Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 29. október 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 26Co/160/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2325202119
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 10. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Jozef Mačej
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:2325202119.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Jozefa Mačeja a sudcov JUDr.
Ľuboslavy Vankovej a Mgr. Matúša Staríčka, v spore navrhovateliek: 1. A. B., C. D., nar. XX.XX.XXXX,
2. E. A. B., nar. XX.X.XXXX, 3. F. B., nar. XX.X.XXXX, 4. A. B., nar. XX.X.XXXX, všetky navrhovateľky
trvale bytom G. H. G. XXX, zast. advokátkou: JUDr. Laura Michaličková, so sídlom Paulínska 20, Trnava,
proti povinnému z neodkladného opatrenia: I. B., nar. X.X.XXXX, trvale bytom G. H. G. XXX, o návrhu na

nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní navrhovateliek proti uzneseniu Okresného súdu Galanta
( ďalej aj ,, súd prvej inštancie“ ) zo dňa 1. augusta 2025, č.k. 30C/42/2025- 67, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie r u š í a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol návrh navrhovateliek na nariadenie

neodkladného opatrenia, ktorým sa domáhali uloženia povinnosti povinnému, aby nevstupoval do
rodinného domu na adrese G. H. G. XXX; zdržal sa vstupu na pozemok parc. č. 374/3, parc. č.
374/4, parc. č. 374/5, parc. č. 373/4, parc. č. 373/5, parc. č. 375, parc. č. 373/6 a parc. č. 371/6 v
katastrálnom území G. H. G., ktoré sa nachádzajú v blízkosti rodinného domu na adrese G. H. G. XXX;
nepribližoval sa k navrhovateľkám v 1. - 4. rade na vzdialenosť menšiu ako 20 metrov s výnimkou
účasti na procesných úkonoch v súdnom konaní, trestnom a správnom konaní; nekontaktoval písomne,

telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami navrhovateľky 1 – 4. Zároveň
požadovali, aby súd nariadil kontrolu dodržiavania neodkladným opatrením nariadených povinností vo
vzťahu k povinnému ako kontrolovanej osobe technickými prostriedkami, a to osobným identifikačným
zariadením kontrolovanej osoby, zariadením na kontrolu polohy kontrolovanej osoby a zariadením
varovania blízkosti chránených osôb; uložil povinnému ako kontrolovanej osobe povinnosť podrobiť sa
a strpieť inštaláciu technických prostriedkov a za týmto účelom sa neodkladne dostaviť na tunajší súd k

probačnému a mediačnému úradníkovi a navrhovateľkám ako chráneným osobám dostaviť sa na tunajší
súd k mediačnému a probačnému úradníkovi za účelom prevzatia zariadenia varovania blízkosti.

2. Predmetné uznesenie súd prvej inštancie odôvodnil právne aplikáciou ustanovení § 324 ods. 1, § 325
ods. 1, ods. 2 písm. d), e), f), g) a h), ods.3, § 326 ods. 1, ods. 2, § 328 ods. 1, § 329 ods. 1, ods. 2
zákona č. 160/2015 Civilný sporový poriadok ( ďalej len ,, C.s.p. “ ).

3.Vecneargumentovalsúdprvejinštancietým,žepozhodnotenírelevantnýchskutočnostívyplývajúcich
tak z návrhu, ako i z obsahu spisu, dospel k záveru, že v danom prípade neboli naplnené predpoklady
pre nariadenie neodkladného opatrenia v intenciách návrhu navrhovateliek; z hľadiska ich nevyhnutnej
ochrany, ako možných obetí konania ohrozujúceho ich duševnú / telesnú integritu. Predložené dôkazy
( najmä výpovede a listiny ) považoval za všeobecné, bez konkretizácie intenzity, času a okolností

vyhrážok. Nepovažoval za dostatočné ani odkaz na minulé incidenty ( z roku 2018 a skôr ), pretože
nepreukazujú aktuálnu hrozbu. Konštatoval, že navrhovateľky nepreukázali svoje užívacie právo knehnuteľnosti, okrem navrhovateľky 4 a uzavrel, že návrh sleduje skôr riešenie dlhodobých rodinných
sporov, ktoré nie sú predmetom inštitútu neodkladného opatrenia. Keďže navrhovateľky dostatočne
spoľahlivo neosvedčili dôvodnosť a potrebu bezodkladnej úpravy vzťahov medzi stranami, preto návrh

na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.

4. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podali odvolanie navrhovateľky z dôvodov podľa ustanovenia
§ 365 ods. 1 písm. b), d), f), g) a h) C.s.p. Namietali najmä porušenie práva na spravodlivý proces,
pretože sa súd prvej inštancie nevysporiadal so všetkými dôkazmi, najmä ignoroval upovedomenie o

začatí trestného stíhania zo 16.7.2025 voči povinnému pre zločin týrania blízkej osoby podľa § 208
TZ; nesprávne skutkové zistenia, keďže súd prvej inštancie prehliadol, že doložili lekárske správy,
zápisnice o výsluchoch, SMS komunikáciu a ďalšie dôkazy potvrdzujúce dlhodobé násilie; nesprávne
právne posúdenie, pretože súd prvej inštancie uplatnil prísnejší dôkazný štandard, než vyžaduje inštitút
neodkladného opatrenia. Na osvedčenie nároku postačuje pravdepodobnosť, nie úplné dokazovanie;
nezohľadnenie špecifík domáceho násilia, pretože poukázali, že dôkazná situácia v prípadoch násilia

v rodine je obtiažna, násilie prebieha bez svedkov, preto má súd vyhodnocovať vierohodnosť obetí
a okolnosti prípadu a existenciu nových dôkazov po vydaní uznesenia, a to uznesenie o vznesení
obvinenia I. B. z 19.8.2025, ktoré potvrdzuje dlhodobé fyzické a psychické týranie a zápisnicu o
výsluchoch poškodených z 11.8.2025 a 18.8.2025, obsahujúce detailný popis agresívneho správania
povinného, fyzických útokov a vyhrážok smrti. Navrhli, aby odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvej

inštancie tak, že nariadi požadované neodkladné opatrenie, resp. alternatívne uznesenie zruší a vec
vráti na nové konanie.

5. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( § 34 C.s.p. ), po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( §
362 ods. 1 C.s.p. ), oprávneným subjektom – stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( §

359 C.s.p. ), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa ( § 355 ods.
2 v spojení s § 357 písm. d) C.s.p. ), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti
( § 127 a § 363 C.s.p. ) a že odvolateľky použili zákonom prípustné odvolacie dôvody ( § 365 ods. 1
písm. b), d), f), g) a h) C.s.p. ), preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v medziach daných
rozsahom ( § 379 C.s.p. ) a dôvodmi odvolania ( § 380 ods. 1 C.s.p. ), s prihliadnutím ex offo na prípadné

vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré nezistil ( § 380 ods. 2 C.s.p. ), súc pritom viazaný
stavom v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie ( § 329 ods. 2 C.s.p. ), postupom bez nariadenia
odvolacieho pojednávania ( § 385 ods. 1 C.s.p. a contrario ) a dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné,
v dôsledku čoho bolo potrebné napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie o nariadení neodkladného
opatrenia zrušiť ( § 389 ods. 1 písm. b) C.s.p. ) a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové

rozhodnutie ( § 391 ods. 1 C.s.p. ).

6. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu s poukazom na obsah preskúmavaného uznesenia

i odvolacie argumenty navrhovateliek bolo posúdiť, či sú splnené zákonné podmienky pre nariadenie
neodkladného opatrenia v intenciách ich návrhu z hľadiska ich nevyhnutnej ochrany, ako možných obetí
konania ohrozujúceho ich duševnú a telesnú integritu.

7. V zmysle § 325 ods. 1 C.s.p. neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne

upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

8. V zmysle § 325 ods. 2 písm. d) C.s.p. neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby
niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala, e) nevstupovala dočasne do domu alebo
bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozrivá z násilia, f) nevstupovala alebo

iba obmedzene vstupovala do domu alebo bytu, na pracovisko alebo iné miesto, kde býva, zdržiava
sa alebo ktoré pravidelne navštevuje osoba, ktorej telesnú integritu alebo duševnú integritu svojím
konaním ohrozuje, g) písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami úplne
alebo čiastočne nekontaktovala osobu, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť takým
konaním ohrozená a h) sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k

osobe, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.

9. V zmysle § 329 ods. 1 veta prvá C.s.p. súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.10. Neodkladné opatrenie je možné nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo, ak je
obava, že exekúcia bude ohrozená ( pričom ich vzájomná kumulácia nie je vylúčená ), a to jednak

v štádiu pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení. Účelom neodkladných opatrení
je bezodkladná úprava pomerov strán sporu a podmienkou pre ich nariadenie je osvedčenie, že bez
bezodkladnej úpravy právnych pomerov by bolo právo strany sporu, ktorá podáva návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia, ohrozené, príp. že by bola ohrozená exekúcia. Preto je potrebné, aby boli
osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa

má poskytnúť neodkladná ochrana, ako i osvedčenie, že je tu nebezpečenstvo bezprostrednej ujmy.
Je nutné vychádzať z naliehavosti a nutnej potreby bezodkladnej úpravy pomerov, ktorá je osvedčená
iba vtedy, ak sa preukáže existencia takých konkrétnych úkonov strany sporu, voči ktorej návrh na
nariadenie neodkladného opatrenia smeruje, v dôsledku ktorých sa strana, ktorá podáva návrh na
neodkladné opatrenie, môže dôvodne obávať nenapraviteľnej alebo len ťažko napraviteľnej ujmy na
jej strane. Splnenie predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia nemožno vyvodiť len zo

samotnýchtvrdenínavrhovateľa,nojepotrebnétietotvrdeniaosvedčiť,atoaspoňdotejmiery,žemožno
dôvodne nadobudnúť presvedčenie o ich pravdivosti, keď pri nariaďovaní neodkladného opatrenia
prevláda záujem na rýchlosti rozhodnutia nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení. Pre rozhodnutie
súdu o neodkladnom opatrení je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. Ak to
povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť neodkladné opatrenie, ktorého obsah by bolo totožný s výrokom

vo veci samej.

11. V posudzovanej veci súd prvej inštancie dospel k záveru, že navrhovateľky neosvedčili dôvodnosť
a potrebu bezodkladnej úpravy vzťahov medzi stranami, preto návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia zamietol. „Procesu osvedčovania ( spravdepodobnenia ) podliehajú všetky zákonné

podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia, s osobitným dôrazom na potrebu neodkladnej
úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie. Z normatívneho textu vyplýva, že pri osvedčovaní
dôvodnosti a trvania chráneného nároku, teda nároku vo veci samej, je navrhovateľ povinný
dosiahnuť hodnoverné osvedčenie. Táto sprísnená požiadavka vychádza jednak z premisy, že zjavne
nedôvodnému nároku nemožno poskytnúť predbežnú procesnú ochranu, a jednak z predpokladu, že

dôvodnosť nároku vo veci samej je navrhovateľ spôsobilý osvedčiť jednoduchšie a hodnovernejšie než
samotnú potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie ( Števček, Ficová,
Baricová, Mesiarkinová, Bajánková, Tomašovič, a kol., Civilný sporový poriadok, Komentár, C. H. Beck,
2016, strana 1107 ).“

12. Hodnoverné osvedčenie dôvodnosti a trvania meritórneho nároku môže navrhovateľ dosiahnuť
najmä relevantnými skutkovými tvrdeniami a listinnými dôkaznými prostriedkami, ktoré budú viesť
k záveru, že miera pravdepodobnosti vyhovenia návrhu je v danom štádiu konania vyššia než
pravdepodobnosť jeho zamietnutia.

13. Povinnosťou navrhovateľa je v návrhu opísať rozhodujúce skutočnosti, ktoré hodnoverne osvedčujú
dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, t. j. bez nutnosti vykonania procesu
dokazovania vo veci samej. Ich obsah však musí súd viesť k záveru o pravdepodobnosti uplatneného
nároku a nebezpečenstva hroziacej ujmy ( mutatis mutandis uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS
3582/2021 z 6. septembra 2021 ). Odvolací súd po preskúmaní spisu a napadnutého uznesenia dospel

k záveru, že odvolanie navrhovateliek je opodstatnené.

14. Súd prvej inštancie pochybil, keď pri hodnotení návrhu neodlíšil požiadavku „ dokázania “ od
„ osvedčenia “. V konaní o neodkladné opatrenie sa nevyžaduje plné dokazovanie; postačuje, ak súd
z predložených listín a okolností zistí pravdepodobnosť hrozby ujmy. V prípadoch domáceho násilia je

dôkazná situácia špecifická – spravidla neexistujú priami svedkovia a násilie sa odohráva v súkromí.
Pri takýchto situáciách je potrebné vyhodnocovať vierohodnosť tvrdení a celkový kontext násilia, nie
požadovať „ dokazovanie “ v trestnoprávnom rozsahu. Súd prvej inštancie opomenul zásadný dôkaz –
uznesenie o začatí trestného stíhania, na ktoré následne nadväzuje uznesenie o vznesení obvinenia
voči povinnému. Tieto dokumenty predstavujú relevantný zdroj osvedčenia o pravdepodobnosti

protiprávneho konania povinného. Podľa uznesenia o vznesení obvinenia zo dňa 19.8.2025 je
povinnému kladené za vinu opakované fyzické a psychické násilie voči navrhovateľkám, vrátane
konkrétnych vyhrážok zabitím a incidentov z roku 2018. Tieto skutočnosti potvrdzujú pravdepodobnosť
ohrozenia ich telesnej a duševnej integrity .15. Opomenutie týchto dôkazov predstavuje porušenie § 191 ods. 1 C.s.p. a zásady spravodlivého
procesu ( čl. 46 ods. 1 Ústavy SR; porovnaj III. ÚS 314/2018 a II. ÚS 559/2018 ). Odvolací súd má za

to, že navrhovateľky vybavili návrh takými skutočnosťami, ktoré osvedčujú potrebu bezodkladnej úpravy
pomerov v zmysle § 325 ods. 1 C.s.p.

16. Účelom neodkladného opatrenia je poskytnúť okamžitú ochranu pred násilím alebo hrozbou násilia
( § 325 ods. 2 písm. f) až h) C.s.p. ). Súd prvej inštancie nevyhodnotil tento účel v súlade so zásadou

proporcionality a efektívnosti zásahu.

17. Z obsahu spisu vyplýva, že konanie povinného má dlhodobý, systematický a násilný charakter,
čo osvedčujú výpovede navrhovateliek aj lekárske správy z roku 2018. Tieto listiny taktiež
spravdepodobňujú hrozbu ujmy.

18. Neodkladné opatrenie nemá nahrádzať konanie vo veci samej, ale jeho účelom je zamedziť vzniku
alebo pokračovaniu ujmy. Súd prvej inštancie nevyhodnotil riziko fatálnych následkov, ak by povinný
zostal v blízkosti navrhovateliek.

19. Taktiež je potrebné uviesť, že súd prvej inštancie mal zohľadniť v zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy
SR a medzinárodných záväzkov, že štát má povinnosť poskytnúť účinnú ochranu osobám ohrozeným
domácim násilím. Odvolací súd zdôrazňuje, že pri opätovnom rozhodovaní má súd prvej inštancie
zohľadniť špecifiká dokazovania v takýchto veciach a prípadne vykonať aj doplňujúce zistenia o
aktuálnom správaní povinného v súvislosti so vzneseným obvinením.

20. Odvolací súd dáva do pozornosti súdu prvej inštancie, ak budú naplnené podmienky nariadenia
neodkladného opatrenia, možnosť zvážiť nariadenie technickej kontroly dodržiavania opatrenia podľa
§ 325 ods. 3 C.s.p.

21. Pri novom rozhodnutí má súd prvej inštancie konať bez zbytočného odkladu, aby nebola zmarená
preventívna funkcia neodkladného opatrenia.

22. Zo všetkých uvedených dôvodov odvolací súd podľa § 389 ods. 1 písm. b) C.s.p. napadnuté
uzneseniezrušilavecvrátilnaďalšiekonanieanovérozhodnutie,keďžesúdprvejinštancienesprávnym

procesným postupom znemožnil navrhovateľkám uplatniť ich procesné práva v miere, ktorá viedla k
porušeniu ich práva na spravodlivý proces a tento nedostatok nemožno napraviť v odvolacom konaní.

24. Povinnosťou súdu prvej inštancie, súc pritom viazaný právnym názorom odvolacieho súdu podľa
§ 391 ods. 2 C.s.p., bude opätovne posúdiť návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia,

vyhodnotiť hodnoverné osvedčenie nároku, ktorému sa má poskytnúť procesná ochrana, vychádzajúc
z právneho posúdenia predpokladov vzniku hmotnoprávneho nároku a v prípade kladného výsledku
znova skúmať splnenie podmienok pre nariadenie požadovaného neodkladného opatrenia.

25. O prípadnej náhrade trov tohto odvolacieho konania bude rozhodnuté v rozhodnutí, ktorým sa toto

konanie bude končiť ( § 262 v spojení s § 396 C.s.p. ).

26. Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa

( § 419 C. s. p. ).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( § 420 C. s .p. ).
Dovolanie je podľa § 421 C. s. p. prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia

právnej otázky,
a) pri, ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( § 421 ods. 1 C. s. p. ).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) ( § 421 ods. 2 C. s. p. ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( § 422 ods. 1 C. s. p. ).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 2 C. s. p. ).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( § 423 C. s. p. ).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( § 424 C. s. p. ).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 ( § 425 C. s. p. ).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo, ak do konania vstúpil ( §
426 C. s .p. ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.
1 C. s. p. ).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde ( § 427 ods. 2 C. s. p. ).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
( dovolacie dôvody ) a čoho sa dovolateľ domáha ( dovolací návrh ) ( § 428 C. s. p. ).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom ( § 429 ods. 1 C. s. p. ).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
( § 429 ods. 2 C. s. p. ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania ( § 430 C. s. p. ).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení ( § 431 ods. 1 C. s. p. ).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( § 431 ods. 2 C. s. p. ).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci ( § 432 ods. 1 C. s. p. ).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( § 432 ods. 2 C. s. p. ).Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom ( § 433 C. s. p. ).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( § 434 C. s. p. ).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( § 435 C.
s. p. ).