Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 15. január 2026

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: BA-2S/180/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1022201133
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 01. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimíra Slobodová, LL.M

ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2026:1022201133.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Vladimíry Slobodovej LL.M a

členov senátu JUDr. Davida Žáka a JUDr. Daniely Uhríkovej v právnej veci žalobcu: Slovanet, a.s., so
sídlom Záhradnícka 151, Bratislava, IČO: 35 954 612, zastúpeného Advokátskou kanceláriou STANĚK
VETRÁK & PARTNERI, s.r.o., so sídlom Dunajská 15, Bratislava, IČO: 36 795 038, proti žalovanému:
Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, Banská Bystrica, o preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101728017/2022 zo dňa 10.06.2022, takto

r o z h o d o l :

I. Správny súd zrušuje rozhodnutie žalovaného Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č.
101728017/2022 zo dňa 10.06.2022 a rozhodnutie Úradu pre vybrané hospodárske subjekty č.

100613303/2022 zo dňa 28.03.2022 a vec vracia orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie
konanie.

II. Žalobcovi priznáva voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Priebeh administratívneho konania

1. Úradu pre vybrané hospodárske subjekty, ako prvostupňový správny orgán svojim rozhodnutím

č. 100613303/2022 zo dňa 28.03.2022 ( ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“), podľa § 68 ods. 5
zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení neskorších predpisov (ďalej len „Daňový poriadok“) vyrubil žalobcovi rozdiel dane na DPH
v sume 18.000 eur za zdaňovacie obdobie júl 2020. Rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca nepreukázal
splnenie všetkých hmotnoprávnych podmienok pre odpočet DPH, konkrétne nepreukázal dodanie
služieb deklarovaným dodávateľom Pontas,s.r.o. na faktúre. Službu žalobcovi poskytla spoločnosť
Digitalia, s.r.o. a fakturácia ohľadom odvysielania reklamy prebiehala medzi Digitalia, s.r.o. a Dilo Group

s. r. o. Dôvodom rozhodnutia bolo i to, že žalobca nepreukázal, na základe akých podkladov boli
vyhotovené faktúry spoločnosťou Pontas,s.r.o.

2. Na odvolanie žalobcu žalovaný napadnutým rozhodnutím č. 101728017/2022 zo dňa 10.06.2022
(ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu potvrdil.

II.

Žaloba

3. Žalobca sa včas podanou správnou žalobou domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia
žalovaného a rozhodnutia Úradu pre vybrané hospodárske subjekty, ich zrušenia z dôvodov podľa § 191ods. 1 písm. c), d), f), g) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) a vrátenia
veci správcovi dane na ďalšie konanie.

4. Žalobca v správnej žalobe predovšetkým namietal nesprávne právne posúdenie veci v tom, že
nepreukázal uskutočnenie zdaniteľných plnení deklarovaným dodávateľom Pontas, s.r.o. Správca
dane ani žalovaný nikdy v administratívnom konaní nespochybnili dodanie služieb žalobcovi, správca
dane spochybnil len osobu dodávateľa ako zdaniteľnej osoby a preto žalobca podporne odkazuje na
rozhodnutia Súdneho dvora EÚ ( pr. vo veci Ferimet, sp. zn. C-281/20 zo dňa 11.11.2021). Podľa

žalobcu boli splnené všetky hmotnoprávne podmienky pre odpočet DPH v zmysle Smernice Rady EÚ č.
2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty: 1/ postavenie dodávateľa ako zdaniteľnej
osoby; 2/dodanie tovaru alebo služby dodávateľom (ktorý je zdaniteľnou osobou) a 3/ použitie tovarov
alebo služieb na účely vlastných zdaniteľných plnení daňového subjektu uplatňujúceho si právo na
odpočet DPH. Uvedenie dodávateľa na faktúre je len formálnou podmienkou, ale podľa rozhodnutí
SDEÚ hmotnoprávnou podmienkou je, aby dodávateľ bol zdaniteľnou osobou ( pr. vo veci Kemwater

ProChemie s.r.o., sp. zn. C-154/2020). Čiže ak boli splnené hmotnoprávne podmienky, bolo možné mu
odoprieť priznanie práva na odpočítanie len ak by sa preukázalo, že sa dopustil podvodu na DPH alebo
vedel alebo mal vedieť, že uvedené plnenie bolo súčasťou podvodu. Správca dane a žalovaný však
existenciu podvodu ani netvrdili. Z záverov správcu dane vyplynulo, že plnenie dodala spoločnosť Dilo
Group, s.r.o., ktorá bola platcom DPH do 18.9.2021.

5. Žalobca namieta arbitrárnosť rozhodnutia a rozpor tvrdeného skutkového stavu s obsahom
administratívneho spisu. Nesúhlasí s názorom správcu dane, že nebolo preukázané dodanie plnenia
spoločnosťou Pontas, s.r.o. Medzi ním a dodávateľom Pontas, s.r.o. bola uzavretá zmluva o reklame
a marketingu, medzi Pontas, s.r.o. a spol. Dilo Group s.r.o. zmluva o poskytovaní služieb v oblasti

reklamy. Žalobca odkazuje na obsah svedeckých výpovedí zrealizovaných v administratívnom konaní,
fotodokumentáciu o dodaných službách od spol. Digitalia, s.r.o., objednávku na poskytovanie služieb
v oblasti reklamy na ED obrazovkách medzi Digitalia s.r.o. a Dilo Group s.r.o. Žalobca tvrdí, že služby
si objednal od Pontas, s.r.o., ktorá využila subdodávateľa Dilo Group, s.r.o., ktorá spolupracovala
s spol. Digitalia, s.r.o. Poprel , že by neuniesol dôkazné bremeno vo svojich tvrdeniach o dodaní

služieb deklarovaným dodávateľom na faktúre. Nesprávnosť skutkových zistení vidí žalobca aj v tom, že
virtuálne sídlo a nedostatok kapacít spoločnosti Pontas, s.r.o. nemôžu byť dôvodom, prečo by nemalo
dôjsť k dodaniu služieb touto spoločnosťou Pontas, s.r.o. dodal služby s využitím Dilo Group, s.r.o.
prostredníctvomspol.Digitalia,s.r.o.Rozporskutkovéhostavuuvedenéhovnapadnutýchrozhodnutiach
s obsahom administratívneho spisu indikuje aj v tom, že malo dôjsť k niekoľkonásobnému navýšeniu

ceny plnenia ( z 4.597,20 eur na 108.000 eur), hoci správca dane v rámci celého daňového konania
skutočnú trhovú hodnotu obdobných plnení nikdy nezisťoval.

6. Žalobca ďalej namietal porušenie ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy pri vydaní
rozhodnutí, lebo mu správca dane znemožnil vyjadriť sa k pochybnostiam, lebo mu neurčil lehotu na

vyjadrenie a vydal protokol z daňovej kontroly. Namieta odňatie a zásah do práv žalobcu vydaním
prvostupňového rozhodnutia a nevysporiadanie sa s námietkami žalobcu v odvolaní. Žalovaný a
správca dane porušili zásadu legality daňového konania, keď žalovaný napadnuté rozhodnutia založil na
tvrdeniach, ku ktorým nedal žalobcovi možnosť sa vyjadriť, a tiež tým, že zamietol návrhy na vykonanie
dodatočného dokazovania. Porušenie zásady voľného hodnotenia dôkazov videl žalobca v tom, že

žalovanývodôvodnenírozhodnutianepostupovalvzmysle§63ods.5zákonač.563/2009Z.z.ospráve
daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej
ako „Daňový poriadok“), neuviedol, ako dospel k svojim záverom a ako sa vyporiadal s jeho námietkami.

III.

Vyjadrenie žalovaného

7. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Zotrval na správnosti
skutkových záverov a na zákonnosti oboch napadnutých rozhodnutí. K veci uviedol, že žalobou
napadnutým rozhodnutím nebolo žalobcovi za zdaňovacie obdobie júl 2020 priznané právo na

odpočítanie dane z pridanej hodnoty v sume 18 000,00 eur z dodávateľskej faktúry vystavenej
dodávateľom Pontas, s.r.o., ktorej predmetom bola prezentácia reklamných spotov na LED obrazovkách
v zmysle Zmluvy o reklame a marketingu č. A. zo dňa 01.03.2019 a Dodatku č. 2 zo dňa 01.06.2020.
Dôvodom neuznania odpočítania dane bolo, že správca dane spochybnil dodanie služby dodávateľomdeklarovaným na faktúre a žalobca nepreukázal uskutočnenie zdaniteľných plnení inou zdaniteľnou
osobou a ani deklarovanou zdaniteľnou osobou – spoločnosťou Pontas, s.r.o. Žalobca neuniesol
dôkazné bremeno vo svojich tvrdeniach, síce po spochybnení vierohodnosti, pravdivosti a úplnosti

dôkazov zo strany správcu dane prešlo na žalobcu dôkazné bremeno. Vo vyjadrení zopakoval časť
svojej argumentácie z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia. Pri rozhodovaní správca dane vychádzal
z dôkazov predložených žalobcom, získaných v rámci kontroly a vyrubovacieho konania.

8. Žalovaný poukázal na to, že v rámci daňovej kontroly bol žalobca so všetkými skutočnosťami

zistenými v priebehu daňovej kontroly oboznámený na základe oboznámenia doručeného žalobcovi dňa
26.10.2021, ale žalobca do dňa vydania protokolu z daňovej kontroly nepodal žiadne vyjadrenie týkajúce
sa zistených skutočností, okrem žiadosti zo dňa 03.11.2021 o lehotu 25 dní, v ktorej má záujem sa
vyjadriť, ale v žiadosti neuviedol žiadne skutočnosti k zisteniam správcu dane.

IV.

Replika a duplika

9. Žalobca v replike zotrval na argumentoch uvedených v správnej žalobe.

10. Žalovaný v duplike zotrval na svojich argumentoch a požadoval správnu žalobu zamietnuť.

V.
Konanie na správnom súde

11. Podľa § 3 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene

a doplnení niektorých zákonov, začal s účinnosťou od 01.06.2023 vykonávať svoju činnosť Správny
súd v Bratislave (ďalej aj „správny súd“), na ktorý prešiel od 01.06.2023 výkon súdnictva v správnej
agende z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Trnave a Krajského súdu v Nitre. V súlade
s platným a účinným rozvrhom práce správneho súdu bola vec v zmysle § 51 ods. 1 zákona č. 757/2004
Z. z. o súdoch náhodným výberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov

schválených Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky pridelená do senátu 3S správneho súdu
a vedená pod sp. zn. BA-2S/180/2022.

12. Správny súd ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa § 10, § 13 ods. 1 SSP
preskúmalnapadnutérozhodnutia,vrátanekonania,ktorépredchádzaloichvydaniuaviazanýrozsahom

a dôvodmi správnej žaloby (§ 134 ods. 1 SSP) dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. O žalobe rozhodol
správny súd na pojednávaní dňa 15.01.2026.

VI.
Relevantná právna úprava

13. Podľa § 493e SSP v aktuálnom znení, konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia
podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.

14. Podľa § 3 ods. 1 Daňového poriadku pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných

právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom
chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.

15. Podľa § 3 ods. 3 Daňového poriadku správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý
dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe

daní vyšlo najavo.

16. Podľa § 24 ods. 1 Daňového poriadku daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv
na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných
podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie

bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c) vierohodnosť,
správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.17. Podľa § 24 ods. 4 Daňového poriadku ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu
a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so
všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké

výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom
zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.

18. Podľa § 44 ods. 1 Daňového poriadku daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje
skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných zákonov.

Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu.

19. Podľa § 19 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov
(ďalej len „zákona o DPH“) daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby.

20. Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH právo odpočítať daň z tovaru alebo služby vzniká platiteľovi v deň,

keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

21. Podľa § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť,
daň z tovarov alebo služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa
odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku

z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.

22. Podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ
uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.

VII.
Právne posúdenie veci správnym súdom

23. Predmetom súdneho prieskumu bolo posúdenie zákonnosti rozhodnutia žalovaného
č. 101728017/2022 zo dňa 10.06.2022, ktorým zamietol odvolanie žalobcu a prvostupňové rozhodnutie

potvrdil.

24. V predmetnej veci správca dane vyrubil žalobcovi rozdiel na dani z pridanej hodnoty vo výške 18.000
eur za zdaňovacie júl 2020, pretože neuznal odpočítanie dane z faktúry č. 20070201 zo dňa 02.07.2020
v celkovej sume 108 000,00 eur (základ dane 90 000,00 Eur, DPH 18 000,00 eur) od dodávateľa Pontas,

s.r.o. Predmetom dodania v zmysle predmetnej dodávateľskej faktúry bola prezentácia reklamných
spotov na LED obrazovkách - júl 2020. Dovyrubenie rozdielu na DPH odôvodnil správca dane tým,
že síce nespochybnil dodanie služieb, ale na základe zistení v Protokole č. 102261956/2021 zo dňa
12.11.2021 spochybnil dodanie služieb spoločnosťou Pontas, s.r.o. Správca dane tak konštatoval, že
plnenia dodala spoločnosť Dilo Group, s.r.o. ( pr. na strane 26, druhý odsek a str. 27 prvý odsek

prvostupňového rozhodnutia), že žalobca nepreukázal vznik daňovej povinnosti u dodávateľa (Pontas,
s.r.o.) pri dodaní služby –v zmysle § 19 ods. 2 zákona o DPH, z dôvodu nepreukázania dodania plnenia
nemohlo platiteľovi (žalobcovi) vzniknúť právo na odpočítanie dane podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH.
V konaní nebolo dodanie služieb spoločnosťou Pontas, s.r.o. pre žalobcu, preto nemohol žalobcovi
vzniknúť nárok na odpočítanie dane podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH z predmetnej faktúry.

25. Vzhľadom na uvedené správny súd na začiatku uvádza, že pri preukazovaní nesplnenia
hmotnoprávnych podmienok správca dane nespochybnil existenciu a dodanie služby. Správcom
dane bolo spochybnené, že zdaniteľný obchod bol uskutočnený dodávateľom uvedeným na faktúre,
pretože deklarovaný dodávateľ nepreukázal nadobudnutie služieb od subdodávateľa. Z vykonaného

dokazovania vyplýva, že pán B. vo svojej svedeckej výpovedi zo dňa 18.02.2021 tvrdil, že spoločnosť
Pontas,s.r.o. vyrobila a dodala reklamu, ale v písomnej reakcii na výzvu č. 100281448/2021 uviedol, že
spoločnosť Pontas,s.r.o. len sprostredkovala reklamu. Svedok C. B. mladší do zápisnice uviedol, že v
kontrolovanom zdaňovacom období júl 2020 bol konateľom spoločnosti Dilo Group s. r. o. a poberateľom
konečných výhod jeho otec C. B. starší. Svedok k priebehu obchodov spoločnosti Dilo Group s. r. o. so

spoločnosťou Digitalia, s.r.o. uviedol, že Dilo Group s. r. o. spolupracovala so spoločnosťou Digitalia,
s.r.o. aj na inej zákazke, nie len na zákazke pre platiteľa Slovanet, a.s. Svedok C. D. do zápisnice dňa
06.05.2021 uviedol, že bol v posudzovanom zdaňovacom období konateľom Digitalia, s.r.o. a potvrdil
dlhodobú spoluprácu so spoločnosťou Dilo Group s. r. o. Svedok, pán C. D. predložil doklady súvisiaces odvysielaním reklamy daňového subjektu Slovanet, a.s. na LED obrazovkách, kde objednávateľom
bola spoločnosť Dilo Group s. r. o., nikdy nepočul o spoločnosti Pontas,s.r.o. Z administratívneho spisu
vyplýva, že medzi spoločnosťami Pontas,s.r.o. a Dilo Group s. r. o. neexistuje žiadna fakturácia. Konateľ

spoločnosti Digitalia, s.r.o., pán C. D., uviedol, že spoločnosť Digitalia, s.r.o. so spoločnosťou Dilo Group
s. r. o. spolupracovala už dlhšie, ale spoločnosť Pontas,s.r.o. nepozná.

26. V zmysle aktuálnej judikatúry Súdneho dvora EÚ nie je možné odmietnuť odpočítanie dane len
z dôvodu, že daňový subjekt nevie preukázať, že tovar dodal ním deklarovaný dodávateľ, prípadne

ho zabezpečil prostredníctvom subdodávateľských subjektov, k čomu však vedú závery správcu dane.
Správny súd týmto dáva do pozornosti, že Súdny dvor EÚ v rozhodnutí vo veci C-610/19 Vikingo
uviedol,žehmotno-právnepodmienky,ktorýmpodliehaprávonaodpočítanie,súsplnenélenvtedy,aksa
reálne uskutočnilo dodanie tovaru alebo poskytnutie služieb, na ktoré sa vzťahuje faktúra. Z uvedeného
rovnako vyplýva, že vznik daňovej povinnosti sa viaže k dodaniu tovaru alebo služby, ale bez toho, aby
dodávateľ bol bližšie konkretizovaný. Podľa Súdneho dvora EÚ skutočnosť, že dotknutý tovar vo veci

samej nedodala osoba, ktorá vyhotovila faktúru, ani jej subdodávateľ nepostačuje na vyvodenie záveru,
že k predmetnému dodaniu tovaru nedošlo, ani na to, aby mohlo byť odopreté právo na odpočítanie.
Z rozhodnutia teda nevyplýva, že hmotno-právnou podmienkou na uplatnenie práva na odpočet dane
je to, že tovar alebo služby musia byť dodané dodávateľom uvedeným na faktúrach a uvedenému
dodávateľovi vznikla aj daňová povinnosť. Z rozhodnutia vyplýva, že hmotno-právnou podmienkou pre

uplatnenie nároku na odpočítanie dane je to, že daňový subjekt disponuje materiálnou existenciou
plnenia, na ktoré sa vzťahuje faktúra a predloží doklady a dôkazy, že v danom prípade službu na základe
ktorej vzniklo právo na odpočítanie dane použil pre potreby svojich vlastných zdaniteľných transakcií.
Právo na odpočítanie dane možno zamietnuť len vtedy, ak by porušenie formálnych požiadaviek viedlo k
nemožnosti predložiť jasný dôkaz o tom, že hmotno-právne podmienky boli splnené alebo sa preukáže,

že toto právo sa uplatňuje podvodne alebo zneužívajúcim spôsobom. Podľa uznesenia Súdneho dvora
EÚ vo veci C-610/19 Vikingo: „Smernica Rady 2006/112/ ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme
dane z pridanej hodnoty v spojení so zásadami daňovej neutrality, efektivity a proporcionality sa má
vykladať v to zmysle, že bráni vnútroštátnej praxi, na základe ktorej daňový orgán zamietne zdaniteľnej
osobe právo na odpočítanie dane z pridanej hodnoty zaplatenej za nadobudnutie tovaru, ktorý jej

bol dodaný, z dôvodu, že faktúry týkajúce sa týchto nákupov nemožno považovať za hodnoverné,
pretožepoprvéosoba,ktorávyhotovilafaktúru,uvedenýtovarnemohlazdôvodunedostatkupotrebných
materiálnych a ľudských zdrojov vyrobiť ani dodať, čiže tento tovar bol v skutočnosti nadobudnutý od inej
osoby, ktorej totožnosť nebola určená, po druhé neboli dodržané vnútroštátne právne predpisy v oblasti
účtovníctva, po tretie dodávateľský reťazec, ktorý viedol k uvedeným nákupom, nebol ekonomicky

opodstatnený a po štvrté v prípade niektorých predchádzajúcich transakcií, ktoré boli súčasťou tohto
dodávateľského reťazca, sa vyskytli nezrovnalosti. Takéto zamietnutie je možné len vtedy, ak je právne
dostatočným spôsobom preukázané, že sa zdaniteľná osoba aktívne podieľala na daňovom podvode
alebo vedela, alebo mala vedieť, že sú uvedené transakcie súčasťou daňového podvodu, ktorého sa
dopustila osoba, ktorá vyhotovila faktúru alebo akýkoľvek iný subjekt vystupujúci na predchádzajúcom

stupni uvedeného dodávateľského reťazca, čo prináleží overiť vnútroštátnemu súdu.“

27. Aplikujúc závery rozhodnutia ESD Vikingo Fővállalkozó, skutočnosť, že dotknuté služby, v danom
prípade realizácia prezentácia reklamných spotov na LED obrazovkách - júl 2020, nevykonala ani
nedodala právnická osoba, ktorá vyhotovila faktúru, ani jej subdodávateľ, tak nepostačuje na vyvodenie

záveru, že k predmetnému dodaniu nedošlo, ani na to, aby mohlo byť žalobcovi odopreté právo na
odpočítanie DPH, keďže táto skutočnosť môže byť dôsledkom tak podvodného zatajovania dodávateľov,
ako aj jednoduchého využitia subdodávateľov.

28. S poukazom na uvedenú judikatúru ESD, aj Najvyšší správny súd SR v rozhodnutí sp. zn.

3Sžfk/15/2020 zo dňa 30. júna 2022, súc si vedomý, že v tejto súvislosti dochádza k judikatúrnemu
posunu vo vzťahu k posudzovaniu okolností nepreukázania dodania služieb deklarovaným dodávateľom
v prípadoch, ak správca dane oprávnene spochybní ich vykonanie subdodávateľmi deklarovaného
dodávateľa, konštatoval „nesprávne právne posúdenie ohľadom nenaplnenia hmotnoprávnych
podmienok odpočítania dane v prípade, ak záver správcu dane a žalovaného o nesplnení

hmotnoprávnych podmienok na odpočítanie dane stojí len na spochybnení subdodávateľských
spoločností deklarovaného dodávateľa žalobcu - kontrolovaného daňového subjektu napríklad na
základe toho, že títo dodávatelia nemali žiadnych zamestnancov, nemali personálne vybavenie,
materiálno-technické prostriedky na realizáciu prác a teda nedisponovali nevyhnutnými prostriedkamina zabezpečenie fakturovaného plnenia. Najvyšší správny súd SR v tejto súvislosti zdôraznil, že
zodpovednou inštanciou, ktorá je oprávnená podávať záväzný výklad práva Európskej únie, je Súdny
dvor EÚ, ktorý svoj výklad uviedol v rozhodnutí C-610/19 Vikingo Fővállalkozó, podľa ktorého v prípade

spochybnených subdodávateľov v kontexte danej veci je možné nepriznať odpočítanie dane v prípade,
ak by bola preukázaná účasť alebo aspoň vedomosť daňového subjektu - žalobcu na podvodnom
konaní niektorého zo subjektov zapojených do obchodného reťazca, čo ak správca dane ani žalovaný
nepreukázali a týmto smerom neviedli úvahy pri rozhodovaní o vyrubení rozdielu dane, má za následok
nezákonnosť ich rozhodnutí“.

29. Správny súd s odkazom na vyššie uvedené dáva do pozornosti, že odpočítanie dane môže
byť v zmysle judikatórnych záverov Súdneho dvora Európskej únie, ako aj Najvyššieho správneho
súdu Slovenskej republiky obmedzené v prípadoch, ak zdaniteľná osoba (i) nepreukáže splnenie
hmotnoprávnych podmienok na odpočítanie dane, (ii) došlo k daňovému podvodu alebo (iii)
došlo k zneužitiu práva (napr. rozsudky Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn.

3Sžfk/15/2020 zo dňa 30.06.2022, sp. zn. 2Sžfk/49/2020 zo dňa 26.10.2022). Následne aj pri
dôkaznom bremene je v daňovom konaní potrebné rozlišovať medzi dvoma zásadnými situáciami,
a to (i) preukazovaním splnenia materiálnych podmienok odpočtu DPH a (ii) preukazovaním daňového
podvodu alebo zneužitia práva ako dôvodu na neuznanie uplatneného odpočtu. Pri preukazovaní
splnenia materiálnych podmienok odpočtu DPH primárne leží dôkazné bremeno na daňovom subjekte

a pri preukazovaní daňového podvodu alebo zneužitia práva na správcovi dane. Pri preukazovaní
zapojenia do podvodného reťazca sa v zásade vychádza z premisy, že hmotnoprávne podmienky
odpočtu DPH sú splnené.

30. Správny súd poukazuje na skutočnosť, že nárok na odpočítanie dane vzniká príjemcovi plnenia za

predpokladu kumulatívneho splnenia hmotnoprávnych podmienok na odpočítanie dane vyplývajúcich z
čl. 168 písm. a) smernice Rady 2006/112/ES zo dňa 28.11.2006 o spoločnom systéme dane z pridanej
hodnoty v platnom znení (Ú. v. EÚ L 347, 2006, s. 1) a jej transpozície do právneho poriadku Slovenskej
republiky. Hmotnoprávnymi podmienkami na odpočítanie dane sú: (i) poskytovateľom plnenia je iná
osoba registrovaná pre daň (t. j. status dodávateľa), (ii) predmetné plnenie fakticky existuje a nejde o

fiktívne plnenie (t. j. materiálna existencia plnenia), (iii) prijaté plnenie je príjemcom (žalobcom) použité
v rámci jeho ekonomickej činnosti. Formálne podmienky priznania práva na odpočet zodpovedajú
najmä náležitostiam faktúry (čl. 178 písm. a) Smernice, rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie
vo veci Senatex GmbH, C-518/14 zo dňa 15.09.2016, bod 29; vo veci E. F. G., C-610/19 zo dňa
03.09.2020,bod43;voveciKemwaterProChemies.r.o.,C-154/20zodňa09.12.2021,bod24).Zatiaľčo

medzi materiálne podmienky patrí postavenie (status) dodávateľa tovaru ako zdaniteľnej osoby, identita
dodávateľa, resp. jeho správne uvedenie na faktúre patrí medzi podmienky formálne (rozhodnutia
Súdneho dvora Európskej únie vo veci Kemwater ProChemie s. r. o., C-154/20 zo dňa 09.12.2021, bod
25; vo veci Ferimet SL, C-281/20 zo dňa 11.11.2021, body 26, 27).

31. S ohľadom na uvedenú judikatúru ESD a rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn.
3Sžfk/15/2020 zo dňa 30. júna 2022 neostávalo správnemu súdu iné ako napadnuté rozhodnutie spolu s
rozhodnutím správcu dane zrušiť podľa § 191 ods. 1 písm. c), ods. 3 SSP a vec vrátiť správcovi dane na
ďalšie konanie.

32. Podľa § 191 ods. 6 SSP právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je
orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný. Ak orgán verejnej správy v ďalšom konaní nepostupoval
v súlade s právnym názorom správneho súdu a správny súd opätovne zrušil rozhodnutie orgánu verejnej
správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy z tých istých dôvodov, môže správny súd i bez návrhu v
zrušujúcom rozsudku uložiť orgánu verejnej správy pokutu.

33. Žalovaný bude pri svojom ďalšom konaní a rozhodovaní vo veci viazaný právnym názorom
vysloveným v tomto rozsudku a s poukazom odôvodnenie tohto rozsudku bude najmä musieť zvážiť, či
je na základe zisteného skutkového stavu možné udržať záver o nesplnení podmienok na odpočítanie
dane zo strany žalobcu. Žalovaný bude musieť ustáliť, či daňový subjekt jednoznačne spĺňa hmotno-

právne podmienky na priznanie odpočtu dane z pridanej hodnoty a v prípade ak spĺňa, jednoznačne
preukázať jeho účasť alebo vedomosť o daňovom podvode.34. O práve na náhradu trov konania rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP tak, že úspešnému
žalobcovi priznal voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, o ktorej
výške rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením podľa § 175

ods. 2 SSP.

35. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť do 30 dní od jeho doručenia, na Správny súd v
Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia

len v rozsahu vykonanej opravy.

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého
rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich
skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva

(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len
do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449
ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého

sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa
nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za
neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa;
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej
pomoci.