Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 15. máj 2024

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 2Tos/52/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5620010406
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 05. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Kurák
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2024:5620010406.2

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Kuráka a sudcov JUDr.
Marcely Malatkej a JUDr. Štefana Tomáša, na neverejnom zasadnutí konanom 15. mája 2024 prejednal
sťažnosť podanú A. B., nar. X.X.XXXX, proti uzneseniu Okresného súdu Liptovský Mikuláš, sp.zn.
3Nt/27/2020 zo dňa 11.12.2023 a takto

r o z h o d o l :

Pod3a § 194 ods. 1 písm. b) Tr. por. z r u š u j e uznesenie Okresného súdu Liptovský Mikuláš, sp.zn.

3Nt/27/2020 zo doa 11.12.2023 a okresnému súdu u k l a d á , aby vo veci znovu konal a rozhodol.

o d ô v o d n e n i e :

Uznesením Okresný súd Liptovský Mikuláš podľa § 446 ods. 1 Tr. por. a § 74 ods. 1 Tr. zák. zmenil A. B.,
ambulantné ochranné psychiatrické liečenie, uložené uznesením Okresného súdu Liptovský Mikuláš,
sp.zn. 2Nt/8/2017 zo dňa 4.9.2019 v spojení s uznesením Krajského súdu v Žiline, sp.zn. 3Tos/124/2019
zo dňa 19.12.2019, na ústavné ochranné psychiatrické liečenie.

Citované uznesenie nenadobudlo právoplatnosť, pretože proti nemu priamo do zápisnice o verejnom
zasadnutí z 11.12.2023 podala A. B. spolu s obhajkyňou sťažnosť. Sťažnosť bližšie odôvodnila podaním
zo dňa 16.2.2024 (č.l. 558-560 spisu).

Podanú sťažnosť sťažovateľka odôvodnila tým, že súd ponechal ochranné liečenie a dokonca

zmenil formu na ústavnú človeku, ktorý netrpí žiadnou chorobou, čo potvrdili obe znalkyne prítomné na
ostatnom hlavnom zasadnutí. V súvislosti s uvedeným poukazuje na posudok C. D. kde sa konštatuje,
že v čase jej vyšetrenia (marec 2023) vyšetrovaná netrpí psychickým ochorením. Znalkyňa dokonca
navrhuje zrušiť aj ochranné liečenie ambulantnou formou. Tento záver pripustila aj znalkyňa C. C. C.,
E., ktorá upozornila na to, že C. D. ju vyšetrovala podstatne neskôr, preto „nemá dôvod spochybňovať
závery C. D..“. Vyjadrila presvedčenie, že záver novšieho posudku je správny a takýto vývoj je z

lekárskeho hľadiska možný. Takisto nesúhlasí s názorom súdu, že ambulantné ochranné liečenie neplní
svoj účel. Má za to, že takýto záver súd vytvoril z nedostatočne zisteného skutkového stavu. Považuje
ho za extrémne svojvoľný a arbitrárny. Nie je jej vôbec zrejmé, z čoho súd vychádzal, keď tvrdí, že
jej protispoločenské správanie sa stupňuje, keď nikto v tejto súvislosti nebol vypočutý a ona poprela
tieto tvrdenia a žiadne iné dôkazy neboli v súvislosti s týmto produkované. Tiež sú spochybniteľné aj
predchádzajúce závery znalkyne C. C. C., E.. Obmedzila sa len na odpovede na súdom položene otázky

bez toho, aby bolo zrejmé, ako znalkyňa k takýmto záverom dospela. Najmä znalkyňa ani vo svojej
výpovedi na verejnom zasadnutí konanom dňa 06.02.2023 a dňa 11.12.2023, ani vo svojom znaleckom
posudku neuviedla žiadny relevantný dôvod, v čom spočíva nebezpečnosť' jej konania pre spoločnosť
a prečo je nevyhnutné ambulantné liečenie zmeniť na ústavné. V súvislosti s jej posudkom upriamuje
tiež pozornosť na nepresvedčivosť jej výpovedí a na jej výhrady voči posudku zaslané súdu písomne a
prezentované na verejnom zasadnutí dňa 6.2.2023 a 11.12.2023. Nadriadenému súdu navrhla, aby sa

pri posudzovaní dôvodnosti tejto sťažnosti oboznámil so zvukovým záznamom z verejného zasadnutia
dňa 6.2.2023, na ktorom znalkyňa p. C. C. C., E. svojimi vyjadreniami sama spochybnila závery svojhoznaleckého posudku. Podľa jej názoru súd formálne, schematický a nekriticky prijal záver znaleckého
posudku vypracovaného znalkyňou C. C., E. bez snahy o individuálne posúdenie konkrétneho prípadu,
a to aj napriek tomu, že v znaleckých posudkoch sú často formulované odpovede na otázky súdu,

ktoré prekračujú medze odborného posúdenia a zasahujú priamo do rozhodovania súdu tým, že dávajú
priamy návod ako má súd vo veci rozhodnúť. Súdne rozhodnutie potom nie je rozhodnutím nezávislého
súdu, ale súdneho znalca. V tomto smere poukazuje na rozhodnutie Ústavného súdu Českej republiky
sp. zn. II. ÚS 2630/2007. Takisto v odôvodnení rozhodnutia nie je uvedené, prečo ambulantná liečba
neplní svoj účel. Ambulantnej liečby sa pravidelne zúčastňuje, medikamentóznu liečbu, ktorá jej bola

nasadená v rozsahu antidepresív užívala a užíva. Antipsychotika neužíva z objektívnych dôvodov, a
to intolerancie, nakoľko z užívaných liekov skolabovala. Lieči sa aj na nádorové ochorenie a existuje
vysoká pravdepodobnosť, že kolaps bol zapríčinený nesprávnou kombináciou liekov. Ich kontraindikácia
nebola znalecky posúdená. Má za to, že v danom prípade nemožno spoľahlivo ustáliť záver, že
ambulantná liečba neplní svoj účel. Podľa jej názoru ambulantná liečba svoj účel plní. Od roku 2017 sa
nedopustila žiadnej trestnej činnosti (ani pred tým, ale to nie je teraz posudzovanou otázkou), podrobuje

sa ambulantnej liečbe, užíva antidepresíva, teda všetky predpísané lieky, ktoré jej nespôsobili problémy.
Dôkazom o tom, že ambulantná liečba plní svoj účel je aj skutočnosť, že v zmysle záverov znaleckého
skúmania C. D. v marci 2023 netrpí žiadnym psychickým ochorením.
Pokiaľ ide o podávanie podnetov a sťažností na p. A. a niekoľko sťažností na konanie súdu, tieto nie je
možné považovať za postačujúci podklad na vyslovenie záveru o nebezpečnosti jej pobytu na slobode,

ani na vyslovenie záveru o jej stupňujúcom sa protispoločenskom správaní, a teda ani dôvodom na
zmenu formy liečby. Zdôrazňuje, že niektoré jej podnety boli voči p. A. vyhodnotené ako opodstatnené.
Pokiaľ súd poukazuje na údajných 13 prípadov aj v období od 30.05.2020 do 13.08.2020, kedy sa mala
vo vzťahu k poškodenému a iným osobám (zväčša rodinným príslušníkom údajného poškodeného p.
A.) dopustiť konaní, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako priestupok proti občianskemu spolunažívaniu.

Ona bola uznaná vinnou len z jedného priestupku a tento sa netýkal p. A. ani jeho rodiny. Tento ojedinelý
a menej závažný priestupok, za ktorý jej bolo uložené pokarhanie, nepreukazuje, že ambulantná liečba
neplní svoj účel. Takisto namieta, že z návrhu na uloženie ústavného psychiatrického liečenia nie je
zrejmé aká konkrétna hrozba pre spoločnosť hrozí, ktorá by jej ponechaním na slobode mala nastať.
Ústavné liečenie považuje za neprípustné aj vzhľadom na jej zdravotný stav. Je onkologickou pacientkou

a pravidelne navštevuje odborné špecializované pracovisko v Prahe. Pri ústavnej liečbe by nemohla
navštevovať vyššie uvedené pracovisko v Prahe a tiež by jej nebola poskytnutá adekvátna dostupná
odborná liečba a zdravotná starostlivosť. S týmto už predneseným argumentom sa súd v rozhodnutí
vôbecnevysporiadal.Vkonanínebolopreukázanébezrozumnýchpochybnosti,žeonajeprespoločnosť
nebezpečná do takej miery, aby bolo nutné obmedziť jej osobnú slobodu ústavnou liečbou.

Na základe vyššie uvedených skutočnosti zastáva názor, že neboli splnené predpoklady pre zmenu
ambulantnej liečby na ústavnú liečbu, a preto žiada odvolací súd, aby napadnuté uznesenie Okresného
sudu Liptovský Mikuláš, sp.zn. 3Nt/27/2020 zo dňa 11.12.2023 zrušil v celom rozsahu.

Krajský súd, ako nadriadený orgán, v súlade s ustanovením § 192 ods. 1 Tr. por., v ktorom je

vyjadrený obmedzený revízny princíp, po tom, ako nezamietol sťažnosť z dôvodov § 193 ods. 1
písm. a) alebo b), na základe sťažnosti preskúmal napadnutý výrok uznesenia, a to zo všetkých
hľadísk, bez ohľadu na to, či tieto hľadiská sú alebo nie sú v sťažnosti uvedené, a jednak správnosť
postupu konania, ktoré napadnutému výroku predchádzalo, a to z hľadiska všetkých chýb, ktoré mohli
spôsobiť nesprávnosť napadnutého výroku uznesenia. Pri plnení revízneho princípu preveril z právnej

stránky, či v celom konaní, v priebehu ktorého sa vytvárali podklady pre napadnuté uznesenie, nedošlo
kporušeniuTrestnéhozákona,Trestnéhoporiadkualeboinýchmimotrestnýchprávnychpredpisov,ktoré
sú súčasťou právneho poriadku, lebo právo nemôže byť založené na nepráve.

Sťažnosť proti uzneseniu súdu prvého stupňa je prípustná v súlade s § 448 ods. 3 Tr. por., § 185 ods.

1, ods. 2 Tr. por., bola podaná oprávnenou osobou v zmysle § 186 ods. 1 Tr. por., v lehote stanovenej
§ 187 ods. 1 Tr. por.

Po preskúmaní veci krajský súd zistil, že napadnutým uznesením súd prvého stupňa rozhodol o zmene
ochranného liečenia A. B., z ambulantnej formy na ústavnú, a to na základe návrhu prokurátora zo

dňa 2.9.2020. Prvostupňový súd v predmetnej veci vykonal znalecké dokazovanie (bližšie popísané
v napadnutom uznesení), pričom pri svojom rozhodnutí vychádzal aj zo znaleckých posudkov, ktoré boli
zamerané na skúmanie duševného stavu menovanej. V prejednávanej veci bola uznesením okresného
súdu sp.zn. 3Nt/27/2020 zo dňa 8.12.2021 do konania pribratá znalkyňa z odboru zdravotníctvoa farmácia, odvetvie psychiatria C. C. C., PhD. Menovaná znalkyňa vypracovala znalecký posudok č.
67/2022 zo dňa 25.11.2022. Zo záverov znaleckého posudku vyplynulo, že menovaná trpí duševnou
poruchou. Diagnóza: Pretrvávajúce poruchy s bludmi – Bludová paranoidná porucha F 22.0 podľa

MKCH – 10 revízie. A. B. v priebehu súdneho konania obstarala znalecký posudok č. 43/2023 zo dňa
18.3.2023, ktorý vypracovala znalkyňa z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria C. F.
D.. Zo záverov tohto znaleckého posudku vyplynulo, že A. B. trpí povahovou úchylkou – paranoidnou
poruchou osobnosti senzitívnou s kverulačnými aktivitami, pri ktorej je jej úsudok ovplyvnený citmi-
katathýmne zmenený, ale nie choromyseľný. Táto znalkyňa nevzhliadla u menovanej psychotickú

poruchu, ktorá bola u nej diagnostikovaná v posudku z r. 2022. Prvostupňový súd o návrhu prokurátora
na zmenu spôsobu výkonu ochranného psychiatrického liečenia A. B. z ambulantnej na ústavnú formu
zo dňa 2.9.2020 rozhodol dňa 11.12.2023.

Po preskúmaní veci krajský súd dospel k záveru, že okresný súd vo veci nepostupoval dôsledne, keď
pri rozhodovaní o zmene spôsobu výkonu ochranného psychiatrického liečenia A. B. z ambulantnej

na ústavnú formu vychádzal zo znaleckých posudkov vypracovaných dňa 25.11.2022 a dňa 18.3.2023
bez toho, aby mal k dispozícii zistený jej aktuálny duševný stav. Okrem skutočnosti, že od vyšetrenia
duševného stavu A. B. znalkyňami a následného vypracovania týchto znaleckých posudkov do
času rozhodovania okresného súdu uplynulo dlhšie časové obdobie, t.j. od znaleckého posudku
vypracovaného znalkyňou C. C. C., E. viac než 12 mesiacov a od znaleckého posudku vypracovaného

znalkyňou C. F. D. viac než 8 mesiacov, krajský súd poukazuje aj na rozdielnosť záverov
týchto znalkýň. Obidve znalkyne síce zhodne dospeli k záveru, že u menovanej je prítomná minimálne
paranoidná porucha osobnosti tak, ako to uvádza okresný súd vo svojom rozhodnutí, no podľa znalkyne
C. C., E. v čase jej vyšetrenia sa táto u menovanej rozvinula až do bludovej poruchy, pričom C. D. pri
neskoršom vyšetrení nezistila známky psychotického ochorenia u menovanej, ktoré by choromyseľne

vplývalo na jej kritickosť a úsudkové schopnosti. Aj keď C. D. sa vyjadrila, že u menovanej môže jej
zistená diagnóza v budúcnosti v nadmerne stresujúcich a emočne exponovaných situáciách vyústiť do
prechodnej psychotickej poruchy, táto nie je u menovanej v súčasnosti zistená. Keďže o
zmene spôsobu výkonu ochranného liečenia rozhoduje súd vždy len podľa aktuálneho stavu,
resp. stavu platného v čase rozhodovania súdu, považuje krajský súd napadnuté rozhodnutie

prvostupňového súdu za predčasné. V novom konaní je preto nevyhnutné, aby okresný súd zistil
aktuálny zdravotný stav A. B., a to pre súvisiace potreby zákonného a procesne správneho rozhodnutia
o podanom návrhu prokurátora. Je potrebné zvýrazniť, že uložením povinnosti spočívajúcej v podrobení
sa ústavnej liečbe dochádza k obmedzeniu osobnej slobody dotknutej osoby, a preto kritériá potrebné
pre takéto rozhodnutie musia v celom rozsahu a bezpodmienečne spĺňať ako ústavné náležitosti, tak aj

náležitosti vyplývajúce z príslušnej špeciálnej úpravy.

Podľa § 194 ods. 1 písm. b) Tr. por., ak nezamietne nadriadený orgán sťažnosť, zruší napadnuté
uznesenie, a ak je podľa povahy veci potrebné nové rozhodnutie, uloží orgánu, proti ktorého rozhodnutiu
sťažnosť smeruje, aby vo veci znovu konal a rozhodol.

Zuvedenýchdôvodovkrajskýsúdpodľacitovanéhozákonnéhoustanovenianapadnutéuzneseniezrušil
a vec vrátil okresnému súdu, aby o nej znovu konal a rozhodol.

Podľa § 194 ods. 5 Tr. por. orgán, ktorému bola vec vrátená na nové prejednanie a rozhodnutie, je
pri novom rozhodovaní viazaný právnym názorom, ktorý vo veci vyslovil nadriadený orgán a je povinný

vykonať úkony, ktorých vykonanie tento orgán nariadil.

Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.