Uznesenie – Ostatné ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 12. máj 2025

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 3Nt/27/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5620010406
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 05. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Juraj Lukáč
ECLI: ECLI:SK:OSLM:2025:5620010406.15

Uznesenie

Okresný súd Liptovský Mikuláš samosudcom Mgr. Jurajom Lukáčom na verejnom zasadnutí dňa 12. 5.
2025 v Liptovskom Mikuláši takto

r o z h o d o l :

Podľa § 446 ods. 1 Tr. poriadku a § 74 ods. 2 Tr. zákona (v znení účinnom od 6. 8. 2024) súd z a m i e
t a návrh prokurátora Okresnej prokuratúry Liptovský Mikuláš na zmenu spôsobu výkonu ochranného
psychiatrického liečenia z ambulantnej na ústavnú formu, ktoré bolo A. B., nar. X. X. XXXX v C. D.,

trvale bytom C. E., A. XXX, prechodne bytom F. G. XX, H. C. D., uložené uznesením Okresného súdu
Liptovský Mikuláš sp. zn. 2Nt/8/2017 zo dňa 4. 9. 2019 v spojení s uznesením Krajského súdu v Žiline
sp. zn. 3Tos/124/2019 zo dňa 19. 12. 2019.

o d ô v o d n e n i e :

Uznesením Okresného súdu Liptovský Mikuláš zo dňa 4. 9. 2019 sp. zn. 2Nt/8/2017 v spojení
s uznesením Krajského súdu v Žiline zo dňa 19. 12. 2019 sp. zn. 3Tos/124/2019 súd uložil A. B.

ambulantné ochranné psychiatrické liečenie.

Menovaná nastúpila výkon ambulantného ochranného liečenia dňa 30. 3. 2020 v Liptovskej nemocnici
s poliklinikou v ambulancii D. I. J..

Písomným podaním, doručeným súdu dňa 4.9.2020 prokurátor navrhol zmenu formy ochranného

psychiatrického liečenia u A. B. z ambulantnej formy na ústavnú. Návrh odôvodnil tým, že dňa 24.8.2020
bol doručený na prokuratúru podnet poškodeného D. K. A., v ktorom rozvádza 13 prípadov v období
od 30.5.2020 do 13.8.2020, kedy sa menovaná mala ku vzťahu k nemu dopustiť konaní, ktoré by bolo
možné kvalifikovať ako priestupok proti občianskemu spolunažívaniu. Poškodený sám žiada o zmenu
formy ochranného liečenia z ambulantného na ústavné a sám v podnete konštatuje, že doterajšia liečba
je zjavne neúčinná a nedostatočná. Prokurátor sa s hodnotením skutkového stavu poškodeným stotožnil

aj z nasledujúcich dôvodov:

A. B. sa daných konaní dopustila zjavne v priebehu ambulantnej psychiatrickej liečby, jej konanie nebolo
náhodilé a ojedinelé, o čom svedčí početnosť jednotlivých útokov. Vzhľadom k početnosti útokov a ich
charakteru možno konštatovať, že konanie menovanej má stupňujúci sa charakter. Objektom jej záujmu
je poškodený a jeho rodinní príslušníci. Menovanej stačí minimálny podnet, napríklad len skutočnosť, že

poškodeného,resp.jehorodinnýchpríslušníkovvzhliadnenasusednejparcele,ktomu,abyprodukovala
slovné útoky. Skutočnosť, že poškodený je susedom menovanej, vytvára potencionálnu situáciu na to,
aby z jej strany došlo k ďalším slovným atakom. Menovaná rozširuje svoju sféru záujmu aj na iné osoby,
a to predovšetkým z jej okolia, resp. okolia poškodeného. Podľa prokurátora je dôvodná obava, že
ochranné psychiatrické liečenie ambulantnou formou neplní svoj účel, a to vzhľadom k tej skutočnosti, že
v priebehu liečby sa menovaná dopustila ďalších protiprávnych konaní, ktoré by mohli mať eventuálne

znaky priestupku. Je zjavné, že menovaná nedokáže svoje konanie ovládať, a to aj napriek tomu, že sa
v súčasnosti lieči. Táto liečba je teda zjavne neúčinná. Prokurátor spolu s návrhom na zmenu spôsobuvýkonu ochranného liečenia predložil súdu prílohy, a to podanie D. K. A. zo dňa 20.8.2020, doručené
na Okresnú prokuratúru Liptovský Mikuláš 24.8.2020, príspevky A. B. na sociálnej sieti a obrazový
a zvukový záznam na DVD nosiči preukazujúci tvrdenia D. A.. V podaní, ktoré adresoval D. K. A.

Okresnej prokuratúre Liptovský Mikuláš, pisateľ uvádza, že ambulantné psychiatrické liečenie uložené
A. B. sa minulo účinkom a jej konanie v posledných mesiacoch nabralo na intenzite v takej miere, že sa
vulgárne vyjadruje voči jeho osobe, ako aj jeho rodine a susedom. Pisateľ v naznačenom smere opisuje
udalosti, ktoré sa im stali za posledné mesiace, a to dňa 30.5.2020, 1.6.2020, 13.6.2020, 15.6.2020,
23.6.2020, 27.6.2020, 3.7.2020, 11.7.2020, 23.7.2020, 30.6.2020, 10.8.2020, 12.8.2020, 13.8.2020.

A. B. prostredníctvom svojho obhajcu na verejnom zasadnutí uviedla, že podaný návrh na zmenu
spôsobu výkonu ochranného liečenia z ambulantnej formy na ústavnú považuje v plnom rozsahu
za nedôvodný. Pani B. sa trestnej činnosti nedopúšťala, a to ani po uložení ambulantného liečenia.
V jej prípade neexistuje žiadne recidivujúce porušenie zákonom chránených záujmov, ktoré by
odôvodňovalo uložiť jej ústavné psychiatrické liečenie. Uloženie ústavného liečenia by neobstálo ani

v teste proporcionality. Pri ukladaní ústavného ochranného liečenia je potrebné prihliadať na právo pani
B.nanedotknuteľnosťobydlia,právonasúkromnýarodinnýživot.Menovanávedieriadnyausporiadaný
život. Susedské spory s p. A. pani B. nepopiera, avšak niektoré podnety, ktoré pani B. na pána A.
podala, boli opodstatnené. V tejto súvislosti obhajoba predložila súdu správu z Regionálnej veterinárnej
a potravinovej správy zo dňa 7. 12. 2016, rozhodnutie Okresného úradu v Liptovskom Mikuláši o oprave

chyby zo dňa 10. 4. 2017 a správu z obce Uhorská ves zo dňa 19. 8. 2010. Z podaného návrhu nie
je zrejmé, aká konkrétna hrozba pre spoločnosť hrozí, ktorá by ponechaním pani B. na slobode mala
nastať. Pritom pani B. nespáchala žiadny násilný trestný čin a nekonala s úmyslom kohokoľvek poškodiť.
Pokiaľ ide o prípadné podávanie ďalších podnetov a oznámení, tak toto právo nemôže byť ústavným
liečením pani B. odopreté. Je neprípustné, aby bol niekto zbavený osobnej slobody len za to, že sa snaží

v dobrej viere chrániť svoje práva, aj keby bol pocit jeho ohrozenia založený na omyle, či nevyvrátiteľnom
presvedčení. Ďalším dôvodom, prečo je ústavné liečenie neprípustné, je zdravotný stav pani B., ktorá
je onkologickou pacientkou a pravidelne navštevuje odborné špecializované pracovisko v Prahe, ktoré
eliminuje toto ochorenie, čo by pri ústavnej liečbe nebolo riadne zabezpečené a nebola by jej poskytnutá
adekvátna odborná liečba. Uložením ústavného liečenia by sa tak zasiahlo nielen do práva na jej

súkromný rodinný život, ale aj do práva na poskytnutie dostupnej zdravotnej starostlivosti. Pokiaľ ide o
neprimerané verbálne prejavy, ktoré majú byť dôvodom pre uloženie ústavného liečenia, ktoré by bolo
možné kvalifikovať ako priestupok, tak nie je možné takéto konanie považovať za priestupok na základe
možnosti alebo domnienok. Nie je v konaní preukázané, bez rozumných pochybností, že tieto verbálne
prejavy boli adresované poškodenému a jeho rodinným príslušníkom, ani to, či ich adresovala pani

B., alebo niekto iný. To, že poškodený subjektívne vnímal, že verbálne prejavy boli adresované jemu,
pani B. nedokáže ovplyvniť. Obhajoba zároveň namietala fotodokumentáciu predloženú poškodeným
A. z facebookovej stránky. Ide o anonymnú kritiku, zrejme verejne činnej osoby a inštitúcií, pričom
z textu správy nie je zrejmé, o akú verejne činnú osobu ide. Verejne činná osoba je z titulu svojej
funkcie povinná zniesť a akceptovať vyššiu mieru kritiky. V súvislosti s uvedeným obhajoba poukázala

na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky, podľa ktorého sloboda prejavu je základným pilierom
demokratickej spoločnosti, v ktorej je každému dovolené vyjadrovať sa k verejným veciam a vynášať
o nich hodnotové súdy. K veciam verejným pritom nepochybne patrí činnosť orgánov verejnej moci,
vrátane činnosti súdov a sudcov, a taktiež činnosť osôb pôsobiacich vo verejnom živote. Tieto činnosti
môžu byť verejne posudzované, pričom pri ich kritike platí z princípu demokracie vyplývajúca ústavná

prezumpcia, že ide o kritiku dovolenú. Je v právnom štáte neprípustné, aby za názor na fungovanie vecí
verejných bolo ukladané ústavné liečenie.

A. B. vo svojej výpovedi na verejnom zasadnutí poukázala na to, že jej zdravotná dokumentácia, ktorá
sa nachádza u A. J., sa nezakladá na pravde, je s ňou manipulované. Počty liekov v jej zdravotnej

dokumentácii predpisované D. J. a počty liekov zapísané a zdokumentované poisťovňou sú úplne
rozdielne. Dlhodobo berie stále tie isté lieky. Pani J. jej predpísala už 18. 2. 2020 silný liek Kventiax
ktorý sa začína dávkou 25 mg, D. J. jej predpísala dávku 100 ešte pred súdnym rozhodnutím, z ktorého
mala kolaps. Triaslo ju, nešla na rýchlu starostlivosť na vyšetrenie, aby sa zistilo, že príčinou jej kolapsu,
možno aj smrti, bola predpísanie silného lieku D. J. bez akéhokoľvek vyšetrenia. Tento liek je silný,

pôsobí silno na hormonálnu sústavu, na čo sa ja lieči. Pri narušení hormónov týmto liekom v tele nastáva
nerovnováha hormónov, človek môže skolabovať a môže nastať smrť. Lekárka si neurobila žiadnu
anamnézu, len jej povedala, že predpíše jej tento liek a povedala jej, že jej bude lepšie a bude kľudnejšia.
Týmto bolo ohrozené jej ťažko choré zdravie, čo nebrala do úvahy. A. B. si myslí, že konala úmyselne.Začala s výkonom ambulantného ochranného psychiatrického liečenia už 18. 2., skôr ako bolo súdom
určené. 30. 3. prišla k D. J. na kontrolu, ona jej zobrala zdravotnú dokumentáciu, vybrala z nej dôležité
doklady, vyhodila ju za dvere preto, že jej povedala, že ako robí s jej zdravotným stavom bez akejkoľvek

anamnézy. Za posledný rok chodí k D. J. každé tri mesiace. Kventiax užívala jednu tabletku stovku len
jeden večer, po ktorom sa triasla, nedalo sa jej dýchať, boleli ju obličky, bolo to horšie ako po ožarovaní.
Na A. deň oznámila D. J. telefonicky, že tento liek jej robí zle a prestala ho užívať pričom doposiaľ ho
neužíva. Incidenty s D. A. za obdobie od 30. 5. 2020 do 13. 8. 2020, tak ako sú opísané v jeho podaní,
v podstatných okolnostiach poprela.

Na verejnom zasadnutí bolo vykonané dokazovanie výsluchom svedkov D. K. A., L. D. M., L. N., G. D.,
J. N., D. I. J., výsluchom znalkýň D. D. D. O. a D. J. M. a prečítaním listinných dôkazov.

Svedok D. K. A. vo svojej výpovedi opísal správanie A. B. za obdobie od 30. 5. 2020 do 13. 8.
2020 zhodne ako v písomnom podaní zo dňa 20. 8. 2020, pričom poukázal na to, že zo strany A.

B. ide o urážky, ktoré sa týkajú verbálnych útokov na jeho osobu a jeho rodinu, ako aj skutočnosti,
že ho dostane z práce a postará sa o to, že pôjde do väzenia. Svedok vo výpovedi poukázal na
konkrétne verbálne prejavy A. B. aj po auguste 2020. Svedok vo výpovedi tiež uviedol, že podávanie
oznámení na príslušné orgány za účelom objasnenia skutkov v tomto prípade nemá zmysel, lebo nie
je trestne zodpovedná. Svedok má podozrenie, že sa dopustila trestného činu ohovárania, trestného

činu nebezpečného prenasledovania, porušovanie ochrany obydlia. O tom, že pani B. trpí paranoidnou
poruchou, vie zo spisu, do ktorého nahliadol ako strana v konaní.

Svedkovia L. D. M. a L. N. vo výpovedi opísali správanie A. B. na základe ich vlastných skúseností
a potvrdili verbálne útoky p. B. namierené voči svedkom, resp. ich rodinným príslušníkom.

Svedok G. D., ktorý je starosta obce Uhorská Ves vo výpovedi potvrdil, že obec riešila susedský
spor medzi p. B. a p. A., O. B. vinila členov komisie zo zaujatosti, že „sú odborníci“. Komisia zaujala
stanovisko, ktoré nebolo v súlade so stanoviskom p. B., k tomu došlo v máji 2021.

Svedok J. N. vo výpovedi potvrdil, že spor medzi p. B. a p. A. vníma ako dlhodobý spor. S p. A. má
svedok dobré vzťahy, s p. B. sa skamarátil. Svedok opísal konkrétny verbálny konflikt medzi p. B. a p.
A., v rámci ktorého použili obaja vulgárny prejav.

Svedkyňa D. I. J. vo svojej výpovedi uviedla, že znalcami bola pani B. diagnostikovaná ako: paranoidná

porucha osobnosti plus z minulosti je vedená a bola liečená pre depresívnu poruchu. Liečba bola
nariadená z titulu prítomnosti paranoidného syndrómu, a teda vzťahuje sa k liečbe paranoidity, ktorá
prináša do života aj pani B. aj jej okolia určité negatívne dôsledky. Liečba ambulantným spôsobom je
sťažená viacerými faktormi: prvý z nich je, že boli opakovane pokusy nasadiť antipsychotiká ako lieky
prvej voľby na akýkoľvek paranoidný syndróm u pani B., ale vždy prišla s tým, že ich netoleruje, má voči

nim intoleranciu a žiada o ich vysadenie. Ďalšie možnosti voľby u pacientov s paranoidnou poruchou
osobnosti a zároveň aj tou afektívnou poruchou, ktorú ona má, sú liečba antidepresívami, aby znížili
úzkostlivosť,impulzivitu,depresivitu,vegetatívnulabilituatútoliečbupaniB.mádlhodobo.UžívaAlventu
ráno. Ďalšou možnosťou je liečba benzodiazepinom za účelom zmiernenia úzkosti, ale ona úzkosť
vnútorne neudáva, tak tieto užívané nie sú. Predpisuje sa jej občasne liek na spanie Stilnox, Zoltynox je

tá istá účinná látka, ten istý preparát ako Stilnox. V štandarde schváleného ministerstvom zdravotníctva
pre liečbu paranoidnej poruchy osobnosti, sú k liečbe takejto poruchy jednoznačne uvedené tieto
okolnosti: k indikácii pólu osobnosti sa všeobecne najčastejšie odporúča kombinovať psychoterapiu
a psychofarmakoterapiu. Psychoterapiu je možné realizovať iba vtedy, keď klient sám chce s poruchou
bojovať, má záujem zmierniť to, čím trpí, čo prežíva. Práve v liečbe paranoidnej poruchy osobnosti

je uvádzané, že patrí do skupiny veľmi ťažko liečiteľných porúch osobnosti, pretože vzhľadom na
charakter tej poruchy sa ľahko môže rozvinúť podozrievavosť k terapeutovi aj odmietanie ďalšej liečby.
Psychoterapia u tohto typu je zriedkavo úspešná a to sa koná, keď pacient o ňu má záujem. Čo sa týka
farmakoterapie, tak celosvetovo k indikácii paranoidnej poruchy osobností neexistujú randomizované
kontrolované štúdie. Odporúča sa v štandardoch vo všeobecnosti využiť nasadenie antipsychotík ako

lieku, ktorý paranoidné prejavy môže potláčať, ale nie je na to štúdia, ktorá by dokázala, že ak sa
dá osobe s paranoidnou poruchou osobnosti, tento liek, v takej a takej miere zaberá. Čo sa týka
farmakoterapie, tak antipsychotická liečba je najdôležitejšia na paranoidné prejavy, ale opakované
pokusy ambulantne zlyhali, lebo pani B. sa necítila po nich dobre a netolerovala ich. Pri využití týchtomožností je ambulantná liečba pani B. bez efektu. Jej paranoidné postoje sú zrejmé pri každej návšteve,
kedy ona sa poctivo zúčastňuje v termíne, kedy má dodržať, kontrolu poctivo absolvuje, ale v ambulancii
boli aj viacerí, ktorí sa snažia napísať, čo hovorí, ona má však vždy výhrady, že to inak napísali, ani raz sa

im nepodarilo dosiahnuť, že by súhlasila a podpísala, že takto to bolo. Stále je vidieť, že tie presvedčenia
pretrvávajú v rovnakej miere. Postoje k liečbe alebo akémukoľvek pocitu, že by to mohlo byť inak, tam nie
sú. Liečba má vplyv na to, aby sa pani necítila byť depresívna a úzkostná, ale z hľadiska paranoidného
syndrómu v tej miere ako je ona schopná užívať, je liečba neúčinná. Paranoidný syndróm tam pretrváva.
A keďže antipsychotická liečba nie je tolerovaná, odmieta inú liečbu pre intoleranciu, tak tam nie je v

ich silách inak zasiahnuť ambulantným spôsobom. Sú dve cesty, buď zrušiť ambulantnú psychiatrickú
liečbu pre neschopnosť dosiahnuť efekt, alebo skúsiť ústavnú psychiatrickú liečbu, ktorou by sa na
mieste zariadenia odsledoval skutočný efekt a skutočná tolerancia antipsychotík, pretože ambulantne to
odsledovať nie je možné. V súvislosti s tvrdením p. B. na intoleranciu po užítí antypsychotík uviedla, že
p. B. roky predtým brala Kvetiapin, bol jej predpísaný ešte v roku 2010 a tolerovala ho. Predtým, než p.
B. udala intoleranciu, ten istý liek s tou istou účinnou látku rok predtým užívala. Od roku 2010 opakovane

prišla do kontaktu s týmto liekom. Ústavná liečba by mohla dať odpoveď na otázku, či antipsychotická
liečba, ktorá sa jej podáva v antipsychotickej dávke, dokáže ovplyvniť mieru paranoidity, ktorá sa u pani
B. nachádza.

Uznesením zo dňa 8.12.2021 súd v prejednávanej veci pribral do konania znalkyňu D. D. D. O.

z odboru zdravotníctva a farmácia, odvetvie psychiatria, za účelom vypracovania znaleckého posudku.
Menovaná znalkyňa vypracovala znalecký posudok č. 67/2022 zo dňa 25.11.2022. Na verejnom
zasadnutí dňa 6.2.2023 znalkyňa vypovedala zhodne ako v písomnom znaleckom posudku. Vo
svojej výpovedi uviedla, že A. B. trpí duševnou poruchou, v jej zdravotnej dokumentácii v roku
2019 sa dlhodobo opakovane uvádza paranoidný vývoj osobnosti s kverulovaním (od roku 2006)

a v čase sporu v roku 2017 už aj so psychotickou dekompenzáciou s vymiznutím jej ovládacích
schopností. Nariadená ochranná ambulantná psychiatrická liečba pre odmietanie liekov a nespoluprácu
sa nedala zmysluplne realizovať a bola neefektívna. Dlhodobo neliečený paranoidný vývoj osobnosti
a kverulovanie progredovali, čím došlo k rozvinutiu sa ochorenia paranoidná porucha osobnosti
senzitívne paranoidná a kverulantská porucha s dekompenzáciou, do obrazu paranoidnej psychózy –

do podoby chronifikovanej (dlhodobo plynule priebehajúcej a teda nie recidivujúcej, t.j. nie s ústupom
a následné opakovanie sa fáz ochorenia) paranoidnej bludovej poruchy s kveruláciami, ktorú znalkyňa
hodnotí ako psychózu, diagnózu: pretrvávajúce poruchy s bludmi – bludová paranoidná porucha. Pri
uvedenej bludovej psychotickej poruche, kedy je chorá presvedčená o pravdivosti bludov v obsahoch
jej myslenia a nie je schopná ovládať svoje konanie a rozpoznať možné nebezpečenstvo svojho

konania, môže nevyspytateľným konaním ohrozovať nielen svojej okolie, ale aj seba. Jej pobyt na
slobode je nebezpečný. Menovaná nespolupracuje, odmieta psychiatrickú hospitalizáciu a neužíva
žiadne lieky potrebné na zmiernenie bludnej produkcie. Emočne chorobne sýtená a značne flustrovaná
opakovaným odmietaním a nepriznaním pravdy (jej sťažnosti sú zamietané, cíti sa neuznaná,
ponižovaná, podvádzaná, odmietaná), je duševne chorým jedincom s potláčanou a stupňujúcou sa

verbálnou heteroagresivitou až s možným nevyspytateľným správaním, najmä voči bezprostrednému
okoliu (susedovi, inštitúciám, ktoré jej odmietajú uznať pravdu, vulgárne nadáva, hucká psa, pľuje, fotí
si okolie, nahráva na mobil a choro interpretuje) a aj tým môže byť je pobyt na slobode pre spoločnosť
nebezpečný. Podľa ambulantnej psychiatričky D. J. menovaná v ambulantnej liečbe lieky odmietala,
spolupracovala len formálne, bludová porucha bola dlhodobo neliečená. Štandardné nasadenie

antipsychotík, ktoré sú najdôležitejšou farmakoterapiou na paranoidné prejavy, sa ambulantne nedalo
u menovanej realizovať. To, či pani B. lieky naozaj netolerovala, nebolo objektivizované. Obviňovala
lekárku s úmyslom ju liekom poškodiť, čo je scestné, nereálne, neprípustné. Duševne chorý jedinec
nie je schopný rozhodovať o liečbe svojho duševného ochorenia. Spôsob, akým sa chorá prejavuje
a snaží sa presadzovať, nespolupracuje, odmieta psychiatrickú hospitalizáciu a neužíva žiadne lieky

na zmiernenie bludnej produkcie, tak viedlo k progresii ochorenia a z neliečeného paranoidného vývoja
osobnosti sa rozvinula psychóza – stav, ktorý si vyžaduje nariadiť ochrannú ústavnú psychiatrickú
liečbu. Jej ovládacie a rozpoznávacie schopnosti sú vymiznuté, nedokáže posúdiť reálne situáciu, bludy
sú nevyvrátiteľné. Jej správanie a konanie je spoločensky neprípustné a nebezpečné. Pri nastavení
na pravidelnú farmakoterapiu počas hospitalizácie by mohlo dôjsť k otupeniu a oslabeniu bludného

náboja v myslení chorej. Uloženie ochranného ústavného psychiatrického liečenia je v prvom rade
v záujme duševne chorej, aby sa vhodnou liečbou zmiernil rozvoj ochorenia a jeho dopad na jej
správanie a konanie. Na verejnom zasadnutí znalkyňa tiež uviedla, že duševná porucha je postavená na
materiáloch, ktoré sú obsahom spisu, na materiáloch zo súdnych pojednávaní, z policajných vyšetrení.Jej bludová porucha čerpá z týchto materiálov. Pani B. má bludné koncepcie vyplývajúce zo zápisníc,
záznamov, DVD záznamov, výsluchov, výpovedí, ktoré sú obsiahnuté v spisovom materiáli. Tieto spája,
systemizuje, kompletizuje a ďalej rozvíja. Na otázku, aby znalkyňa vysvetlila, prečo na jednej strane

považuje pani B. za inteligentnú a šikovnú osobu a na druhej strane navrhuje obmedzenie spôsobilosti
na právne úkony uviedla, že ak je človek duševne chorý, jednou z menej postihovaných oblastí je zmena
intelektu a exekutívnych funkcií. Exekutívne funkcie vysvetlila tak, že je schopná sa o seba postarať,
prísť načas na súd, nakúpiť si. Druhá vec sú u nej obsahy myslenia, a tie sú chorobné.

A. B. v priebehu súdneho konania obstarala znalecký posudok č. 43/2023 zo dňa 18.3.2023, ktorý
vypracovala D. J. M., znalkyňa z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria. Menovaná
znalkyňa vypovedala na verejnom zasadnutí zhodne ako v písomnom znaleckom posudku. Vo svojej
výpovedi uviedla, že A. B. trpí povahovou úchylkou – paranoidnou poruchou osobnosti senzitívnou
s kverulačnými aktivitami, pri ktorej jej úsudok je ovplyvnený citmi – katathýmne zmenený ale nie
choromyseľný. Pri súčasnom znaleckom vyšetrení nebolo u nej zistené psychotické ochorenie, ktoré

by choromyseľne vplývalo na jej úsudkové schopnosti a kritickosť. Nie je u nej prítomná ani chorobná
závislosť od alkoholu, resp. od iných omamných, či iných psychotropných látok. Znalkyňa je názoru,
že psychotická porucha, ktorá bola u nej diagnostikovaná v posudku z roku 2022, bola dekompenzácia
poruchy osobnosti do psychotického stavu, ktorý v čase znaleckého vyšetrenia u D. M. nie je prítomný.
Paranoidná porucha osobnosti môže v nadmerne stresujúcich a emočne exponovaných situáciách

vyústiť do prechodnej psychotickej poruchy. Posudzovaná chápe zmysel konania o zmene spôsobu
výkonu ochranného psychiatrického liečenia. Pri paranoidnej poruche osobnosti sa bránia postihnutí
voči domnelým krivdám, predovšetkým podávaním sťažností na rôzne inštitúcie, kverulovaním, menej
častodochádzakfyzickémunapadnutiu,aleanitosanedáúplnevylúčiť.Uposudzovanejdoteraznebolo
evidované fyzické napadnutie inej osoby, nedá sa však úplne vylúčiť v prípade výrazného konfliktu

s nadmernou emočnou reakciou a dekompenzácie do bludovej poruchy. Na liečbu paranoidnej poruchy
osobnosti neexistuje kauzálna liečba, je ťažko terapeuticky ovplyvniteľná. Ochranná ambulantná
psychiatrická liečba bola neúčinná, posudzovaná odmietala brať navrhovanú medikáciu. Vzhľadom
k tomu, že pri súčasnom znaleckom psychiatrickom vyšetrení nebola zistená psychóza – závažné
duševné ochorenie, znalkyňa u nej nenavrhuje žiadnu formu ochrannej liečby. Nariadením ústavného

psychiatrického liečenia môže dôjsť k prechodnému zhoršeniu zdravotného stavu posudzovanej,
nakoľko by to vnímala ako nepriateľské voči svojej osobe, ale vzhľadom k tomu, že toho času neboli u nej
zistené psychotické ochorenia, ústavná ochranná psychiatrická liečba nie je u nej potrebná. V prípade
kverulačných aktivít do budúcnosti by pripadalo do úvahy čiastočné obmedzenie spôsobilosti na právne
úkony tak, aby prípadné sťažnosti nevyvolávali právne účinky. Osobnosť A. B. je disharmonicky

štrukturovaná, senzitívna, vzťahovačná – paranoidná so sklonom k úkornému spracovaniu podnetov
z okolia vo vzťahu k jej osobe, čo vedie k problémom v sociálnej sfére, paranoidnému reagovaniu,
skresleniu súdnosti a kritickosti, perzekučne kverulačným aktivitám. Je presvedčená o svojej pravde,
ktorú chce za každú cenu presadiť. Je egocentricky zameraná s manipulatívnym presadzovaním sa,
extrovertovaná, emočne nestabilná s nízkym prahom pre iritabilitu so zníženou frustračnou toleranciou,

t.j. odolnosťou voči záťaži, stresu, konfliktom. Jej intelektovomnestické schopnosti sú rozšírené
do pásma populačnej normy. Na verejnom zasadnutí tiež uviedla, že posudzovaná sa podrobuje
ambulantnejochrannejpsychiatrickejliečbe,sktorousaznalkyňaplnestotožňuje,vzhľadomnaštruktúru
osobnosti, nepovažuje za potrebné v súčasnej dobe realizovať inú formu ochrannej liečby. Zároveň
by poukázala na skutočnosť, že do budúcna by bolo vhodné na ochranu samotnej posudzovanej,

ako aj spoločnosti, obmedzenie v spôsobilosti na právne úkony, čo už bolo rovnako konštatované
v posudku D. D.. Primárna liečba poruchy osobnosti podľa najnovších dostupných lekárskych možností
neexistuje, ale na zmiernenie prejavov pri nespolupráci pacienta v liečbe, je možné zvoliť aj formu
tzn. depotnej liečby, depotných injekcií, čo je samozrejme na zvážení ambulantného psychiatra, ktorý
daného pacienta posudzuje. Na základe znaleckých posudkov, ktoré boli v tom období vypracovávané,

znalkyňa uviedla, že jej kolegovia v danom období, v danom čase, u pani B. zistili psychotické fenomény,
tzn. paranoidné perzekučné bludy. Znalkyňa nepochybuje o odbornosti jej kolegov, ani o tom, že tie
závery neboli správne, práve naopak, stotožňuje sa s tým. Práve preto si myslí, že všetky tieto úkony,
ktoré s tým súvisia, množstvo pozornosti, ktoré sa tomu venuje u takto štruktúrovanej osobnosti, to
celé len zhoršuje. Spúšťačom prechodnej psychotickej poruchy môžu byť vnútorné alebo vonkajšie

faktory. Vnútorné znamená zmena zdravotného stavu posudzovanej, a vonkajšie faktory sú faktory
z bežného okolia, v ktorom sa vyskytuje a nachádza. Nedá sa jednoznačne predpokladať alebo povedať,
ktorý z tých faktorov môže vyvolať teda zhoršenie v zmysle psychotickej dekompenzácie. Len na
základe obsahu podaní pisateľa nie je možné jednoznačne identifikovať, že ide o bludovú produkciu, jemožné to len predpokladať, a vyšetriť pacienta. Vyjadrenie pani B. o tom, že pani primárka J. jej chcela
úmyselne poškodiť zdravie predpísaním liekov, je možné interpretovať ako jej paranoidné nastavenie.
Z tohto konkrétneho prednesu nemožno usudzovať, že ide o bludovú produkciu. Na otázku, aký má

pani B. postoj k ambulantnej ochrannej liečbe, znalkyňa uviedla, že pokiaľ ide o antidepresíva, tieto
dlhodobo akceptuje, pokiaľ ide o antipsychotiká, voči nim má odmietavý postoj. Podľa jej vedomostí
jej bol predpísaný jediný liek ako antipsychotikum. Uvedený postoj nie je ničím ojedinelým v prípade
pacientov s paranoidnou poruchou osobnosti. Znalkyňa sa nepýtala pani B., či by súhlasila s liečbou
prostredníctvom depotných injekcií, môže uviesť svoj predpoklad vo všeobecnosti, že v prípade asi

90% pacientov postoj k takejto liečbe je odmietavý. Zamýšľala sa aj nad tým, prečo v priebehu
ambulantnej liečby nedošlo k zmene liečby v podobe podávania depotných injekcií. Nie je jednoduché
presvedčiť pacienta s takouto poruchou osobností na uvedenom druhu liečby. Na otázku prokurátora,
či podávanie depotných injekcií je vynútiteľné, uviedla, že sú pacienti, ktorí súhlasia s tým, že im
bude podaná jeden krát za mesiac injekcia, namiesto perorálnej liečby, pričom sú aj takí pacienti,
ktorí nemajú potrebu užívania akejkoľvek formy liečby. O liečbe pacienta rozhoduje lekár. Pokiaľ

ide o pani B., znalkyňa uviedla, že zo správ o priebehu ambulantnej liečby nevyplýva, že počas jej
trvania došlo k dekompenzácii jej stavu, a že iná liečba je potrebná. Pri ambulantnej liečbe, keď dôjde
k zhoršeniu stavu posudzovaného, v zmysle psychotickej dekompenzácie, čiže poruchy vnímania,
myslenia, nálady, správanie, ambulantný lekár koná rovnako ako keby nešlo o ochrannú ambulantnú
liečbu, teda ak to stav posudzovaného vyžaduje, v danom čase ohrozuje seba a svoje okolie, lebo

jeho úsudok je choromyseľný, jeho kontakt s realitou je narušený, je odoslaný do psychiatrického
zariadenia,nemocnice,ačastokrátsútohospitalizácienedobrovoľné,tedaprotisúhlasuvyšetrovaného.
Ambulantný lekár, ktorý vykonáva ochrannú liečbu, môže dať návrh na súd na zmenu formy výkonu
ochrannej liečby, práve pre opakované časté zhoršovanie psychického stavu a možno aj by mohli
hovoriť o dekompenzáciách. Jedným z dôvodov môže byť aj, že posudzovaný sa nedostavuje na

pravidelné vyšetrenia, kontroly. Predpokladom pre úspešnosť ambulantnej psychiatrickej liečby je okrem
už spomínanej depotnej liečby aj spolupráca v liečbe. Pokiaľ ide o pani B., táto sa v stanovený
termín psychiatrických kontrol dostavuje. Ďalším predpokladom je náhľad na ochorenie, ktorý pani
B. nemá. Nielen na náhľad na ochorenie, ale aj na poruchu osobnosti. Rozdiel medzi ambulantnou
a ústavnou formou psychiatrickej liečby spočíva v tom, že pacient bude musieť užívať antipsychotiká

pod dohľadom, ale ako už povedala pani D. D., nevedia vopred uviesť, aký bude priebeh liečenia po
zmene z ústavnej na ambulantnú formu, či pacient bude lieky užívať. Antipsychotiká sa podávajú nielen
v prípade dekompenzácie stavu psychózy, ale aj pri paranoidnej poruche osobnosti. Na otázku, či sa
rozširuje okruh subjektov, voči ktorým je pani B. zameraná, uviedla, že áno, okrem suseda je to súd,
prokuratúra, už to bude zrejme aj znalkyňa.

Po vypracovaní znaleckého posudku D. M. bola na verejnom zasadnutí znovu vypočutá znalkyňa D. D..
Vo svojej výpovedi uviedla, že trvá na záveroch znaleckého posudku, ktorý v tomto konaní vypracovala.
Na otázku, či sú jej známe nejaké nové skutočnosti majúce vplyv na závery jej znaleckého posudku,
uviedla, že jej znalecký posudok vypracovala v novembri 2022. Za uvedené obdobie je k dispozícii

znalecký posudok D. M.. Prečítala si celý znalecký posudok D. M., vrátane jeho záverov. Sú rozdiely
medzi jej znaleckým posudkom a posudkom D. M.. D. M. konštatovala, že pani B. v čase jej vyšetrenia
netrpí psychickým ochorením. Jej posudok bol vypracovaný v marci 2023. Uvedený posudok bol
vypracovaný s odstupom určitého času. Keď znalkyňa vyšetrovala p. B., tak u nej zistila ochorenie, ktoré
uviedla v znaleckom posudku. Je treba sa pozrieť niekoľko rokov dozadu. V roku 2017 a nasledujúce

roky boli realizované viaceré znalecké posudky u p. B., robili ich D. O., psychológ G., B.. Už v tom
období konštatovali paranoidnú poruchu osobnosti so stavmi dekompenzácie do psychotickej poruchy.
Z lekárskeho hľadiska možno hovoriť o ochorení, ktoré má cyklujúci charakter, má obdobia prepuknutia
príznakov choroby alebo ústupov príznakov tohto ochorenia. Zrejme keď znalkyňa p. B. vyšetrovala,
bola vo fáze prepuknutia príznakov a zrejme pri ďalšom vyšetrení tieto príznaky pozorované neboli.

Takýto cyklujúci charakter ochorenia môže nastať aj v prípade, ak pacient neužíva antipsychotiká. Zdalo
by sa, že ak v prípade, že príznaky spontánne odoznievajú, chorobu nepotrebuje liečiť spomínanými
psychotikami, avšak vo fáze prepuknutia tejto choroby je značne zmenená a ovplyvnená kvalita života
chorého a trpí aj okolie, to je tá produkcia sťažností, kverulácia. V neposlednom rade každý psychotický
atak, teda návrat príznakov ochorenia môže zanechať známky defektu na osobnosti chorého. Môže ju

poznačiť. Čiže z toho sa dá vyvodiť, že pravidelná neuroleptická liečba môže zmierniť priebeh týchto
príznakov, tým pádom znížiť kverulačnú aktivitu, paranoidné prežívanie a zlepšiť kvalitu života chorej.
Znalkyňa súhlasila so záverom D. M., že paranoidná porucha osobnosti môže v nadmerne stresujúcich
a emočne exponovaných situáciách vyústiť do prechodnej psychotickej poruchy. Tento záver bolkonštatovaný aj v predchádzajúcich znaleckých posudkoch. Na otázku, aké konkrétne skutočnosti môžu
u p. B. vyústiť do psychotickej poruchy, znalkyňa uviedla, že môžu to byť aj bezvýznamné podnety,
ale aj podnety, s ktorými žije vo svojom okolí, susedia, predvolania na súd, psychiatrické kontroly,

znalecké vyšetrenia. Ide o podnety, ktoré sa týkajú jej osoby, spôsobu jej života, aký ona vedie:
paranoidný, kverulačný, úkorný. Na otázku, aký dopad má prebiehajúce konanie o zmene spôsobu
výkonu ochranného liečenia na psychický stav p. B., uviedla, že k tomu by sa mohla vyjadriť p. B., ale
predpokladá, že to vníma úkorne, ako zamerané voči jej osobe, osobnej slobode, jej právu kverulovať,
kritizovať.

Podľa správy o povesti menovanej A. B. z miesta jej prechodného bydliska jej majetkové a rodinné
pomery obci nie sú známe. Od marca 2020 nebolo jej správanie prejednávané komisou pre ochranu
verejného poriadku.

Primárka psychiatrického oddelenia Liptovskej nemocnice s poliklinikou v Liptovskom Mikuláši D. I. J.

v správe o priebehu liečenia zo dňa 10.12.2020 uviedla, že A. B. navštevuje kontroly v psychiatrickej
ambulancii v dvoch až troch mesačných intervaloch, ambulantných kontrol sa zúčastňuje len formálne,
aby rešpektovala súdom nariadenú liečbu. Akúkoľvek antipsychotickú liečbu odmieta pre intoleranciu,
užíva antidepresívum Alventa a hypnotikum Stilnox. Záznamy z kontrol aj napriek snahe lekárov presne
zapisovať jej subjektívne vyjadrenia, zakaždým odmieta podpísať s tým, že tam nie je podľa nej uvedené

presne od slova do slova, čo povedala. Vzhľadom k tomu, že ide o paranoidnú poruchu osobnosti,
v klinickom obraze podľa očakávaní stále pretrváva paranoidita voči súdnictvu, psychiatrom, znalcom,
rozhodnutiam pozemkových úradov. Vzhľadom k tomu, že na paranoidnú poruchu osobnosti neexistuje
žiadnakauzálnapsychofarmakologickáliečbaapsychoterapiujemožnérealizovaťlenuspolupracujúcej
a motivovanej osoby a vzhľadom k tomu, že liečba tým pádom neplní žiadnu funkciu, ale len potencuje

u pacientky pocit perzekúcie zo strany štátu, považuje pokračovanie v ambulantnej liečbe ako neúčelné.
Efekt antipsychotickej liečby v prípade, ak by sa pokúsili ovplyvniť stav ústavnou liečbou, je otázny.
Psychiatrička citovala štandardné terapeutické postupy, podľa ktorých v indikácii paranoidnej poruchy
osobnosti neexistujú randomizované kontrolované štúdie, teda údaje o účinnosti psychofarmakoterapie
nie sú dostupné. Aj v prípade paranoidnej poruchy osobnosti existuje niekoľko open label štúdií

preukazujúcich možný efekt antipsychotík prvej a druhej generácie.

V správe o priebehu ochranného liečenia zo dňa 3.2.2023 primárka psychiatrického oddelenia D.
I. J. uviedla, že A. B. naďalej absolvuje ochrannú psychiatrickú liečbu v ich ambulancii. Pacientka
vykonáva kontroly u D. P. Q. J., nakoľko voči osobe D. J. je naďalej výrazne paranoidná. V liečbe sa nič

nezmenilo, antipsychotiká dlhodobo z dôvodu intolerancie odmieta, pokračuje v liečbe antidepresívom
Alventa a hypnotikom Zolpinox. Ambulantné kontroly navštevuje v predpísaných termínoch, zúčastňuje
sa formálne, trvá paranoidný syndróm. Tak ako konštatovali predtým ambulantná liečba naďalej neplní
svoj význam, nakoľko bez antipsychotickej liečby nie je žiadny predpoklad, že by došlo k podstatnej
redukcii paranoidity. Pacientku len utvrdzuje v presvedčení, že je súd a ambulancia voči nej zaujatý

a ambulantné liečenie považuje naďalej za neúčelné.

Podľa správy primárky psychiatrického oddelenia D. I. J. o priebehu ochranného liečenia zo dňa
23.10.2023 A. B. navštevuje formálne pravidelne súdom nariadené ambulantné kontroly v ich
psychiatrickej ambulancii. Aktuálne akceptuje kontroly u D. Q., voči ostatným lekárom pretrváva

paranoidný postoj, pacientka selektívne užíva len antidepresívnu liečbu. Nelieči sa antipsychotikami.
Z minulosti udáva ich intoleranciu. Naďalej je voči tejto liečbe paranoidná. Preto má súdom nariadená
ambulantná liečba len minimálny efekt na psychický stav pacientky, v ktorom pretrváva paranoidný
syndróm s dopadom na afektivitu a správanie pacientky. Ambulantné ochranné psychiatrické liečenie
tak naďalej plní svoj účel len formálne. Liečebný efekt touto formou nie je možné dosiahnuť.

Podľa správy Okresného súdu Liptovský Mikuláš, odbor všeobecnej vnútornej správy z 11.10.2023 A. B.
má za obdobie od marca 2020 jeden záznam v ústrednej evidencii priestupkov MV SR, podľa ktorého
sa dňa 11.9.2020 dopustila priestupku proti občianskemu spolunažívaniu na tom základe, že v uvedený
deň pri plote rodinného domu 43 v obci F. G. vykrikovala na A. R.: „ty oný, ty debil, idiot, nula“, že ho

dá zavrieť, že ho dostane do basy, čím mu úmyselne narušila občianske spolunažívanie iným hrubým
správaním. Uvedený priestupok bol vybavený v rozkaznom konaní, za uvedený priestupok bolo A. B.
uložené pokarhanie.Uznesením Okresného súdu Liptovský Mikuláš zo dňa 11. 12. 2023 súd zmenil spôsob výkonu
ochranného psychiatrického liečenia u A. B. z ambulantnej formy na ústavnú. Proti uvedenému
rozhodnutiu podala A. B. sťažnosť. Uznesením Krajského súdu v Žiline sp. zn. 2Tos/52/2024 zo dňa

15. 5. 2024 súd zrušil sťažnosťou napadnuté uznesenie a vec vrátil súdu prvého stupňa, aby vo
veci znovu konal a rozhodol. V odôvodení rozhodnutia uviedol, že okresný súd vo veci nepostupoval
dôsledne, keď pri rozhodovaní o zmene spôsobu výkonu ochranného psychiatrického liečenia A. B. z
ambulantnej na ústavnú formu vychádzal zo znaleckých posudkov vypracovaných dňa 25.11.2022 a dňa
18.3.2023 bez toho, aby mal k dispozícii zistený jej aktuálny duševný stav. Okrem skutočnosti, že od

vyšetrenia duševného stavu A. B. znalkyňami a následného vypracovania týchto znaleckých posudkov
do času rozhodovania okresného súdu uplynulo dlhšie časové obdobie, t.j. od znaleckého posudku
vypracovaného znalkyňou D. D. D., O. viac než 12 mesiacov a od znaleckého posudku vypracovaného
znalkyňou D. J. M. viac než 8 mesiacov, krajský súd poukázal aj na rozdielnosť záverov týchto znalkýň.
Obidve znalkyne síce zhodne dospeli k záveru, že u menovanej je prítomná minimálne paranoidná
porucha osobnosti tak, ako to uvádza okresný súd vo svojom rozhodnutí, no podľa znalkyne D. D.,

O. v čase jej vyšetrenia sa táto u menovanej rozvinula až do bludovej poruchy, pričom D. M. pri
neskoršom vyšetrení nezistila známky psychotického ochorenia u menovanej, ktoré by choromyseľne
vplývalo na jej kritickosť a úsudkové schopnosti. Aj keď D. M. sa vyjadrila, že u menovanej môže jej
zistená diagnóza v budúcnosti v nadmerne stresujúcich a emočne exponovaných situáciách vyústiť do
prechodnej psychotickej poruchy, táto nie je u menovanej v súčasnosti zistená. Keďže o zmene spôsobu

výkonu ochranného liečenia rozhoduje súd vždy len podľa aktuálneho stavu, resp. stavu platného v čase
rozhodovania súdu, považuje krajský súd napadnuté rozhodnutie prvostupňového súdu za predčasné. V
novomkonaníjepretonevyhnutné,abyokresnýsúdzistilaktuálnyzdravotnýstavA.B.,atopresúvisiace
potreby zákonného a procesne správneho rozhodnutia o podanom návrhu prokurátora. Je potrebné
zvýrazniť, že uložením povinnosti spočívajúcej v podrobení sa ústavnej liečbe dochádza k obmedzeniu

osobnej slobody dotknutej osoby, a preto kritériá potrebné pre takéto rozhodnutie musia v celom rozsahu
a bezpodmienečne spĺňať ako ústavné náležitosti, tak aj náležitosti vyplývajúce z príslušnej špeciálnej
úpravy.

Po vrátení veci súd prvého stupňa rešpektujúc právny názor sťažnostného súdu vyslovený v zrušujúcom

uznesení, doplnil dokazovanie so zameraním na zistenie aktuálneho zdravotného stavu A. B. a to
predovšetkým správou o priebehu ochranného liečenia a výsluchom svedkyne D. P. Q. J..

Správa o priebehu ochranného liečenia u A. B. zo dňa 29. 1. 2025 je z obsahového hľadiska identická
ako správa o priebehu liečenia zo dňa 23. 10. 2023.

Svedkyňa D. Q. J. vo svojej výpovedi na verejnom zasadnutí vypovedala v podstatných okolnostiach
zhodne ako v správe o priebehu liečenia. Vo svojej výpovedi tiež uviedla, že p. B. sa dostavuje na
ambulantné kontroly každé 2 až 3 mesiace pravidelne. Svedkyňa lieči p. B. od marca 2022, návrh
na antipsychotickú liečbu prebehol v tom čase, pričom akúkoľvek antipsychotickú liečbu odmietla.

Počas trvania ambulantného ochranného liečenia u p. B. nedošlo k psychotickej dekompenzácii,
ani k depresívnej dekompenzácii, stav bol dlhodobo chronifikovaný, rovnaký. Na ich psychiatrickom
oddelení počas trvania ochranného liečenia nebola p. B. hospitalizovaná z dôvodu zhoršenia jej
psychického stavu. Pani B. má rekurentnú depresívnu poruchu, aktuálne v stabilizovanom stave aj
vďaka antidepresívnej liečbe, má paranoidnú poruchu osobnosti, chronifikovanú. Menovaná dlhodobo

rozpráva svoje bludné presvedčenia prevažne z oblasti susedských vzťahov. Diagnóza paranoidná
porucha osobnosti aktuálne nemá presné usmernenia, aktuálne sa lieči symptomaticky podľa stavu
pacienta, najčastejšie antidepresívami, anxiolitikami a antipsychotikami podľa klinického stavu človeka.
Antipsychotická liečba môže významne ovplyvňovať klinický stav pacienta, môže redukovať paranoidné
alebo bludné presvedčenia človeka, p. B. by mohla časom na antipsychotickej liečbe prehodnotiť

postoje voči susedom, mohla by vyhodnotiť, že nie je potrebné viesť ďalšie napríklad súdne spor.
Osobnostná črta u p. B. sa dá medikamentózne ovplyvniť pomerne ťažko, ale sú klinické skúsenosti
s priaznivým efektom antipsychotickej liečby na paranoidnú poruchu osobnosti. U p. B. sú symptómami
paranoidnejporuchyosobnostipostojevočisusedomavýsledkomjeajjejsprávanieakonanie.Uvedené
správanie, konanie, postoje, aj všetky podania do trestného konania, sú tie symptómy, to sú tie prejavy,

ktoré by sa antipsychotickou liečbou mohli zredukovať do určitej miery. Je veľmi ťažké predpokladať,
do akej miery by antipsychotická liečba mohla reálne zmierniť symptomatiku, je dokonca možné, že
efekt antipsychotickej liečby by bol iba parciálny až slabý. Ústavná liečba by mohla priniesť možnosť
antipsychotickú liečbu pacientke podávať, a teda by sa mohli zmierniť príznaky paranoidného postojavoči susedom, alebo voči rôznym osobám, mohol by sa zmierniť emočný doprovod pri rozhovore s týmito
osobami, mohlo by sa redukovať devilačné správanie. Je možné, že p. B. mohla vo februári 2020
pociťovať uvádzané nežiadúce účinky v prípade užívania Kvetiapínu.

Zo správy H. S. C. D., odbor všeobecnej vnútornej správy zo dňa 24. 4. 2025 nevyplývajú k osobe A. B.
žiadne nové skutočnosti v porovnaní so správou zo dňa 11. 10. 2023.

Podľa § 74 ods. 2 Tr. zákona (v znení účinnom od 6. 8. 2024) súd zmení formu ochranného liečenia,

ak uložená forma neplní svoj účel a možno dôvodne očakávať dosiahnutie účelu inou formou. Ústavnú
formu ochranného liečenia môže súd zmeniť na ambulantnú formu, ak doterajší priebeh ochranného
liečenia nasvedčuje tomu, že ústavná forma už nie je potrebná a účel ochranného liečenia možno
dosiahnuť aj ambulantnou formou..

Podľa § 446 ods. 1 Tr. poriadku o zmene spôsobu výkonu ochranného liečenia rozhoduje na návrh

prokurátora, obvineného, jeho zákonného zástupcu, osoby, ktorá by mohla za obvineného v jeho
prospech podať odvolanie, alebo ak obvinený medzitým nastúpil alebo absolvoval uloženú odvykaciu
alebo inú liečbu v niektorom zdravotníckom zariadení, na návrh ošetrujúceho lekára alebo aj bez takého
návrhu súd, v ktorého obvode je liečebné zariadenie, v ktorom sa ochranné liečenie vykonáva, na
verejnom zasadnutí; predtým musí byť odsúdený vyslúchnutý.

V nadväznosti na vyššie uvedené skutočnosti a v súlade s citovanými ustanoveniami zákona
súd zamietol návrh prokurátora na zmenu spôsobu výkonu ochranného psychiatrického liečenia
z ambulantnej na ústavnú formu, pretože vykonaným dokazovaním nemal preukázanú jeho dôvodnosť.
S prihliadnutím na právny názor vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí sťažnostného súdu, zásadnou

otázkou pre rozhodnutie o podanom návrhu je posúdenie aktuálneho zdravotného stavu A. B., t. j. v čase
rozhodovania súdu.

U A. B. bola opakovane znaleckým dokazovaním (D. O., D. D. a D. M.) potvrdená paranoidná
porucha osobnosti. V čase znaleckého vyšetrenia v roku 2016 uvedená porucha osobnosti bola

spojená s prechodnými stavmi dekompenzácie do obrazu paranoidnej psychózy. V čase znaleckého
vyšetrenia v roku 2019 uvedená porucha osobnosti dekompenzovala do obrazu paranoidnej psychózy.
V čase vyšetrenia znalkyňou v roku 2022 bol zdravotný stav menovanej diagnostikovaný ako
bludová paranoidná porucha. V čase znaleckého vyšetrenia v roku 2023 psychotický stav poruchy
osobnosti u menovanej nebol prítomný, pričom aj uvedená znalkyňa pripustila možnosť vyústenia

paranoidnej poruchy osobnosti do prechodnej psychotickej poruchy v prípade nadmerne stresujúcich
a emočne exponovaných situáciách. Vyššie naznačené do určitej miery odlišné závery znaleckého
dokazovania je možné vysvetliť tým, že ochorenie A. B. má cyklujúci charakter, paranoidná porucha
osobnosti má obdobia prepuknutia príznakov choroby alebo ústupov príznakov tohto ochorenia. Podľa
výpovede znalkyne D. D. uvedený cyklujúci charakter ochorenia môže nastať aj v prípade neužívania

antipsychotickej liečby. Vykonaným dokazovaním súd však nemal preukázané, že u A. B. v čase
rozhodovania súdu (resp. v bezprostredne predchádzajúcom období) došlo k dekompenzácii poruchy
osobnosti do psychotického stavu. Z výpovede svedkyne D. Q. vyplýva, že od roku 2022 do dňa
rozhodovania súdu nedošlo u A. B. ku psychotickej dekompenzácii jej zdravotného stavu, pričom v tejto
súvislosti nemožno prehliadnuť, že uvedená svedkyňa pravidelne v rámci ochranného liečenia sleduje

psychický stav posudzovanej osoby v 2 – 3 mesačných intervaloch. Vykonaným dokazovaním súd tiež
nemal preukázané, že počas trvania ambulantného ochranného liečenia bola A. B. hospitalizovaná na
psychiatrickom oddelení z dôvodu zhoršenia jej psychického stavu. Z vykonaného dokazovania (správy
o priebehu liečenia, výpoveď svedkyne D. Q.) mal súd tiež preukázané, že A. B. sa dostavuje na
nariadené termíny ambulantných kontrol, pričom dlhodobo odmieta užívať antipsychotiká určené na

liečenie paranoidnej poruchy osobnosti. Z klinickej praxe pritom vyplýva, že užívanie antipsychotík má
pozitívny dopad na zdravotný stav pacienta v podobe zmiernenia paranoidného nastavenia. Nemožno
preto vylúčiť pozitívny účinok ani na zdravotný stav A. B. v prípade užívania antipsychotickej liečby. Zo
správ o priebehu ochranného liečenia, ako aj z výpovede svedkyne D. Q. je preukázané, že prebiehajúca
psychiatrická liečba v ambulantných podmienkach napriek neužívaniu antipsychotickej liečby čiastočne

plní svoj účel v tom zmysle, že u A. B. minimálne od roku 2022 (odkedy sa podrobuje ochrannému
liečeniu v ambulancii D. Q.) nedošlo ku dekompenzácii paranoidnej poruchy osobnosti do psychotického
stavu. Uvedenému záveru nasvedčuje tiež zistenie, že menovaná sa počas trvania ochranného liečenia
nedopustila žiadnej trestnej činnosti, pričom od spáchania priestupku v septembri 2020 sa nedopustilaani žiadneho priestupkového konania. Uvedené skutkové zistenia nepreukazujú, že u A. B. sú prítomné
poruchy správania majúce základ v jej nepriaznivom zdravotnom psychickom stave.
V nadväznosti na vyššie uvedené skutočnosti súd rozhodol tak ako je uvedené vo výroku tohto

rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustná sťažnosť do 3 pracovných dní odo dňa jeho oznámenia.