do vybraných plánovaných

aktivít v rámci kultúrno-osvetovej činnosti. Aktuálne nadviazal sociálne kontakty s vonkajším prostredím
formou telefonovania, čo predstavuje zmenu oproti predchádzajúcemu obdobiu. Záverom sa v správe
konštatuje, že ide o obžalovaného, ktorý si plní základné povinnosti vyplývajúce zo zákona o výkone
väzby a priebeh výkonu väzby menovaného je momentálne bezproblémový.Zo správy Ústavu na výkon trestu odňatia slobody a Ústavu na výkon väzby Ilava na obžalovaného 1/ zo
dňa 31.10.2025 (č.l. 400) vyplýva, že tento sa vo výkone väzby nachádza od 09.06.2025 a je aktuálne

umiestnený v oddiele so štandardným režimom výkonu väzby. Správanie a vystupovanie obžalovaného
1/ počas výkonu väzby je na požadovanej úrovni, prejavuje snahu o dodržiavanie ústavného poriadku.
Príkazy a nariadenia personálu plní. K osobám, s ktorými prichádza do styku, zachováva zásady
slušného správania. Vo vzťahu k iným obvineným neboli zaznamenané konfliktné situácie. Hygienické
návyky má osvojené. Nedovolenej činnosti sa doposiaľ nedopustil, nebol mu uložený disciplinárny trest,

ani udelená disciplinárna odmena. Svoj voľný čas trávi prevažne pasívne, sleduje televíziu, počúva
ústavný rozhlas, sporadicky sa zúčastňuje vychádzok. Zároveň býva účastný na plánovaných aktivitách
v rámci kultúrno-osvetovej činnosti. Sociálne kontakty nadviazal a udržiava takmer všetkými dostupnými
formami, najmä so svojou dcérou. Záverom sa v správe konštatuje, že ide o obžalovaného, ktorý si plní
základné povinnosti vyplývajúce zo zákona o výkone väzby a priebeh výkonu väzby menovaného je
momentálne bezproblémový.

Pokiaľ ide o osobné pomery a možnosti nápravy obžalovaného 1/ súd zistil, že tento je rozvedený,
má jednu vyživovaciu povinnosť, pred vzatím do väzby bol nezamestnaný. V súčasnosti je vo výkone
väzby v predmetnej trestnej veci v ÚVV Ilava. Podľa lustrácie v Centrálnej evidencii správnych
deliktov a priestupkov Ministerstva spravodlivosti SR obžalovaný 1/ bol doteraz jedenkrát postihnutý v

priestupkovomkonanízajazdunabicyklipodvplyvomalkoholu.Zodpisuzregistratrestovobžalovaného
1/ súd zistil, že obžalovaný 1/ má evidované štyri záznamy, pričom bol doposiaľ dvakrát súdne trestaný (v
jednom prípade mu bol ukladaný súhrnný trest a v jednom prípade mu prokurátor podmienečne zastavil
trestné stíhanie, kde sa v skúšobnej dobe osvedčil) pre rôznu trestnú činnosť, a to i nepodmienečnými
trestami odňatia slobody, pričom bol už odsúdený aj za zločin.

Zo spisu Okresného súdu Prievidza sp. zn. 1T/23/2007 vyplýva, že rozsudkom Okresného súdu
Prievidza č.k. 1T/23/2007-198 zo dňa 22.03.2007, právoplatným dňa 22.03.2027, bol okrem iných aj
obžalovaný 1/ uznaný vinným v bode 1/ predmetného rozsudku zo zločinu vydierania podľa § 189 ods.
1, ods. 2 písm. a/, písm. c/ Trestného zákona formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona

v súbehu v bode 1/ aj s prečinom porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. a/,
písm. b/ Trestného zákona, v bode 2/ z prečinu krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. a/ Trestného zákona
v jednočinnom súbehu s prečinom porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Trestného zákona
a v bode 3/ z trestného činu násilia proti skupine obyvateľov a proti jednotlivcovi podľa § 197a ods. 1,
ods. 2 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. a bol mu za to uložený (i za použitia § 41 ods. 2 Trestného

zákona) úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 4 roky a 11 mesiacov nepodmienečne so zaradením
na jeho výkon do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia. Zároveň
bolo rozhodnuté o nároku na náhradu škody. Uznesením Okresného súdu Martin č.k. 3Pp/134/2010-13
zo dňa 23.09.2010, právoplatným dňa 23.09.2010 bol obžalovaný 1/ podmienečne prepustený z vyššie
uvedeného výkonu trestu odňatia slobody s určením skúšobnej doby vo výmere 3 roky. Uznesením

Okresného súdu Prievidza č.k. 2Nt/26/2014-19 zo dňa 05.11.2014, právoplatným dňa 30.01.2015 súd
povolil obnovu konania v prospech obžalovaného 1/ v trestnej veci vedenej na Okresnom súde Prievidza
pod sp. zn. 1T/23/2007 a súčasne zrušil rozsudok Okresného súdu Prievidza č.k. 1T/23/2007-198
zo dňa 22.03.2007, právoplatným dňa 22.03.2027, a to vo výroku o úhrnnom treste odňatia slobody
vo výmere 4 roky a 11 mesiacov nepodmienečne so zaradením na jeho výkon do ústavu na výkon

trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na zrušené
rozhodnutie obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.
Rozsudkom Okresného súdu Prievidza č.k. 1T/23/2007-268 zo dňa 09.03.2015, právoplatným dňa
09.03.2015 bol obžalovanému 1/, ktorý bol právoplatne uznaný vinným rozsudkom Okresného súdu
Prievidza č.k. 1T/23/2007-198 zo dňa 22.03.2007, právoplatným dňa 22.03.2027 v bode 1/ predmetného

rozsudku zo zločinu vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. a/, písm. c/ Trestného zákona formou
spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona v súbehu v bode 1/ aj s prečinom porušovania domovej
slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. a/, písm. b/ Trestného zákona, v bode 2/ z prečinu krádeže
podľa § 212 ods. 2 písm. a/ Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom porušovania domovej
slobody podľa § 194 ods. 1 Trestného zákona a v bode 3/ z trestného činu násilia proti skupine

obyvateľov a proti jednotlivcovi podľa § 197a ods. 1, ods. 2 Trestného zákona č. 140/1961 Zb., uložený
súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 4 roky nepodmienečne so zaradením na jeho výkon do ústavu
na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Zároveň mu bol uložený aj súhrnný trest zákazu
činnosti viesť motorové vozidlá všetkého druhu vo výmere 18 mesiacov. Zároveň súd podľa § 42 ods. 2Trestného zákona zrušil výrok o treste trestného rozkazu Okresného súdu Prievidza sp. zn. 0T/49/2013
zo dňa 03.06.2013, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 14.06.2013, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia
naň obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili svoj podklad.

Pokiaľ ide o osobné pomery a možnosti nápravy obžalovaného 2/ súd zistil, že tento je rozvedený, nemá
žiadnu vyživovaciu povinnosť, je invalidný dôchodca. V súčasnosti je vo výkone väzby v predmetnej
trestnej veci v ÚVV Ilava. Podľa lustrácie v Centrálnej evidencii správnych deliktov a priestupkov
Ministerstva spravodlivosti SR obžalovaný 2/ bol doposiaľ dvakrát postihnutý v priestupkovom konaní,

pričom v oboch prípadoch išlo o jazdu na bicykli pod vplyvom alkoholu. Z odpisu z registra trestov
obžalovaného 2/ súd zistil, že obžalovaný 2/ bol doposiaľ trikrát súdne trestaný pre rôznu trestnú činnosť,
a to peňažným trestom, ako aj podmienečnými trestami odňatia slobody, pričom všetky odsúdenia má
zahladené.

Na základe vykonaného dokazovania postupom v zmysle § 2 ods. 12 Trestného poriadku, posudzujúc

každý vykonaný dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti, dospel súd k záveru, že
vina obžalovaných 1/ a 2/ zo skutku obžalobou im kladeného za vinu bola preukázaná bez dôvodných
pochybností, avšak s právnou kvalifikáciou skutku, ako ho posúdil prokurátor v obžalobnom návrhu
sa súd nestotožnil, kde zároveň súd skutok čiastočne upravil na základe výsledkov vykonaného
dokazovania, pričom jeho totožnosť zostala zachovaná. Obaja obžalovaní urobili na hlavnom

pojednávaní vyhlásenie, že sa cítia byť nevinní zo spáchania predmetného skutku, ktoré vyhlásenie
však urobili vzhľadom na okolnosť, že sa nestotožnili s právnou kvalifikáciou ich konania, ako ho posúdil
prokurátor v obžalobnom návrhu. Obžalovaný 1/ sa vo svojej výpovedi k spáchaniu skutku v podstate
doznal, kde uviedol, že išiel za poškodeným dňa 05.06.2025 v doobedných hodinách do pohostinstva
Ostrov v Partizánskom spolu s obžalovaným 2/, nakoľko mal vedomosť o tom, že tam poškodený

chodieva,kdecieľomjehocestybolo,abymudalpoškodenýpeniazevovýške270€,ktorémudlhovalza
nájomné, čo u neho býval. Mal vedomosť o tom, že poškodený pravidelne dostával na začiatku mesiaca
vyplatenú sumu z banky za predaj jeho nehnuteľnosti. Nešiel však pôvodne za ním s tým, že ho ide
olúpiť, ani nerátal, že by tie peniaze poškodený nedal. Zároveň priznal, že keď mu poškodený tie peniaze
nechcel dať, tak ho aj za pomoci obžalovaného 2/, ktorý poškodenému chytil ruky odzadu, šacoval

a spoločne ho postavili, kde mu prehľadal zadné vrecko na nohaviciach, odkiaľ zobral poškodenému
sumu vo výške 70 €. Zároveň vo svojej výpovedi uznal, že situáciu riešil neprimerane, mohol voliť aj
iný spôsob, čo si však v tej chvíli a v tom zápale neuvedomil. Zároveň sa poškodenému na hlavnom
pojednávaní ospravedlnil za svoje konanie, čo poškodený prijal. Aj obžalovaný 2/, ktorý na hlavnom
pojednávaní využil svoje právo nevypovedať, pričom bola postupom podľa § 258 ods. 4 Trestného

poriadku prečítaná jeho výpoveď z prípravného konania po vznesení obvinenia, sa v tejto výpovedi
k spáchaniu skutku doznal, kedy uviedol, že mal vedomosť o cieli ich cesty do C. do pohostinstva Ostrov,
kde si išiel obžalovaný 1/ vziať peniaze od poškodeného, ktorý mal v ten deň dostať dôchodok. Zároveň
priznal, že držal poškodenému ruky a obžalovaný 1/ poškodeného prehľadával a počas toho mu aj
zobral nejaké peniaze, avšak nevedel sa vyjadriť, akú sumu mu zobral. I obžalovaný 2/ sa ospravedlnil

na hlavnom pojednávaní poškodenému, ktorý aj jeho ospravedlnenie prijal. Obaja obžalovaní zároveň
priznali, že boli v tom čase pod vplyvom alkoholu, kde obžalovaný 1/ uviedol, že ráno popíjali víno v lese
na hríboch, kde vypili spolu cca 1 a pol litra vína. Obžalovaní sú zo spáchania predmetného skutku
usvedčovaný i výpoveďou poškodeného A. G., ako i svedka I. J., ktorí sa zhodne vyjadrili, že obžalovaný
2/ chytil odzadu poškodeného za ruky a obžalovaný 1/ ho prešacoval, ako i kamerovým záznamom

z terasy pohostinstva Ostrov v C., z ktorého vyplýva priebeh skutku, ako bol i ustálený prokurátorom
v obžalobnom návrhu. Zároveň poškodený vo svojej výpovedi priznal, že mal s obžalovaným 1/ ústnu
dohodu, že mu bude platiť za bývanie nájom vo výške 200 € a tiež priznal, že nemal zaplatené celé
nájomné, pripustil, že mohlo ísť aj o dlh vo výške, ktorú požadoval od neho obžalovaný 1/. I svedok
I. J. uviedol, že z komunikácie medzi obžalovaným 1/ a poškodeným na terase pohostinstva Ostrov

vyplynulo, že poškodený dlhoval obžalovanému 1/ sumu 250 €. Poškodený sa zároveň vo svojej
výpovedi vyjadril, že mu poškodený zobral sumu cca 70 €, pričom mal papierové peniaze a aj mince.

Súd sa však nestotožnil s právnou kvalifikáciou skutku, ako ho posúdil prokurátor v obžalobnom návrhu,
kde ho prokurátor navrhol kvalifikovať ako zločin lúpeže spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného

zákona k § 188 ods. 1, ods. 2 písm. d/ Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. e/ Trestného
zákona v spojení s § 127 ods. 3 Trestného zákona, nakoľko z vykonaného dokazovania vyplynulo, že
síce obaja obžalovaní poznali poškodeného z obce, kde všetci žili, dokonca poškodený žil istý čas pred
spáchaním skutku v spoločnej domácnosti s obžalovaným 1/, avšak v danom prípade z vykonanéhodokazovania tiež vyplynulo, že motívom spáchania skutku bolo domôcť sa svojho finančného nároku,
ktorý mal obžalovaný 1/ voči poškodenému za nezaplatené nájomné, ktoré si predtým spoločne dohodli,
čo v predmetnej veci vyjadril nielen obžalovaný 1/, avšak túto okolnosť potvrdil aj poškodený, ktorý

priznal, že obžalovanému 1/ platil mesačne za to, že mohol u neho bývať sumu vo výške 200 €, kde
zároveň priznal, že mu nie vždy zaplatil sumu v tejto výške, pričom pripustil, že mohlo ísť aj o dlh na
nájomnom vo výške, ako od neho požadoval obžalovaný 1/ (teda suma vo výške cca 270 €). Aj svedok
J. uviedol, že obžalovaný 1/ od poškodeného požadoval vrátenie dlhu.

V zmysle § 139 ods. 1 Trestného zákona chránenou osobou sa rozumie a/ dieťa, b/ tehotná žena, c/
blízka osoba, d/ odkázaná osoba, e/ osoba vyššieho veku, f/ chorá osoba, g/ osoba požívajúca ochranu
podľa medzinárodného práva, h/ verejný činiteľ alebo osoba, ktorá plní svoje povinnosti uložené na
základe zákona, i/ svedok, znalec, tlmočník alebo prekladateľ, alebo j/ zdravotnícky pracovník pri výkone
zdravotníckeho povolania smerujúceho k záchrane života alebo ochrane zdravia. V zmysle § 139 ods.
2 Trestného zákona ustanovenie odseku 1 sa nepoužije, ak trestný čin nebol spáchaný v súvislosti s

postavením, stavom alebo vekom chránenej osoby.

Z vykonaného dokazovania teda nebolo preukázané, že by ku spáchaniu predmetného skutku
kladeného obžalovaným za vinu došlo v súvislosti s vekom poškodeného, avšak ako už súd vyššie
uviedol, motívom konania obžalovaných bolo domôcť sa pohľadávky, ktorú mal obžalovaný 1/ voči

poškodenému, pričom z vykonaného dokazovania tiež vyplynulo, že obžalovaný 1/ najskôr od
poškodeného žiadal, aby mu dlžnú sumu zaplatil dobrovoľne a až po tom, čo poškodený jeho žiadosti
nevyhovel, došlo k spáchaniu daného skutku tak, že obžalovaný 2/ chytil odzadu poškodeného za ruky
a obžalovaný 1/ ho šacoval, pričom ho následne obaja spoločne zodvihli a obžalovaný 1/ prehľadal
poškodenému zadný vačok na nohaviciach a zobral mu finančnú hotovosť vo výške minimálne 70

€, pričom z vykonaného dokazovania zároveň nebolo preukázané, že by obaja obžalovaní už boli
dopredu dohodnutí na takomto postupe, akým nakoniec došlo k uspokojeniu pohľadávky obžalovaného
1/, kde z výpovede oboch obžalovaných zhodne vyplynulo, že išli do C. do pohostinstva Ostrov, nakoľko
obžalovaný 1/ mal vedomosť o tom, že sa tam pravidelne zdržuje poškodený s tým, že si ide od neho
vypýtať peniaze, ktoré mu poškodený dlžil a o tomto informoval aj obžalovaného 2/, ktorý s ním išiel.

Preto podľa názoru súdu je potrebné konanie obžalovaných 1/ a 2/ kvalifikovať ako zločin lúpeže podľa
§ 188 ods. 1 Trestného zákona v spolupáchateľstve podľa § 20 Trestného zákona, nakoľko spoločným
konaním použili násilie v úmysle sa zmocniť cudzej veci, kde peňažné prostriedky poškodeného, ktoré
mu boli vyplatené na začiatku mesiaca z banky, boli vo vzťahu k obžalovaným 1/ a 2/ cudzou vecou,
teda i keď bol preukázaný dlh poškodeného voči obžalovanému 1/, čo nepoprel vo svojej výpovedi ani

poškodený, peniaze, ktorých sa obžalovaný 1/ zmocnil, patrili poškodenému. Súd zároveň skutok upravil
na základe výsledkov vykonaného dokazovania tak, že vypustil zo skutku kvalifikačný znak uvádzaný
prokurátorom poukazujúci na poškodeného ako osobu vyššieho veku (teda jeho dátum narodenia
a slovné spojenie osoba vyššieho veku). Zároveň súd skutok tiež upravil vo výške spôsobenej škody,
kde oproti obžalobe, kde bola uvedená suma 75 € túto upravil, že išlo o sumu minimálne 70 €, čo vo

svojej výpovedi uviedol obžalovaný 1/, že poškodenému zobral sumu v tejto výške, pričom poškodený
uviedol, že to bola suma minimálne 70 €, avšak presnú sumu uviesť nevedel, preto súd skutok upravil
tak, že obžalovaný 1/ u poškodeného v zadnom vrecku nohavíc našiel sumu minimálne 70 € a tiež že
bola poškodenému spôsobená škoda minimálne 70 €. Z hľadiska zavinenia obaja obžalovaní konali
minimálne vo forme nepriameho úmyslu, nakoľko obaja vedeli, že išlo o finančné prostriedky patriace

poškodenému, ktoré mal tento vyplácané každý mesiac z banky, o ktorej skutočnosti mal obžalovaný
1/ vedomosť a túto okolnosť uviedol aj obžalovanému 2/, a teda vedeli, že môžu spôsobiť porušenie
chráneného záujmu a s takýmto následkom boli uzrozumení.

Pri uložení druhu a výmery trestu obžalovanému 1/ súd vychádzal zo všeobecných zásad ukladania

sankcií v zmysle § 33a Trestného zákona, ako aj zásad ukladania trestov uvedených v ustanovení § 34
Trestného zákona, pričom prihliadol na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku,
poľahčujúce a priťažujúce okolnosti, na osobu páchateľa, ako aj možnosti jeho nápravy, nakoľko trest
musí mať v prvom rade prevýchovný účinok. Prihliadol tiež na to, že trest má postihovať iba páchateľa,
tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby. Zároveň prihliadol

aj na zásadu, že tam, kde postačí uloženie sankcie postihujúcej páchateľa menej citeľne, nesmie byť
páchateľovi uložená sankcia, ktorá ho postihuje citeľnejšie.Uobžalovaného1/súdzistiljednupoľahčujúcuokolnosťvzmysle§36písm.l/Trestnéhozákona(priznal
sa k spáchaniu žalovaného skutku a svoj čin úprimne oľutoval), kde túto okolnosť premietol k právnej
kvalifikácii skutku, z ktorej bol súdom uznaný vinným, nakoľko obžalovaný 1/ sa ku skutku doznával a aj

sa ospravedlnil poškodenému, avšak výhrady mal voči právnej kvalifikácii, a to spáchaniu predmetného
skutku na chránenej osobe. Poľahčujúcu okolnosť v zmysle § 36 písm. n/ Trestného zákona (napomáhal
pri objasnení trestnej činnosti) mu súd v danej veci nepriznal, nakoľko u obžalovaného 1/ zároveň
mimoriadne znížil trestnú sadzbu o 1/3 postupom v zmysle § 39 ods. 5 Trestného zákona (kde
vyhlásenie o vine obžalovaný 1/ neurobil z dôvodu, že sa nestotožnil s právnou kvalifikáciou uvedenou

v obžalobnom návrhu), ktorý postup zároveň vylučuje možnosť použitia aj tejto poľahčujúcej okolnosti.
Súd zároveň u obžalovaného 1/ zistil jednu priťažujúcu okolnosť v zmysle § 37 písm. m/ Trestného
zákona (bol už za trestný čin odsúdený). Zároveň z vykonaného dokazovania vyplynulo, že obžalovaný
1/ už bol v minulosti odsúdený rozsudkom Okresného súdu Prievidza č.k. 1T/23/2007-198 zo dňa
22.03.2007, právoplatným dňa 22.03.2027, okrem iného aj za zločin vydierania podľa § 189 ods. 1,
ods. 2 písm. a/, písm. c/ Trestného zákona formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona

a toto odsúdenie mu nebolo doposiaľ zahladené, preto u obžalovaného 1/ bolo potrebné aplikovať aj
ustanovenie§38ods.3Trestnéhozákona,kdesapriopätovnomspáchanízločinuzvyšujedolnáhranica
zákonom ustanovenej trestnej sadzby o 1/3 (upravená trestná sadzba podľa tohto ustanovenia je 56
mesiacov až 96 mesiacov). Nakoľko sa obžalovaný 1/ k spáchaniu skutku doznal a vyhlásenie o vine
neurobil z dôvodu jeho nesúhlasu s právnou kvalifikáciou skutku uvedenou v obžalobe, mal súd za to,

že boli splnené podmienky na použitie ustanovenia § 39 ods. 5 Trestného zákona a obžalovanému 1/
ukladal trest odňatia slobody znížený o 1/3 pod dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby
(upravenej po predchádzajúcom postupe podľa § 38 ods. 3 Trestného zákona). Na základe toho súd
obžalovanému 1/ uložil v zmysle § 188 ods. 1 Trestného zákona, § 36 písm. l/, § 37 písm. m/, § 38
ods. 2, ods. 3 Trestného zákona, § 39 ods. 5 Trestného zákona, trest odňatia slobody vo výmere

3 roky nepodmienečne (na spodnej hranici upravenej trestnej sadzby najskôr postupom podľa § 38
ods. 3 Trestného zákona a následne podľa § 39 ods. 5 Trestného zákona), ktorý trest považoval za
primeraný s ohľadom na závažnosť spáchaného trestného činu, na jeho následok, ako aj na osobu
páchateľa, spôsob spáchania predmetného skutku a na postoj páchateľa k spáchanej trestnej činnosti,
kde podľa názoru súdu keďže obžalovaný 1/ už v minulosti bol odsúdený za zločin na nepodmienečný

trest odňatia slobody, je podľa názoru súdu na mieste ukladanie mu len nepodmienečného trestu odňatia
slobody. Súd pri ukladaní trestu zohľadnil postoj obžalovaného 1/ k spáchanej trestnej činnosti a na
okolnosť, že tento sa k spáchaniu skutku v podstate doznal, svoje konanie oľutoval, poškodenému
sa za svoje konanie ospravedlnil, ktorý jeho ospravedlnenie prijal a odpustil mu toto jeho konanie,
ktorú okolnosť považoval za významnú. Súd pri rozhodovaní o treste bral do úvahy aj skutočnosť, že

obžalovaný 1/ bol doposiaľ dvakrát súdom trestaný (v jednom prípade mu bol ukladaný súhrnný trest
a v jednom prípade mu prokurátor podmienečne zastavil trestné stíhanie, kde sa v skúšobnej dobe
osvedčil) pre rôznu trestnú činnosť, a to i nepodmienečnými trestami odňatia slobody, pričom v minulosti
už bol odsúdený aj za zločin. Prihliadol aj na priestupkovú minulosť obžalovaného, ktorý bol doposiaľ
jedenkrát postihnutý za spáchanie priestupku na úseku dopravy (jazda na bicykli pod vplyvom alkoholu).

Súd pri ukladaní trestu zohľadnil aj správu z ÚVV Ilava, v zmysle ktorej je obžalovaný 1/ hodnotený
kladne, ako bezproblémový. Súd pri ukladaní trestu prihliadol i na závery znaleckého posudku znalca
z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria, ktorý u obžalovaného 1/ konštatoval chronický
abúzus alkoholu so závislosťou od alkoholu v rozhodnom štádiu. Znalec mu zároveň odporučil uložiť
ochranné liečenie. Po zhodnotení všetkých týchto skutočností dospel súd k záveru, že takto uložený

trest v dostatočnej miere bude plniť výchovnú zložku trestu a taktiež represívnu zložku trestu, ale aj
individuálnej, či generálnej prevencie.

Súd obžalovaného 1/ na výkon trestu zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným
stupňom stráženia, nakoľko tento bol v posledných desiatich rokoch pred spáchaním predmetného

skutku vo výkone trestu odňatia slobody za úmyselný trestný čin.

Súd obžalovanému 1/ tiež v zmysle § 73 ods. 2 písm. c/ Trestného zákona uložil ochranné
protialkoholické liečenie ústavnou formou, pričom pri rozhodovaní o uložení tohto ochranného opatrenia
vychádzal najmä zo záverov znaleckého posudku z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie

psychiatria ako i z výsluchu znalca MUDr. Segedu na hlavnom pojednávaní, ktorý na záveroch
svojho znaleckého posudku č. 60/2025 zotrval v celom rozsahu, pričom znalec u obžalovaného 1/
konštatoval chronický abúzus alkoholu so závislosťou od alkoholu v rozhodnom štádiu a zároveň navrhol
obžalovanému 1/ uložiť ochranné protialkoholické liečenie ústavnou formou, nakoľko obžalovaný 1/doteraz nebol protialkoholicky liečený a podľa názoru znalca je ústavná forma liečenia u obžalovaného
1/ vhodnejšia, nakoľko tento sa nikdy neliečil, má epilepsiu a je riziko, že pri ambulantnej forme liečenia
by obžalovaný 1/ v pití pokračoval, keď ešte aj do lesa na hríby si berie fľašu vína. Podľa názoru znalca je

pri ústavnej forme liečenia lepšia prognóza. S týmto záverom znalca sa stotožnil aj súd, pričom uloženie
ochranného liečenia ústavnou formou považoval za potrebné a vhodnejšie a pri absolvovaní ústavnej
formy liečby je predpoklad, že sa môže dostaviť pozitívny výsledok, ako to konštatoval aj znalec.

Pri uložení druhu a výmery trestu obžalovanému 2/ súd vychádzal zo všeobecných zásad ukladania

sankcií v zmysle § 33a Trestného zákona, ako aj zásad ukladania trestov uvedených v ustanovení § 34
Trestného zákona, pričom prihliadol na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku,
poľahčujúce a priťažujúce okolnosti, na osobu páchateľa, ako aj možnosti jeho nápravy, nakoľko trest
musí mať v prvom rade prevýchovný účinok. Prihliadol tiež na to, že trest má postihovať iba páchateľa,
tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby. Zároveň prihliadol
aj na zásadu, že tam, kde postačí uloženie sankcie postihujúcej páchateľa menej citeľne, nesmie byť

páchateľovi uložená sankcia, ktorá ho postihuje citeľnejšie.

U obžalovaného 2/ súd zistil poľahčujúcu okolnosť v zmysle § 36 písm. l/ Trestného zákona (priznal
sa k spáchaniu žalovaného skutku a svoj čin úprimne oľutoval), kde túto okolnosť premietol k právnej
kvalifikácii skutku, z ktorej bol súdom uznaný vinným, nakoľko obžalovaný 2/ sa ku skutku doznával a aj

sa ospravedlnil poškodenému, avšak výhrady mal voči právnej kvalifikácii, a to spáchaniu predmetného
skutku na chránenej osobe. Priznal mu tiež poľahčujúcu okolnosť v zmysle § 36 písm. n/ Trestného
zákona (napomáhal pri objasnení trestnej činnosti), keďže z jeho strany k vyhláseniu o vine nedošlo
len z dôvodu nestotožnenia sa s právnou kvalifikáciou skutku uvedenou v obžalobnom návrhu. Súd
u obžalovaného 2/ nezistil žiadnu priťažujúcu okolnosť. Súd vychádzal zo základnej trestnej sadzby 3

roky až 8 rokov a obžalovanému 2/ uložil v zmysle § 188 ods. 1 Trestného zákona, § 36 písm. l/, písm.
n/ Trestného zákona, § 38 ods. 2 Trestného zákona, trest odňatia slobody na spodnej hranici trestnej
sadzby vo výmere 3 roky, výkon ktorého mu podmienečne odložil na skúšobnú dobu s probačným
dohľadom vo výmere 3 roky, nakoľko v danom prípade mal súd za to, že aj takto uložený podmienečný
trest odňatia slobody s probačným dohľadom pri uložení dostatočne dlhej skúšobnej doby a zároveň

za súčasného uloženia primeraných povinností a obmedzení na posilnenie účelu trestu, najmä jeho
výchovnej a prevenčnej zložky, keď obžalovanému 2/ uložil obmedzenie spočívajúce v zákaze požívania
alkoholických nápojov a iných návykových látok, môže u obžalovaného 2/ splniť svoj účel, ktorým je ho
najmä prevychovať, aby v budúcnosti viedol riadny život a zároveň ním je naplnená i zložka individuálnej
a generálnej prevencie, keďže i takýto trest môže dostatočne vplývať na ostatných v tom smere, aby

ich odradil od páchania trestnej činnosti a zároveň je v ňom naplnená i zložka represívna, pričom v tejto
súvislosti (z hľadiska represívnej zložky trestu) súd konštatuje, že obžalovaný 2/ prejavil v konaní pred
súdom dostatočnú pokoru, keď sa k spáchaniu skutku doznal, svoje konanie oľutoval a poškodenému
sa za svoje konanie ospravedlnil, ktorý jeho ospravedlnenie prijal a jeho konanie mu odpustil, ktorú
okolnosť súd považoval za významnú. Súd zohľadnil závažnosť obžalovaným 2/ spáchaného trestného

činu, ako aj jeho predchádzajúci život a pri rozhodovaní o treste bral do úvahy aj skutočnosť, že
obžalovaný 2/ doteraz bol trikrát súdom trestaný pre rôznu trestnú činnosť, a to peňažným trestom,
ako aj podmienečnými trestami odňatia slobody, pričom všetky odsúdenia má zahladené. Zohľadnil
tiež skutočnosť, že do súčasnosti bol dvakrát postihnutý v priestupkovom konaní za jazdu na bicykli
pod vplyvom alkoholu. Súd prihliadol i na správu o povesti obžalovaného 2/ z výkonu väzby, kde bol

hodnotený kladne ako bezproblémový. Súd prihliadol aj na závery znaleckého posudku MUDr. Segedu,
ktorý u obžalovaného 2/ konštatoval chronický abúzus alkoholu so závislosťou od alkoholu v rozhodnom
štádiu. Za týchto okolností, keď sa obžalovaný 2/ bude pravidelne podrobovať dohľadu probačného
úradníka, ktorý bude dohliadať na správanie obžalovaného 2/ a na skutočnosť, či obžalovaný 2/ dodržuje
súdom určené obmedzenie spočívajúce v zákaze požívania alkoholických nápojov a iných návykových

látok, je podľa názoru súdu dostatočne osvedčené, že účel trestu je u neho možné zabezpečiť aj
podmienečným trestom odňatia slobody.

Súd zároveň obžalovanému 2/ na posilnenie účelu výchovnej zložky trestu uložil obmedzenie v zmysle
§ 51 ods. 3 písm. b/ Trestného zákona spočívajúce v zákaze požívania alkoholických nápojov a iných

návykových látok.

Súd obžalovanému 2/ v zmysle § 73 ods. 2 písm. c/ Trestného zákona uložil i ochranné protialkoholické
liečenie ambulantnou formou, pričom pri rozhodovaní o uložení tohto ochranného opatrenia vychádzalnajmä zo záverov znaleckého posudku z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria, ako
izvýsluchuznalcaMUDr.Segedunahlavnompojednávaní,ktorýzotrvalnazáverochsvojhoznaleckého
posudku č. 61/2025 a u obžalovaného 2/ konštatoval chronický abúzus alkoholu so závislosťou od

alkoholu v rozhodnom štádiu. Podľa jeho názoru pobyt obžalovaného 2/ na slobode zo psychiatrického
hľadiska nie je nebezpečný pre spoločnosť, avšak z vlastnej vôle a vlastným zapríčinením sa obžalovaný
2/ môže dopúšťať trestnej činnosti. Znalec odporučil uložiť mu ochranné protialkoholické liečenie
ambulantnou formou. S týmto záverom sa stotožnil aj súd, pričom ani obžalovaný 2/ nemal výhrady voči
uloženiu tohto ochranného opatrenia.

Poškodený A. G. si v prípravnom konaní pôvodne uplatnil nárok na náhradu škody, avšak v konaní
pred súdom na hlavnom pojednávaní uviedol, že si už nárok na náhradu škody neuplatňuje, odcudzená
čiastka mu nechýba. Preto súd o nároku na náhradu škody poškodenému nerozhodoval.

Na základe vyššie uvedených skutočností súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto

rozhodnutia.

Poučenie:

25T/60/2025

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 (pätnásť) dní od oznámenia rozsudku
prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne.

Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa
rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku (§ 309 ods. 1

Trestného poriadku).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.