Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 2. október 2024

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 12CoP/42/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1115205574
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 10. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Andrea Hadnagyová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2024:1115205574.12

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Andrey Hadnagyovej a sudcov

JUDr. Ľubice Bundzelovej a Mgr. Fedora Benku v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté deti: A.
B., nar. XX. XXXXXXXX XXXX, a B. B., nar. X. XXXXXXX XXXX, obe pobytom u matky, zastúpené
kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, so sídlom Vazovova 7/A,
Bratislava, matky: B. B. C., nar. XX. XXXXXXX XXXX, trvale pobytom D. XXXX/XX, E., zastúpená
splnomocnenkyňou: doc. JUDr. Lila Bronislava Pavelková, PhD., advokátka so sídlom Jesenského
12, Bratislava, a otca: F. B. B., nar. X. XXXX XXXX, trvale pobytom G. XX/X, E., zastúpený
splnomocnenkyňou: Advokátska kancelária VERIONS, s.r.o., so sídlom Radvanská 21, Bratislava, IČO:

47239441,zaúčastiKrajskejprokuratúryBratislavasosídlomVajnorská47,Bratislava,ozmenuúpravy
výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom, o odvolaní matky a otca proti rozsudku
Mestského súdu Bratislava II, č.k. B1-3P/15/2015-2557 z 11. októbra 2023, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch I., II., VII., VIII., IX. p
o t v r d z u j e.

II. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch III. a IV. m e n í nasledovne:

- zvyšuje sa vyživovacia povinnosť otca k maloletej A. zo sumy 50,- eur mesačne na sumu 110,- eur
mesačne od 14.05.2015 do 31.08.2017,

- znižuje sa vyživovacia povinnosť otca k mal. A. zo sumy 110,- eur mesačne na sumu 90 eur mesačne
od 01.09.2017 do 31.08.2018,

- zvyšuje sa vyživovacia povinnosť otca k maloletej A. zo sumy 90,- eur mesačne na sumu 130,- eur

mesačne v období od 01.09.2018 do 31.01.2023,

- zvyšuje sa vyživovacia povinnosť otca k mal. A. zo sumy 130,- eur mesačne na sumu 220 eur mesačne
od 01.02.2023 do 31.08.2023,

- zvyšuje sa vyživovacia povinnosť otca k mal. A. zo sumy 220,- eur mesačne na sumu 240 eur mesačne
od 01.09.2023,

ktoré výživné je otec povinný zaplatiť vždy do 15. dňa v príslušnom kalendárnom mesiaci vopred k rukám
matky.

Dlh na zročnom výživnom otcovi k maloletej A. za obdobie od 14.05.2015 do 30. septembra
2024 nevznikol.

III. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch V. a VI. m e n í nasledovne:- zvyšuje sa vyživovacia povinnosť otca k maloletej B. zo sumy 50,- eur mesačne na sumu 80,- eur
mesačne od 14.05.2015 do 31.08.2016,

- zvyšuje sa vyživovacia povinnosť otca k mal. B. zo sumy 80,- eur mesačne na sumu 120 eur mesačne
od 01.09.2016 do 31.08.2017,

- znižuje sa vyživovacia povinnosť otca k maloletej B. zo sumy 120,- eur mesačne na sumu 90,- eur

mesačne v období od 01.09.2017 do 31.08.2020,

- zvyšuje sa vyživovacia povinnosť otca k mal. B. zo sumy 90,- eur mesačne na sumu 110 eur mesačne
od 01.09.2020 do 31.01.2023,

- zvyšuje sa vyživovacia povinnosť otca k mal. B. zo sumy 110,- eur mesačne na sumu 200 eur mesačne

od 01.02.2023 do 31.08.2024,

- zvyšuje sa vyživovacia povinnosť otca k mal. B. zo sumy 200,- eur mesačne na sumu 220 eur mesačne
od 01.09.2024,

ktoré výživné je otec povinný zaplatiť do 15. dňa v príslušnom kalendárnom mesiaci vopred k rukám
matky.

Dlh na zročnom výživnom otcovi k maloletej B. za obdobie od 14.05.2015 do 30. septembra 2024
nevznikol.

IV. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch X. a XI. z r u š u j e.

V. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov tohto konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom ( v poradí druhým, v rozsahu 35 strán ) súd prvej inštancie výrokom I.
zveril maloleté deti A. a B. ( ďalej len „maloleté deti“ ) do osobnej starostlivosti matky, výrokom II.
určil, že zastupovať maloleté deti a spravovať ich majetok sú oprávnení obidvaja rodičia, výrokom III.
zvýšil vyživovaciu povinnosť otca k maloletej A. zo sumy 50 eur mesačne na sumu 220 eur mesačne
za obdobie od 14.05.2015 do 09.02.2023 a na sumu 350 eur mesačne počnúc dňom 10.02.2023,

ktoré je otec povinný platiť vždy do 15.dňa v mesiaci vopred k rukám matky, výrokom IV. zaviazal otca
zaplatiť zročné výživné na maloletú A. za obdobie od 14.05.2015 do 30.09.2023 vo výške 5 194,89
eur do 60 dní od doručenia rozsudku, výrokom V. zvýšil vyživovaciu povinnosť otca k maloletej B.
zo sumy 50 eur mesačne na sumu 220 eur mesačne za obdobie od 14.05.2015 do 09.02.2023 a
na sumu 350 eur mesačne počnúc dňom 10.02.2023, ktoré je otec povinný platiť vždy do 15.dňa v

mesiaci vopred k rukám matky, výrokom VI. zaviazal otca zaplatiť zročné výživné na maloletú B. za
obdobie od 14.05.2015 do 30.09.2023 vo výške 4745,49 eur je otec povinný zaplatiť do 60 dní od
doručenia tohto rozsudku, výrokom VII. styk otca s maloletými deťmi neupravil, výrokom VIII. zmenil
rozsudok Okresného súdu Bratislava IV, č. k. 8C/172/2008 - 303 zo dňa 23.09.2011, vo výroku o úprave
výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode manželstva, výrokom

IX. návrh otca na zrušenie neodkladného opatrenia a nariadenie neodkladného opatrenia zamietol,
výrokom X. návrh otca vo veci samej zamietol, výrokom XI. návrh matky vo zvyšku zamietol a výrokom
XII. žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania. Svoje rozhodnutie odôvodnil
právne ustanovením § 24 ods. 4, § 26, § 62, § 75 ods. 1, 78 ods. 1 z. č. 36/2005 Z. z. o rodine
( ďalej len „Zákon o rodine“ ), § 121 z. č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku ( ďalej len

„Civilný mimosporový poriadok“ ). Vecne dôvodil, že z vykonaných dôkazov mal čo do otázky zmeny
pomerov v zmysle § 26 a § 78 ods. 1 Zákona o rodine jednoznačne ustálené, že od času vydania
ostatného meritórneho rozhodnutia súdu o úprave výkonu rodičovských práv a povinností došlo najmä
na strane maloletých detí k právne významnej zmene pomerov. V čase rozvodu manželstva rodičov a
schválenia rodičovskej dohody rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV, č.k. 8C/172/2008 - 303 zo

dňa 23.09.2011, mala maloletá A. necelé štyri roky a B. dva a pol roka. V čase podania návrhu otca23.12.2014 ( na Okresný súd Bratislava IV ) mala A. sedem rokov a B. takmer šesť rokov. Podstatná
zmena pomerov tkvie aj v tom, že maloleté deti sa na základe neodkladného opatrenia konajúceho súdu,
č.k. B1-3P/15/2015-122 zo dňa 04.05.2015 nachádzajú v osobnej starostlivosti matky. Vychádzajúc z

výsledkov vykonaného dokazovania dospel súd prvej inštancie k záveru, že za zistených skutkových
okolností, najmä zisteného názoru obidvoch maloletých detí k otázke vzťahu k otcovi a stretávania sa s
otcom, ktorý názor posúdil u obidvoch maloletých detí ako zrelý, bez pochybností o jeho autentickosti,
by zverenie maloletých detí do osobnej starostlivosti otca ( prípadne akákoľvek úprava styku otca s
maloletými deťmi idúce proti vôli maloletých ) mohlo spôsobiť neprimeranú záťaž a vážne ohroziť ich

ďalší psychický vývin. Navyše boli by značne kontraproduktívne vo vzťahu k možnosti zlepšenia vzťahu
maloletých detí k otcovi v budúcnosti. K možnostiam prijatia ďalších opatrení vedúcich k obnove vzťahu
maloletých detí k otcovi, ktorými sa súd zaoberal aj v ďalšom konaní, tak ako mu to bolo uložené
odvolacím súdom, súd prvej inštancie zdôrazňuje, že možnosti autoritatívnych opatrení zo strany súdu
prvejinštanciesúlimitovanévekommaloletýchdetíavekuzodpovedajúcejrozumovejvyspelosti,ktorési
vyžadujúadekvátnezohľadnenienázorumaloletýchdetí.Zpohovorusmaloletýmideťmidňa01.02.2023

jednoznačne vyplynulo, že sa kontaktu so svojím otcom sa v zásade nebránia, obidvom však zo strany
otca absentuje rešpekt otca k ich názoru a prežívaniu, absentuje im snaha otca o bezpodmienečné
prijatie bez presadzovania otcovi vlastného názoru. Cítia sa dotknuté správaním otca v minulosti a
komunikujú potrebu sebareflexie z jeho strany. V čase, kedy to bolo vzhľadom na vek maloletých detí
účelné, vykonal súd prvej inštancie všetky dostupné mu opatrenia, vrátane nariadenia opakovaného

asistovaného kontaktu otca s maloletými za prítomnosti psychológa, ako aj nariadenia výchovného
opatrenia rodičom v konaní tunajšieho súdu, sp. zn. 3P/219/2016. K sanácii vzťahu maloletých detí
k otcovi napriek tomu, a to ani za odbornej pomoci nedošlo. Aktuálne je podľa názoru súdu prvej
inštancie vzhľadom na už zmienený vek maloletých detí, A. takmer šestnásť rokov a B. takmer pätnásť
rokov, žiaduce nahradiť autoritatívne rozhodnutie súdu efektívnym prístupom a komunikáciou otca za

podpory a spolupráce s matkou. V kontexte s apelmi otca na prijatie ďalších opatrení súd prvej inštancie
uvádza, že ako vyplynulo z vykonaného dokazovania, zo strany otca neboli riadne realizované ani
doterajšie opatrenia. Zo správy psychológa ÚPSVaR zo dňa 19.04.2018 bolo zistené, že výchovné
opatrenie nariadené v konaní sp. zn. 3P/219/2016 nebolo riadne ukončené a nesplnilo účel nesplnilo
účel, na ktorý bolo nariadené ( zlepšiť rodičovskú komunikáciu ) z dôvodu na strane otca. Otec podľa

správy psychológa sám určoval podmienky, za ktorých sa výchovnému opatreniu súdu podrobí. Otec
psychológa žiadal, aby rešpektoval presvedčenie otca o tom, že matka maloletých detí je psychicky
chorá. U psychológa referátu sa mal otec vyjadriť, že „pokiaľ tento fakt nebude psychológ úplne
akceptovať, nemá žiaden význam pokračovať v stretnutiach“. Podmienku otca považoval psychológ za
radikálnu, zo strany otca podmieňujúcu úspešnosť psychologického poradenstva, preto kontakt s otcom

ukončil. Za príčinu odmietania otca maloletými deťmi súd prvej inštancie z vykonaných dôkazov ustálil v
počiatku vzhľadom na nízky vek maloletých detí ( 4 a 2 roky v čase začatia realizácie striedavej osobnej
starostlivosti ) nevyhovujúci model rodičovskej starostlivosti, a to aj vzhľadom na nespoluprácu rodičov,
zdĺhavý rodičovský konflikt, ku ktorému rastúcim vekom maloletých detí pristúpil aj kontraproduktívny
tlak zo strany otca. Tlak zo strany otca na maloleté spočíva zjavne v zmysle ich vysloveného vnímania

aj v množení súdnych konaní. Je nespochybniteľné, že na vedenie súdnych konaní má otec zákonné
právo. Maloletými deťmi sú však uvedené aktivity otca s poukazom na ich nutnú participáciu vyplývajúcu
z medzinárodných dohovorov o štandarde ochrany a práv maloletých detí, zohľadnenú aj v Civilnom
mimosporovom poriadku, vnímané významne negatívne. Sumarizujúc všetky uvedené dôvody, súd
prvej inštancie zamietol návrh otca na zmenu úpravy výkonu rodičovských práv a povinností zverením

maloletých detí do osobnej starostlivosti otca, na ktorom otec v ďalšom konaní zotrval. Súd prvej
inštancie sa nevyhraňuje voči argumentácii otca, že názor maloletých detí je jedným, ale nie jediným
kritériom pri hodnotení najlepšieho záujmu dieťaťa. Súdu prvej inštancie sú tiež známe okolnosti, na
ktoré otec poukazuje. Je pravdou, že maloleté deti sú osem rokov pod výlučným výchovným vplyvom
matky s veľmi sporadickým až neexistujúcim kontaktom s otcom. To však neznamená, že maloleté deti

nie je potrebné počúvať a pochopiť ich potreby. Rozhodne nemožno súhlasiť s tvrdením, že spomienky
maloletých detí na minulosť sú značne skreslené z dôvodu, že otcom predložené dôkazy v podobe
fotografií osvedčujú, že boli s otcom šťastné a spokojné. Maloleté deti samé v pohovore nezávisle od
seba vyriekli, že fotografie boli strojené, že im otec kázal usmievať sa na nich. Súd prvej inštancie
v konaní zamietol aj návrh otca na zrušenie neodkladného opatrenia č.k. 3P/15/2015-122 zo dňa

04.05.2023 a nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým by súd nariadil maloletým deťom odborné
psychologické poradenstvo na dobu šesť mesiacov najmenej v rozsahu jednej hodiny každý kalendárny
týždeň. V danom prípade z dôvodov uvedených v tomto rozsudku neboli zistené podmienky na zrušenie
neodkladného opatrenia podľa § 363 Civilného mimosporového poriadku a nebola ani zistená potrebabezodkladnej úpravy vyžadovaná pre nariadenie neodkladného opatrenia ustanovením § 325 Civilného
sporového poriadku. Súd prvej inštancie sa k dôvodom neúčelnosti prijímania ďalších autoritatívnych
opatrení vyjadril podrobne v odsekoch 73 až 75 odôvodnenia. V časti týkajúcej sa odôvodnenia

rozhodnutiaozmenezvereniamaloletýchdetíaúpravestykusasúdprvejinštanciezáveromvysporiadal
so opakovanými žiadosťami otca o poskytnutie zvukového záznamu z pohovoru s maloletými deťmi.
Rodičom „nahrávku“ z pohovoru s maloletými deťmi neposkytol v súlade s ustálenou aplikačnou praxou
súdov. Poukazuje pritom na najlepší záujem maloletých detí ako na základné kritérium pri všetkých
úkonoch súdu, ktoré sa týkajú detí, za zohľadnenia čl. 5 písm. g) Základných zásad Zákona o rodine

dospel k záveru, že v prípade zvukových záznamov z pohovorov s maloletými deťmi, v rámci ktorých
súd zisťuje postupom podľa ustanovenia § 38 Civilného mimopsorového poriadku názor maloletého
dieťaťa, sledujúc uvedenú zásadu, implementovanú do základných princípov mimosporového konania
( Článok 4 Civilného mimosporového poriadku ) nie je možné automaticky aplikovať ustanovenie
§ 98 ods. 2 Civilného mimosporového poriadku. Vzhľadom na absenciu osobitného ustanovenia v
tomto smere v rozhodujúcom procesnom predpise ( Civilného mimosporového poriadku ) rozhodol súd

prvej inštancie za použitia článku 3 ods. 2 Základných princípov Civilného mimosporového poriadku
v súlade s ustanoveniami článkov 1, 2 a 4 Základných princípov Civilného mimosporového poriadku,
keď s prihliadnutím na konkrétne okolnosti prípadu, vek maloletých detí, zastáva názor, že v dôsledku
vyhovenia návrhu otca by mohlo dôjsť k neprípustnému vystaveniu maloletých detí konfliktu lojality. O
výživnom na maloleté deti vychádzajúc zo záveru o zmene pomerov rozhodol súd prvej inštancie tak,

že zvýšil vyživovaciu povinnosť otca k maloletej A. a rovnako k maloletej B. zo sumy 50,- eur mesačne
na sumu 220,- eur mesačne za obdobie od 14.05.2015 do 09.02.2023 a na sumu 350,- eur mesačne
počnúc dňom 10.02.2023. Zročné výživné na maloletú A. za obdobie od 14.05.2015 do 30.09.2023 vo
výške 5 194,89 eur uložil otcovi zaplatiť do 60 dní od doručenia tohto rozsudku. Zročné výživné na
maloletú B. za obdobie od 14.05.2015 do 30.09.2023 vo výške 4745,49 eur je otec povinný zaplatiť do

60 dní od doručenia tohto rozsudku. Vychádzal pritom zo zistených mesačných výdavkov na maloleté
deti a vývoja majetkových a zárobkových pomerov za rozhodné obdobie ( celé konanie ). Súd prvej
inštancie považoval za opodstatnené, odôvodnené náklady maloletých detí v čase nového rozhodovania
vo výške 558,60 eur mesačne na maloletú A. a 528,60 eur mesačne na maloletú B., keď náklady
vyčíslené matkou považoval za primerané veku a riadne preukázané. Mesačné náklady na maloletú A.

pozostávajú z nákladov na bývanie vo výške 76,30 eur ( pri počte 4 členov v domácnosti, vychádzajúc
zo zálohových predpisov na správu, poplatky a energie ), stravu spolu vrátane stravy počas školského
dňa vo výške 219,60 eur mesačne, dopravu spolu ( električenka + auto 16,90 eur, mobil a náklady s
tým spojené vo výške 20 eur ), oblečenie, obuv vo výške 35,- eur, kadernícke služby vo výške 29,10
eur, kozmetické služby vo výške 12,50 eur, školské potreby a poplatok do triedneho fondu spolu vo

výške 36,20, sporenie vo výške 10,- eur, zdravotná starostlivosť vo výške 57,20 eur ( suma je výsledkom
pomerného delenia ročných nákladov na lieky, lekárov vrátane zubného ošetrenia ), vreckové vo výške
35,- eur, mimoriadne výdavky na letné tábory, sústredenia a výlety vo výške 52,- eur ( suma je výsledkom
pomerného delenia ročných nákladov ). Mesačné náklady na maloletú B. pozostávajú z nákladov na
bývanie vo výške 76,30 eur, stravu spolu vrátane stravy počas školského dňa vo výške 177,60 eur

mesačne, dopravu spolu ( električenka + auto 16,90 eur ), mobil a náklady s tým spojené vo výške 20,-
eur, oblečenie, obuv vo výške 35,- eur, kadernícke služby vo výške 29,10 eur, kozmetické služby vo
výške 12,50 eur, školské potreby a poplatok do triedneho fondu spolu vo výške 36,20, sporenie vo výške
10,- eur, zdravotná starostlivosť vo výške 92,20 eur ( suma je výsledkom pomerného delenia ročných
nákladov na lieky, lekárov vrátane zubného ošetrenia a terapie u psychológa ), vreckové vo výške 35

eur, mimoriadne výdavky na letné tábory, sústredenia a výlety vo výške 52,- eur ( suma je výsledkom
pomerného delenia ročných nákladov ). Otec je po celé rozhodné obdobie zamestnancom spoločnosti
B., H., E. na pozícii vedúceho útvaru informatiky s čistým mesačným zárobkom v priemere vo výške
1445,84 eur mesačne s tým, že od februára 2022 sa jeho čistý mesačný príjem zvýšil na sumu vo výške
3 180 eur. V decembri 2022 dosiahol otec príjem vo výške 6 802,87 eur a v apríli 2023 príjem v sume

2 873,80 eur. Otec je zároveň konateľom spoločnosti I., D., E.. Podľa potvrdenia F. B. B., CSc. ( matky
otca ), jedinej spoločníčky spoločnosti I., D., zo dňa 01.08.2019 nebola otcovi ako konateľovi vyplatená
žiadna odmena, nakoľko mu v zmysle uzavretej zmluvy nárok na odmenu nevznikol. Lustráciou súdu
prvej inštancie v príslušných registroch bolo zistené, že otec nie je vlastníkom nehnuteľnosti. Nevlastní
ani motorové vozidlo. Otec spolu s manželkou a dvoma maloletými deťmi býva v päťizbovom byte

na E. J. K. E.. Byt je vo vlastníctve rodičov otca. Vo výpovedi dňa 23.01.2023 uviedol, že náklady
na bývanie na základe dohody s rodičmi mu nevznikajú, minimálne do času skončenia rodičovskej
dovolenky jeho manželky vo februári 2023. Uvádzal tiež, že do roku 2022 využíval motorové vozidlo
Renault Laguna, rok výroby 2007, patriace jeho matke . Toho času využíva motorové vozidlo zn. CorolaVerso. Jeho vlastníkom je otec jeho manželky. Otec má ďalšie dve vyživovacie povinnosti k maloletým
deťom B., nar. XX.XX.XXXX, a L., nar. XX.XX.XXXX. Matka v rozhodnom období pracovala najskôr v
A. M. N. E., kde od septembra 2018 až februára 2019 dosahovala čistý mesačný zárobok v priemere

vo výške 715,08 eur. Od 01.11.2021 je zamestnaná na B. K. D., vymeriavací základ príjmu (príjem
brutto) bol lustráciou v Sociálnej poisťovni zistený od novembra 2021 do júla 2023 v priemere 1 600,- eur
brutto. Matka je tiež na základe rozhodnutia Sociálnej poisťovne poberateľkou čiastočného invalidného
dôchodku, aktuálne vo výške 221,50 eur mesačne, jej pracovná schopnosť bola znížená o 45%. Počas
celého obdobia poberá prídavky na maloleté deti, pričom výška prídavku na dieťa sa za rozhodné

obdobie zvýšila zo sumy 24,95 eur mesačne na jedno nezaopatrené maloleté dieťa na sumu 60,- eur
mesačne.MatkamáajďalšiuvyživovaciupovinnosťkmaloletémudieťaťusynoviH.,nar.XXXX.Matkaje
vlastníčkoubytunaD.J.K.E.,ktorýzískaladarovanímodsvojhootca.Vlastnítiežspoluvlastníckypodiel
k rodinnému domu v obci O.. Rodinný užíva druhý spoluvlastník, bývalý partner matky. Matka tiež vlastní
pozemky v obci E.. Nadobudla ich kúpou od starej matky za 5 000,- eur. Pozemky prenajíma za sumu
55,- eur ročne. Je držiteľkou motorového vozidla Dacia Duster, rok výroby 2017. Súd prvej inštancie

ustálil zmenu pomerov na strane maloletých detí z hľadiska ich veku a plnenia školskej dochádzky. Za
rozhodné obdobie došlo tiež k zmenám pomerov na strane rodičov. Pri rozhodovaní o návrhu matky
na zvýšenie výživného sa riadil úvahou súladnou aj so zákonnou požiadavkou určovania výživného
spočívajúcou okrem iného, tiež v hodnotení schopností a možností rodičov platiť výživné, v rámci ktorej
sa zisťuje nielen ich skutočný príjem, ale aj skutočnosti odôvodňujúce záver, že tento príjem zodpovedá

telesným a duševným možnostiam rodiča, ich skúsenostiam, plneniu pracovných povinností, ako aj
miestnym možnostiam uplatnenia, teda skúma tzv. potencialitu príjmu a nielen jeho faktickú výšku.
Deti majú právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. S poukazom na uvedené kritériá rozhodné
pre určovanie výživného súd dospel k záveru, že zvýšenie výživného je primerané, ako vo vzťahu
k odôvodneným potrebám maloletých, tak aj zárobkovým možnostiam, schopnostiam a majetkovým

pomerom rodičov. Súd prvej inštancie čiastočne vyhovel návrhu matky a zvýšil výživné na maloleté deti
najskôr zo sumy 50,- eur mesačne na sumu 220,- eur mesačne za obdobie od 14.05.2015 do 09.02.2023
s prihliadnutím na zmenu pomerov spočívajúcu v zmene výkonu osobnej starostlivosti a zo od podania
návrhu matky na zmenu zverenia a na sumu 350,- eur mesačne počnúc dňom 10.02.2023 a to najmä z
dôvodu zmeny zárobkových pomerov na strane otca, ktorému sa zvýšil od 01.02.2022 príjem zo sumy

v priemere 1 444,- eur mesačne v čistom na sumu v priemere 3 190,- eur mesačne v čistom. Výživné
zo sumy 220,- eur mesačne na sumu 350,- eur mesačne zvýšil od podania návrhu matky. Otcovi súd
prvej inštancie uložil povinnosť zaplatiť zročné výživné na maloletú A. za obdobie od 14.05.2015 do
30.09.2023 vo výške 5 194,89 eur a to do 60 dní od doručenia rozsudku. Zročné výživné na maloletú
B. za obdobie od 14.05.2015 do 30.09.2023 vo výške 4 745,49 eur je otec povinný zaplatiť do 60 dní

od doručenia tohto rozsudku. Čo sa týka výpočtu zročného výživného, súd prvej inštancie prihliadol na
všetky úhrady výživného zo strany otca za obdobie od podania návrhu do 30.09.2023. Bolo ustálené, že
otec na základe „prvého“ rozsudku zo dňa 05.08.2020 po nadobudnutí vykonateľnosti výroku o výživnom
( napriek tomu, že rozsudok bol neskôr zrušený ) zaplatil zročné výživné vo výške 8 738,71 eur na každú
maloletú ako zročné výživné za obdobie od 14.05.2015 do 31.07.2020 pri výživnom určenom vo výške

220 eur mesačne na každé z detí. Otec po celé obdobie od 31.07.2020 až do rozhodnutia súdu prispieval
na výživu maloletých detí sumou vo výške 220 eur na každé z maloletých detí. Nad rámec pravidelných
mesačnýchplatiebzaplatilotecnadrámecvýživnéhovovýške384,-eurzadoučovanieA.,tiežprispelza
tábor maloletých detí na každú sumou vo výške 220,- eur. Vo zvyšku súd prvej inštancie návrh matky ako
nedôvodný zamietol. Vychádzal pritom zo zistených nákladov maloletých detí, zistených zárobkových a

majetkových pomerov otca ako aj zo skutočnosti, že má otec ďalšie dve vyživovacie povinnosti. Priestor
pre určenie výživného na tvorbu úspor maloletých detí preto súd prvej inštancie nevidel. O trovách
konania rozhodol súd podľa ustanovenia § 52 Civilného mimosporového poriadku, podľa ktorého žiaden
z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak, pričom súd usúdil,
že v danom prípade sa o výnimku zo zákonom stanovenej zásady mimosporového konania, podľa ktorej

si každý z účastníkov trovy konania znáša sám, nejedná.

2. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie otec maloletých podľa
§ 365 ods. 1 písm. a), b), c), d), e), f), h) Civilného sporového poriadku a § 62 ods. 1 Civilného
mimosporového poriadku. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil na ďalšie

konanie a rozhodnutie a žiadnemu z účastníkov konania nepriznal právo na náhradu trov konania. V
prípade, že sa odvolací súd rozhodne vo veci samej sám rozhodnúť, navrhol, aby zmenil rozsudok
Mestského súdu Bratislava II zo dňa 11.10.2023, č. k. Bl-3P/15/2015- 2557, tak, že maloleté deti zverí
do osobnej starostlivosti otca, matku zaviaže prispievať na výživu maloletej A. výživným vo výške100,- eur mesačne a maloletej B. sumou 100,- eur mesačne, obom odo dňa podania návrhu, ktoré
je matka povinná platiť vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám otca, styk matky s maloletými sa
neupravuje, týmto sa mení rozsudok Okresného súdu Bratislava IV, sp. zn. BC/172/2008 – 303 zo dňa

23.09.2011, vo výroku o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas
po rozvode manželstva, návrh otca na zrušenie neodkladného opatrenia a nariadenie neodkladného
opatrenia zamietne, návrh matky vo veci zamietne a žiadnemu z účastníkov neprizná nárok na náhradu
trov konania. Vecne dôvodil ( 52 strán ) tým, že vzniesol viacero námietok zaujatosti voči sudkyni Mgr.
Kataríne Škultétyovej ( ďalej len „ sudkyňa “ ) dňa 26.07.2022, 10.08.2022, 03.04.2023, 20.04.2023,

27.09.2023 a 11.10.2023. Námietky boli súdom prvej inštancie buď odmietnuté alebo ignorované bez
riadneho preskúmania. Sudkyňa prejavovala negatívny postoj voči jeho osobe počas celého konania,
čo považuje za dôvod na jej vylúčenie z prípadu. Otcove námietky boli postavené na konkrétnych
prejavoch sudkyne, ktorými sa snažil preukázať, že jej nestrannosť je v danom prípade sporná.
Opakované námietky nemohli byť šikanózne, keďže tieto boli založené na objektívnych okolnostiach
a na tom, že sudkyňa preukazovala svoje predpojatie voči nemu počas viacerých pojednávaní?.

Sudkyňa nesplnila požiadavky na subjektívnu a objektívnu nestrannosť, pretože si vytvorila negatívny
postoj, ktorý prejavovala počas súdnych pojednávaní. Napríklad, počas pojednávania dňa 11.03.2019
sa sudkyňa vyjadrila: „Toto správanie je príčina prečo!“, čím podľa otca jasne naznačila, že ho
považuje za hlavného vinníka problému vo vzťahu s deťmi, hoci tento názor nebol podložený dôkazmi.
Sudkyňa tiež počas viacerých pojednávaní vyjadrovala svoje osobné názory na otca a jeho návrhy

spôsobom, ktorý podľa neho naznačuje, že si už vopred vytvorila negatívny postoj. Napríklad opakovane
spochybňovala jeho návrh na dočasné zverenie maloletých detí do ústavnej psychiatrickej starostlivosti.
Konkrétne sa vyjadrila: „A toto, tento návrh odňať deti, toto robí milujúci rodič?!" Otec považuje
tento výrok za neprimeraný a emotívny, ktorý naznačuje, že sudkyňa nevnímala jeho návrh ako
snahu o ochranu záujmu detí, ale ako prejav jeho osobného zlyhania ako rodiča. Otec zdôraznil,

že deti sú psychiatrickými pacientkami a jeho návrh bol podaný výlučne s ohľadom na ich najlepší
záujem, preto takéto vyjadrenia sudkyne boli nielen nespravodlivé, ale aj neprofesionálne. Tieto prejavy
považuje otec za jasný dôkaz jej zaujatosti a neschopnosti rozhodovať nestranne. Voči sudkyni bolo
vedené disciplinárne konanie pred Najvyšším správnym súdom Slovenskej republiky, a to pod sp.
zn. 310/18/2022. Toto disciplinárne konanie sa týkalo aj pochybení, ktoré sudkyňa údajne urobila v

rámci konania sp. zn. B1-3P/15/2015, čo je práve prípad otca. Otec tvrdí, že disciplinárne konanie je
dostatočným dôvodom na to, aby bola sudkyňa z prejednávania veci vylúčená. Jej pochybenia mali
priamy vplyv na jeho práva a právne postavenie v súdnom konaní. Sudkyňa bola navyše upozornená
na svoj pomer k veci počas disciplinárneho konania, čo podľa otca jednoznačne naznačuje, že
jej nestrannosť je spochybnená?. Dňa 14.04.2023 sa uskutočnilo disciplinárne pojednávanie pred

Najvyšším správnym súdom, na ktorom sa sudkyňa vyjadrila, že má pochybnosti o spravodlivosti
disciplinárneho konania, pretože právny zástupca otca je spojený s advokátskou kanceláriou, kde je
spoločníčkou B. B. G., bývalá ministerka spravodlivosti, ktorá iniciovala disciplinárne konanie. Otec
namieta, že toto vyjadrenie sudkyne je dôkazom jej negatívneho vzťahu nielen k nemu, ale aj k jeho
právnemu zástupcovi, čo výrazne ovplyvňuje jej nestrannosť pri rozhodovaní v jeho prípade. Takéto

verejné vyjadrenia sudcu môžu vyvolať dojem, že sudca nie je schopný rozhodovať nestranne, čo je
v rozpore s princípom spravodlivého procesu. Sudkyňa počas pojednávania dňa 27.07.2020 verejne
vyjadrila, že „má rozhodnutie pripravené“, čo bolo pred ukončením všetkých procesných úkonov, vrátane
záverečných rečí a návrhov na doplnenie dokazovania. Toto vyjadrenie považuje otec za zásadné
pochybenie, pretože sudca by nemal mať rozhodnutie pripravené pred tým, ako sú ukončené všetky

procesnéúkonyavykonanédôkazy.Otectovnímaakodôkaz,žesudkyňaužvopredrozhodlaovýsledku
sporu, bez ohľadu na to, aké dôkazy a argumenty by ešte mohli byť predložené?. Sudkyňa súčasne
ignorovala jeho žiadosť o odročenie pojednávania, ktoré bolo naplánované na 11.10.2023, keďže otec
bol pracovne odcestovaný. Otec vopred informoval súd o svojej neprítomnosti a požiadal o odročenie
pojednávania, avšak sudkyňa túto žiadosť ignorovala a pokračovala v konaní bez jeho prítomnosti. Otec

to považuje za ďalší dôkaz jej predpojatia, keďže mu týmto konaním znemožnila plne sa zúčastniť na
konaní a obhajovať svoje práva. Podľa otca bol tento postup sudkyne účelový, keďže počas dlhého
trvania súdneho sporu nebrala ohľad na jeho časové možnosti a zároveň ignorovala jeho právo byť
prítomný na pojednávaní. Ďalším prejavom zaujatosti sudkyne bolo jej rozhodovanie o výživnom. Počas
pojednávania dňa 20.09.2023 sa sudkyňa vyjadrila, že súd prvej inštancie zrejme určí otcovi výživné v

inej výške, čím podľa otca naznačila, že už vopred rozhodla o tom, že otec bude povinný platiť výživné
bez ohľadu na ďalšie dôkazy a argumenty. Otec to považuje za jasný prejav toho, že sudkyňa bola
vopred rozhodnutá, že deti budú zverené do starostlivosti matky a že otec bude povinný prispievať na
ich výživu, čo je v rozpore s princípom nestranného rozhodovania. Otec tiež namietal, že súd prvejinštancie nesprávne zistil skutkový stav veci, nevykonal dostatočné a hlboké skúmanie toho, ako sa
formovali názory maloletých detí. Deti sa už takmer 9 rokov nachádzajú vo výlučnej starostlivosti matky,
a to bez akéhokoľvek vplyvu zo strany otca. Tento fakt, ktorý je veľmi dôležitý pri hodnotení vzťahu detí

k obom rodičom, nebol dostatočne preskúmaný. Deti v tomto období utrpeli vážne psychické problémy
a stali sa psychiatrickými pacientmi. Počas tohto dlhého obdobia súd prvej inštancie nepreskúmal, či a
ako matka ovplyvňuje názory detí na otca, a aký vplyv má toto prostredie na ich psychický a sociálny
vývoj. Konkrétne namieta, že názor jednej z maloletých sa dramaticky zmenil v priebehu 1,5 roka,
čo jasne naznačuje, že jej postoj k otcovi bol ovplyvnený matkou. Tvrdí, že tento názor bol doslova

kópiou matkiných názorov, čo súd prvej inštancie nevzal do úvahy ani neskúmal. Matka informovala
maloleté o priebehu súdneho konania a aj o tom, že si otca zablokovala na mobilnom telefóne. Takéto
konanie matky malo za následok narušenie vzťahu medzi otcom a deťmi, čo súd nebral do úvahy.
Súd prvej inštancie vážne porušil jeho právo na spravodlivý proces tým, že mu znemožnil plne uplatniť
jeho procesné práva. Súd prvej inštancie odmietol vykonať navrhnuté dôkazy, ktoré boli nevyhnutné na
zistenie rozhodujúcich skutočností. Medzi týmito dôkazmi boli aj znalecké posudky, ktoré mohli objasniť

vplyv matky na deti a ich negatívny postoj k otcovi. Súd prvej inštancie sa však podľa otca spoliehal
iba na výsluch maloletých detí, ktorý nebol vykonaný objektívnym spôsobom. Otec namieta, že výsluch
maloletých bol vedený tak, že súd prvej inštancie nevykonal potrebné opatrenia na zistenie, či boli deti
ovplyvnené matkou. Tvrdí tiež, že súd prvej inštancie sa opieral o tento výsluch ako o hlavný dôkaz,
čím došlo k závažnému porušeniu jeho práv na spravodlivý proces. Otec súčasne namieta, že súd

prvej inštancie nesprávne určil výživné, keď zamieňal jeho hrubý príjem s čistým príjmom, pri výpočte
výživného nebral do úvahy reálne náklady na starostlivosť o deti a určil výživné bez dostatočných
dôkazov. Súd prvej inštancie nevykonal dostatočné dokazovanie o príjmoch matky a jej možnostiach
podieľať sa na starostlivosti o deti. Ďalšou zásadnou odvolacou námietkou otca je skutočnosť, že súd
prvej inštancie neprijal žiadne konkrétne opatrenia na obnovu vzťahu medzi ním a jeho deťmi. Otec

tvrdí, že deti sú psychiatrickými pacientkami a napriek tomu, že odborné posudky potvrdzujú, že ich
zdravotný stav nevylučuje možnosť psychologického poradenstva, súd nevykonal žiadne opatrenia
na zabezpečenie takejto odbornej starostlivosti. Tvrdí, že matka odmieta spolupracovať pri odbornom
poradenstve, čo má negatívny vplyv na vzťah otca s deťmi. Otec tiež zdôrazňuje, že súd prvej inštancie
nedokázal zabezpečiť, aby sa prijali opatrenia na obnovenie vzťahov medzi deťmi a otcom, napriek

tomu, že to je v najlepšom záujme detí.

3. Odvolanie proti predmetnému rozsudku podala i matka. Navrhla, aby odvolací súd zmenil napadnutý
rozsudok súdu prvej inštancie tak, že zvýši vyživovaciu povinnosť otca k maloletej A. zo sumy 50,- eur
mesačne na sumu 220,- eur mesačne za obdobie od 14.05.2015 do 01.02.2022 a na sumu 650,- eur

mesačne počnúc dňom 01.02.2022. Výživné vo výške 450,- eur mesačne je splatné do rúk matky vždy
najneskôr do 10. dňa mesiaca za ktorý sa výživné uhrádza. Výživné na tvorbu úspor vo výške 200,- eur
mesačne je splatné na vinkulovaný účet v mene maloletej A. vždy najneskôr do 10. dňa mesiaca za
ktorý sa výživné uhrádza, otca zaviaže zaplatiť zročné výživné na maloletú A. za obdobie od 14.05.2015
do 30.09.2023 vo výške 12.754,89 eur. Zročné výživné vo výške 8 754,89 eur je splatné do rúk matky

do 60 dní od doručenia tohto rozsudku, výživné na tvorbu úspor vo výške 4 000,- eur je splatné na
vinkulovaný účet v mene maloletej A. do 60 dní od doručenia rozsudku. Tiež zvýši vyživovaciu povinnosť
otca k maloletej B. zo sumy 50,- eur mesačne na sumu 220,- eur mesačne za obdobie od 14.05.2015
do 01.02.2022 a na sumu 650,- eur mesačne počnúc dňom 01.02.2022, výživné vo výške 450,- eur
mesačne je splatné do rúk matky vždy najneskôr do 10. dňa mesiaca, za ktorý sa výživné uhrádza.

Výživné na tvorbu úspor vo výške 200,- eur mesačne je splatné na vinkulovaný účet v mene maloletej
B. vždy najneskôr do 10. dňa mesiaca za ktorý sa výživné uhrádza, zaviaže otca zaplatiť zročné výživné
na maloletú B. za obdobie od 14.05.2015 do 30.09.2023 vo výške 12 305,49 eur, zročné výživné vo
výške 8 305,49 eur je splatné do rúk matky do 60 dní od doručenia tohto rozsudku, výživné na tvorbu
úspor vo výške 4 000,- eur je splatné na vinkulovaný účet v mene maloletej B. do 60 dní od doručenia

tohto rozsudku. Dôvodila, že podáva odvolanie proti časti rozsudku v časti výroku III, V, XI a súvisiacich
výrokov IV a VI. Dôvodom pre podanie odvolania je nesprávne právne posúdenie ( pokiaľ ide o určenie
dňa zmeny výživného z 220,- eur na 350,- eur mesačne ) a nesprávne vyhodnotenie dokazovania a
následná zlá právna kvalifikácia, pokiaľ ide o výšku výživného a najmä zamietnutie návrhu na určenie
výživného na tvorbu úspor. Súd prvej inštancie v odseku 94 odôvodnenia uviedol, že za deň rozhodný

pre zmenu výšky výživného považuje deň 10.2.2023, kedy matka o zvýšenie výživného požiadala. Pri
zmene už raz určeného výživného pozná § 78 Zákon o rodine jediný moment a to zmenu pomerov.
Ustanovenie § 77 ods. 1 Zákona o rodine, ( ktorý sudkyňa aplikovala ), sa uplatňuje len v prípade, že
ide o priznanie ( nového ) výživného. To sa však v tomto prípade nedialo, pretože výživné vo výške50 eur mesačne na každé dieťa bolo určené rozsudkom o rozvode manželstva v roku 2011. Odvtedy
neexistovalo žiadne právoplatné súdne rozhodnutie, ktoré by pôvodnú výšku výživného menilo. Možno
konštatovať, že od podania návrhu matky v tejto veci dňa 14.05.2015 sa o výživnom na maloleté deti

kontinuálne konalo. Pre použitie dňa 10.02.2023 ako dňa rozhodného pre zmenu výživného neexistuje
jedinýzákonnýdôvod.Matkinenávrhynaurčenievýživného(ktorésaméosebevpriebehutohtokonania
až také podstatné nie sú ) sa menili a napríklad v čase podania návrhu ( dňa 14.05.2015) žiadala
pre maloletú A. sumu 290,- eur a pre maloletú B. sumu 220,- eur. Neskôr ale tieto sumy upravovala,
pretože sa menili potreby detí i jej finančná situácia ( dlhodobá pracovná neschopnosť, invalidita, zmena

práce ) a v zásade vždy žiadala približne 280,- eur na dieťa. Ak sudkyňa vychádza z toho, že zrušený
rozsudok z roku 2020 priznal výživné vo výške 220,- eur mesačne na každé z detí, nemožno z toho
automaticky vyvodiť, že dovtedajšie návrhy matky netreba brať do úvahy a rozhodným návrhom je
až ten z 10.02.2023, kde žiadala 450 eur mesačne + 200 eur mesačne na tvorbu úspor a to spätne
od februára 2022, kedy sa otcov príjem rapídne zvýšil zo sumy 1 400,- eur mesačne na 3 100,- eur
mesačne. To je jediná skutočná a dôvodná zmena pomerov v tomto konaní po dni vydania zrušeného

prvoinštančného rozsudku. S dvomi ďalšími maloletými deťmi otca počítal už prvý zrušený rozsudok,
takže to by zmenu pomerov nesignalizovalo. Matka v čase vydania prvého zrušeného rozsudku už bola
poberateľkou invalidného dôchodku, pracovala na B. D., bola vlastníčkou bytu na D. J. K. E., pozemkov
v P. a mala ďalšiu vyživovaciu povinnosť k invalidnému maloletému synovi H.. Suma bežného výživného
pre maloleté deti je vypočítaná nesprávne. Štátne dávky, s ktorými konajúca sudkyňa počítala, patria

matke od 1.1.2023, pretože až vtedy štát zvýšil rodičovské príspevky na túto výšku. Preto ( pri použití
rovnakej logiky ) by za obdobie február 2022 – do 01/01/23 malo byť priznané vyššie výživné, ktoré
by „doplnilo“ chýbajúce štátne dávky a teda bolo vo výške aspoň tých 450,- eur ( mesačný rozdiel vo
výške daňového bonusu a prídavku na dieťa v rokoch 2022 a 2023 činil 130 eur ). Avšak to nie je jediný
problém, týkajúci sa spotrebného výživného. Matka totiž nepoberá plný daňový bonus, s ktorým sudkyňa

pri výpočte bežného výživného počítala. Daňový bonus sa dá uplatniť najviac do výšky ustanoveného
% základu dane z príjmov a s počtom vyživovaných detí sa znižuje. Matka má 3 deti, a teda pre ňu
neplatí limit 20 % ( jedno dieťa ) x 3, ale znížený limit 34 % pre všetky 3 deti. Určené výživné vychádzalo
zo súm, ktoré matka vie na dcéry vynaložiť, keď s tromi deťmi žije sama z jedného platu a výživného
vo výške 220,- eur na jedno dievča. Pri životnom štandarde otca, jeho možnostiach a schopnostiach –

ako ich preukázali vo vyjadrení z 9.2.2023 – je možné priznať aj vyššie bežné spotrebné výživné tak,
aby sa životný štandard dcér a otca vyrovnal. Matka v takomto prípade nebude musieť ponižujúco a
často úplne zbytočne prosiť otca o príspevok napríklad na zlomené A. okuliare, na ktoré si A. omylom
sadla pred Vianocami 2022. Otec napriek svojmu vysokému životnému štandardu neprispel. Otec nemá
žiadne náklady, býva zadarmo v byte svojej matky, ako povedal na pojednávaní, jazdí na požičanom

alebo služobnom aute, telefóny mu platí firma.. musí si akurát zabezpečiť oblečenie, jedlo, hygienu... ale
jeho základné potreby sú bohato kryté príspevkami rodičov pre ktorých „ na oplátku “ zadarmo vykonáva
funkcie konateľa, za ktoré by normálne niekomu platili desiatky tisíc mesačne plat. Nedá sa stotožniť ani
s rozhodnutím o zamietnutí návrhu matky na tvorbu úspor pre maloleté, pretože zákonom stanovené
podmienky boli rozhodne splnené. V zásade je uvedená jediná podmienka pre určenie tohto výživného

a to sú možnosti, schopnosti a majetkové pomery povinného rodiča, ktoré to dovoľujú. Táto podmienka
je bez akejkoľvek pochybnosti splnená, ak berie do úvahy, akého príjmu sa otec maloletých vzdáva
výkonom funkcie konateľa pre svojich rodičov zadarmo. Tiež je splnená s ohľadom na skutočnosť, aký
je príjem otca a skutočnosť, aké všetky benefity poberá. To, že sa s dcérami nestretáva, je výlučne jeho
chyba. Svojim neempatickým správaním ich odpudil a napriek možnosti, ktorú mu dievčatá dali – že

obnovia vzťahy s ním, ak pochopí, ako im ubližoval, bude mu to ľúto a ospravedlní sa – trvá na svojich
želaniach a žiada, aby dievčatám nariadil psychologické poradenstvo, kde by im zrejme „vysvetľoval“ že
to, čo si pamätajú, sa vôbec nestalo. Už si takto v priebehu roka 2023 pokazil kontakt s A., ktorá si jeho
číslo zablokovala po tom, ako jej začal posielať fotografie z čias striedavej starostlivosti a presviedčať
ju, že „tam nič nebolo zlé“. Pre 16-ročné dievča je to absolútny prejav nerešpektovania jej osobnosti a

pre A. to bol hlavne jednoznačný dôkaz, že otec sa nikam neposunul a akýkoľvek kontakt s ním by bol
pre ňu len ďalším utrpením. Ako dievčatá vypovedali, darčeky otec podmieňuje návštevou u neho. Na
potreby detí nad rámec výživného prispieva sporadicky a podľa vlastnej nálady. Zásadne maximálne 1,
hoci matka má oveľa nižšie príjmy aj možnosti a schopnosti. Otec nijakým spôsobom neparticipuje na
starostlivosti o deti, neberie ich na výlety, na dovolenky. Je spravodlivé, aby za týchto podmienok urobil

pre ne aspoň to, že im bude prispievať na tvorbu úspor tak, ako sme to navrhli. Každopádne to jeho
možnosti, schopnosti a majetkové pomery dovoľujú a preto nebol dôvod, aby sudkyňa tento návrh bez
ďalšieho zamietla a ani nevysvetlila, prečo tento návrh nevníma ako v prospech maloletých detí.4. Otec vo vyjadreník odvolaniu matky uviedol, že súhlasí s námietkou matky, že určenie dňa 10.02.2023
ako rozhodného dňa pre zmenu výšky výživného bolo nesprávne. Podľa otca súd prvej inštancie
aplikoval nesprávne ustanovenie zákona, konkrétne § 77 ods. 1 Zákona o rodine, pričom mal správne

použiť § 78 Zákona o rodine. Okrem toho otec uvádza, že súd nesprávne rozhodol o výživnom za
obdobie rokov 2015–2020, pretože určil rovnakú výšku výživného, aká bola určená v predchádzajúcom
rozhodnutí z roku 2020. Otec v tejto súvislosti poukazuje na to, že už vo svojom odvolaní spomínal,
že výška výživného nebola správne vypočítaná, a to najmä preto, že súd prvej inštancie nedostatočne
zdôvodnil, ako boli vypočítané náklady na maloleté deti za toto obdobie. Otec opakovane namietal, že

matka v rámci konania uvádzala neprimerané náklady, ktoré zjavne prekračovali jej priznane príjmy,
čo znamená, že buď boli náklady nadhodnotené, alebo príjmy podhodnotené. Otec tiež tvrdí, že súd v
odôvodnení rozsudku jasne nešpecifikoval, na základe akých dôkazov určil výšku výživného vo výške
220 eur mesačne na každé dieťa za obdobie rokov 2015–2020. Súd by mal podľa neho určiť výšku
výživného odstupňovane na základe skutočných zmien pomerov na strane oboch rodičov, a to nielen
od roku 2023, ale už od roku 2015. Nesúhlasil s tvrdením matky, že má „vysoký životný štandard,“

ktorý je údajne vyšší než životný štandard ich dcér. Podľa otca z vykonaného dokazovania nič takéto
nevyplýva, pretože on nevlastní žiadnu nehnuteľnosť, zatiaľ čo matka vlastní niekoľko nehnuteľností
vrátane bytu v Q., pozemku a podielu na rodinnom dome. Otec zdôrazňuje, že matka síce uvádza,
že jej príjem je nižší než jeho príjem, avšak podľa otca súd nesprávne určil výšku jeho príjmu, keď
zamieňal jeho hrubý príjem s čistým príjmom, ktorý je podstatne nižší, a to približne vo výške 2 200,- eur

mesačne. Okrem toho otec pripomína, že má ďalšie vyživovacie povinnosti voči svojim ďalším deťom z
nového manželstva, čo súd prvej inštancie tiež nezohľadnil. Zároveň otec nesúhlasí s tvrdením matky,
že jej súčasná finančná situácia je výrazne horšia než jeho, pretože okrem príjmu z pracovnej činnosti
matka poberá výživné od ďalšieho otca ich dieťaťa a má aj príjmy z prenájmu pozemku, pričom presnú
výšku príjmov matka nikdy nezdokladovala. Nesúhlasil s tvrdením matky, že jeho možnosti a schopnosti,

finančná situácia mu umožňujú platiť zvýšené výživné a výživné na tvorbu úspor. Tvrdí, že matka
opakovane uvádza nepravdivé a zavádzajúce tvrdenia o jeho finančných pomeroch, pričom podľa neho
súd nesprávne vyhodnotil jeho hrubý príjem ako čistý. Zdôrazňuje, že sa nevzdáva žiadneho príjmu, súd
by mal vychádzať len z jeho skutočne dosahovaných príjmov, ktoré sú zdokladované a preukázané. Otec
nesúhlasí ani s výpočtom zročného výživného, ktorý navrhla matka. Tvrdí, že zročné výživné by malo

byť pre jedno dieťa najviac vo výške 436,- eur a pre druhé dieťa 820,- eur, ak by bolo odvolacím súdom
priznané výživné v súlade s rozhodnutím súdu prvej inštancie. Otec zdôrazňuje, že matka vo svojich
návrhoch na zvýšenie výživného vychádza z vlastných výpočtov, s ktorými otec nesúhlasí a považuje
ich za neodôvodnené a nepreskúmateľné. Tvrdí, že výpočet matky je založený na nesprávnych údajoch
a že súd prvej inštancie by mal zohľadniť skutočné príjmy a náklady oboch rodičov pri určovaní výšky

výživného?.

5.Prokurátorvovyjadreníkodvolaniumatkyuviedol,žesúdprvejinštanciezabezpečilrelevantnésprávy
v zmysle záverov uznesenia odvolacieho súdu. V rámci ďalšieho konania bolo opätovne preukázané, že
otec nemôže vykonávať osobnú starostlivosť o maloleté dcéry z dôvodu negatívneho postoja maloletých

deti.Maloletédetistyksotcomodmietajústým,žepodľaichvyjadreniapočaspohovorudňa01.02.2023,
odmietanie je spôsobené tým, že otec sa k ním nechoval vhodne a empaticky. Maloleté deti navyše majú
z otca pocit strachu. Z vykonaného pohovoru bolo taktiež potvrdené, čo bolo už v predchádzajúcom
konaní, že negatívne vnímanie otca maloletými deťmi nebolo spôsobené ovplyvňovaním zo strany
matky. Pokiaľ o povinnosť súdu prvej inštancie skúmať možnosť prijať opatrenie na reparáciu vzťahu

medzi otcom a maloletými deťmi, z pohovoru s maloletými deťmi vykonanom na súde prvej inštancie
dňa 01.02.2023, na ktorom obe maloleté v podstate zhodne uviedli, že stretávať sa s otcom, ani
za prítomnosti psychológa, nechcú. Podľa ich postoja, na to, aby došlo k nejakej zmene, mal by
sa zmeniť prístup otca, pričom obe vyjadrili želanie, aby si otec uvedomil, ako sa k ním správal,
ospravedlnil sa za to a akceptoval ich názor. S poukazom na takto formulovaný postoj maloletých by

uložené opatrenie neprinieslo očakávaný účinok, ale naopak, mohlo by mať negatívny dopad na ich
psychický vývoj. Neúčinnosť opatrenia bola podporená aj postojom otca v priebehu pojednávania, ktorý
naďalej nereflektuje na prežívanie jeho detí, neakceptuje ich názor, čo posilnilo kontraproduktívnosť
jeho prípadného uloženia. Je tiež potrebné poukázať, že v posudzovanom prípade bol už nariadený
asistovaný styk otca s maloletými deťmi, ako aj výchovné opatrenie, napriek tomu sa však očakávaný

výsledok nedostavil a vzťah detí s otcom sa nepodarilo reparovať. V súvislosti s námietkou otca,
že mu nebola sprístupnená zvuková nahrávka, poukázal na rozhodovaciu prax okresných súdov,
v zmysle ktorej s poukazom na najlepší záujem dieťaťa vyhotovené zvukové záznamy z výsluchu
maloletých zneprístupňujú. V posudzovanom prípade a s prihliadnutím na konkrétne okolnosti prípadu,najmä pretrvávajúci vzťahový konflikt, je možné sa dôvodne domnievať, že v dôsledku sprístupnenia
zvukového záznamu otcovi by mohlo dôjsť k neprípustnému vystaveniu maloletých detí konfliktu lojality
a následnému pocitu viny. Pokiaľ ide o uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.

5Cdo/103/2018 zo dňa 27.06.2018, na ktoré otec v podanom odvolaní odkazuje, išlo o výsluch maloletej
vykonaný za účelom zistenia jej názoru na udelenie súhlasu s trestným stíhaním otca, ktorý nebol
vykonaný zákonom predpísaným spôsobom. Preto ide zjavne o prípad neaplikovateľný na prejednávanú
vec. Napadnutý rozsudok zohľadňuje nielen názor, v tom čase 14 a 15 - ročných osôb blížiacich sa veku
dospelosti, teda osôb s dostatočnou vôľovou a rozumovom zrelosťou, ale demonštruje aj ich najlepší

záujem, ktorý zahrňuje tiež ich bezpečnosť s dôrazom na udržanie ich emocionálnej integrity, ktorá
by v prípade ich zverenia do osobnej starostlivosti otca, mohla byť fatálne narušená. Výšku bežného
výživného a zročného výživného ponechal na zvážení súdu, napriek tomu výšku bežného a zročného
výživného na maloleté deti určené napadnutým rozsudkom zo dňa 11.10.2023 považuje s poukazom
zistené zárobkové a majetkové pomery oboch rodičov, ako aj ich schopností, možností a výdavky
na odôvodnené potreby maloletých detí, za správne určené a riadne odôvodnené. S rozsudkom zo

dňa 11.10.2023 sa stotožnil aj napriek v odvolaní matky a otca namietanými nedostatkami vydaného
rozhodnutia, ktoré nepovažuje za opodstatnené. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zo dňa
11.10.2023 ako vecne správny potvrdil.

6. Otec vo vyjadrení prokurátora k vyjadreniu otca nesúhlasil s tvrdením prokurátora, že maloleté deti

majú z otca strach. Podľa prokurátora sa deti počas pohovoru 01.02.2024 vyjadrili, že odmietajú styk
s otcom, pretože sa k nim nechoval vhodne a empaticky, a že majú z otca pocit strachu. Otec však
namieta, že zo zápisnice z tohto pohovoru nevyplýva žiadna zmienka o strachu maloletých z otca.
Tvrdí, že ak prokurátor svoje vyjadrenia o strachu maloletých opiera o iné informácie, ktoré nie sú
zachytené v zápisnici, tak je to dôkazom toho, že on nebol riadne oboznámený s dôkazmi, konkrétne

so zvukovým záznamom z pohovoru. Otec tiež uvádza, že ak by u maloletých nebol prítomný strach,
potom tvrdenia prokurátorky považuje za neprípustnú interpretáciu dôkazov, ktorá nemá reálny základ.
Otec ďalej poukazuje na to, že vzťah detí s ním sa výrazne zhoršil po tom, čo boli deti zverené
do výlučnej starostlivosti matky a jeho kontakt s nimi bol obmedzený. Tento pokles kvality vzťahu je
podľa otca jasným dôsledkom obmedzeného kontaktu s deťmi. Tvrdí, že v minulosti, keď ešte mal

častejší kontakt so svojimi deťmi, deti vyjadrovali voči nemu výrazne pozitívne pocity. Na podporu
svojich tvrdení odkazuje na znalecký posudok č. 46/2015, kde maloletá B. hovorila o svojom otcovi
pozitívne: „každý deň niečo vymyslíme“, „dobre sa o ňu stará“, „je vtipný“, a vyjadrila radosť z ich
spoločných aktivít ako šport a korčuľovanie. Otec tiež uvádza, že u maloletých vtedy nebol prítomný
strach alebo odmietavý postoj, čo sa podľa neho zmenilo až po prezverení detí matke a výraznom

obmedzení kontaktov s otcom?. Namieta tvrdenie prokurátora, že negatívny postoj detí voči otcovi nie
je výsledkom ovplyvňovania zo strany matky. Podľa prokurátora deti počas pohovoru vyjadrili, že matka
ich neovplyvňuje. Otec však tvrdí, že zo zápisnice z pohovoru tento záver nevyplýva, a keby aj deti
takéto tvrdenia uviedli v časti pohovoru, ktorá nie je zapísaná, toto tvrdenie nemožno považovať za
hodnoverné bez ďalšieho dôkazného overenia. Otec ďalej poukazuje na znalecký posudok Mgr. Balka,

ktorýsíceovplyvňovaniedetízostranymatkyexplicitnenepreukázal,alehoaninevylúčil.Ztohovyplýva,
že tvrdenie prokurátorky, že matka deti neovplyvňuje, nemá oporu v dôkazoch a je skôr domnienkou,
než faktom. Otec opakovane poukazuje na to, že deti boli dlhodobo pod výchovným vplyvom matky a že
matka bola voči nemu nepriateľsky naladená?. Otec tiež reaguje na tvrdenie prokurátora, že asistovaný
styk otca s deťmi nepriniesol očakávaný výsledok a že dôvody zlyhania sú na strane otca. Prokurátor

uviedol, že otec musí byť citlivejší a zhovievavejší k prežívaniu svojich dcér a správať sa k nim ako
milujúci a rešpektujúci otec. Otec však s týmto tvrdením nesúhlasí a tvrdí, že asistovaný styk nezlyhal
z jeho strany. Poukazuje na to, že asistovaný styk bol realizovaný v zariadení Orchidea, n. o., kde sa
konštatovalo, že matka mala konflikt s bývalým partnerom, čo ovplyvnilo aj vzťahy detí s otcom. Matka
bola inštitúciou odporúčaná na elimináciu tenzie vo vzťahu k otcovi a neprenášanie konfliktov na deti.

Otec tiež uvádza, že asistovaný styk nebol zrealizovaný z dôvodu kapacitných problémov zariadení, ako
aj konfliktu záujmov jednej z psychologičiek na strane matky, čo však prokurátor vo svojich tvrdeniach
nezohľadnil. Ďalšou významnou námietkou otca je nesprístupnenie zvukového záznamu z pohovoru
s maloletými. Namieta, že mu bola sprístupnená iba zápisnica, ktorá nie je dostatočným dôkazom a
neumožňuje mu riadne sa oboznámiť s výpoveďami detí. Podľa platnej legislatívy by mal mať právo

oboznámiť sa so zvukovým záznamom, pretože iba takýto záznam je zákonom predpísaným spôsobom
zachytenia dôkazu.7. Z Potvrdenia o disponibilnom príjme zo dňa 31.01.2021, potvrdenia o príjme otca zo dňa 20.08.2024
odvolací súd zistil, že priemerný čistý mesačný príjem otca bol v r. 2014 vo výške 794,- eur, v r. 2015 vo
výške 958,- eur, v r. 2016 vo výške 1 048,- eur, v r. 2017 vo výške 975,- eur, v r. 2018 vo výške 1 169,-

eur, v r. 2019 vo výške 1 162,- eur, v r. 2020 vo výške 1 338,- eur, v r. 2021 vo výške 1 140,- eur, v r.
2022 vo výške 2 489,- ( z toho v januári 2022 vo výške 1 053,- eur a vo februári 2022 vo výške 4 300,-
eur ), v r. 2023 vo výške 2 406,- a od januára 2024 do mája 2024 vo výške 2 315,- eur.

8. Z Potvrdenia o mzde zo dňa 04.07.2024, Potvrdenia o príjme zo dňa 26.08.2024 odvolací súd zistil,

že priemerný čistý mesačný príjem matky u zamestnávateľa B. K. D. bol v r. 2022 vo výške 1 161,- eur,
v r. 2023 vo výške 1 202,- eur a v r. 2024 vo výške 1 433,- eur, u zamestnávateľa A. M. N., E., vo výške
785,06 eur za obdobie od septembra 2018 do augusta 2019.

9. Z Potvrdenia o výplate dôchodkových dávok zo dňa 09.07.2024 odvolací súd zistil, že matke bol
v období od februára 2021 do decembra 2021 vyplatený invalidný dôchodok vo výške 176,70 eur

mesačne, v r. 2022 vo výške 179,- eur mesačne, v r. 2023 vo výške 200,20 eur mesačne a v r. 2024
vo výške 229,50 eur mesačne.

10. Výsluchom matky bolo odvolacím súdom zistené, že v súčasnosti žije sama so svojimi troma
deťmi, výživné na syna jej otec maloletého platí mesačne 250,- eur a o maloletého sa aj osobne stará.

Je čiastočná invalidná dôchodkyňa. Dôchodok poberá vo výške 220,- eur mesačne. Okrem toho je
zamestnaná. Od roku 2015 bola na materskej dovolenke, potom rok pracovala, následne bola rok
prácenechopná a uznali ju za invalidnú. Pracuje popri invalidnom dôchodku, jej príjem v súčasnosti
je okolo 2 200,- eur brutto. Vlastní byt, v ktorom žijú, a ktorý jej daroval jej otec. Okrem toho je
spoluvlastníčkou rodinného domu v obci O.. Druhému spoluvlastníkovi dala darovaciu zmluvu, ktorou

mu svoj podiel daruje, a to z dôvodu, že na uvedenej nehnuteľnosti sa finančným spôsobom nepodieľala,
nevie prečo si to doposiaľ nedal do poriadku a navyše táto nehnuteľnosť je stále zaťažená hypotékou.
Okrem tohto ešte vlastní kúsok ornej pôdy. Syn H. sa narodil dňa XX.XX.XXXX s tým, že bola na
predĺženej materskej dovolenke s H. do roku 2018, po ktorej sa zamestnala v A. M. N., E.. Maloletá
A. skončila 1. ročník obchodnej akadémie, študuje na bilingválnom gymnáziu s jazykom nemeckým,

skončila s vyznamenaním, je dobrou študentkou. Mladšia B. začne navštevovať 1. ročník bilingválneho
gymnázia v ruskom jazyku. Pokiaľ sa týka nákladov spojených s výživou maloletých okrem bežných
nákladov s maloletou A. chodia kozmetičke, nakoľko má hlboké akné. Chodí raz do mesiaca, v minulosti
chodila aj raz za dva týždne, platí sa tam od 35,- eur do 50,- eur. Obe chodia ku kaderníkovi, raz za
dva mesiace, na jednu to stojí 70,- eur. B. si okrem toho ešte aj farbí vlasy. Záujmové krúžky nemajú v

podstate žiadne. A. sa venuje bicyklovaniu, čo je však zadarmo. B. chodí plávať, avšak nie pravidelne,
v podstate len keď sa jej chce.

11. Výsluchom otca bolo odvolacím súdom zistené, že od roku 2015 doposiaľ je stále zamestnaný v
tej istej firme B., je tam riadnym zamestnancom, je mu vyplácaná mesačne mzda. Od roku 2015 sa

jeho pomery zmenili tým, že mu pribudli tri vyživovacie povinnosti na maloleté deti a v súčasnosti aj
vyživovacia povinnosť k manželke, ktorá je na materskej dovolenke s maloletou Q.. Jeho priemerná
mesačná čistá mzda sa pohybuje v súčasnosti vo výške okolo 2 100,- až 2 200,- eur s tým, že presná
výška vyplýva z potvrdenia zamestnávateľa. Stále býva spolu s rodinou v byte, ktorý vlastnícky patrí
rodičom. Za užívanie bytu uhrádza svojej matke náklady za elektriku, plyn, internet a pod.. Žiadnu

nehnuteľnosť nevlastní, ani iný hodnotnejší majetok.

12. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( § 3 ods. 5 písm. b/ Civilného mimosporového poriadku ), po
zistení, že odvolanie proti rozsudku bolo podané v zákonnej lehote ( § 362 ods. 1 Civilného sporového
poriadku ), oprávnenými osobami, matkou a otcom ( § 359 Civilného sporového poriadku a § 7 ods. 1

Civilného mimosporového poriadku ), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné ( § 355 ods.
1 Civilného sporového poriadku ), po skonštatovaní, že odvolania majú zákonom predpísané náležitosti
( § 363 Civilného sporového poriadku ), a že odvolatelia použili zákonom prípustné odvolacie dôvody ( §
365 ods. 1 Civilného sporového poriadku a § 62 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku ), preskúmal
rozsudok súdu prvej inštancie bez viazanosti rozsahom a dôvodmi odvolania ( § 65 a § 66 Civilného

mimosporového poriadku ) s prihliadnutím na prípadné vady konania, iba ak by mali za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci, ktoré ale nezistil ( § 67 Civilného mimosporového poriadku ). Odvolací
súd vzhľadom k potrebe doplnenia dokazovania nariadil v zmysle § 385 ods. 1 Civilného sporového
poriadku v spojení s § 383 Civilného sporového poriadku vo veci pojednávanie, na ktorom vec prejednal,zistil názor maloletých detí, doplnil dokazovanie listinnými dôkazmi a na základe zisteného skutočného
stavu dospel k záveru, že:
- v časti výrokov I., II., VII.,VIII. a IX. odvolanie otca maloletých nie je dôvodné a rozsudok súdu

prvej inštancie je v predmetných výrokoch vecne správny, v dôsledku čoho boli splnené podmienky
pre jeho potvrdenie ( § 387 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku), pričom v tejto časti vychádzal
zo skutočného stavu zisteného súdom prvej inštancie a odvolacieho súdu ( § 383 a § 384 Civilného
sporového poriadku ).
- v časti výrokov III., IV., V. a VI. odvolanie matky a otca je dôvodné v časti výšky výživného pre maloletú

A. a B. a určenia nedoplatku na zročnom výživnom, a preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie
zmenil ( § 388 Civilného sporového poriadku ).
-včastivýrokovX.aXI.odvolacísúdzároveňdospelkzáveru,ženapadnutývýrokrozsudkuniejevecne
správny, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho zrušenie ( § 389 ods. 1 písm. a/ Civilného
sporového poriadku ).

13. Odvolací súd predtým ako pristúpil k vecnému posúdeniu správnosti skutkových a právnych záverov
súdu prvej inštancie sa v prvom rade zaoberal otcom uplatnenými námietkami zaujatosti.

14. Podľa § 2 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku na konania podľa tohto zákona sa použijú
ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.(1) Na účely tohto zákona

sa pojmy žaloba, strana a spor vykladajú ako návrh na začatie konania, účastník konania (ďalej len
„účastník“) a konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak. (2)

15. Podľa § 365 ods. 1 pís. c) Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že
rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd.

16. Podľa § 365 ods. 1 pís. a) Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že
neboli splnené procesné podmienky.

17. Podľa § 365 ods. 1 pís. b) Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že súd

nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v
takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

18. Podľa § 49 Civilného sporového poriadku sudca je vylúčený z prejednávania a rozhodovania sporu,
ak so zreteľom na jeho pomer k sporu, k stranám, ich zástupcom alebo osobám zúčastneným na konaní

možno mať odôvodnené pochybnosti o jeho nezaujatosti.(1) Vylúčený je i sudca, ktorý prejednával a
rozhodoval ten istý spor na súde inej inštancie. (2) Dôvodom na vylúčenie sudcu nie sú okolnosti, ktoré
spočívajú v procesnom postupe sudcu a v jeho rozhodovacej činnosti.(3)

19. Podľa § 52 Civilného sporového poriadku strana má právo z dôvodov uvedených v § 49 uplatniť

námietku zaujatosti.(1) V námietke zaujatosti musí byť okrem všeobecných náležitostí podania uvedené,
proti komu smeruje, dôvod, pre ktorý má byť sudca vylúčený, kedy sa strana uplatňujúca si námietku
o dôvode vylúčenia dozvedela a dôkazy na preukázanie svojho tvrdenia, ktorých povaha to pripúšťa,
okrem tých, ktoré nemôže bez svojej viny pripojiť. Na podanie, ktoré nespĺňa náležitosti podľa prvej vety,
súd neprihliada; v tomto prípade sa vec nadriadenému súdu nepredkladá. Ustanovenia o odstraňovaní

vád podania sa nepoužijú.(2)

20. Podľa § 53 Civilného sporového poriadku námietku zaujatosti je potrebné uplatniť najneskôr do
siedmich dní, odkedy sa strana dozvedela o dôvode, pre ktorý je sudca vylúčený. Na neskôr uplatnenú
námietku zaujatosti súd neprihliada; v tomto prípade sa vec nadriadenému súdu nepredkladá.(1) Na

opakované námietky zaujatosti podané z toho istého dôvodu súd neprihliada, ak už o nich rozhodol
nadriadený súd; v tomto prípade sa vec nadriadenému súdu nepredkladá.(2) Ak sa námietka zaujatosti
týka len okolností, ktoré spočívajú v procesnom postupe sudcu alebo jeho rozhodovacej činnosti, súd
na námietku zaujatosti neprihliada; v tomto prípade sa vec nadriadenému súdu nepredkladá (3).

21. Účelom citovaného ustanovenia § 49 a nasl. Civilného sporového poriadku je prispieť k nestrannému
prejednaniu veci, k nezaujatému prístupu k stranám, resp. účastníkom, ich zástupcom a osobám
zúčastneným na konaní; zámerom je tiež predísť možnosti neobjektívneho rozhodovania. Cieľu
sledovanému uvedeným ustanovením zodpovedá aj právna úprava skutočností, ktorá je z hľadiskavylúčenia sudcu považovaná za právne relevantnú. Je ňou existencia určitého právne významného
vzťahu sudcu, a to: a/ k sporu (veci), v rámci ktorého vzťahu by mal sudca svoj konkrétny záujem na
určitom spôsobe skončenia konania a rozhodnutia sporu alebo konania, b/ k stranám sporu (účastníkom

konania), ktorý by bol založený na príbuzenskom alebo rýdzo osobnom (pozitívnom alebo negatívnom)
pomere k nim, c/ k zástupcom strán sporu, ktorý by bol založený na pomere vykazujúcom znaky vzťahu
uvedeného pod bodom b/, alebo d/ k osobám zúčastneným na konaní.

22. Citované zákonné ustanovenie predpokladá taký vzťah vlastného záujmu sudcu na prejednávanom

spore (veci) alebo taký jeho osobný vzťah k stranám sporu (účastníkom konania), ich zástupcom
alebo osobám zúčastneným na konaní, ktorý by pri všetkej možnej snahe o správnosť rozhodnutia
ovplyvnil jeho objektívny pohľad na spor a v konečnom dôsledku by mohol viesť k vydaniu nezákonného
rozhodnutia.

23. Odvolací súd postupom podľa § 380 ods. 2 Civilného sporového poriadku z úradnej povinnosti

posudzoval, či konanie pred súdom prvej inštancie nie je zaťažené vadou podľa § 365 ods. 1 písm. b)
a c) Civilného sporového poriadku na základe odvolacích námietok otca ( námietka zaujatosti vznesenej
proti vec prejednávajúcej sudkyni JUDr. Kataríne Škultétyovej ) a námietok zaujatosti otca uplatnených
v priebehu odvolacieho konania.

24. Odvolací súd vo svojej rozhodovacej činnosti opakovane poukazuje na to, že zákon majúci sa
tu použiť na tzv. vecné vybavenie námietky zaujatosti ( rozumej rozhodnutím nadriadeného súdu
buď o vylúčení alebo naopak o nevylúčení namietaného sudcu ) podmieňuje takéto rozhodnutie ako
existenciou všetkých zákonom ustanovených náležitostí námietky zaujatosti, ako aj včasným vykonaním
takéhotopodania.Jednouzobligatórnychnáležitostíkaždejnámietkyzaujatostijeajúdajočase,kedysa

strana sporu, v konaniach podľa Civilného mimosporového poriadku účastník konania, o ním tvrdenom
dôvode vylúčenia sudcu dozvedel (zjavne za účelom schopnosti nadriadeného súdu rozlišovať medzi
včasnými a oneskorenými námietkami zaujatosti).

25. Otec namietal, že v priebehu konania viackrát podal námietky zaujatosti voči sudkyni Mgr.

Škultétyovej, a dôvodil, že niektoré boli vybavené úradnými záznamami alebo uzneseniami súdu,
odmietnuté bez hlbšieho prešetrenia, opakované námietky zaujatosti sú oprávnené, pretože sudkyňa
prejavovala voči nemu negatívny postoj, ktorý ovplyvňoval jej rozhodovanie. Odvolací súd uvádza,
že vzhľadom na časové obdobie otcom vznesených námietok ( v dňoch 26.07.2022, 10.08.2022,
03.04.2023, 20.04.2023 ) s prihliadnutím k hore uvedeným záverom nemôže byť pochybnosti o tom,

že týchto námietkach zaujatosti uplatnenými otcom v odvolaní zo dňa 12.01.2024, chýbala zákonom
ustanovená obligatórna náležitosť námietky zaujatosti, a to údaj o čase, kedy sa otec o tvrdenom dôvode
vylúčenia vec prejednávajúcej sudkyne dozvedel, pričom sám otec uviedol spôsob, akým boli vybavené,
s ktorým sa odvolací súd stotožňuje. Z uvedeného dôvodu odvolací súd na tieto námietky zaujatosti
podľa § 52 ods. 2 Civilného sporového poriadku neprihliadol.

26. K námietke zaujatosti týkajúcej sa disciplinárneho konania vedeného voči sudkyni Mgr. Škultétyovej
na Najvyššom správnom súde Slovenskej republiky pod sp. zn. 310/18/2022 odvolací súd uvádza, že
táto námietka zaujatosti obsahujúca danú okolnosť bola predmetom posúdenia nadriadeného súdu -
Krajského súdu Bratislava, ktorý rozhodol uznesením, č.k. 5NcC/8/2023-2384 zo dňa 09.05.2023 tak,

že sudkyňa nie je vylúčená z prejednávania a rozhodovania veci. Dôvodil, že zo skutočností tvrdených v
námietke zaujatosti nemožno dospieť k záveru, že obava o nezaujatosť zákonnej sudkyne je objektívne
oprávnená. Spoločníčka advokátskej kancelárie, zastupujúca v konaní otca maloletých detí, síce ako
ministerka spravodlivosti podala návrh na disciplinárne konanie voči sudkyni, z popísaného vyjadrenia
sudkyne pred správnym súdom však nemožno vyvodiť žiadne také emotívne nenáležité vybočenie z

požiadavky na profesionálny prístup sudcu k účastníkovi alebo jeho zástupcovi, ktoré by neobstálo v
subjektívnom i objektívnom teste nestrannosti zákonnej sudkyne, ktorá sa vo veci necíti zaujatá.

27. Otec námietku zaujatosti týkajúcu sa disciplinárneho konania sudkyne ( a v nej uvedené rovnaké
skutkové okolnosti ) opakovane uplatnil v odvolaní, a preto odvolací súd podľa § 53 ods. 2 Civilného

sporového poriadku ani na túto námietku zaujatosti neprihliadol a vec nadriadenému súdu nepredložil.

28. V časti námietky otca o zaujatosti sudkyne Mgr. Kataríny Škultétyovej ( z dôvodu, že mala pripravené
rozhodnutie ešte pred skončením dokazovania, sudkyňa už vopred rozhodla o výsledku sporu bez toho,aby zvážila všetky dôkazy a argumenty ) nebolo možné zistiť, aký by mala mať sudkyňa konkrétny
záujem na určitom spôsobe skončenia konania a rozhodnutia veci, resp. že sudkyňa by mala mať
pomer k účastníkom konania, založený na príbuzenskom alebo rýdzo osobnom (pozitívnom alebo

negatívnom) pomere k nim, resp. k zástupcom účastníkov konania alebo k osobám zúčastneným na
konaní. Skutočnosť o vopred pripravenom rozhodnutí pritom nevylučuje, že v prípade, keby sudkyňa
následne zistila takú skutkovo alebo právne významnú skutočnosť, mohla by svoje aj vopred pripravené
rozhodnutie zmeniť. Zákon výslovne vylučuje, aby dôvodom na vylúčenie sudcu z prejednávania a
rozhodovania sporu boli okolnosti, ktoré spočívajú v postupe sudcu v konaní o prejednávanom spore.

Postupomsarozumejúprocesnéúkonysudcuvrátanerozhodnutí,atoajvovecisamej.Vpostupesudcu
pri prejednávaní konkrétneho sporu sa prejavuje samotný výkon súdnictva, preto tieto okolnosti nemôžu
byť samy osebe dôvodom zaujatosti sudcu. Zákon tiež vylučuje, aby dôvod pochybnosti o sudcovej
nezaujatosti bol spájaný s jeho rozhodovacou činnosťou. Zohľadňuje súdnu prax, ktorá bola konštantná
v prípadoch, keď sudca v inom obdobnom spore rozhodol spôsobom, s ktorým strana nesúhlasila, resp.
opakovane v sporoch toho istého žalobcu žalobu zamietol. Vzhľadom na obsah posudzovanej námietky

uplatnenej proti sudkyni Mgr. Škultétyovej išlo o okolnosť týkajúcu sa procesného postupu sudkyne a
odvolací súd podľa § 53 ods. 3 Civilného sporového poriadku na túto námietku zaujatosti neprihliadol
a vec nadriadenému súdu nepredložil.

29. Ani v časti námietky zaujatosti o prejavovaní negatívneho postoja sudkyňou Mgr. Škultétyovou

voči otcovi počas pojednávania ( tiež o negatívnom postoji sudkyne k otcovi z dôvodu nesprávneho
rozhodnutia o výživnom, o podceňovaní otcovho návrhu na ústavnú starostlivosť maloletých ), nebolo
možné považovať ju za dôvodnú, pretože z uvedených okolností rovnako nevyplývalo, aký by mala
mať sudkyňa konkrétny záujem na určitom spôsobe skončenia konania a rozhodnutia veci, resp. že
sudkyňa by mala mať pomer k účastníkom konania, založený na príbuzenskom alebo rýdzo osobnom

( pozitívnom alebo negatívnom ) pomere k nim, resp. k zástupcom účastníkov konania alebo k osobám
zúčastneným na konaní. Odvolací súd tiež uvádza, že proces súdneho rozhodovania musí zabezpečiť
účastníkom možnosť reagovať na právne argumenty protistrany a právne úvahy súdu ( princíp rovnosti
zbraní ). Rozhodnutie súdu by ich nemalo prekvapiť, pretože by malo byť logickým vyústením priebehu
konania, čím je súčasne naplnený aj výchovný aspekt civilného procesu. Sudkyňa bola povinná podľa

Čl. 5 Zákona o rodine konať v záujme maloletého dieťaťa a samotný fakt, že sa otec s konaním sudkyne
nestotožňuje, ešte neznamená, že jej konanie nie je zákonné a v rozpore s objektívnym záujmom
maloletých. K otcom uvedeného nálezu Ústavného súdu SR, sp. zn. II. ÚS 162/2012, odvolací súd
uvádza, že tento vychádza z právnej úpravy civilného procesu v z. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny
poriadok.Vzmysleaktuálnejprávnejúpravy-§181ods.1Civilnéhosporovéhoporiadkujeprávenaopak

žiaduce uviesť stanovisko súdu, aby bolo účastníkom konania a ich zástupcom dostatočne zrejmé, aký
výrok rozhodnutia vo veci samej možno očakávať, tým umožniť objektívnu predvídateľnosť následného
súdnehorozhodnutiaavytvoriťpriestornaprehodnotenievlastnejprocesnejpozícieúčastníkovkonania,
ich vecnú a efektívnu právnu argumentáciu. Po posúdení obsahu námietky zaujatosti aj v tejto časti
odvolací súd dospel k záveru, že išlo o okolnosť týkajúcu sa procesného postupu sudkyne a odvolací

súd podľa § 53 ods. 3 Civilného sporového poriadku na túto námietku zaujatosti neprihliadol a vec
nadriadenému súdu nepredložil.

30. K námietke zaujatosti sudkyne Mgr. Škultétyovej z dôvodu, že nezohľadnila žiadosť otca o odročenie
pojednávania odvolací súd uvádza, že otec si v predmetnej veci ustanovil splnomocnenca na jeho

zastupovanie v konaní, ktorý bol na pojednávaní prítomný, otec mal pred súdom prvej inštancie k veci
sa vyjadriť, a preto otcovi nebolo znemožnená realizácia práva na spravodlivý proces. Aj v tejto časti
námietky zaujatosti išlo opätovne o okolnosť týkajúcu sa procesného postupu sudkyne a odvolací súd
podľa § 53 ods. 3 Civilného sporového poriadku ani na túto námietku zaujatosti neprihliadol a vec
nadriadenému súdu nepredložil.

31. Otec v odvolaní uplatnil námietku zaujatosti k sudkyni Mgr. Škultétyovej z dôvodu jej procesného
postupu pri vybavení námietky zaujatosti uplatnenej otcom dňa 20.09.2023 a opakovanej námietky
zaujatosti zo dňa 27.09.2023. Odvolací súd uvádza, že sa stotožňuje so závermi súdu prvej inštancie
uvedenými v ods. 11 napadnutého rozsudku, na ktoré v podrobnostiach poukazuje a podľa § 53 ods.

3 Civilného sporového poriadku ani na túto námietku zaujatosti neprihliadol a vec nadriadenému súdu
nepredložil.32. K ďalšej námietke otca uplatnenej dňa 11.10.2023proti sudkyni Mgr. Škultétyovej, po oboznámení
sa s jej relevantným obsahom, odvolací súd uvádza, že námietka zaujatosti bola doručená do dispozície
súdu prvej inštancie dňa 11.10.2023 o 8,41 hod., teda pred otvorením pojednávania na súde prvej

inštancie. Otec v tejto námietke opakovane namietal, že voči sudkyni je vedené disciplinárne konanie aj
na jeho podnet, splnomocnenec otca v predmetnom konaní je spojený s advokátskou kanceláriou, kde
je spoločníčkou bývalá ministerka spravodlivosti, ktorá iniciovala disciplinárne konanie sudkyne. Otec
tiež namietal, že sudkyňa sa opakovane počas konania vyjadrila negatívne o osobe otca, nepredložila
nadriadenému súdu námietky zaujatosti otca z 20.09.2023 a 27.09.2023, Ústavný súd SR konštatoval

prieťahy v predmetnej veci – 4 mesiace z dôvodu nenapísaného rozsudku ( prvý v predmetnej veci, ktorý
bol následne zrušený odvolacím súdom ), sudkyňa tiež nepredložila dovolanie otca dovolaciemu súdu,
až po výzve odvolacieho súdu.

33. Odvolací súd má za to, že procesný postup sudkyne Mgr. Škultétyovej vo vzťahu k tejto námietke
zaujatosti nebol správny. Sudkyňa bola povinná riadne sa pred otvorením pojednávania oboznámiť s

obsahomtejtonámietkyzaujatostiaposúdiťjejprípadnúdôvodnosť,čovšakneučinila.Nauvedenomnič
nemení skutočnosť, že sa do sféry jej fyzickej dispozície dostala až po skončení pojednávania. Odvolací
súd po oboznámení sa s obsahom námietky však napriek uvedenému konštatovaniu dospel k záveru,
že skutočnosti uvádzané v tejto námietke, nezakladajú dôvod na vylúčenie sudkyne, a preto nebolo
potrebné na ňu prihliadať podľa § 53 ods. 2 a 3 Civilného sporového poriadku ani na túto námietku

zaujatosti neprihliadol a vec nadriadenému súdu nepredložil. Súd prvej inštancie týmto nesprávnym
procesným postupom síce znemožnil otcovi, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva, avšak
vzhľadom na skutočnosť, že námietka zaujatosti je obsahovo totožná so skôr uplatnenými námietkami
zaujatosti ( opakované skutočnosti, s ktorými sa súd prvej inštancie, resp. nadriadený súd vysporiadal,
resp. sa týkali procesného postupu sudkyne v konaní ), nemohlo dôjsť k znemožneniu uskutočňovať

procesné práva patriace otcovi v takej miere, a teda nedošlo k porušeniu práva otca na spravodlivý
proces. K otcom namietanej skutočnosti, že odvolací súd posúdil námietky zaujatosti uplatnené voči
sudkyni Mgr. Škultétyovej, pričom je zrejmé, že tak urobiť nemohol, uniklo jeho pozornosti, že pri
posudzovaní námietok nie je v postavení nadriadeného, ale odvolacieho súdu, a preto mu neprináležalo
hodnotiťnámietkuzaujatosti,odvolacísúdopakovaneuvádza,žepostupovalpodľa§53ods.3Civilného

sporového poriadku, nakoľko uplatnené námietky, aj opakované, sa týkali procesného postupu sudkyne
Mgr. Škultétyovej, a preto na tieto námietky neprihliada a vec sa nadriadenému súdu nepredkladá.

34. K námietke zaujatosti voči sudkyni JUDr. Silvii Hýbelovej ( z dôvodu prejavu názoru pred
ukončením dokazovania, vplyvu tohto predčasného vyjadrenia na ďalšie dokazovanie, posúdenie

námietky zaujatosti uplatnenej otcom vo vzťahu k Mgr. Kataríne Škultétyovej sudkyňou, ktorá na to
nemala právomoc, rezignáciou na zistenie príčin rozvratu vzťahov, ignorovaním zmien v postojoch detí,
ignorovaním dôkazov o psychickom stave detí, prejavením právneho názoru na vec skôr, než bolo
ukončené dokazovanie ) odvolací súd uvádza, že k nej zaujal stanovisko oznámené otcovi listom zo dňa
01.08.2024 s prílohami ( na ktoré v podrobnostiach odvolací súd poukazuje ), v zmysle ktorého námietku

zaujatosti zo dňa 31.07.2024 posúdil podľa § 53 ods. 3 Civilného sporového poriadku, keďže sa tieto
okolnosti obsahovo týkajú procesného postupu tejto zastupujúcej predsedníčky senátu na pojednávaní
dňa 24.07.2024. Preto ani na túto námietku zaujatosti odvolací súd neprihliadol a vec nadriadenému
súdu nepredložil. Súčasne odvolací súd uvádza, že podľa § 53 ods. 3 Civilného sporového poriadku
neprihliadol ani na opakovanú námietku zaujatosti uplatnenú otcom proti sudkyni JUDr. Silvii Hýbelovej

listom zo dňa 08.08.2024 uvádzajúc obsahovo rovnaké okolnosti spočívajúce v jej procesnom postupe
ako predsedníčky senátu počas odvolacieho pojednávania dňa 24.07.2024 a vec nadriadenému súdu
nepredložil. Čo sa týka zloženia odvolacieho senátu a zastupovania predsedníčky senátu JUDr. Kataríny
Slováčekovej JUDr. Silviou Hýbelovou na pojednávaní konanom na Mestskom súde Bratislava II dňa
24.07.2024 odvolací súd uvádza, že z dôvodu plnenia nevyhnutných povinností predsedu súdu sa dňa

24. júla 2024 JUDr. Katarína Slováčeková nemohla zúčastniť odvolacieho pojednávania a v súlade s
Dodatkom č. 14 Rozvrhu práce na rok 2024 Krajského súdu v Trnave, účinného od 9. júla 2024, ju počas
odvolacieho pojednávania zastupovala sudkyňa JUDr. Silvia Hýbelová.

35. K námietke zaujatosti otca z dôvodu nezákonného zloženia senátu - Mgr. Andrea Hadnagyová,

predsedníčka senátu, a JUDr. Ľubica Bundzelová a Mgr. Fedor Benka, členovia senátu, odvolací
súd uvádza ( v súlade s úradným záznamom zo dňa 02.10.2024, oboznámenom pred odvolacím
pojednávaním nariadeným na deň 02.10.2024 ), že sudkyňa Mgr. Andrea Hadnagyová sa menovaním
JUDr. Katarínou Slováčekovou, poverenou plnením úloh predsedníčky Krajského súdu v Trnave, dňa1. októbra 2024 stala predsedníčkou senátu. JUDr. Katarína Slováčeková bola ministrom spravodlivosti
( poverením zo dňa 25. júna 2024 č. S – MS SR - 000184/2024/10 ) poverená plnením úloh predsedu
Krajského súdu v Trnave od 1. júla 2024 do vymenovania predsedu súdu a z dôvodu ich plnenia bolo

dňa 2. októbra 2024 počas odvolacieho pojednávania nevyhnutné jej zastúpenie Mgr. Fedorom Benkom
ako člena senátu v súlade s Dodatkom č. 19 Rozvrhu práce na rok 2024 Krajského súdu v Trnave,
účinného od 1. októbra 2024. Otec tiež namietal, že nemal možnosť sa oboznámiť so spôsobom, akým
bolo určené zloženie odvolacieho senátu podľa § 51 ods. 10 z. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a
doplnení niektorých zákonov. Odvolací súd uvádza, že otcom uvedené zákonné ustanovenie sa uplatní

pri pridelení veci. V predmetnej veci však došlo k zmene zloženia odvolacieho senátu po pridelení
veci počas odvolacieho konania z dôvodu vzniku náhlej prekážky, ktorá bránila členke senátu JUDr.
Slováčekovej zúčastniť sa pojednávania dňa 02.10.2024, z ktorého dôvodu odvolací súd postupoval
podľa Rozvrhu práce na rok 2024 Krajského súdu v Trnave v znení dodatkov ( Dodatok č. 19 účinný od
01.10.2024 ), s čím boli účastníci konania pred otvorením pojednávania riadne oboznámený.

36. K námietke zaujatosti odvolacieho senátu uplatnenej otcom z dôvodu nezákonného postupu
odvolacieho senátu ( v zložení - Mgr. Andrea Hadnagyová, predsedníčka senátu, a JUDr. Ľubica
Bundzelová a Mgr. Fedor Benka, členovia senátu ), spočívajúceho v tom, že uplatnené námietky
zaujatosti proti Mgr. Škultétyovej a JUDr. Hýbelovej neboli predložené nadriadenému súdu, odvolací súd
uvádza, že postupoval v súlade s § 53 ods. 3 Civilného sporového poriadku, keďže námietky zaujatosti

sa obsahovo týkali procesného postupu oboch sudkýň, kedy súd na námietku zaujatosti neprihliada
a vec nadriadenému súdu nepredkladá. Rovnako odvolací súd postupoval vo vzťahu k opakovanej
námietke zaujatosti uplatnenej otcom proti vyššie uvedenému senátu počas odvolacieho pojednávania
nariadenom na 02.10.2024.

37. K námietke otca, že nebola zachovaná lehota 5 dní na prípravu na pojednávanie nariadenom na deň
02.10.2024 z dôvodu, že iba deň pred pojednávaním mu boli doručené tabuľky s rozpisom výdavkov
na maloleté deti, nemal čas sa s nimi riadne oboznámiť, odvolací súd uvádza, že podľa § 178 ods. 2
Civilného sporového poriadku sa predvolanie doručuje strane alebo jej zástupcovi tak, aby mali dostatok
času na prípravu, spravidla najmenej päť dní predo dňom, keď sa má pojednávanie konať. Z uvedeného

vyplýva, že odvolací súd postupoval v súlade s uvedeným zákonným ustanovením, pretože zástupcu
otca predvolal už dňa 03.09.2024, čas na prípravu spravidla 5 dní teda bola zachovaná, pričom táto
lehotasanevzťahujenaotcomnamietanédoručeniedôkazudeňpredpojednávaním,atýmajnamietanú
nemožnosť riadne sa s dôkazom oboznámiť.

38. V ďalšom odvolací súd pristúpil k preskúmaniu napadnutého rozhodnutia po vecnej stránke.
Predmetom prieskumu odvolacieho súdu je posúdenie správnosti skutkových a právnych záverov súdu
prvejinštancieprirozhodovaníozmenezvereniamaloletýchdetíA.aB.,ktorébolinazákladeschválenej
rodičovskej dohody rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV, sp. zn. 8C/172/2008 zo dňa 23.09.2011,
ostatný raz zverené do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, otcovi bolo určené výživné na

maloleté, na každú vo výške 50,- eur mesačne.

39. Odvolací súd nezistil dôvod nesúhlasiť s podstatou argumentácie použitej súdom prvej inštancie
na podporu ním zvoleného spôsobu rozhodnutia. Odvolací súd po oboznámení sa s obsahom spisu
dospel k záveru, že súd prvej inštancie sa dostatočne zaoberal všetkými predpokladmi, ktoré musia

byť splnené na zmenu úpravy výkonu rodičovských práv k maloletej A. a B. a v rozsudku v napadnutej
časti výroku I. a II. dostatočne špecifikoval dôvody, na základe ktorých vo veci rozhodol. Odvolací súd
ani s prihliadnutím na odvolacie argumenty otca nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od týchto
záverov súdu prvej inštancie odchýliť aj vzhľadom na odvolacím súdom zistený názor maloletých detí
v priebehu odvolacieho konania. Na zdôraznenie správnosti záverov súdu prvej inštancie odvolací súd

dopĺňa nasledovné:

40. Podľa Čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri
akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovaný verejnými alebo súkromnými zariadeniami
sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.

41. Podľa Čl. 7 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa každé dieťa je registrované ihneď po narodení a má
od narodenia právo na meno, právo na štátnu príslušnosť, a pokiaľ to je možné, právo poznať svojich
rodičov a právo na ich starostlivosť.42. Podľa Čl. 8 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, sa
zaväzujú rešpektovať právo dieťaťa na zachovanie jeho totožnosti, včítane štátnej príslušnosti, mena a

rodinných záväzkov v súlade so zákonom a s vylúčením nezákonných zásahov.

43. Podľa Čl. 5 pís. b), c), g) a h) Zákona o rodine záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom
pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého
dieťaťa sa zohľadňuje najmä b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa

dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, g) názor
dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie
a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami.

44. Podľa § 36 Zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek
dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez

návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté
dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery
v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami.6) Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú
primerane.

45. Podľa § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o
výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

46. Podľa § 24 ods. 1, 3 a 5 Zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov
maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas

po rozvode, najmä určí, či maloleté dieťa zverí do spoločnej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov,
do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov alebo do osobnej starostlivosti jedného z rodičov,
kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súd súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo
maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov
o výške výživného.(1) Ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť

o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch
rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou
starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná
starostlivosť v záujme dieťaťa.(3) Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo
pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k

obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové
potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a
starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu
a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie
pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.(5)

47. Podľa § 25 ods. 1 a 2 Zákona o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým
dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s
maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode(1). Ak sa rodičia nedohodnú o úprave
styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí

o rozvode (2).

48. Podľa § 43 ods. 1 Zákona o rodine maloleté dieťa má právo vyjadriť samostatne a slobodne svoj
názor vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. V konaniach, v ktorých sa rozhoduje o veciach týkajúcich
sa maloletého dieťaťa, má maloleté dieťa právo byť vypočuté. Názoru maloletého dieťaťa musí byť

venovaná náležitá pozornosť zodpovedajúca jeho veku a rozumovej vyspelosti.

49. Vlastnosťou právoplatných meritórnych súdnych rozhodnutí je ich zásadná nezmeniteľnosť, ktorá je
imanentnou súčasťou záruky právneho štátu. Ak súd o veci raz rozhodol a toto rozhodnutie nadobudlo
právoplatnosť, nemôže ju prejednávať znova. Z tejto zásady je výnimka uvedená v § 121 Civilného

mimosporového poriadku, v zmysle ktorej zmenu tam uvedených rozhodnutí ( rozsudkov o úprave
výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých a o priznaní, obmedzení alebo pozbavení
rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu ) možno dosiahnuť novým konaním v
tej istej veci. Hmotnoprávnou podmienkou je, že sa zmenia pomery oproti času, keď súd rozhodoval vpôvodnom konaní. Zmena pomerov odôvodňuje v súlade s ustanovením § 26 Zákona o rodine zmenu
rozhodnutia o výchove maloletého dieťaťa vtedy, ak iné okolnosti prevažujú nad požiadavkou stálosti
výchovného prostredia dieťaťa. Tak je tomu obvykle v tých prípadoch, v ktorých sa skôr vykonaná úprava

formy starostlivosti maloletého dieťaťa stane vzhľadom na zmenu pomerov úpravou, ktorá naďalej
nezabezpečuje najpriaznivejšie podmienky pre zdarný vývoj dieťaťa.

50. Záujem dieťaťa ( v kontexte s Čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa ) pritom musí byť
popredným hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, či už uskutočňovanej verejnými alebo

súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi,
pričom kritériom pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do jednej z foriem starostlivosti nie je
želanie konkrétneho rodičia. Požiadavka týkajúca sa záujmu maloletého dieťaťa vyplýva aj z článku 32
ods. 1 Listiny základných práv a slobôd zaručujúcej osobitnú ochranu detí a mladistvých ( porov. napr.
nález Ústavného súdu ČR sp. zn. I. ÚS 3135/19 ). Je preto nevyhnutné, aby pri akomkoľvek súdnom
rozhodovaní týkajúcom sa detí bol ich najlepší záujem skúmaný a posudzovaný ako určujúce kritérium

pre konečné rozhodnutie - nech sa jedná o akékoľvek konanie týkajúce sa maloletého dieťaťa. Najlepší
záujem dieťaťa je ako koncept flexibilný a vždy by mal byť posudzovaný a definovaný individuálne s
ohľadom na konkrétnu situáciu, v ktorej sa dotknuté dieťa nachádza, pričom pozornosť je potrebné
venovať jeho osobným pomerom, situácii a potrebám ( porov. nález Ústavného súdu ČR sp. zn. I. ÚS
3226/16 ).

51. Súd pri rozhodovaní o zverení dieťaťa do starostlivosti rodičov je taktiež povinný prihliadnuť aj
na citovú orientáciu a zázemie dieťaťa, výchovným schopnostiam a zodpovednosti rodiča, stabilite
budúceho výchovného prostredia, k citovým väzbám na starých rodičov, či iných príbuzných, ale aj k
hmotnému zabezpečeniu zo strany rodiča, vrátane bytových pomerov. V danom prípade bolo potrebné

postupovať v súlade s praxou Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorý napr. v rozhodnutí E. p. v.
Italy zo 16. novembra 1999 ( s odkazom aj na rozhodnutie vo veci Olsson v. Sweden z 27. novembra
1992 a Johansen v. Norway z 23. septembra 1994 ) vyslovil, že medzi záujmami dieťaťa a rodičov
musí byť zachovaná rovnováha, pričom pri hľadaní tejto rovnováhy musí byť osobitný význam venovaný
najvyšším záujmom dieťaťa, ktoré môžu prevažovať nad záujmami rodiča.

52. Zo zákonného ustanovenia § 24 Zákona o rodine nevyplýva žiadna priorita prístupu pri rozhodovaní
o tom, komu bude dieťa zverené do starostlivosti. Je preto predovšetkým na súdoch, aby v súlade
s princípom nezávislosti rozhodovania súdnej moci vzhľadom na zistený skutočný stav a vzhľadom
na nezastupiteľné osobné skúsenosti vyplývajúce z bezprostredného kontaktu s účastníkmi konania a

znalosti vývoja rodinnej situácie, rozhodli o zverení maloletého do starostlivosti jedného alebo oboch
rodičov, ktoré bude v záujme dieťaťa. Pri posudzovaní záujmu dieťaťa nemožno postupovať podľa
vopred danej schémy, keď striedavá osobná starostlivosť nemôže byť paušálne vnímaná ako forma
„spravodlivého“ rozdelenia starostlivosti o dieťa medzi oboch rodičov.

53. Záujem a potreby konkrétneho dieťaťa je potrebné posudzovať v každom jednotlivom prípade
osobitne a so snahou o minimalizáciu negatívnych dôsledkov pre dieťa. Toto potvrdzuje aj stanovisko
Výboru pre práva dieťaťa Rady vlády pre ľudské práva zo dňa 14.10.2014 ( stanovisko ku striedavej
starostlivosti o deti ), podľa ktorého „Najlepší záujem dieťaťa je potrebné hľadať v každom jednotlivom
prípade osobitne, nie podľa akejkoľvek vopred danej schémy a so snahou o minimalizáciu negatívnych

dôsledkov pre dieťa. Tak sa potom môže stať, že u niektorého dieťaťa sa najvhodnejším riešením môže
ukázať starostlivosť striedavá, v iných prípadoch však tomu môže byť zverenie do starostlivosti jedného
z rodičov a dohoda, alebo rozhodnutie o optimálnej a zároveň reálnej forme o rozsahu styku druhého
z rodičov s dieťaťom. Výbor nepovažuje paušálne rozhodovanie preferujúce jedno z riešení za výraz
rešpektu k jedinečnosti dieťaťa a jeho potrieb.“

54.Zasituácie,kedyobajarodičiasúvšeobecnerovnakospôsobilísaosvojedieťariadnestarať(takako
tomu je aj v danej veci ), je potrebné zohľadniť najmä osobnosť dieťaťa a jeho schopnosť sa vysporiadať
s enormnou záťažou, ktorú rozpad rodiny a eventuálne zmena formy zabezpečenia starostlivosti, ktorá
prináša aj stratu doterajšieho zázemia a bezpečia domova, bezpochyby predstavuje. Je potrebné brať

ohľad na citovú orientáciu dieťaťa, aj hodnotu danú stálosťou výchovného prostredia a na možnosť
zachovania a rozvíjania jeho citových väzieb k blízkym osobám aj v širšom okolí, k jeho priateľom a
záujmom. V neposlednom rade je potrebné vziať do úvahy, ktorý z rodičov sa o dieťa doteraz osobne
staral, dbal o jeho citovú a rozumovú výchovu a v podstate predstavoval pre dieťa ústrednú osobu, kuktorej je citovo pripútané. Odvolací súd má pritom za to, že v tejto veci súd prvej inštancie tieto kritériá
splnil, pretože odôvodnenie svojho rozhodnutia založil na uprednostnení záujmu maloletých.

55. Zo zisteného skutočného stavu súdom prvej inštancie vyplynulo, že maloleté boli rozsudkom
Okresného súdu Bratislava IV, č. k. 8C/172/2008-303 zo dňa 20.09.2011, zverené do striedavej
osobnej starostlivosti rodičov. Otec sa v konaní vedenom na Mestskom súde Bratislava II pod sp.
zn. B1-3P/15/2015 domáhal zmeny zverenia maloletých do jeho osobnej starostlivosti, s čím matka
nesúhlasila, a navrhla zmenu zverenia maloletých do jej osobnej starostlivosti . Správne súd prvej

inštancie preto posudzoval, či došlo k takej zmene pomerov na strane rodičov a maloletých od roku
2015, ktorá by odôvodňovala trvalú zmenu zo striedavej osobnej starostlivosti na zverenie detí len
jednému z rodičov a či je takáto zmena v najlepšom záujme maloletých. Odvolací súd mal vykonaným
dokazovaním súdom prvej inštancie za preukázané, že obaja rodičia majú vytvorené riadne podmienky
nazabezpečeniestarostlivostiomaloleté,vichdomácnostiachnebolizistenénedostatky,maloletévnich
majú vytvorený dostatočný priestor na spanie, prípravu do školy i voľnočasové aktivity. Obom rodičom

záleží na maloletých, ktoré boli neodkladným opatrením nariadeným Okresným súdom Bratislava I,
č.k. 3P/15/2015-122 zo dňa 4. mája 2015, zverené do starostlivosti matky na čas do rozhodnutia
v predmetnej veci.

56. Napriek vyššie uvedeným skutkovým okolnostiam však súd prvej inštancie pri rozhodovaní

správne vzal do úvahy vyjadrený názor maloletých vzhľadom na ich vek, ktorý bol zisťovaný dňa
01.02.2023 súdom prvej inštancie a dňa 02.10.2024 odvolacím súdom. Počas oboch zisťovaní obe
maloleté výslovne nesúhlasili s ich zotrvaním v striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, po
zmene výkonu starostlivosti nariadením neodkladného opatrenia následne odmietli návrat do striedavej
osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, vyjadrili sa, že chcú zotrvať v osobnej starostlivosti matky,

s ktorou doposiaľ žijú v domácnosti, s otcom sa odmietajú stretávať. Súd prvej inštancie zároveň
správne prihliadol na skutočnosť, že v čase rozhodovania boli maloleté staršie, fyziologicky dospievajú,
blízkosť matky je ne v danom období osobitným prínosom. Správne súd prvej inštancie v súvislosti
s celým vykonaným dokazovaním preto uzatvoril, že je potrebné rešpektovať vôľu maloletých a túto
skutkovú okolnosť vyhodnotiť ako podstatnú zmenu pomerov na strane maloletých odôvodňujúcej

zmenu zverenia. Bolo preto v ich záujme dôvodné zmeniť výchovné prostredie zverením do osobnej
starostlivosti matky. Odvolací súd sa preto stotožnil so závermi súdu prvej inštancie, ktorý napriek
nesúhlasu otca výrokom I. zveril maloleté do osobnej starostlivosti matky, s čím sa stotožnil prokurátor
i kolízny opatrovník maloletých. Odvolacie námietky otca maloletých týkajúce sa tejto časti rozhodnutia
preto odvolací súdu vyhodnotil ako neopodstatnené.

57. Odvolací súd dopĺňa, že v odvolaní, ale aj počas odvolacieho konania otec maloletých namietal, že
obsah výsluchu maloletých, resp. obsah zisteného názoru maloletých, ktorý bol vykonaný súdom prvej
inštancie, rovnako aj odvolacím súdom, v neprítomnosti rodičov, ich splnomocnencov a prokurátora,
je utajovaný, nebol sprístupnený zvukový záznam z výsluchu maloletých, resp. zvukový záznam

zachytávajúci názor maloletých. Tu odvolací súd uvádza, že podľa ustálenej judikatúry platí, že takýto
postup súdu prvej inštancie ( výsluch maloletého dieťaťa v neprítomnosti rodičov bez následného
sprístupnenia zvukového záznamu z tohto výsluchu ) nemožno zásadne považovať za odňatie možnosti
konať pred súdom, pretože v súlade s § 38 Civilného mimosporového poriadku názor maloletého dieťaťa
súd zisťuje spôsobom zodpovedajúcim jeho veku a vyspelosti, pričom podľa povahy veci je možné

ho zistiť aj bez prítomnosti iných osôb aj s prihliadnutím na možný konflikt lojality dieťaťa. Za danej
situácie ani súd prvej inštancie, ani odvolací súd svojím postupom nevylúčili otca z realizácie žiadneho
procesného práva, ktoré mu Civilný mimosporový poriadok priznáva, a správne prihliadli na takto zistený
názor maloletých vzhľadom na ich vek a primeranú rozumovú vyspelosť, ktorú otec nespochybnil.

58. Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolací súd dodáva, že v danej veci nie
je možné konštatovať naplnenie ani jedného z predpokladov na to, aby boli maloleté naďalej zverené do
striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, pretože nie je možné v žiadnom prípade konštatovať
ich vôľu na zotrvaní v tejto forme starostlivosti, keď je nesporné, že maloleté ju výrazne odmietajú. Ani
rodičia s takouto formou starostlivosti nesúhlasia. Súd prvej inštancie správne vyhodnotil preukázanú

zmenu skutočného stavu, t.j. že zmena výchovného prostredia maloletých vo forme ich zverenia do
osobnej starostlivosti matky je v súlade s ich najlepším záujmom. Za danej situácie je nepredstaviteľná
zmena zverenia maloletých do osobnej starostlivosti otca, ktorej sa otec domáha s poukazom na
vyššie konštatované odôvodnenie, keďže prítomnosť otca na maloleté, najmä na maloletú A. pôsobítraumatizujúco, resp. narúša ich duševnú i telesnú integritu, čo bolo v konaní preukázané početnými
lekárskymi správami ošetrujúcej psychiatričky maloletých, tiež hospitalizáciou maloletej A. z dôvodu
suicidálnych tendencií, ako aj aktuálnym prežívaním maloletých vo vzťahu k otcovi ( reakcia maloletej

A. na prítomnosť otca pred pojednávacou miestnosťou dňa 02.10.2024 ).

59. Otec namietal tvrdenie prokurátora, že negatívny postoj detí voči otcovi nie je výsledkom
ovplyvňovania zo strany matky, hoci maloleté sa počas pohovoru vyjadrili, že matka ich neovplyvňuje, na
odstránenie tohto stavu nie je schopné mať vplyv akékoľvek súdne rozhodnutie, ale len vzájomná snaha

a sebareflexia rodičov o dosiahnutie primeranej kvality vzťahov z hľadiska výkonu rodičovských práv a
povinností k maloletým. I keď je nesporné, že Zákon o rodine nepreferuje žiadnu z foriem starostlivosti
rodičov, ktorúkoľvek však nemožno nariadiť bez toho, že by posudzoval všetky okolnosti konkrétneho
prípadu rešpektujúc osobitostí tej ktorej veci, v prvom rade najlepší záujem dieťaťa s tým, že je súčasne
aj vyhovujúcou formou starostlivosti o maloleté dieťa. Z nálezu Ústavného súdu ČR zo dňa 15.08.2022,
sp.zn.II.ÚS1626/22,vyplýva,že:„Úpravastarostlivostiomaloletýchblížiacichsavekuplnoletosti,ktorá

by bola proti riadne zistenému názoru dieťaťa, za situácie, keď nie sú dané špecifické okolnosti rozumne
odôvodňujúce odchýlenie sa od vyjadreného názoru, predstavuje zásah do súkromného a rodinného
života dieťaťa v zmysle čl. 10 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd a porušuje princíp najlepšieho
záujmu dieťaťa podľa čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa “. Obe maloleté sú ( aj vzhľadom na ich vek
blízky veku dospelých ) natoľko rozumovo a emocionálne vyspelé, že sú schopné posúdiť dosah svojich

rozhodnutí, pričom nevyšli najavo skutočnosti, ktoré by nasvedčovali tomu, že by vyjadrené názory
maloletých neboli autentické alebo, že by jeho vôľa bola účelovo a systematicky normovaná zo strany
tretích osôb, je potrebné názor dieťaťa považovať za podstatnú skutočnosť ovplyvňujúcu rozhodnutie
súdu, a to najmä v kontexte najlepšieho záujmu dieťaťa. V zmysle tvrdení otca zo zápisnice z pohovoru
tento záver nevyplýva, a keby aj deti takéto tvrdenia uviedli v časti pohovoru, ktorá nie je zapísaná, toto

tvrdenie nemožno považovať za hodnoverné bez ďalšieho dôkazného overenia. Otec ďalej poukázal na
znalecký posudok Mgr. Balka, ktorý síce ovplyvňovanie detí zo strany matky explicitne nepreukázal, ale
ho ani nevylúčil, a teda tvrdenie prokurátora, že matka deti neovplyvňuje, nemá oporu v dôkazoch a je
skôr domnienkou, než faktom. Otec opakovane poukazuje na to, že deti boli dlhodobo pod výchovným
vplyvom matky a že matka bola voči nemu nepriateľsky naladená?. K tejto otcom namietanej manipulácii

maloletýchzostranymatky,vktorejstarostlivostisanachádzajúodr.2015bezmožnostiotcanamaloleté
akokoľvek výchovne vplývať, odvolací súd uvádza, že: „ tvrdenie o manipulácii dieťaťa rezidenčným
rodičom predstavuje iba veľmi zjednodušené vysvetlenie komplexného problému, prečo maloleté dieťa
odmieta druhého rodiča. Odborníci, ktorí sa tejto problematike dlhodobo venujú, upozorňujú, že takéto
vysvetlenie opomína skutočnosť, že deti môžu byť do konfliktu rodičov nielen vtiahnuté, ale tiež môžu do

konfliktu aj aktívne samé vstupovať. Podľa G. môžu v tejto dynamike zohrávať úlohu viaceré premenné,
pričom správanie sa samotných rodičov, ktorí vedome alebo nevedome na dieťati využívajú rôzne
manipulačnémetódy,súskôrojedinelé.Tútoskutočnosťpodporujúajvýsledkyvýskumovrealizovanéna
deťoch z rozvádzajúcich sa rodín, podľa ktorých sa nepreukázala priama súvislosť medzi odcudzením
rodiča a dieťaťa a snahami druhého rodiča o jeho ohováranie a očierňovanie. Práve naopak výskumy

naznačujú, že takéto konanie má opačný efekt a sledované deti naopak reportovali stratu blízkosti a
bezpečia u rodiča, od ktorého takéto iniciatívy v neprospech ohováraného rodiča prichádzali. Veľmi
častým faktorom majúcim vplyv na postoj dieťaťa k rodičovi môže byť správanie sa rodiča k dieťaťu a
súčasne ich osobnostné predispozície. G. upozorňuje, že na narušenie vzťahu dieťa - rodič má vplyv
nedostatok empatie, pasivita k deťom. V neposlednom rade môže postoj dieťaťa, ktoré inklinuje práve

k jednému rodičovi z dôvodu potreby emočnej stability dieťaťa, pripísaniu viny za rozpad rodiny, alebo
potreby odstrániť tzv. vzťahovú dilemu. Ide o situáciu, kedy je dieťa postavené do konfliktu lojality
s oboma rodičmi a rozhodne sa za účelom zachovania vlastnej psychickej pohody udržiavať pevný
vzťah s jedným rodičom, s ktorým sa cíti istejšie, stabilnejšie či bezpečnejšie. Záverom dodávame, že
rozsiahle výskumy v tejto oblasti preukázali, že maloleté deti sú voči manipulácii odolné a ich názor

nie je ľahko ,,programovateľný“. Maloleté deti teda nemajú tendencie odmietať rodiča, alebo vyjadrovať
sa proti nemu, ak s ním majú vytvorený pozitívny vzťah, a to ani za situácie, že sú do tohto tlačené
preferenčným rodičom, a preto možno tento faktor v súvislosti so zisťovaním názoru dieťaťa označiť
skôr ako predsudok než preukážku.“ ( porovnaj - Kišová, E. Názor dieťaťa a právny rámec ochrany jeho
zisťovania. Bratislava: C. H. Beck, 2021, s. 97 – 99 ).

60. Otec tiež namietal, že uvedenú situáciu sa mali súdy pokúsiť riešiť prostredníctvom nariadenia
odbornej pomoci všetkým zainteresovaným subjektom rodinnoprávneho vzťahu ( rodičia, deti, iné blízke
osoby ) v zmysle intencií nálezu Ústavného súdu SR, na ktorú súdy ( prvej inštancie a odvolací súd )
rezignovali. Odvolací súd poukazuje na uznesenie Ústavného súdu SR, sp. zn. IV. ÚS 71/2024-31 zodňa 20.02.2024, ktorým bola odmietnutá ústavná sťažnosť otca, a z ktorého vyplýva, že: „ Zisťovanie
najlepšieho záujmu maloletého nemá byť redukované na zistenie vôle alebo predstavy maloletého
o úprave styku, ale názor maloletého má byť zohľadnený ako relevantný faktor pri rozhodovaní v

jeho najlepšom záujme tak, aby rozhodnutie podporovalo zachovanie funkčných rodinných väzieb a
všestranne pozitívneho vzťahu rodiča a dieťaťa. Zo samotného rozsudku mestského súdu z 11. októbra
2023 vyplýva, že v rámci napadnutého konania boli využívané možnosti sanácie narušeného vzťahu
sťažovateľa s maloletými sťažovateľkami ( opakovaný asistovaný kontakt za prítomnosti psychológa,
nariadenie výchovného opatrenia ), no k sanácii vzťahu nedošlo ( bod 74 rozsudku mestského súdu

z 11. októbra 2023 ). S prihliadnutím na vek maloletých sťažovateliek si preto ďalší postup súdu
pri rozhodovaní o úprave styku vyžadoval adekvátne zohľadnenie názoru maloletých sťažovateliek, z
pohovoru s ktorými vyplynulo, že sa stretnutiu s otcom ( sťažovateľom ) nebránia, no cítia sa dotknuté
správaním otca z minulosti a komunikujú potrebu sebareflexie z jeho strany.“

61. Súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí presvedčivo a správne vyhodnotil dôvodnosť návrhu

matkynazmenuzvereniamaloletýchdojejosobnejstarostlivosti,vovecivykonalrozsiahledokazovanie,
ktorého výsledky boli správne vyhodnotené a následne preukázané aj pred odvolacím súdom bez
potreby ďalšieho vykonávania dôkazov v zmysle návrhov otca na pojednávaní dňa 02.10.2024, ktoré
odvolací súd ako nadbytočné ( otcom príkladmo navrhované znalecké dokazovanie dňa 02.10.2024 )
zamietol. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti výroku

I. a II. potvrdil ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku.

62. V ďalšom sa súd zaoberal správnosťou rozhodnutia súdu prvej inštancie v napadnutej časti úpravy
styku otca s maloletými ( výrok VII. ), ktorý bol výslovne neupravený napriek zmene zverenia maloletých
do osobnej starostlivosti matky.

63. Zákon o rodine podporuje dohodu medzi rodičmi ohľadom styku s maloletým dieťaťom. Súdu pripadá
úloha rozhodovať o styku až v prípade, že dohoda nie je možná. Ak sa rodičia nedohodnú, súd rozhodne
o úprave styku s maloletým dieťaťom, ktorý je dôležitý pre udržiavanie vzťahu medzi dieťaťom a rodičom,
ktorému dieťa nebolo zverené do osobnej starostlivosti. Súd pri rozhodovaní o úprave styku musí

dôkladne zvážiť všetky okolnosti, berúc do úvahy najlepší záujem dieťaťa. Posudzuje sa čas, miesto
a rozsah styku. Pri rozhodovaní musí rešpektovať právo dieťaťa na vzťah s obidvomi rodičmi a práva
rodiča, ktorému dieťa nebolo zverené.

64. Je nepochybne v záujme maloletého dieťaťa, aby udržiavalo rodinné zväzky s odlúčeným rodičom.

Pokiaľ súd v konaní zistí, že medzi dieťaťom a takýmto rodičom sú dobré citové väzby, mal by dostatočne
širokou úpravou styku vytvoriť adekvátny priestor na utužovanie a prehlbovanie ich vzťahu a súčasne
i na uplatňovanie výchovného pôsobenia rodiča na svoje dieťa.

65. Napriek uvedenému súd prvej inštancie správne výslovne neupravil styk otca s maloletými A. a B.. Tu

odvolací súd poukazuje na priebeh predmetného konania od r. 2015 doposiaľ. Návrhom sa otec domáhal
zmeny zverenia maloletých do jeho osobnej starostlivosti, ktorého dôvodom nebolo zanedbávanie
starostlivosti zo strany matky alebo preukázateľne negatívny vplyv matky na výchovu maloletých, ale
jeho snaha podieľať sa na starostlivosti o maloleté z dôvodu rozdielnych názorov rodičov. Vzhľadom
na vek maloletých a zistený názor k predmetnej otázke súd prvej inštancie dôvodne založil svoje

rozhodnutie na zistenom názore maloletých, ktoré majú veľmi výrazne odmietavý postoj k stretávaniu
sa s otcom. Ich názor je však vzhľadom na ich vek a vyspelosť zohľadnený ako relevantný a prioritný
pri rozhodovaní v ich záujme, ktorý je záujmu otca v danom prípade s prihliadnutím na individuálne
okolnosti veci nadradený, nech je akokoľvek dôležitý.

66. Na zdôraznenie správnosti vyššie uvedeného odvolací súd opätovne poukazuje na rozhodnutie
Ústavného súdu SR, sp. zn. IV. ÚS 71/2024-31 zo dňa 20.02.2024, ktorým bola ústavná sťažnosť otca
odmietnutá, z ktorého odôvodnenia ( ods. 79 až 83 ) vyplýva, že „Leitmotívom ústavnej sťažnosti zo
strany sťažovateľa, ktorý je citeľný predovšetkým v kontexte namietaného porušenia základného práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, je absencia kontaktu s maloletými sťažovateľkami.

K argumentácii sťažovateľa ústavný súd uvádza nasledujúce skutočnosti. 80. Európsky súd pre
ľudské práva vo svojej judikatúre (ibid., bod 135) konštatuje, že existuje široký konsenzus i v rámci
medzinárodného práva, že vo všetkých rozhodnutiach týkajúcich sa detí musia byť rozhodujúcim
hľadiskom ich najlepšie záujmy. Tento záujem sa podľa ESĽP skladá z dvoch zložiek. Na jednej stranevyžaduje udržiavanie väzieb dieťaťa s jeho rodinou okrem prípadov, keď sa konkrétna rodina preukáže
ako nevhodná. Z toho vyplýva, že rodinné väzby môžu byť pretrhnuté iba vo veľmi výnimočných
prípadoch a musí byť vykonané všetko v záujme zachovania osobných vzťahov a ak je to vhodné,

v záujme obnovy rodiny. Na druhej strane je v záujme dieťaťa, aby bola jeho výchova zabezpečená
v stabilnom prostredí a rodičom nemôže byť podľa čl. 8 dohovoru umožnené uplatňovať opatrenia,
ktoré by mohli poškodiť zdravie alebo vývoj dieťaťa (ibid., bod 136). Článok 8 dohovoru tak vyžaduje
zo strany orgánov verejnej moci rozhodovanie zachovávajúce rovnováhu medzi záujmami dieťaťa a
záujmami rodičov, osobitná pozornosť v tomto procese však musí byť venovaná najlepšiemu záujmu

dieťaťa, ktorý v závislosti od jeho povahy a významu môže prevážiť nad záujmami rodičov (Sahin v.
Nemecko, rozsudok z 8. 7. 2003, bod 66, obdobne IV. ÚS 276/2014). 81. Zisťovanie najlepšieho záujmu
maloletého nemá byť redukované na zistenie vôle alebo predstavy maloletého o úprave styku, ale
názor maloletého má byť zohľadnený ako relevantný faktor pri rozhodovaní v jeho najlepšom záujme
tak, aby rozhodnutie podporovalo zachovanie funkčných rodinných väzieb a všestranne pozitívneho
vzťahu rodiča a dieťaťa. Zo samotného rozsudku mestského súdu z 11. októbra 2023 vyplýva, že

v rámci napadnutého konania boli využívané možnosti sanácie narušeného vzťahu sťažovateľa s
maloletými sťažovateľkami ( opakovaný asistovaný kontakt za prítomnosti psychológa, nariadenie
výchovného opatrenia ), no k sanácii vzťahu nedošlo ( bod 74 rozsudku mestského súdu z 11. októbra
2023 ). S prihliadnutím na vek maloletých sťažovateliek si preto ďalší postup súdu pri rozhodovaní o
úprave styku vyžadoval adekvátne zohľadnenie názoru maloletých sťažovateliek, z pohovoru s ktorými

vyplynulo, že sa stretnutiu s otcom ( sťažovateľom ) nebránia, no cítia sa dotknuté správaním otca z
minulosti a komunikujú potrebu sebareflexie z jeho strany. Podľa názoru mestského súdu bolo preto
potrebné autoritatívne rozhodnutie o úprave styku potrebné nahradiť efektívnym prístupom sťažovateľa
za podpory a spolupráce s matkou ( bod 74 rozsudku mestského súdu z 11. októbra 2023 ). 82.
Ústavný súd poznamenáva v reakcii na sťažovateľom akcentovanú dlhodobú absenciu kontaktu s

maloletými sťažovateľkami v kontexte predmetu tohto konania bez toho, aby sa zaoberal vecnou
správnosťou rozsudku mestského súdu z 11. októbra 2023, v ktorom styk sťažovateľa nebol upravený,
že z pohľadu požiadaviek na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je akceptovateľný aj taký
spôsob rozhodnutia, ktorým súd styk rodiča s maloletým dieťaťom neupraví, a to s prihliadnutím na
najlepší záujem dieťaťa, ktorý je v konaní o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému

prvoradý.Tentozáverplatíotozvlášťvsituácii,keďvovecikonajúcisúdvyužilvšetkydostupnémožnosti
reparovania narušeného vzťahu medzi účastníkmi konania, no neúspešne.“

67. Odvolací súd preto rozsudok súdu prvej inštancie z uvedených dôvodov v napadnutej časti výroku
VII. tiež potvrdil ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku.

68.Podľa§62Zákonaorodineplnenievyživovacejpovinnostirodičovkdeťomjeichzákonnápovinnosť,
ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť (ods. 1). Obaja rodičia prispievajú na výživu
svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať
sa na životnej úrovni rodičov (ods. 2). Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to,

ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na
starostlivosť rodičov o domácnosť (ods. 4). Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť (ods. 5).

69. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

70. Zmenu pomerov podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine možno definovať ako stav odlišný od stavu,
ktorý bol rozhodujúci pri predchádzajúcom rozhodovaní. Zásadne musí ísť o zmenu závažnejšieho
charakteru, teda o zmenu podstatnú a trvalú. Ak je pred súdom takáto zmena pomerov preukázaná,
či na strane oprávneného dieťaťa alebo povinných rodičov, je opodstatnený záver súdu pre zvýšenie

výživného, resp. zníženie výživného.

71. Súd prvej inštancie z dôvodu zmeny pomerov na strane maloletých pristúpil k zmene zverenia
maloletých do osobnej starostlivosti matky, čím bolo dôvodné pristúpiť aj k zmene pôvodnéhorozhodnutia o výživnom. Vzhľadom na dôvodne vznesené odvolacie námietky oboch rodičov, ako aj
vyslovený právny názor Krajského súdu v Bratislave v zrušujúcom uznesení, s ktorými sa súd prvej
inštancie dôsledne neriadil, odvolací súd doplnil dokazovanie, ktorým mal za preukázaný nasledovný

skutkový stav:

72. Vyživovacia povinnosť otca k maloletej A. a B. bola naposledy upravená rozsudkom Okresného súdu
Bratislava IV, č. k. 8C/172/2008-303 zo dňa 23.09.2011, vo výške 50,- eur mesačne na každé dieťa.
Maloletá A. mala necelé štyri roky a B. dva a pol roka, v čase podania návrhu otca dňa 23.12.2014

mala A. sedem rokov a B. takmer šesť rokov. Náklady maloletých činia 558,60 eur mesačne na maloletú
A. a 528,60 eur mesačne na maloletú B., ktoré náklady vyčíslené matkou aj odvolací súd považoval
za primerané veku vzhľadom na ich výšku a riadne preukázané. Mesačné náklady na maloletú A.
pozostávajú z nákladov na bývanie vo výške 76,30 eur ( pri počte 4 členov v domácnosti, vychádzajúc
zo zálohových predpisov na správu, poplatky a energie ), stravu spolu vrátane stravy počas školského
dňa vo výške 219,60 eur mesačne, dopravu spolu ( električenka + auto 16,90 eur, mobil a náklady

s tým spojené vo výške 20 eur ), oblečenie, obuv vo výške 35,- eur, kadernícke služby vo výške
29,10 eur, kozmetické služby vo výške 12,50 eur, školské potreby a poplatok do triedneho fondu spolu
vo výške 36,20, sporenie vo výške 10,- eur, zdravotná starostlivosť vo výške 57,20 eur ( suma ako
výsledok pomerného delenia ročných nákladov na lieky, lekárov vrátane zubného ošetrenia ), vreckové
vo výške 35,- eur, mimoriadne výdavky na letné tábory, sústredenia a výlety vo výške 52,- eur ( výsledok

pomerného delenia ročných nákladov ).

73. Mesačné náklady na maloletú B. pozostávajú z nákladov na bývanie vo výške 76,30 eur, stravu
spolu vrátane stravy počas školského dňa vo výške 177,60 eur mesačne, dopravu spolu ( električenka
+ auto 16,90 eur ), mobil a náklady s tým spojené vo výške 20,- eur, oblečenie, obuv vo výške 35,- eur,

kadernícke služby vo výške 29,10 eur, kozmetické služby vo výške 12,50 eur, školské potreby a poplatok
do triedneho fondu spolu vo výške 36,20, sporenie vo výške 10,- eur, zdravotná starostlivosť vo výške
92,20 eur ( suma je výsledkom pomerného delenia ročných nákladov na lieky, lekárov vrátane zubného
ošetrenia a terapie u psychológa ), vreckové vo výške 35 eur, mimoriadne výdavky na letné tábory,
sústredenia a výlety vo výške 52,- eur ( suma je výsledkom pomerného delenia ročných nákladov ).

74. Otec je po celé rozhodné obdobie zamestnancom spoločnosti B., H., E. na pozícii vedúceho útvaru
informatiky s čistým mesačným zárobkom v r. 2014 vo výške 794,- eur, v r. 2015 vo výške 958,- eur, v r.
2016 vo výške 1 048,- eur, v r. 2017 vo výške 975,- eur, v r. 2018 vo výške 1 169,- eur, v r. 2019 vo výške
1 162,- eur, v r. 2020 vo výške 1 338,- eur, v r. 2021 vo výške 1 140,- eur, v r. 2022 vo výške 2 489,-

( z toho v januári 2022 vo výške 1 053,- eur a vo februári 2022 vo výške 4 300,- eur ), v r. 2023 vo výške
2 406,- a od januára 2024 do mája 2024 vo výške 2 315,- eur. Otec je zároveň konateľom spoločnosti
I., D., Bratislava. Podľa potvrdenia F. B. B., CSc. ( matky otca ), jedinej spoločníčky spoločnosti I.,
D., zo dňa 01.08.2019 nebola otcovi ako konateľovi vyplatená žiadna odmena, nakoľko mu v zmysle
uzavretej zmluvy nárok na odmenu nevznikol. Otec nie je vlastníkom nehnuteľnosti, nevlastní motorové

vozidlo. Spolu s manželkou a dvoma maloletými deťmi býva v päťizbovom byte na E. J. K. E., ktorý je vo
vlastníctve rodičov otca. Náklady na bývanie na základe dohody s rodičmi mu nevznikajú, minimálne do
času skončenia rodičovskej dovolenky jeho manželky vo februári 2023. Do roku 2022 využíval motorové
vozidlo Renault Laguna, rok výroby 2007, patriace jeho matke, t.č. využíva motorové vozidlo zn. Corola
Verso, ktorého vlastníkom je otec jeho manželky. Otec má ďalšie tri vyživovacie povinnosti k maloletým

deťom B., nar. XX.XX.XXXX, L., nar. XX.XX.XXXX, a Q., nar. XX.XX.XXXX.

75. Matka v rozhodnom období pracovala najskôr v A. M. N. E., kde od septembra 2018 až februára
2019 dosahovala čistý mesačný príjem v priemere vo výške 785,06 eur. Od 01.11.2021 je zamestnaná
na B. K. D. s priemerným čistým mesačným príjmom v r. 2022 vo výške 1 161,- eur, v r. 2023 vo výške

1 202,- eur a v r. 2024 vo výške 1 433,- eur. Matka je tiež na základe rozhodnutia Sociálnej poisťovne
poberateľkoučiastočnéhoinvalidnéhodôchodku,vobdobíodfebruára2021dodecembra2021vovýške
176,70 eur mesačne, v r. 2022 vo výške 179,- eur mesačne, v r. 2023 vo výške 200,20 eur mesačne a v r.
2024 vo výške 229,50 eur mesačne, jej pracovná schopnosť bola znížená o 45%. Počas celého obdobia
poberá prídavky na maloleté deti, pričom výška prídavku na dieťa sa za rozhodné obdobie zvýšila zo

sumy 24,95 eur mesačne na jedno nezaopatrené maloleté dieťa na sumu 60,- eur mesačne. Matka má aj
ďalšiu vyživovaciu povinnosť k maloletému dieťaťu synovi H., nar. XX.XX.XXXX, výživné na syna jej otec
maloletého platí mesačne 250,- eur. S maloletým bola na predĺženej materskej dovolenke do r. 2018,
následne sa zamestnala v A. M. N.. Matka je vlastníčkou bytu na D. J. K. E., ktorý získala darovanímod svojho otca. Vlastní tiež spoluvlastnícky podiel k rodinnému domu v obci O.. Rodinný užíva druhý
spoluvlastník, bývalý partner matky. Matka tiež vlastní pozemky v obci E.. Nadobudla ich kúpou od starej
matky za 5 000,- eur. Pozemky prenajíma za sumu 55,- eur ročne. Je držiteľkou motorového vozidla

Dacia Duster, rok výroby 2017.

76. Súd prvej inštancie ustálil zmenu pomerov na strane maloletých detí z hľadiska ich veku a plnenia
školskej dochádzky. Za rozhodné obdobie došlo tiež k niekoľkonásobnej zmene pomerov na strane
maloletých, ako aj otca. Žiada sa uviesť, že v zmysle doteraz obvyklej rozhodovacej praxe odvolacieho

súdu vo veciach rozhodovania o výživnom na deti sa vychádza z toho, že pokiaľ sa dieťa nachádza vo
výlučnej osobnej starostlivosti jedného rodiča, je povinnosťou druhého rodiča kompenzovať nedostatok
vlastnej osobnej starostlivosti o dieťa platením určeného výživného. I keď právne predpisy SR neurčujú
tabuľkovú úpravu výživného a určenie výživného je v zmysle zákona nutné posudzovať individuálne
s ohľadom na všetky okolnosti prípadu, možno dať do pozornosti Metodiku pre výpočet výživného
zverejnenú Ministerstvom spravodlivosti SR, ktorá je síce materiálom odporúčacieho charakteru,

jeho zámerom je však práve zjednocovanie procesných postupov a rozhodovacej praxe súdov v
rodinnoprávnej agende. Odvolací súd v podrobnostiach poukazuje na Tabuľku pre výpočet výživného
rodičov k deťom v Slovenskej republike, pričom súčasne pri rozhodovaní o výživnom zohľadnil vek
maloletých, osobné, príjmové a majetkové pomery oboch rodičov a ich počet vyživovacích povinností.

77. V súlade s uvedeným odvolací súd potom prihliadol na skutočnosť, že v čase podania návrhu matkou
dňa 14.05.2015 na zmenu zverenia mal. A. navštevovala 1. ročník základnej školy, a vychádzal z príjmu
otca vo výške 794, - eur a zvýšil výživné otcovi výživné na maloletú A. z 50,- eur mesačne na 110,- eur
mesačne a na maloletú B., ktorá navštevovala materskú školu, odvolací súd zvýšil výživné zo sumy
50,- eur mesačne na 80,- eur. Otec mal iba vyživovaciu povinnosť k maloletým A. a B.. Následne došlo

k podstatnej zmene pomerov na strane maloletej B., ktorá dňa 01.09.2016 začala navštevovať 1. ročník
základnej školy, na základe čoho odvolací súd zvýšil výživné otcovi zo sumy 80,- eur mesačne na sumu
120,- eur mesačne. Ďalšia zmena pomerov nastala ku dňu 01.09.2017, kedy sa otcovi narodil maloletý
B., čím mu pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť, z ktorého dôvodu odvolací súd znížil vyživovaciu
povinnosť otca na maloleté A. a B. na každú na 90,- eur mesačne s tým, že vychádzal z priemerného

čistého mesačného príjmu otca vo výške 1 048,- eur a súčasne zohľadnil vyživovaciu povinnosť otca na
maloletého B.. Následne došlo k zmene pomerov na strane maloletej A., ktorá nastúpila na 2. stupeň
základnej školy ku dňu 01.09.2018, kedy príjem otca naďalej činil 1 048,- eur, a preto odvolací súd zvýšil
výživné otcovi na maloletú A. zo sumy 90,- eur mesačne na 130,- eur mesačne. Ďalšia zmena pomerov
nastala dňa 01.02.2020, kedy otcovi pribudla vyživovacia povinnosť narodením dcéry L., kedy príjem

otca činil 1 340,- eur. Odvolací súd však k zníženiu výživného na maloleté A. a B. nepristúpil vzhľadom
k zvýšenému príjmu otca, z ktorého bolo stále v možnostiach a schopnostiach otca platiť výživné vo
výške 130,- eur mesačne pre maloletú A. a vo výške 90,- eur mesačne pre maloletú B.. Ďalšia zmena
pomerov nastala ku dňu 01.09.2020, kedy mal. B. nastúpila na 2. stupeň základnej školy. Priemerný
čistý mesačný príjem otca činil 1 340,- eur, a preto odvolací súd zvýšil otcovi výživné na maloletú B. zo

sumy 90,- eur mesačne na sumu 110,- eur mesačne, opätovne prihliadajúc na všetky štyri vyživovacie
povinnosti otca. K ďalšej zmene pomerov došlo k 01.02.2023, kedy sa otcovi zvýšil príjem na 2 489,- eur.
Odvolací súd túto skutočnosť zohľadnil zvýšení výživného otcovi na maloletú A. na 220,- eur mesačne
a na maloletú B. na 200,- eur mesačne, hoci obe maloleté navštevovali 2. stupeň základnej školy, mali
však rozdielny vek, a tým aj rozdielne potreby. K zmene pomerov došlo opätovne dňa 01.09.2023, kedy

maloletá A. nastúpila na strednú školu, čo odvolací súd zohľadnil zvýšením výživného otcovi zo sumy
220,- eur mesačne na sumu 240,- eur vychádzajúc z priemerného čistého príjmu otca vo výške 2 489,-
eur mesačne. Následne dňa 01.06.2024 otcovi pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť narodením dcéry
Q.. Napriek tejto podstatnej zmene pomerov výšku výživného odvolací súd otcovi neznížil vzhľadom na
vyšší príjem otca, ktorý mu naďalej umožňoval prispievať na výživu maloletých A. a B. určenou sumou.

Ďalšia zmena pomerov nastala ku dňu 01.09.2024 nástupom maloletej B. na strednú školu, v dôsledku
čoho odvolací súd otcovi zvýšil výživné na maloletú B. zo sumy 200,- eur mesačne na sumu 220,-
eur mesačne. Odvolací súd dopĺňa, že vyššie uvedeným postupom prihliadal aj na výšku priemerného
čistéhopríjmumatky,jejmajetkovépomerypodrobneuvedenévodseku74.odôvodneniatohtorozsudku
a jej ďalšiu vyživovaciu povinnosť k maloletému H.. Vzhľadom na uvedenú výšku príjmu otca a počet

jeho vyživovacích povinností odvolací súd nemal za preukázané také majetkové pomery otca, ktoré by
umožnili prispievať na výživné na tvorbu úspor pre obe maloleté v zmysle návrhu matky.78.Odvolacísúdzvyššieuvedenýchdôvodovpretozmenilrozsudoksúduprvejinštancievnapadnutých
výrokoch III., IV., V. a VI. postupom podľa § 388 Civilného sporového poriadku tak, ako je uvedené
vo výroku II. a III. tohto rozhodnutia. Súčasne ako vecne správny potvrdil výrok VIII. ako závislý výrok

k napadnutým výrokom o zmene zverenia, o styku, výživnom a zročnom výživnom podľa § 387 ods.
1 a 2 Civilného sporového poriadku.

79. Adekvátne k vyššie uvedenému odvolací súd rozhodol aj o nedoplatku na zročnom výživnom otcovi
pre obe maloleté, ktorý nevznikol. Otec si plnil vyživovaciu povinnosť k maloletým v zmysle predbežne

vykonateľného rozsudku prvej inštancie súdu zo dňa 05.08.2020 ( ktorý bol neskôr zrušený ) úhradou
zročného výživného vo výške 8 738,71 eur na každú maloletú za obdobie od 14.05.2015 do 31.07.2020.
Súčasne uhrádzal bežné výživné vo výške 220,- eur mesačne na každé z detí. Následne na základe
predbežne vykonateľného, v poradí druhého, napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie platil na
výživu maloletých výživné na každú vo výške 350,- eur mesačne od 09.01.2024. Tiež takto otec uhradil
13.02.2024 zročné výživné vo výške 5 194,89 eur na maloletú A. a vo výške 4 745,49 eur na maloletú B..

Nad rámec týchto platieb zaplatil otec sumu 384,- eur za doučovanie maloletej A., tiež prispel za tábor
maloletých detí na každé sumou vo výške 220,- eur. Z uvedeného vyplýva, že otec do dňa rozhodnutia
odvolaciehosúduovýživnomnamaloletúA.uhradil25672,20eur(3x120,-eur,8736,71eur,38x220,-
eur,400,-eur,7x350eur,4745,49eur)anamaloletúB.vovýške23.501,60eur(3x120,-eur,620,-eur,
6 736,71 eur, 38 x 220,- eur, 400,- eur, 7 x 350 eur, 5 194,89 eur ). Otec mal zaplatiť v zmysle rozhodnutia

odvolacieho súdu na maloletú A. výživné 110,- eur mesačne od 14.05.2015 do 31.08.2017, vo výške 90
eur mesačne od 01.09.2017 do 31.08.2018, vo výške 130,- eur mesačne v období od 01.09.2018 do
31.01.2023, vo výške 220,- eur mesačne od 01.02.2023 do 31.08.2023 a vo výške 240,- eur mesačne od
01.09.2023, z čoho vyplýva, že otec nemá nedoplatok na zročnom výživnom za obdobie od 14.05.2015
do 30.09.2024. Obdobne otcovi nevznikol nedoplatok na zročnom výživnom za obdobie od 14.05.2015

do 30.09.2024 vo vzťahu k maloletej B., keďže mal zaplatiť v zmysle rozhodnutia odvolacieho súdu na
maloletú B. výživné 80,- eur mesačne od 14.05.2015 do 31.08.2016, 120 eur mesačne od 01.09.2016
do 31.08.2017, vo výške 90,- eur mesačne v období od 01.09.2017 do 31.08.2020,, vo výške 110 eur
mesačne od 01.09.2020 do 31.01.2023, vo výške 200 eur mesačne od 01.02.2023 do 31.08.2024 a vo
výške 220 eur mesačne od 01.09.2024, teda v prípade oboch maloletých detí v nižšej sume ako bola

určená odvolacím súdom.

80. V závere sa žiada uviesť, že súd prvej inštancie výrokom X. zamietol návrh otca vo veci samej
a výrokom XI. zamietol vo zvyšku návrh matky. S uvedeným sa odvolací súd nestotožňuje z dôvodu,
že konanie o zmene úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom možno začať

na návrh a aj bez návrhu, ak zákon neustanovuje inak ( § 23 ods. 1 a 2 Civilného mimosporového
poriadku ). Ak je aj konanie začaté na základe návrhu, nie je súd viazaný tým, čoho sa navrhovateľ
domáha. V konaniach, ktoré je možné začať aj ex offo, je prelomená významná procesná zásada ne
ultra petitum partium (§ 40 Civilného mimosporového poriadku). Nebol preto dôvodný postup súdu súd
prvej inštancie, ak návrhu matky vo veci výživného nevyhovel v celom rozsahu a nevyhovel návrhu otca

na zmenu úpravy výkonu rodičovských práv a povinností, keďže sa jedná o konanie, ktoré je možné
začať aj bez návrhu, pričom v takýchto konaniach v zmysle Čl. 5 Civilného mimosporového poriadku
je prelomená dispozičná zásada, ktorou je ovládané sporové konanie. Platí teda, že v konaniach podľa
Civilného mimosporového poriadku, ktoré možno začať aj bez návrhu, súd nie je viazaný návrhom
účastníkov konania. Výrok rozhodnutia preto nemá obsahovať zamietajúci výrok, keďže zo samého

výroku je zrejmé, či súd rozhodol odlišne od petitu uvedeného v návrhu na začatie konania, resp.
okonkurenčnomnávrhudruhéhorodiča.ZuvedenýchdôvodovsúnapadnutévýrokyX.aXI.nadbytočné
a odvolací súd ich zrušil podľa § 389 ods. 1 pís. a/ Civilného sporového poriadku.

81. Odvolací súd sa súčasne stotožňuje aj s rozhodnutím súdu prvej inštancie, ktorým zamietol návrh

otca na zrušenie neodkladného opatrenia nariadeného pôvodne Okresným súdom Bratislava I, č.k.
3P/15/2015-122 zo dňa 04.05.202015, a na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým by súd nariadil
maloletým deťom odborné psychologické poradenstvo na dobu šesť mesiacov najmenej v rozsahu
jednej hodiny každý kalendárny týždeň. Aj odvolací súd mal v zhode so súdom prvej inštancie za
to, že danom prípade z dôvodov uvedených vyššie týkajúcich sa zmeny zverenia maloletých do

osobnej starostlivosti matky a výslovného neupravenia styku otca s maloletým neboli zistené podmienky
na zrušenie neodkladného opatrenia podľa § 363 Civilného mimosporového poriadku a nebola ani
zistená potreba bezodkladnej úpravy vyžadovaná pre nariadenie neodkladného opatrenia ustanovením
§ 325 Civilného sporového poriadku. Uvedené odvolací súd konštatoval aj v odôvodnení uzneseniaodvolacieho súdu vydaného v konaní vedenom pod sp. zn. 12CoPno/4/2024, ktorým návrh otca na
nariadenie neodkladného opatrenia podanom v priebehu odvolacieho konania zamietol. Odvolací súd
preto ako vecne správny potvrdil aj výrok IX. napadnutého rozsudku podľa § 387 ods. 1 a 2 Civilného

sporového poriadku.

82. Ďalšie odvolacie argumenty odvolateľov odvolací súd považoval pre rozhodnutie vo veci samej
za nerozhodné, bez potreby sa nimi osobitne vysporiadavať. I podľa už konštantnej judikatúry tak
národných,akoajnadnárodnýchsúdov,súdnemusídaťodpoveďnavšetkyotázkynastolenéúčastníkmi

konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a
právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi
konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku
účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné
argumenty účastníkov konania (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR II. ÚS 251/04, III. ÚS 209/04, II.
ÚS 200/09 a podobne). Na ďalšiu irelevantnú argumentáciu zachádzajúcu podrobne do nadbytočných

detailov, odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.

83. O nároku na náhradu trov tohto ( prvoinštančného a odvolacieho ) konania odvolací súd rozhodol
podľa § 396 ods. 2 Civilného sporového poriadku za použitia § 52 Civilného mimosporového poriadku
tak, že žiaden z účastníkov nemá na ich náhradu nárok, keďže nezistil žiaden z dôvodov pre pripustenie

výnimiek z jeho aplikácie.

84. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0, čiže jednomyseľne (§ 3 ods. 9 posledná veta
zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 Civilného
sporového poriadku).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 Civilného sporového
poriadku).
Dovolanie je podľa § 421 Civilného sporového poriadku prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu,
ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu

záviselo od vyriešenia právnej otázky,
a) pri, ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 Civilného sporového poriadku).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 Civilného sporového poriadku).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 Civilného sporového
poriadku).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 Civilného sporového poriadku).Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 Civilného sporového poriadku).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 Civilného sporového
poriadku).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 Civilného sporového poriadku).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo, ak do konania vstúpil (§
426 Civilného sporového poriadku).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
Civilného sporového poriadku).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 Civilného sporového poriadku).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 Civilného sporového poriadku).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, prípadne má možnosť obrátiť sa
na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2 Civilného sporového poriadku). Dovolanie a iné podania
dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 Civilného sporového poriadku).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 Civilného sporového poriadku).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 Civilného sporového poriadku).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 Civilného
sporového poriadku).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 Civilného sporového poriadku).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 Civilného sporového
poriadku).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 Civilného sporového poriadku).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 Civilného
sporového poriadku).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany

okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435
Civilného sporového poriadku).