Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 29. október 2025

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: BA-1S/83/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1020200456
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 10. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jeannette Hajdinová

ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2025:1020200456.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jeannette Hajdinovej a

členov senátu JUDr. Jozefa Timeka a JUDr. Zuzany Širokej, v právnej veci žalobcu: Finančné riaditeľstvo
Slovenskejrepubliky,sosídlomLazovná63,97401BanskáBystrica,protižalovanému:Úradpreverejné
obstarávanie, so sídlom Ružová dolina 10, 821 09 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
žalovaného č. 4637-P/2020 zo dňa 21. februára 2020, takto

r o z h o d o l :

I. Správny súd v Bratislave žalobu z a m i e t a .

II. Žalovanému právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

I. Priebeh administratívneho konania

1. Úrad pre verejné obstarávanie, odbor legislatívno-právny (ďalej len „prvostupňový orgán“)
rozhodnutím č. 13655-3000/2019 zo dňa 26. novembra 2019 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“)
uložil žalobcovi podľa § 182 ods. 1 písm. a) 4 zákona č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a
o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o verejnom
obstarávaní“) pokutu vo výške XXX XXX,XX eur, za to, že uzavrel so spoločnosťou Beset, spol. s r. o.
Dodatok č. 19 zo dňa 9. novembra 2016 (ďalej len „dodatok 19“) a Dodatok č. 20 zo dňa 21. februára

2018 (ďalej len „dodatok 20“) (spolu ako „dodatok 19 a 20“), ktorými sa upravilo znenie bodu 2.1 a bodu
7.2.1 Zmluvy č. 915/34002_03 o podpore prevádzky Informačného systému pre kontrolórov podľa §
66 ods. 1 zákona č. 523/2003 Z. z. a o zmene zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácií činnosti vlády
a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov a podľa § 269 zákona č. 513/1991
Zb. Obchodný zákonník v platnom znení zo dňa 1. júla 2004 (ďalej len „zmluva zo dňa 1. júla 2004“),
ktorú uzavrel právny predchodca žalobcu Daňové riaditeľstvo Slovenskej republiky, a ktorými žalobca
rozšíril obsah pôvodnej zmluvy zo dňa 1. júla 2004, a to v podstatných náležitostiach, akými sú predmet

a cena, a to bez uplatnenia príslušných postupov podľa zákona o verejnom obstarávaní účinného v čase
uzatvárania týchto dodatkov, čím sa vyhol povinnosti uzavrieť zmluvy, koncesné zmluvy alebo rámcové
dohody spôsobmi alebo postupmi ustanovenými zákonom o verejnom obstarávaní.

2. Žalovaný rozhodnutím č. 4637-P/2020 zo dňa 21. februára 2020 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“)
prvostupňové rozhodnutie potvrdil a odvolanie žalobcu zamietol.

3. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný uviedol, že Daňové riaditeľstvo Slovenskej
republiky, ako právny predchodca žalobcu, uzatvorilo so spoločnosťou Beset, spol. s r. o. zmluvu zo
dňa 1. júla 2004 na dobu neurčitú, a to postupom rokovacieho konania bez zverejnenia. Z danej zmluvy
vyplýva, že jej účelom je upraviť práva a povinnosti zmluvných strán a z toho vyplývajúce právne vzťahysúvisiace s podporou prevádzky Informačného systému pre kontrolórov (ďalej len „informačný systém“)
v prostredí objednávateľa, zohľadniac záujem oboch zmluvných strán na riadnom plnení si zmluvných
povinností, zabezpečujúc tak riadnu prevádzkovú podporu informačného systému v zmysle požiadaviek

objednávateľa. Informačný systém je softvérové dielo. Zo zmluvy ďalej vyplýva, že predmetom diela je
vývoj informačného systému, ktorý bude realizovaný jednotlivými časťami diela špecifikovanými vždy
aktuálne podľa požiadaviek a potrieb objednávateľa (tu: kontrolovaného) formou písomných dodatkov
uzatvorených so zhotoviteľom v tejto zmluve. Zmluva a jej predmet, ktorým je vývoj informačného
systému, bude počas svojej platnosti realizovaná so zhotoviteľom etapovite, jednotlivými časťami diela,

ktorých predmet bude podrobne rozvinutý a špecifikovaný formou písomných dodatkov k zmluve. Pri
uzatváraní písomného dodatku zmluvné strany presne špecifikujú predmet, cenu a ostatné náležitosti
potrebné na riadne vykonanie diela alebo jeho časti.

4. Dodatkom 19 sa upravilo znenie písm. E) „Predmet časti diela“, a to tak, že zmluvné strany sa dohodli
na poskytovaní služieb podľa písm. E) aj v období od 1. novembra 2016 do 30. júna 2017. V čl. IV

„Cenazaposkytovanieslužiebaplatobnépodmienky“sizmluvnéstranydohodlicenuzaslužbyuvedené
v bode 2.1. písm. A), B1), B2), C), D) zmluvy zo dňa 1. júla 2004 mesačne XX XXX eur, XX XXX eur
s DPH. Ďalej si zmluvné strany v čl. IV „Cena za poskytnutie služieb a platobné podmienky“ dohodli cenu
za služby uvedené v bode 2.1. písm. E) mesačne vo výške XXX XXX,XX eur bez DPH, X XXX XXX,XX
eur s DPH v rozsahu 9450 hodín mesačne, t. j. celkom 75 600 hodín za celé obdobie poskytovania

služby v období od novembra 2016 do júna 2017. Cena spolu za všetky mesiace výkonu služby, teda
celkom za 8 mesiacov prestavovala sumu X XXX XXX,XX eur bez DPH, X XXX XXX,XX eur s DPH.

5. Dodatkom 20 došlo k definovaniu „Predmetu časti diela“ nasledovne: „Zmluvné strany sa dohodli, že
v bode 2.1 čl. 2 zmluvy zo dňa 1. júla 2004 sa odo dňa účinnosti tohto dodatku mení písmeno E), ktoré

sa nahrádza nasledovným znením: E) Služby v oblasti úprav dát transformovaných z legacy systémov.
V zmysle bodu 2.1 písm. E) sa zhotoviteľ zaväzuje poskytovať objednávateľovi služby, ktorých zoznam
je uvedený v Prílohe D20.1 – Služby v oblasti úprav a správy dát transformovaných z legacy systémov.
Tieto služby budú poskytované po dobu 5 mesiacov odo dňa účinnosti tohto dodatku, teda od marca
2018 do júla 2018“. V čl. IV „Cena za poskytovanie služieb a platobné podmienky“ si zmluvné strany

dohodli cenu za služby uvedené v bode 2.1. písm. A), B1), B2), C), D) zmluvy zo dňa 1. júla 2004
mesačne XX XXX eur, XX XXX eur s DPH za poskytovanie služieb. Ďalej si zmluvné strany v čl. IV „Cena
za poskytnutie služieb a platobné podmienky“ dohodli cenu za služby uvedené v bode 2.1. písm. E)
mesačne vo výške XXX XXX,XX eur bez DPH, XXX XXX eur s DPH v rozsahu 3391 hodín mesačne, t. j.
celkom16955hodínzaceléobdobieposkytovaniaslužby.Cenaspoluzavšetkymesiacevýkonuslužby,

teda celkom za 5 mesiacov prestavovala sumu X XXX XXX,XX eur bez DPH, X XXX XXX eur s DPH.

6. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí uviedol, že žalobca mal pri uzatváraní jednotlivých dodatkov
postupovať podľa zákona o verejnom obstarávaní platného a účinného v čase uzatvárania jednotlivých
sporných dodatkov, jednak na základe neexistencie prechodných ustanovení týkajúcich sa § 18 zákona

o verejnom obstarávaní, ktorý upravuje podmienky, resp. dôvody zakladajúce oprávnenú zmenu zmluvy
bez nového verejného obstarávania, ako aj na základe skutočnosti, že dodatok 19 a dodatok 20
predstavujú také zmeny pôvodnej zmluvy zo dňa 1. júla 2004, ktoré napĺňajú znaky nového záväzku
a vôle zmluvných strán sa na ňom nanovo dohodnúť, keďže nimi došlo k rozšíreniu služieb, ktoré neboli
v pôvodnej zmluve zo dňa 1. júla 2004 zahrnuté a s ktorými táto zmluva vôbec nerátala, a tým aj

k výraznému navýšeniu pôvodnej ceny.

7. Žalovaný nesúhlasil s argumentačnou líniou žalobcu, že na základe princípu retroaktivity právnych
noriem mal pri uzatváraní sporných dodatkov postupovať podľa zákona o verejnom obstarávaná
platného a účinného v čase uzavretia zmluvy zo dňa 1. júla 2004. V tejto súvislosti žalovaný uviedol,

že zákaz retroaktivity je založený na presvedčení, že právo pôsobí do budúcnosti. V jeho zmysle preto
napríklad nikoho nemožno sankcionovať za také správanie, ktoré v čase, keď sa uskutočnilo, nebolo
sankcionovateľné, a takisto nie sú prípustné zákony, ktoré by pôsobili spätne. Ústavný súd Slovenskej
republiky vymedzil pravú retroaktivitu ako stav, keď zákon dodatočne a pozmeňujúco zasahuje do
už právne uzavretých minulých skutkových a právnych vzťahov (nález Ústavného súdu Slovenskej

republiky sp. zn. PL. ÚS 3/00 zo dňa 5. januára 2000). Pravá retroaktivita je v našom právnom poriadku
neprípustná. Pri nej totiž dochádza k zmene právnych vzťahov, ktoré boli založené predchádzajúcou
právnou úpravou. Iná situácia vzniká pri nepravej retroaktivite, pretože sa tu uplatňuje legislatívna
priechodnosť a princíp prípustnosti.8. Posudzovanie predpokladov na uzatvorenie dodatkov k zmluve podľa novej, resp. zmenenej právnej
úpravy nie je neprípustnou retroaktivitou, t. j. spätnou účinnosťou právneho predpisu. Ide o tzv. nepravú

retroaktivitu, ktorá znamená, že platnosť právnych skutočností, vznik právnych vzťahov a ich následky,
ku ktorým došlo pred účinnosťou nového zákona, sa posúdia podľa skoršieho práva, ale ak trvá skôr
vzniknutý právny vzťah aj naďalej, posúdi sa odo dňa účinnosti nového zákona podľa tohto nového
zákona a podľa tohto zákona sa posúdia aj právne následky dotyčného právneho vzťahu vzniknuté po
účinnosti nového zákona. Nepravá retroaktivita v skutočnosti spätnou účinnosťou zákona nie je, preto

je prípustná.

9. Žalovaný tak odmieta tvrdenie žalobcu, že v súlade s princípom zákazu retroaktivity právnych noriem,
nie je možné § 18 zákona o verejnom obstarávaní aplikovať na zmluvy, ktoré sú výsledkom verejného
obstarávaniauskutočnenéhodo31.decembra2009.Právelegislatívnanečinnosťspôsobenáabsenciou
prechodných ustanovení týkajúcich sa § 18 zákona o verejnom obstarávaní vytvára predpoklady pre

aplikáciu nepravej retroaktivity, ktorá je prípustná na tento prípad.

10. K argumentácií žalobcu, že metodické usmernenie č. 4788-5000/2016 zo dňa 22. marca
2016 neobsahuje žiadne odôvodnenie, resp. právnu argumentáciu odôvodňujúcu záver, že účastník
konania mal pri uzatváraní sporných dodatkov postupovať podľa zákona o verejnom obstarávaní

platného a účinného v čase uzatvárania týchto dodatkov, žalovaný uvádza, že metodické usmernenie
nepredstavuje rozhodnutie podľa § 46 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok)
v znení neskorších predpisov (ďalej len „správny poriadok“), a teda nemusí obsahovať predpísané
náležitosti podľa § 47 správneho poriadku. Metodické usmernenie predstavuje formu usmernenia zo
strany úradu na jednej strane pre verejných obstarávateľov, obstarávateľov alebo osoby podľa § 8

zákona o verejnom obstarávaní, na druhej strane pre hospodárske subjekty, a to pri aplikácií ustanovení
obsiahnutých v zákone o verejnom obstarávaní. Predmetné metodické usmernenie jasne a jednoznačne
vyjadrilo právnu líniu, ktorú žalovaný zaujme pri posudzovaní oprávnenosti alebo neoprávnenosti
dodatkov k zmluvám uzatvoreným pred účinnosťou zákona o verejnom obstarávaní.

11. Žalovaný ďalej uviedol, že doplnenie zmluvy zo dňa 1. júla 2004 o písmeno E) „Služby v oblasti
úprav a správy dát transformovaných z legacy systémov“ Dodatkom č. 17 a následné zmeny týkajúce
sa predlžovania termínu poskytovania týchto služieb a navyšovania ceny za poskytovanie týchto služieb
dodatkami 19 a 20, predstavujú podstatnú zmenu predmetu zákazky oproti pôvodne dohodnutému
predmetu zmluvy zo dňa 1. júla 2004. Sám žalobca priznal, že predmety sporných dodatkov neboli

v zmluve zo dňa 1. júla 2004 zahrnuté, a teda že s nimi táto zmluva nerátala. Na všetky rozšírenia vedúce
kzefektívneniuinformačnéhosystému,jehointegráciísinýmiinformačnýmisystémami,sktorýmizmluva
zo dňa 1. júla 2004 nerátala, a ktoré neboli v tejto zmluve zahrnuté, mal žalobca realizovať samostatné
postupy zadávania zákaziek.

12. Keďže predmetom dodatku 19 a dodatku 20 bolo predĺženie termínu poskytovania služieb podľa
písm.E)„Službyvoblastidáttransformovanýchzlegacysystémov“anavyšovaniecenyzaposkytovanie
týchto služieb, dodatok 19 a dodatok 20 predstavujú rovnako závažnú zmenu podstatných náležitostí
zákazky oproti pôvodne dohodnutému predmetu zmluvy zo dňa 1. júla 2004, a teda žalobca mal
pri ich uzatváraní použiť niektorý z postupov určených zákonom o verejnom obstarávaní. Keďže

žalobca pri uzatváraní dodatkov 19 a 20 nepostupoval postupom priameho rokovacieho konania,
resp. rokovacieho konania bez zverejnenia, ale dodatky k zmluve zo dňa 1. júla 2004 uzatvoril bez
uskutočneniaakéhokoľvekpostupupodľazákonaoverejnomobstarávaní,otázkaexistencievýhradných
práv spoločnosti Beset. spol. s r. o. vo vzťahu k predmetom dodatkov sa stala irelevantnou. Ak by si
bol žaloba skutočne vedomý legitimitou výhradných autorských práv spoločnosti Beset, spol. s r. o. vo

vzťahu k predmetu dodatkov, nič mu nebránilo uskutočniť vzhľadom na hodnotu jednotlivých dodatkov
nadlimitné alebo podlimitné priame rokovacie konania, resp. rokovacie konania bez zverejnenia.

II. Správna žaloba

13. Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného ako aj
prvostupňového rozhodnutia a vrátenia veci prvostupňovému orgánu na ďalšie konanie.14.Žalobcavsprávnejžalobeuviedol,žekdefinujúcimznakomprávnehoštátupatríajzákazretroaktivity
právnych noriem, ktorý je významnou demokratickou zárukou ochrany práv a právnej istoty. Pravidlá pre
uzatváraniedodatkovkzmluvám,ktorébolivýsledkomverejnéhoobstarávania,sadoprávnehoporiadku

zaviedli až zákonom č. 503/2009 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 25/2006 Z. z. o verejnom
obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
č. 503/2009 Z. z.“), a to s účinnosťou od 1. októbra 2010. Zákon č. 503/2009 Z. z. v žiadnom svojom
ustanovení nezaviedol v súvislosti s uzatváraním dodatkov k zmluvám, ktoré boli výsledkom verejného
obstarávania, retroaktivitu. Práve naopak, v zmysle prechodných ustanovení § 155d ods. 1 až 9 zákona

č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon
č. 25/2006 Z. z.“) v znení zákona č. 503/2009 Z. z. účinného od 1. októbra 2010 sa verejná súťaž a
rokovaciekonaniebezzverejnenia,ktorésapreukázateľnezačalido31.decembra2009,dokončiapodľa
predpisov účinných do 31. decembra 2009. Žalobca má za to, že pri absencii prechodných ustanovení
k novej právnej úprave týkajúcej sa zákazu uzatvárania dodatkov k zmluvám zavedenej zákonom č.
503/2009 Z. z. je nevyhnutné vykladať právnu normu v takej časovej pôsobnosti, ktorá je v súlade so

zákazom retroaktivity.

15. Podľa žalobcu funkciou intertemporálnych ustanovení je zabezpečiť plynulý prechod z doposiaľ
platného a účinného režimu právnej úpravy spoločenských vzťahov do ich nového právneho režimu s
tým, že sa nimi má eliminovať právne vákuum navodzujúce právnu neistotu a zároveň sa nimi majú jasne

určiť pravidlá aplikácie starej, resp. aj novej právnej úpravy na už v minulosti vzniknuté právne vzťahy.
Je pritom úlohou orgánov aplikácie práva, aby pri výklade a aplikovaní právnych predpisov pristupovali
nielen k takému právnemu výkladu, ktorý je ústavne konformný, ale aj k rešpektovaniu základných
princípov právneho štátu, ktorým je zákaz retroaktivity. Pri absencii prechodných ustanovení k novej
právnej úprave týkajúcej sa zákazu uzatvárania dodatkov k zmluvám zavedenej zákonom č. 503/2009

Z. z. by mal žalovaný podľa presvedčenia žalobcu, vykladať právne normy v takej časovej pôsobnosti,
ktorá je v súlade zo zákazom retroaktivity. V súvislosti s uzatváraním dodatkov k zmluvám, ktoré boli
výsledkom verejného obstarávania nebola retroaktivita zavedená ani zákonom o verejnom obstarávaní.
Na základe uvedeného žalobca zastáva názor, že pravidlá uzatvárania dodatkov upravené v § 9 zákona
č. 25/2006 Z. z. v znení zákona č. 503/2009 Z. z. ako ani pravidlá uzatvárania dodatkov podľa § 18

ods. 1 zákona o verejnom obstarávaní nie je možné v zmysle všeobecne uznávaných právnych pravidiel
aplikovať na zmluvy, ktoré sú výsledkom verejného obstarávania do 31. decembra 2009.

16. Žalobca taktiež namietal postup žalovaného, ktorý pri odôvodnení svojho záveru k retroaktivite
právnych noriem odkazoval na svoju metodickú činnosť, pričom uvádzal štyri konkrétne metodické

usmernenia. Žalobca k metodickým usmerneniam namietal, že mu bolo dostupné len jedno zo štyroch
metodických usmernení uvádzaných žalovaným a taktiež to, že z metodického usmernenia, ktoré mu
dostupné bolo, nevyplývalo žiadne odôvodnenie, resp. právna argumentácia, ktorá by odôvodňovala
záver žalovaného, že žalobca mal pri uzatváraní dodatku 19 a dodatku 20 postupovať podľa zákona o
verejnom obstarávaní platného a účinného v čase uzatvárania týchto dodatkov. Podľa názoru žalobcu,

ak sa žalovaný vo svojej argumentácii odvoláva na svoje vlastné, konkrétne metodické usmernenia, mali
by byť tieto metodické usmernenia prístupné pre posúdenie jeho argumentácie aj žalobcovi.

17. Ďalej žalobca poukázal na znalecký posudok vypracovaným znalcom z odboru elektrotechnika,
Ing. Dušanom Žákom (ďalej len „znalec“), vo veci: „Vypracovanie znaleckého posudku v oblasti

IKT (informačné a komunikačné technológie), ktorého predmetom má byť posúdenie, či uzatvorením
dodatkov č. 18, č. 19 a č. 20 k Zmluve o dielo č. 915/34002_03 zo dňa 1. júla 2004 došlo alebo nedošlo k
rozšíreniu obsahu pôvodnej zmluvy o služby, s ktorými pôvodná zmluva nepočítala“ (ďalej len „znalecký
posudok“) zo dňa 21. októbra 2019, kde sa konštatuje, že požiadavky na úpravu transformovaných
dát z legacy systémov v tejto zmluve obsiahnuté byť nemohli, nakoľko v čase podpisu zmluvy (rok

2004) nemohol nikto ani predpokladať, že informačné systémy spoločnosti Novitech Tax nadobudnú
postavenie legacy systémov.

18. Žalobca taktiež poukázal na skutočnosť, že dodatkom č. 17 k zmluve zo dňa 1. júla 2004 nedošlo
k rozšíreniu predmetu tejto zmluvy. Doplnenie bodu 2.1 čl. 2 zmluvy zo dňa 1. júla 2004 o písmeno E)

„Služby v oblasti úprav a správy dát transformovaných z legacy systémov“ nie je rozšírením predmetu
zmluvy zo dňa 1. júla 2004, ale je to zúženie služieb explicitným vymenovaním činností v oblasti
predmetu zmluvy. Žalobca nesúhlasí ani s tým, že by akokoľvek poprel existenciu výhradných práv
Beset, spol. s r. o. vo vzťahu k predmetom dodatkov a poukazuje na to, že službu, ktorá je predmetomzmluvy zo dňa 1. júla 2004 mohol z dôvodov vyplývajúcich z výhradných práv poskytnúť len určitý
zhotoviteľ, pričom ten má k predmetu zmluvy zo dňa 1. júla 2004 autorské práva vyplývajúce zo zmluvy
o dielo č. 915/33006 zo dňa 24. novembra 2003.

19. V závere žalobca uviedol, že tvrdenie žalovaného, že tým, že neaplikoval niektorý zo zákonných
postupov ustanovených zákonom o verejnom obstarávaní účinnom v čase uzatvárania dodatku 19 a
dodatku 20 poprel existenciu výhradných práv spoločnosti Beset, spol. s r. o. je nesprávne. Žalobca
uviedol, že pri uzatváraní dodatku 19 a dodatku 20 postupoval podľa zákona č. 523/2003 Z. z. o

verejnom obstarávaní a o zmene zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii
ústrednejštátnejsprávyvzneníneskoršíchpredpisov(ďalejlen„zákonč.523/2003Z.z.“)sprihliadnutím
na prechodné ustanovenia § 155d ods. 1 až 9 zákona č. 503/2009 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa
zákon č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov a o doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 503/2009 Z. z.“) účinného
od 1. januára 2010 a v súlade s princípom zákazu retroaktivity právnych noriem. Žalobca v zmysle

uvedeného nemohol pri uzatváraní dodatku 19 a dodatku 20 aplikovať niektorý zo zákonných postupov
ustanovených zákonom o verejnom obstarávaní účinnom v čase uzatvárania týchto dodatkov, a teda
ani nemohol poprieť existenciu výhradných práv Beset, spol. s r. o.

III. Vyjadrenie žalovaného

20. Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 13. októbra 2020 zhrnul administratívne konanie a zopakoval
svoju argumentáciu v napadnutom rozhodnutí.

21. Žalovaný ďalej uviedol, že naďalej vyjadruje presvedčenie, že žalobca mal pri uzatváraní jednotlivých

dodatkov postupovať podľa zákona o verejnom obstarávaní platného a účinného v čase uzatvárania
jednotlivých sporných dodatkov. Dôvodom, prečo žalobca mal podľa žalovaného postupovať podľa
zákona o verejnom obstarávaní platného a účinného v čase uzavretia jednotlivých sporných dodatkov,
je jednak neexistencia prechodných ustanovení týkajúcich sa § 18 zákona o verejnom obstarávaní,
ktorý upravuje podmienky, resp. dôvody zakladajúce oprávnenú zmenu zmluvy bez nového verejného

obstarávania, ako aj na základe skutočnosti, že dodatok 19 a dodatok 20 predstavujú také zmeny
pôvodnej zmluvy zo dňa 1. júla 2004, ktoré napĺňajú znaky nového záväzku a vôle zmluvných strán sa
na ňom nanovo dohodnúť, keďže nimi došlo k rozšíreniu služieb, ktoré neboli v pôvodnej zmluve zo dňa
1. júla 2004 zahrnuté, a s ktorými zmluva zo dňa 1. júla 2004 vôbec nerátala, a tým došlo aj k výraznému
navýšeniu pôvodnej ceny.

22. V prípade absencie konkrétnych prechodných ustanovení vzťahujúcich sa na konkrétnu oblasť
pravidiel verejného obstarávania (v tomto prípade absencie pravidla, z ktorého by bolo možné
odvodzovaťintertemporálnepôsobeniepravidielzmenyzmluvynavšetkyzmenyzmluvyponadobudnutí
účinnosti zákona o verejnom obstarávaní, t. j. po 18. apríli 2016), môžeme hovoriť o tzv.

legislatívnej nečinnosti (legislative non-action, nepravá medzera v práve), čo znamená, že daná
oblasť spoločenských vzťahov je zákonodarcom vedome ponechaná úplne mimo právnu reguláciu. To
znamená, že pokiaľ nie je v prechodných ustanoveniach tento vzťah upravený, postupuje sa podľa
zákona o verejnom obstarávaní účinného v čase ich uzavretia (t. j. podľa § 18 zákona o verejnom
obstarávaní).

23. Na základe vyššie uvedeného nemôže obstáť argument žalobcu, že pravidlá uzatvárania dodatkov
upravené v § 9 zákona č. 25/2006 Z. z. v znení zákona č. 503/2009 Z. z. ako ani pravidlá uzatvárania
dodatkov podľa § 18 ods. 1 zákona o verejnom obstarávaní nie je možné v zmysle všeobecne
uznávaných právnych pravidiel aplikovať na zmluvy, ktoré sú výsledkom verejného obstarávania do

31. decembra 2009, a že na základe princípu zákazu retroaktivity právnych noriem mal pri uzatváraní
sporných dodatkov postupovať podľa zákona o verejnom obstarávaní platného a účinného v čase
uzavretia zmluvy zo dňa 1. júla 2004. Rovnako preto neobstojí argument žalobcu, že nemohol pri
uzatváraní dodatku 19 a dodatku 20 aplikovať niektorý zo zákonných postupov ustanovených zákonom
o verejnom obstarávaní účinnom v čase uzatvárania týchto dodatkov, keďže postupoval podľa zákona

č. 523/2003 Z. z.

24. Žalovaný mal naďalej za to, že doplnenie zmluvy zo dňa 1. júla 2004 o písmeno E) „Služby v oblasti
úprav a správy dát transformovaných z legacy systémov“ dodatkom č. 17 a následné zmeny týkajúce sapredlžovania termínu poskytovania týchto služieb a navyšovania ceny za poskytovanie týchto služieb
dodatkami 19 a 20, predstavujú podstatnú zmenu predmetu zákazky oproti pôvodne dohodnutému
predmetu zmluvy zo dňa 1. júla 2004. Odmietol preto tvrdenie žalobcu, že v napadnutom rozhodnutí

posúdil otázku rozšírenia rozsahu pôvodnej zmluvy len formalisticky bez dostatočnej analýzy vecnej
stránky „Služieb v oblasti úprav a správy dát transformovaných z legacy systémov“ vo vzťahu k predmetu
zmluvy zo dňa 1. júla 2004.

25. Žalovaný v tejto súvislosti ďalej uvádza, že z formálneho hľadiska nie je rozhodujúce, či je

zákazka zadaná na základe dodatku k pôvodnej zmluve alebo na základe samostatnej zmluvy. Novými
zákazkami sú preto aj tzv. dodatky k zmluvám, pokiaľ nimi dochádza k rozšíreniu predmetu pôvodnej
zmluvy a tomu zodpovedajúcemu zvýšeniu peňažného záväzku verejného obstarávateľa. Uvedený
záver podporuje aj judikatúra Súdneho dvora Európskej únie (ďalej len „SD EÚ“), konkrétne prelomový
rozsudok vo veci C-454/06 Pressetext Nachrichtenagentur GmbH vs. Rakúska republika zo dňa 19.
februára 2008, v ktorom SD EÚ konštatoval, že na účely zabezpečenia transparentnosti postupov a

rovnosti zaobchádzania s uchádzačmi sa zmeny ustanovení verejnej zmluvy vykonané počas doby
jej platnosti považujú za nové uzavretie zmluvy v zmysle smernice Rady 92/50/EHS zo dňa 18. júna
1992 o koordinácii postupov verejného obstarávania služieb vtedy, ak majú znaky podstatne odlišné
od pôvodnej zmluvy, a teda preukazujú vôľu strán nanovo sa dohodnúť na podstatných náležitostiach
tejto zmluvy (rozsudok SD EÚ zo dňa 5. október 2000, Komisia/Francúzsko, C-337/98, Zb. s. I-8377,

body 44 a 46).

26. V intenciách vyššie uvedených skutočností má žalovaný za to, že postupoval zákonne, riadne zistil
skutkový stav, vec správne právne posúdil a žalobcom napádané rozhodnutie obsahuje všetky zákonné
náležitosti, je riadne odôvodnené, preskúmateľné a nedisponuje vadami, pre ktoré by ho bolo možné

zrušiť.

IV. Replika žalobcu

27. V replike zo dňa 28. októbra 2020 žalobca uviedol, že zotrváva na podanej správnej žalobe. Žalobca

ďalej zopakoval svoju argumentáciu uvedenú v správnej žalobe.

28. Žalobca taktiež poukázal na skutočnosť, že podľa prechodných ustanovení (§ 155d ods. 1 a 9)
zákonač.25/2006Z.z.vznenízákonač.503/2009Z.z.,účinnýchod1.januára2010,saverejnásúťaža
rokovaciekonaniebezzverejnenia,ktorésapreukázateľnezačalido31.decembra2009,dokončiapodľa

predpisov účinných do 31. decembra 2009. Pri návrhu na určenie neplatnosti dodatku ku koncesnej
zmluve, ktorý verejný obstarávateľ uzavrel do 31. decembra 2009 a informácia o uzavretí dodatku ku
koncesnej zmluve bola uverejnená vo vestníku po 31. decembri 2009, úrad postupuje podľa predpisov
účinných do 31. decembra 2009. Žalobca je preto presvedčený, že v tomto prípade sa uzatvorenie
dodatkov 19 a 20 nedá považovať za podstatnú zmenu pôvodnej zmluvy a teda, že uzatvorením týchto

dodatkov k vzniku tzv. nových zmlúv nedošlo.

29. Žalobca dňa 28. októbra 2025 doručil tunajšiemu súdu podanie označené ako vyjadrenie žalobcu,
v ktorom uviedol, že správne konanie, v ktorom bolo vydané napadnuté rozhodnutie, a aj prvostupňové
rozhodnutie, majú charakter konania resp. rozhodovania v správnom trestaní a správny súd je povinný

prihliadať na túto skutočnosť, pričom nie je v určitých oblastiach viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby.
Taktiež má za to, že administratívny spis neobsahuje kópiu zmluvy zo dňa 1. júla 2004 či kópie dodatkov
19 a 20. Žalobca ďalej uviedol, že výrok rozhodnutia žalovaného č. 12719-6000/2019-OD/4 zo dňa
28. júna 2019, ktorý sa týka dodatkov 18 až 20 ku zmluve zo dňa 1. júla 2004, podľa § 175 ods.
4 prvej vety zákona o verejnom obstarávaní musí obsahovať taxatívny výpočet všetkých ustanovení,

ku ktorých porušeniu došlo a ktorých porušenie malo alebo mohlo mať vplyv na výsledok verejného
obstarávania. Výrok tohto rozhodnutia však nespĺňa tieto podmienky a nekorešponduje s výrokom o
uložení pokuty za správny delikt. Žalobca taktiež poukázal na skutočnosť, že došlo k zmene právnej
úpravy a aktuálne znenie § 182 ods. 1 písm. a) zákona o verejnom obstarávaní umožňuje žalovanému
uložiť pokutu v rozmedzí od 0,1% do 5% zo zmluvnej ceny, pričom pôvodná právna úprava uvádzala

len 5% zo zmluvnej ceny. Záverom žalobca namietal, že pokuta by mala byť uložená podľa § 182 ods.
2 písm. z) a nie podľa § 182 ods. 1 písm. a) zákona o verejnom obstarávaní, a taktiež nedodržanie
absorpčnej zásady pri uložení pokuty. Žalobca poukázal aj na to, že žalovaný mal konať so Slovenskourepublikou a nie so žalobcom, ktorý je len akýmsi zástupcom verejného obstarávateľa, ktorým bola
Slovenská republika.

V. Relevantná právna úprava

30. Podľa § 3 ods. 1 zákona o verejnom obstarávaní zákazka na účely tohto zákona je odplatná zmluva
uzavretá medzi jedným alebo viacerými verejnými obstarávateľmi alebo obstarávateľmi na jednej strane
a jedným alebo viacerými úspešnými uchádzačmi na strane druhej, ktorej predmetom je dodanie tovaru,

uskutočnenie stavebných prác alebo poskytnutie služby.

31. Podľa § 5 ods. 2 zákona o verejnom obstarávaní nadlimitná zákazka je zákazka, ktorej
predpokladaná hodnota sa rovná alebo je vyššia ako finančný limit ustanovený všeobecne záväzným
právnym predpisom, ktorý vydá Úrad pre verejné obstarávanie.

32. Podľa § 10 ods. 1 zákona o verejnom obstarávaní verejný obstarávateľ a obstarávateľ sú povinní pri
zadávaní zákaziek, koncesií a pri súťaži návrhov postupovať podľa tohto zákona.

33. Podľa § 10 ods. 2 zákona o verejnom obstarávaní verejný obstarávateľ a obstarávateľ musia
dodržať princíp rovnakého zaobchádzania, princíp nediskriminácie hospodárskych subjektov, princíp

transparentnosti, princíp proporcionality a princíp hospodárnosti a efektívnosti.

VI. Pojednávanie

34. Správny súd v Bratislave dáva do pozornosti, že v zmysle § 3 ods. 3 písm. b) zákona č. 151/2022

Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 398/2022
Z. z. prešiel výkon súdnictva od 1. júna 2023 z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v
ktorých je daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre
a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave. Z uvedeného dôvodu je spis Krajského súdu v
Bratislave sp. zn. 1S/83/2020 vedený na Správnom súde v Bratislave pod sp. zn. BA-1S/83/2020.

35. Správny súd v Bratislave, ako súd vecne a miestne príslušný na konanie v predmetnej veci, viazaný
rozsahom a dôvodmi podanej žaloby a vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu, preskúmal na
pojednávaní konanom dňa 29. októbra 2025 žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného a dospel k
záveru, že žaloba nebola podaná dôvodne. Súd rozhodol na pojednávaní rozsudkom, ktorý vyhlásil

postupom podľa ust. § 137 ods. 3 prvá veta zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení
neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) v prítomnosti zástupcu žalobcu ako aj zástupcu žalovaného.

VII. Posúdenie podstatných skutkových zistení a právne argumenty

36. Správny súd na ustálenie rozsahu preskúmania napadnutého rozhodnutia žalovaného v rozsahu
žalobných bodov považuje za potrebné ozrejmiť, že sa bude zaoberať len žalobnými bodmi uvedenými
v žalobe doručenej správnemu súdu dňa 23. marca 2020 a nie dôvodmi uvedenými v podaní, obsahom
vyhodnotenom ako doplnenie žaloby zo dňa 28. októbra 2025, doručenej správnemu súdu dňa 28.
októbra 2025, pretože žalobca po uplynutí lehoty na podanie správnej žaloby rozširoval žalobu o ďalšie

žalobné body. Keďže žalobca prakticky kvalitatívne rozšíril žalobu podaním zo dňa 28. októbra 2025 a
toto rozšírenie žaloby doručil správnemu súdu, urobil tak po uplynutí zákonnej lehoty a vzhľadom na
koncentračnú zásadu sa správny súd dôvodmi uvedenými v rozšírení žaloby už podrobne nezaoberal
(napríklad rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8Sžo/24/2010).

37. Podstatou sporu medzi žalobcom a žalovaným je uplatňovanie zákona o verejnom obstarávaní a
pravidiel v ňom zakotvených, a to vo vzťahu k dodatkom k zmluve, ktoré boli uzatvorené mimo režimu
verejného obstarávania, pretože v čase uzatvorenia pôvodnej zmluvy (t. j. zmluvy zo dňa 1. júla 2004)
právna úprava nevyžadovala postupovať podľa pravidiel verejného obstarávania vo vzťahu k dodatkom
k zmluve. Medzi žalobcom a žalovaným teda nevznikol spor ohľadne zisteného skutkového stavu, ale

len spor o právny výklad ustanovení zákona o verejnom obstarávaní.

38. Zo zisteného skutkového stavu v spojení s platnou právnou úpravou vyplýva, že zmluva z 1. júla 2004
bola uzatvorená v období, keď právny poriadok umožňoval uzatváranie takéhoto typu zmlúv súvisiacichs verejným obstarávaním vrátane ich dodatkov. Pravidlá týkajúce sa uzatvárania dodatkov k zmluvám,
ktoré vznikli na základe verejného obstarávania, boli do právneho poriadku zavedené až zákonom č.
503/2009 Z. z., ktorým sa novelizoval zákon č. 25/2006 Z. z., s účinnosťou od 1. januára 2010. Uvedená

novela stanovila pravidlá uzatvárania dodatkov v § 9, pričom v súčasnosti sú tieto pravidlá obsiahnuté
v § 18 aktuálne platného zákona o verejnom obstarávaní. Zároveň možno konštatovať, že ani novela č.
503/2009 Z. z., ani samotný zákon o verejnom obstarávaní neobsahujú prechodné ustanovenia, ktoré by
upravovali postup pri posudzovaní dodatkov k zmluvám uzatvoreným pred prijatím tejto právnej úpravy.

39. Podľa Ústavného súdu Slovenskej republiky: „prechodné ustanovenia sú neoddeliteľnou súčasťou
takmer každej právnej úpravy a ich funkciou je zabezpečiť v zásade plynulý prechod z dosiaľ platného
a účinného režimu právnej úpravy spoločenských vzťahov do ich nového právneho režimu s tým, že sa
má nimi eliminovať právne vákuum navodzujúce právnu neistotu a majú sa jasne určiť pravidlá aplikácie
starej, resp. aj novej právnej úpravy na už v minulosti vzniknuté právne vzťahy. Malo by však ísť o
také riešenia, ktoré by sa napriek ‚stretnutiu sa s časom‘ vyhli priamemu retroaktívnemu pôsobeniu do

minulosti, hoci už z označenia prechodných ustanovení ako intertemporálnych vyplýva, že ich spätné
pôsobenie do minulosti nemožno celkom vylúčiť. Retroaktivita (spätná pôsobnosť) právnych následkov
vo všeobecnosti nastoľuje otázku ochrany dôvery v oblasti pôvodne platného právneho stavu právnych
následkov, ktorý sa následne mení“ (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. PL. ÚS 25/05
zo dňa 7. júna 2006).

40. Časový konflikt medzi právnymi úpravami vždy predstavuje zásah do princípov rovnosti a do ochrany
dôvery občanov v právo. Posudzovanie tohto intertemporálneho konfliktu by malo vychádzať z princípu
proporcionality a smerovať k takému legislatívnemu riešeniu, ktoré zachováva princíp právnej istoty
a rovnosti, pričom ich primerane vyvažuje. Pri hodnotení je preto dôležité určiť, či ide o retroaktívne

ustanovenie. Ak áno, treba rozlíšiť, či ide o pravú retroaktivitu, ktorá by bola v rozpore s ústavným
poriadkom Slovenskej republiky, alebo nie. Ak nejde o pravú retroaktivitu, možno uplatniť princíp
proporcionality s prihliadnutím na predchádzajúcu právnu úpravu a na požiadavky spravodlivosti, pričom
cieľom je vyvážiť princíp právnej istoty s princípom rovnosti.

41. Správny súd opätovne poukazuje na rozhodovaciu činnosť Ústavného súdu Slovenskej republiky,
ktorý pravú retroaktivitu vymedzil ako stav, v ktorom nová právna úprava neuznáva oprávnenia a
povinnosti založené právnymi vzťahmi len lex priori alebo stav, kedy zákon dodatočne a pozmeňujúco
zasahuje do už právne uzavretých minulých skutkových a právnych vzťahov (práv a povinností). Za
nepravú retroaktivitu považuje stav, v ktorom nová právna úprava nevytvára žiadne právne účinky

smerujúce pred deň nadobudnutia účinnosti, avšak kvalifikuje tie právne úkony, ku ktorým došlo ešte
pred nadobudnutím jej účinnosti, v dôsledku čoho môže dôjsť k zmene alebo zrušeniu tých právnych
účinkov, ktoré boli predtým späté s ich uzavretím. O nepravú retroaktivitu ide aj v prípade, ak zákon uzná
skutkové podstaty alebo právne skutočnosti, ktoré vznikli počas účinnosti skoršieho zákona, súčasne
však prináša určité zmeny právnych následkov, ktoré s nimi súvisia, pokiaľ tieto právne následky v

čase nadobudnutia účinnosti tohto nového zákona ešte nenastali. Ústavný súd Slovenskej republiky
tiež vyslovil, že zákonodarca môže výnimočne uplatniť retroaktívne ustanovenia na úpravu nových
(existujúcich) právnych stavov, pričom v takomto prípade musí preukázať závažné dôvody všeobecného
záujmu, ktoré si môžu vyžiadať alebo odôvodniť prelomenie zásady zákazu spätnej pôsobnosti v
prospech slobodnej tvorby právnej úpravy zo strany zákonodarcu. To znamená, že nepravú retroaktivitu

nepovažuje za štandardný vstup do existujúcich právnych vzťahov. Určitú retroaktivitu pripustil aj
Európsky súd pre ľudské práva, ktorý vo svojom rozhodnutí Mellacher vs. Austria, rozsudok zo dňa 19.
decembra 1989 (§ 51) uviedol, že legislatívne musí byť daná možnosť, aby sa prijali opatrenia, ktorými
sa zasiahne do ďalšieho vykonávania predtým uzavretých zmlúv (v danom prípade nájomných zmlúv),
aby sa dosiahol požadovaný cieľ (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. PL. ÚS 28/00 zo

dňa 10. januára 2002).

42. Podporne možno na účely určenia intertemporálnej povahy právnej normy poukázať aj na ustálenú
judikatúru nemeckého Spolkového ústavného súdu (pozri napríklad uznesenie zo dňa 14. mája 1986,
sp. zn. 2 BvL 2/83 (BVerfGE 72, 200) alebo z 3. decembra 1997, sp. zn. 2 BvR 882/97 (BVerfGE 97, 67)).

Podľa posledne uvedeného uznesenia nastáva skutočný retroaktívny účinok vtedy, keď zákonodarca
v neprospech dotknutej osoby zasiahne novou normou do skutkového stavu (Tatbestand), ktorý sa
začal v minulosti a bol v ňom už ukončený, a to tak, že s ním spojí iné právne účinky (dôsledky) ako s
existujúcounormou(RückbewirkungvonRechtsfolgen).Naprotitomuprávnanormasnepravouspätnouúčinnosťou je taká, ktorou zákonodarca zasahuje do stavu, ktorý sa síce začal už v minulosti, ale ešte
nebol ukončený (tatbestandliche Rückanknüpfung); predmetná norma nemá vplyv na časovú, ale na
vecnú pôsobnosť právnej normy, pričom právne účinky právnej normy nastávajú po jej vyhlásení, ale

týkajú sa situácií, ktoré boli spustené už pred jej vyhlásením (nález Ústavného súdu Českej republiky
Pl. ÚS 30/23 zo dňa 17. januára 2024, bod 136).

43. Z povahy časovej účinnosti ako vlastnosti právnej normy (alebo právneho predpisu) vyplýva, že od
okamihu jej nadobudnutia sú právne vzťahy povinné riadiť sa touto normou. Účinnosť teda znamená,

že právna norma sa stáva právne záväznou pre svojich adresátov a zakladá im konkrétne práva a
povinnosti. Na predchádzanie právnej neistote v situáciách, keď dôjde k derogácii alebo novelizácii
právnejnormy,slúžiaintertemporálneustanoveniazákona.Akvšaktakétoustanoveniachýbajú,správny
súd zastáva názor, že v danej veci je potrebné aplikovať aktuálne platnú a účinnú právnu normu,
pričom je nutné rešpektovať právne vzťahy vzniknuté za pôvodnej účinnosti. Takýto postup zabezpečuje
primeraný a vyvážený zásah do zmlúv pôvodne uzatvorených žalobcom a zároveň je v súlade s

princípom právnej istoty a záväznosti účinných právnych predpisov v právnom štáte.

44. Zo zisteného skutkového stavu správny súd konštatuje, že žalovaný neposudzoval vec z hľadiska
pravej retroaktivity, pretože sa zaoberal výlučne jednotlivými dodatkami k zmluve zo dňa 1. júla 2004 a
posudzoval ich podľa znenia zákona o verejnom obstarávaní účinného v čase uzatvorenia príslušného

dodatku. K pravej retroaktivite by došlo v prípade, ak by žalovaný uplatnil aktuálne účinnú právnu úpravu
(napr. ku dňu 9. novembra 2016, keď bol uzatvorený dodatok 19) aj na tie dodatky k zmluve z 1. júla
2004, ktoré boli uzatvorené počas platnosti iného znenia zákona o verejnom obstarávaní, alebo ak by
podľa tejto neskoršej právnej úpravy posúdil samotnú pôvodnú zmluvu. V prejednávanej veci však k
takémuto postupu nedošlo, keďže žalovaný vždy posudzoval konkrétny dodatok podľa právneho stavu

účinného v čase jeho uzatvorenia.

45. Správny súd tak zastáva názor, že v danom prípade nenastala situácia tzv. prvej retroaktivity,
kedy by žalovaný posudzoval zmluvu zo dňa 1. júla 2004 vrátane všetkých jej dodatkov optikou novej
právnej úpravy. Takýto postup by bol v rozpore so zákazom pravej retroaktivity. Práve naopak, žalovaný

posudzoval optikou novej právnej úpravy len dodatky 19 a 20, a to vždy k dátumu účinnosti tej verzie
zákona o verejnom obstarávaní, ktorá bola účinná v čase uzatvorenia daných dodatkov. K obdobnému
záveru prichádza aj odborná literatúra, podľa ktorej uvedené pravidlo nerozlišuje medzi tým, podľa
ktorého zákona pred účinnosťou zákona bola zmluva uzavretá. Právna úprava týkajúca sa zmien zmlúv
podľa zákona sa teda bude aplikovať aj na zmluvy, ktoré boli uzavreté podľa zákona č. 523/2003 Z. z.,

čo vyplýva aj z metodického usmernenia žalovaného.

46. V tejto súvislosti preto možno poukázať aj na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
sp. zn. 5Szd/1/2010 zo dňa 29. septembra 2011, podľa ktorého: „V súvislosti s problematikou spätnej,
účinností však právna teória Slovenskej republiky ako aj európskych krajín rozlišuje medzi pravou a

nepravou spätnou účinnosťou právnych predpisov (pravou retroaktivitou a nepravou retroaktivitou).
Význam uvedeného rozlišovania je založený na skutočnosti, že pokiaľ sa pravá retroaktivita (spätná
účinnosť) v zásade odmieta ako nezlučiteľná s obsahom princípu právneho štátu, nepravá retroaktivita
sa za určitých okolností akceptuje, ako prípustný nástroj na dosiahnutie ustanovených a dostatočne
významných cieľov verejnej moci. Pri uvedenom rozlišovaní je nevyhnutné si uvedomiť, že za pravú

retroaktivitu sa pokladá také konanie zákonodarcu, pri ktorom tento v novom právnom predpise (zákone)
neuzná práva (alebo povinnosti) založené právnymi skutočnosťami, ktoré sa ako právne skutočnosti
uznávalinazákladeskoršieho(predchádzajúceho)právnehopredpisu(zákona).Zanepravúretroaktivitu
sa však pokladá také konanie zákonodarcu, pri ktorom tento v novom právnom predpise uzná právne
skutočností, ktoré vznikli počas platnosti skoršieho zákona, no zároveň prinesie určité zmeny práv

(alebo povinnosti), ktoré vznikli na základe týchto právnych skutočností alebo na ich základe zavedie aj
nové práva alebo povinnosti. Nepravá retroaktivita jednoznačne umožňuje zákonodarcovi vstúpiť aj do
tých právnych vzťahov, ktoré vznikli na základe skôr prijatej právnej normy a meniť ich režim. Nepravá
retroaktivita teda nepripúšťa, aby neskoršia právna norma neuznala právne skutočnosti, na základe
ktorých došlo k vzniku určitých právnych vzťahov podľa predchádzajúcej právnej normy, no jednoznačne

pripúšťa zmeny tých právnych vzťahov, ktoré vznikli na základe skôr prijatej právnej normy (pripúšťa
teda zmenu právneho režimu vzťahov, ktoré vznikli v minulosti). Výsledkom rozlišovania medzi pravou a
nepravou retroaktivitou je poznanie, že zďaleka nie každú zmenu, ktorú prinesie nový zákon na právnevzťahy založené právnymi skutočnosťami v predchádzajúcom zákone (na vzťahy, ktoré vznikli počas
platnosti minulej právnej normy) je možné spájať s jeho spätným pôsobením a ako takú odmietať.“

47. Podľa názoru správneho súdu v prejednávanom prípade nastala vhodná miera proporcionality, a to
vyvážením práv a povinností založených pôvodnou právnou úpravou vo vzťahu k zachovaniu pravidiel
aktuálne platnej a účinnej právnej úpravy.

48. V ďalšom kroku žalovaný posudzoval dodatky 19 a 20 z toho hľadiska, či spĺňajú povahu nového

záväzku, pričom v tejto súvislosti poukázal na to, že z jednotlivých ustanovení zmluvy zo dňa 1. júla
2004 vyplynulo, že táto obsahovala len veľmi všeobecný a nejednoznačný opis predmetu zmluvy, ktorým
mal byť vývoj už existujúceho diela (informačného systému) vytvoreného na základe iných zmlúv so
spoločnosťou Beset, spol. s r. o., ktorý mal byť realizovaný jednotlivými časťami diela špecifikovanými až
v budúcnosti, a to vždy aktuálne podľa požiadaviek a potrieb žalobcu formou písomných dodatkov k tejto
zmluve. Zmluva zo dňa 1. júla 2004 teda mala byť počas svojej platnosti (uzavretá na dobu neurčitú,

tzn. bez obmedzenej doby platnosti) realizovaná s dopredu vybraným zhotoviteľom etapovite, pričom
predmet jednotlivých častí diela mal byť podrobne rozvinutý a špecifikovaný až uzatváraním jednotlivých
písomných dodatkov k tejto zmluve. Predmet zmluvy zo dňa 1. júla 2004 v danom prípade teda nebol
definovaný konkrétnym, zrozumiteľným a jasným spôsobom, pričom ním nebol definovaný ani predmet a
rozsah budúcich plnení (poskytnutých služieb), ktoré mali byť špecifikované až následne v uzatvorených

dodatkoch, a to podľa vzniknutých potrieb žalobcu, ako ani cena týchto budúcich plnení (poskytnutých
služieb). Uzatvorením dodatkov 19 a 20 došlo k doplneniu a špecifikovaniu predmetu a rozsahu zmluvy
a zároveň došlo k dojednaniu ceny za služby špecifikované v dodatkoch 19 a 20, čím došlo k uzatvoreniu
nových záväzkov. S týmto hodnotením sa správny súd stotožňuje. Predmetné hodnotenie je logickým
vyústením skutočnosti, keď zmluva zo dňa 1. júla 2004 bola uzatvorená na dobu neurčitú bez bližšej a

jednoznačnej špecifikácie základných zmluvných náležitostí, ako je určitosť predmetu zmluvy a jej ceny.

49. Správny súd tu preto poukazuje na rozsudok SD EÚ vo veci C-454/06 Pressetext
Nachrichtenagentur, podľa ktorého: „z judikatúry vyplýva, že hlavným cieľom pravidiel Spoločenstva v
oblasti verejného obstarávania je zabezpečiť voľný pohyb služieb a otvorenie nenarušenej hospodárskej

súťaže vo všetkých členských štátoch (pozri rozsudok z 11. januára 2005, Stadt Halle a RPL
Lochau, C-26/03, Zb. s. I-1, bod 44). (...) Na účely zabezpečenia transparentnosti postupov a rovnosti
zaobchádzania s uchádzačmi sa zmeny ustanovení verejnej zmluvy vykonané počas doby jej platnosti
považujú za nové uzavretie zmluvy v zmysle smernice 92/50 vtedy, ak majú znaky podstatne odlišné
od pôvodnej zmluvy, a teda preukazujú vôľu strán nanovo sa dohodnúť na podstatných náležitostiach

tejto zmluvy (pozri v tomto zmysle rozsudok z 5. októbra 2000, Komisia/Francúzsko, C-337/98, Zb. s.
I-8377, body 44 a 46). Zmenu verejnej zmluvy počas doby jej platnosti možno považovať za podstatnú,
ak zavádza podmienky, ktoré ak by figurovali v pôvodnom postupe verejného obstarávania, umožnili by
pripustiť iných uchádzačov, než ktorí boli pripustení, alebo vybrať inú ponuku než tú, ktorá bola pôvodne
vybratá.“

50. Okrem toho možno poukázať aj na rozsudok SD EÚ vo veci C-549/14 Finn Frogne, v ktorom tento
súd uviedol: „Podstatná zmena verejnej zákazky po jej zadaní nemôže byť v zásade uskutočnená
verejným obstarávateľom a úspešným uchádzačom na základe dohody, ale musí viesť k novému
zadávaciemu konaniu týkajúcemu sa takto zmenenej zákazky (pozri analogicky rozsudok z 13. apríla

2010,Wall,C-91/08,EU:C:2010:182,bod42).Inakbytobolovprípade,akbybolatátozmenastanovená
v ustanoveniach pôvodnej zákazky (pozri v tomto zmysle rozsudok z 19. júna 2008, pressetext
Nachrichtenagentur, C-454/06, EU:C:2008:351, body 37, 40, 60, 68 a 69). (...) Hoci totiž dodržiavanie
zásady rovnosti zaobchádzania a povinnosti transparentnosti musí byť zabezpečené aj pri osobitných
verejných zákazkách, nebráni to zohľadniť ich špecifickosť. Súlad medzi touto právnou požiadavkou a

touto konkrétnou potrebou je zaistený na jednej strane striktným dodržiavaním podmienok zákazky, ako
boli stanovené v dokumentácii k zadávaciemu konaniu, až do skončenia fázy plnenia tejto zákazky, ale
aj na druhej strane možnosťou výslovne stanoviť v tejto dokumentácii možnosť verejného obstarávateľa
niektoré, aj podstatné, podmienky uvedenej zákazky zmeniť aj po jej zadaní. Verejný obstarávateľ tým,
že výslovne v uvedenej dokumentácii stanoví túto možnosť a určí spôsoby jej uplatnenia, zaistí, že

všetky hospodárske subjekty, ktoré majú záujem o účasť na uvedenom zadávacom konaní, sú o tejto
možnosti informované od začiatku a v okamihu podania ich ponúk sú v rovnakom postavení (pozri
analogicky rozsudok z 29. apríla 2004, Komisia/CAS Succhi di Frutta, C-496/99 P, EU:C:2004:236, body
112, 115, 117 a 118). 38. Naopak, pokiaľ takéto ustanovenia v dokumentácii k zadávaciemu konaniunie sú, vyžaduje potreba uplatniť v danej verejnej zákazke rovnaké podmienky pre všetky hospodárske
subjekty, aby v prípade podstatnej zmeny tejto zákazky bolo začaté nové zadávacie konanie (pozri
analogicky rozsudok z 29. apríla 2004, Komisia/CAS Succhi di Frutta, C-496/99 P, EU:C:2004:236, bod

127).“

51. Správny súd má za zrejmé, že zmluvu zo dňa 1. júla 2004 možno meniť prostredníctvom dodatkov,
pričom na tieto dodatky sa bude vzťahovať právna úprava zákona o verejnom obstarávaní účinná ku dňu
uzatvoreniutoho-ktoréhododatku.Zároveňplatí,žepokiaľžalobcabudechcieťpristúpiťkzmenezmluvy

počas doby jej trvania bez nového verejného obstarávania, táto možnosť je zachovaná, ak budú splnené
podmienky upravené v § 18 zákona o verejnom obstarávaní. V tejto súvislosti správy súd poukazuje
na to, že žalobca sa v žalobe ako ani v iných písomnostiach založených v administratívnom spise nijak
nedomáhal preukázania splnenia týchto podmienok.

52.Záverompretotrebauviesť,žepodľanázorusprávnehosúduvýkladzákonaoverejnomobstarávaní,

podľa ktorého na dodatky k zmluvám sa vzťahuje právna úprava zákona o verejnom obstarávaní účinná
k dátumu uzatvorenia dodatku aj na tie zmluvy, ktoré boli uzatvorené v čase, keď zákon o verejnom
obstarávaní neupravoval žiadnu právnu úpravu dodatkov, je v konečnom dôsledku výkladom, ktorý v
najširšej miere napĺňa princíp právnej istoty. Nahrádza totiž neistotu verejného obstarávateľa (ale aj
zhotoviteľa) v tom slova zmysle, či (vôbec) môže takýto dodatok uzatvoriť, a tiež mu určuje aj podmienky,

za ktorých tak môže učiniť.

53. S poukazom na vyššie uvedené dôvody dospel správny súd k záveru, že napadnuté rozhodnutie
žalovaného, ako aj prvostupňové rozhodnutie, je vecne správne, a preto žalobu ako nedôvodnú v súlade
s § 190 SSP zamietol.

54. O náhrade trov konania rozhodol tak, že žalobcovi právo na náhradu trov konania pred správnym
súdom nepriznal. Žalobca nebol v konaní úspešný, preto nemá nárok na náhradu trov konania v zmysle
§ 167 ods. 1 a contr. SSP. Žalovaný síce v konaní úspešný bol, avšak súd nezistil výnimočnosť situácie,
pre ktorú by bolo možné spravodlivo požadovať od žalobcu zaplatiť eventuálne trovy žalovanému, v

zmysle § 168 SSP.

55. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139
ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť (§ 438 ods. 1 SSP, § 439 ods. 1 SSP a § 439
ods. 3 SSP a contr.), ktorá má odkladný účinok (§ 446 ods. 2 písm. b) SSP).

O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd – Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (§ 438 ods. 2
SSP). Kasačnú sťažnosť je potrebné podať na Správnom súde v Bratislave (§ 444 ods. 1 SSP) v lehote

30 dní od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu § 443 ods. 2 písm. b) a § 145 ods. 2 písm. b)
SSP v znení účinnom do 30.06.2023 v spojení s § 493e SSP).

Podľa § 445 ods. 1, 2 SSP, (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania
podľa § 57 uviesť

a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

(2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Podľa § 449 ods. 1, 2 SSP, (1) sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej
sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia byť spísané advokátom.

(2) Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, aka) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d),

c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.