Rozsudok – Vyživovacie povinnosti ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 20. marec 2025

Súd: Mestský súd Košice
Spisová značka: 84P/176/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7124222281
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 03. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivana Gajdošová

ECLI: ECLI:SK:MSKE:2025:7124222281.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Košice sudkyňou JUDr. Ivanou Gajdošovou v právnej veci starostlivosti súdu o maloletú

A. B., nar. XX.X.XXXX, maloletú C. B., nar. XX.XX.XXXX a maloletú C. B., nar. XX.X.XXXX, bytom u
matky, zast. kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, na návrh otca A.
B., nar. X.X.XXXX, bytom D. – C., zast. JUDr. Janou Bajužíkovou, advokátkou, so sídlom Štefánikova
8, Michalovce, za účasti matky E. B., nar. XX.X.XXXX, bytom D. – C., t. č. F. XX, D. - G., zast. JUDr.
Michalom Novákom, advokátom, so sídlom Ličartovce 161, v konaní o zmenu výživného takto

r o z h o d o l :

I. M e n í rozsudok Mestského súdu Košice sp. zn. 84P/17/2023 zo dňa 25.06.2024 vo IV. výroku za
obdobie od 29.11.2024 do 31.01.2025 tak, že

-otecsazaväzujeprispievaťzamesiacnovember2024navýživumaloletejA.sumou176EUR,maloletej
C. sumou 147 EUR a maloletej C. sumou 128 EUR k rukám matky maloletých,
- otec sa zaväzuje prispievať za obdobie od 01.12.2024 do 31.01.2025 na výživu maloletej A. sumou
126 EUR mesačne, maloletej C. sumou 105 EUR mesačne a maloletej C. sumou 91 EUR mesačne
k rukám matky maloletých.

II. V prevyšujúcej miere návrh otca z a m i e t a.

III. Návrh matky na zvýšenie výživného z a m i e t a.

IV. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Otec maloletých podal dňa 29.11.2024 na tunajší súd návrh na zníženie výživného na maloleté deti,
a to na sumu 40 € mesačne na každé dieťa odo dňa podania návrhu.

Matka maloletých v rámci svojho vyjadrenia podala dňa 3.2.2025 návrh na zvýšenie výživného na

maloleté deti, a to v sume 230 € na maloletú A., 200 € na maloletú C. a 180 € na maloletú C. odo dňa
podania predmetného návrhu, teda od 3.2.2025. Zároveň navrhla rozhodnúť o náhrade trov konania.

2. Otec svoj návrh odôvodnil tým, že dňa 17.09.2024 utrpel ťažké zranenia pri dopravnej nehode, keď
bol zrazený ako chodec. V dôsledku zranení je od toho dňa práceneschopný. Otec bol zamestnaný,
kde jeho príjem predstavoval sumu cca 800,- Eur, kde však v dôsledku zranení, ktoré utrpel pri
nehode, momentálne nie je schopný vykonávať žiadnu pracovnú činnosť a tak nemá žiadne pravidelné

príjmy. Jeho zdravotný stav si vyžaduje dlhodobejšiu liečbu a rehabilitáciu, čo ešte viac predlžuje jeho
neschopnosť zarábať. Kvôli tejto situácií sú jeho finančné možnosti značne obmedzené a nie je schopný
plniť si súčasné výživné vo výške určenej súdnym rozhodnutím. Vzhľadom na tieto okolnosti navrhuje,
aby súd zohľadnil súčasný stav a znížil výživné na primeranú výšku.3. Súd vykonal dokazovanie zisťovaním stanoviska oboch rodičov k vzájomným návrhom, kolízneho
opatrovníka, zisťovaním príjmových, majetkových a výdavkových pomerov účastníkov konania

a maloletých dievčat, oboznámením sa s obsahom spisu Mestského súdu Košice sp. zn. 84P/17/2023
a výsluchom účastníkov a zistil nasledujúci skutočný stav veci.

4. Z vyjadrenia matky maloletých zo dňa 3.2.2025 súd zistil, že otec si neplní vyživovaciu povinnosť
riadne a včas, na výživu maloletých detí uhrádza mesačne rôzne sumy podľa svojho vlastného uváženia,

neplní si vyživovaciu povinnosť stanovenú súdom. Matka je aktuálne poberateľkou náhradného
výživného v sume podľa rozsudku o rozvode. Otec je aktuálne aj trestne stíhaný pre trestný čin
zanedbania povinnej výživy. Podľa vedomostí matky, bola otcovi v súvislosti s úrazom, ktorý deklaruje,
vyplatená suma približne 5.000 eur. Rovnako podľa vedomostí matky nie je pravdou, že otec je aktuálne
práceneschopný, túto mal ukončiť ku dňu 12.11.2024. Matka maloletých detí nesúhlasí s návrhom na
zníženie výživného, práve naopak, z dôvodu vývoja životných nákladov navrhuje, aby súd zaviazal otca

uhrádzať zvýšené výživné o 50 eur na každé maloleté dieťa.

5. Zo správy úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Košice zo dňa 17.2.2025 súd zistil, že maloleté deti
navštevujú H. G. D. A. 6. I., C. 3. I. J. C. 1. ročník. Bežné výdaje na maloleté deti sa od posledného
rozhodnutia súdu zvýšili. Deti sú zdravé, neužívajú žiadne lieky.

Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Košice má za to, že predmetný návrh na zníženie výživného sa
javí byť nedôvodný a neopodstatnený odporúča výživné zo strany povinného neznížiť, nakoľko maloleté
deti nemajú možnosť sa samostatne živiť a zvýšiť si svoju životnú úroveň a sú odkázané na výživu a
starostlivosť svojich rodičov a zníženie výživného nie je v ich prospechu a v záujme.

6. Z odpisu potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti otca zo dňa 31.1.2025 súd zistil, že otec
maloletých bol práceneschopný od 17.9.2024 do 31.1.2025.
Z lekárskej správy otca zo dňa 20.9.2024 súd zistil, že otec bol hospitalizovaný od 17.9.2024 do
20.9.2024zdôvodudopravnejnehody,priktorejbolzrazenýakochodec.Prihospitalizáciibolprivedomí,

orientovaný, tržná rana frontálne vpravo, rezná rana na predlaktí, bolestivosť v oblasti ľavého členka.
Boli mu stanovené diagnózy: zlomenina inej kosti lebky a tváre, otvorená rana vlasatej časti hlavy,
pomliaždenina pleca a ramena.

Z lekárskej správy otca zo dňa 31.10.2024 súd zistil, že išlo o kontrolu na klinike úrazovej chirurgie

po 6 týždňoch, pričom z nej vyplýva, že lekár doporučuje rehabilitácie ambulantnou cestou – členka
a ramena, postupne plná záťaž členka a ramena, predpokladaný koniec PN: 18.11.2024.

7.Zpripojenéhospisutunajšiehosúdusúdzistil,ženaposledysúdrozhodovaloúpraveprávapovinností
k maloletým deťom rozsudkom sp. zn. 84P/17/2023 zo dňa 25.06.2024, ktorým manželstvo rodičov

maloletých rozviedol, maloleté deti zveril do osobnej starostlivosti matky, zo strany otca určil výživné na
maloletú A. vo výške 180 € mesačne, na maloletú C. vo výške 150 € mesačne a na maloletú C. vo výške
130 € mesačne. Styk otca a maloletých detí upravený nebol.

V čase vydania tohto rozhodnutia mala maloletá A. 11 rokov a navštevovala 5. ročník základnej

školy, maloletá C. mala 8 rokov a navštevovala 2. ročník základnej školy a maloletá C. mala 6 rokov
a navštevovala materskú školu s tým, že už bola zapísaná k nástupu na základnú školu od 9/2024.

Matka maloletých bývala spolu s deťmi v 2 - izbovom byte na Železiarenskej v Košiciach, kde za
nájom uhrádzala 600 € mesačne. Spolu s ňou žila v spoločnej domácnosti jej ďalšia maloletá dcéra

K. C., nar. XX.X.XXXX a stará matka maloletých, ktorej príjem predstavoval starobný dôchodok vo
výške 368 € mesačne. Matka vykonávala prácu pre zamestnávateľa Studentservis ako pokladníčka
v Metre s príjmom 400 € mesačne. Ďalej poberala príspevok na opatrovanie starej matky vo výške 569
€ mesačne a prídavky na maloleté deti vo výške 240 € mesačne. Vlastnila osobné motorové vozidlo
Volkswagen Golf, rok výroby 2005.

Otec maloletých v čase pôvodného rozhodnutia žil v obci L. A. v 2 – izbovom rodinnom dome, za
podnájom ktorého uhrádzal 430 € mesačne. Žil tam spolu so svojou družkou a jej šesťročným synom.
Príjem jeho družky predstavoval 580 – 600 € mesačne. Otec bol v danom čase nezamestnaný a nemalžiaden príjem. Jeho posledným zamestnávateľom bola spoločnosť ProfiConstruction, kde vykonával
práce ako pomocný lešenár v Nemecku. Predmetný zamestnávateľ doručil súdu jeho mzdové listy,
z ktorých vyplývala jeho čistá priemerná mesačná mzda do 4/2024, kedy došlo ku skončeniu pracovného

pomeru vo výške 513,72 € mesačne. Výdavky otca v danom čase predstavovali exekúcie – zdravotná
poisťovňa dlh 2570 €, Sociálna poisťovňa dlh 3200 €, O2 dlh 700 €.

8. Zo mzdových listov predchádzajúceho zamestnávateľa otca spoločnosti M.´X C. súd zistil, že otec
opätovne nastúpil k predmetnému zamestnávateľovi po rozhodnutí súdu vo veci rozvodu, a to v mesiaci

7/2024, pričom pracovný pomer trval do januára 2025.

Zo mzdových listov predmetného zamestnávateľa a zo správy Sociálnej poisťovne zo dňa 16.1.2025
a z rozhodnutia Sociálnej poisťovane zo dňa 28.10.2024 o priznaní nemocenských dávok súd zistil
príjem otca v nasledujúcich výškach za jednotlivé obdobia:
Príjem otca od posledného rozhodnutia súdu do dopravnej nehody predstavoval: 7/2024 – čistá mzda

423,93 €, 8/2024 – 166,42 € (PN 118,52 € + nemocenské 47,90 €), 9/2024 – 166,42 € (PN 118,52 €
+ nemocenské 47,90 €).

Príjem otca od dopravnej nehody: 10/2024 – 370,60 € nemocenské, 11/2024 – 358,70 € nemocenské,
12/2024 – 370,60 € nemocenské, 1/2025 – 370,45 € nemocenské.

Od 1.2.2025 otec nastúpil do pracovného pomeru k zamestnávateľovi Obec Kechnec, kde dohodnutá
mzda je vo výške 816 € mesačne brutto. Vykonáva prácu ako miestna občianska a poriadková služba.
Jeho čistý príjem z tejto činnosti predstavuje 660,- eur mesačne.

Iné príjmy otca súd nezistil.

Nevlastní žiadne nehnuteľnosti ani hnuteľné veci vyššej hodnoty.
Iné vyživovacie povinnosti nemá.

Býva vo Veľkej Ide v rodinnom dome, kde obýva 2-izbovú bytovú jednotku spoločne s družkou, ktorú
má v podnájme, za ktorý uhrádzajú spoločne 420,- eur. Na tomto sa on a družka podieľajú v jednej
polovici. Žije v spoločnej domácnosti so svojou družkou a s jej 7 ročným synom. Družka vykonáva prácu
na polovičný úväzok a zarába 500,- eur až 600,- eur mesačne.

9. Matka deklarovala svoje príjmy vo svojom vyjadrení zo dňa 3.2.2025 vo výške cca 1.745,38 eur
mesačne, ktorý pozostáva z opatrovateľského príspevku na matku: 569 eur, rodinných prídavkov na
4 deti (4x60 eur): 240 eur, príjmu z dohody o vykonaní práce: 476,38 eur vrátane daňového bonusu
(priemer za obdobie júl 2024 až december 2024). Výživné: 460 Eur.

Z vyjadrenia matky a lustrácie v Sociálnej poisťovni súd zistil, že od marca 2025 zmenila zamestnávateľa
- spoločnosť A. N. C., kde bude vykonávať prácu na dohodu a bude vykonávať prácu pokladníka.
Dohodnutá odmena za výkon práce je 5.50,- eur brutto na hodinu. Denne môže prácu vykonávať 4 až
6 hodín, mesačne zarobí podľa svojho vyjadrenia 250 – 300 € netto.

Matka poberá z úradu práce opatrovateľský príspevok v súčasnosti vo výške 615,- eur mesačne na
opatrovanie svojej matky. Poberá prídavky na 4 mal. deti vo výške 240,- eur mesačne.

Iné príjmy matky súd nezistil.

Matka nevlastní žiaden nehnuteľný majetok. Vlastní osobné motorové vozidlo Volkswagen Golf, rok
výroby 2005. Iné hnuteľné veci vyššej hodnoty nevlastní.

Inú vyživovaciu povinnosť má k mal. K. C., nar. XX.X.XXXX s ktorou žije v spoločnej domácnosti.

Matka spolu s deťmi žije v 2-izbovom byte na Železiarenskej ulici v Košiciach. Za nájom uhrádza 780,-
eur mesačne. V tomto byte žije matka, 3 mal. deti B., ďalšia dcéra matky K. C., nar. XX.X.XXXX a matka
matky. Matkina matka, teda stará matka detí, poberá starobný dôchodok vo výške 464,- eur mesačne.10. Otec maloletých detí v konaní deklaroval svoje mesačné výdavky nasledovne:
- výdavky na lieky v súvislosti s jeho zdravotným stavom 50,- eur mesačne (analgetiká na bolesť, lieky
na vysoký tlak, gély na hojenie rán a podobne),

- mobil 23,- eur mesačne, PHM 50,- eur mesačne, nájom 210,- eur mesačne, strava 100,- eur až 150,-
eur mesačne.
Exekúcia 130 € mesačne - z výplaty mu strháva zamestnávateľ (dlh v Sociálnej poisťovni 6.000,- eur,
v zdravotnej poisťovni 3.170,- eur).

Dlh v O. B. 11.000,- eur, kde pôžičku vzal ešte za spolužitia s matkou mal. detí približne 6 až 7 rokov
dozadu v súčasnosti nespláca. Taktiež má dlh v O2, jeho výšku viesť nevie. Tento dlh taktiež nie je k
dnešnému dňu splatený.

11. Matka v konaní deklarovala výdavky maloletých detí nasledovne:
Bývanie: 130 x 3 – 390 eur (podiel detí na nájomnom 780 eur), Strava: 150 x 3 – 450 eur, Drogéria:

40 x 3 - 120 eur, Pomôcky škola, príspevky a úhrady za školské aktivity (divadlo, kino a pod.): 70 eur,
Cestovné: 12,5 x 2 – 25 eur, Oblečenie: 80 x 3 – 240 eur, Družina C.: 80 eur na obdobie 4 mesiacov, t.
j. 20 € mesačne, Ostatné (nepravidelné výdavky): 178,99 eur (nákup nábytku Mobelix), čo predstavuje
cca 15 eur mesačne.
Náklady na starostlivosť o mal. dcéru K. C., nar. XX.X.XXXX z predchádzajúceho vzťahu predstavujú

sumu cca 460 eur mesačne.

12. Z výpovede otca maloletých na pojednávaní dňa 20.3.2025 súd zistil, že navrhuje výživné znížiť odo
dňa podania návrhu do budúcna bez obmedzenia. Jeho práceneschopnosť trvala do 31.1.2025, ale
zníženie výživného nežiada obmedziť, a to z dôvodu jeho zlého zdravotného stavu. V dôsledku úrazu

má vysunutú kľúčnu kosť a ak mu rehabilitácie nepomôžu, s týmto zdravotným problém v budúcnosti
bude musieť absolvovať operáciu. Z tohto dôvodu ani nie je v jeho možnostiach ďalej vykonávať prácu
lešenára.

Od posledného rozhodnutia súdu vo veci nastala zmena v tom zmysle, že otcovi sa stala dopravná

nehoda, zrazilo ho auto a následne z tohto dôvodu nebol schopný platiť výživné a bol dlhodobo PN
od 9/2024 do 1/2025. Následne sa zamestnal v Obci Kechnec, ale poberá minimálnu mzdu, pretože
nemôže zaťažovať ruku, nemôže dvíhať bremená, a teda nemohol sa vrátiť do pôvodného zamestnania.
Z uvedeného dôvodu nemá z čoho platiť výživné na mal. deti. PN bol od 17.9.2024 do 31.1.2025 a to
kvôli nehode, pri ktorej ho zrazilo auto. O invalidný dôchodok doposiaľ nepožiadal, o ten si požiada

až po roku podľa toho, ako budú posúdené následky jeho zranení. Nemá lekársku správu, posudok
alebo odborné vyjadrenie, ktoré by preukazovalo, že k dnešnému dňu má zníženú pracovnú schopnosť.
Práceneschopnosť ukončil k 31.1.2025 z dôvodu, že nastúpil do pracovného pomeru. Bol k tomu nútený
kvôli vyživovacej povinnosti, matka ho urgovala o výživné. Zároveň v trestnom konaní mal nariadený
súdom podmienečný trest odňatia slobody, a to trestným rozkazom v konaní sp. zn. 4T/1/2025, v ktorom

bol uznaný za vinného pre prečin zanedbania povinnej výživy za obdobie od 1.2.2024 doposiaľ dlhuje
do rúk matky E. B. sumu vo výške najmenej 2.392,- eur. Voči tomuto trestnému rozkazu podal odpor,
rozhodnutie nie je právoplatné.

S deťmi sa nerealizuje žiadny styk. Stretol sa s nimi raz v roku 2024. Po nehode ho deti kontaktovali raz,

ale nemali záujem o neho ako sa má, ale len o peniaze. V žiadnom inom kontakte nie sú. Otec žiadnym
spôsobom nespolupracuje so školským zariadením, s lekárkou detí, ani iným spôsobom sa nepodieľa
na výchove svojich detí. S matkou detí nekomunikuje, sem tam ho matka kontaktuje ohľadom peňazí.

V trestnom konaní si uplatnil bolestné vo výške 5000 €, ktoré mu bolo priznané a vyplatené. V trestnom

konaní si uplatnil aj náhradu ušlej mzdy, o tomto nároku zatiaľ nebolo rozhodnuté a nemá špecifikovanú
výšku tohto nároku.

13. Z výpovede matky na pojednávaní dňa 20.3.2025 súd zistil, že trvá na svojom protinávrhu na
zvýšenie výživného a výživné navrhuje zvýšiť na každé dieťa o sumu 50,- eur odo dňa podania návrhu,

teda od 03.02.2025.

Od posledného súdneho rozhodnutia na jej strane došlo k zvýšeniu nájmu, ktorý hradí za užívanie bytu,
atonasumu780,-eurmesačne.Zároveňsajejzvýšilinákladynadeti,nakoľkoC.nastúpilado1.ročníkazákladnej školy. Matka bola nútená požiadať úrad práce, sociálnych vecí a rodiny o náhradné výživné,
pretože otec detí je neplatič a neuhrádza výživné na svoje deti. Otec sa s deťmi nestretáva a nepodieľa
sa na starostlivosti o nich žiadnym spôsobom.

Mal. deti sú zdravé. Mal. Ivana navštevuje 6. ročník Základnej školy Krosnianska, mal. Sára 3. ročník
a mal. Sofia 1. ročník predmetnej školy.

14. Z prednesu kolízneho opatrovníka na pojednávaní dňa 20.3.2025 súd zistil, že má za to, že návrh

otcanazníženievýživnéhopremaloletédetijenedôvodnýatoztohodôvodu,žemal.detiniesúschopné
samostatne sa živiť a je úlohou rodičov ich výživu zabezpečovať. Zároveň má za to, že výpoveďami
účastníkov bolo preukázané, že otec si neplní ani svoju súdom určenú vyživovaciu povinnosť a na
starostlivosti o deti sa nepodieľa ani osobnou účasťou, z toho dôvodu navrhuje návrh na zníženie
výživného zamietnuť. Čo sa týka protinávrhu matky na zvýšenie výživného s prihliadnutím na to, že
o výške vyživovacej povinnosti bolo rozhodnuté rozsudkom zo dňa 25.06.2024 ako aj vzhľadom na

protinávrh otca na zníženie výživného navrhuje aj tento návrh zamietnuť a výživné ponechať v takej
výške ako bolo určené pôvodne.

15. Podľa § 65 ods.1 zákona o rodine ak rodičia maloletých detí spolu nežijú, súd upraví rozsah ich
vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

16. Podľa § 62 ods. 1 zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

17. Podľa § 62 ods. 2 zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich

schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

18. Podľa § 62 ods. 4 zákona o rodine, pri rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliadne na to, ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.

19. Podľa § 62 ods. 5 zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

20. Podľa § 75 ods.1 zákona o rodine prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako

aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové
pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho
zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká,
ktorý povinný na seba berie.

21. Podľa § 78 ods. 1 a 3 zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť,
ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné
len na návrh.
Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

22. Hmotnoprávnou podmienkou toho, aby súd mohol o veci opakovane rozhodnúť (či už schválením
novej dohody, alebo autoritatívnym rozhodnutím), je zmena pomerov. V zmysle judikatúry je potrebné
prihliadnuť na všetky okolnosti, ktoré by mohli odôvodniť zmenu výživného. Avšak len vtedy môžu
byť dôvodom na zmenu vyživovacej povinnosti, keď sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch
účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase vyhlásenia rozsudku. Nestačí len úvaha súdu o tom, že

je doterajšie výživné neprimerané. Pokiaľ by súd nemal za preukázanú zmenu pomerov a rozhodol
by o zmene výšky vyživovacej povinnosti, šlo by vlastne o neprípustné preskúmavanie a reparáciu
právoplatného súdneho rozhodnutia. Pri rozhodovaní o zmene výživného treba porovnať okolnosti
dôležité pre určovanie výživného tak v čase skoršieho, ako aj nového rozhodovania, a to na základe
spoľahlivých a úplných výsledkov dokazovania.

23. Vychádzajúc z uvedeného súd preskúmal pomery na strane otca, matky a maloletých detí a dospel
k záveru, že došlo k zásadnej zmene pomerov na strane otca na prechodný čas – za obdobie od
17.9.2024 do 31.1.2025.Predloženými lekárskymi správami bolo v konaní preukázané, že otec bol dňa 17.9.2024 účastníkom
dopravnej nehody, kde došlo ku kolízii otca ako chodca a motorového vozidla. V dôsledku tejto dopravnej

nehody bol otec hospitalizovaný na klinike úrazovej chirurgie UNLP Košice od 17.9.2024 do 20.9.2024,
následne bol prepustený do ambulantnej starostlivosti. Taktiež v dôsledku tejto nehody bol otec
práceneschopný od 17.9.2024 do 31.1.2025, čo vyplýva z predložených odpisov o práceneschopnosti
otca.

Uvedené skutočnosti považuje súd za podstatnú zmenu pomerov na strane otca za dané obdobie,
pretože v dôsledku nich došlo na strane otca ním nezavineným konaním k poklesu jeho schopnosti
vykonávať pracovnú činnosť a dosahovať z nej príjem v predmetnom čase.

Taktiež má súd za preukázané, že počas práceneschopnosti otca tvorila jeho príjem nemocenská
dávka vyplácaná mu Sociálnou poisťovňou vo výške 11,95 € / deň (rozhodnutie Sociálnej poisťovne zo

dňa 28.10.2024, číslo XXX-XXXXXX-XXXX/XXXX), čo podľa počtu dní v mesiaci predstavuje 358,70
– 370,60 € mesačne. Pred predmetnou nehodou tvoril príjem otca odmena za pracovnú činnosť
vykonávaná pre spoločnosť M.´X C. vo výške priemernej čistej mzdy za obdobie 1/2024 – 3/2024 v
sume 513,72 € mesačne.

Vychádzajúc z predmetných skutočností považuje súd za preukázané, že v dôsledku vonkajšej okolnosti
objektívne nezávisiacej od vôle otca došlo za predmetné obdobie k poklesu príjmu otca na hodnotu 70
% príjmu dosahovaného pred dopravnou nehodou.

24. Otec si zníženie výživného uplatnil odo dňa podania tohto návrhu, teda od 29.11.2024. Od tohto

dátumu preukázateľne bol práceneschopný a jeho príjem vo forme nemocenského dosahoval 70 %
výšky jeho pôvodného príjmu.

Za koniec tohto obdobia považuje súd ukončenie práceneschopnosti otca, a teda deň 31.1.2025,
pričom má za to, že uvedeným dňom otec nadobudol plnú pracovnú spôsobilosť, čo osvedčuje aj jeho

nástup od 1.2.2025 k novému zamestnávateľovi Obec Kechnec. K otcom tvrdenej zníženej schopnosti
vykonávať pracovnú činnosti v dôsledku následkov úrazu, ktorý utrpel pri dopravnej nehode súd uvádza,
že otec tieto skutočnosti súdu žiadnym spôsobom nepreukázal. Takéto skutočnosti nevyplývajú zo
žiadnej z otcom predložených lekárskych správ, práve naopak, už správa 6 týždňov po predmetnom
úraze doporučuje ukončiť otcovu práceneschopnosť k 18.11.2024, a to na základe kontroly stavu otca.

Zdravotné obmedzenia otca, ktoré by mu bránili riadne vykonávať prácu z lekárskych správ nevyplývajú.

Tieto nevyplývajú ani z novej pracovnej zmluvy, ktorú otec uzavrel dňa 30.1.2025 s Obcou Kechnec.
Súd poukazuje na to, že pracovným zaradením otca podľa tejto pracovnej zmluvy je „člen miestnej
občianskej a preventívnej služby v obci Kechnec“, pričom medzi výpočet druhov práce, ktoré je otec ako

zamestnanec pre zamestnávateľa povinný vykonávať patrí aj „eliminácia páchania protispoločenských
konaní, ochrana osôb a majetku“. Z predmetnej pracovnej zmluvy nevyplývajú žiadne obmedzenia otca
pri výkone týchto činností, ani žiadne úľavy pre otca vzhľadom na jeho (ním tvrdenú) zníženú pracovnú
schopnosť. Povaha pracovnej náplne otca si zjavne vyžaduje fyzické nasadenie zamestnanca, a teda
sama o seba vyvracia tvrdenia otca o jeho zníženej pracovnej schopnosti v oblasti fyzických následkov

utrpených zranení.

Tvrdenie otca, že jeho zníženie pracovnej schopnosti sa týka jeho predchádzajúcej práce, a teda výkonu
práce lešenára taktiež nemôže byť dôvodom na zníženie jeho vyživovacej povinnosti, pretože jeho
bývalý zamestnávateľ súdu deklaroval čistý príjem otca vo výške 513,72 € mesačne a vychádzajúc

z vyjadrenia otca by tento mal u nového zamestnávateľa Obec Kechnec predstavovať od 1.2.2025 660
€ netto, teda ide zjavne o nárast odmeny za vykonanú prácu a nie o jej pokles.

25. Spravujúc sa uvedenými úvahami považuje súd za dôvodné zníženie výživného zo strany otca za
obdobie od podania návrhu, t. j. od 29.11.2024 do doby skončenia jeho práceneschopnosti, t. j. do

31.1.2025, a to v miere zodpovedajúcej poklesu príjmu otca v uvedenom období, t. j. na 70 %.

Za obdobia mesiaca 12/2024 a 1/2025 70 % z určeného výživného predstavuje u maloletej A. sumu
126 € mesačne, u maloletej Sáry sumu 105 € mesačne a u maloletej C. sumu 91 € mesačne. V mesiaci11/2024 určil súd 70 % z určeného výživného za dva dni (t. j. 29.11. a 30.11.), čo predstavuje zníženie
výživného na sumu 176 € u mal. Ivany, 147 € u mal. Sáry a 128 € u mal. C..

26. K bolestnému, ktoré bolo otcovi vyplatené vo výške 5000 € v rámci jeho uplatnenia v trestnom
konaní súd udáva, že toto nepovažoval za príjem na strane otca spôsobilý ako základ pre určovanie
vyživovacej povinnosti, a to z dôvodu povahy tohto plnenia. Bolestným sa odškodňujú bolesti, ktoré
poškodený vytrpel pri úraze, pri liečení a pri odstraňovaní dôsledkov úrazu (pri tzv. rehabilitácii). Náhrada
za bolesť sa poskytuje vždy jednorazovo. Jednorazová peňažná čiastka nie je ekvivalentom spôsobenej

ujmy, nejde o reparáciu, ale o materiálnu satisfakciu za bolesť, ktorú si poškodený vytrpel. Bolestné má
poškodenému umožniť, aby si obstaral hodnoty, ktoré mu vyvážia vytrpené útrapy a preto podľa názoru
súdu ho nemožno považovať za zdroj príjmu relevantný pre posudzovanie príjmovej situácie otca.

27. Za obdobie od 1.2.2025 do budúcna a taktiež zníženie výživného pod sumu vypočítanú spôsobom
uvedeným vyššie súd návrh otca zamietol spravujúc sa všetkými vyššie uvedenými úvahami, vzhľadom

na ktoré tento návrh v predmetnej časti nepovažoval za dôvodný.

28. Návrh otca na doplnenie dokazovania v rozsahu vyžiadania si potvrdenia od majiteľa bytu o ústne
uzavretej nájomnej zmluve matky a o výške nájmu hradeného matkou súd zamietol, keďže daný dôkaz
nepovažoval za potrebné vykonať za účelom zodpovedania prípadnej otázky, ktorá by vyvstala v konaní

a ktorej zodpovedanie by súd považoval za podstatné pre rozhodnutie v tejto veci. Súd považuje za
nesporné (na základe šetrenia úradu práce, sociálnych vecí a rodiny), že matka s maloletými deťmi
žije v predmetnom byte, pričom tu žila už v čase pôvodného konania. Už v čase pôvodného konania
nájom deklarovaný matkou za užívanie tohto bytu predstavoval 600 € mesačne, čo nebolo žiadnym
z účastníkov konania nikdy spochybnené. Samotná výška tohto nájmu nemá v ďalšom dosah na otcom

žiadané zníženie výživného, keďže nie je podstatnou otázkou v tomto konaní. Otec neodôvodnil svoj
návrh na zníženie výživného nejasnou výškou nájmu na strane matky, ani spornosťou výdavkov matky,
ale odôvodnil ju svojím znížením pracovnej schopnosti, pričom tieto dve skutočnosti spolu zjavne
nesúvisia a nemajú na seba žiaden dopad. Skutočnosť, či nájom matky a maloletých detí za užívanie
predstavujekdnešnémudňu780€alebo600€nemávplyvnaotcomžiadanézníženievýživnéhovtomto

konaní. Matka netvrdila, ani nepreukazovala, že by od posledného rozhodnutia vo veci došlo k zníženiu
jej platieb nájomného a netvrdil to ani otec maloletých, čo by bola skutočnosť, ktorá by mohla mať vplyv
na otcom žiadané zníženie výživného. Preto súd vyhodnotil vykonanie tohto dôkazu za nadbytočné
a nehospodárne.

29. Návrh matky na zvýšenie výživného súd zamietol, pretože nezistil žiadnu podstatnú zmenu
pomerov od 25.6.2024, kedy naposledy o výške vyživovacej povinnosti rozhodoval, okrem už vyššie
odôvodneného dočasného poklesu pracovnej schopnosti otca maloletých. Keďže od posledného
rozhodnutia vo veci prešlo len deväť mesiacov, maloletá C. a C. majú o rok vyšší vek, maloletá A. je
dokonca v rovnakom veku ako v čase pôvodného rozhodnutia. Maloleté deti nastúpili o ročník vyššie

v rámci rovnakého stupňa základnej školskej dochádzky. Maloletá C. síce nastúpila na základnú školu,
ale súd zdôrazňuje, že už v čase pôvodného rozhodnutia vo veci v 6/2024 mala šesť rokov a súd pri
posudzovaní výšky vyživovacej povinnosti radil maloletú do kategórie školopovinných detí, kde spadala
vzhľadom na svoj vek, ako aj vzhľadom na deklarovaný zápis do prvého ročníka základnej školy.
Zohľadňujúc jej nástup do školského zariadenia bolo výživné určené už v 6/2024 a preto nemožno

uvedenú skutočnosť duplicitne považovať za dôvod na zvýšenie výživného, keďže nepredstavuje zmenu
posudzovaných pomerov.

Súd nezistil ani inú podstatnú zmenu pomerov, ktorá by odôvodňovala zvýšenie výživného. K argumentu
matky, že došlo k nárastu nájomného zo sumy 600 € mesačne na sumu 780 € mesačne súd udáva,

že došlo zároveň k nárastu jej príjmu z pracovnej činnosti zo sumy 400 € na sumu 476 € mesačne
(za minulé spriemerované obdobie) a k nárastu opatrovateľského príspevku, ktorý poberá zo sumy
569 € mesačne na sumu 615 € mesačne. Zároveň došlo k nárastu starobného dôchodku starej matky,
ktorá taktiež predmetný byt užíva a na nájomnom a platbách za jeho užívanie sa má podieľať, a to
zo sumy 368 € mesačne na sumu 464 € mesačne. Tvrdené zvýšenie nájmu preto vo svetle všetkých

zvážených skutočností nemožno považovať za dôvod na zvýšenie výživného, keďže nepredstavuje
podstatnú zmenu pomerov na strane matky.30. O trovách konania rozhodol súd na základe návrhu matky v súlade s § 52 a § 57 Civilného
mimosporového poriadku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Mestský súd Košice
(§ 355 ods. 1 a § 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§363 Civilného sporového poriadku).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 62 odsek 1, odsek 2 CMP, odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne
alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia

o odvolaní.

Podľa §63 CMP, v odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné
návrhy.