Rozsudok · Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam · Rozhodnutie

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: RK-3C/13/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5923200417
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 02. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Krajčiová

ECLI: ECLI:SK:OSLM:2024:5923200417.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

2 RK-3C/13/2023

Okresný súd Liptovský Mikuláš sudkyňou JUDr. Renátou Krajčiovou v spore žalobcov: v 1.rade A. B.,
nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. B. XXX/XX, D., v 2.rade E. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. A. G.
XXX, v 3.rade H. I., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom I. XXX/XX, J., v 4.rade F. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom C. B. XXX/XX, D., t.č. bytom XX J. B., B., Oxox, OX 18 1TH, Spojené kráľovstvo, všetci žalobcovia
zast. Advokátska kancelária SLAMKA & Partners s.r.o., so sídlom Radlinského 1735/29, 026 01 Dolný
Kubín, IČO: 50120000, proti žalovanému: Mesto Ružomberok, A. Hlinku 1098/1, 034 01 Ružomberok,

IČO: 00315737, zast. A. K. F. C., advokátkou, AK Riadok 1962/7, 034 01 Ružomberok, IČO: 53468911,
o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, takto

r o z h o d o l :

2 RK-3C/13/2023

I. Súd u r č u j e , že výlučným vlastníkom v podiele 1/1 pozemku parcela EKN č. 2027/599, druh
orná pôda o výmere 1066 m2, vedenej katastrálnym odborom Okresného úradu Ružomberok na liste
vlastníctva č. XXXXX pre okres Ružomberok, obec D., katastrálne územie D., j e žalobkyňa v 1.rade.

II. Súd žalobu žalobcov v 2., 3. a 4. rade z a m i e t a .

III. Vo vzťahu medzi žalobkyňou v 1.rade a žalovaným súd p r i z n á v a nárok na náhradu trov
konania žalobkyni v 1.rade v rozsahu 100%. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti tohto rozsudku rozhodnutím vydaným súdnym úradníkom.

IV. Vo vzťahu medzi žalovaným a žalobcami v 2., 3. a 4.rade súd p r i z n á v a nárok na náhradu trov

konania žalovanému v rozsahu 100%, ktoré s ú mu p o v i n n í žalobcovia v 2., 3. a 4.rade zaplatiť
spoločne a nerozdielne. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
tohto rozsudku rozhodnutím vydaným súdnym úradníkom.

o d ô v o d n e n i e :

21 RK-3C/13/2023

1. Žalobkyňa v 1.rade sa prostredníctvom svojho právneho zástupcu žalobou doručenou tunajšiemu
súdu dňa 10.03.2023 domáhala, aby súd určil, že výlučným vlastníkom v podiele 1/1 pozemku parc. č.

2027/599, orná pôda s výmerou 1066 m2 vedenej katastrálnym odborom Okresného úradu Ružomberok
na LV č. XXXXX, okres: D., obec: Ružomberok, kat. územie: D. je žalobkyňa v 1.rade A. B., a to na
základe dedičského konania 3D/47/2010, Dnot 170/2010 z 22.03.2012 po jej nebohom manželovi L.
B., nar. XX.XX.XXXX, ktorý zomrel XX.XX.XXXX. Svoju žalobu odôvodnila tým, že žalobkyňa v 1.radeako aktívne vecne legitimovaná na podanie žaloby odvodzuje svoje procesné postavenie z dedičského
konania 3D/47/2010 po jej nebohom manželovi L. B., ktorí zomrel XX.XX.XXXX a ktorý bol posledný
výlučným vlastníkom v podiele 1/1-iny pozemku parcela EKN č. 2027/99 o výmere 3297 m2, roľa, okres,

obec a kat. územie.: Ružomberok, z ktorej sa odčlenila súčasná parcela EKN č. 2027/599 o výmere
1066 m2, orná pôda, okres, obec a kat. územie: D., evidovaný na LV č. XXXXX. Túto skutočnosť
zároveň potvrdil aj katastrálny odbor Okresného úradu Ružomberok vo svojej odpovedi na prešetrenie
č. K1 610/2022 z 31.10.2022. Podľa výpisu z komasačného hárku č. 0522 boli prvými a pôvodnými
vlastníkmi pozemku A. B. a manželka M. B., D. N.. Po uvedených prvých a pôvodných vlastníkov dedili

pozemok ich deti E. B. a po neb. synovi H. B. jeho deti L. B. (manžel žalobkyne) a O. D., D. B..
V oboch prípadoch došlo k dedičskej dohode a pozemok v celosti prededil L. B.. Podľa čiastočného
informatívneho výpisu z lista vlastníctva č. XXXXX, na ktorom je pozemok zapísaný, už ale vlastníkom
nie je žalobkyňa a ani nik z vyššie uvedených osôb, ale žalovaný, pritom podľa vyššie predložených
dôkazov by vlastníkom mala byť žalobkyňa. Zároveň pri titule nadobudnutia tohto pozemku žalovaným
nie je uvedený žiadny titul, čo je v zmysle § 8 ods. 2 zákona č. 162/1995 Z. z. katastrálny zákon v znení

neskorších predpisov neúplné, lebo má katastrálny operát obsahovať tento údaj a tento údaj má byť
verejnosti dostupný. Ide o neúplné informácie. Podľa názoru žalobkyne v 1.rade tento údaj tam nie je aj
z dôvodu, že nie je jasné akým titulom mal žalovaný nadobudnúť sporný pozemok. Po dlhom dopytovaní
a šetrení a tak, ako vyplýva aj z odpovede katastra, mal žalovaný nadobudnúť vlastnícke právo na
základe ROEPu, konkrétne rozhodnutia o zápise diela č. 1RE 9-2008/00110-2012-13P, zapísaný v

katastrinehnuteľností08.04.2013,atobezpredloženiaakýchkoľvekdôkazov,oktoréžalobkyňav1.rade
žiadala nielen katastrálny odbor OÚ Ružomberok, ale aj pozemkový a lesný odbor OÚ Ružomberok,
ako aj samotného žalovaného. Vzhľadom na uvedené, že žalovaný tvrdením, že získal vlastnícke právo
k pozemku na základe ROEPu bez toho, aby nijako žalobkyni dôveryhodne potvrdil či preukázal a
zrejme ani v rámci konania ROEPu túto skutočnosť, nie je dostatočné a teda ani zákonné. Zároveň

žalovaný vedomý si v čase ROEPu, že nie je vlastníkom, mal podať námietku a ohradiť sa voči takémuto
nadobudnutiu vlastníckeho práva k pozemku. Žalovaný tak očividne, keďže je evidovaný v súčasnosti
ako vlastník pozemku nekonal a to ani v dobrej viere. V rámci procesnej obrany žalovaného a jeho
možnej argumentácie nadobudnutia vlastníckeho práva vydržaním žalobkyňa v 1.rade ďalej uviedla, že
žalovaný bol zapísaný na základe ROEPu ako vlastník až 08.04.2013, t.j. vydržacia 10 ročná lehota ešte

neuplynula. Pozemok žalovaný nemohol vydržať, lebo nebol splnený základný zákonný predpoklad, a to
dobromyselnosť. Teda keby žalovaný objektívne skúmal a zisťoval skutkový a právny stav na príslušnom
katastri, dospel by aj na základe dedičstiev, ktoré boli datované skôr než prebehol ROEP, k záveru, že
žalovaný nemohol byť vlastníkom pozemku, lebo prebiehali dedičstvá na pozemok tak, ako sú vyššie
popísané a preukázané. V prípade argumentácie žalovaného, že pred výstavbou sídliska Baničné, t.j. v

80-tychrokoch20.storočia,došlosvlastníkmipozemkov,atedaajvtomčasesvlastníkompredmetného
pozemku (M. B.), k stretnutiu a aj uzatvoreniu kúpnej zmluvy žiadali po žalovanom, aby predložil nielen
kúpnu zmluvu, ktorej predmetom je odplatný prevod pozemku na žalovaného, resp. jeho právneho
predchodcu, ale aj aby predložil dôkaz o tom, že bola kúpna cena uhradená riadne a včas. V prípade,
ak žalovaný nepreukáže súdu nielen uzatvorenie kúpnej zmluvy, ale aj riadne vyplatenie kúpnej ceny

uvedenej v riadne uzatvorenej kúpnej zmluve, považujú nadobudnutie pozemku na základe ROEPu,
a to vyššie uvedenom rozhodnutí a na základe neúplných podkladov za nedôvodné a nezákonné. K
zavkladovaniu vlastníckeho práva k pozemku na žalovaného a teda aj zapísania titulu nadobudnutia v
zmyslekatastrálnehozákona,nedošloznasledovnýchdôvodov:zostranyžalovanéhozistil,žepozemok
k výstavbe stavby (paneláka) a priľahlých častí k stavbe nepotrebuje, vychádzajúc zo súčasného stavu

a porovnania geometrického plánu č. 243-252-059-85 zo 07.05.1985 a teda na základe toho, aj keď
možno bola podpísaná kúpna zmluva, nedošlo zo strany žalovaného (jeho právneho predchodcu) k
vyplateniu kúpnej ceny a tým pádom ani k zavkladovaniu kúpnej zmluvy. Vzhľadom na odpovede
od žalovaného, ako aj odpovedí z rôznych archívom žalovanému sa žalobkyňa v 1.rade domnievala,
že kúpna zmluva neexistuje a bola v tom čase zlikvidovaná, pretože buď nedošlo k dohode a/alebo

žalovaný upustil od ďalších rokovaní a to z vyššie uvedeného dôvodu. Zo strany žalobkyne, resp. jej
právnej predchodkyne ako vlastníčky pozemku v danom čase k zavkladovaniu vlastníckeho práva k
pozemkunažalovanéhoatedaajzapísaniatitulunadobudnutiavzmyslekatastrálnehozákona,nedošlo,
pretože nedošlo k podpísaniu kúpnej zmluvy alebo nedošlo k dohode na výške kúpnej ceny alebo
nedošlo k uhradeniu kúpnej ceny tak, ako bolo dohodnuté v kúpnej zmluve. Vzhľadom na uvedené,

ale najmä na to, že pozemok bol stále predmetom dedenia tak po prvých pôvodných vlastníkoch
uvedených na komasačnom hárku (A. a M. B.) cez E. B. a L. B. až na Žalobkyňu, sme presvedčení,
že žalovaný je uvedený v katastri ako vlastník pozemku nesprávne a nezákonne a to omylom ROEPu
a tiež svojím nekonaním - nepriznaním sa, že nemal a nemá vlastnícke práv k pozemku. Z vyššiepopísaného skutkového stavu je zrejmé, že žalobkyňa má naliehavý právny záujem na tom, aby súd
určil, že je vlastníčkou pozemku. Nakoľko súčasný zápis v katastri nehnuteľností je v rozpore s právnym
stavom, keďže v dôsledku neoprávneného zapísania vlastníckeho práva žalovaného nie je zapísaná

žalobkyňa a/alebo jej manžel L. B. ako posledný známy výlučný vlastník pozemku v podiele 1/1-
iny. Potreba rozhodnutia súdu o určenie vlastníckeho pravá je daná z dôvodu, že bez rozhodnutia
súdu katastrálny odbor Okresného úradu Ružomberok nezapíše žalobkyňu ako vlastníka pozemku do
katastra nehnuteľností a naďalej bude evidovať ako vlastníka žalovaného, čo potvrdil katastrálny odbor
Okresného úradu Ružomberok aj v odpovedi katastra. Z uvedeného vyplýva, že podanie žaloby o

určenie vlastníckeho práva bolo jediným procesným prostriedkom, ktorým sa môže žalobkyňa domáhať
ochrany svojho vlastníckeho pravá a bez toho, aby súd určil, kto je vlastníkom pozemku, je právo
žalobkyne ohrozené a jej právne postavenie neisté, pretože kataster nemá v tomto skutkovom stave
oprávnenie zmeniť vlastníka a táto právomoc prislúcha jedine súdu.

2. Podaním doručeným súdu dňa 12.04.2024 označeným ako návrh na zmenu žaloby a doplnenie

účastníkov do konania na strane žalobcov žalobkyňa poukázala na to, že na základe osvedčenia
o dedičstve 3D/47/2010, Dnot 170/2010 z 22.3.2012, právoplatné 22.03.2012 po nebohom otcovi L.
B., ktorý zomrel XX.XX.XXXX a ktorý bol posledným výlučným vlastníkom v podiele 1/1-iny pozemku
komasačnej parcely EKN č. 2027/99 o výmere 3297 m2, roľa, okres, obec a kat. územie: D., evidovanej
na komasačnom hárku č. 0522 a to na základe geometrického plánu č. 243-252-059-85, ktorý slúžil

na majetkoprávne vysporiadanie sídliska C., overený dňa 30.05.1985, sa odčlenila súčasná parcela
EKN č. 2027/599 o výmere 1066 m2, orná pôda, okres, obec a kat. územie: D., evidovaná na LV
č. XXXXX. Odčlenenie pozemku od pôvodnej komasačnej parcely EKN č. 2027/99 o výmere 3297
m2, roľa, okres, obec a kat. územie: D., evidovanej na komasačnom hárku č. 0522 potvrdil druhýkrát
katastrálny odbor Okresného úradu Ružomberok aj v odpovedi na prešetrenie z 31.10.2022. V odpovedi

zpozemkovéholesnéhoodboruOkresnéhoúraduRužomberokzo07.11.2022sauvádza,žepozemkový
a lesný odbor OÚ Ružomberok ako spracovateľ podkladov k ROEPu č. 1RE 9-2008/00110-2012-13P,
nedisponuje žiadnymi dokumentmi preukazujúcimi prevod vlastníctva na žalovaného. Čiže tvrdenia
žalovaného v odpovedi na žiadosť o súčinnosť a uvedené v odpovedi katastra žalobcom na prešetrenie
z 31.10.2022, že žalovaný „ ...preukázal všetky listiny preukazujúceho jeho vlastníctvo. ...“ sú nepravdivé

a zavádzajúce. Na základe ustálenej súdnej praxe (iura novit curia) a z dôvodu opatrnosti žalobkyňa
navrhla súdu, aby súhlasil so zmenou už podanej žaloby o určenie vlastníctva, doručenej súdu
10.03.2023 a to s rozšírením sporovej strany žalobcu o žalobca v 2.rade E. B., žalobkyňu v 3.rade H. I.
a žalobkyňu v 4.rade F. B.. Žalobcovia v 2. až 4. rade ako pravdepodobne aktívne vecne legitimovaní na
podanie žaloby odvodzujú svoje postavenie na základe dedičského konania 3D/47/2010, právoplatne

ukončené 22.03.2012. Tiež žalobkyňa navrhla súdu, aby súhlasil so zmenou žalobného petitu žaloby
a navrhla, aby súd určil, že výlučným vlastníkom v podiele 1/1 pozemku parc. EKN č. 2027/599,
orná pôda s výmerou 1066 m2 vedenej katastrálnym odborom Okresného úradu Ružomberok na
LV č. XXXXX, okres: D., obec: Ružomberok, kat. územie: D., ktorý vznikol odčlenením od pôvodnej
komasačnejparcelyEKNč.2027/99,roľaovýmere3297m2,evidovanejnakomasačnomhárkuč.0522,

a to na základe geometrického plánu č. 243-252-059-85, ktorý slúžil na majetkoprávne vysporiadanie
sídliska Baničné, overený dňa 30.05.1985 je žalobkyňa v 1.rade A. B., a to na základe osvedčenia o
dedičstve 3D/47/2010, Dnot 170/2010 z 22.03.2012, právoplatné 22.03.2012, po jej nebohom manželovi
L. B., nar. XX.XX.XXXX, ktorý zomrel XX.XX.XXXX, v ktorom sa žalobcovia v 2. až 4. rade zriekli
bezodplatne svojich podielov okrem iného na pôvodnej komasačnej parcely EKN č. 2027/99, roľa o

výmere 3297 m2, evidovanej na komasačnom hárku č. 0522 v prospech žalobkyne v 1.rade A. B..

3. Okresný súd Liptovský Mikuláš uznesením č.k. RK-3C/13/2023-91 zo dňa17.10.2023 pripustil, aby
do konania na stranu žalobcu pristúpili: E. B., D. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX F. A. XXX, ktorý
bude v konaní vystupovať ako žalobca v 2. rade, H. I., D. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. XXX, XXX XX

J., ktorá bude v konaní vystupovať ako žalobca v 3. rade, F. B., D. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom XX J. B.,
B., P., OX 18 1TH, Spojené kráľovstvo, ktorá bude v konaní vystupovať ako žalobca v 4. rade. O návrhu
na zmenu žaloby súd nerozhodoval s poukazom na ust. § 141 CSP. Naviac podľa názoru súdu ani nešlo
o zmenu žaloby vzhľadom na obsah podania žalobcov, kde nedošlo vo svojej podstate k zmene petitu
žaloby oproti pôvodnej žalobe.

4. Vyjadrenie žalovaného k žalobe. Žalovaný vlastnícke právo žalobcov popiera, a to najmä z
nasledovných dôvodov: právny predchodca žalovaného vo vzťahu k pozemku uzavrel kúpnu zmluvu
s právnou predchodkyňou žalobcov, p. M. B., D. N., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XX, D. vrámci výkupu pozemkov pod výstavbu sídliska Baničné, pričom výkup bol realizovaný prostredníctvom
spoločnosti STAVOINVESTA Banská Bystrica Inžiniersko - projektová organizácia, pobočný závod v
Martine, stredisko Liptovský Mikuláš. Spoločnosť H. vyzvala dňa 27.11.1975 Mestský národný výbor

Ružomberok, odbor výstavby, aby predvolali vtedajších vlastníkov pozemkov potrebných v súvislosti
s výstavbou sídliska Baničné, pričom medzi vlastníkmi je uvedená aj p. M. B.. Zo zachovanej
korešpondenciejeďalejzrejmé,žedňa12.01.1976STAVOINVESTAzasielalavyhotovenékúpnezmluvy
na podpis p. M. B. a následne dňa 19.01.1976 zasielal Okresný národný výbor Liptovský Mikuláš
už podpísané kúpne zmluvy STAVOINVESTU, pričom k tomuto dňu bola určená aj výška náhrady

za odpredané nehnuteľnosti, a to na sumu vo výške 4.078 Kčs. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že
kúpna zmluva na pozemok bola uzavretá a existovala v čase výstavby sídliska Baničné. Takisto je
preukázané, že bola riešená aj otázka vyplatenia kúpnej ceny – náhrady za odpredané nehnuteľnosti.
S poukazom na vyššie uvedené považuje žalovaný tvrdenia žalobcov, že nedošlo k podpísaniu kúpnej
zmluvyalebonedošlokdohodenavýškekúpnejcenyalebonedošlokuhradeniukúpnejcenyzaúčelové,
špekulatívneaničímnepreukázané.Doloženédôkazynaopakpreukazujú,žekúpnazmluvanapozemok

existovala a bola podpísaná. Vo vzťahu k tvrdeniu žalobcov, že nedošlo k úhrade kúpnej ceny, ako
to bolo dohodnuté v kúpnej zmluve, žalovaný uviedol, že pokiaľ došlo k riadnemu uzavretiu kúpnej
zmluvy, samotné neuhradenie kúpnej ceny, ak by aj k tomu došlo, čo poprel, by nemalo bez ďalšieho
žiadny vplyv na nadobudnutie vlastníckeho práva k pozemku zo strany kupujúceho. Neuhradenie kúpnej
ceny riadne a včas v zmysle kúpnej zmluvy by síce mohlo byť dôvodom na odstúpenie od zmluvy zo

strany predávajúceho, avšak žiadne odstúpenie od zmluvy, ani iný úkon s obdobným účinkom zo strany
predávajúceho neboli žalobcami preukázané. Žalobcovia v žalobe uvádzajú, že k prevodu vlastníckeho
práva k predmetnému pozemku údajne nemalo dôjsť z dôvodu, že pozemok nebol pri výstavbe bytovky
potrebný. Aj toto tvrdenie žalobcov považuje žalovaný za špekulatívne a ničím nepodložené. Na časti
predmetného pozemku sa nachádza cestná komunikácia, okrem toho je nepochybné, že základy

bytovky postavenej na susednej parcele zasahujú aj do predmetného pozemku a výstavba bytoviek sa
dotknutej ulici sa nemohla zaobísť bez využitia predmetného pozemku. Z ustanovení § 1 ods. 1 a §
6 ods. 1 zákona č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom
je zrejmé, že Okresný úrad Ružomberok, pozemkový a lesný odbor vychádzal pri zostavovaní registra
obnovenej evidencie pozemkov v katastrálnom území D. z podkladov vymedzených v zákone č.

180/1995 Z. z. Zákon č. 180/1995 Z. z. pritom neukladal Okresnému úradu povinnosť všetky predložené
dokumenty archivovať. Tvrdenie žalobcov, že zápis vlastníckeho práva žalovaného k predmetnému
pozemku sa mal uskutočniť bez predloženia akýchkoľvek dôkazov, preto žalovaný považuje za účelové,
špekulatívne a ničím nepreukázané. Okolnosť, že by Okresný úrad Ružomberok, pozemkový a lesný
odbor neevidoval kópie všetkých podkladov použitých v rámci konania o obnove evidencie niektorých

pozemkov a právnych vzťahov k nim žiadnym spôsobom nepreukazuje, že by takéto podklady v
čase konania neexistovali alebo neboli predložené. Zároveň konanie o obnove evidencie niektorých
pozemkov a právnych vzťahov k nim sa začína dňom vyvesenia oznámenia správneho orgánu o jeho
začatí na vhodnom mieste v obci, pričom toto oznámenie bolo vyvesené až do schválenia registra. V
oznámení správny orgán vyzval oprávnené osoby, aby v lehote určenej v oznámení poskytli údaje o

pozemkoch v ich užívaní a o právnych vzťahoch k nim, ktoré sú im známe z doterajšieho vyporiadania
právnych vzťahov k týmto pozemkom podľa osobitných predpisov. Správny orgán takisto v zmysle
zákona č. 180/1995 Z. z. návrh registra obnovenej evidencie pozemkov počas 30 dňoch uverejnil na
verejné nahliadnutie, a to aj spolu s poučením o možnosti podať námietky. Žalobcovia a ich právni
predchodcovia teda mohli a mali vedieť o tom, že konanie o obnove evidencie niektorých pozemkov

a právnych vzťahov k nim v katastrálnom území D. prebiehalo a mohli vo vzťahu k predmetnému
pozemku podať námietky, čo však neurobili. Z toho je možné vyvodzovať, že si boli vedomí toho, že
nie sú vlastníkmi predmetného pozemku. Zároveň neuvedenie titulu nadobudnutia na liste vlastníctva
vo vzťahu k predmetnému pozemku žiadnym spôsobom nepreukazuje, že by v súvislosti s konaním o
obnove evidencie niektorých pozemkov a právnych vzťahov k nim mali byť vo vzťahu k predmetnému

pozemku akékoľvek nejasnosti alebo že by neboli splnené podmienky pre nadobudnutie vlastníckeho
práva zo strany žalovaného. Za evidenciu titulu nadobudnutia na liste vlastníctva nenesie žalovaný
žiadnu zodpovednosť a ani to nie je v jeho zákonných kompetenciách. Pokiaľ by nedošlo k nadobudnutiu
vlastníckeho práva žalovaného k pozemku z iných dôvodov, v prípade žalovaného sú splnené aj všetky
podmienky pre nadobudnutie vlastníckeho práva žalovaného vydržaním s poukazom na § 134 ods.

1 a ods. 3 Občianskeho zákonníka. Podmienkami pre nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním
sú spôsobilý predmet vydržania, spôsobilý subjekt vydržania, splnenie zákonnej vydržacej doby a
oprávnená držba. V tomto prípade splnenie prvých dvoch uvedených podmienok nie je sporné. Vo
vzťahu k splneniu podmienky týkajúcej sa vydržacej doby nie je zrejmé, prečo žalobcovia považujúza začiatok plynutia vydržacej doby práve deň 08.04.2013. Je nepochybné, že žalovaný, resp. jeho
právny predchodca mal predmetný pozemok v držbe najneskôr v roku 1976, kedy prebehol predaj
predmetného pozemku a prebiehali prípravy a práce súvisiace s výstavbou sídliska Baničné. Od obdobia

výstavby sídliska Baničné mal právny predchodca žalovaného a následne aj žalovaný predmetný
pozemok v nepretržitej držbe, a to až do súčasnosti. Cez predmetný pozemok prechádza cesta,
ktorá je zaradená do pasportu miestnych ciest žalovaného. Žalovaný na nej vykonáva letnú a zimnú
údržbu. Na predmetnom pozemku sa nachádza aj miestna zeleň, ktorá je zaradená do pasportu zelene
žalovaného a žalovaný na nej vykonáva kosenie. Pokiaľ sa žalobcovia a ich právni predchodcovia

považovali za vlastníkov predmetného pozemku aj v období po r. 1976, nie je zrejmé, prečo sa o
predmetný pozemok žiadnym spôsobom nezaujímali, nezabezpečovali jeho údržbu vrátane kosenia,
ani neuhrádzali daň z nehnuteľnosti. Správanie žalobcov naopak jednoznačne nasvedčuje tomu, že
si boli vedomí toho, že nie sú vlastníkmi predmetného pozemku. Na základe vyššie uvedeného má
žalovaný za to, že predmetný pozemok bol v držbe žalovaného, resp. jeho právnych predchodcov
najneskôr od r. 1976. Súčasná právna úprava vydržania bola zavedená zákonom č. 509/1991 Zb.

účinnýmod01.01.1992.Zprechodnéhoustanovenia§876ods.6Občianskehozákonníkavnadväznosti
na prijatú prax a judikatúru vyplýva, že do vydržacej doby možno započítať aj dobu držby uskutočňovanú
pred 01.01.1992, a to aj vtedy, ak ide o vydržanie veci, ktorá nemohla byť predmetom vydržania pred
týmto dňom v zmysle § 135a ods. 3 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.12.1991, alebo
išlo o osobu nespôsobilú vydržať vlastnícke právo - právnická osoba. Pri zohľadnení držby právnym

predchodcom by teda vydržanie nastalo po nadobudnutí účinnosti súčasnej právnej úpravy vydržania,
a to ešte pred zápisom vlastníckeho práva žalovaného na základe ROEP-u dňa 08.04.2013. Uvedené
potvrdzuje aj uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp.zn. 7MCdo 7/2012. Vo vzťahu k splneniu podmienky
dobromyseľnosti žalovaného žalovaný uviedol, že vstúpil do práv a povinností svojho právneho
predchodcu vo vzťahu k predmetnému pozemku na základe zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí.

Žalovaný nemal žiadny právne relevantný dôvod spochybňovať vlastnícke právo Slovenskej republiky
ako právneho nástupcu Československej republiky vo vzťahu k predmetnému pozemku. Vzhľadom
na rozsah delimitovaného majetku a rozsah pozemkov a spoluvlastníckych podielov patriacich do
vlastníctva žalovaného nie je možné od žalovaného rozumne očakávať, že bude uskutočňovať podrobný
audit celej genézy vlastníckych a iných práv k majetku, ktorý nadobudol do vlastníctva, ani že bude

evidovať každý dokument, ktorý s nadobudnutím vlastníckeho práva súvisí, a to aj so značným časovým
odstupom. Žalovaný, ako aj jeho právny predchodca vynakladali za uplynuté desaťročia v súhrne
značné finančné prostriedky na údržbu predmetného pozemku, čo by žalovaný ani nebol oprávnený
robiť, keby predmetný pozemok nebol v jeho vlastníctve. Ak by žalovaný disponoval informáciou, z
ktorej by vyplývalo, že nie je vlastníkom predmetného pozemku, čo sa nikdy nestalo, v súlade so

zásadami hospodárenia, ktoré sa na neho vzťahujú, by určite údržbu pozemku vo vlastníctve inej osoby
nevykonával. Na základe uvedeného žalovaný navrhol, aby súd žalobu žalobcov v celom rozsahu ako
nedôvodnú zamietol.

5. Replika žalobcov v 1. – 4. rade. Z vyjadrenia žalovaného vyplýva, že všetky skutočnosti uvedené

v žalobe, okrem uzatvorenia kúpnej zmluvy v januári 1976, ktorej predmetom bol odplatný prevod k
nehnuteľnosti, pozemku parc. registra „E“, parc. č.: 2027/599 o výmere 1066 m2 , druh pozemku:
orná pôda evidovaného Okresným úradom Ružomberok, katastrálnym odborom na LV. č. 17033
pre okres Ružomberok, obec D., katastrálne územie D. (ďalej ako „pozemok“), samozrejme v tom
čase kedy hypoteticky malo dôjsť k jej uzatvoreniu, vo väčšej výmere (ďalej len „zmluva“); zistenie

výmery, resp. ustálenie aká časť z pozemku mala byť predmetom „údajne“ existujúcej zmluvy a
odovzdania, resp. vyplatenia týchto peňazí Terézií, sú nesporné, nakoľko ich žalovaný nerozporuje.
Z predložených dôkazov žalovaným nevyplýva to, čo tvrdí a teda to, že právny predchodca žalobcu
M. B., nar. XX.XX.XXXX s predchodcom žalovaného uzatvorili zmluvu, ktorej predmetom bol odplatný
prevod pozemku. Predložené dôkazy žalovaným len preukazujú to, že žalovaný začal koncom roka

1975 rokovania s vtedajšími vlastníkmi pozemkov nachádzajúcimi sa v súčasnosti v časti Baničné
za účelom odkupu týchto pozemkov pre výstavbu sídliska Baničné tým, že ich pozval na spoločné
stretnutie konajúce sa 10.12.1975, nepredložil však listinu zúčastnených a teda nie je jasné, či sa tam
M. aj dostavila, čo však nie je pre spor také relevantné; poveril spoločnosť STAVOINVESTA okrem
iného aj vypracovaním kúpnych zmlúv, ktorá tieto zmluvy poslala na podpis žalovanej, nie M. ako

predchodcovi žalobcu. Toto preukazujú práve dôkazy predložené žalovanou k vyjadreniu. V dôkaze
žalovaného – list spoločnosti STAVOINVESTA z 12.01.1976 sa okrem iného uvádza, že: „...si ponechajte
k platobnému poukazu.“. Žalovaný nepredložil dôkaz, ktorým by, aj keby bola podpísaná zmluva a
teda existovala, čo žalobcovia popierajú, preukázal úhradu sumy 4.078 Kčs Terézii. Čiže ak by sažalovanému podarilo preukázať uzatvorenie zmluvy medzi žalovaným a Teréziou, je nevyhnutné, aby
aj preukázal vyplatenie dohodnutej kúpnej ceny M. a aj skutočnosť, že za akú časť pozemku alebo
či za celý pozemok, bola táto suma vyplatená. K tvrdeniu žalovaného o irelevantnosti neuhradení

kúpnej ceny poukazujú žalobcovia na fakt, že sám žalovaný si odpovedal, prečo práve nezdokladovanie
kúpnej ceny je podstatné a to naozaj za podmienky, že by zmluva existovala. V žalobe naznačili
iba dôvody, prečo neexistuje zmluva, a to nebol záujem o pozemok, pretože nebol nevyhnutný na
výstavbu sídliska Baničné v tom čase, lebo ani v súčasnosti nezasahuje bytový dom na pozemok, ide
len o časť parkoviska pred bytovým domom a/alebo Terézia nesúhlasila s kúpnou cenou stanovenou

predchodcom žalovaného ako kupujúcim, bez ohľadu na to, či to bolo spomínaných 4.078 Kčs alebo
viac alebo menej. Zmluva na pozemok nebola podpísaná M. a o dôvodoch nechcú uvažovať, nakoľko
nežije ani M., ale ani jej potomkovia, ktorí by túto vec možno zodpovedali. V ďalšom dôkaze žalovanej
– list Okresného národného výboru Liptovský Mikuláš adresovaný spoločnosti STAVOINVESTA zo
dňa 16.01.1976, doručený spoločnosti STAVOINVESTA 21.01.1976, čo potvrdzuje práve ďalší dôkaz
žalovaného – doručenka, na ktorej nie je uvedená M., ale práve predchodca žalovaného a spoločnosť

STAVOINVESTA. To, že doručenka je k listu predchodcu žalovaného zo 16.01.2023, potvrdzuje
aj číslo na doručenke uvedené „Výst.191/76-Li“, ktoré je práve zhodné s číslom listu predchodcu
žalovanéhopredloženéhožalovaným.Vyššieuvedenédôkazypreukazujúlento,žemedzipredchodcom
žalovaného a spoločnosťou STAVOINVESTA prebehla komunikácia a možné podpísanie kúpnych zmlúv
predchodcom žalovaného a že tento ich následne zaslal spoločnosti STAVOINVESTA. V predložených

dôkazochžalovanýmabsentujeakákoľvekkomunikáciamedzipredchodcomžalovanéhoaM.,alenajmä
skutočnosť, že M. boli podpísané zmluvy spoločnosťou STAVOINVESTA aj skutočne zaslané, resp.
že tieto zmluvy M. zaslala späť či už predchodcovi žalovaného alebo spoločnosti STAVOINVESTA.
Všetky dôkazy žalovaného preukazujú len skutočnosť, že v danej veci predchodca žalovaného konal so
spoločnosťou STAVOINVESTA, pretože všetky dôkazy sú adresované medzi predchodcom žalovaného

a spoločnosťou STAVOINVESTA a nie M.. Ak by sa aj stotožnili s tvrdením žalovaného, že vo vyššie
uvedenej komunikácii medzi predchodcom žalovaného a spoločnosťou STAVOINVESTA boli zmluvy
podpísané s M., čo popierajú a tvrdia, že išlo len o zmluvy predložené na podpis predchodcovi
žalovaného, prečo neboli riadne zavkladované v katastri nehnuteľností ako ostatné, prečo nie je
zachovaná žiadna zmluva na žiadnej inštitúcii, a to ani u samotného žalovaného a prečo bol uzatvorený

nájom na pozemok na roky 1992 až 1994/5 medzi žalovaným a E. B., dcérou M., čo potvrdzuje
písomná komunikácia medzi týmito osobami uvedená nižšie. Je logické a evidentné, že ak by existovala
zmluva tak ako existujú iné, na základe ktorých ROEP zapísal oprávnene žalovaného ako vlastníka
na pozemkoch susediacich so sporným pozemkom, tak by existovala aj táto zmluva. Je zaujímavé, že
práve táto zmluva sa nenachádza v katastri nehnuteľností, ale ani na pozemkovom a lesnom odbore OÚ

Ružomberok, z ktorých podkladov mala komisia ROEPu vychádzať. A nielen to, ale že sa nezachovala
zmluva ani v archívoch žalovaného či iných inštitúciách, čo preukazujú negatívne odpovede všetkých
inštitúcií požiadaných o informáciu či kópiu listiny, tak žalobcom ako aj žalovaným – odpovede zo
štátnehoarchívu,archívuMVSRainých.Tvrdeniaazáveryžalovanéhouvedenévovyjadreníatýkajúce
sa existencie zmluvy, ako aj dohody o kúpnej cene považujú žalobcovia za nesprávne až špekulatívne,

pretože predložením vyčíslenia náhrady za pozemok, ak je tomu tak, nemožno považovať za dohodu
na kúpnej cene a nebodaj tvrdiť, že to predstavuje aj splatenie kúpnej ceny. Tvrdenie žalovaného, čiže
opak uvedeného, je nesprávny a nelogicky. Zároveň opierať argumentáciu a preukazovať existenciu
zmluvy na pozemok na základe poštových zásielok, resp. nejakej komunikácie adresovanej výlučne
predchodcovi žalovaného, z ktorej je jasné, že sa podpisujú zmluvy, ktoré sa budú zasielať M. na

podpis, tiež za nesprávne a nelogické. Zároveň preukázanie zmluvy na pozemok považujú žalobcovia za
kľúčové aj z dôvodu ustálenia výmery pozemku, ktorá mala byť prevedená na predchodcu žalovaného,
ale aj na ustálenie kúpnej ceny za danú výmeru. Čiže nielen preukázanie kúpnej ceny a jej úhrady, čo je
zo v rámci dokazovania povinné pre unesenie dôkazného bremena, ale je dôležité aj pre ustálenie, za
akú výmeru pozemku bolo vyčíslenie náhrady predchodcom žalovaného vyčíslené. Z tohto vyčíslenia to

tiež nie je evidentné a na základe nižšie uvedeného je evidentné, že nešlo o vyčíslenie za celý pozemok
v tom období o výmere 3297 m2. Práve najmä na základe tých ustanovení, na ktoré sa žalovaný
odvoláva vo vyjadrení, došlo k ich porušeniu, pretože dôkladným zistením z katastrálneho operátu
tak, ako to zisťovala notárka, ako súdna komisárka, naposledy pri dedičstve po L. B., a teda dávno
po roku 1976, ako údajne malo dôjsť k prevodu pozemku na žalovaného, bolo zistené, že vlastnícke

právo k pozemku bolo vedené do 2010 na L. B. a predtým na jeho predchodcov M. a starého otca
A. B.. Žalobcovia poukázali na fakt, že pozemok sa aj po roku 1976, kedy sa mal stať vlastníctvom
predchodcu žalovaného na základe údajne existujúcej, no nepredloženej, resp. nezachovanej zmluvy),
bol predmetom dedičských konaní ich pôvodných vlastníkov, a to v roku 1997 A. B. (osvedčenie odedičstve č. D 108/97-13, Dnot 92/97 z 12.11.1997) a v roku 1996 Terézii (osvedčenie o dedičstve č.
D 1334/965, D/not 319/95 z 17.09.1996), kde pozemok bol zaradený do dedičstva na základe údajov
aktuálnych a platných v tom čase, teda komasačného hárku č. 0522. To znamená, že ešte ani v roku

1996 a ani 1997, t.j. 20 rokov od údajného uzatvorenia zmluvy s M., bol pozemok predmetom dedičstva
podľa údajov vedených v katastri nehnuteľnosti a nebola nikde ani zmienka o možnej zmluve medzi
predchodcom žalovaného a M.. Žalovaný, resp. jeho predchodcovia, nepostupovali v súlade s vtedy
platnými zákonmi, v prípade ak by žalobcovia súhlasili s existenciou zmluvy, čo popierajú, ale ani
nepostupovali v súlade zásady „vigilantibus iura scripta sunt" t. j. „práva patria len bdelým" (pozorným,

ostražitým, opatrným, starostlivým), teda tým, ktorí sa aktívne zaujímajú o ochranu a výkon svojich práv.
Podľa názoru žalobcov práve tým, že sa nikde nezachovala zmluva na pozemok, a to nielenže ani u
žalovaného, ale ani v katastrálnom operáte, potvrdzuje fakt, že daná zmluva neexistovala a neexistuje,
čo potvrdzuje aj komunikácia žalovaného s E. B. v roku 1995 o uzatvorení nájomných zmlúv. Tvrdenie
žalovaného o povinnosti evidovania či vyhotovovania kópií pri spracovaní údajov pre ROEP považujú
žalobcovia za zavádzajúce, lebo toto nikdy netvrdili. Čo sa týka tvrdenia, že žalobcovia, resp. ich

predchodcovia, sa nijak nebránili v rámci ROEPu, predchodcovia ROEPu sa domáhali usporiadania
vlastníckych práv k pozemku ešte dávno pred ROEPom keď písali žalovanému viaceré listy, príkladmo
list E. B., dcéry A. B. a M., z 05.06.1995, ktorým odpovedala žalovanému na list z 31.05.1995, ktorým jej
žalovaný zaslal nájomné zmluvy na pozemok, lebo týmto listom vytkla žalovanému, že zaslané nájomné
zmluvy neobsahujú aj pozemok par. č. 2605/1 (v tom čase 06/1995) o výmere 698 m2, ktorý tvoril časť

sporného pozemku a ktorý žalovaný užíval. Na preukázanie, že sporný pozemok o výmere 3297 m2
(uvádzaný na komasačnom hárku č. 0522) bol rozdelený na viacero parciel, preukázali žalobcovia listom
Identifikácia parciel č. 604-3-417-93 z 15.11.1993, kde v tomto čase bola jednou z parciel sporného
pozemku (2027/99) aj parcela č. 2605/1 avšak o výmere 1284 m2. V tejto identifikácii parciel poukázali
na fakt, že už v tomto období - dávno pred ROEPom, bol žalovaný na nich uvádzaný ako vlastník pritom

listom žalovaného z 18.11.1993, čiže po vyše cca. 17,5 rokoch odkedy malo dôjsť k údajnému uzavretiu
zmluvy na pozemok 01/1976, sám žalovaný žiada po E. B., predchodkyni žalobcu, konkrétne manžela
žalobkyne v 1. rade, ktorý ju zastupoval na základe splnomocnenia z 29.05.1991, preukázanie dokladov
o vlastníctve k pozemku parc. č. 2027/99, na čo sa pýta vlastník na preukázanie svojho vlastníctva; žiada
žalovaný uzatvoriť nájomnú zmluvu s E. B. na pozemok, ktorý mal byť údajne už od roku 1976 v jeho

vlastníctve, a to na základe neexitujúcej zmluvy. Už samotné konanie žalovaného v roku 1993, a teda
jehožiadosťouozaslaniedokladovovlastníctve,jevcelomkontextejehovyjadrenianelogické,nanajvýš
otázne, prečo žalovaný žiada doklad o vlastníctve k pozemku, keď už od roku 1976 na základe údajne
uzatvorenej zmluvy má byť vlastníkom pozemku on sám. A aj keby nebola zmluva zavkladovaná, však
mal a mohol žalovaný vedieť, že sa uzatvárala údajná zmluva na pozemok, na ktorý žiada uzatvorenie

nájomnej zmluvy. Ďalej k listu E. B. z 05.06.1995 poukázali žalobcovia na fakt, že vypovedala nájomnú/
é zmluvu/y k 31.12.1995, ktorých predmetom mal byť aj nájom pozemkov, vrátane už spomínaného
pozemku parc. č. 2605/1, ktorý bol súčasťou sporného pozemku o výmere v tom čase 3297 m2. Otázne
je, ako mohol žalovaný uzatvoriť nájomnú zmluvu na pozemok alebo jeho časť na roky 1992 až 1994/5
s E. B., ak mal byť jeho vlastníkom na základe zmluvy z 1976. Na čo si prenajme žalovaný vlastný

pozemok, ak by bola pravda, že uzavrel v roku 1976 s Teréziou zmluvu na pozemok, čo popierajú a
preto sa aj obrátili na súd so žalobou. Vzhľadom na uvedené je evidentné, že ani sám žalovaný v roku
1993 nevedel, že mal byť vlastníkom pozemku, čo potvrdzuje fakt, že zmluva na prevod pozemku z roku
1976 v roku 1993 stále neexistovala, a teda potvrdzuje aj tvrdenia žalobcov o komunikácii a zasielaní
si zmluvy na podpisovanie medzi predchodcom žalovaného a spoločnosťou STAVOINVESTA. Zároveň

je otázne, z akých podkladov - informácii žalovaného a dokladov od neho vychádzal ROEP, keď v 1995
sám žalovaný bol nájomcom v rokoch 1992 až 1995 pozemku, buď celého alebo časti nie je podstatné,
a keď bol nájomcom, prečo v identifikácii parciel vystupoval ako vlastník. Vyjadrenie žalovaného v
spojení s týmito dôkazmi nasvedčuje tomu, že ak žalovaný poskytol súčinnosť v rámci ROEPu, tak
jeho informácie o jeho vlastníctve vychádzali z nesprávnych údajov a teda boli klamlivé, čo potvrdzuje,

že ROEP bol len zavŕšením klamlivého prevodu pozemku na žalovaného. Žalobcovia tiež predložili aj
ďalšie dôkazy, že v roku 2010 bol vlastníkom pozemkov v 1/1 manžel žalobkyne v 1. rade, L. B., po
ktorom práve dedili žalobcovia, konkrétne žalobkyňa v 1. rade (osvedčenie o dedičstve č. 3D/47/2010,
Dnot 170/2010 z 22.3.2012). Vzhľadom na vyššie uvedené je evidentné, že žalovaný pri objektívne
zistenom stave zistil, že nebol vlastníkom pozemku, s odkazom na list žalovaného z 18.11.1993 a list

E. B. z 05.06.1995. Zároveň je evidentné, že ani v tomto období sa sám žalovaný nepovažoval za
držiteľa pozemku s prihliadnutím na uzatvorenú/é nájomnú/é zmluvu/y na roky 1992 až 1994/5, a to
ani domnelého. Odhliadnuc od toho, že žalovaný v roku 1993 vedel, že pozemok patrí M. spolu s v
tom čase neb. manželom A. B., čo potvrdzuje list žalovaného z 18.11.1993, je otázka o oprávnenostidržby zodpovedaná a tým pádom aj skutočnosť, že žalovaný vedel o tom, že nejde o pozemok nikomu
nepatriaci resp. opustený. Na základe uvedeného potom skúmať ďalšie podmienky vydržania považujú
žalobcovia za irelevantné a to aj z dôvodu, že skúmanie týchto podmienok, ako aj ich vyhodnotenie je

nutné posudzovať striktne, nakoľko by išlo o originárny dôvod nadobudnutia vlastníckeho práva.

6. Duplika žalovaného. Právny predchodca žalovaného vo vzťahu k pozemku tvoriacemu parcelu
registra „E“, parc. č. 2027/599 pre k. ú. D. uzavrel kúpnu zmluvu s právnou predchodkyňou žalobcov
p. M. B. v rámci výkupu pozemkov pod výstavbu sídliska Baničné, pričom výkup bol realizovaný

prostredníctvom spoločnosti STAVOINVESTA Banská Bystrica Inžiniersko – projektová organizácia,
pobočný závod v Martine, stredisko Liptovský Mikuláš. Aj z korešpondencie týkajúcej sa uvedeného
výkupu pozemkov je zrejmé a preukázané, že kúpna zmluva na žalovaný pozemok v čase výstavby
sídliska Baničné exitovala. Takisto je preukázané, že okrem predloženia kúpnej zmluvy predávajúcej,
p. M. B. bola riešená aj otázka vyplatenia kúpnej ceny – náhrady za odpredané nehnuteľnosti. Vyjadril
nesúhlas s tvrdením žalobcov, že na preukázanie uzavretia kúpnej zmluvy by malo byť nevyhnutné

preukázanie vyplatenia kúpnej ceny. Okolnosť, či došlo alebo nedošlo k vyplateniu kúpnej ceny, nemá
vplyv na platnosť kúpnej zmluvy. Samotné neuhradenie kúpnej ceny, ak by aj k tomu došlo, čo žalovaný
popiera, by nemalo bez ďalšieho žiadny vplyv na nadobudnutie vlastníckeho práva k pozemku zo strany
kupujúceho. Pokiaľ sa vyhotovenie kúpnej zmluvy nezachovalo, nebolo to chybou žalovaného. Žalovaný
logicky poukazuje na skutočnosti, z ktorých jednoznačne vyplýva, že kúpna zmluva existovala. Okresný

úrad Ružomberok, pozemkový a lesný odbor musel v zmysle právnej úpravy pri zostavovaní registra
obnovenej evidencie pozemkov v katastrálnom území D. vychádzať z podkladov vymedzených v zákone
č. 180/1995 Z.z., ktorý Okresnému úradu neukladal povinnosť všetky predložené dokumenty archivovať.
Zo strany žalobcov nebolo preukázané žiadne pochybenie zo strany Okresného úradu. Okolnosť, že
Okresný úrad Ružomberok, pozemkový a lesný odbor neevidoval kópie všetkých podkladov použitých v

rámci konania o obnove evidencie niektorých pozemkov a právnych vzťahov k nim, žiadnym spôsobom
nepreukazuje, že by takéto podklady v čase konania neexistovali alebo neboli predložené. Skutočnosť,
že Okresný úrad v rámci prípravy ROEP všetky listinné doklady neuchovával a nevyhotovoval fotokópie,
a to nie výlučne v prípade žalovanej parcely, ale aj vo vzťahu k iným pozemkom, potvrdzuje aj odpoveď
Okresného úradu na žiadosť o informáciu zo dňa 06.11.2023, v ktorej Okresný úrad prostredníctvom

hlavného radcu, p. L. D. Q. uvádza, že: „Pripúšťame, že nie zo všetkých listinných dokladov, ktoré boli
predložené komisii boli vyhotovené fotokópie. Zástupca za správny orgán, ktorý bol v čase spracovania
registra v komisii už nepracuje na správnom orgáne. Register bol zverejnený v zmysle § 7 ods. 1 zákona
a správny orgán si vyhotovil kópie pri riešení námietok podaných v zmysle § 7 ods. 2 zákona.“ Z citovanej
odpovede vyplýva, že pokiaľ by sa žalobcovia, resp. ich právni predchodcovia o proces obnovovania

evidencie pozemkov zaujímali a za predpokladu, že si už v čase ROEP nárokovali vlastnícke právo k
žalovanej parcele, a vzniesli by námietku, Okresný úrad by sa námietkou zaoberal a v tejto súvislosti by
boli fotokópie predložených dokumentov vyhotovené. Ak sa teda žalobcovia odvolávajú na povinnosť
žalovaného postupovať v zmysle zásady „vigilantibus iura scripta sunt“, nie je zrejmé, prečo podľa
tejto zásady aj sami nepostupovali. Pokiaľ sa žalobcovia a ich právni predchodcovia považovali za

vlastníkov žalovanej parcely aj v období po r. 1976, nie je zrejmé, prečo sa o predmetný pozemok
žiadnym spôsobom nezaujímali, nezabezpečovali jeho údržbu vrátane kosenia, ani neuhrádzali daň z
nehnuteľnosti. Správanie žalobcov po r. 1976 naopak jednoznačne nasvedčuje tomu, že si boli vedomí
toho, že nie sú vlastníkmi predmetného pozemku. Žalovaný, ako aj jeho právny predchodca vynakladali
za uplynuté desaťročia v súhrne značné finančné prostriedky na údržbu predmetného pozemku, čo by

žalovaný ani nebol oprávnený robiť, keby predmetný pozemok nebol v jeho vlastníctve. Ak by žalovaný
disponoval informáciou, z ktorej by vyplývalo, že nie je vlastníkom predmetného pozemku, čo sa nikdy
nestalo, v súlade so zásadami hospodárenia, ktoré sa na neho vzťahujú, by určite údržbu pozemku
vo vlastníctve inej osoby nevykonával. Žalobcovia argumentujú tým, že žalovaná parcela mala byť
predmetom dedičských konaní po A. B. (D 108/97-13, Dnot 92/97) a M. B. (D 1334/965, D/not 319/95).

Notár však v dedičskom konaní vychádza z podkladov predložených účastníkmi konania. V prípade
predloženia komasačného hárku alebo iných dokumentov, z ktorých vyplývalo, že poručitelia mohli
byť v minulosti vlastníkmi určitých nehnuteľností, notár neuskutočňoval podrobnú analýzu existencie
vlastníckeho práva ani genézu práv k predmetným pozemkom od vydania komasačného hárku, do
uskutočnenia dedičského konania. Z výpisov z listov vlastníctva č. XXXXX O. XXXX pre k. ú. D. zo dňa

17.10.2010, ktoré žalobca predložil nevyplýva, že by bol p. L. B. vlastníkom žalovanej parcely. Tvrdenie
žalobcu, že vlastnícke právo k pozemku bolo do r. 20210 vedené na p. L. B., teda nie je pravdivé. Okrem
toho je na výpisoch z listu vlastníctva č. XXXXX O. XXXX pre k.ú. D. vo vzťahu k nejakej neuvedenej,
bližšie nešpecifikovanej majetkovej podstate evidované vlastnícke právo p. L. B. v spoluvlastníckompodiele 1/2, nie 1/1 ako uvádzajú žalobcovia. Žalobcovia vo svojom vyjadrení uvádzajú, že žalovaný
mal údajne uzavrieť nájomnú zmluvu na žalovaný pozemok alebo jeho časť na roky 1992 – 1994/5
s p. E. B., čo by podľa žalobcov malo vyplývať z nimi predloženej korešpondencie medzi p. E. B. a

žalovaným.Žiadnetakétoskutočnostivšakzpriloženejkorešpondencienevyplývajúažalobcoviaúdajný
nájomný vzťah týkajúci sa žalovanej parcely a/alebo p. E. B. žiadnym spôsobom nepreukázali. Z listu
žalovaného adresovaného p. E. B. zo dňa 31.05.1995 vyplýva iba to, že žalovaný p. E. B. zasielal
na podpis 4 exempláre nájomnej zmluvy, z listu však nevyplýva, akých konkrétnych pozemkov sa mal
tento nájom týkať. Znenie navrhovanej nájomnej zmluvy žalobcovia nedoložili a preto je tvrdenie, že

malo ísť o nájom práve žalovanej parcely alebo jej časti čisto účelové a špekulatívne. Rodina žalobcov
vlastnila/vlastní v k. ú. D. viaceré pozemky, ktoré mohli byť predmetom nájmu v období rokov 1993 -
1995. Z listu p. E. B. žalovanému zo dňa 05.06.1995 vyplýva iba skutočnosť, že p. E. B. mala záujem
uzavrieť so žalovaným nájomnú zmluvu na parcelu č. 2605/1 o výmere 698 m2, avšak z tohto listu,
ani z iných podkladov alebo vyjadrení predložených žalobcami nevyplýva, že by parcela č. 2605/1 o
výmere 698 m2 bola časťou v súčasnosti existujúcej žalovanej parcely a už vôbec z tohto listu ani z

iných podkladov alebo vyjadrení predložených žalobcami nevyplýva, že by o nájom parcely č. 2605/1 o
výmere 698 m2 prejavoval záujme žalovaný. Konštrukcia, že žalovaný údajne vedel, že nie je vlastník
žalovanej parcely z dôvodu, že p. E. B. mu v r. 1995 ponúkala uzavretie nájomnej zmluvy vo vzťahu k
parcele2605/1ovýmere698m2,jeúčelovášpekulácia,ktoránebolaničímpreukázanáajeajnelogická.
Z listu žalovaného p. E. B. zo dňa 18.11.1993 takisto nevyplýva, že by si žalovaný myslel, že nie je

vlastníkom žalovanej parcely. Z predmetného listu vyplýva, že p. E. B. zaslala žalovanému informáciu,
že je vlastníkom parcely č. 2027/99. Je pochopiteľné, že ak sa na žalovaného ako mesto obráti občan,
ktorý si robí vlastnícke nároky na majetok mesta, žalovaný na takýto podnet reagoval a žiadal, aby p.
E. B. svoje vlastnícke právo preukázala, čo sa evidentne nikdy nestalo. V súvislosti s korešpondenciou
predloženou žalobcom vykonal žalovaný lustráciu archívnych dokumentov, pričom žalovaný neeviduje

žiadnu nájomnú zmluvu vo vzťahu k žalovanému pozemku alebo jeho časti, ani vo vzťahu k parcele č.
2027/99. Neexistuje žiadny dokument, z ktorého by vyplývalo, že by žalovaný či už v roku 1993 alebo v
roku 1995 nevedel o svojom vlastníckom práve k žalovanej parcele a/alebo z ktorého by vyplývalo, že
by si žalovaný prenajal žalovanú parcelu alebo jej časť alebo že by žalovaný mal záujem o prenajatie
žalovanej parcely alebo jej časti. Pokiaľ by nedošlo k nadobudnutiu vlastníckeho práva žalovaného

k žalovanej parcele z iných dôvodov, sú v prípade žalovaného splnené aj všetky podmienky pre
nadobudnutie vlastníckeho práva žalovaného vydržaním. Žalobcovia vo svojom vyjadrení spochybňujú
dobromyseľnosť žalovaného, avšak odvolávajú sa na korešpondenciu medzi žalovaným a p. E. B.
z rokov 1993 a 1995, pričom nepreukázali žiaden súvis predmetnej korešpondencie so žalovanou
parcelou. Korešpondencia označená žalobcom navyše nemôže mať žiadny vplyv na dobromyseľnosť

žalovaného aj z dôvodu, že sa uskutočnila v čase, kedy už vydržacia doba uplynula. Právny predchodca
žalovaného mal žalovanú parcelu v držbe najneskôr v roku 1976, kedy prebehol predaj predmetného
pozemku a prebiehali prípravy a práce súvisiace s výstavbou sídliska Baničné. Súčasná právna úprava
vydržania bola zavedená zákonom č. 509/1991 Zb. účinným od 01.01.1992. Z prechodného ustanovenia
§ 876 ods. 6 Občianskeho zákonníka v nadväznosti na prijatú prax a rozhodovaciu činnosť súdov

vyplýva, že do vydržacej doby možno započítať aj dobu držby uskutočňovanú pred 01.01.1992, a
to aj vtedy, ak ide o vydržanie veci, ktorá nemohla byť predmetom vydržania pred týmto dňom (§
135a ods. 3 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.12.1991) alebo išlo o osobu nespôsobilú
vydržať vlastnícke právo (právnická osoba). Pri zohľadnení držby právnym predchodcom by teda
vydržanie nastalo po nadobudnutí účinnosti súčasnej právnej úpravy vydržania, a to ešte pred zápisom

vlastníckeho práva žalovaného na základe ROEP-u dňa 08.04.2013 a takisto pred korešpondenciou p.
E. B. so žalovaným v r. 1993. Vo vzťahu k splneniu podmienky dobromyseľnosti žalovaného opakovane
žalovaný uvádza, že žalovaný vstúpil do práv a povinností svojho právneho predchodcu vo vzťahu k
predmetnému pozemku na základe zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí. Žalovaný nemal žiadny
právne relevantný dôvod spochybňovať vlastnícke právo Slovenskej republiky ako právneho nástupcu

Československej republiky vo vzťahu k žalovanej parcele. Vzhľadom na rozsah delimitovaného majetku
a rozsah pozemkov a spoluvlastníckych podielov patriacich do vlastníctva žalovaného nie je možné
od žalovaného rozumne očakávať, že bude uskutočňovať podrobný audit celej genézy vlastníckych a
iných práv k majetku, ktorý nadobudol do vlastníctva, ani že bude evidovať každý dokument, ktorý s
nadobudnutím vlastníckeho práva súvisí, a to aj so značným časovým odstupom. Žalovaný do uplynutia

vydržacej doby nedisponoval žiadnou informáciou, ktorá by mohla nasvedčovať, že existujú akékoľvek
pochybnosti o jeho vlastníckom práve a/alebo vlastníckom práve právneho predchodcu.7. Právny zástupca žalobcov v 1. – 4. rade vo svojom prednese na pojednávaní dňa 18.01.2024
a 29.02.2024 v celom rozsahu zotrval na podanom žalobnom návrhu a všetkých doterajších písomných
vyjadreniach.

8. Právna zástupkyňa žalovaného vo svojich prednesoch na pojednávaní dňa 18.01.2024 a 29.02.2024
sa v celom rozsahu pridržiavala všetkých doterajších písomných vyjadrení žalovaného.

9. Súd sa v rámci vykonaného dokazovania oboznámil aj s obsahom listín založených v spise,

a to najmä žiadosť Okresného úradu Ružomberok, katastrálny odbor o súčinnosť č. K1 610/2022
adresovaná žalovanému zo dňa 30.09.2022, výpis z komasačného hárku č. 0522, čiastočný výpis
z LV č. XXXXX obec a k.ú. D. vyhotovený ku dňu 08.03.2023 a ku dňu 28.02.2024, osvedčenie o
dedičstve v dedičskom konaní po neb. L. B. sp.zn. 3D/47/2010, Dnot 170/2010 zo dňa 22.03.2012,
osvedčenie o dedičstve v dedičskom konaní po neb. A. B. sp.zn. D 108/97, D not 92/97 zo
dňa 12.11.1997, osvedčenie o dedičstve v dedičskom konaní po neb. M. B. sp.zn. D XXXX/

XX, D/not 319/95 zo dňa 17.09.1996, žiadosť Pozemkového a lesného odboru Okresného úradu
Ružomberok o prešetrenie a zaslanie výsledku šetrenia (Chebenová, RK p.č. 2027/599) – odpoveď
zo dňa 07.11.2022 adresovaná právnemu zástupcovi žalobcov, mailová komunikácia medzi Okresným
úradom Ružomberok, katastrálny odbor a právnym zástupcom žalobcov zo dňa 20.02.2023, písomná
komunikácia medzi Stavoinvestou a Miestnym národným výborom, odbor výstavby Ružomberok žiadosť

o predvolanie vlastníkov pozemkov vo veci výkupu pozemkov pod sídlisko Baničné, listina, kde je
uvedené meno M. B., suma 4.708,-Kčs, komunikácia medzi Okresným národným výborom Liptovský
Mikuláš, odbor výstavby a Stavoinvestou - sprievodný list zo dňa 16.01.1976 spolu s doručenkou
k tomuto listu, komunikácia medzi Stavoinvestou a Okresným národným výborom, odbor výstavby -
sprievodný list, pozvanie Mestského národného výboru v Ružomberku na rokovanie vo veci výkupu

pozemkov pod sídlisko Baničné vrátane doručenky, geometrický plán GP č. 243-252-059-85 na
majetkoprávne vysporiadanie sídliska Baničné, žiadosť Mesta Ružomberok adresovaná Štátnemu
archívu v Žiline zo dňa 17.10.2022 spolu s odpoveďou na žiadosť zo dňa 07.11.2022 a doručenkou,
žiadosť Mesta Ružomberok adresovaná Štátnemu archívu v Banskej Bystrici zo dňa 22.11.2022 spolu
s odpoveďou zo dňa 14.12.2022, žiadosť Mesta Ružomberok adresovaná Štátnemu archívu, pobočka

Liptovskom Mikuláš zo dňa 17.10.2022, urgencia žiadosti zo dňa 14.12.2022, oznámenie Štátneho
archívu v Liptovskom Mikuláši zo dňa 10.01.2023, komunikácia Mesta Ružomberok, oddelenie údržby
a správy majetku/budov adresované Mestskému úradu Ružomberok, oddelenie právnych služieb zo
dňa 26.10.2023 vo veci letnej, zimnej údržby, sprievodný list k nájomným zmluvám - komunikácia
medzi Mestom Ružomberok a E. B. zo dňa 31.05.1995, odpoveď E. B. adresovaná Mestskému úradu

Ružomberok zo dňa 05.06.1995, žiadosť o oznámenie podkladov pre evidenciu nehnuteľnosti, žiadosť
o doloženie dokladu o vlastníctve k pozemku od Mestského úradu v Ružomberku adresovaná E. B. zo
dňa 18.11.1993, splnomocnenie L. B. E. B. zo dňa 29.05.1991, výpis z LV č. XXXXX pre obec a k.ú.
D. vyhotovený dňa 17.10.2010, výpis z LV č. XXXX pre obec a k.ú. D. vyhotovený dňa 17.10.2010,
mailová komunikácia právnej zástupkyne žalovaného a hlavného radcu Okresného úradu Ružomberok,

pozemkový a lesný odbor L. Q..

10. Na základe takto vykonaného dokazovania súd zistil nasledovný skutkový a právny stav:

Podľa § 126 Občianskeho zákonníka:

(1) Vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje;
najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.
(2)
Obdobné právo na ochranu má aj ten, kto je oprávnený mať vec u seba.

Podľa § 137 c) CSP, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o
c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie
je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.

11. Predmetom tohto konania je uplatnený nárok žalobcov v 1. až 4. rade voči žalovanému na

určenie vlastníckeho práva k pozemku parc. EKN č. 2027/599 druh orná pôda o výmere 1066 m2
nachádzajúcemu sa v katastrálnom území D. zapísanému na liste vlastníctva č. XXXXX pre obec a
katastrálne územie D. na Okresnom úrade Ružomberok, kataster, v prospech žalobkyne v 1.rade v
celosti. Žalobkyňa v 1.rade uviedla, že nadobudla vlastníctvo k predmetnému pozemku titulom dedeniapo neb. manželovi L. B., ktorý nadobudol vlastníctvo titulom dedenia po svojich predkoch, zapísaných
vlastníkoch pozemku v komasačnom hárku. Žalovaný vyjadril nesúhlas so žalobou, keď uviedol, že jeho
právnypredchodcanadobudolvlastníctvotitulomkúpnejzmluvyodM.B.uzavretejvr.1976,resp.titulom

vydržania.

12. Súd konštatuje, nakoľko ide o žalobu o určenie vlastníckeho práva v zmysle § 137 c) CSP, že
podmienkou žaloby je naliehavý právny záujem na požadovanom určení. Žalobca má naliehavý právny
záujem na určení, či tu právo je alebo nie je vtedy, ak je tvrdené právo neisté alebo ohrozené za

predpokladu, že vyhovujúcim určovacím rozsudkom možno túto neistotu alebo ohrozenie odstrániť.
Naliehavosť nie je daná, ak má žalobca k dispozícii iný spôsob ochrany tvrdeného práva. Naliehavý
právny záujem absentuje, ak má žalobca možnosť žalovať na splnenie povinnosti, t.j. keď už došlo
k porušeniu tvrdeného práva. Naliehavý právny záujem musí preukázať žalobca. Naliehavý právny
záujem je súčasťou žalobného nároku, nejde o procesnú podmienku, preto absencia naliehavého
právnehozáujmujedôvodomnazamietnutiežaloby.Naliehavýprávnyzáujemjedanývždy,akzozápisu

vo verejnom registri vyplýva, že tvrdené právo patrí žalovanému, preto preukazovanie naliehavého
právneho záujme v týchto prípadoch je bezproblémové. V tomto prípade žalobcovia v 1. až 4. rade
sa domáhajú určenia vlastníctva k pozemku v prospech žalobkyne v 1.rade, keď je vedený v katastri
nehnuteľností ako výlučný vlastník pozemku žalovaný. Súd má za to, že takáto žaloba je právnym
prostriedkom ochrany na to, aby sa docielil súlad stavu skutkového so stavom právnym, teda k zápisu

žalobkyne v 1.rade do katastra nehnuteľností ako vlastníčky predmetného pozemku je potrebné takéto
konanie o určenie vlastníckeho práva. Takže súd konštatuje, že je daný právny záujem na požadovanom
určení. Toto ani nebolo sporné medzi stranami, nebola žiadna námietka v konaní k tomu daná.

13. Ďalej súd skúma, či je daná vecná legitimácia v spore, čiže hmotnoprávna povinnosť či oprávnenie

strán sporu. Čo sa týka pasívnej vecnej legitimácie súd zistil, že ako vlastník k predmetnému pozemku
parc. EKN č. 2027/599 v katastrálnom území D. zapísanému na liste vlastníctva č. XXXXX pre obec a
k.ú. D. (výpis z LV sa nachádza na čl.19 a č.l. 195 spisu) je zapísaný v katastri nehnuteľností žalovaný
v celosti.

14. Čo sa týka aktívnej vecnej legitimácie, v tomto spore boli stranou žalobcov tvrdené skutočnosti,
bola daná genéza titulov, od ktorých žalobkyňa v 1. rade odvíja svoje vlastnícke právo k predmetnému
pozemku a súčasne boli žalobcami predložené listiny, to znamená predovšetkým výpis z komasačného
operátu č.l. 13, z ktorého vyplýva, že v komasačnom hárku č. 0522 bol zapísaný pozemok komasačná
parc.č. 2027/99, k.ú. D., kultúra roľa, o výmere 3297 m2, na meno A. B., veľkosť spoluvlastníckeho

podielu 1/2 a manželka M. B., D. N., veľkosť spoluvlastníckeho podielu 1/2.

15. Následne boli pripojené dedičské rozhodnutia, a to osvedčenie o dedičstve vydané notárkou JUDr.
Máriou Macháčkovou pod sp.zn. D 108/97 po neb. A. B., z ktorého vyplynulo, že predmetom dedenia boli
aj nehnuteľnosti zapísané v komasačnom hárku č. 0522 - komasačná parc.č. 2027/99, k.ú. D., kultúra

roľa, o výmere 3297 m2, patriaca poručiteľovi v 1/2, v katastri nehnuteľností vedené ako parc.č. KN
2605/55 o výmere 24 m2 a parc.č. 2605/56 o výmere 104 m2, zvyšok je v KN stav neidentický, pričom
nadobúdateľom tohto majetku je vnuk poručiteľa L. B. v celosti na predmet dedičstva, teda v 1/2 v
pomere k celku.

16. Žalobcovia predložili súdu ďalej osvedčenie o dedičstve vydané notárom A. Q. C. pod sp.zn. D
1334/95 po neb. M. B., D. N., z ktorého vyplynulo, že predmetom dedenia bol pozemok vedený v
komasačnom hárku č. XXXX k.ú. D. ako komasačná parc.č. 2027/99, roľa, podľa geometrického plánu č.
31562388-617/95 zo dňa 09.08.1995 z parcely č. 2027/99 vznikli nové KN parc.č. 2605/55 o výmere 24
m2 a KN parc.č. 2605/56 o výmere 104 m2, zvyšok je v KN stav neidentický, na mene poručiteľky v 1/2.

Dedičia uzavreli o vyporiadaní dedičstva dohodu, v zmysle ktorej nadobudol tento predmet dedičstva
L. B. v 1/2.

17.AnapokonžalobcoviapredložiliosvedčenieodedičstvevydanénotárkouJUDr.JitkouLehotskoupod
sp.zn.3D/47/2010poneb.L.B.,ktorýbolmanželomžalobkynev1.radeaotcomžalobcovv2.až4.rade,

z ktorého vyplynulo, že predmetom dedenia bola aj nehnuteľnosť, a to pozemok vedený v komasačnom
hárku č. XXXX k.ú. D. ako komasačná parc.č. 2027/99 roľa, o výmere 3297 m2, v CKN zvyšok stav
neidentický, pre zápis do CKN je potrebný geometrický plán, ešte na meno A. B., na základe D 108/97
prevedené na meno poručiteľa v 1/2, ešte na meno B. M., D. N., na základe D 1334/95 prevedené nameno poručiteľa v 1/2, keď nehnuteľnosť nadobudla na základe dohody dedičov o vyporiadaní dedičstva
žalobkyňa v 1.rade v celosti na predmet dedičstva.

18. Zistené skutočnosti z uvedených dedičských rozhodnutí neboli medzi stranami sporné.

19. Vzhľadom na uvedené súd má za to, že je daná aktívna vecná legitimácia žalobkyne v 1.rade, ktorá
nadobudla predmetný pozemok titulom dedenia po neb. manželovi L. B. a L. B. odvíjal svoje vlastníctvo
k pozemku od pôvodných vlastníkov zapísaných v komasačnom hárku, t.j. od A. B. a manž. M. B., titulom

dedenia.

20. Z prípisu Okresného úradu Ružomberok, katastrálny odbor zo dňa 30.09.2022 adresovaného
Mestu Ružomberok č.l. 12 vyplynulo, že parc. EKN č. 1-2027/599 bola dielom ROEP zapísaná na LV
XXXXX, vlastník mesto Ružomberok, titul delimitácia č. 138/1991 Zb., kom.hárok 0522. V kom. hárku
0522 je evidovaná pôvodná komasačná parc.č. 2027/99, z ktorej bola odčlenená terajšia parc. EKN č.

1-2027/599, pravdepodobne na základe GP č. 243-252-059-85, ktorý je vyhotovený na majetkoprávne
vysporiadanie sídliska Baničné, pričom v archíve katastrálneho odboru sa nenachádzajú listiny, ktoré
by preukazovali vysporiadanie tejto parcely a preto žiadal Mesto Ružomberok o súčinnosť, či sa takáto
listina nachádza v ich archíve.

21. Z oznámenia Okresného úradu Ružomberok, pozemkový a lesný odbor zo dňa 07.11.2022
adresovaného právnemu zástupcovi žalobcov č.l. 25 vyplýva, že v ich archívnych dokumentoch,
dielo ROEP sa nenachádza listina, na základe ktorej prešlo vlastníctvo parc.č. 2027/599 na Mesto
Ružomberok.

22. Z oznámenia Okresného úradu Ružomberok, katastrálny odbor zo dňa 20.02.2023 adresovaného
právnemu zástupcovi žalobcov č.l. 26 vyplynulo, že dielo ROEP Ružomberok bolo do katastra
nehnuteľností zapísané dňa 08.04.2013.

23. Mesto Ružomberok žiadalo o poskytnutie súčinnosti k vyhľadaniu listiny na preukázanie

vysporiadania parc.č. EKN 1-2027/599 Štátny archív v Žiline listom zo dňa 17.10.2022 č.l. 34, Štátny
archív v C. C. listom zo dňa 22.11.2022 č.l. 35 rub, Štátny archív, pobočka Liptovský Mikuláš listom
zo dňa 17.10.2022 č.l. 37 a listom zo dňa 14.12.2022 č.l. 37 rub. Z odpovedí na tieto žiadosti č.l. 34
rub, č.l. 36 rub a č.l. 38 vyplynulo, že v archíve týchto subjektov sa takéto písomné záznamy, resp.
dokumenty nenachádzajú. Žalovaný tiež predložil mailovú komunikáciu s L. D. Q. hlavným radcom

Okresného úradu Ružomberok, pozemkový a lesný odbor, ktorý sa vyjadril, že podklady potrebné na
zostavenie ROEP sa zisťovali tak, ako uvádza zákon z údajov poskytnutých nájomcami pozemkov,
pozemkovými spoločenstvami alebo inými oprávnenými osobami, z katastrálneho operátu, štátnych
archívov, z listín predložených účastníkmi konania, z výpovedí svedkov a z iných dôkazov získaných
najmä pri prešetrovaní v obci, pričom dôkazy boli predkladané komisii na obnovu evidencie pozemkov a

právnych vzťahov k nim zriadenej podľa § 4 ods. 1 zákona č. 180/1995 Zb. Pripustil, že nie zo všetkých
listinných dokladov, ktoré boli predložené komisii boli vyhotovené fotokópie. Register bol zverejnený v
zmysle § 7 ods. 1 uvedeného zákona a správny orgán si vyhotovil kópie pri riešení námietok podaných
v zmysle § 7 ods. 2 uvedeného zákona. Tieto skutočnosti neboli medzi stranami sporné.

24. Čo sa týka obrany žalovaného, súd poukazuje na tvrdenie žalovaného - žalovaný odvodzoval
svoje vlastnícke právo od kúpnej zmluvy, ktorá mala byť uzavretá v roku 1976 medzi jeho právnym
predchodcom – čsl. štátom ako kupujúcim (pozemok prešiel na žalovaného na základe zákona
delimitáciou) a M. B. ako predávajúcou a poukázal na skutočnosť, že táto zmluva mala byť uzavretá
v rámci výkupu pozemkov pod výstavbu sídliska Baničné, ktorý bol realizovaný prostredníctvom

spoločnosti Stavoinvesta Banská Bystrica, inžiniersko-projektová organizácia cca v roku 1977. Podľa
žalobcu z pôvodnej komasačnej parc. č. 2027/99 bola odčlenená terajšia parcela 1-2027/599,
pravdepodobne na základe geometrického plánu č. 2434-252-059-85, ktorý bol vyhotovený na
majetkoprávne vysporiadanie sídliska Baničné v Ružomberku. Z geometrického plánu vyhotoveného
Geodéziou n.p. Žilina, dňa 07.05.1985 pod č. 243-252-059-85 vyplynulo, že zahrnutá bola aj komasačná

parc. č. 2027/99 zapísaná v kom. hárku č. 0522 roľa o výmere 3297 m2, keď ako diel č. 49 o výmere
1236 m2 mala byť začlenená do parcely 2605/2 a spol.25. Žalovaný vzhľadom ku skutočnosti, že sa mu nepodarilo dohľadať tvrdenú kúpnu zmluvu, poukázal
na listiny, ktoré mal k dispozícii dotýkajúce korešpondencie medzi Okresným národným výborom,
Liptovský Mikuláš, odbor výstavby a Stavoinvestou, inžiniersko-projektová organizácia Banská Bystrica.

Bolo predložené aj pozvanie na rokovanie pre výkup pozemkov sídlisko Baničné na deň 10.12.1975
vyhotovené dňa 02.12.1975 Mestským národným výborom v Ružomberku č.l. 29 rub. Stavoinvesta
listom zo dňa 27.11.1975 adresovaným Mestskému národnému výboru Ružomberok, odbor výstavby
č.l. 27 požiadala, aby na deň 10.12.1975 na 9.00 predvolali vlastníkov pozemkov, ktoré majú byť
vykúpené pod sídlisko Baničné – niektorí sa na výzvu o dohode dosiaľ neozvali alebo žiadali o ocenenie

investícií na ich pozemkoch, kde pod č. 15 je uvedená Terézia Chebeňová. Podľa pripojenej doručenky
M. B. prevzala zásielku od Mestského národného výboru v Ružomberku dňa 03.12.1975, č.j. Výst.
332-4044/75 č.l. 30. Ďalej Stavoinvesta zaslala listom zo dňa 12.01.1976 Okresnému národnému
výboru, Liptovský Mikuláš, odbor výstavby č.l. 29 v 5 rovnopisoch pripojenú kúpnu zmluvu (M. B.
Ružomberok) na podpísanie (po podpísaní 4 rovnopisy zmluvy žiadala vrátiť a 1 rovnopis si ponechať
k platobnému poukazu). Okresný národný výbor, Liptovský Mikuláš, odbor výstavby listom zo dňa

16.01.1976 adresovaným Stavoinveste č.l. 28 zaslal podpísané kúpnopredajné zmluvy pre M. B.,
Ružomberok. Z doručenky č.l. 28 rub vyplynulo, že tento list prevzala Stavoinvesta dňa 21.01.1976.
Napokon bola predložená nečitateľná listina, kde je uvedené meno M. B., Ružomberok ul. Riadok č. 34
a suma 4.708,- Kčs náhrada za odpredané nehnuteľnosti pre výstavbu sídliska Baničné v Lipt. Mikuláši
19.01.1976, avšak nie je zrejmé, čo je podstata dokladu, podpis M. B. potvrdzujúci prevzatie tejto sumy

sa na listine nenachádza, na listine nie je uvedené ani žiadne bankové spojenie, číslo účtu platcu, číslo
účtu prijímateľa, resp. odkaz na kúpnu zmluvu. Skutočnosti zistené z uvedených listín neboli medzi
stranami sporné.

26. Existencia tejto kúpnej zmluvy bola medzi stranami sporná, žalobcovia ju popierali. Písomné

vyhotovenie tejto zmluvy v spore predložené nebolo, čo žalovaný dôvodil tým, že nepodarilo sa
žalovanému dohľadať túto kúpnu zmluvu v archívoch. Vlastnícke právo na základe tejto kúpnej
zmluvy nebolo zapísané do evidencie nehnuteľností. Okrem vyššie uvedených listín rámcovo sa
dotýkajúcich procesu výkupu pozemkov pod sídlisko Baničné žalovaný iné dôkazy na preukázanie
existenciekúpnejzmluvyvsporeneposkytol.Ustálenievlastníctvažalovanéhokpredmetnémupozemku

titulom uzavretej kúpnej zmluvy jeho právneho predchodcu (majetok prešiel na žalovaného na základe
zákona o prevode majetku štátu na obce delimitáciou) s M. B. nie je možné, nakoľko žalovaný
neuniesol dôkazné bremeno o existencii predmetnej kúpnej zmluvy, t.j. že bola platne uzavretá. Súd
podotýka, že zmluvy o prevode nehnuteľností vyžadovali v danom čase (rok 1976) v zmysle platného
a účinného Občianskeho zákonníka zákon č. 40/1964 Zb. ustanovenie § 41 ods. 1 písomnú formu.

Predovšetkým nebol preukázaný akýkoľvek písomný (ale ani ústny či konkludentný) prejav vôle M.
B. predať predmetný pozemok čsl. štátu. Dôkazné bremeno bolo na žalovanom, ktorý existenciu
tejto kúpnej zmluvy v spore tvrdil. Žalovaný poukazoval v spore na súdne rozhodnutia, kedy došlo k
preukázaniu existencie platne uzavretej kúpnej zmluvy aj bez predloženia jej písomného vyhotovenia.
Súd takúto možnosť nevylučuje, pokiaľ na základe iných dôkazov, napr. svedeckých výpovedí sa táto

skutočnosť v spore preukáže. V tomto spore však žalovaný okrem listín, z ktorých vyplýva činnosť
administratívneho zabezpečovania výkupu pozemkov pod sídlisko Baničné Stavoinvestou, Banská
Bystrica nepredložil iné dôkazy. Z týchto listín vôbec nevyplýva akýkoľvek prejav vôle zo strany M.
B. odpredať tento pozemok, tieto listiny sa dotýkajú procesu verejného rokovania s predávajúcimi,
preposielania zmlúv na podpis Okresnému národnému výboru, Liptovský Mikuláš, t.j. na základe týchto

listín je preukázané, že prebiehala komunikácia medzi Okresným národným výborom, Liptovský Mikuláš
a Stavoinvestou, Banská Bystrica vo veci administratívno-technického zabezpečenia výkupu pozemkov
podsídliskoBaničné.Bolopreukázané,žeM.B.prevzalapozvánkunarokovanieovýkupepozemkovod
Mestského národného výboru, Ružomberok, ako vyplýva z doručenky, čo nepochybne nie je dôkazom
preukazujúcim platné uzavretie kúpnej zmluvy, keď nie je ani zrejmé, že sa na toto rokovanie dostavila.

Zo žiadnej listiny nevyplýva, že M. B. podpisom tejto kúpnej zmluvy prejavila vôľu tento pozemok
kupujúcemu čsl. štátu odpredať, že jej boli kúpne zmluvy k podpisu zaslané, resp. predložené, že ich
podpísala, aké boli vôbec náležitosti tejto zmluvy, predovšetkým špecifikácia predmetu prevodu. Ďalej
nevyplýva, že kúpna cena bola vyplatená M. B.. Súd podotýka, že z hľadiska predmetu kúpnej zmluvy
je na zváženie skutočnosť, že geometrický plán GP č. 243-252-059-85, ktorý bol podkladom pre výkup

pozemkov pod sídlisko C. bol vyhotovený až v roku 1985, avšak k odkúpeniu pozemku od M. B. malo
dôjsť už v roku 1976, preto je otázne, z čoho sa teda vychádzalo, čo bolo podkladom v procese výkupu
pozemkov pod sídlisko Baničné, resp. tvrdeného uzavretia kúpnej zmluvy s M. B. a z tohto dôvodu je
problematické vôbec ustáliť predmet tejto kúpnej zmluvy.27. Poukaz žalovaného, že na predmetnom pozemku sa nachádza miestna cesta, na ktorej žalovaný
vykonáva letnú a zimnú údržbu, resp. miestna zeleň, kde žalovaný vykonáva kosenie z hľadiska

posúdenia dôvodnosti jeho argumentácie nemá relevanciu vzhľadom na skutočnosť, že v rámci
ROEP bolo zapísané do katastra nehnuteľností vlastnícke právo k predmetnému pozemku v prospech
žalovaného a teda žalovaný na základe tejto skutočnosti dôvodne vykonával starostlivosť o pozemok
– o miestnu cestu, resp. o zeleň.

28. Žalobcovia v spore poukázali na snahu žalovaného uzavrieť nájomné zmluvy na pozemky v roku
1995 čl. 117 až 119 s E. B. (teta L. B.), pričom predmetný pozemok nebol vtedy zahrnutý do nájomných
zmlúv vypracovaných Mestom Ružomberok ako nájomcom, čo E. B. namietala a žiadala uzavretie
nájomnej zmluvy aj na tento pozemok, prípadne odkúpenie tohto pozemku Mestom Ružomberok. Z
uvedených listín vyplýva, že bolo dané na vedomie žalovanému, že k pozemku parc. EN č. XXXX/X,
ktorý zodpovedá predmetnému pozemku, si uplatňuje vlastníctvo E. B., ktorá už skôr, t.j. v roku 1993

predložilažalovanémudokladovlastníctve,atovýpiszkomasačnéhooperátu–komasačnýhárok0522,
kde bola zapísaná komasačná parc. č. 2027/99, ešte na A. B. v 1/2 a manž. M. B., D. N. v 1/2, ako aj
identifikáciu parciel č. 604-3-471-93 zo dňa 15.11.1993.

29. V rámci konania ROEP došlo k zápisu vlastníctva k predmetnému pozemku v prospech žalovaného,

pričom dielo ROEP bolo do katastra nehnuteľností zapísané dňa 08.04.2013, ako vyplynulo z oznámenia
Okresného úradu Ružomberok, katastrálny odbor zo dňa 20.02.2023 č.l. 26. Zákon č. 180/1995 Z.z.
o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v ustanovení § 1 ods.1 upravil, že
v konaní o obnove evidencie niektorých pozemkov a právnych vzťahov k nim sa zisťujú dostupné
údaje o pozemkoch a právnych vzťahoch k nim a na ich základe sa zostavuje a schvaľuje register

obnovenej evidencie pozemkov a v ustanovení § 6 ods.1 označeného zákona zakotvil, že podklady
potrebné na zostavenie registra sa zisťujú z údajov poskytnutých nájomcami pozemkov, pozemkovými
spoločenstvami alebo inými oprávnenými osobami, z katastrálneho operátu, štátnych archívov, z
listín predložených účastníkmi konania, z výpovedí svedkov a z iných dôkazov získaných najmä pri
prešetrovaní v obci. Nie je však zrejmé, na akom podklade, na základe akých listín bolo zapísané

vlastníctvo k predmetnému pozemku v prospech žalovaného v rámci konania o obnove evidencie
pozemkov, nakoľko fotokópie predložených listín sa nezachovali, resp. nie je zrejmé, aké listiny boli
žalovaným v konaní o obnove evidencie pozemkov predložené. Oznámenie správneho orgánu o začatí
konania o obnove evidencie niektorých pozemkov a právnych vzťahov k nim bolo vyvesené až do
schváleniaregistra,voznámenísprávnyorgánvyzvaloprávnenéosoby,abyvlehoteurčenejvoznámení

poskytli údaje o pozemkoch v ich užívaní a o právnych vzťahoch k nim, ktoré sú im známe z doterajšieho
vyporiadania právnych vzťahov k týmto pozemkom podľa osobitných predpisov. Správny orgán takisto
návrh ROEP počas 30 dní uverejnil na verejné nahliadnutie spolu s poučením podať námietky. Je
pravdou, že žalobcovia mohli vedieť o tom, že konanie o obnove evidencie niektorých pozemkov a
právnych vzťahov k nim v k.ú. D. prebiehalo a mohli vo vzťahu k predmetnému pozemku podať námietky,

námietky nepodali, došlo k zápisu vlastníctva v prospech žalovaného. Zo skutočnosti nepodania
námietok žalobcami v konaní o obnove evidencie pozemkov žalovaný v tomto spore vyvodzoval,
že žalobcovia si boli vedomí, že nie sú vlastníkmi predmetného pozemku. Súd však poukazuje, že
rozhodnutím o zápise registra nedochádzalo k nadobudnutiu vlastníctva, iba sa zisťovali dostupné
údaje o právnych vzťahoch k pozemkom a na ich základe sa zostavoval register obnovenej evidencie

pozemkov. Bol to obrovský projekt, je zrejmé, že v takýchto prípadoch mohlo dôjsť k chybám s tým, že
tie chyby právny poriadok SR umožňoval napraviť viacerými spôsobmi. Nepodanie námietok v rámci
konania o obnove evidencie pozemkov žalobcami, resp. ich právnymi predchodcami bez ďalšieho
neznamená ich vedomosť o tom, že im vlastnícke právo nepatrí. Žalobcovia aktuálne využili podanie
určovacej žaloby na súd, t.j. žaloby o určenie vlastníctva, čo je prípustný prostriedok právnej ochrany.

Účelom právnej úpravy zákona č. 180/1995 Z.z., t.j. vytvorením registra obnovenej evidencie bolo
odbremeniť súdy, aby sa nekopili na súdoch určovacie žaloby. V každom prípade pokiaľ v tomto spore je
žaloba podaná, súd má právomoc rozhodnúť. Čiže v tomto súdnom konaní súd rozhodoval o vlastníctve
k predmetnému pozemku, v tomto konaní bolo potrebné tvrdiť rozhodujúce skutočnosti, dokladať všetky
listiny, navrhovať iné dôkazy na preukázanie vlastníctva k pozemku. O to viac, že doklady predkladané

v rámci konania o obnove evidencie pozemkov sa nezachovali, resp. neboli vyhotovené fotokópie,
ako vyplynulo z mailu L. D. Q. z pozemkového a lesného odboru Okresného úradu Ružomberok, čo
dôvodil tým, že pokiaľ námietky v konaní o obnove evidencie pozemkov podané neboli, oni si fotokópie
nerealizovali.30. Pokiaľ bola daná argumentácia žalovaného, že nadobudol vlastníctvo k predmetnému pozemku
titulom vydržania, súd poukazuje na právnu úpravu vydržania vlastníckeho práva. Vydržanie patrí

k všeobecným orginárnym spôsobom nadobudnutia vlastníckeho práva, predstavuje nadobudnutie
vlastníckeho práva dlhodobou držbou oprávnenou osobou, ktorá nie je vlastníkom. Zákonným
predpokladom vydržania okrem spôsobilého predmetu vydržania (hnuteľná vec, nehnuteľnosť, vrátane
bytov a nebytových priestorov, ktorá je individuálne určená) je nepretržitá oprávnená držba po celú
vydržaciu doby pri nehnuteľnostiach desať rokov v zmysle § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pričom

právny nástupca si do vydržacej doby môže započítať aj dobu, po ktorú vec oprávnene držal jeho právny
predchodca v súlade s ustanovením § 134 ods. 3 Občianskeho zákonníka. Plynutie vydržacej doby
je pretrhnuté vtedy, ak držiteľ prestane byť dobromyseľný alebo prestane nakladať s vecou ako so
svojou. Pre vznik držby je nevyhnutné naplnenie dvoch predpokladov, a to vôľa s vecou nakladať ako s
vlastnou a faktické ovládanie veci - panstvo nad vecou, ktorým sa nerozumie len fyzické ovládanie veci.
Fakticky ovláda vec ten, kto podľa všeobecných názorov a skúseností vykonáva tzv. právne panstvo

nad vecou. Pod oprávnenou držbou v zmysle § 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa rozumie držba
veci v dobrej viere, že držiteľovi táto vec vlastnícky patrí. Pri oprávnenej držbe teda musí byť splnená aj
podmienka dobrej viery držiteľa, že mu vec patrí. Skutočnosť, či držiteľ je alebo nie je dobromyseľný,
treba vždy hodnotiť objektívne, nielen z hľadiska osobného presvedčenia držiteľa veci. Dobrú vieru treba
totiž chápať ako presvedčenie nadobúdateľa, že nekoná bezprávne, keď si prisvojuje určitú vec. Ide

teda o psychický stav, vnútorné presvedčenie subjektu, ktoré samo o sebe nemôže byť predmetom
dokazovania. Možno o nej usudzovať len z okolností, za ktorých sa tento psychický stav navonok
prejavuje. Tvrdenie držiteľa o tom, že mu vec patrí, musí byť preto podložené konkrétnymi okolnosťami,
z ktorých sa dá usúdiť, že toto presvedčenie držiteľa bolo, a to nielen pri jeho vstupe do držby, ale
po celú vydržaciu dobu dôvodné. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená v zmysle

ustanovenia § 130 ods. 1 veta druhá Občianskeho zákonníka. Vo všeobecnosti platí, že strata dobrej
viery držiteľa veci nastane okamihom, keď sa mu stali známe skutočnosti, ktoré z hľadiska objektívneho
posudzovania museli u neho dôvodne vyvolať pochybnosti o tom, že mu vec patrí.

31. Podľa § 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti

dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa
predpokladá, že držba je oprávnená.

Podľa § 134 ods. 1,3 Občianskeho zákonníka:
(1) Oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide

o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť.
(3)Dodobypodľaodseku1sazapočítaajdoba,poktorúmalvecvoprávnenejdržbeprávnypredchodca.

32. Čo sa týka splnenia zákonných podmienok vydržania žalovaným, resp. jeho právnym predchodcom,
súd uvádza, že žalovaný odvodzuje svoju dobromyseľnosť od titulu – kúpnej zmluvy, ktorá mala byť

uzavretá v roku 1976 medzi čsl. štátom ako kupujúcim a M. B. ako predávajúcou v súvislosti s výkupom
pozemkov pod sídlisko C.. Žalovaný tvrdí, že od uvedenej doby mal, resp. jeho právny predchodca
predmetný pozemok v nepretržitej držbe až do súčasnosti, zabezpečoval údržbu pozemku, vrátane jeho
kosenia na rozdiel od žalobcov, ktorí sa o pozemok žiadnym spôsobom nezaujímali, nezabezpečovali
jeho údržbu, neplatili daň z nehnuteľností, čo podľa žalovaného nasvedčuje tomu, že si boli vedomí

toho, že nie sú vlastníkmi pozemku. Po novelizácii Občianskeho zákonníka účinnej od 01.01.1992, kde
podľa ustanovenia § 876 ods.6 Občianskeho zákonníka do vydržacej doby mohla si oprávnená osoba
započítať čas, po ktorý jej právny predchodca mal pozemok nepretržite v držbe aj pred účinnosťou
tohto zákona, a to aj vtedy, ak ide o vydržanie veci, ktorá nemohla byť predmetom vydržania pred
týmto dňom alebo išlo o osobu nespôsobilú vydržať vlastnícke právo. Teda po zohľadnení držby

právnym predchodcom žalovaného by vydržanie nastalo po nadobudnutí účinnosti súčasnej právnej
úpravy vydržania. Vo vzťahu k splneniu podmienky dobromyseľnosti žalovaného, tento uviedol, že
vstúpil do práv a povinností svojho právneho predchodcu k predmetnému pozemku na základe zákona
č. 138/1991 Zb. o majetku obcí a nemal žiadny právne relevantný dôvod spochybňovať vlastnícke
právo SR ako právneho nástupcu ČSR vo vzťahu k predmetnému pozemku, keď poukázal na rozsah

delimitovaného majetku a rozsah pozemkov patriacich do vlastníctva žalovaného, kedy nie je možné
od neho rozumne očakávať, že bude uskutočňovať podrobný audit celej genézy vlastníckych práv k
majetku, ktorý nadobudol do vlastníctva, ani že bude evidovať každý dokument, ktorý s nadobudnutím
vlastníckeho práva súvisí, a to aj so značným časovým odstupom. Ak by disponoval informáciou, z ktorejby vyplývalo, že nie je vlastníkom predmetného pozemku, čo sa nikdy nestalo, určite by údržbu pozemku
vo vlastníctve inej osoby nevykonával.

33. Čo sa týka dobrej viery pri vstupe do držby pozemku právnym predchodcom žalovaného či
žalovaným, resp. následne počas celej doby držby, súd sa nestotožňuje s tvrdením žalovaného, že z
listín predložených žalovaným v tomto spore týkajúcich sa výkupu pozemkov pod sídlisko C. je možné
ustáliť tento právny titul nadobudnutia pozemku – kúpnu zmluvu z roku 1976, teda že by bolo možné
držbu ustáliť ako oprávnenú. V tomto prípade žalovaný poukázal na kúpnu zmluvu, ktorú však súdu

nepredložil, ani iným spôsobom nepreukázal jej platné uzavretie, t.j. uzavretie písomnou formou. Pokiaľ
sa týka korešpondencie medzi inými subjektami, ako zmluvnými stranami, t.j. čsl. štátom ako kupujúcim
a M. B. ako predávajúcou, nie je možné podľa názoru súdu z toho vychádzať, pretože ani extenzívnym
výkladomnemožnodospieťkjednoznačnémuanepochybnémuzáveruouzavretítejtopísomnejzmluvy,
predovšetkým o tom, že M. B. prejavila vôľu predmetný pozemok odpredať. Z tohto dôvodu súd má
za to, že podmienka dobrej viery pre záver o oprávnenej držbe nie je splnená. Čo sa týka tvrdenia

žalovaného k jeho dobrej viere po delimitácii majetku súd dodáva, že z listín predložených žalobcami čl.
117 až 119 vyplynulo, že E. B. v roku 1995 sa domáhala uzavretia nájomnej zmluvy od žalovaného na
predmetný pozemok, predložila mu identifikáciu parcely, poukázala na výpis z komasačného operátu –
kom. hárok 0522, z čoho vyplýva, že považovala sa, resp. svojich právnych predchodcov za vlastníkov
(následne prebehli dedičské konania, na základe ktorých nadobudol pozemok L. B., t.j. v rokoch

1996 a 1997). Bolo preto namieste, aby žalovaný si vyhodnotil genézu vlastníctva k predmetnému
pozemku aj s prihliadnutím k evidencii, ktorou v tom čase disponoval. Súd má za to, že nezachovanie
dokumentu o nadobudnutí vlastníctva – kúpnej zmluvy z roku 1976 nemožno bagatelizovať, ako to
robí žalovaný. Možno porozumieť skutočnosti, že listina – titul nadobudnutia sa stratí, resp. sa plynutím
času nezachová, vtedy ale je nevyhnutné existenciu zmluvy preukázať iným spôsobom, čo sa však

žalovanému v tomto spore nepodarilo, hoci vynaložil úsilie týmto smerom, oslovil viaceré archívy. Súd
dodáva, že pokiaľ by aj reálne došlo k podpisu kúpnej zmluvy, čo nebolo v spore nijako preukázané,
je predpoklad, že by bolo vyhotovených a podpísaných viacero jej rovnopisov. Skutočnosť, že sa
nezachovalanijedenrovnopiszmluvy,závažnýmspôsobomspochybňujeexistenciutejtozmluvy.Listina
o prevode nehnuteľností z roku 1976, kde zmluvnou stranou bol štát, podľa názoru súdu nepredstavuje

taký archívny dokument, ktorý by mal byť problém dohľadať. Žalovaný v konaní o obnove evidencie
pozemkov žiadal zapísať vlastníctvo k predmetnému pozemku vo svoj prospech, k čomu aj došlo v
roku 2013 zápisom registra do katastra nehnuteľností na Okresnom úrade Ružomberok, katastrálny
odbor dňa 08.04.2013, keď doklady, na základe ktorých k tomu došlo, sa nezachovali, pričom žalovaný
ani netvrdil v spore, aké konkrétne doklady v konaní o obnove evidencie pozemkov predložil. Súd

zdôrazňuje, že ROEP nie je právnym titulom na vstup do oprávnenej držby, to však žalovaný v spore ani
netvrdil. Odkazoval v plnej miere na právny titul vstupu do oprávnenej držby - kúpnu zmluvu z roku 1976.
Uzavretie tejto kúpnej zmluvy žalobcovia v spore popreli, predložená žalovaným v konaní nebola, ani
iným spôsobom nebolo nepochybne preukázané jej platné uzavretie, t.j. uzavretie písomnou formou. Z
uvedených dôvodov súd má za to, že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno k splneniu tejto podmienky

nadobudnutia vlastníctva predmetného pozemku vydržaním.

34. Preto súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku, teda žalobe žalobkyne v
1.rade vyhovel, nakoľko ju považoval za dôvodnú. Avšak žalobu žalobcov v 2. až 4. rade zamietol, a to
z dôvodu nedostatku aktívnej vecnej legitimácie v tomto spore, keďže títo žalobcovia nie sú nositeľmi

subjektívneho práva vyplývajúceho z hmotného práva – týmto žalobcom nesvedčí vlastnícke právo k
predmetnému pozemku na rozdiel od žalobkyne v 1.rade, ktorá predmetný pozemok nadobudla titulom
dedenia po neb. L. B., ako vyplýva z osvedčenia o dedičstve vydaného notárkou JUDr. Jitkou Lehotskou
sp.zn. 3D/47/2010 č.l. 7.

35. O trovách konania súd vo vzťahu medzi žalobkyňou v 1.rade a žalovaným rozhodol v zmysle § 255
ods. 1 CSP tak, že priznal nárok na náhradu trov konania žalobkyni v 1.rade v rozsahu 100%, nakoľko
žalobkyňa bola v spore úspešná v celom rozsahu vo vzťahu k žalovanému, keďže súd jej žalobe vo
vzťahu k žalovanému vyhovel v celom rozsahu.

36. O trovách konania súd vo vzťahu medzi žalobcami v 2. až 4. rade a žalovaným rozhodol v zmysle
§ 255 ods.1 CSP tak, že priznal nárok na náhradu trov konania žalovanému v rozsahu 100%, nakoľko
žalovaný bol v spore úspešný v celom rozsahu vo vzťahu k žalobcom v 2. až 4. rade, keďže súd žalobužalobcov v 2. až 4. rade vo vzťahu k žalovanému zamietol v celom rozsahu. Žalobcovia v 2. až 4. rade
sú povinní zaplatiť náhradu trov konania žalovanému spoločne a nerozdielne.

Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Podľa § 262 ods.1,2 CSP:
(1)Onárokunanáhradutrovkonaniarozhodneajbeznávrhusúdvrozhodnutí,ktorýmsakonaniekončí.
(2) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým

sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

2 RK-3C/13/2023

Proti rozsudku súdu prvej inštancie možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na
Okresnom súde Liptovský Mikuláš písomne v 2 vyhotoveniach.

Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods.1,2 CSP) - a)
ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje, e) podpis, a ak ide
o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto
konania - uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa

rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 365 ods.1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený

sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na
zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie
prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods.3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na uskutočnenie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.

Po vyhlásení rozsudku sa žalobcovia v 1. – 4. rade prostredníctvom ich právneho zástupcu vzdali

odvolania voči všetkým výrokovým častiam vyhláseného rozsudku.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná 7. 3. 2026. Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.

Rozsudok – Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam , Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 29. február 2024

Rozsudok – Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 29. február 2024