Rozsudok – Rodina a mládež ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 14. marec 2024

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 4To/2/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4123010756
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 03. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zita Matyóová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2024:4123010756.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zity Matyóovej a členov senátu

Mgr. Adriany Némethovej a JUDr. Stanislava Libanta, v trestnej veci proti obžalovanému A. B., pre
zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 odsek 1 písmeno a/, odsek 3 písmeno d/
Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno b/ Trestného zákona a iné, o odvolaní prokurátorky
OkresnejprokuratúryTopoľčany(ďalejlen,,okresnýprokurátor“)protirozsudkuOkresnéhosúduNitrazo
dňa 04.12.2023, sp. zn. 2T/18/2023, na verejnom zasadnutí konanom v Nitre dňa 14. marca 2024, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 odsek 1 písmeno b/, písmeno d/, odsek 3 Trestného poriadku z r u š u j e s a napadnutý
rozsudok v časti o výroku o vine a výroku o treste v bode 1/ napadnutého rozsudku.

Podľa § 322 odsek 3 Trestného poriadku s a

obžalovaný:
A. B., narodený XX.XX.XXXX v B.,
trvale bytom C., bez prihlásenia C.,
D. XXXX/XX,

toho času vo výkone väzby v Ústave na výkon väzby
a Ústave na výkon trestu odňatia slobody D.,

u z n á v a z a v i n n é h o , ž e :

dňa XX.XX.XXXX v C., ul. D. XXXX/XX, krátko po polnoci, ako bola poškodená
vo vani jej vytrhol z rúk mobilný telefón, ktorý sa poškodená snažila získať späť a tak ju hodil späť

do vane, potom ako opäť vyšla z vane ju udrel päsťou ruky do vlasatej časti hlavy, následkom čoho
spadla na zem, kde ju dvakrát kopol do chrbta a pritom jej opäť vulgárne nadával a vyhrážal sa slovami,
že ju zabije, ale až potom ako zabije najskôr jej rodinu, preto zo strachu zobrala do rúk svojho 1,5
ročného syna, aby ju ďalej nenapádal, napriek tomu ju opäť udrel do hlavy a nohy a viackrát sa na
ňu zahnal, v ten istý deň 16.01.2023 okolo obeda ju opäť fyzicky napadol tak, že ju hodil o posteľ,
následne na zem, kde ju kopal do nôh a udieral päsťami do hlavy, hrudníka a chrbta, následkom čoho
musela vyhľadať lekárske ošetrenie, pretože jej svojím konaním spôsobil pomliaždenie mäkkých tkanív

hrudnej steny vľavo, pomliaždenie mäkkých tkanív driekovo-krížovej oblasti, pomliaždenie mäkkých
tkanív dolných končatín v oblasti stehien, vyžadujúce si liečbu do 1 týždňa s ľahkou formou obmedzenia
v bežnom spôsobe života najmenej 3 dni, a týmto svojím konaním u svojej družky, poškodenej A. B., nar.
XX.XX.XXXX, prechodne bytom C., D. XXXX/XX vyvolal strach a dôvodnú obavu o jej život a zdravie
a život svojich blízkych,

t e d a :- inému sa vyhrážal smrťou takým spôsobom, že to mohlo vzbudiť dôvodnú obavu a čin spáchal
závažnejším spôsobom konania – násilím a na chránenej osobe – blízkej osobe,

t ý m s p á c h a l :

- prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 odsek 1, odsek 2 písmeno a/, písmeno b/ Trestného
zákona s poukazom na § 138 písmeno d/ Trestného zákona a § 139 odsek 1 písmeno c/ Trestného
zákona.

Z a t o s a m u u k l a d á :

Podľa § 360 odsek 2 Trestného zákona, nezistiac poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 Trestného zákona,
zistiac priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písmeno m/ Trestného zákona, postupom podľa § 38 odsek 2,

odsek 4 Trestného zákona nepodmienečný trest odňatia slobody 2 (dva) roky.

Podľa § 48 odsek 2 písmeno a/ Trestného zákona sa obžalovaný zaraďuje do ústavu na výkon trestu
odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

o d ô v o d n e n i e :

Samosudkyňa Okresného súdu Nitra (ďalej len „súd prvého stupňa“) rozsudkom zo dňa 04.12.2023,
sp. zn. 2T/18/2023 (ďalej len „napadnutý rozsudok“) uznal obžalovaného A. B. (ďalej len „obžalovaný“)
vinným v bode 1/ z prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 odsek 1, odsek 2 písmeno b/
Trestného zákona s poukazom na § 139 odsek 1 písmeno c/ Trestného zákona na tom skutkovom
základe, že:

dňa XX.XX.XXXX v C., ul. D. XXXX/XX, krátko po polnoci, ako bola poškodená
vo vani jej vytrhol z rúk mobilný telefón, ktorý sa poškodená snažila získať späť a tak ju hodil späť
do vane, potom ako opäť vyšla z vane ju udrel päsťou ruky do vlasatej časti hlavy, následkom čoho
spadla na zem, kde ju dvakrát kopol do chrbta a pritom jej opäť vulgárne nadával a vyhrážal sa slovami,
že ju zabije, ale až potom ako zabije najskôr jej rodinu, preto zo strachu zobrala do rúk svojho 1,5

ročného syna, aby ju ďalej nenapádal, napriek tomu ju opäť udrel do hlavy a nohy a viackrát sa na
ňu zahnal, v ten istý deň 16.01.2023 okolo obeda ju opäť fyzicky napadol tak, že ju hodil o posteľ,
následne na zem, kde ju kopal do nôh a udieral päsťami do hlavy, hrudníka a chrbta, následkom čoho
musela vyhľadať lekárske ošetrenie, pretože jej svojím konaním spôsobil pomliaždenie mäkkých tkanív
hrudnej steny vľavo, pomliaždenie mäkkých tkanív driekovo-krížovej oblasti, pomliaždenie mäkkých

tkanív dolných končatín v oblasti stehien, vyžadujúce si liečbu do 1 týždňa s ľahkou formou obmedzenia
v bežnom spôsobe života najmenej 3 dni, a týmto svojím konaním u svojej družky, poškodenej A. B., nar.
XX.XX.XXXX, prechodne bytom C., D. XXXX/XX vyvolal strach a dôvodnú obavu o jej život a zdravie
a život svojich blízkych.

Za tento prečin uložil súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom obžalovanému podľa § 360 odsek
2 Trestného zákona, nezistiac poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 Trestného zákona, zistiac priťažujúcu
okolnosť podľa § 37 písmeno m/ Trestného zákona, postupom podľa § 38 odsek 2, odsek 4 Trestného
zákona nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 18 mesiacov a podľa § 48 odsek 2 písmeno
a/ Trestného zákona zaradil obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom

stráženia.
Zároveň v bode 2/ napadnutého rozsudku obžalovaného podľa § 285 písmeno a/ Trestného poriadku
oslobodil spod obžaloby Okresnej prokuratúry Nitra, spisová značka Pv 37/23/4406 zo dňa 12.06.2023,
podanej na Okresný súd Nitra dňa 12.06.2023, za spáchanie skutku právne kvalifikovaného ako prečin
porušovania domovej slobody podľa § 194 odsek 1, odsek 2 písmeno a/ Trestného zákona s poukazom

na § 138 písmeno d/ Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť na skutkovom základe, že:
v čase o 5.30 hod dňa XX.XX.XXXX v C. na ul. E. B. XXXX/XXX prišiel k tam neuzamknutým zatvoreným
dverám bytu poškodených F. B., narodeného XX.XX.XXXX a D. B., narodeného XX.XX.XXXX, obaja
bytom E. B. XXXX/XXX, C., ktoré otvoril a cez takto otvorené dvere vnikol do vnútorných priestorov bytu,
kde im potme svietil baterkou do tváre a následne so slovami, že „ich zabije“ v byte zaútočil úderom

päste ruky mierenej na hlavu a tvár D. B., ktorý sa však uhol a tak ho A. B. udrel do pŕs, po čom následneD. B. vytláčal A. B. von z bytu, lebo tento sa späť do bytu chcel vrátiť a biť F. B. z dôvodu, že nebolo
dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.

Proti tomuto rozsudku podal ihneď, po jeho vyhlásení na hlavnom pojednávaní súdu prvého stupňa,
odvolanie okresný prokurátor čo do výroku o vine a treste a vo výroku o oslobodení obžalovaného spod
obžaloby, pre skutok právne kvalifikovaný ako prečin porušovania domovej slobody, zároveň odvolanie
voči konaniu, ktoré predchádzalo konaniu, v neprospech obžalovaného.
V písomných dôvodoch odvolania uviedol, že po vykonanom dokazovaní a dôslednom vyhodnotení

zabezpečených dôkazov súd rozhodol tak, že upravil skutkovú vetu v bode 1/ obžaloby a uznal
obžalovaného za vinného zo skutku (zo dňa 16.01.2023) uvedeného vo výroku rozsudku, ktorý právne
kvalifikoval ako prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 odsek 1, odsek 2 písmeno b/ Trestného
zákona s poukazom na § 139 odsek 1 písmeno c/ Trestného zákona, pričom s názorom súdu prvého
stupňa a s jeho rozhodnutím a to vo výroku o vine vo vzťahu k úprave skutkovej vety sa nestotožňuje,
pričom sa nestotožňuje ani s výrokom o treste. Poukázal na výpovede poškodenej, vierohodnosť jej

výpovedí z pohľadu znalca, znaleckých posudkov a mal za to, že hoci zo znaleckého posudku z odboru
zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria nevyplynulo, že poškodená trpela postraumatickou
stresovou poruchou, uvedená skutočnosť nie je podstatná na naplnenie znakov skutkovej podstaty
zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 odsek 1 písmeno a/, odsek 3 písmeno d/
Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno b/ Trestného zákona, pre ktorý bola na obžalovaného

podaná obžaloba, avšak mohla by mať vplyv na naplnenie znakov kvalifikovanej skutkovej podstaty
zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 odsek 1, odsek 3 písmeno a/ Trestného
zákona, ktorý sa obžalovanému nekladie za vinu. Poukázal taktiež na to, že obžalovaný je zo spáchania
skutku pod bodom 1. obžaloby nepriamo usvedčovaný výpoveďami svedkov G. H. C. B. a A. D. A.,
D. I. G. a pokiaľ sa týka vypočutých svedkov J. K., L. B., A. B. a M. E., ako i maloletých synov

obžalovaného, poukázal na ich príbuzenský vzťah jednak k obžalovanému, jednak k poškodenej, ktorá
zmenila svoju výpoveď. Mal za to, že súd prvého stupňa sa nedostatočne vysporiadal i s právnou
kvalifikáciou tej časti konania obžalovaného opísaného v skutkovej vete rozsudku, ktoré bezprostredne
smerovalo k dokonaniu trestného činu inému úmyselne ublížiť na zdraví, pričom k dokonaniu trestného
činu napokon nedošlo, kde zranenia si vyžadovali liečbu do 1 týždňa s ľahkou formou obmedzenia

v bežnom spôsobe života najmenej 3 dni, tohto činu sa obžalovaný dopustil na chránenej osobe v zmysle
§ 139 odsek 1 písmeno c/ Trestného zákona, keď poškodená mu bola blízkou osobou v zmysle § 127
odsek 4 Trestného zákona, pretože išlo o partnerku, s ktorou žil v spoločnej domácnosti. Taktiež bol
názoru, že súd prvého stupňa sa nedostatočne vysporiadal i s právnou kvalifikáciou tej časti konania
obžalovaného opísaného v skutkovej vete rozsudku, kde použil násilie v úmysle zmocniť sa cudzej veci

– vytrhol mobil z rúk poškodenej, ktorá bola v tom čase vo vani a keď sa ho poškodená snažila získať
späť, tak ju hodil späť do vane, i tu poukázal na to, že poškodená bola blízkou osobou obžalovaného
v zmysle § 127 odsek 4 Trestného zákona, pretože išlo o jeho partnerku, s ktorou žili v spoločnej
domácnosti. Podľa jeho názoru bolo protiprávne konanie obžalovaného, tak ako je popísané v bode 1.
obžaloby prokurátorky Okresnej prokuratúry Topoľčany, preukázané výpoveďou poškodenej, svedkov

a znaleckým dokazovaním a listinnými dôkazmi.
K výroku súdu prvého stupňa, ktorým podľa § 285 písmeno a/ Trestného poriadku obžalovaného
oslobodil spod obžaloby za spáchanie skutku právne kvalifikovaného ako prečin porušovania domovej
slobody podľa § 194 odsek 1, odsek 2 písmeno a/ Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno
d/ Trestného zákona uviedol, že i keď obžalovaný počas celého prípravného konania, ako i konania na

súde prvého stupňa popieral spáchanie skutku, je názoru, že z jeho spáchania je priamo usvedčovaný
svedeckými výpoveďami poškodených F. B. a D. B., nepriamo výpoveďami L. B., A. J., D. G. a A. B. N.,
pričom svedkovia poškodení, ako i svedok L. B. boli riadne poučení, okrem iného o význame svedeckej
výpovede podľa § 131 odsek 1 Trestného poriadku a trestnosti krivého obvinenia podľa § 345 Trestného
zákona a krivej výpovede a krivej prísahy podľa § 346 Trestného zákona. Taktiež poukázal na to, že

i samotný obžalovaný podal dňa 16.01.2023, po zákonnom poučení vysvetlenie podľa § 60 odsek 2
zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, pričom sa k incidentu nevedel nijako vyjadriť, až následne, po
vznesení obvinenia jeho osobe za skutok právne kvalifikovaný ako prečin porušovania domovej slobody
podľa § 194 odsek 1, odsek 2 písmeno a/ Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno d/ Trestného
zákona, v rámci zápisnice o výsluchu obvineného dňa 18.04.2023 uviedol okolnosti jeho napadnutia

a taktiež podal trestné oznámenie. Opätovne poukázal na výpovede poškodených, svedkov a k záveru
súduprvéhostupňaonesúladnostivýpovedepoškodených,akoisvedkaL.B.svýpoveďousvedkaD.G.
uviedol, že svedkovia vypovedali v danej veci s časovým odstupom, pričom políciu mala volať svedkyňa
J. a sv. D. G. sa vyjadril, že na mieste boli riešiť napadnutie A. B., pričom na hlavnom pojednávaníuviedol, že do konania s kolegom vstúpili neskôr, robili len úkony, čo sa týka zaistenia mobilu, kľúčov
a robili asistenciu hliadke pri zákroku voči pánovi B.. Uviedol, že skutočnosti, že kamerové záznamy
neboli pre technickú chybu zabezpečené, ani že udalosť mala vidieť celá E. a neboli vypočutí žiadni

iní svedkovia, neboli zadokumentované žiadne poškodenia majetku poškodených, ani žiadne zranenia
poškodených, žiadne stopy z bytu poškodených, ktoré by potvrdzovali reálnu prítomnosť obžalovaného
v byte u poškodených, ale ani žiadne stopy v súvislosti s neoprávneným vniknutím obžalovaného do
bytu poškodených však neoslabujú výpoveď poškodených a v neposlednom rade poukázal na motív
konania obžalovaného vyplývajúci z jeho žiarlivostného a alkoholom nabudeného stavu. Mal za to, na

rozdiel od súdu prvého stupňa, že skutok uvedený v bode 2/ obžaloby je preukázaný bez dôvodných
pochybností v celom svojom priebehu.
S poukazom na vyššie uvedené považoval uložený trest za neprimerane mierny, a preto navrhol
Krajskému súdu v Nitre, aby rozsudok Okresného súdu Nitra sp. zn. 2T/18/2023 zo dňa 04.12.2023
podľa § 321 odsek 1 písmeno b/, c/, d/, e/ Trestného poriadku zrušil napadnutý rozsudok a vrátil vec
súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

K odvolaniu prokurátora zaslal obžalovaný, prostredníctvom svojho obhajcu vyjadrenie, v ktorom
uviedol, že rozsudok súdu prvého stupňa považuje v celom rozsahu za zákonný a správny a nakoľko
odvolanie podané Okresnou prokuratúrou Topoľčany smeruje v jeho neprospech v oboch bodoch
napadnutého rozsudku, s týmto a jeho dôvodmi sa vôbec nestotožňuje a má za to, že prvostupňový súd

sa s „výhradami“ odvolania prokuratúry správne vysporiadal už pri vyhlásení napadnutého rozsudku,
preto považuje podané odvolanie prokurátorom za plne nedôvodné. Mal za to, že prvostupňový
súd vykonal vo veci obsiahle a vyčerpávajúce dokazovanie, počnúc jeho výsluchom, cez výsluchy
poškodených, svedkov a znalcov, ako i oboznámenie ostatných (listinných) dôkazov a dôkladne tieto
dôkazy vyhodnotil tak jednotlivo, ako i v ich súhrne v súlade so všetkými zásadami trestného konania

a na základe takéhoto právne perfektného postupu vo veci zákonne a správne rozhodol.
Ku skutku pod bodom 1/ obžaloby rozsudku uviedol, že sa nemožno stotožniť s tvrdeniami prokuratúry
v odvolaní, že neskoršie výpovede poškodenej A. B. boli menej vierohodné, ako jej prvotné, v ktorých
mala pôvodne uvádzať ďalšie údajné jeho konania voči jej osobe počas ich spolužitia –takúto možnosť,
prípadne nižšej vierohodnosti neskorších výpovedí poškodenej príslušná znalkyňa z odboru psychológie

vo svojom výsluchu na hlavnom pojednávaní iba pripustila, v žiadnom prípade ju však nemohla
jednoznačne potvrdiť, či už sa jednalo o neskoršie výpovede v prípravnom konaní alebo o výpoveď na
hlavnom pojednávaní, pričom treba brať do úvahy, že poškodená bola pred výsluchom súdom riadne
poučená o význame jej výpovede, o následkoch prípadnej krivej výpovede a krivého obvinenia a na
hlavnom pojednávaní vypovedala pod prísahou. Poukázal na znalecký posudok z odboru psychológie,

ktorý bol vyhotovený ešte koncom mesiaca február 2023, teda vychádzal práve z pôvodných výpovedí
poškodenej, na ktoré sa snaží upriamiť pozornosť prokuratúra. Uviedol, že je absurdné, ako sa
prokuratúra pokúša iba poukázaním na jestvujúci príbuzenský vzťah k nemu alebo k poškodenej
úplne takpovediac „vymazať“ ako údajne nedôveryhodné výpovede sv. J. K., L. B., A. B., M. E., či
A. B. ml. a N.. B., keďže žiaden z týchto svedkov nepotvrdil skutok tvrdený pod bodom 1 obžaloby.

Uviedol, že prokuratúrou nebol produkovaný žiaden dôkaz o tom, že by niektorý z týchto svedkov
uvádzal nepravdu, naopak ich výpovede nevykazovali žiadne známky ovplyvnenia či už príbuzenským
vzťahom k nemu alebo k poškodenej alebo hocičím iným. Taktiež si prokuratúra v odvolaní vykladá
absolútne nesprávne závery znaleckého dokazovania z odboru psychológie (u poškodenej), pričom súd
jednoznačne správne v odôvodnení rozsudku uviedol, že sa jedná o najpodstatnejší dôkaz ohľadne

tohto skutku a ohľadne možnosti právnej kvalifikácie konania uvedeného pod bodom 1 obžaloby ako
prípadnéhotýraniapoškodenej.Malzato,žeužOPTopoľčanymalapozadováženíznaleckéhoposudku
sama vo veci upraviť právnu kvalifikáciu jeho konania zo dňa 16.01.2023 v smere, v akom ju musel
v dôsledku jej nečinnosti v tomto smere v prípravnom konaní upraviť až súd pri vyhlásení napadnutého
rozsudku. Taktiež striktne odmieta tvrdenie prokuratúry, že súd nesprávne v ním popísanom skutku pod

bodom 1 rozsudku neidentifikoval údajné naplnenie skutkovej podstaty ďalších dvoch trestných činov
a to údajného ublíženia na draví na blízkej osobe a údajného bližšie nešpecifikovaného niektorého
z majetkových trestných činov (ohľadne mobilného telefónu) taktiež na blízkej osobe. Pripomenul tiež,
že napriek znalosti priebehu skutku zo dňa 16.01.2023 a jeho následkov počas celého konania, ani
samotná prokuratúra nenavrhovala a nevidela naplnenie takejto skutkovej podstaty (ublíženia na zdrví

v štádiu pokusu) z jeho strany a mal za to, že poukazovanie na prípadnú možnosť naplnenia zákonných
znakov tohto trestného činu v kvalifikovanej podstate v odôvodnení odvolania je iba snahou alternovať,
či aspoň čiastočne alternovať jemu pôvodne hroziacu vysokú trestnú sadzbu podľa § 208 odsek 3
Trestnéhozákona,pričomvšakanivtomtoprípade,rovnakoakovprípadeúdajnéhotýraniapoškodenej,neboli naplnené všetky znaky skutkovej podstaty (ani na pokus), a preto ho nemožno ani za údajný
pokus ublíženia na zdraví uznať za vinného. Je presvedčený, že žiaden z pokusov prokuratúry právne
kvalifikovať jeho konanie zo dňa 16.01.2023 ako ďalšie dva trestné činy až v odôvodnení odvolania voči

napadnutému rozsudku, nemôžu byť v žiadnom prípade v právnom štáte akceptované, nakoľko nikoho
nemožno odsúdiť za niečo, za čo mu nebolo vznesené obvinenie ani na neho podaná obžaloba a voči
čomu nemal možnosť sa v priebehu trestného konania v rámci svojho práva na obhajobu brániť.
Ku skutku pod bodom 2/ obžaloby rozsudku uviedol, že sa v plnom rozsahu stotožňuje s oslobodzujúcim
výrokomvbode2/napadnutéhorozsudku,nakoľkonapriekvyčerpávajúcemuvykonanémudokazovaniu

na hlavnom pojednávaní nebolo preukázané a vznikli o tom mimoriadne dôvodné pochybnosti, že by
bol v inkriminovanom čase (alebo hocikedy inokedy) vstúpil do bytu pošk. F. a D. B.. Títo „poškodení“
ako jediní tvrdili, že bol v ich byte, avšak táto ich verzia nebola preukázaná žiadnymi ďalšími priamymi,
či nepriamymi dôkazmi, naopak bola relevantne vyvrátená alebo aspoň mimoriadne spochybnená
výsluchmi iných priamych svedkov, najmä napr. svedka M. E. sledujúceho celý „incident na E.“, ako
i ďalších svedkov. Mal za to, že prvostupňový súd sa s vykonaným dokazovaním ohľadne tohto skutku

vysporiadal absolútne zodpovedne a v súlade so všetkými pravidlami trestného konania a nakoľko
skutočne nebolo zo strany prokuratúry bez dôvodných pochybností preukázané, že by sa tento skutok
skutočne vôbec stal, súd napadnutým rozsudkom v tejto časti ani nemohol pri dodržaní zásady in dubio
pro reo a práva na obhajobu, rozhodnúť inak.
Záverom poukázal aj na písomné záverečné reči jeho a jeho obhajcu založené v súdnom spise

a vzhľadom k vyššie tam uvedeným skutočnostiam navrhol odvolanie podané Okresnou prokuratúrou
Topoľčany, podané v neprospech obžalovaného, ako absolútne nedôvodné príslušnému odvolaciemu
Krajskému súdu v Nitre v celom rozsahu zamietnuť a potvrdiť tak všetky výroky napadnutého rozsudku
Okresného súdu Nitra č. k. 2T/18/2023 zo dňa 04.12.2023.

Zástupkyňa krajského prokurátora na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu uviedla, že nakoľko boli
podrobne oboznámené dôvody odvolania okresného prokurátora, tieto nedoplnila o žiadne ďalšie
skutočnosti a navrhla, aby odvolací súd podľa § 321 odsek 1 písmeno b/, písmeno d/ Trestného poriadku
zrušil napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v celom rozsahu a aby podľa § 322 odsek 1 Trestného
poriadku vec vrátil súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

Obhajca obžalovaného sa na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu v celom rozsahu stotožnil
s rozsudkom súdu prvého stupňa a v ďalšom poukázal na podrobné písomné vyjadrenie k odvolaniu
okresného prokurátora a navrhol odvolanie okresného prokurátora ako nedôvodné zamietnuť.

Obžalovaný na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu uviedol, že sa v plnom rozsahu stotožňuje
s písomným, ako i verbálnym prejavom svojho obhajcu k odvolaniu prokurátora, s poškodenou A. B.
aktuálnetvoriapár,navštevujehovoväzbespoločnesichmaloletýmsynom,akoajsjehosynmizprvého
vzťahu a navrhol rozhodnúť o podanom odvolaní prokurátora tak, ako to navrhol jeho obhajca.

Podľa § 317 odsek 1 Trestného poriadku ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 odsek 1
alebo nezruší rozsudok podľa § 316 odsek 3 Trestného poriadku, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť
napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu
konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak
by odôvodňovali podanie dovolania niektorého z dôvodov uvedených v podľa § 371 odsek 1 Trestného

poriadku.

Odvolací súd, ktorému súd prvého stupňa predložil prejednávanú vec na rozhodnutie, v rámci plnenia
svojej, z ustanovenia § 317 odsek 1 Trestného poriadku mu vyplývajúcej prieskumnej povinnosti
preskúmal výrok o vine, výrok o treste a tiež správnosť konania týmto výrokom napadnutého rozsudku

predchádzajúceho, proti ktorým (výrokom a konaniu) odvolanie okresného prokurátora smerovalo, a to
aj z hľadiska prípadného výskytu chýb, ktoré neboli odvolaním prokurátora vytýkané, ktoré by však mohli
odôvodniť podanie dovolania z niektorého dôvodov uvedených v § 371 odsek 1 Trestného poriadku.

Plnením svojej prieskumnej povinnosti v jej z ustanovenia § 317 odsek 1 Trestného poriadku

mu vyplývajúcom rozsahu odvolací súd zistil, že súd prvého stupňa pri vykonávaní dôkazov na
hlavných pojednávaniach uskutočnených v prejednávanej veci postupoval podľa príslušných ustanovení
Trestného poriadku upravujúcich spôsob vykonania dôkazov, pričom sa nedopustil žiadnych takýchpodstatných chýb (§ 321 odsek 1 písmeno a/ Trestného poriadku), ktoré by mohli mať vplyv na zistenie
skutkového stavu veci, alebo v dôsledku ktorých by došlo k porušeniu práv obžalovaného na obhajobu.

Aj zo všetkých vyššie uvedených dôvodov skutkové zistenia obsiahnuté vo výroku o vine odsudzujúceho
rozsudku ( s ďalej uvedenými výhradami týkajúcimi sa právneho posúdenia konania v bode 1/ )
opodstatnene vychádzajú z výsledkov úplného a zákonným spôsobom vykonaného dokazovania
a zodpovedajú všetkým kritériám uvedeným v ustanovení § 2 odsek 10 a § 119 odsek 1 písmeno a/ až
e/ Trestného poriadku (§ 321 odsek 1 písmeno c/ Trestného poriadku).

Plnením z ustanovenia § 317 odsek 1 Trestného poriadku mu vyplývajúcej prieskumnej povinnosti
odvolací súd dospel tiež k záveru, že súd prvého stupňa k pre rozhodnutie o vine obžalovaného (a
následne aj o ukladanom mu treste ) relevantným skutkovým zisteniam (uvedeným v ustanovení §
119 odsek 1 písmeno a/ až e/ Trestného zákona) dospel preto, že pred vyhlásením napadnutého
rozsudku v prejednávanej veci vykonané dôkazy hodnotil nielen v súlade so zásadou trestného konania

uvedenou v § 2 odsek 12 Trestného poriadku (teda jednotlivo aj v ich súhrne a podľa svojho vnútorného
presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu) ale aj (a predovšetkým)
podľa zásad logického myslenia a uvažovania.

Vykonaním všetkých, v prejednávanej veci dostupných dôkazov aj podľa názoru odvolacieho súdu

(zhodného s názorom súdu prvého stupňa a dokonca aj obžalovaného a sčasti i prokurátora) nezostali
žiadne dôvodné pochybnosti, že v prejednávanej veci zažalovaný skutok pod bodom 1/ sa (a to pokiaľ
ide o miesto, čas a spôsob jeho spáchania a jeho následok tak, ako je precizovaný a opísaný vo výroku
o vine napadnutého rozsudku) stal, a že sa ho dopustil obžalovaný.

Obžalovaný nepochybne inkriminovaného dňa (16.01.2023) atakoval poškodenú nielen verbálne, teda
slovnými vyhrážkami, ale aj fyzicky, a to opakovane. Použitie fyzického násilia bolo potvrdené jednak
samotnou výpoveďou poškodenej, s ktorou korešpondujú lekárske správy a závery znalca A. E.
z odvetvia zdravotníctva a sčasti aj výpoveďou obžalovaného.

Súd prvého stupňa na základe vykonaných dôkazov jednak správne precizoval skutok a následne tiež
správneprávneposúdil konanieobžalovanéhoakoprečinnebezpečného vyhrážaniapodľa§360odsek
1, odsek 2 písmeno b/ Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno b/ Trestného zákona, avšak na
použitie fyzického násilia zo strany obžalovaného voči poškodenej nereflektoval a opomenul ho uviesť
ako kvalifikačný znak ( spáchanie činu „násilím“ odsek 2 písmeno a/ §-u 360 Trestného

zákona s poukazom na § 138 písmeno d/ Trestného zákona) v právnej vete napadnutého rozsudku.

Vzhľadom na odvolacie námietky okresného prokurátora vo vzťahu k nesprávnej právnej kvalifikácii
konania obžalovaného odvolací súd poukazuje na nasledovné :
Týraním sa rozumie zlé zaobchádzanie s blízkou osobou, ktorým páchateľ prejavuje vyšší stupeň

hrubosti a bezohľadnosti. Vyznačuje sa s určitou trvalosťou, prípadne sústavnosťou alebo opakovanými
útokmi, ktoré takáto osoba vzhľadom na jeho hrubú bezohľadnosť alebo bolestivosť považuje za ťažké
príkorie, ponižovanie. Trvalosť páchateľovho konania je nutné posudzovať v závislosti od intenzity zlého
zaobchádzania.
Predpokladom trestnosti činu je, aby v dôsledku týrania zo strany páchateľa bolo spôsobené fyzické

utrpenie alebo psychické utrpenie, niektorou z foriem uvedených v odseku 1 §-u 208 Trestného zákona.
Pod pojmom fyzické alebo psychické utrpenie je potrebné rozumieť taký stav, ktorý sa vyznačuje
telesnými alebo duševnými bolesťami, ktoré ovplyvňujú obvyklý spôsob života týranej osoby, a netrvajú
krátky, prechodný čas.

S poukazom na uvedené, v posudzovanej trestnej veci je potrebné vyzdvihnúť a oprieť sa najmä a
predovšetkým o závery znalkyne psychologičky E. E., ktorá vo svojich odborných záveroch vo vzťahu
k poškodenej jednoznačne uviedla, že fyzické a psychické utrpenie je potrebné definovať tak, že ide
o fyzické a duševné bolesti, ktoré ovplyvňujú alebo sťažujú obvyklý spôsob života poškodenej osoby
a podstatne narúšajú kvalitu jej života dlhodobo a intenzívne, pričom u poškodenej nezistila symptómy,

ktoré by poukazovali na duševné narušenie, zníženie jej výkonnosti, či negatívne zmeny v sociálnom
fungovaní. Nezistila tiež zvýšené známky neurotických tendencií, zvýšenú úzkostlivosť, či depresívne
ladenie.Konanie obžalovaného v ich súžití poškodená neprežívala ako psychické a fyzické utrpenie, ktoré
by sťažovalo jej obvyklý život a podstatne narúšalo kvalitu jej života a to dlhodobo a intenzívne.
Vposlednomobdobípoškodenávnímalaichvzťah akoobmedzujúci,nefunkčnýadisharmonický,chcela

sa z neho vymaniť, v prežívaní poškodenej však nezistila známky zvýšeného depresívneho, úzkostného
a neurotického ladenia, ktoré by mohlo byť následkom konania obžalovaného.
K zmenám výpovede poškodenej znalkyňa uviedla, že nemôže vylúčiť so 100% istotou ani to, že
k prvotným výpovediam bola poškodená motivovaná hnevom na obžalovaného za jeho útok zo
16.01.2023 tak, ako uviedla, nakoľko hnev mohol z psychologického hľadiska zohrávať nejakú roľu.

Odvolací súd má predovšetkým na poukazované odborné závery tiež za to, že konanie obžalovaného
nenapĺňalo znaky týrania, pretože preukázateľne konanie obžalovaného v ich súžití poškodená
neprežívala ako psychické a fyzické utrpenie, ktoré by sťažovalo jej obvyklý život a podstatne narúšalo
kvalitu jej života a to dlhodobo a zároveň intenzívne.
Obžalovaný konaním popísaným vo výroku napadnutého rozsudku naplnil všetky zákonné znaky
skutkovej podstaty prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 odsek 1, odsek 2 písmeno a/,

písmeno b/ Trestného zákona, a to tak po stránke objektívnej ako i subjektívnej a takým spôsobom,
že vyslovené vyhrážky obžalovaného podporené jeho fyzickou agresivitou u poškodenej mohli vzbudiť
dôvodnú obavu, že jej hrozí ujma na zdraví a na živote, prípadne aj na zdraví a živote jej blízkych.

Odvolací súd podľa § 321 odsek 1 Trestného poriadku zruší napadnutý rozsudok aj:

- pre chyby v napadnutých výrokoch rozsudku, najmä pre nejasnosť alebo neúplnosť jeho skutkových
zistení alebo preto, že sa súd nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie
(písmeno b/);
- ak bolo napadnutým rozsudkom porušené ustanovenie Trestného zákona ( písmeno d/ ).

Podľa § 321 odsek 3 Trestného poriadku, ak preskúmava všetky výroky, ale je chybná len časť
napadnutého rozsudku a možno ju oddeliť od ostatných, zruší odvolací súd rozsudok len v tejto časti;
ak však zruší hoc aj len sčasti výrok o vine, zruší vždy súčasne celý výrok o treste, ako aj ďalšie výroky,
ktoré majú vo výroku o vine svoj podklad.

Podľa § 322 odsek 3 Trestného poriadku odvolací súd rozhodne sám rozsudkom vo veci, ak možno
nové rozhodnutie urobiť na podklade skutkového stavu, ktorý bol v napadnutom rozsudku správne
zistený alebo doplnený dôkazmi vykonanými pred odvolacím súdom. V neprospech obžalovaného môže
odvolací súd zmeniť napadnutý rozsudok len na základe odvolania prokurátora, ktoré bolo podané

v neprospech obžalovaného, vo výroku o náhrade škody tak môže urobiť aj na podklade odvolania
poškodeného, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody.

Keďže odvolací súd zistil vyššie uvedené, podľa § 321 odsek 1 písmeno b/, písmeno d/,
odsek 3 Trestného poriadku na podklade odvolania okresného prokurátora podaného v neprospech

obžalovaného zrušil napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v bode 1/ napadnutého rozsudku vo
výroku o vine a vo výroku o treste a za splnenia podmienok ustanovených v § 322 odsek 3 Trestného
poriadku napraviac vyššie uvedenú zistenú chybu, ktorej sa súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom
dopustil (a to v právnom pomenovaní konania obžalovaného v bode 1/) v prejednávanej veci rozhodol
sám rozsudkom tak, že na podklade súdom prvého stupňa vykonaným dokazovaním zistených

skutočností a okolností majúcich vplyv a význam predovšetkým pre rozhodnutie o vine obžalovaného
a následne aj pre rozhodnutie o ukladanom mu druhu trestu a jeho výmery, uznal obžalovaného vinným
zo spáchania prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 odsek 1, odsek 2 písmeno a/, písmeno
b/ Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno d/ Trestného zákona a § 139 odsek 1 písmeno c/
Trestného zákona, a to na nemennom skutkovom základe opísanom i v napadnutom rozsudku.

Za tento zločin odvolací súd obžalovanému podľa § 360 odsek 2 Trestného zákona s použitím § 38
odsek 2, odsek 4 Trestného zákona (po nezistení v § 36 Trestného zákona uvedenej poľahčujúcej a po
zistení v § 37 písmeno m/ Trestného zákona uvedenej priťažujúcej okolnosti) po úprave dolnej hranici
zákonnej trestnej sadzby 16 mesiacov až 3 roky, uložil trest odňatia slobody dva roky, na výkon ktorého

obžalovaného zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia podľa § 48 odsek 2
písmeno a/ Trestného zákona.Odvolací súd mal za to, že druh trestu a výmera obžalovanému uloženého trestu zodpovedá všetkým
kritériám ustanoveným pre ukladanie trestu v § 34 odsek 4 Trestného zákona (spôsob spáchania činu,
jeho následok, zavinenie, pohnútka, zistená poľahčujúca okolnosť a nezistená priťažujúca okolnosť,

osoba obžalovaného, jeho pomery a možnosti jeho nápravy) a preto je spôsobilý aj na dosiahnutie účelu
trestu podľa § 34 odsek 1 Trestného zákona a to tak v oblasti individuálnej ako aj v oblasti generálnej
prevencie, lebo zabezpečí ochranu spoločnosti pred obžalovaným v prvom rade tak, že mu zabráni
v páchaní ďalšej trestnej činnosti, vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život,
súčasne aj iných odradí od páchania trestných činov a zároveň dostatočne vyjadrí aj morálne odsúdenie

obžalovaného v prvom rade spoločnosťou.

Pokiaľ ide o okresným prokurátorom napádaný oslobodzujúci výrok o vine bod bodom 2/ napadnutého
rozsudku, tento rozhodnutím odvolacieho súdu zostal nedotknutý, nakoľko odvolaniu prokurátora
v neprospech obžalovaného bolo vyhovené len sčasti.

V rámci prieskumnej povinnosti vyplývajúcej z citovaného ustanovenia Trestného poriadku, odvolací
súd preskúmal aj oslobodzujúci výrok o vine napadnutého rozsudku, proti ktorému odvolanie okresného
prokurátora podané v neprospech obžalovaného, na podanie ktorého bol podľa § 308 odsek 1 veta prvá
Trestného poriadku oprávnenou osobou smerovalo.

Týmto postupom odvolací súd predovšetkým zistil, že už orgánmi činnými v trestnom konaní bol
zadovážený dostatok dôkazov, ktorými boli objasnené všetky základné skutočnosti dôležité pre trestné
stíhanie tak, ako to vyplýva z ustanovenia § 119 odsek 1 Trestného poriadku a ktoré súd prvého stupňa
potreboval pre svoje rozhodnutie. Súd prvého stupňa pri vykonávaní dôkazov na hlavnom pojednávaní
postupoval podľa príslušných ustanovení Trestného poriadku upravujúcich spôsob vykonania dôkazov,

pričom sa nedopustil žiadnych závažných chýb (§ 321 odsek 1 písmeno a/ Trestného poriadku),
ktoré by mohli mať vplyv na zistenie skutkového stavu veci, alebo v dôsledku ktorých by došlo
k porušeniu práv obžalovaného na obhajobu. Skutkové zistenia uvedené v skutkovej vete výroku
o vine napadnutého rozsudku tak vychádzajú z výsledkov úplného a zákonným spôsobom vykonaného
dokazovania a zodpovedajú kritériám uvedeným v § 2 odsek 10 Trestného poriadku.

Vodôvodnenínapadnutéhorozsudku,vsúladespožiadavkamiustanovenýmiv§168odsek1Trestného
poriadku, súd prvého stupňa v potrebnom rozsahu uviedol, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré
dôkazy oprel svoje skutkové zistenia, akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov,
ako sa vyrovnal s obranou obžalovaného, s ktorými sa aj odvolací súd bez zásadných výhrad stotožňuje

a v podrobnostiach na ktoré, ako na správne a úplné preto iba poukazuje.

Súd prvého stupňa k týmto skutkovým zisteniam totiž dospel po tom, čo jednotlivé dôkazy vyhodnotil
v súlade s ďalšou zásadou trestného konania uvedenou v § 2 odsek 12 Trestného poriadku, teda
predovšetkým jednotlivo aj v ich súhrne a podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na

starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu.
Súd prvého stupňa pri hodnotení dokazovania tiež a predovšetkým rešpektoval aj jedno zo základných
pravidiel vyplývajúcich pri dokazovaní z ďalšej zásady trestného konania uvedenej v § 2 odsek 4
Trestného poriadku, v ktorom je upravená zásada prezumpcie neviny a ktorým je jednak pravidlo
„in dubio pro reo – v pochybnostiach v prospech obvineného“, z ktorého vyplýva pre súd povinnosť

rozhodnúť v prospech obvineného, ak zostanú dôvodné pochybnosti o niektorej otázke, ktoré nemožno
odstrániť vykonaním ďalších dostupných dôkazov, jednak ďalšie pravidlo, v zmysle ktorého nedokázaná
vina má rovnaký dôsledok a význam ako dokázaná nevina (ktorú obvinený nie je v konečnom dôsledku
ani povinný dokazovať).

V tejto súvislosti považuje odvolací súd za potrebné zdôrazniť, že odvolaním okresného prokurátora
súdu prvého stupňa vytýkané hodnotenie vykonaných dôkazov v rozpore s touto zásadou trestného
konania uvedenou v ustanovení § 2 odsek 12 Trestného poriadku neobsahuje ani žiadne také konkrétne
skutočnosti a okolnosti, ktoré by mali nasvedčovať tomu, že k namietaným skutkovým zisteniam súd
prvého stupňa dospel postupom nezodpovedajúcim zásadám logického myslenia a uvažovania.

Aj odvolací súd má v konečnom dôsledku za to, že výsledky dokazovania vykonaného v prejednávanej
veci pred súdom prvého stupňa nevyzneli jednoznačne a nebola tu úplne ucelená reťaz tak priamych,
ako aj nepriamych dôkazov, z ktorých by bolo možné vyvodiť bezpečný záver, že sa zažalovanýskutok (ktorý je predmetom trestného stíhania) stal, preto bolo potrebné obžalovaného spod obžaloby
okresného prokurátora, pre skutok v ňom právne posúdený ako prečin porušovania domovej slobody
podľa § 194 odsek 1, odsek 2 písmeno a/ Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno d/ Trestného

zákona, podľa § 285 odsek 1 písmeno a/ Trestného poriadku oslobodiť, pretože nebolo dokázané, že
sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.

Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný ďalší riadny opravný
prostriedok.