Rozsudok – Spoluvlastníctvo ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 4. júl 2025

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 2C/221/2009

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5109231611
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 07. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marcela Karman, PhD.

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2025:5109231611.13

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou Mgr. Marcelou Karman v právnom spore žalobcu: A. B. C.,

nar. XX.XX.XXXX, bytom D. X, E., štátny občan SR, právne zastúpený: Burian & partners, s.r.o., so
sídlom V. Tvrdého 819/1, 010 01 Žilina, IČO: 47 254 483, proti žalovanej: B. C., nar. XX.X.XXXX, bytom
D. F. XXXX/X, XXX XX E., štátny občan SR, právne zastúpená: V4 JURISTIC group s.r.o., Advokátska
kancelária so sídlom Furdekova 16, 851 04 Bratislava V, IČO: 50 192 205, o zaplatenie 2.772,36 Eur
s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Sud návrh na prerušenie konania zamieta.

II. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 8.393 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 %
ročne zo sumy 2.772 eur od 29.01.2010 do zaplatenia, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,75 %
ročne zo sumy 2.849 eur od 13.02.2013 do zaplatenia a spolu s úrokom z omeškania vo výške 7,40
% ročne zo sumy 2.772 eur od 01.04.2025 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto
rozsudku.

III. Vo zvyšnej časti súd žalobu zamieta.

IV. Žalobca má voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 98,18 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručeniu tunajšiemu súdu dňa 02.11.2009 pôvodní žalobcovia 1/ A. B. C. a žalobca 2/ A.
G. E. žiadali žalovaného zaviazať na zaplatenie sumy 2.772,36 eur spolu s úrokom z meškania. Podanú
žalobu odôvodnili tou skutočnosťou, že sú spoluvlastníkmi v podiele 1-ca k nehnuteľnosti – bytu č. XX,
v bytovom dome č. súp. 3288, na H. D. F. X I. E., zapísaného na LV č. XXXX pre obec Žilina, kat. územie
E., na katastrálnom úrade Žilina, pre správu katastra Žilina. Ďalej uviedli, že žalovaná je nájomníkom
bytu č. XX v bytovom dome súp. č. 3288, na H. D. X v Žiline. Podľa evidenčného listu bola stanovená pre

výpočet za úhrady za byt od 01.01.2006 výška mesačného nájomného 2.320,-Sk, čo predstavuje sumu
77 eur. Evidenčný list bol podpísaný zo strany správcu bytového domu spoločnosťou STAR ŽILINA,
s.r.o., ktorý je správcom bytového domu, ktorý konal v mene a na účet žalobcov v súlade s § 8b ods. 1
zákona č. 182/1993 Z.z.. Odporca prestal platiť položku nájomné podľa evidenčného listu pre výpočet
úhrady za byt od 01.10.2006. Od 01.10.2006 do 30.09.2009 tak vznikla dlžná suma vo výške 2.772,36
eur.

2. Žalobcovia na podporu svojich tvrdení o existencii zmluvného vzťahu medzi žalobcami a žalovanou
predložili súdu Evidenčný list pre výpočet úhrady za byt, ktorú za žalobcov podpísal STAR ŽILINA s.r.o.
s dátumom platnosti od 01.01.2006 (č.l. 6 spisu).3. Podaním doručeným súdu dňa 22.12.2009 (č.l. 17 spisu) žalobcovia navrhovali zmenu žaloby tak, že
žalovaný je povinný zaplatiť spoločne a nerozdielne žalovaným sumu 2.772,36 eur spolu s príslušným
poplatkom z omeškania. Zmena žaloby, v ktorej si žalobca 1/ a pôvodný žalobca 2/ uplatňovali nárok

spoločne a nerozdielne bola súdu doručená pred doručením žaloby žalovanej, preto súd o zmene žaloby
osobitne nerozhodoval a žalobu a jej zmenu doručoval žalovanej spoločne.

4. Tunajší súd vydal vo veci platobný rozkaz v znení po zmene žaloby, proti ktorému podala žalovaná
odpor (č.l. 28 spisu). V podanom odpore namietla, že podľa uznesenia KS v Banskej Bystrici bol

na správcu STAR - stavebné a rekonštrukčné práce, a.s., vyhlásený konkurz. Zároveň uviedla, že
predmetný byt nie je bytom podľa kolaudačného rozhodnutia. Na základe LV zo dňa 14.02.2007
katastrálnym úradom v Žiline je zadefinované, že žalobca 1/ a žalobca 2/ sú vlastníkmi nebytových
priestorov a nie bytov. Spoločnosť STAR, s.r.o., sa už 02.11.2007 vyjadrila, že neuzatvorila zmluvu
osprávebytovéhodomunaD.H.3vŽiline.Žalobcovia1/a2/ažalovanýsapísomneaniústnenedohodli
na výške nájomného, ktoré vyčíslili vo svojom návrhu, na ktoré si uplatňujú nárok. Žalovaná uviedla,

že žalobcovia nikdy neuzatvorili nájomnú zmluvu v zmysle § 685 a 686 Obč. zákonníka so žalovanou,
t.z. žiadna nájomná zmluva medzi žalobcami a žalovanou neexistuje, žalobcovia konajú bez právneho
nároku. Na základe uvedeného navrhla, aby súd žalobu zamietol.

5. Žalovaná na podporu svojich tvrdení predložila súdu Odloženie podnetu prokurátorky Okresnej

prokuratúry, Potvrdenie spoločnosti STAR ŽILINA s.r.o., výpis z LV č. XXXX a Kolaudačné rozhodnutie.

6. Podaním doručeným súdu dňa 01.06.2010 (č.l. 55 spisu) sa žalobcovia vyjadrili k podanému odporu
keď uviedli, že podľa aktuálneho stavu v kat. nehnuteľností, na LV č. XXXX pre kat. úz. E. je evidovaný
byt č. 19 na štvrtom poschodí, nachádzajúci sa v bytovom dome súp. č. 3288 a nie nebytový priestor.

Tieto údaje sa v súlade so zásadou hodnovernosti katastra nehnuteľností považujú za hodnoverné, kým
nie je preukázaný opak. Opak však žalovaná do dnešného dňa nepreukázala. Vo vzťahu k tvrdeniu
žalovanej o nedohodnutej výške nájomného žalobcovia uviedli, že výška nájomného bola so žalovanou
písomne dohodnutá, a to v evidenčnom liste pre výpočet úhrady za byt platnom od 01.01.2006, a to vo
výške 2.320,-Sk, t.j. 77 eur, ktorý je podpísaný žalovanou. Predmetný evidenčný list taktiež obsahuje

označenie predmetu nájmu, rozsah užívania, ako aj výšku úhrady za plnenia spojené s užívaním bytu
a spĺňa tak náležitosti nájomnej zmluvy v zmysle § 685 a 686 Obč. zákonníka. Pre prípad, že by súd
dospel k opačnému záveru ako žalobcovia 1/ a 2/, a to, že nájomná zmluva so žalovaným nebola platne
uzatvorená a že tu neexistoval nájomný vzťah zo strany žalobcov 1/ a 2/, by bolo v takom prípade plnené
žalovanejbezprávnehodôvodu,nakoľkožalovanábytfaktickyužívalaanastranežalovanejbytakdošlo

k bezdôvodnému obohateniu. Nakoľko v danom prípade bezdôvodné obohatenie spočívalo v tom, že
žalovaná užívala byt vo vlastníctve žalobcov 1/, 2/ bezodplatne, vydanie bezdôvodného obohatenia nie
je reálne možné a žalovaná má byť tak povinná poskytnúť žalobcom 1/, 2/ peňažnú náhradu. Vo vzťahu
k výške peňažnej náhrady požadovanej v eventuálnom petite žalobcom 1/ a 2/, táto vychádza z výšky
nájomného dohodnutého so žalovanou v zmysle evidenčného listu pre výpočet úhrady a jeho výška

má byť totožná s výškou nájomného. Vzhľadom na uvedené skutočnosti žalobcovia podali návrh za
zmenu žalobného návrhu a navrhli, aby súd rozhodol, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcom 1/ a 2/
spoločne a nerozdielne sumu vo výške 2.772,36 eur spolu s príslušným poplatkom z omeškania, ako aj
náhradutrovkonania.Vprípade,žesúddospejeknázoru,žežalovanúsumunemožnonárokovaťtitulom
neuhradeného nájomného z dôvodu neexistencie platnej nájomnej zmluvy, žalobcovia navrhli, aby súd

vydal rozsudok, v zmysle ktorého je žalovaný povinný zaplatiť žalobcom 1/ a 2/ spoločne a nerozdielne
sumu 2.772,36 eur vrátane príslušného úroku z meškania, ako aj náhradu trov konania.

7. Uznesením zo dňa 02.09.2010 (č.l. 67 spisu) súd na základe návrhu žalobcov (č.l. 63 spisu) prerušil
konaniedoprávoplatnéhorozhodnutiavovecivedenejnaOkresnomsúdeŽilinapodsp.zn.6C/47/2005,

kde v predmetnom konaní sa rieši otázka vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, ktorej nájom je predmetom
žalobcov proti žalovanej.

8. Po právoplatnom rozhodnutí vo veci vedenej pred tunajším súdom pod sp. zn. 6C/47/2025, súd
uznesením zo dňa 07.09.2012 pokračoval v prerušenom konaní (č.l. 104 spisu).

9. Podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 16.11.2012 (č.l. 106 spisu) žalobcovia navrhovali zmenu
žalobného návrhu. Uvedený návrh, resp. jeho zmenu odôvodnili tým, že výška nájomného, ktorú
bol odporca povinný uhrádzať navrhovateľom 1/ a 2 / bola s odporcom písomne dohodnutá, a tov evidenčnom liste pre výpočet úhrady za byt planom od 01.01.2006, a to vo výške 2.320,-Sk (77
eur), ktorý je podpísaný žalovanou. Predmetný evidenčný list taktiež obsahuje označenie predmetu
nájmu, rozsah užívania, ako aj výšku úhrady za plnenie spojené s užívaním bytu a spĺňa tak náležitosti

nájomnej zmluvy, a to všetko s poukazom na § 685 ods. 1 a § 686 Obč. zákonníka, podľa ktorého
ustanovenia, ak sa nájomná zmluva neuzatvorila písomne, vyhotoví sa o jej obsahu zápisnica. Zákon
tak nevyžaduje písomnú formu pre uzavretie nájomnej zmluvy a aj v prípade, že sa o obsahu nájomnej
zmluvy nevyhotoví zápisnica, nespôsobuje to neplatnosť nájomnej zmluvy. V prípade, že by sú dospel
k opačnému záveru ako žalobcovia, a to, že nájomná zmluva so žalovanou nebola platne uzatvorená

a že tu neexistoval nájomný vzťah so strany žalobcov 1/ a 2/, by bolo v takomto prípade plnené
žalovanej bez právneho dôvodu, nakoľko žalovaná byt fakticky užívala a na strane žalovanej by tak
došlo k bezdôvodnému obohateniu. Nakoľko v danom prípade bezdôvodné obohatenie spočívalo v tom,
že žalovaná užívala byt vo vlastníctve žalobcov 1/, 2/ bezodplatne, vydanie bezdôvodného obohatenia
nie je reálne možné a žalovaná je tak povinná poskytnúť žalobcom peňažnú náhradu. Čo sa týka
výšky peňažnej náhrady požadovanej v eventuálnom petite žalobcov 1/ a 2/, táto vychádza z výšky

nájomného dohodnutého so žalovanou v zmysle evidenčného listu pre výpočet úhrady a jeho výška
je tak totožná s výškou nájomného. Zmenu žalobného návrhu žalobcovia žiadajú z dôvodu, že suma
istiny dlžného nájomného spolu s príslušenstvom bola v pôvodnom žalobnom návrhu vyčíslená len za
obdobie od 01.11.2006 do 30.09.2009. V zmenenom žalobnom návrhu žiadajú sumu istiny dlžného
nájomného spolu s príslušenstvom od 01.11.2006 do 01.12.2012. Žalobcovia preto navrhli, aby súd

vydal rozsudok, podľa ktorého je žalovaná povinná zaplatiť žalobcom spoločne a nerozdielne sumu
5.698,36 eur vrátane poplatku z omeškania z dlžnej sumy, ako aj náhradu trov konania. V prípade,
že súd dospeje k názoru, že žalovanú sumu nemožno nárokovať titulom neuhradeného nájomného
z dôvodu neexistencie platnej nájomnej zmluvy, žalobcovia navrhujú, aby súd vydal rozsudok, podľa
ktorého je žalovaná povinná zaplatiť žalobcom 1/ a 2/ spoločne a nerozdielne sumu 5.698,36 eur spolu

s príslušným úrokom z meškania z dlžnej sumy, ako aj nahradiť trovy konania.

10. Z dôvodu, že žalobca 2/ po podaní žaloby zomrel, t.j. 26.09.2011, tunajší súd uznesením zo dňa
22.04.2013 (č.l. 118 spisu) konanie prerušil až do právoplatného skončenia dedičského konania
vedeného na Okresnom súde Bratislava V.

11. Podaním doručeným súdu dňa 26.11.2015 (č.l. 134 spisu) žalobcovia navrhli zmenu žalobného
návrhu, a to z toho dôvodu, že suma istiny dlžného nájomného spolu s príslušenstvom bola v pôvodnom
žalobnom návrhu vyčíslená len za obdobie od 01.11.2006 do 01.12.2012. V zmenenom žalobnom
návrhu žiadali sumu istiny dlžného nájomného spolu s príslušenstvom od 01.11.2006 do 01.12.2015,

na základe čoho navrhli vydať rozsudok, podľa ktorého je žalovaná povinná zaplatiť žalobcom sumu
8.470,36 eur spolu s príslušným poplatkom z omeškania a náhradu trov konania, alternatívne sumu
8.470,36 spolu s príslušným úrokom z omeškania a náhradu trov konania.

12. Po zmene zákonného sudcu súd uznesením zo dňa 23.09.2024 (č.l. 184 spisu) pokračoval v konaní

s právnym nástupcom žalobcu 2/, a to zo Slovenskou republikou zastúpenou Okresným úradom Žilina,
ako so žalobcom 2a/.

13. Podaním zo dňa 11.10.2024 (č.l. 189 spisu) žalobca 2a/ zobral žalobu v jeho časti späť, s ktorým
späťvzatím žalobného návrhu žalobcom 2a/ žalovaná podaním doručeným súdu dňa 29.11.2024 (č.l.

194 spisu) súhlasila.

14. Uznesením zo dňa 05.12.2024 (č.l. 196 spisu) súd konanie o žalobe žalobcu 2a/, keď dospel
k záveru, že na strane žalobcov existovalo samostatné spoločenstvo a každý zo žalobcov bol oprávnený
domáhať sa uplatneného nároku samostatne (žalobcovia v konaní žiadali zaplatenie nároku solidárne,

pričom sa jedná o nárok vyplývajúci z hmotného práva, kde predmet konania umožňuje, aby bol nárok
prejednanýarozhodnutýajvprípadeibajednéhozospoločníkov),zastavilažiadnejzostránsporunárok
na náhradu trov konania nepriznal. Vzhľadom na skutočnosť, že žiadna zo strán nepodala odvolanie,
predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 28.12.2024.

15. Podaním zo dňa 11.03.2025 (č.l. 210 spisu) žalobca na výzvu súdu s ohľadom na predchádzajúce
návrhy na zmenu žaloby, o ktorých súd nerozhodol, uviedol, že sa pridržiava iba posledného návrhu
na zmenu žalobného petitu zo dňa 03.02.2025, keď zároveň uviedol, že netrvá na predchádzajúcich
zmenách žalobného petitu zo dňa 22.12.2009, 01.06.2010, 16.11.2012, 26.11.2015 teda tak, aby súdo nich osobitne rozhodoval. Zároveň uviedol, že predmetný byt užívaný žalovanou, od čoho odvodzuje
svoj návrh žalobca, je v podielovom spoluvlastníctve žalobcu 1/ a žalobcu 2/ vo výške spoluvlastníckych
podielov 1. Poukázal na § 513 Obč. zákonníka, podľa ktorého, ak je dlžník zaviazaný na rovnaké plnenie

niekoľkým veriteľom, ktorí sú podľa zákona, podľa rozhodnutia súdu alebo podľa zmluvy voči nemu
oprávnení spoločne a nerozdielne, môže ktokoľvek z veriteľov žiadať celé plnenie a dlžník je povinný
splniť v celom rozsahu tomu, kto o plnenie požiada prvý. Ako vyplýva z predchádzajúcich podaní vo
veci, výška nájomného bola so žalovanou písomne dohodnutá, a to v evidenčnom liste pre výpočet
úhrady za byt platnom od 01.01.2006, a to vo výške 2.320,- Sk, t.j. 77 eur, ktorý je podpísaný žalovanou.

Predmetný evidenčný list taktiež obsahuje označenie predmetu nájmu, rozsah užívania ako aj výšku
úhrady za plnenia spojené s užívaním bytu a spĺňa tak náležitosti nájomnej zmluvy v zmysle ustanovenia
§ 685 ods. 1 a § 686 Obč. zákonníka. V prípade, že by súd dospel k opačnému záveru ako žalobca a to,
že nájomná zmluva so žalovanou nebola platne uzatvorená a že tu neexistoval nájomný vzťah, zo strany
žalobcubyvtakomtoprípadeboloplnenéžalovanejbezprávnehodôvodu,nakoľkožalovanábytfakticky
užívala a na strane žalovanej by tak došlo k bezdôvodnému obohateniu. Žalobca teda uviedol, že trvá na

návrhoch na zmenu žalobného petitu a navrhuje, aby bola zaviazaná žalovaná zaplatiť sumu 8.470,36
eur vrátane príslušného poplatku z meškania a náhrady trov konania, alternatívne sumu 8.470,36 eur
vrátane úroku z omeškania a náhrady trov konania.

16. Podľa § 139 CSP, žalobca môže počas konania so súhlasom súdu meniť žalobu.

17. Podľa § 140 ods. 1 CSP, zmena žaloby je návrh, ktorým sa rozširuje uplatnené právo alebo sa
uplatňuje iné právo.

18. Podľa § 143 ods. 1 a 2 CSP, súd nepripustí zmenu žaloby, ak by výsledky doterajšieho konania

nemohli byť podkladom na konanie o zmenenej žalobe (1). Súd nepripustí zmenu žaloby ani vtedy, ak
by na konanie o zmenenej žalobe bol vecne alebo kauzálne príslušný iný súd (2).

19. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

20. Podľa § 470 ods. 2 CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom
prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v

neprospech strany.

21. Podanou žalobou žiadali pôvodní žalobcovia zaplatenie sumy 2 772,36 eur spolu s príslušným
úrokom z omeškania, keď následne súd konal na základe zmeny žaloby pred jej doručením protistrane,
ktorou zmenenou žalobou žalobcovia žiadali zaplatenie sumy 2 772,36 eur spoločne a nerozdielne

spolu s príslušným poplatkom z omeškania (platobný rozkaz bol vydaný v súlade so zmenou žaloby zo
dňa 28.10.2009 bez rozhodovania o zmene žaloby). Následne žalobcovia v konaní žiadali pripustenie
zmeny žaloby podaniami zo dňa 22.12.2009, 01.06.2010, 16.11.2012 a 26.11.2015 tak, že rozšírili
žalobou uplatnené právo o istinu a zároveň žiadali zaplatiť poplatok z omeškania, alternatívne úroky
z omeškania. Tunajší súd uznesením zo dňa 25.03.2025 s ohľadom na skutočnosť, že právny nástupca

žalobcu 2/ zobral žalobu späť, pripustil zmenu žaloby na základe vyššie citovaných ustanovení CSP,
keď v konaní neexistovali dôvody pre nepripustenie zmeny žaloby podľa § 143 CSP. Predmetom
konania tak po pripustení zmeny žaloby predstavovalo zaplatenie sumy 8.470,36 EUR, ako aj príslušný
poplatok z omeškania vo výške 0,25% denne z dlžnej sumy 77 EUR od 1.11.2006 do zaplatenia,
poplatok z omeškania vo výške 0,25% denne z dlžnej sumy 77 EUR od 1.12.2006 do zaplatenia,

poplatok z omeškania vo výške 0,25% denne z dlžnej sumy 77 EUR od 1.1.2007 do zaplatenia,
poplatok z omeškania vo výške 0,25% denne z dlžnej sumy 77 EUR od 1.2.2007 do zaplatenia,
poplatok z omeškania vo výške 0,25% denne z dlžnej sumy 77 EUR od 1.3.2007 do zaplatenia,
poplatok z omeškania vo výške 0,25% denne z dlžnej sumy 77 EUR od 1.4.2007 do zaplatenia,
poplatok z omeškania vo výške 0,25% denne z dlžnej sumy 77 EUR od 1.5.2007 do zaplatenia,

poplatok z omeškania vo výške 0,25% denne z dlžnej sumy 77 EUR od 1.6.2007 do zaplatenia,
poplatok z omeškania vo výške 0,25% denne z dlžnej sumy 77 EUR od 1.7.2007 do zaplatenia,
poplatok z omeškania vo výške 0,25% denne z dlžnej sumy 77 EUR od 1.8.2007 do zaplatenia,
poplatok z omeškania vo výške 0,25% denne z dlžnej sumy 77 EUR od 1.9.2007 do zaplatenia,poplatok z omeškania vo výške 0,25% denne z dlžnej sumy 77 EUR od 1.10.2007 do zaplatenia,
poplatok z omeškania vo výške 0,25% denne z dlžnej sumy 77 EUR od 1.11.2007 do zaplatenia,
poplatok z omeškania vo výške 0,25% denne z dlžnej sumy 77 EUR od 1.12.2007 do zaplatenia,

poplatok z omeškania vo výške 0,25% denne z dlžnej sumy 77 EUR od 1.1.2008 do zaplatenia,
poplatok z omeškania vo výške 0,25% denne z dlžnej sumy 77 EUR od 1.2.2008 do zaplatenia,
poplatok z omeškania vo výške 0,25% denne z dlžnej sumy 77 EUR od 1.3.2008 do zaplatenia,
poplatok z omeškania vo výške 0,25% denne z dlžnej sumy 77 EUR od 1.4.2008 do zaplatenia,
poplatok z omeškania vo výške 0,25% denne z dlžnej sumy 77 EUR od 1.5.2008 do zaplatenia,

poplatok z omeškania vo výške 0,25% denne z dlžnej sumy 77 EUR od 1.6.2008 do zaplatenia,
poplatok z omeškania vo výške 0,25% denne z dlžnej sumy 77 EUR od 1.7.2008 do zaplatenia,
poplatok z omeškania vo výške 0,25% denne z dlžnej sumy 77 EUR od 1.8.2008 do zaplatenia, poplatok
z omeškania vo výške 0,25% denne z dlžnej sumy 77 EUR od 1.9.2008 do zaplatenia, poplatok z
omeškania vo výške 0,25% denne z dlžnej sumy 77 EUR od 1.10.2008 do zaplatenia, poplatok z
omeškania vo výške 0,25% denne z dlžnej sumy 77 EUR od 1.11.2008 do zaplatenia, poplatok z

omeškania vo výške 0,25% denne z dlžnej sumy 77 EUR od 1.12.2008 do zaplatenia, poplatok z
omeškaniavovýške0,1%dennezdlžnejsumy77EURod1.1.2009dozaplatenia,poplatokzomeškania
vo výške 0,1% denne z dlžnej sumy 77 EUR od 1.2.2009 do zaplatenia, poplatok z omeškania vo
výške 0,1% denne z dlžnej sumy 77 EUR od 1.3.2009 do zaplatenia, poplatok z omeškania vo výške
0,1% denne z dlžnej sumy 77 EUR od 1.4.2009 do zaplatenia, poplatok z omeškania vo výške 0,1%

denne z dlžnej sumy 77 EUR od 1.5.2009 do zaplatenia, poplatok z omeškania vo výške 0,1% denne
z dlžnej sumy 77 EUR od 1.6.2009 do zaplatenia, poplatok z omeškania vo výške 0,1% denne z
dlžnej sumy 77 EUR od 1.7.2009 do zaplatenia, poplatok z omeškania vo výške 0,1% denne z dlžnej
sumy 77 EUR od 1.8.2009 do zaplatenia, poplatok z omeškania vo výške 0,1% denne z dlžnej sumy
77 EUR od 1.9.2009 do zaplatenia, poplatok z omeškania vo výške 0,1% denne z dlžnej sumy 77

EUR od 1.10.2009 do zaplatenia, poplatok z omeškania vo výške 0,1% denne z dlžnej sumy 77 EUR
od 1.11.2009 do zaplatenia, poplatok z omeškania vo výške 0,1% denne z dlžnej sumy 77 EUR od
1.12.2009 do zaplatenia, poplatok z omeškania vo výške 0,1% denne z dlžnej sumy 77 EUR od 1.1.2010
do zaplatenia, poplatok z omeškania vo výške 0,1% denne z dlžnej sumy 77 EUR od 1.2.2010 do
zaplatenia,poplatokzomeškaniavovýške0,1%dennezdlžnejsumy77EURod1.3.2010dozaplatenia,

poplatok z omeškania vo výške 0,1% denne z dlžnej sumy 77 EUR od 1.4.2010 do zaplatenia, poplatok
z omeškania vo výške 0,1% denne z dlžnej sumy 77 EUR od 1.5.2010 do zaplatenia, poplatok z
omeškaniavovýške0,1%dennezdlžnejsumy77EURod1.6.2010dozaplatenia,poplatokzomeškania
vo výške 0,05% denne z dlžnej sumy 77 EUR od 1.7.2010 do zaplatenia, poplatok z omeškania vo
výške 0,05% denne z dlžnej sumy 77 EUR od 1.8.2010 do zaplatenia, poplatok z omeškania vo výške

0,05% denne z dlžnej sumy 77 EUR od 1.9.2010 do zaplatenia, poplatok z omeškania vo výške 0,05%
denne z dlžnej sumy 77 EUR od 1.10.2010 do zaplatenia, poplatok z omeškania vo výške 0,05%
denne z dlžnej sumy 77 EUR od 1.11.2010 do zaplatenia, poplatok z omeškania vo výške 0,05%
denne z dlžnej sumy 77 EUR od 1.12.2010 do zaplatenia, poplatok z omeškania vo výške 0,05%
denne z dlžnej sumy 77 EUR od 1.1.2011 do zaplatenia, poplatok z omeškania vo výške 0,05% denne

z dlžnej sumy 77 EUR od 1.2.2011 do zaplatenia, poplatok z omeškania vo výške 0,05% denne z
dlžnej sumy 77 EUR od 1.3.2011 do zaplatenia, poplatok z omeškania vo výške 0,05% denne z dlžnej
sumy 77 EUR od 1.4.2011 do zaplatenia, poplatok z omeškania vo výške 0,05% denne z dlžnej sumy
77 EUR od 1.5.2011 do zaplatenia, poplatok z omeškania vo výške 0,05% denne z dlžnej sumy 77
EUR od 1.6.2011 do zaplatenia, poplatok z omeškania vo výške 0,05% denne z dlžnej sumy 77 EUR

od 1.7.2011 do zaplatenia, poplatok z omeškania vo výške 0,05% denne z dlžnej sumy 77 EUR od
1.8.2011 do zaplatenia, poplatok z omeškania vo výške 0,05% denne z dlžnej sumy 77 EUR od 1.9.2011
do zaplatenia, poplatok z omeškania vo výške 0,05% denne z dlžnej sumy 77 EUR od 1.10.2011
do zaplatenia, poplatok z omeškania vo výške 0,05% denne z dlžnej sumy 77 EUR od 1.11.2011
do zaplatenia, poplatok z omeškania vo výške 0,05% denne z dlžnej sumy 77 EUR od 1.12.2011

do zaplatenia, poplatok z omeškania vo výške 0,05% denne z dlžnej sumy 77 EUR od 1.1.2012
do zaplatenia, poplatok z omeškania vo výške 0,05% denne z dlžnej sumy 77 EUR od 1.2.2012
do zaplatenia, poplatok z omeškania vo výške 0,05% denne z dlžnej sumy 77 EUR od 1.3.2012
do zaplatenia, poplatok z omeškania vo výške 0,05% denne z dlžnej sumy 77 EUR od 1.4.2012
do zaplatenia, poplatok z omeškania vo výške 0,05% denne z dlžnej sumy 77 EUR od 1.5.2012

do zaplatenia, poplatok z omeškania vo výške 0,05% denne z dlžnej sumy 77 EUR od 1.6.2012
do zaplatenia, poplatok z omeškania vo výške 0,05% denne z dlžnej sumy 77 EUR od 1.7.2012
do zaplatenia, poplatok z omeškania vo výške 0,05% denne z dlžnej sumy 77 EUR od 1.8.2012
do zaplatenia, poplatok z omeškania vo výške 0,05% denne z dlžnej sumy 77 EUR od 1.9.2012 dozaplatenia, poplatok z omeškania vo výške 0,05% denne z dlžnej sumy 77 EUR od 1.10.2012 do
zaplatenia, poplatok z omeškania vo výške 0,05% denne z dlžnej sumy 77 EUR od 1.11.2012, poplatok
z omeškania vo výške 0,05% denne z dlžnej sumy 77 EUR od 1.12.2012 do zaplatenia, poplatok

z omeškania vo výške 0,05% denne z dlžnej sumy 77 EUR od 1.1.2013 do zaplatenia, poplatok
z omeškania vo výške 0,05% denne z dlžnej sumy 77 EUR od 1.2.2013 do zaplatenia, poplatok
z omeškania vo výške 0,05% denne z dlžnej sumy 77 EUR od 1.3.2013 do zaplatenia, poplatok
z omeškania vo výške 0,05% denne z dlžnej sumy 77 EUR od 1.4.2013 do zaplatenia, poplatok
z omeškania vo výške 0,05% denne z dlžnej sumy 77 EUR od 1.5.2013 do zaplatenia, poplatok

z omeškania vo výške 0,05% denne z dlžnej sumy 77 EUR od 1.6.2013 do zaplatenia, poplatok
z omeškania vo výške 0,05% denne z dlžnej sumy 77 EUR od 1.7.2013 do zaplatenia, poplatok
z omeškania vo výške 0,05% denne z dlžnej sumy 77 EUR od 1.8.2013 do zaplatenia, poplatok
z omeškania vo výške 0,05% denne z dlžnej sumy 77 EUR od 1.9.2013 do zaplatenia, poplatok
z omeškania vo výške 0,05% denne z dlžnej sumy 77 EUR od 1.10.2013 do zaplatenia, poplatok
z omeškania vo výške 0,05% denne z dlžnej sumy 77 EUR od 1.11.2013 do zaplatenia, poplatok

z omeškania vo výške 0,05% denne z dlžnej sumy 77 EUR od 1.12.2013 do zaplatenia, poplatok
z omeškania vo výške 0,05% denne z dlžnej sumy 77 EUR od 1.1.2014 do zaplatenia, poplatok
z omeškania vo výške 0,05% denne z dlžnej sumy 77 EUR od 1.2.2014 do zaplatenia, poplatok
z omeškania vo výške 0,05% denne z dlžnej sumy 77 EUR od 1.3.2014 do zaplatenia, poplatok
z omeškania vo výške 0,05% denne z dlžnej sumy 77 EUR od 1.4.2014 do zaplatenia, poplatok

z omeškania vo výške 0,05% denne z dlžnej sumy 77 EUR od 1.5.2014 do zaplatenia, poplatok
z omeškania vo výške 0,05% denne z dlžnej sumy 77 EUR od 1.6.2014 do zaplatenia, poplatok
z omeškania vo výške 0,05% denne z dlžnej sumy 77 EUR od 1.7.2014 do zaplatenia, poplatok
z omeškania vo výške 0,05% denne z dlžnej sumy 77 EUR od 1.8.2014 do zaplatenia, poplatok
z omeškania vo výške 0,05% denne z dlžnej sumy 77 EUR od 1.9.2014 do zaplatenia, poplatok

z omeškania vo výške 0,05% denne z dlžnej sumy 77 EUR od 1.10.2014 do zaplatenia, poplatok
z omeškania vo výške 0,05% denne z dlžnej sumy 77 EUR od 1.11.2014 do zaplatenia, poplatok
z omeškania vo výške 0,05% denne z dlžnej sumy 77 EUR od 1.12.2014 do zaplatenia, poplatok
z omeškania vo výške 0,05% denne z dlžnej sumy 77 EUR od 1.1.2015 do zaplatenia, poplatok
z omeškania vo výške 0,05% denne z dlžnej sumy 77 EUR od 1.2.2015 do zaplatenia, poplatok

z omeškania vo výške 0,05% denne z dlžnej sumy 77 EUR od 1.3.2015 do zaplatenia, poplatok
z omeškania vo výške 0,05% denne z dlžnej sumy 77 EUR od 1.4.2015 do zaplatenia, poplatok
z omeškania vo výške 0,05% denne z dlžnej sumy 77 EUR od 1.5.2015 do zaplatenia, poplatok
z omeškania vo výške 0,05% denne z dlžnej sumy 77 EUR od 1.6.2015 do zaplatenia, poplatok
z omeškania vo výške 0,05% denne z dlžnej sumy 77 EUR od 1.7.2015 do zaplatenia, poplatok

z omeškania vo výške 0,05% denne z dlžnej sumy 77 EUR od 1.8.2015 do zaplatenia, poplatok
z omeškania vo výške 0,05% denne z dlžnej sumy 77 EUR od 1.9.2015 do zaplatenia, poplatok z
omeškania vo výške 0,05% denne z dlžnej sumy 77 EUR od 1.10.2015 do zaplatenia, poplatok z
omeškania vo výške 0,05% denne z dlžnej sumy 77 EUR od 1.11.2015 do zaplatenia, alternatívne aj
príslušný úrok z omeškania vo výške 9,50 % ročne z dlžnej sumy 77 EUR od 1.11.2006 do zaplatenia,

úrok z omeškania vo výške 9,50 % ročne z dlžnej sumy 77 EUR od 1.12.2006 do zaplatenia, úrok z
omeškania vo výške 9,50 % ročne z dlžnej sumy 77 EUR od 1.1.2007 do zaplatenia, úrok z omeškania
vo výške 9,50 % ročne z dlžnej sumy 77 EUR od 1.2.2007 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške
9,50 % ročne z dlžnej sumy 77 EUR od 1.3.2007 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 9,00% ročne
z dlžnej sumy 77 EUR od 1.4.2007 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 8,50 % ročne z dlžnej

sumy 77 EUR od 1.5.2007 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 8,50 % ročne z dlžnej sumy 77
EUR od 1.6.2007 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 8,50 % ročne z dlžnej sumy 77 EUR od
1.7.2007 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 8,50 % ročne z dlžnej sumy 77 EUR od 1.8.2007 do
zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 8,50 % ročne z dlžnej sumy 77 EUR od 1.9.2007 do zaplatenia,
úrok z omeškania vo výške 8,50 % ročne z dlžnej sumy 77 EUR od 1.10.2007 do zaplatenia, úrok z

omeškania vo výške 8,50 % ročne z dlžnej sumy 77 EUR od 1.11.2007 do zaplatenia, úrok z omeškania
vo výške 8,50 % ročne z dlžnej sumy 77 EUR od 1.12.2007 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške
8,50 % ročne z dlžnej sumy 77 EUR od 1.1.2008 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 8,50 % ročne
z dlžnej sumy 77 EUR od 1.2.2008 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 8,50 % ročne z dlžnej sumy
77 EUR od 1.3.2008 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 8,50 % ročne z dlžnej sumy 77 EUR od

1.4.2008 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 8,50 % ročne z dlžnej sumy 77 EUR od 1.5.2008 do
zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 8,50 % ročne z dlžnej sumy 77 EUR od 1.6.2008 do zaplatenia,
úrok z omeškania vo výške 8,50 % ročne z dlžnej sumy 77 EUR od 1.7.2008 do zaplatenia, úrok z
omeškania vo výške 8,50 % ročne z dlžnej sumy 77 EUR od 1.8.2008 do zaplatenia, úrok z omeškaniavo výške 8,50 % ročne z dlžnej sumy 77 EUR od 1.9.2008 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 8,50
% ročne z dlžnej sumy 77 EUR od 1.10.2008 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 7,50 % ročne z
dlžnej sumy 77 EUR od 1.11.2008 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 7,50 % ročne z dlžnej sumy

77 EUR od 1.12.2008 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 10,50 % ročne z dlžnej sumy 77 EUR od
1.1.2009 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 10,00% ročne z dlžnej sumy 77 EUR od 1.2.2009 do
zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 10% ročne z dlžnej sumy 77 EUR od 1.3.2009 do zaplatenia, úrok
z omeškania vo výške 9,50% ročne z dlžnej sumy 77 EUR od 1.4.2009 do zaplatenia, úrok z omeškania
vo výške 9,25% ročne z dlžnej sumy 77 EUR od 1.5.2009 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške

9,00% ročne z dlžnej sumy 77 EUR od 1.6.2009 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 9,00% ročne
z dlžnej sumy 77 EUR od 1.7.2009 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 9,00% ročne z dlžnej sumy
77 EUR od 1.8.2009 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 9,00% ročne z dlžnej sumy 77 EUR od
1.9.2009 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 9,00% ročne z dlžnej sumy 77 EUR od 1.10.2009 do
zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 9,00% ročne z dlžnej sumy 77 EUR od 1.11.2009 do zaplatenia,
úrok z omeškania vo výške 9,00% ročne z dlžnej sumy 77 EUR od 1.12.2009 do zaplatenia, úrok z

omeškania vo výške 9,00% ročne z dlžnej sumy 77 EUR od 1.1.2010 do zaplatenia, úrok z omeškania
vo výške 9,00% ročne z dlžnej sumy 77 EUR od 1.2.2010 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške
9,00% ročne z dlžnej sumy 77 EUR od 1.3.2010 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 9,00% ročne
z dlžnej sumy 77 EUR od 1.4.2010 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 9,00% ročne z dlžnej
sumy 77 EUR od 1.5.2010 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 9,00% ročne z dlžnej sumy 77

EUR od 1.6.2010 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 9,00% ročne z dlžnej sumy 77 EUR od
1.7.2010 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 9,00% ročne z dlžnej sumy 77 EUR od 1.8.2010 do
zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 9,00% ročne z dlžnej sumy 77 EUR od 1.9.2010 do zaplatenia,
úrok z omeškania vo výške 9,00% ročne z dlžnej sumy 77 EUR od 1.10.2010 do zaplatenia, úrok z
omeškania vo výške 9,00% ročne z dlžnej sumy 77 EUR od 1.11.2010 do zaplatenia, úrok z omeškania

vo výške 9,00% ročne z dlžnej sumy 77 EUR od 1.12.2010 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške
9,00% ročne z dlžnej sumy 77 EUR od 1.1.2011 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 9,00% ročne
z dlžnej sumy 77 EUR od 1.2.2011 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 9,00% ročne z dlžnej sumy
77 EUR od 1.3.2011 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 9,00% ročne z dlžnej sumy 77 EUR od
1.4.2011 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 9,25% ročne z dlžnej sumy 77 EUR od 1.5.2011 do

zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 9,25% ročne z dlžnej sumy 77 EUR od 1.6.2011 do zaplatenia,
úrok z omeškania vo výške 9,25% ročne z dlžnej sumy 77 EUR od 1.7.2011 do zaplatenia, úrok z
omeškania vo výške 9,50% ročne z dlžnej sumy 77 EUR od 1.8.2011 do zaplatenia, úrok z omeškania
vo výške 9,50% ročne z dlžnej sumy 77 EUR od 1.9.2011 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške
9,50% ročne z dlžnej sumy 77 EUR od 1.10.2011 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 9,50% ročne

z dlžnej sumy 77 EUR od 1.11.2011 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 9,25 % ročne z dlžnej
sumy 77 EUR od 1.12.2011 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 9,00 % ročne z dlžnej sumy 77
EUR od 1.1.2012 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 9,00% ročne z dlžnej sumy 77 EUR od
1.2.2012 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 9,00% ročne z dlžnej sumy 77 EUR od 1.3.2012 do
zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 9,00% ročne z dlžnej sumy 77 EUR od 1.4.2012 do zaplatenia,

úrok z omeškania vo výške 9,00% ročne z dlžnej sumy 77 EUR od 1.5.2012 do zaplatenia, úrok z
omeškania vo výške 9,00% ročne z dlžnej sumy 77 EUR od 1.6.2012 do zaplatenia, úrok z omeškania
vo výške 9,00% ročne z dlžnej sumy 77 EUR od 1.7.2012 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške
8,75% ročne z dlžnej sumy 77 EUR od 1.8.2012 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 8,75% ročne
z dlžnej sumy 77 EUR od 1.9.2012 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 8,75% ročne z dlžnej

sumy 77 EUR od 1.10.2012 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 8,75% ročne z dlžnej sumy 77
EUR od 1.11.2012 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 8,75% ročne z dlžnej sumy 77 EUR od
1.12.2012 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 8,75% ročne z dlžnej sumy 77 EUR od 1.1.2013 do
zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 8,75% ročne z dlžnej sumy 77 EUR od 1.2.2013 do zaplatenia,
úrok z omeškania vo výške 8,75% ročne z dlžnej sumy 77 EUR od 1.3.2013 do zaplatenia, úrok z

omeškania vo výške 8,75% ročne z dlžnej sumy 77 EUR od 1.4.2013 do zaplatenia, úrok z omeškania
vo výške 8,75% ročne z dlžnej sumy 77 EUR od 1.5.2013 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške
8,50% ročne z dlžnej sumy 77 EUR od 1.6.2013 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 8,50% ročne
z dlžnej sumy 77 EUR od 1.7.2013 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 8,50% ročne z dlžnej sumy
77 EUR od 1.8.2013 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 8,50% ročne z dlžnej sumy 77 EUR od

1.9.2013 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 8,50% ročne z dlžnej sumy 77 EUR od 1.10.2013 do
zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 8,50% ročne z dlžnej sumy 77 EUR od 1.11.2013 do zaplatenia,
úrok z omeškania vo výške 8,25% ročne z dlžnej sumy 77 EUR od 1.12.2013 do zaplatenia, úrok z
omeškania vo výške 8,25% ročne z dlžnej sumy 77 EUR od 1.1.2014 do zaplatenia, úrok z omeškaniavo výške 8,25% ročne z dlžnej sumy 77 EUR od 1.2.2014 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške
8,25% ročne z dlžnej sumy 77 EUR od 1.3.2014 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 8,25% ročne
z dlžnej sumy 77 EUR od 1.4.2014 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 8,25% ročne z dlžnej

sumy 77 EUR od 1.5.2014 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 8,25% ročne z dlžnej sumy 77
EUR od 1.6.2014 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 8,15% ročne z dlžnej sumy 77 EUR od
1.7.2014 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 8,15% ročne z dlžnej sumy 77 EUR od 1.8.2014 do
zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 8,15% ročne z dlžnej sumy 77 EUR od 1.9.2014 do zaplatenia,
úrok z omeškania vo výške 8,05% ročne z dlžnej sumy 77 EUR od 1.10.2014 do zaplatenia, úrok z

omeškania vo výške 8,05% ročne z dlžnej sumy 77 EUR od 1.11.2014 do zaplatenia, úrok z omeškania
vo výške 8,05% ročne z dlžnej sumy 77 EUR od 1.12.2014 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške
8,05% ročne z dlžnej sumy 77 EUR od 1.1.2015 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 8,05% ročne
z dlžnej sumy 77 EUR od 1.2.2015 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 8,05% ročne z dlžnej sumy
77 EUR od 1.3.2015 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 8,05% ročne z dlžnej sumy 77 EUR od
1.4.2015 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 8,05% ročne z dlžnej sumy 77 EUR od 1.5.2015 do

zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 8,05% ročne z dlžnej sumy 77 EUR od 1.6.2015 do zaplatenia,
úrok z omeškania vo výške 8,05% ročne z dlžnej sumy 77 EUR od 1.7.2015 do zaplatenia, úrok z
omeškania vo výške 8,05% ročne z dlžnej sumy 77 EUR od 1.8.2015 do zaplatenia, úrok z omeškania
vo výške 8,05% ročne z dlžnej sumy 77 EUR od 1.9.2015 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške
8,05% ročne z dlžnej sumy 77 EUR od 1.10.2015 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 8,05% ročne

z dlžnej sumy 77 EUR od 1.11.2015 do zaplatenia, a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Žalovaná
je povinná zaplatiť Žalobcovi trovy konania vo výške 100% do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

22.Tunajšísúdovecinariadilpojednávanienadeň15.05.2025a05.06.2025,ktorévykonalvprítomnosti
právneho zástupcu žalobcu a právneho zástupcu žalovanej.

23. Právny zástupca žalobcu na konaných pojednávaniach zotrval na už uvádzaných tvrdeniach
v konaní. Zároveň uviedol, že žalobca v súčasnosti nie je vlastníkom sporného bytu, ale v čase
rozhodnom pre predmet konania vlastníkom bol. Vo vzťahu k existencii nájomného vzťahu medzi
žalobcom a žalovanou uviedol, že v minulosti odvodzovali existenciu nájomnej zmluvy z evidenčného

listu, avšak v súčasnosti majú za to, že sa nejedná o spôsobilú listinu ako podklad pre vznik nájomného
vzťahu a na strane žalovanej dochádza užívaním bytu k bezdôvodnému obohateniu.

24. Právny zástupca žalovanej na konaných pojednávaniach uviedol, že má za to, že v konaní je
sporné vlastníctvo bytu žalobcu a je na žalobcovi, aby preukázal, z akých dôvodov žalovaná užíva byt,

ktorý je vo vlastníctve žalobcu. Zároveň uviedol, že žalovaná sa v konaní neobohacuje. Je tomu tak
preto, že žalovanej bol pridelený byt na základe rozhodnutia štátneho podniku Pamiatkostav so sídlom
Komsomolcov 4, Žilina. Byty boli pridelené v rokoch 1989 až 1992 do osobného užívania fyzických
osôb. Následne bolo vlastníctvo k bytovým domom prevádzané na spoločnosť STAR - stavebné
a rekonštrukčné práce, a.s.. Táto spoločnosť zanikla a vlastnícke právo sa stalo sporným. V uvedenej

veci prebieha dovolacie konanie, keďže bolo konanie na OS Žilina vo veci určenia vlastníckeho práva
iniciované zo strany žalovanej a ostatných vlastníkov bytového domu. Účastníci bytového domu,
resp. užívatelia nemohli ani platiť nájom z toho dôvodu, že žalobca ich odpojil od el. energie, teda
neplnil si svoje zákonné povinnosti v zmysle tých intencií, že nezabezpečoval energie. Žalovaní si
teda museli zabezpečiť na vlastné náklady prístup k energiám, aby tie byty boli užívateľné. Ak by

žalovaní nezabezpečovali tieto energie, byty by sa stali neužívateľnými a z toho dôvodu by bol problém
vôbec uchovávať možnú hodnotu bytov. Poukázal na skutočnosť, že byty, ktoré boli prevádzané, boli
prevádzané na základe zmlúv, kde jeden z konateľov spoločnosti vyhlásil, a to aj písomne konajúcemu
súdu Žilina v inej sp. zn., že jeho podpis bol sfalšovaný. Z uvedeného dôvodu navrhovali prerušiť toto
konanie do rozhodnutia NS, a teda dovolacieho súdu. Zároveň namietol skutočnosť, že žalobca nie je

jediným vlastníkom bytu a teda sa sám nemôže domáhať žalobou uplatneného nároku. Ďalej produkoval
skutkové tvrdenia v tom zmysle, že medzi žalobcom a žalovanou došlo k vzniku nájomného vzťahu na
základe nájomnej zmluvy zo dňa 27.12.2006.

25. V prvom rade, pred vyhodnotením žalobou uplatneného nároku, sa súd prioritne zaoberal návrhom

na prerušenie konania.

26. V zmysle § 162 ods. 3 CSP, o zamietnutí návrhu na prerušenie konania súd rozhodne spolu s
rozhodnutím vo veci samej.27. V zmysle § 164 CSP, ak súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak prebieha
súdne alebo správne konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu,

alebo ak súd dal na také konanie podnet.

28. Podľa čl. 17 CSP, súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá,
predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania
strán sporu a iných osôb.

29. Prerušenie občianskeho súdneho konania je svojou povahou výnimočným rozhodnutím súdu,
o ktorom súd rozhodne za splnenia zákonom predpokladaných podmienok aj bez návrhu strany sporu.
Rozhodovanie o prerušení konania pre dôvody podľa § 164 CSP je vedené v podstatnej miere v súlade
zo zásadou hospodárnosti konania. Súd k takémuto procesnému rozhodnutiu pristúpi zásadne vtedy, ak
prebieha iné konanie (nielen súdne), v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie

vo veci samej. K fakultatívnemu rozhodnutiu o prerušení konania podľa § 164 CSP je potrebné
uviesť, že pôjde o otázky, ktoré by súd mohol sám vyriešiť ako prejudiciálne (§ 194 CSP). Z dikcie
citovaného ustanovenia Civilného sporového poriadku vyplýva, že je na posúdení súdu, či spornú otázku
prejudiciálne posúdi sám alebo počká na vyriešenie tejto otázky v súdnom alebo správnom konaní, ak
takéto konanie už prebieha, prípadne môže sám dať na takéto konanie podnet a z tohto dôvodu konanie

preruší. Posudzujúc návrh na prerušenie konania podľa § 164 CSP musí súd zvážiť, či prerušenie
konania prispeje (alebo je dokonca predpokladom) k spravodlivému rozhodnutiu vo veci (t.j. k naplneniu
dikcie čl. 46 ods. 1 Ústavy SR) a či tento dôvod prerušenia konania tak preváži nad záujmom na postupe
bez zbytočných prieťahov, ktorý je rozhodnutím o prerušení konania dotknutý. Hlavnými kritériami pre
posúdenie vhodnosti prerušenia konania podľa § 164 CSP sú vhodnosť, dĺžka konania, právo sporových

stránnarýchluaúčinnúochranuajvintenciáchčl.17CSP,zamedzenieprípadnýchodlišnýchrozhodnutí
aj súdov o tej istej otázke na podklade zhodných skutkových okolností a hospodárnosť konania.

30. Žalovaná prostredníctvom svojho právneho zástupcu v konaní navrhla prerušenie konania do
rozhodnutia Najvyššieho súdu. K tomu súd uvádza, že žalovaná ani nepreukázala vedenie konania

na Najvyššom súde na základe podaného dovolania, netvrdila spisovú značku. V spojení s námietkou
žalovanej k vlastníctvu sporného bytu, s ohľadom na už v minulosti prerušené prebiehajúce konanie
v tejto veci súd ustálil, že by podľa žalovanej mal súd konanie prerušiť do rozhodnutia Najvyššieho
súdu na základe podaného dovolania pravdepodobne proti rozhodnutiu Krajského súdu v Žiline,
sp. zn. 10Co/360/2009 zo dňa 10.07.2012, ktorým bol potvrdený rozsudok Okresného súdu Žilina,

sp. zn. 6C/47/2005 zo dňa 11.09.2009. Vo vzťahu k návrhu na prerušenie konania súd uvádza,
že vo veci vedenej pod sp. zn. 6C/47/2005 je vydaný právoplatný rozsudok, ktorý nebol doposiaľ
v príslušnom konaní zrušený. Dovolacie konanie na základe podaného dovolania je mimoriadnym
opravným prostriedkom, pričom nastupuje po tom, čo je vo veci vydané právoplatné rozhodnutie súdu.
S poukazom na tieto skutočnosti, keď vo veci je vydané právoplatné rozhodnutie, súd ustálil, že

neexistuje konanie, ktoré by bolo dôvodom pre prerušenie konania, v ktorom by sa viedla otázka, na
ktorej vyriešenie by súd musel počkať. Zároveň je s ohľadom na tú skutočnosť, že konanie začalo v roku
2009 potrebné poukázať na nález Ústavného súdu SR, č.k. IV. ÚS 246/2021 zo dňa 07.09.2021, podľa
ktorého aj pre prípad, že by existoval dôvod pre prerušenie konania, tzn. neexistovalo by právoplatné
rozhodnutie, je nutné zvažovať náhradné prijatie iného vhodného opatrenia. V predmetnom prípade

v konaní vedenom pod sp. zn. 6C/47/2005 bolo vydané právoplatné rozhodnutie vo veci, preto súd
neeviduje neprávoplatné konanie, ktoré môže mať význam pre rozhodnutie súdu v prejednávanej veci.

31. S poukazom na uvedené súd výrokom I. tohto rozsudku návrh na prerušenie konania zamietol.

32. Súd vo veci vykonal dokazovanie a zistil uvedený skutkový stav.

33. Medzi stranami sporu bolo nesporné, že žalobca bol v období od 1.11.2006 do 01.12.2015 podielový
spoluvlastník okrem iného aj bytu č. XX nachádzajúceho sa v dome súpisné číslo XXXX, zapísaného na
LV č. XXXX pre katastrálne územie E. a to v spoluvlastníckom podiele 1-ica k celku. Uvedená skutočnosť

je rovnako potvrdená a vyplýva z pripojeného spisu Okresného úradu Žilina, katastrálneho odboru.

34. Z výpisu z listu vlastníctva č. XXXX vedeného Okresným úradom Žilina pre obec Žilina, katastrálne
územie E., ako aj z odpovede Okresného úradu Žilina, katastrálny odbor vyplýva, že byt č. 19nachádzajúcivdomesúpisnéčíslo3288nadobudolžalobcanazákladeKúpnejzmluvypodč.V1014/98,
ktorá bola do katastra nehnuteľností zapísaná pod č. zmeny 757/97, vklad bol povolený dňa 04.03.1997.

35. Z rozsudku Okresného súdu Žilina, sp. zn. 6C/47/2005 súd zistil, že súd konanie na základe podanej
žaloby o určenie, že kúpna zmluva uzavretá medzi predávajúcim obchodnou spoločnosťou STAR –
stavebné a rekonštrukčné práce a kupujúcimi (okrem iného žalobca v tomto konaní), predmetom ktorej
bol prevod vlastníckeho práva k domu súp. č. XXXX, ktorej vklad bol povolený dňa 04.03.1997, je
neplatná, zamietol. V konaní teda neboli ustálené dôvody pre určenie neplatnosti zmluvy, na základe

ktorej došlo k prevodu vlastnícke práva v prospech žalobcu.

36. Z evidenčného listu pre výpočet úhrady za byt s dobou platnosti od 01.01.2006 (č.l. 6 spisu)
vystaveného pre označeného nájomníka: B. C. (žalovaná v tomto konaní) súd zistil, že bola dojednaná
mesačná úhrada nájomného vo výške 2 320 Sk a ostatné mesačné úhrady za byt. Predmetný evidentný
list bol podpísaný na jednej strane spoločnosťou STAR ŽILINA s.r.o., alt. subjektom označeným

v hlavičke evidenčného listu – STAR – stavebné a rekonštrukčné práce Žilina a na druhej strane
nájomníkom.

37. Podľa splnomocnenia zo dňa 20.06.2001 podpísaného žalobcom 1/ a pôvodným žalobcom 2/ (na
č. l. 281 spisu) A. G. E. a A. B. C. ako väčšinoví spoluvlastníci bytového domu súpisné číslo XXXX

J. D. H. F. X E. splnomocňujú „správcu bytového domu“ spoločnosť STAR ŽILINA s.r.o., Kragujevská
4, 010 75 Žilina, IČO 36392332 na všetky právne úkony týkajúce sa uzatvárania nájomných zmlúv s
nájomníkmi bytového domu i zmlúv o správe s vlastníkmi bytov predmetného domu, výpovede nájmu
v zmysle Občianskeho zákonníka, vymáhania pohľadávok spojených s užívaním bytov, zastupovania
voči dodávateľom energií a iným, zastupovania voči súdom, polícii, exekútorom, daňovým úradom a

iným štátnym orgánom.

38. Podľa potvrdenia STAR ŽILINA s.r.o. datované dňa 02.11.2007 (č.l. 33 spisu) A. K. G. ako jediný
konateľ a štatutárny orgán /do 17. 02. 2006/ spoločnosti STAR Žilina s.r.o., Kragujevská 4, Žilina
potvrdzuje, že o splnomocnení zo dňa 20. 06. 2001 (kde A. E. a A. C. ako väčšinoví spoluvlastníci

bytového domu súpisné číslo XXXX na D. H. 3, Žilina splnomocnili spol. STAR ŽILINA s.r.o. ako „správcu
bytového domu“ na všetky právne úkony týkajúce sa uzatvárania nájomných zmlúv s nájomníkmi
bytového domu i zmlúv o správe s vlastníkmi predmetného bytového domu, výpovede nájmu z bytu,
vymáhania pohľadávok spojených s užívaním bytov, zastupovania voči dodávateľom energií a iným,
zastupovania voči súdom, polícii exekútorom, daňovým úradom a iným štátnym orgánom) nemá žiadnu

vedomosť a také splnomocnenie ani nemohol prijať. Zároveň potvrdil, že neuzatvoril ani žiadnu zmluvu
o správe bytového domu na D. H. XXXX/X v Žiline.

39. Z kolaudačného rozhodnutia zo dňa 31.07.1989 (č.l. 39 spisu) vyplýva, že je povolené užívanie
stavby: Slobodáreň 112 L, blok B, Rybníky Žilina.

40. Z listiny „Pridelenie bytu“ zo dňa 01.09.1993 (č.l. 266 spisu) súd zistil, že STAR – stavebné a
rekonštrukčné práce, a.s. ŽILINA rozhodla o pridelení bytu č. 19 na ulici D. XXXX, E. do vlastníctva na
základe uzatvorenej kúpnej zmluvy žalovanej.

41. Z návratky na č.l. 282 spisu vyplýva, že žalovaná má záujem kúpiť byt č. 19, na IV. poschodí.
Uvedenú návratku bolo potrebné vrátiť na adresu spoločnosti STAR – Stavebné a rekonštr. práce, a.s.
do 31.08.1995.

42.Zlistinyoznačenejako„Zmluvaonájmebytu“zodňa27.12.2006(č.l.270spisu)súdzistil,žežalobca

označený ako prenajímateľ zaslal žalovanej ako nájomníčke návrh zmluvy o nájme bytu s nájomným
vo výške 3 200 Sk (106 eur).

43. Z listu zo dňa 25.01.2007 (č.l. 271 spisu) súd zistil, že žalobca zaslal uvedený návrh nájomnej zmluvy
žalovanej za účelom podpisu.

44. Z listu „Zmluva o nájme bytu – pripomienky“ zo dňa 10.02.2007 (č.l. 269 rub spisu) vyplýva, že
žalovanej bol doručený návrh nájomnej zmluvy, v predloženom znení s ním však nesúhlasila a k návrhu
zaslala žalobcovi pripomienky.45. Z listu zo dňa 13.07.2007 (č.l. 280 spisu) vyplýva, že žalobca avizoval vyhotovenie nájomných zmlúv
s nájomcami bytov v súlade s novelou zákona o bytoch platnou od 01.07.2007. Zároveň uviedol, že víta

skutočnosť, že niektorí od mesiaca jún 2007 začali platiť nájomné vlastníkom bytov.

46. Súd uvádza, že v konaní bolo zároveň nesporné, ktorá skutočnosť vyplýva aj z rozsudku tunajšieho
súdu, sp. zn. 6C/47/2005, že právnym nástupcom po PAMIATKOSTAV, š. p., Žilina bola obchodná
spoločnosť STAR – stavebné a rekonštrukčné práce, a.s..

47. Následne na zistený skutkový stav aplikoval nižšie zmienené právne ustanovenia.

48. V zmysle § 41 ods. 1 zákona č. 162/1995 Zb., o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných
práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon), ďalej aj ako „katastrálny zákon“, práva k nehnuteľnostiam
sa vpisujú do listu vlastníctva a do súboru popisných informácií katastra; tým sa stávajú hodnovernými,

prípadne aj záväznými údajmi katastra.

49. V zmysle § 39 ods. 2 katastrálneho zákona, Okresný úrad vyznačí v katastri poznámku aj o tom, že
hodnovernosť údajov katastra o práve k nehnuteľnosti bola spochybnená.

50. Podľa § 123 Občianskeho zákonníka, vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho
vlastníctva držať, užívať, používať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

51. Podľa § 451 zákona č. 40/1964 Zb., Občiansky zákonník (ďalej aj ako „občiansky zákonník“), kto sa
na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

52. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech
získanýplnenímbezprávnehodôvodu,plnenímzneplatnéhoprávnehoúkonualeboplnenímzprávneho
dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

53. Podľa § 454 Občianskeho zákonníka, bezdôvodne sa obohatil aj ten, za koho sa plnilo, čo podľa
práva mal plniť sám.

54. Podľa § 456 Občianskeho zákonníka, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na
úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

55. Podľa § 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka, musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným
obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa
poskytnúť peňažná náhrada.

56.Podľa§513Občianskehozákonníka,akjedlžníkzaviazanýnarovnaképlnenieniekoľkýmveriteľom,
ktorí sú podľa zákona, podľa rozhodnutia súdu alebo podľa zmluvy voči nemu oprávnení spoločne a
nerozdielne, môže ktokoľvek z veriteľov žiadať celé plnenie a dlžník je povinný splniť v celom rozsahu
tomu, kto o plnenie požiada prvý.

57. Podľa § 155 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení účinnom do
31.12.1991, (1) Právo užívať byt vznikne dohodou o odovzdaní a prevzatí bytu dojednanou medzi
organizáciou a občanom. (2) O dohode o odovzdaní a prevzatí bytu sa spíše zápisnica, ktorú podpíše
ten, kto konal za organizáciu, a občan, ktorý s organizáciou dohodu uzavrel. V zápisnici musia byť najmä
uvedené rozhodnutie o pridelení bytu, predmet a rozsah práva užívať byt včítane jeho príslušenstva,

určená výška úhrady za užívanie a za služby, prípadne uvedený spôsob určenia úhrady, a popísaný stav
bytu. Organizácia je povinná vydať občanovi odpis zápisnice.

58.Podľa§871ods.1zákonač.40/1964Zb.Občianskyzákonníkvzneníúčinnomod01.01.1992,právo
osobnéhoužívaniabytuaprávoužívaniainýchobytnýchmiestnostíamiestnostíneslúžiacichnabývanie

vzniknuté podľa doterajších predpisov, ktoré trvá ku dňu nadobudnutia účinnosti tohto zákona, sa mení
dňom účinnosti tohto zákona na nájom. Spoločné užívanie bytu a spoločné užívanie bytu manželmi sa
mení na spoločný nájom.59. Podľa § 663 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej aj ako „Občiansky zákonník,
príp. OZ“), nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za odplatu nájomcovi vec, aby ju dočasne (v
dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral aj úžitky.

60. Podľa § 685 ods. 1 OZ, nájom bytu vzniká nájomnou zmluvou, ktorou prenajímateľ prenecháva
nájomcovi za nájomné byt do užívania, a to buď na dobu určitú, alebo bez určenia doby užívania;
nájomná zmluva spravidla obsahuje aj opis príslušenstva a opis stavu bytu. Nájom bytu je chránený; ak
nedôjde k dohode, možno ho vypovedať len z dôvodov ustanovených v zákone.

61. Podľa § 686 ods. 1 ods. 2 OZ, (1) Nájomná zmluva musí obsahovať označenie predmetu a rozsahu
užívania,výškunájomnéhoavýškuúhradyzaplneniaspojenésužívanímbytualebospôsobichvýpočtu.
Mala by tiež obsahovať aj opis príslušenstva a opis stavu bytu. Ak sa nájomná zmluva neuzavrela
písomne, vyhotoví sa o jej obsahu zápisnica. (2) Ak doba nájmu nie je dohodnutá, predpokladá sa, že
zmluva o nájme sa uzavrela na dobu neurčitú.

62. Podľa § 697 OZ, ak nájomca nezaplatí nájomné alebo úhradu za plnenia poskytované s užívaním
bytu do piatich dní po jej splatnosti, je povinný zaplatiť prenajímateľovi poplatok z omeškania.

63. Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v

omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo
od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať
aj len jednotlivých plnení.

64. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má

veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

65. Podľa nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia občianskeho

zákonníka, výška úrokov z omeškania ku dňu 29.01.2010 predstavovala sumu 9 %, ku dňu 13.02.2013
predstavovala sumu 5,75 % a ku dňu 01.04.2025 predstavovala sumu 7,40 %.

66. Súd sa prednostne zaoberal vecnou legitimáciu strán sporu, ktorou sa rozumie hmotnoprávny vzťah
strany sporu k prejednávanej veci, pričom aktívnu legitimáciu má žalobca a pasívnu má žalovaný.

Vecnou legitimáciou sa rozumie stav podľa hmotného práva, podľa ktorého strana sporu je subjektom
práv alebo povinností, ktoré sú predmetom sporu. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej,
t. j. existencie tvrdeného práva na strane žalobcu, alebo pasívnej, t. j. existencie tvrdenej povinnosti
na strane žalovaného, je imanentnou súčasťou súdneho konania (viď rozsudok Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky, sp. zn. 2Cdo/205/2009). Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v

prípade, ak ju žiadna zo strán sporu nenamieta. Zistenie nedostatku vecnej legitimácie má za následok
zamietnutie žaloby. Vecnou legitimáciou je stav vyplývajúci z hmotného práva, kedy jeden účastník
občianskehosúdnehokonania(navrhovateľ)jesubjektomhmotnoprávnehooprávnenia,oktorévkonaní
ide (je aktívne vecne legitimovaný) a účastník na opačnej procesnej strane (odporca) je subjektom
hmotnoprávnej povinnosti (je pasívne vecne legitimovaný) (z uznesenia Ústavného súdu Slovenskej

republiky, č. k. III. ÚS 517/2011-9 zo dňa 22.11.2011). Aj po prijatí nového procesného predpisu sú vyššie
citované závery plne aplikovateľné.

67. V predmetnom prípade žalovaná namietala vlastníctvo sporného bytu zo strany žalobcu. Zároveň
namietala jeho aktívnu vecnú legitimáciu s ohľadom na tú skutočnosť, že nie je jediným vlastníkom

sporného bytu, preto podľa žalovanej si nemôže sám uplatňovať právo na vydanie bezdôvodného
obohatenia k spornému bytu v plnej výške. Zároveň namietla, že žalobca nie je aktívne legitimovaný,
pretože v súčasnosti nie je vlastníkom spornej nehnuteľnosti vôbec.

68. Vo vzťahu k aktívnej vecnej legitimácii žalobcu súd uvádza, že žalovaná síce spochybňovala aktívnu

vecnú legitimáciu žalobcu, avšak nijakým spôsobom v konaní nepreukazovala (ani konkrétne netvrdila),
žebyvlastníkom,resp.spoluvlastníkomspornejnehnuteľnostibolinýsubjekt,akoježalobca.Ktomusúd
uvádza, že z výpisu z LV č. XXXX, v spojení s pripojeným spisom Okresného súdu Žilina, katastrálneho
odboru vyplýva, že žalobca bol v žalovanom období od 01.11.2006 do 01.12.2015 spoluvlastníkombytu č. XX, vo vchode č. 1, 4. poschodie v bytovom dome súp. č. XXXX a to v spoluvlastníkom
podiele 1-ica k celku. K tomu súd uvádza, že z predmetného výpisu z LV nevyplýva, že by bola
spochybnená hodnovernosť zapísaných údajov a to pokiaľ sa týka vlastníckeho práva žalobcu. Okrem

toho súd uvádza, že spochybnenie vlastníckeho práva žalobcu z dôvodu určenia neplatnosti právneho
úkonu, na základe ktorého sa žalobca stal spoluvlastníkom spornej nehnuteľnosti, bolo predmetom
konania vedeného pred tunajším súdom pod sp. zn. 6C/47/2005, v ktorom konaní súd žalobu zamietol.
Predmetné rozhodnutie bolo potvrdené odvolacím súdom pod sp. zn. 10Co/360/2009. Rozhodnutie
tunajšieho súdu nadobudlo právoplatnosť dňa 20.07.2012. Žalovaná v konaní neprodukovala žiadne

skutkové tvrdenia, v zmysle ktorých by súd mohol ustáliť, že žalobca nebol v rozhodnom čase
spoluvlastníkom sporného bytu a ani v tomto smere nenavrhla žiadne dokazovanie. Žalobca svoju
aktívnu vecnú legitimáciu v konaní preukázal, keď vyplýva z výpisu z LV č. XXXX pre kat. územie E.
a súd nemal túto vecnú legitimáciu účinne spochybnenú.

69. Pokiaľ žalovaná v konaní tvrdila, že nie je daná aktívna vecná legitimácia žalobcu s poukazom na tú

skutočnosť, že žalobca nie je jediným vlastníkom bytu, k tomu súd uvádza, že spoluvlastníci spoločnej
nehnuteľnosti sú v konaní aktívne legitimovaní na podaní žaloby o vydaní bezdôvodného obohatenia
a na ich strane tak vzniká aktívna solidarita. Aktívna solidarita znamená, že v sporoch s inými osobami
ohľadne spoločnej veci má každý zo spoluvlastníkov ako veriteľov samostatné právo na uplatnenie
pohľadávky a môže ho uplatniť žalobou, no len do doby, než bolo vykonané tzv. právo prevencie (§ 513

ods. 1 OZ), teda než dôjde dlžníkovi prejav vôle veriteľa, aby bolo plnené iba jednému z veriteľov. Veriteľ,
ktorý vykonal právo prevencie, sa stáva jediným veriteľom voči dlžníkovi a ostatní veritelia strácajú
právo pohľadávku uplatniť, aj keď nebola splnená (NS ČR 28 Cdo 594/2006). V predmetnom prípade sa
žalobca a pôvodný žalobca 2/ domáhali svojho nároku v znení zmeny žaloby zo dňa 3.12.2009 spoločne
a nerozdielne, tzn. každý v celosti, nikto z nich neurobil osobitné právo prevencie voči žalovanej.

Právny nástupca žalobcu 2/ dobrovoľne upustil od uplatňovania si nároku, čím však nezaniká jeho právo
následne si svoj nárok vo vzťahu k svojmu spoluvlastníckemu podielu uplatniť od druhého žalobcu (pre
prípadjehoúspechuvovecivovzťahukcelejuplatňovanejpohľadávke).Potompreprípad,žesivkonaní
uplatňuje celé právo len jeden z pôvodných žalobcov, vzniká mu právo na zaplatenie celého plnenia voči
dlžníkovi, v predmetnom prípade voči žalovanej. Vzhľadom na uvedené skutočnosti je súd toho názoru,

že žalobca má právo na zaplatenie plnenia vo vzťahu k bezdôvodnému obohateniu vzniknutému titulom
užívania bytu ako celku, nielen vo vzťahu k svojmu spoluvlastníckemu podielu.

70. Vo vzťahu k námietke žalovanej k aktívnej vecnej legitimácii s ohľadom na skutočnosť, že žalobca
v čase rozhodovania súdu nie je vlastníkom sporného bytu súd uvádza, že pre prípad rozhodovania

súd aplikuje hmotnoprávne predpisy ku dňu rozhodnému vo vzťahu k požadovanému nároku. Žalobca
v konaní preukázal, že bol spoluvlastníkom bytu, ktorý v období od 01.11.2006 do 01.12.2015 nesporne
užívala žalovaná, preto súd ustálil, že je daná jeho aktívna vecná legitimácia na uplatňovanie nároku
a to aj za okolností, že v súčasnosti nie je spoluvlastníkom sporného bytu. Podstatné pre uplatnenie
žalobného nároku je, že jeho tvrdený hmotnoprávny nárok sa viaže k obdobiu, kedy bol vlastníkom bytu

a kedy tento byt žalovaná bez právneho dôvodu užívala.

71. Súd teda vzhľadom na vyššie uvedené uzatvára, že žalobca je vo veci aktívne vecne legitimovaný
pre uplatnenie nároku za obdobie od 1.11.2006 do 01.12.2015.

72. V predmetnom prípade bola podaná žaloba, v ktorej žalobca oprávnenosť svojho nároku odvodzoval
od užívania nehnuteľností v jeho vlastníctve žalovanou a to najskôr na základe tvrdenej uzatvorenej
zmluvy vychádzajúcej z evidenčného listu a neskôr, na základe tvrdenej neexistencie právneho titulu.

73. Medzi stranami sporu bolo nespornou skutočnosťou, že žalovaná byt č. 19 na D. 3 v Žiline užívala

počas obdobia, za ktoré si žalobca svoj nárok uplatňoval (t.j. za obdobie od 01.11.2006 do 01.12.2015).
Východiskovo žalobca tvrdil, že na základe evidenčného listu (č.l.6 spisu) vznikol medzi žalobcom 1/,
pôvodným žalobcom 2/ a žalovanou nájomný vzťah.

74. Vo vzťahu k tvrdenému vzniku nájomného vzťahu na základe evidenčného listu zo dňa 01.01.2006,

ako základom uzatvoreného nájomného vzťahu súd uvádza, že uvedený evidenčný list k bytu č. 19 mala
podpísať osoba oprávnená konať za spoločnosť STAR ŽILINA s.r.o., ktorá mala byť oprávnená konať
v mene vlastníkov sporného bytu. K tomu súd uvádza, že v konaní bolo sporné a nebolo preukázané,
že obchodná spoločnosť STAR ŽILINA s.r.o. bola správcom bytového domu na Kragujevskej 3 vŽiline a ani to, že z toho dôvodu bola oprávnená uzatvárať nájomné zmluvy za žalobcov 1/, 2/ tak,
ako pôvodne v konaní tvrdili žalobcovia. Podľa splnomocnenia datovaného dňa 20.06.2001 (č.l. 281
spisu), žalobca 1/ a pôvodný žalobca 2/ splnomocnili túto spoločnosť, ktorú označili ako „správcu

bytového domu“ na úkony týkajúce sa uzatvárania nájomných zmlúv s nájomníkmi bytového domu i
zmlúv o správe s vlastníkmi bytov predmetného domu atď., avšak podľa potvrdenia tejto spoločnosti
(STAR ŽILINA s.r.o.) podpísaného zo strany konateľa spoločnosti A. K. G. (na č. l. 33 spisu) konateľ
spoločnosti o takom splnomocnení nemal vedomosť a také splnomocnenie teda ani nemohol prijať.
V potvrdení sa ďalej uvádza, že neuzatvoril žiadnu zmluvu o správe bytového domu na D. H. XXXX/

X v Žiline. Samotná spoločnosť (STAR ŽILINA s.r.o.) teda vyvrátila tvrdenie žalobcov o tom, že by
vykonávala správu bytového domu na základe uzatvorenej zmluvy o výkone správy ako aj to, že by
prijala splnomocnenie na uzatváranie nájomných zmlúv v mene žalobcu 1/ a pôvodného žalobcu 2/.
Keďže nebol preukázaný právny vzťah spoločnosti STAR ŽILINA s.r.o. k žalobcovi 1/ a pôvodnému
žalobcovi 2/, nie je preukázané oprávnenie na podpis Evidenčného listu k bytu č. XX v mene žalobcu 1/
a pôvodného žalobcu 2/ spoločnosťou STAR ŽILINA s.r.o.. Evidenčný list obsahuje aj označenie iného

subjektu – STAR – stavebné a rekonštrukčné práce (názov spoločnosti sa nachádza nad hrubou čiarou),
pričom nie je potom ani zrejmé, ktorá spoločnosť mala uzatvoriť nájomnú zmluvu vo forme evidenčného
listu za vlastníkov bytu č. 19. Z predmetného listu ďalej nie je zrejmý dátum jeho podpisu. Obsah tejto
listiny nie je jednoznačný, keďže sa možno len domnievať, ktorý subjekt ho vystavoval, a taktiež sa
možno len domnievať, kedy bol evidenčný list vystavený. Takúto listinu nie je možné považovať za

prejav vôle uzatvoriť nájomnú zmluvu. Zároveň v konaní nebolo preukázané oprávnenie na podpis tejto
listiny v mene vlastníkov bytu č. 19, keď táto skutočnosť bola v konaní výslovne žalovanou rozporovaná.
Žalovaná v konaní tvrdila, že strany sa nikdy nedohodli na nájomnom tak, ako to vyplýva z predloženého
evidenčného listu. Evidenčný list preto nemožno považovať za doklad preukazujúci uzatvorenie
nájomnej zmluvy, keďže nebolo preukázané, že bol za prenajímateľov podpísaný oprávnenou osobou

(bol podpísanou osobou oprávnenou konať pravdepodobne za spoločnosť STAR ŽILINA s.r.o., alt.
spoločnosť STAR – stavebné a rekonštrukčné práce, Žilina, pričom právny vzťah vlastníkov bytu a tejto
spoločnostinebolpreukázaný).Súdtedauzatvára,žeevidenčnýlistakolistinanepodpísanáoprávnenou
osobou nie je listinou schopnou preukázať existenciu nájomného vzťahu medzi žalobcom a žalovanou
v rozhodnom období o to viac, pokiaľ žalovaná sama rozporovala uzatvorenie takéhoto evidenčného

listu aj z jej strany.

75. Žalovaná v konaní prostredníctvom svojho právneho zástupcu a to konkrétne na pojednávaní dňa
05.06.2025 tvrdila, že medzi žalobcom a žalovanou došlo k uzatvoreniu nájomného vzťahu na základe
Zmluvy o nájme bytu zo dňa 27.01.2006 (č.l. 270 spisu). K tomu súd uvádza, že žalobca prostredníctvom

svojho právneho zástupcu v konaní poprel existenciu nájomného vzťahu na základe Zmluvy o nájme
bytu zo dňa 27.01.2006. K tomu súd uvádza, že žalovaná v konaní predložila uvedenú Zmluvu o nájme
bytu podpísanú za prenajímateľa žalobcom a nepodpísanú v časti pre žalovanú ako nájomcu. Zároveň
v konaní predložila listinu s názvom „Zmluva o nájme bytu – pripomienky“, z ktorej je zrejmé, že žalovaná
nesúhlasila s predloženým návrhom Zmluvy o nájme bytu a tento návrh v predloženej podobe neprijala.

Uvedený list zo dňa 10.02.2007 priamo nadväzuje na list žalobcu zo dňa 25.01.2007 a predloženou
Zmluvou o nájme bytu zo dňa 27.12.2006. Tvrdenia žalovanej o uzatvorení nájomného vzťahu na
základe Zmluvy o nájme bytu zo dňa 27.12.2006 sú tak v priamom rozpore so žalovanou predloženými
listinnými dôkazmi, z ktorých vyplýva, že k uzatvoreniu nájomnej zmluvy na základe návrhu žalobcu
nedošlo, pretože žalovaná návrh v predloženej podobe neprijala.

76. Z uvedených skutočností potom vo vzájomných súvislostiach vyplynulo, že v konaní nebola
preukázaná existencia nájomného vzťahu medzi žalobcom 1/, pôvodným žalobcom 2/ a žalovanou.
Hoci právna úprava nájmu nevyžaduje písomnú formu nájomnej zmluvy ako podmienku jej platnosti,
v konaní nebolo preukázané, že medzi žalobcom 1/ a pôvodným žalobcom 2/ na strane prenajímateľov

a žalovanou na strane nájomcu došlo k uzatvoreniu nájomnej zmluvy ani v ústnej forme. Žalovaná
už v podanom odpore tvrdila, že sa so žalobcom a pôvodným žalobcom 2/ nikdy nedohodla a to ani
písomne ani ústne na výške nájomného, pretože byt v tvrdenom čase vzniku evidenčného listu ani nebol
bytom podľa kolaudačného rozhodnutia zo dňa 31.08.1989 (č.l. 39 spisu), o čom svedčí aj vyjadrenie
prokuratúry zo dňa 06.07.1998 (č.l. 31 spisu). V konaní nebol predložený žiaden dôkaz o tom, že

by žalovaná skutočne platila nájomné za byt a nie náklady za služby spojené s užívaním bytu, keď
z vyjadrenia na konanom pojednávaní vyplynulo, že žalovaná platila náklady za služby, ktoré z dôvodu
odpojenia od príslušných dodávok služieb aj v určitom čase prestala platiť.77. Okrem vyššie uvedeného žalovaná v konaní produkovala skutkové tvrdenia, podľa ktorých jej vzniklo
právo užívania na základe pridelenia bytu na základe rozhodnutia štátneho podniku Pamiatkostav. Byty
boli podľa žalovanej pridelené v rokoch 1989 až 1992 do osobného užívania fyzických osôb. Na podporu

svojichtvrdenípredložilasúdulistinusnázvomPrideleniebytuzodňa01.09.1993(č.l.266spisu).Ktomu
súd uvádza, že podľa § 871 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo užívania bytu, ktoré trvalo ku dňu
1.1.1992 sa zmenilo týmto dňom na nájom. Právo osobného užívania mohlo teda vzniknúť najneskôr
do 31.12.1991, keďže Občiansky zákonník v znení účinnom od 1.1.1992 už upravuje a používa inštitút
nájomnej zmluvy. Je teda zrejmé, že skutkové tvrdenia žalovanej o vzniknutom užívania bytu č. 19

sú v rozpore s predloženými dôkaznými prostriedkami. Okrem toho súdu uvádza, že základným a
vymedzujúcim znakom práva osobného užívania bola jeho odplatnosť (podľa pôvodného ustanovenia
§ 155 ods. 2 Občianskeho zákonníka o dohode o odovzdaní a prevzatí bytu sa spíše zápisnica, ktorá
obsahuje aj určenie výšky úhrady za užívanie, prípadne spôsob určenia úhrady). V súdenej veci však
nemožno prísť k záveru, že by žalovanej vzniklo právo osobného užívania bytu podľa ust. § 155 OZ v
znení účinnom do 1.1.1992. K tomu súd opätovne zdôrazňuje, že žalovaná na preukázanie existencie

práva v uvedenom období súdu predložila listinu s názvom Pridelenie bytu, ktorá je datovaná dňom
01.09.1993 s odkazom na „právoplatne uzatvorenú kúpnu zmluvu“, ktorá však súdu nebola predložená.
Z obsahu uvedenej listiny vyplýva, že bola vydaná iba pre potreby MÚ – bytový odbor za účelom
prihlásenia na trvalý pobyt. Ostatné náležitosti majú byť zahrnuté v Protokole o prevzatí bytu, v Zápise
o dohode o odovzdaní a prevzatí bytu, v Evidenčnom liste a v Zmluve o predaji bytu tak, ako to vyplýva

z listiny Pridelenie bytu. Žiadna z uvedených listín však súdu nebola predložená, preto súd mohol
vychádzať iba z predloženej listiny s názvom Pridelenie bytu vydanej dňa 01.09.1993, tzn. v čase, kedy
už zaniklo právo osobného užívania k 1.1.1992 a od ktorého momentu bolo možné uzatvoriť iba nájomnú
zmluvu. Z predmetnej listiny vydanej po rozhodnom dátume nevyplýva, že by sa strany – spoločnosť
STAR - stavebné a rekonštrukčné práce, a.s., ako právny nástupca spoločnosti PAMIATKOSTAV, štátny

podnik a žalovaná dohodli na odplatnosti za osobné užívanie bytu č. XX a to v čase do 31.12.1991.
Súd teda uzatvára, že v konaní nebolo preukázané, že by žalovanej vzniklo právo osobného užívania
tak, ako ho poznal Občiansky zákonník do 1.1.1992, keďže z listiny Pridelenie bytu, ktorá odkazuje na
Zápis o dohode o odovzdaní a prevzatí bytu, Protokol o prevzatí bytu a Zmluvu o predaji bytu vyplýva,
že pridelenie bytu bolo realizované po účinnosti novely Občianskeho zákonníka, ktorý zaviedol inštitút

nájmu. Zároveň je namieste poukázať na skutočnosť, že byt mal byť predmetom Zmluvy o predaji bytu,
čo však v konaní preukázané nebolo. Súd zdôrazňuje, že základným predpokladom práva osobného
užívaniaboloodovzdaniebytužalovanejnazákladedohodyovýškeúhradyzaužívaniebytu,čovkonaní
rovnako preukázané nebolo. Keďže pre vyššie uvedené dôvody nedošlo k vzniku práva užívať byt podľa
ustanovenia § 155 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka účinného do 1.1.1992, nebolo možné, aby

sa právo užívania bytu žalovaným (vzniknuté v predmetnom čase na základe iných skutočností ako v
dôsledku aplikácie § 155 ods. 1, 2 OZ účinných do 1. 1. 1992) zmenilo na nájom.

78. S prihliadnutím na vyššie zmienené skutočnosti súd dospel k záveru, že žalovaná v období od
01.11.2006 do 01.12.2015 predmetný byt č. 19 neužívala na základe nájomnej zmluvy, resp. nájomného

vzťahu medzi ním a pôvodnými žalobcami.

79. V čase, keď bol predmetný byt č. 19 v spoluvlastníctve žalobcu (teda aj za obdobie, za ktoré
si žalobca uplatňuje peňažnú pohľadávku) nemožno považovať za dôvod užívania bytu žalovaným
predloženú listinu Pridelenie bytu (č.l. 266 spisu), pretože na základe tejto listiny nemohol vstúpiť

žalobca 1/ a pôvodný žalobca 2/ do postavenia STAR - stavebné a rekonštrukčné práce, a.s. (právny
vzťah s pôvodným vlastníkom PAMIATKOSTAV, štátny podnik v konaní preukázaný rovnako nebol).
Pridelenie bytu do užívania nespĺňalo definíciu osobného užívania bytu, ktorého základným znakom
bola odplatnosť za užívanie bytu. Nemohli potom v prípade prevodu vlastníckeho práva bytu zo strany
STAR – stavebné a rekonštrukčné práce, a.s. na pôvodných žalobcov 1/, 2/ títo vstúpiť do postavenia

pôvodných subjektov ako prenajímatelia. V spore totiž nebolo žiadnym spôsobom preukázané, že by
sa žalovaná či už s predchodcami žalobcov alebo so žalobcami dohodli na odplatnom užívaní bytu (a
teda na práve osobného užívania bytu podľa ust. § 155 OZ v znení účinnom do 1. 1. 1992), resp. po
1. 1. 1992 na nájomnom vzťahu. Na základe týchto skutočností súd dospel k záveru, že nebolo možné
v zmysle príslušnej právnej úpravy vstúpiť do postavenia subjektu, ktorý poskytol do užívania byt bez

odplaty za jeho užívanie (uvedené bolo možné len v prípade, ak bol byt pridelený do užívania za úhradu
za jeho užívanie). Zákon žiadny takýto spôsob vstúpenia do postavenia subjektu, ktorý mal v záujme
realizovať prevod bytu na jeho užívateľa, ktorý za tým účelom byt užíval bez toho, aby bola dohodnutá
odplata za jeho užívanie neustanovuje. Nemohol vzniknúť medzi pôvodnými žalobcami a žalovaným anivzťah zodpovedajúci nájmu tak, ako tento definuje Občiansky zákonník, keďže jedným z pojmovým a
charakteristických znakov nájmu je jeho odplatnosť, čo v danom prípade preukázané nebolo. Pokiaľ v
spore nebol preukázaný nájomný vzťah, na základe ktorého byt žalovaná užívala a žalobca 1/ a pôvodný

žalobca2/nevstúpilidopostaveniaichprávnychpredchodcov,nebolpreukázanýdôvod(titul)nazáklade
ktorého v období, za ktoré si žalobcovia uplatnili svoj nárok v tomto spore byt č. 19 žalovaná užívala.
Z toho dôvodu súd dospel k záveru, že užívanie bytu č. 19 žalovanou počas obdobia od 01.11.2006 do
01.12.2015 bolo užívaním bytu bez právneho dôvodu.

80. Pokiaľ teda nie je daný právny dôvod užívania bytu č. 19 v dotknutom období, a nebolo sporným, že
v období od 01.11.2006 do 01.12.2015 boli žalobca 1/ a pôvodný žalobca 2/ podielovými spoluvlastníkmi
bytu, ktorý žalovaná užívala (opak preukázaný nebol), má žalobca ako spoluvlastník sporného bytu č.
19 právo požadovať od žalovanej zaplatenie peňažnej náhrady za užívanie bytu bez právneho dôvodu.

81. Z dikcie ustanovenia § 451 ods. 2 OZ, ktorá definuje bezdôvodné obohatenie jednoznačne vyplýva,

že bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením
z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový
prospech získaný z nepoctivých zdrojov. V posudzovanej veci súd konštatuje, že žalobca si uplatňuje
majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu. Žalovaná mala v rozhodnom čase užívať
nehnuteľnosť v podielovom spoluvlastníctve žalobcu.

82. Bezdôvodné obohatenie je právny inštitút, ktorý vznik obohatenia viaže na to, že na takéto
obohatenie nie je právny dôvod, žiadna zmluva resp. dohoda alebo zákonné ustanovenie, čiže ide
o obohatenie neoprávnené, v minulosti sa tiež nazývalo neoprávnený majetkový prospech. Pre vznik
zodpovednosti za bezdôvodné obohatenie nie je nevyhnutné, aby k tomuto obohateniu došlo úmyselne

alebo nejakým protiprávnym úkonom (napríklad trestným činom krádeže alebo sprenevery), aj keď to
nie je vylúčené. Samotné zákony však predpokladajú určité situácie, kedy konaním, ktoré je práveže
v súlade s právom, vzniká bezdôvodné obohatenie. K vzniku bezdôvodného obohatenia môže dôjsť
aj úplne bez vôle zúčastnených subjektov (napríklad v dôsledku zmeny právnej úpravy, v dôsledku
nepredvídanej udalosti nezávislej na vôli účastníkov a i.). Je neprípustné, aby sa niekto obohacoval

na úkor druhého bez toho, aby na to mal nejaký právny dôvod, preto je nevyhnutné, aby ten, kto sa
na úkor iného bezdôvodne obohatil, musel obohatenie vydať. Predmet bezdôvodného obohatenia sa
musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa
vydať štátu. Musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je dobre
možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch (napríklad vo vykonaní určitých prác), teda

ak plnenie malo nehmotný charakter, prípadne ak sa predmet obohatenia zničil, musí sa poskytnúť
relutárna, teda peňažná náhrada. Zodpovednosť za bezdôvodné obohatenie je objektívneho charakteru
a predpokladom jeho vzniku nie je protiprávny úkon obohateného ani jeho zavinenie, podstatné je iba
to, že stav obohatenia vznikol (nález Ústavného súdu SR z 26. apríla 2013, č. k. IV. ÚS 554/2012-35).

83. Ako súd už zdôraznil, pri vzniku bezdôvodného obohatenia, predmet bezdôvodného obohatenia sa
musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Vo vzťahu k výške bezdôvodného obohatenia súd poukazuje
na právny záver, že majetkovým vyjadrením prospechu pri užívaní cudzej veci je peňažná suma, ktorá
zodpovedá sumám vynakladaným obvykle v danom mieste a čase na užívanie veci aj s prihliadnutím
na druh právneho dôvodu (zmluvného typu alebo vecného práva k cudzej veci), ktorým sa spravidla

právo užívania veci vzhľadom na jeho rozsah a spôsob zakladá; najčastejšie ide o nájomnú zmluvu,
keď sa výška náhrady porovnáva s obvyklou hladinou nájomného, ktoré by bol nájomca za obvyklých
okolností povinný plniť, ak by užíval vec na základe platnej nájomnej zmluvy. Ak je v daných pomeroch
výška obvyklej odplaty závislá aj od účelu a spôsobu užívania, prípadne aj od právnej formy, ktorou sa
obdobný spôsob užívania za bežných okolností realizuje, musí súd skúmať konkrétne okolnosti prípadu

a prihliadnuť na účel, na ktorý vec spravidla slúži, a na to, ako ten, kto sa týmto spôsobom obohatil,
vec skutočne užíval a akú odplatu by za také užívanie veci bol nútený za normálnych okolností platiť.
Za bezdôvodné obohatenie nie je možné považovať akýkoľvek prospech, ktorý by mohol teoreticky
dosiahnuť vlastník veci, ale len ten prospech, o ktorý na jeho úkor obohatený buď zvýši svoj majetkový
stav, alebo o ktorý sa jeho majetkový stav nezmenšil, hoci by sa tak za bežných okolností stalo (Ro NS

ČR z 15. 04. 2004, sp. zn. 32 Odo 574/2003). Majetkovým vyjadrením prospechu získaného užívaním
cudzej veci bez právneho dôvodu je peňažná suma, ktorá zodpovedá sumám vynakladaným obvykle
v danom mieste a čase na užívanie veci, spravidla formou nájmu a dôvodne sa porovnáva s obvyklou
hladinou nájomného. (Ro NS ČR z 31. 1. 2008, sp. zn. 25 Cdo 2905/2005). /L., I.: Občiansky zákonník.2. zväzok (Vecné práva, Zodpovednosť za škodu a za bezdôvodné obohatenie.). Veľký komentár, 2.
aktualizované a rozšírené vydanie. Bratislava: Eurokódex 2015. 900 s., str. 872 a 875/.

84. Podľa vyššie uvedených rozhodnutí týkajúcich sa otázky výšky peňažnej náhrady v prípade, ak
bezdôvodné obohatenie spočíva v užívaní cudzej veci bolo potrebné ustáliť, že táto suma by mala
vzhľadom na účel využívania bytu zodpovedať sume obvyklého nájomného, akú by bola žalovaná za
užívanie bytu nútená za bežných okolností platiť.

85. Žalovaná v konaní netvrdila a ani nepopierala, že by výška primeranej náhrady za užívanie bytu bez
právneho dôvodu nemala zodpovedať v dotknutom období žalovanej sume 77 eur/mesiac, teda že by
nezodpovedala nájomnému v predmetnom mieste a čase.

86. Žalovaná predložila návrh nájomnej zmluvy podpísaný žalobcom dňa 27.12.2006, v ktorej bolo
navrhované nájomné 3 200 Sk/mesačne (t.j. cca. 106 eur/mesiac), zmluva mala podľa návrhu

nadobudnúť platnosť od 01.01.2007. Pokiaľ by teda žalovaná prijala taký návrh nájomnej zmluvy zo
strany žalobcu, bolo by pravdepodobné, že by takéto nájomné mesačne prenajímateľovi platila. Suma
vo výške 70 eur/mesiac, ktorú si žalobca uplatnil za dotknuté obdobie užívania bytu žalovanou od
01.11.2006 do 01.12.2015 je nižšia ako navrhované nájomné. Výška peňažnej náhrady za užívanie
predmetného bytu bola žalobcom určená ako suma uvedená v evidenčnom liste na č. l. 6 spisu, ktorý

podpísal A. B. C. (pravdepodobne v mene spoločnosť STAR ŽILINA s.r.o.). Žalovaná v podanom odbore
rozporovala dohodu o výške nájomného. Z listiny spoločnosti STAR ŽILINA s.r.o. zo dňa 13.07.2007
(č.l. 268 spisu) vyplýva, že niektorí nájomcovia bytov v spornom bytovom dome (list adresovaný aj
žalovanej) začali od mesiaca jún 2007 platiť nájomné vo výške 2 050 Sk (68 eur) za 3-izbový byt a 2 320
Sk (77 eur) za 2-izbový byt a to na základe nájomného podpísaného danými stranami s platnosťou

od 01.01.2006. Je teda zrejmé, že nájomné vo výške 77 eur/mesiac, možné považovať za obvyklú
výšku nájomného za užívanie bytu v danom období. Súd zároveň uvádza, že z predloženého listu
žalovanej zo dňa 10.02.2007 vyplýva, že žalovaná nerozporovala návrh Zmluvy o nájme bytu zo dňa
27.12.2006 v časti nájomného vo výške 3 200 Sk (106 eur), pričom žalobca si za obdobie od 01.11.2006
do 01.12.2015 uplatňuje sumu bezdôvodného obohatenia mesačne nižšiu, ako sumu, ktorú žalovaná

v predloženom návrhu nájomnej zmluvy nenamietala. Vzhľadom na uvedené súd považoval sumu 77
eur/mesiac za primeranú náhradu za užívanie predmetného bytu zo strany žalovanej. Súd teda ustálil,
že uplatnená suma bezdôvodného obohatenia vo výške stanovenej 77 eur/mesiac predstavuje obvyklú
hladinu nájomného v danom mieste a čase.

87. S ohľadom na vyššie uskutočnený záver, súd priznal žalobcovi náhradu za užívanie bytu bez
právneho dôvodu v uplatnenom období od 01.11.2006 do 01.12.2015 a to v plnom rozsahu, t.j. v rozsahu
užívania 2 mesiacov roku 2006, 96 mesiacov v rokoch 2007 – 2014 a 11 mesiacov v roku 2015 a t.j.
spolu 109 mesiacov x 77 eur/mesiac, t.j. sumu 8 393 eur. Žalobca si v konaní uplatnil sumu 8 470,36 eur,
súd však zamietol nárok žalobcu nad istinu 8 393 eur (77,36 eur), keď tak, ako uviedol vyššie, ustálil ako

obvyklú sumu nájomného v danom mieste a čase sumu 77 eur/mesiac, pričom z uplatneného obdobia
– od 1.11.2006 do 01.11.2015 je zrejmé, že si žalobca uplatnil zaplatenie bezdôvodného obohatenia za
109 mesiacov a nie 110, ako to vyplýva zo sumy istiny 8 470,36 eur. Užívanie bytu č. 19 bez právneho
dôvodu po dobu 109 mesiacov predstavuje obohatenie v rozsahu sumy 8 393 eur (109 mesiacov x 77
eur). Z podania na č.l. 210 spisu, ako aj z predchádzajúcich podaní žalobcu vyplýva, že tento si uplatnil

nájomnéza109mesiacov,ktorásumazodpovedásume8393eur.Súdtedauzatvára,ženadpredmetnú
sumu žalobu ako neodôvodnenú výrokom II. zamietol.

88. Súd priznal žalobcovi plné právo vo vzťahu k istine vo výške 8 393 eur, keď táto bola v tomto rozsahu
dôvodná (109 mesiacov x 77 eur). K tomu súd uvádza, že doba užívania sporného bytu (01.11.2006

do 01.12.2015), uplatnenie náhrady za bezdôvodné užívanie počas uvedenej doby (rozšíreným žaloby
podaniami zo dňa 22.12.2009 – uvedená zmena bola doručená súdu pred doručením žaloby žalovanej,
01.06.2010, 16.11.2012 a 26.11.2015), ako ani uplatnená výška bezdôvodného obohatenia (77 eur/
mesiac) v konaní nebola sporná. Žalovaná sumu 77 eur rozporovala vo vzťahu k tvrdeniu, že by sa
ona sama dohodla so žalobcom o takejto výške nájomného, avšak nerozporovala, že by sa jednalo

o sumu obvyklú v danom mieste a čase. Pokiaľ súd priznal žalobcovi ako spoluvlastníkovi bytu č. XX
v spoluvlastníckom podiele 1-ica k celku bezdôvodné obohatenie užívania celého bytu, súd zohľadnil
ustanovenie § 139 ods. 1 občianskeho zákonníka (podľa znenia ktorého z právnych úkonov týkajúcich
sa spoločnej veci sú oprávnení a povinní všetci spoluvlastníci spoločne a nerozdielne) v spojení s § 513občianskeho zákonníka. Napriek tomu, že sa zákonné ustanovenie § 519 OZ zmieňuje len o právnych
úkonoch týkajúcich sa spoločnej veci, súdna prax pod režim § 139 OZ zaraďuje aj prípady, ktoré majú
základ napr. v plnení bez právneho dôvodu, a preto sú aj v takýchto prípadoch oprávnení na plnenie

obaja žalobcovia spoločne a nerozdielne, tzn. aj každý z nich samostatne v celom rozsahu.

89. Žalobca si v konaní uplatnil aj úroky z omeškania z dlžnej sumy vždy od prvého dňa nasledujúceho
mesiaca.PodľaprávnehozáveruNajvyššiehosúduČRvyjadrenéhovrozsudku,sp.zn.25Cdo2895/99,
bezdôvodné obohatenie predstavuje záväzkový právny vzťah, z ktorého pohľadávka vzniká tomu, na

koho úkor sa iný bezdôvodne obohatil, a dlh tomu, kto obohatenie získal. Ak tento dlh (povinnosť vydať
bezdôvodné obohatenie) nespočíva v povinnosti vydať vec, ale v platobnej povinnosti, je nepochybné,
že ide o dlh peňažný, s ktorého riadnym a včasným nesplnením spája ustanovenie § 517 OZ nepriaznivý
dôsledok vzniku omeškania na strane dlžníka s právom veriteľa požadovať okrem plnenia aj úroky
z omeškania. Súd sa v ďalšom zaoberal momentom omeškania žalovanej s vydaním bezdôvodného
obohatenia. Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 7 MCdo 5/2014, že časom splnenia

záväzkuvydaťbezdôvodnéobohateniejeprvýdeňpotom,kedyten,naúkorktoréhobolzískaný(veriteľ)
požiada toho, kto bezdôvodné obohatenie je povinný vydať (dlžník) o splnenie. Vo všeobecnosti tak
platí, že splatnosť dlhu nadväzuje na veriteľovo požiadanie, aby dlžník plnil. Iná splatnosť dlhu musí byť
medzi účastníkmi dohodnutá, stanovená právnym predpisom alebo súdnym rozhodnutím. Ustanovenie
§ 563 Občianskeho zákonníka ukladá dlžníkovi povinnosť plniť deň nasledujúci po tom, ako ho o plnenie

veriteľ požiadal. Ak veriteľ vo výzve určí čas plnenia, pohľadávka sa stane splatnou uplynutím tejto doby.
Za výzvu sa považuje aj návrh na začatie súdneho konania podaný veriteľom. V takomto prípade dlh sa
stane splatným deň po doručení návrhu dlžníkovi. K omeškaniu dochádza uplynutím lehoty splatnosti.
Tá sa riadi hmotný právom. Vo vzťahu k hlavnému záväzku je úrokový záväzok vedľajší, akcesorický.
Povinnosť dlžníka platiť úroky z omeškania začína prvého dňa omeškania a nemôže trvať dlhšie, než

trvázáväzokhlavný,ktoréhopremetomjepohľadávkaveriteľaajejzodpovedajúcidlhdlžníka.Vzhľadom
k tomu, že pri nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia nie je v občianskom zákonníku určená
doba splnenia, je treba vychádzať z toho, že ten, kto je povinný bezdôvodné obohatenie vydať (dlžník)
je povinný plniť prvý deň po tom, čo bol veriteľom o splnenie požiadaný. Ak nedošlo k požiadaniu
dlžníka skôr, je treba za kvalifikovanú výzvu považovať žalobný návrh. Dňom splatnosti pohľadávky

je potom deň po doručení tohto žalobného návrhu odporcovi (žalovanému). Žalobca podanou žalobou
žiadal zaplatenie sumy 2 772,36 eur spolu s úrokom z omeškania jednotlivých dlžných súm vždy od
prvého dňa nezaplatenia mesačnej platby 77 eur, s prvým omeškaním od 1.11.2006 a posledným
omeškaním od 01.10.2009. Žaloba bola žalovanej doručená dňa 28.01.2010 (č.l. 27 spisu). Podaním
doručeným súdu dňa 16.11.2012 (č.l. 106 spisu) žalobca následne rozšíril žalobný návrh tak, že žiadal

zaplatiť sumu 5 698,36 eur, pričom rozšíril aj úrok z omeškania a to s omeškaním od 01.11.2009
do posledného omeškania od 01.11.2012. Zmena žaloby bola právnej zástupkyni žalovanej doručená
dňa 12.02.2013 (č.l. 112 spisu). Žalovaný v konaní navrhol v poradí tretiu zmenu žalobného návrhu
(prvá zmena bola doručovaná spolu so žalobou) dňa 26.11.2015 (č.l. 134 spisu), ktorým rozšíril
uplatnený nárok tak, že žiadal zaplatiť sumu 8 470,36 eur, pričom rozšíril aj úrok z omeškania a to

s omeškaním od 01.12.2012 do posledného omeškania od 01.11.2015. Uvedenú zmenu opätovne
uskutočnil vyjadrením zo dňa 11.03.2025 (č. l. 210 spisu). Súd o zmenách žaloby rozhodol uznesením
zo dňa 25.03.2025. Ostatná zmena žaloby bola právnej zástupkyni žalovanej teda doručená až v spojení
s uznesením dňa 31.03.2025 (č.l. 225 spisu). Z obsahu súdneho spisu nevyplýva, že by žalobca
vyzval žalovanú na vydanie bezdôvodného obohatenia, preto za kvalifikované požiadanie vydania

bezdôvodného obohatenia je nutné považovať žalobu a následne rozširujúci žalobný návrh. Dňom
zročnosti pohľadávky uplatnenej v žalobe a v rozširujúcom žalobnom návrhu však nie je deň nasledujúci
po podaní žaloby a rozšírenia žaloby na súde, ale deň po doručení žaloby a rozširujúceho žalobného
návrhu žalovanej. Úroky z omeškania sa nepriznávajú odo dňa podania žalobného návrhu na súde, ale
v závislosti na čase, kedy sa dlžník dostal do omeškania.

90. V zmysle § 216 CSP, súd je viazaný žalobným návrhom žalobcu.

91. Súd uvádza, že žalobcovi priznal uplatnený nárok na zaplatenie úrokov z omeškania, ktorý ustálil
nasledovne:

92. Žalobca podanou žalobou (obdobie od 01.10.2006 do 30.09.2009) doručenou žalovanej dňa
28.01.2010 požadoval zaplatenie 36 dlžných súm vo výške 77 eur, spolu sumu 2 772 eur. Žalobca
požadoval úroky z omeškania vždy zo sumy 77 eur, s prvou splátkou od 01.11.2006, avšak v tento deňešte žalovanú nevyzval na vydanie bezdôvodného obohatenia, rovnako to bolo so všetkými splátkami
vo výške 77 eur uplatnenými v podanej žalobe, s omeškaním od 01.11.2006 až do omeškania od
01.10.2009. So všetkými tvrdenými úhradami sa žalovaná dostala do omeškania až od 29.01.2010 (deň

nasledujúci po doručení žaloby), preto súd zaviazal žalovanú na zaplatenie úrokov z omeškania zo sumy
2 772 eur (77 eur x 36 požadovaných mesiacov podanou žalobou) od 29.01.2010 do zaplatenia.

93. Žalobca následne rozšíril žalobu (obdobie od 01.10.2009 do 01.11.2012) o sumu 2 926 eur a žiadal
zaviazať žalovanú na úroky z omeškania z prvej sumy 77 eur od 01.11.2009 a poslednej sumy 77 eur

od 01.11.2012. Uvedená zmena žaloby však bola žalovanej doručená až 12.02.2013, pričom žalobca
nepreukázal súdu, žeby skôr žalovanú vyzval na zaplatenie dlžných súm za uvedené obdobie. Preto
súd žalovanú zaviazal na zaplatenie úroku z omeškania zo sumy istiny vyplývajúcej z uplatneného
rozšíreného návrhu vo výške 2849 eur od 13.02.2013 do zaplatenia.

94. Žalobca ďalej rozšíril žalobu (obdobie od 01.12.2012 do 01.12.2015) o sumu 2 772 eur a žiadal

zaviazať žalovanú na úroky z omeškania z prvej sumy 77 eur od 01.12.2012 a poslednej sumy 77 eur
od 01.12.2012. Uvedená zmena žaloby však bola žalovanej doručená až 31.03.2025, pričom žalobca
nepreukázal súdu, žeby skôr žalovanú vyzval na zaplatenie dlžných súm za uvedené obdobie. Preto súd
žalovanú zaviazal na zaplatenie úroku z omeškania zo sumy 2 772 eur od 01.04.2025 do zaplatenia.

95.Vzhľadomnavyššieuvedenýprávnyzávervznikolžalobcovinároknazaplatenieúrokovzomeškania
zo sumy 2 772 eur od 29.01.2010 do zaplatenia, zo sumy 2 926 eur od 13.02.2013 do zaplatenia a zo
sumy 2 772 eur od 01.04.2025 do zaplatenia, vždy s úrokom príslušným podľa Nariadenia vlády č.
87/1995 Zb. K tomu súd uvádza, že s ohľadom na vyššie uvedený záver Najvyššieho súdu nemohol
žalobcovi priznať úrok z omeškania tak, ako ho požadoval žalobca, keď v konaní nepreukázal doručenie

výzvy žalovanej na vydanie bezdôvodného obohatenia pred doručením žaloby a ďalších zmien žaloby
žalovanej. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd žalobu nad rámec priznaného úroku z omeškania ako
nedôvodnú zamietol.

96.SúdžalobuvýrokomII.zamietolajvčastiuplatnenéhopoplatkuzomeškania.Keďženárokuplatnený

žalobcom bol zo strany súdu posúdený ako nárok z dôvodu užívania bytu bez právneho dôvodu,
nebolo možné priznať žalobcovi žiadaný poplatok z omeškania, keďže tento nárok si možno uplatniť
len pri omeškaní s platením nájomného alebo úhrady za plnenia poskytované s užívaním bytu (§ 697
Občianskeho zákonníka). Nájomný vzťah v spore preukázaný nebol a preto si žalobca uplatnil poplatok
z omeškania nedôvodne. Pri požadovaní náhrady z dôvodu, ak bezdôvodné obohatenie spočívala vo

výkonoch (napr. v užívaní) totiž pre prípad omeškania s plnením náhrady nemožno požadovať ako
príslušenstvo pohľadávky poplatok z omeškania.

97. V závere súd dodáva, že nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranou sporu, ale
len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny

základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami sporu.
Z uvedeného dôvodu sa súd zaoberal len podstatnými námietkami vo vzťahu k prejednávanej veci,
ktoré považoval z hľadiska skutkového a právneho posúdenia veci za relevantné a nezaoberal sa
pre posúdenie a rozhodnutie sporu nerelevantnými skutočnosťami a námietkami uvádzanými stranami
sporu.

98. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

99. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

100. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

101. Súd žalobcovi priznal nárok čiastočne v súlade s požadovanou istinou a čiastočne aj úrokmi
z omeškania a žalobu zamietol v časti čiastočne požadovanej istiny, čiastočne uplatneného úroku
z omeškania a poplatku z omeškania. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca bol úspešný v časti
požadovanej istiny (suma 8 393 eur), pričom mu vznikol nárok aj na zaplatenie úrokov z omeškania, keďzaplatenie poplatku z omeškania požadoval pre prípad iného právneho posúdenia sporu, súd ustálil,
že pre účely náhrady trov konania je nutné posúdiť žalobcu ako úspešného v rozsahu 98,18 %. Je
tomu tak preto, že žalobca požadoval zaplatenie istiny 8 470,36 eur, avšak súd zaviazal žalovanú na

zaplatenie sumy 8 393 eur, tzn. nárok v časti istiny o zaplatenie sumy 77,36 eur zamietol. Čistý úspech
žalobcu je teda 98,18 % (99,09 % - 0,91 %). Vo vzťahu k úspechu, vs. neúspechu s ohľadom na
príslušenstvo pohľadávky súd uvádza, že žalobca je povinný v konaní skutkovo tvrdiť, avšak právne
vyhodnotenie uplatneného nároku je na súde. V predmetnom špecifickom prípade požadovaného
nároku, kedy príslušenstvo pohľadávky vyplýva zo zákona a viaže sa k právnemu posúdeniu nároku,

nemá žalobca inú možnosť, ako požadovať alternatívne zaplatenie oboch nárokov pod sankciou
zamietnutia jedného z nich s ohľadom na právne posúdenie sporu. Z uvedeného dôvodu súd priznal
žalobcovi voči žalovanému náhradu trov konania s ohľadom na úspech v spore čo do zaplatenia
požadovanej istiny. O samotnej výške tejto náhrady trov konania rozhodne súd podľa ustanovenia § 262
ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia,
ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti výroku o náhrade trov konania možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na
Okresnom súde v Žiline.

Podľa ust. § 125 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), odvolanie

možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.

Podľaust.§125 ods.2CSP,odvolanieurobenévelektronickejpodobebezautorizáciepodľaosobitného
predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa
osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd

na dodatočné doručenie podania nevyzýva.

Podľa ust. § 125 ods. 2 CSP, odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte
rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby
každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a

príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Podľa ust. § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovej značky konania) uvedie, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje

za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ust. § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.

Podľa ust. § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces,
b) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

c) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
d) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
e) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
f) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

g) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ust. § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.Podľa ust. § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať
len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa ust. § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli

uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).