Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 6. november 2025

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 26T/44/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3825010550
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 11. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Michal Vigaš

ECLI: ECLI:SK:OSPD:2025:3825010550.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza, na pracovisku v Partizánskom, samosudcom Mgr. Michalom Vigašom, v trestnej

veci obžalovaného A. B., pre skutok v obžalobe právne kvalifikovaný ako zločin ublíženie na zdraví podľa
§ 155 ods. 1 Tr. zák., na hlavnom pojednávaní dňa 06.11.2025 takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný A. B., nar. XX.XX.XXXX v B., trvale bytom B., C. XXX/XX, toho času vo väzbe v ÚVV Ilava,

j e v i n n ý , ž e

že dňa 01.01.2025 v čase približne o 01:30 hod. v D. E. D. na ul. F. E. v bytovom dome č. XXX vo

vchode č. XX fyzicky zaútočil na poškodeného G. H. tak, že sotil poškodeného do pravej ruky v dôsledku
čoho poškodený narazil chrbtom do steny, pristúpil k poškodenému a chytil ho rukami za ramená
poškodenýsabrániltak,žetiež chytilobžalovanéhozaramená,vzájomnesataktodržiacazápasiac bol
poškodený zatlačený ku schodisku do pivníc a takto otočeného chrbtom smerom k schodisku do pivníc
obžalovaný sotil poškodeného po betónových schodoch do pivničných priestorov, kedy počas tohto
fyzického útoku ostrým špicatým predmetom bodol poškodeného do chrbta, čím spôsobil poškodenému
G. H. zranenia spočívajúce v bodnej rane zadnej steny hrudníka – chrbta asi 4 cm dlhú v oblasti VIII.-

IX. medzirebrového priestoru, ktorá prenikla do hrudnej dutiny a zranila pravé pľúca, čim spôsobila
haemothorax, pneumothorax a laceráciu s dobou liečby a obmedzením v obvyklom spôsobe života 6
až 8 týždňov.

t e d a

inému úmyselne spôsobil ťažkú ujmu na zdraví

č í m s p á c h a l

zločin ublíženie na zdraví podľa § 155 ods. 1 Trestného zákona č. 300/2005 Z.z. (ďalej Tr. zák.)

Z a t o s a o d s u d z u j e :

Podľa § 155 ods. 1 Tr. zák., § 37 písm. m/ Tr. zák., § 38 ods. 2,3 Tr. zák., na trest odňatia slobody
vo výmere 6 (šesť) rokov nepodmienečne.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zák. sa obžalovaný zaraďuje na výkon trestu odňatia slobody do ústavu
na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. je obžalovaný p o v i n n ý nahradiť poškodenému G. H., nar. XX.XX.XXXX,

bytom D. E. D., F. G. XXXX/XX, škodu z titulu bolestného vo výške =7 467,60-€. o d ô v o d n e n i e :

Na základe obžaloby prokurátora okresnej prokuratúry Bánovce nad Bebravou pod Pv 7/25/3301-76,
zo dňa 03.06.2025, doručenej dňa 04.06.2025, pre skutok právne kvalifikovaný ako zločin ublíženie

na zdraví podľa § 155 ods. 1 Tr. zák. samosudca nariadil bolo vykonané hlavné pojednávanie. Po
prednesení obžaloby po poučení podľa § 257 ods. 1, 5 a 8 Tr. por., obžalovaný k obžalobe v súlade s
§ 257 ods. 1 písm. a/ Tr. por. vyhlásil, že je nevinný.

Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného, výsluchom poškodeného
G. H., prečítal zápisnicu o výsluchu svedka I. B., svedkyne C. B., G. H. J., K. L. M., G. H., N. B., O. E.

C., C. B., O. N., znalecký posudok z odvetvia psychiatria, z odboru kriminalistika, z odvetvia chirurgia
a traumatológia, zápisnicu o rekognícii osoby, o rekonštrukcii, ostatné listinné dôkazy a pripojené spisy,
prehral kamerový záznam s koncovkou 13005 z č.l. 350 a zistil tento skutkový stav rozhodný pre vec
samu.

Súd vo veci samej rozhodol na hlavnom pojednávaní dňa 05.08.2025 rozsudkom č.k. 26T/44/2025-356
tak, že obžalovaného uznal vinným zo spáchania prečinu ublíženie na zdraví podľa § 156 ods. 1,
ods. 3 písm. c/ Trestného zákona č. 300/2005 Z.z. (ďalej Tr. zák.) s použitím § 123 ods. 3 písm. e/
Tr. zák., na skutkovom základe, dňa 01.01.2025 v čase približne o 01:30 hod. v D. E. D. na ul. F. E. v
bytovom dome č. XXX vo vchode č. XX fyzicky zaútočil na poškodeného G. H. tak, že sotil poškodeného

v dôsledku čoho poškodený narazil chrbtom do steny, následne pristúpil k poškodenému a chytil ho
rukami za ramená poškodený sa bránil tak, že tiež chytil obžalovaného za ramená, vzájomne sa takto
držiac a zápasiac bol poškodený zatlačený ku schodisku do pivníc a takto otočeného chrbtom smerom k
schodisku do pivníc obžalovaný sotil poškodeného po betónových schodoch do pivničných priestorov,
kde poškodený padol na betónovú podlahu, čím spôsobil poškodenému G. H. zranenia spočívajúce v

bodnej rane zadnej steny hrudníka - chrbta asi 4 cm dlhú v oblasti VIII.-IX. medzirebrového priestoru,
ktorá prenikla do hrudnej dutiny a zranila pravé pľúca, čím spôsobila haemothorax, pneumothorax a
laceráciu s dobou liečby a obmedzením v obvyklom spôsobe života 6 až 8 týždňov, za čo mu uložil
podľa § 156 ods. 3 Tr. zák., § 37 písm. m/ Tr. zák., § 38 ods. 2 Tr. zák., na trest odňatia slobody vo
výmere 3 roky nepodmienečne. Podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zák. sa obžalovaný zaraďuje na výkon

trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Súd uložil povinnosť
nahradiť poškodenému škodu z titulu bolestného vo výške =7 467,60-€.

Proti uvedenému rozsudku podali odvolanie obžalovaný aj prokurátor pričom odvolací súd vec súdu
prvého stupňa vrátil na opätovné prejednanie. Vec nebola súdu vrátená späť z dôvodu, že by pôvodné

právne posúdenie robilo rozhodnutie nepreskúmateľné z hľadiska dôvodov obhajoby - ktorá namietala
vinu aj za prečin ublíženia na zdraví, ale z dôvodu, že odvolací súd nepovažoval odôvodnenie súdu
prvého stupňa vzhľadom k argumentácii prokurátora za preskúmateľné z hľadiska ustálenia právnej
kvalifikácie skutku len ako prečinu ublíženia na zdraví oproti pôvodnej kvalifikácii zločinu. Odôvodnenie
súdu prvého stupňa absentovalo v uvedení konkrétnych skutkových zistení, ktoré viedli k miernejšej

kvalifikácii, naproti tomu odvolací súd na č.l. 14 štvrtý a piaty odsek poukázal na konkrétne okolnosti
vyplývajúce z dokazovania, ktoré súd prvého stupňa nezohľadnil a svedčali o prísnejšom posúdení
skutku.

Súd prvého stupňa pôvodne vinu obžalovaného pre miernejšie kvalifikovaný prečin založil na takom

hodnotenídôkazov,kdevyložilvšetkypochybnostivprospechobžalovaného,opomenúctieusvedčujúce
dôkazy, ktoré sa nejavili byť rozhodné, pričom najmä výrok o vine pre miernejšie kvalifikovaný prečin
oprel o podrobnú výpoveď poškodeného len v štádiu pred súdom, nedostatky v ohliadke miesta činu
a vskutku moment „nešťastnej náhody“ považoval za možný v tom zmysle, že v rovine rozumnej istoty
nebolo možné preukázať vinu obžalovaného aj za úmyselné bodnutie nožom či iným ostrým predmetom

poškodeného.

Vyjadril sa aj k popisu napadnutia a zápasu obžalovaného s poškodeným tak ako vyplýva z dokazovania.
K tomu, či poškodený videl obžalovaného, či mu bunda zakrývala výhľad aj tomu, či je možné považovať
vyjadreniaznalcaopravdepodobnompoužitídlhéhošpicatéhopredmetunabodnutiezadôkazbodnutia.

Rovnako nevnímanie bodnutia poškodeným za dôkaz o teórii znalca, podľa ktorej si poškodený nemusíbodnutieuvedomiť.Pokiaľbysaodvolacísúdstýmitozávermistotožnil,ďalšieargumentyprokurátoraby
neboli schopné vyvrátiť dôvodnú pochybnosť v tej otázke, či obžalovaný poškodeného úmyselne bodol.

Tento smer hodnotenia dôkazov však odvolací súd nepovažoval za súladný s princípom hodnotenia
dôkazov, čo zas súd prvého stupňa viazalo k inému hodnoteniu celej masy dôkazov aj tých, na ktoré
odvolací súd prikladal osobitný význam.

Súdu nebolo nariadené doplniť dokazovanie ani nik doplnenie dokazovania po vrátení veci na opätovné

prejednanie nenavrhol.

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní urobil vyhlásenie o nevine, na hlavnom pojednávaní využil právo
nevypovedať. Na návrh prokurátora bola podľa § 258 ods. 4 Tr. por. prečítaná zápisnica z prípravného
konania o výsluchu obvineného. Ten dňa 04.01.2025 uviedol, že býva u svojej rodiny, u C. B.. Je
nezamestnaný, chodí však na brigády a zarobí 100-1200 Eur. Je slobodný a bezdetný. Alkohol nepije,

vypil si len na sviatky, užíva pervitín asi raz za týždeň od leta 2023, necíti sa byť závislý. Ku skutku
uviedol, že na Silvestra bol na námestí, zabávali sa. Prišil za ním I. B., že ho niekto napadol, tak za
ním išli, on tú osobu konfrontoval, že prečo I. napadol, ten odpovedal, že čo od neho chce, aby mu dal
pokoj, lebo dostane aj on. Potom mali medzi sebou konflikt, on ho od seba odkopol, ten padol na zem.
Potom sa uzmierili a podali si ruky, potom sa spolu bavili pri pódiu a potom išli na ul. F. E., I. sa vtedy

odpojil, dal im cigaretu, prišli k bytovému domu XXX ku vchodu XX. Obžalovaný volal poškodeného na
byt, ale ten, že ostane dole čakať. Obžalovaný vybehol asi na 5 min do bytu, zišiel dole potom si zapálili
cigaretu a išli preč. Kúsok od ulice K nemocnici sa odpojil poškodený a odišiel niekam preč. On išiel na
námestie, potom išli domov s I. B. a J.. Pripustil, že v ten večer užil drogy. Nedržal v ten večer peňaženku
poškodeného. On sa na druhý deň dozvedel od Rómov, že s niekto sa s niekým pobil aj vo vedľajšom

vchode a dorezal nejaký O..

Poškodený G. H. na hlavnom pojednávaní uviedol aj to, že bol na námestí na Silvestra. Tam po ňom
začal vykrikovať kamarát obžalovaného, poškodený mu odpovedal, že aký má problém, ten ušiel za
obžalovaným, a potom za ním prišli obaja a obžalovaný ho kopol, on spadol. Nechcel to eskalovať, lebo

tam bolo veľa Rómov, no uvedomil sa aj obžalovaný, že sa nebudú vadiť, a že mu to vykompenzuje.
Potom išli z námestia, kamarát obžalovaného sa odpojil. Prišli do vchodu, obžalovaný vybehol do bytu,
on zatiaľ čakal a pozeral do mobilu. Potom bez slov prišiel obžalovaný a sotil ho do steny. Začali sa
naťahovať, držali sa navzájom oboma rukami a potom ho obžalovaný sotil alebo kopol a on spadol zo
schodov. Ako dopadol cítil, že mu niečo steká po chrbte. Obžalovaný vzal zo zeme peňaženku a vybral

asi 30 eur, ktoré si nechal. Ešte mu povedal, že čo spravíš, tu sú samí cigáni, tu ti nik nepomôže. On
cítil, že aj po ruke mu tečie krv, obžalovaný mu ešte posvietil mobilom na chrbát a povedal mu, že mu
riadne tečie krv, a že si má zavolať sanitku. On potom volal matke, tá však nemohla prísť a asi o dve
ulice ďalej našiel sanitku, tí potom volali ďalšiu a bol ošetrený. On nevidel v ruke obžalovaného žiadny
nôž, ani tak nevypovedal, asi len lekárke povedal, že ho možno pichol. Jemu sa potom v dôsledku rany

zhoršilo dýchanie. On na zemi v pivnici žiadne predmety nehľadal okrem svojho mobilu, teda nevie o
čo sa mohol napichnúť. Vo vchode nefajčil ani pred ani po útoku. Obžalovaný ako sa naťahovali mu
vyťahoval bundu no nemal ju na očiach. Na otázky obhajcu pripustil, že nemusel byť úmyselne sotený,
ako sa naťahovali. No neskôr pri popise pádu zas uviedol, že ako ho obžalovaný sotil, on sa snažil pri
páde otočiť, udrel si koleno pritom, pretočilo ho a padol na chrbát. Nevedel uviesť dôvod, prečo šiel s

obžalovaným do vchodu kde obžalovaný býva, hoci išlo o osobu, ktorá ho krátko predtým na námestí
napadla. Poškodený si uplatnil bolestné.

Podľa § 263 ods. 1 Tr. por. prečítanej zápisnice o výsluchu svedka I. B. na č.l. 83-86, tento bol asi o
0:30 hod dňa 01.01.2025 na námestí v D. E. D., kde stretol aj obžalovaného. Ten si vyhliadol nejakého

chalana, ktorému dal kopačku až ho odsotilo. Potom však obžalovaný s týmto chalanom - poškodeným
spolu odchádzali, obžalovaný sa chlapca pýtal, či nevie voľačo zohnať (biele). Na obžalovanom bolo
vidno, že je dofúkaný a niečo špekuluje. Potom títo išli smerom k nemocnici. Na námestie sa neskôr
vrátil len obžalovaný. Obžalovaný ho 01.01.2025 kontaktoval, či nevie čo sa stalo, že niekto niekoho
dopichal. Poprel, že by vtedy spal v byte s obžalovaným a C. B..

Podľa § 263 ods. 1 Tr. por. prečítanej zápisnice o výsluchu svedka C. B. na č.l. 97-98, táto býva na
treťom poschodí vo vchode XXX, býva u nej obžalovaný, je to syn jej bratranca. Ona si všimla, že po
polnoci išiel obžalovaný s nejakým mužom, ktorého nepoznala z námestia preč. Po nejakom čase saobžalovaný vrátil späť. Ona išla asi o 2:30 s obžalovaným a I. B. k nej domov, kde spal aj I.. Ráno tam
obžalovaný nebol. Ona sa na druhý deň od kamarátky dozvedela, že mali pichnúť nejakého muža.

Podľa § 263 ods. 1 Tr. por. prečítanej zápisnice o výsluchu svedka G. H. st. na č.l. 95-96, otca
poškodeného, tomu exmanželka telefonovala dňa 01.01.2025 asi o pol druhej, že sa synovi niečo stalo,
nech tam ide, lebo ona pila. Potom popísal, ako prišiel na miesto kde bola sanitka. On so synom priamo
nekomunikoval, lebo ho ošetrovali, len záchranárka mu povedal, že má bodnú ranu v chrbte.

Podľa § 263 ods. 1 Tr. por. prečítanej zápisnice o výsluchu svedka K. M. na č.l. 99-101, zo dňa
12.03.2025, je obžalovaný jej synovec. V minulosti u nej obžalovaný nechal nejaké oblečenie, nohavice
a tričko, lebo vtedy nemal kde prespávať. Prezliekal sa u nej na druhý deň po skutku, veci ona vydala
na účely trestného konania.

Podľa § 263 ods. 1 Tr. por. prečítanej zápisnice o výsluchu svedka G. H. na č.l. 90-94, matky

obžalovaného, tejto volal poškodený asi o pol druhej dňa 01.01.2025 s tým, že je v meste D. E. D. pri
budove súdu a že má prepichnutý chrbát a potrebuje ísť si to dať zašiť. Ona šoférovať nemohla, tak
volala otcovi poškodeného. O skutku sa dozvedela od poškodeného až keď ho bola v nemocnici pozrieť.
Povedal jej ako ho obžalovaný napadol, a ako ho sotil dole schodmi a musel sa o niečo napichnúť, lebo
tam bol veľký neporiadok.

Podľa § 263 ods. 1 Tr. por. prečítanej zápisnice o výsluchu svedka N. B. na č.l. 102-103, zo dňa
12.03.2025, tento nebol svedok skutku spal na adrese bydliska a na námestie nešiel. O dopichaní sa
dozvedel až na druhý deň, keď o tom všetci hovorili. Zmenu v správaní obžalovaného si nevšimol.

Podľa § 263 ods. 1 Tr. por. prečítanej zápisnice o výsluchu svedka O. E. C. na č.l. 104-107, táto bola ako
lekár členom posádky RZP, ošetrovala poškodeného, ktorý sa sťažoval na problémy v oblasti chrbta,
poškodený mal povedať, že mu niekto ukradol peňaženku a bodol, no nevie kto, len že to bol Róm.
Potom dej prehodil tak, že ten muž ho najprv bodol a potom okradol. Podľa názoru lekárky išlo o ranu
nožom.

Podľa § 263 ods. 1 Tr. por. prečítanej zápisnice o výsluchu svedka C. B. na č.l. 108-111, tento bol
člen posádky RZP, ošetrovali poškodeného, povedal, že ho niekto prepadol, chcel ranu len prelepiť. Ku
zraneniu však povedal, že ho niekto pichol. Spomínal, že mu zmizla peňaženka, ako keby mu ju zobrali.
Zdalo sa mu, že mal v sebe alkohol.

Podľa § 263 ods. 1 Tr. por. prečítanej zápisnice o výsluchu svedka O. N. na č.l. 112-115, tento bol člen
posádky RZP, ošetrovali poškodeného, povedal, že ho niekto napadol a vzal mu peňaženku.

Podľa zápisnice o ohliadke miesta činu s fotodokumentáciou na č.l. 183-189, ohliadka sa uskutočnila

dňa 01.01.2025 od 14:00 do 14:35 hod. na adrese D. E. D., L. F. E. XXX, vchod XX a XX. V pivničných
priestoroch vo vchode XX, pod schodmi pri kočiari sa nachádzajú červené stopy zaistené ako stopa
č. 3. Medzi dverami vchodu XX sú ďalšie červené stopy zaistené ako stopa č. 4, pri tých kvapkách
sa nachádza aj príborový nožík zaistený ako stopa č. 5. Z fotodokumentácie nie je viditeľný žiadny
špicatý predmet o dĺžke popisovanej znalcom z odvetvia chirurgia ako predmet, ktorý by mohol spôsobiť

zranenia popísané v znaleckom posudku, avšak ide o skromnú fotodokumentáciu najmä priestoru, kde
je prevrátený detský kočík s trubkovou konštrukciou, nevidno za roh napravo ani naľavo, kde je zvyšok
kočíka. Na zemi napravo vzadu je aj ďalší neznámy pohodený predmet.

Podľa § 268 ods. 2 Tr. por. prečítaného znaleckého posudku KEÚ PZ z odboru kriminalistika ČES:

PPZ-KEU-KE-EXP-2025/200 č.l. 201-205 boli znaleckému skúmaniu z odvetvia kriminalistická biológia
a kriminalistická genetická analýza podrobené viaceré zaistené stopy, z ktorých je relevantná pre trestné
konanie stopa č. 3 - pričom bolo zistené, že ide o stopu ľudskej krvi, z ktorej bola izolovaná DNA, pričom
z výsledkov analýzy vyplýva, že je DNA profil zhodný s profilom porovnávacej vzorky - poškodeného.
Zhodný profil DNA s DNA poškodeného má aj stopa č. 2 (čierna peňaženka poškodeného) a č. 6 (ruksak

poškodeného).

Podľa § 268 ods. 2 Tr. por. prečítaného znaleckého posudku z odboru zdravotníctvo, odvetvie chirurgia,
traumatológia, znalca O. O. B., č. 090/25 na č.l. 209A-209U, poškodený utrpel zranenia spočívajúce vbodnej rane zadnej steny hrudníka - chrbta asi 4 cm dlhú v oblasti VIII.-IX. medzirebrového priestoru,
ktorá prenikla do hrudnej dutiny a zranila pravé pľúca, čím spôsobila haemothorax, pneumothorax a
laceráciu s dobou liečby a obmedzením v obvyklom spôsobe života 6 až 8 týždňov (pri najzávažnejšom

z popísaných zranení - poškodenie pľúc bodným poranením). Znalec popisuje zranenia ako ťažké z
hľadiska medicínskeho. Predmet, ktorým bolo zranenie spôsobené popisuje ako ostrý, špicatý predmet
napr. nôž o dĺžke čepele aspoň 8-10 cm a viac. Samotným zranením došlo i ku zraneniu životne
dôležitého orgánu - pľúc, také zranenie spôsobuje dlhú dobu trvajúcu poruchu zdravia. Zranenie vzniklo
v priamej súvislosti s fyzickým incidentom zo skorých nočných hodín na deň 01.01.2025. Znalec popisuje

aj praktické medicínske informácie v tom zmysle, že poškodení neraz ani nezaregistrovali úder, alebo
bolesť po bodnutí, niekedy len drobné štipnutie, čo je dané malou plochou rany. Uvádza, že je veľmi
nepravdepodobné,abysanaschodochnachádzalvyčnievajúciostrýpredmet.Znalecohodnotilbolestné
podľa popísaných zranení na spolu 245 bodov t.j. 7467,60-€ pri hodnote bodu 30,48 € v roku 2025.

Podľa § 268 ods. 2 Tr. por. prečítaného znaleckého posudku z odvetvia psychiatria Centra duševného

zdravia s.r.o. č. 55/2025 na č.l. 216-245, obžalovaný netrpí duševnou chorobou v pravom zmysle
slova, t.j. psychózou. Bola u neho zistená zmiešaná porucha osobnosti - porucha osobnosti v zmysle
dissociability, histriónstva, nezdržanlivosti, nestálosti, emočnej plochosti a afektívnej nestability. Bol
zistený syndróm závislosti od viacerých psychoaktívnych látok, a to od marihuany a od pervitínu,
v čase skutku akútna intoxikácia alkoholom a pervitínom. Jedine a výlučne v dôsledku zmiešanej

akútnej intoxikácie v miere ľahko, forenzne nevýznamne zmenšenej vedel rozpoznať protiprávnosť
svojho konania a tiež v miere ľahko, forenzne nevýznamne zmenšenej mohol konanie ovládať.
Zo psychiatrického hľadiska nie je pre spoločnosť nebezpečný. Znalecká organizácia nedoporučuje
ochranné protitoxikomanické liečenie, pretože toto obžalovaný odmieta, čo je v spojení s poruchou
osobnosti kontraindikácia pre uloženie liečenia.

Podľa oboznámenej zápisnice o rekognícii z 03.01.2025 s fotodokumentáciou na č.l. 117-131,
poškodený na fotografiách vo fotoalbumoch dňa 03.01.2025 opoznal osobu obžalovaného.

Podľa oboznámenej zápisnice o rekonštrukcii z 03.03.2025 na č.l. 133-162, ktorá sa vykonala na mieste

činu popísal poškodený skutok tak, že bol najskôr sotený obžalovaným za pravú ruku, vrazil chrbtom do
steny, ruksak sa mu zošuchol k zápästiu a telefón padol na zem. Následne k nemu prišiel obžalovaný,
chytil ho rukami za ramená, on jeho tiež, telefón už mal poškodený v ruke, obžalovaný mu vytiahol bundu
takmer cez hlavu, až časťou zakrývala tvár, ako sa naťahovali a on bol otočený chrbtom smerom ku
schodisku ho obžalovaný sotil alebo kopol a on padol dole schodmi chrbtom otočený nadol. Obžalovaný

tvrdil, že poškodeného nenapadol, zapálili si cigaretu a potom spolu odišli smerom k hlavnej ceste a
rozišli sa. Obžalovaný bol sotený takou intenzitou aby spadol. Súd poukazuje na fotodokumentáciu k
rekonštrukcii, najmä na chronologicky zaznamenaný dej - fotografia 012, 013, 014, 015, kde je zrejmé,
že poškodený stál k prichádzajúcemu obvinenému chrbtom a venoval sa mobilnému telefónu, potom
len pootočil a odvrátil naspäť, až nato bol postrčený.

Podľa zápisnice o vydaní veci na č.l. 163-166, 175-177, 179-182, poškodený vydal na účely trestného
konania dňa 01.01.2025 čiernu bundu Pitbull, čiernu peňaženku (stopa č. 2). K. M. vydala 2 ks modrých
riflí dňa 03.01.2025, obžalovaný vydal dňa 03.01.2025 bundu Daily Essential, čierne tričko Fighter New
York a čierno červené tenisky.

Pretože nebolo možné prehrať kamerové záznamy z CD na č.l. 250, ktoré obsahujú záznamy z kamier
na cukrárni O. na E. A. C. aj kamier inštalovaných mestom Bánovce nad Bebravou, zrejme pre technickú
chybu, bola vyšetrovateľom dodatočne do spisu doložená kópia týchto záznamov na USB nosiči (č.l.
350). Z nich bolo navrhované prehratie len záznamu z kamery ch14 - záznam s koncovkou 13005. Na

onom zázname je vidieť dve osoby v čase cca 01:23:10 ako kráčajú smerom k bytovke č. 782, následne
je v čase 01:28:06 vidieť ako sa v strednom vchode bytovky svieti, poblikuje svetlo. Záznam je však
takej kvality, že totožnosť osôb nemožno vôbec zistiť, v podstate ide o dve ľudské postavy, rovnako vo
vchode v ktorom sa svieti nemožno identifikovať vôbec nič.

Podľa konečného výsledkového listu na č.l. 255, bola vyšetrením zo dňa 03.01.2025 zistená v moči
obžalovaného prítomnosť amfetamínu a metamfetamínu (odber 03.01.2025). Dychová skúška na
prítomnosť alkoholu bola dňa 03.01.2025 negatívna č.l. 257.Obžalovaný nie je vedený v evidencii zbraní (č.l. 259).

Podľa výpisu z ústrednej evidencie priestupkov na č.l. 260 obžalovaný nemá záznam o spáchanom

priestupku.

Podľa odpisu z registra trestov na č.l. 261-262 sa prihliada na štyri odsúdenia obžalovaného.

Rozsudkom Okresného súdu Partizánske č.k. 1T/46/2016-183 zo dňa 03.08.2016, právoplatným v ten

istý deň bol obžalovaný uznaný vinným zo spáchania zločinu lúpeže podľa § 188 ods. 1 Tr. zák. za
čo mu bol uložený trest odňatia slobody na 2 roky s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu na
3 roky do 03.08.2019. Trest v tejto veci bol zrušený pri ukladaní súhrnného trestu vo veci Okresného
súdu Partizánske sp. zn. 2T/3/2017.

Rozsudkom Okresného súdu Partizánske č.k 1T/78/2016-154 zo dňa 25.01.2017 bol obžalovaný

uznaný vinným zo spáchania prečinu neoprávneného vyrobenia a používania platobného prostriedku,
elektronických peňazí alebo inej platobnej karty formou spolupáchateľstva podľa § 20 k § 219 ods. 1
Tr. zák. a bol mu uložený súhrnný trest odňatia slobody na 26 mesiacov so skúšobnou dobou na 38
mesiacov s probačným dohľadom a uložením primeraných povinností. Trest v tejto veci bol zrušený pri
ukladaní súhrnného trestu vo veci Okresného súdu Partizánske sp. zn. 2T/3/2017.

Trestným rozkazom Okresného súdu Partizánske č.k. 2T/3/2017-124 zo dňa 31.01.2017, právoplatným
dňa 22.02.2017 bol obžalovaný uznaný vinným zo spáchania pokračovacieho prečinu krádeže podľa
§ 212 ods. 2 písm. f/ Tr. zák. a bol mu uložený súhrnný trest odňatia slobody na 30 mesiacov s
podmienečným odkladom na skúšobnú dobu na 40 mesiacov s probačným dohľadom a primerané

povinnosti. V skúšobnej dobe sa neosvedčil o čom súd rozhodol uznesením z 03.07.2019 právoplatným
dňa 10.07.2019, bol mu nariadený výkon trestu, ktorý podľa hlásenky vykonal dňa 11.04.2023.

Rozsudkom Okresného súdu Partizánske č.k 2T/11/2018-482 zo dňa 20.04.2018 v spojení s uznesením
Krajského súdu v Trenčíne č.k. 2To/52/2018-511 zo dňa 12.06.2018, bol obžalovaný uznaný vinným

zo spáchania zločinu lúpeže formou spolupáchateľstva podľa § 20 k § 188 ods. 1 Tr. zák. za čo bol
obžalovanému uložený trest odňatia slobody na 3 roky nepodmienečne so zaradením do ústavu na
výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Trest v tejto veci podľa hlásenky vykonal dňa 11.10.2020.

Na základe vykonaného dokazovania, hodnotiac dôkazy jednotlivo, ako aj vo vzájomnej súvislosti,

dospel súd k rozhodnutiu, že bez dôvodných pochybností možno považovať za preukázané v rovine
rozumnej istoty, že obžalovaný svojím konaním vo vyššie označenom čase a na uvedenom mieste
spáchal zločin ublíženie na zdraví podľa § 155 ods. 1 Trestného zákona č. 300/2005 Z.z. (ďalej Tr.
zák.). Popis skutku v rozsudku zodpovedá výsledku dokazovania.

Obžalovaného obrana spočívala v tom, že proti nemu svedčí len výpoveď poškodeného, teda ide o
rozpor vzájomných tvrdení o priebehu skutku, pričom on pripustil len konflikt s jeho osobou na námestí,
no uzmieril sa s ním, spolu šili k jeho bytovke, kde si len zapálili cigaretu a rozišli sa ako on išiel naspäť
na námestie. Táto obrana obžalovaného bola vyvrátená dokazovaním.

Táto verzia sa zhodovala v podstatných rysoch s výpoveďou poškodeného len po príchod ku vchodu
č. XX bytového domu č. XXX. Pokiaľ by bola verzia obžalovaného pravdivá, musel by logicky z
nejakého dôvodu poškodený obžalovaného krivo obviňovať, pretože tento jeho osobu riadne opoznal,
a to za situácie, keď obaja tvrdili, že sa uzmierili ba dokonca (hoci je to vskutku neobvyklé správanie)
napadnutý poškodený z námestia považoval za rozumné ísť spolu s útočníkom k jeho obydliu do

vskutku nie bezpečne pôsobiacich priestorov. Pokiaľ by poškodený obžalovaného krivo obviňoval,
pričom preukázateľne utrpel bodnú ranu, nebol by dôvod dotvoriť napadnutie tým, že obžalovaný použil
nôž. No poškodený vypovedá na hlavnom pojednávaní konštantne tak, že hoci má preukázateľnú bodnú
ranu, o ktorej ešte aj znalec uvádza, že bodnutie nožom je celkom zodpovedajúce, tak poškodený pred
súdom zapiera, že videl čo i nôž v ruke obžalovaného. Takto je zrejmé, že poškodený jednak nemal

dôvod si útok obžalovaného vo vchode vymyslieť - nemal motív, tiež evidentne okolnosť, ktorú by mohol
zneužiť - ako osoba potenciálne krivo obviňujúca nevyužil.Súd považuje za pravdivú usvedčujúcu a vinu obžalovaného dokazujúcu výpoveď poškodeného, ktorá je
jednak konzistentná od výsluchu počas prípravného konania - poukazujúc na rekonštrukciu, zodpovedá
v podstatnej časti aj výpovedi obžalovaného do času príchodu do vchodu bytovky a najmä zohľadňuje

závery znaleckého posudku z odvetvia chirurgia a traumatológia o rozsahu a mechanizme vzniku
zranenia poškodeného. Tiež a to je podstatné, zohľadňuje závery znaleckého skúmania z odvetvia
kriminalistická biológia a kriminalistická genetická analýza konkrétne stopy č. 3 - z podlahy suterénu
vchodu č. XX, čo je stopa ľudskej krvi, s DNA profilom zhodným s profilom porovnávacej vzorky -
poškodeného. Tieto dôkazy celkom vylučujú verziu obžalovaného spočívajúcu v tom, že si na mieste

len zapálili cigaretu spolu odišli a neskôr sa rozišli. Naopak, tento dôkaz svedčí tomu, že v uvedenom
vchode v suteréne sa skutočne zranený poškodený nachádzal. Ako už súd skôr uviedol, bol povinný sa
vyporiadať s námietkami prokurátora a právnym názorom odvolacieho súdu, z ktorého možno vyvodiť,
že pochybnosti, o ktoré súd oprel skôr vyslovený názor, nemožno považovať za výsledok riadneho
hodnotenia dôkazov. Poškodený popísal ako sám vnímal napadnutie obžalovaným, ako zápasili až
po posotenie zo schodov počas toho ako sa navzájom držali. Súd vychádzal z tohto svedectva a

rekonštrukcie. Okolnosť, že obžalovaný poškodeného napadol ostrým špicatým predmetom a bodol
ho ním (s tým že ide pravdepodobne práve o nôž) je preukázaná zo sprostredkovania vyjadrenia
poškodeného krátko po skutku posádkou RZP a to O. E. C., a C. B., ktorí ošetrovali zraneného
poškodeného. Už lekárke sa rana javila ako bodnutie nožom, o bodnutí jej hovoril poškodený rovnako
ako svedkovi B.. Je pravdou, že odvtedy s odstupom času už poškodený bodnutie nespomína, nevnímal

ho, ani nevidel v ruke obžalovaného nôž. Avšak z jeho výpovede aj rekonštrukcie skutku zrejmé, že
nesledoval obžalovaného po celú dobu útoku, obzrel sa totiž len za ním potom sa venoval naspäť
mobilnému telefónu na čo bol postrčený. Bodnutie možno teda spojiť celkom logicky s úvodnou fázou
útoku, pričom sa nedá vylúčiť, že poškodený nepopísal úplne celý priebeh napadnutia a úchopov po
pád zo schodov a bodnutý mohol byť v neskoršej fáze útoku. Znalec popísal, že nie je nevyhnutné,

aby bodnutie napadnutý vnímal. Poškodený pokiaľ si spätne s odstupom času nevie na tento moment
rozpomenúť je logické, že popisovať ho nebude. Je tiež potrebné odlíšiť nervový vnem - bolesť z
bodnutia, a vizuálny vnem - vidieť nôž v ruke útočníka. Poškodený takto mohol popisovať záchranárom,
že bol bodnutý bez toho, aby videl v ruke obvineného nôž. Pokiaľ bolo samotné úvodné posotenie
spojené s bodnutím, mohol vnímať len toto a náraz do steny. Ďalším dôkazom je záver znaleckého

posudku z odvetvia chirurgia a traumatológia, kde znalec nehovorí o relatívne širokom spektre
mechanizmu vzniku zranenia, ale ako bodnutí ostrým špicatým predmetom napr. nožom o dĺžke čepele
aspoň 8-10 cm a viac, pričom bodnutím došlo k rane o dĺžke 4 cm. Z toho je zrejmé, že ide o bodnutie
plochým predmetom (dĺžka), vylučuje to napichnutie sa o tyč, roxor (čo by naviac zanechalo iné okraje
rany), plech, kde by v prípade napr. platne išlo predovšetkým o ranu reznú a iný pomer hĺbky a dĺžky.

Naviac ako je zrejmé z obhliadky žiaden takýto ani iný premet, črepy ( napr. skla) ani stopy krvi neboli
nájdené, okrem tej, v blízkosti ktorej však žiaden predmet zodpovedajúci záverom znalca nájdený nebol.
Ani poškodený nevnímal žiaden predmet na mieste, kde dopadol, ktorý by si v tom momente spojil s
tým, že sa naň nabodol. Nedáva ani logické vysvetlenie taký záver, že by sa do času obhliadky miesta
činu niekto zbavoval veci, na ktorú sa poškodený napichol náhodne. Už vôbec nie páchateľ, naopak je

dôvodné domnievať sa, že páchateľ sa zbaví noža. Jediným logickým záverom je teda, že objektívne
zistenú bodnú ranu poškodenému spôsobil bodnutím ostrým špicatým predmetom obžalovaný.

Poškodený utrpel preukázateľne v znaleckom posudku z odvetvia chirurgia a traumatológia
špecifikované zranenia a to v dôsledku úmyselného konania obžalovaného - v dôsledku toho, že

obžalovaný poškodeného na mieste skutku úmyselne fyzicky napadol a bodol. Zranenia majú rozsah
ťažkej ujmy na zdraví, došlo totiž i ku zraneniu životne dôležitého orgánu - pľúc, také zranenie spôsobuje
dlhú dobu trvajúcu poruchu zdravia s dobou liečby a obmedzením v obvyklom spôsobe života 6 až 8
týždňov. Je rozumný predpoklad, že útok nožom na chrbát poškodeného, teda trup, kde sa nachádzajú
aj životne dôležité orgány, je spôsobilý privodiť ťažkú ujmu na zdraví, dôkazom je to, že práve takúto

ujmu obžalovaný spôsobil.

Skutočnosť, že nebolo preukázané, že by bunda prekrývala po vytiahnutí až poškodeného tvár, čo
na hlavnom pojednávaní poškodený nepotvrdil, nebola napokon významná, nevylúčila útok ostrým
predmetom, ani ho nedokazovala, len pripúšťala. Súd v zmysle odôvodnenia použitia zbrane - ostrého

špicatého predmetu na bodnutie, upustil od verzie, ktorú zastával v pôvodnom rozhodnutí, ktorá sa
v zmysle argumentov prokurátora a odvolacieho súdu nejavila dostatočne preukázaná. O vine ako je
vyššie uvedené tak rozhodol s poukazom na výpovede svedkov O. E. C., a C. B., závery znaleckéhoposudku z odvetvia chirurgia a traumatológia, obhliadky miesta činu a posúdenia všetkých rozhodných
dôkazov v ich súvislosti.

Súd tak dospel k právnemu záveru, že obžalovaný inému úmyselne spôsobil ťažkú ujmu na zdraví ,
spáchal tak zločin ublíženie na zdraví podľa § 155 ods. 1 Tr. zák. Ide o úmyselný trestný čin. Úmysel
je preukázaný v rovine úmyslu nepriameho bez dôvodných pochybností, pretože vedomosť o možnosti
ťažkej ujmy na zdraví a uzrozumenie s možným následkom vyplýva zo spôsobu spáchania trestného
činu za použitia bodnej zbrane smerujúcej na chrbát poškodeného a sily bodnutia. Porušil záujem na

ochrane zdravia.

Súd pri ukladaní druhu a výmery trestu vychádzal zo zásad ukladania trestov uvedených v ustanovení
§ 33a Tr. zák. a § 34 Tr. zák., pričom prihliadol aj a spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie,
pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť
jeho nápravy, na jeho správanie po spáchaní trestného činu, najmä na jeho úsilie o náhradu škody

a odstránenie škodlivého následku trestného činu a na úsilie páchateľa o dosiahnutie urovnania s
poškodeným, ako aj na dobu, ktorá uplynula od spáchania trestného činu. Trest má postihovať iba
páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na rodinu a jemu blízke osoby. Podľa § 33a
ods. 1, 2, 3 Tr. zák. páchateľovi nemožno uložiť kruté a neprimerané sankcie. Výkonom sankcie
nesmie byť znížená ľudská dôstojnosť. Sankcie sa ukladajú s prihliadnutím na povahu a závažnosť

trestného činu alebo činu inak trestného a na osobu páchateľa a jeho pomery. Tam, kde postačí
uloženie sankcie postihujúcej páchateľa menej citeľne, nesmie byť páchateľovi uložená sankcia, ktorá
ho postihuje citeľnejšie. Páchateľovi najmä nesmie byť uložená sankcia spojená s ujmou na osobnej
slobode páchateľa, ak možno účel sankcie dosiahnuť uložením sankcie nespojenej s ujmou na osobnej
slobode páchateľa. Súd ukladal obžalovanému samostatný trest, pričom súd vychádzal zo základného

zákonného rozpätia štyri až desať rokov odňatia slobody. Obžalovaný však už bol v minulosti odsúdený
za spáchanie zločinu, ktoré odsúdenie nie je zahladené.

Vo veci Okresného súdu Partizánske sp. zn. 2T/11/2018 bol obžalovaný uznaný vinným zo spáchania
zločinu lúpeže formou spolupáchateľstva podľa § 20 k § 188 ods. 1 Tr. zák. za čo bol obžalovanému

uložený trest odňatia slobody na 3 roky nepodmienečne so zaradením do ústavu na výkon trestu s
minimálnym stupňom stráženia, ktorý vykonal dňa 11.10.2020.

Takto súd podľa § 38 ods. 2,3 Tr. zák. bol povinný zvýšiť dolnú hranicu trestu odňatia slobody o jednu
tretinu, na 6 rokov. Súd prihliadal aj na priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. m/ Tr. zák., teda na ostatné

nezahladené odsúdenia za úmyselnú trestnú činnosť, hoci tie sa už do vyššieho trestu nepretavili. Boli
však dôvodom tých úvah, že súd nevidel dôvod na ukladanie nižšieho trestu v podobe mimoriadneho
zníženia trestu, napokon u obžalovaného nebola zistená ani jediná poľahčujúca okolnosť.

Obžalovaný bol už súdne trestaný za závažnú trestnú činnosť, dvakrát za lúpež a na nepodmienečné

tresty. Posledný nepodmienečný trest vykonal 11.04.2023, ani tieto tresty mu neboli žiadnym poučením.
Diagnostikovaná porucha osobnosti v zmysle dissociability, histriónstva, nezdržanlivosti, nestálosti,
emočnej plochosti a afektívnej nestability ešte viac znižuje účel iných výchovných druhov trestu u
obžalovaného, ako trestu nepodmienečného. Z hľadiska účelu trestu je potrebné uplatniť represívnu
funkciu, ktorá zároveň je aj výrazom morálneho odsúdenia páchateľa, ktorý sa opakovane uchyľuje k

násiliu. Súd pri určení druhu a výšky trestu zohľadnil aj okolnosti spáchania skutku, z ktorých vyplýva, že
správanie obžalovaného je úplne nevypočítateľné, je schopný tú istú osobu najskôr napadnúť, potom sa
uzmieriť s ňou vzbudiť akúsi dôveru a vzápätí nečakane napadnúť znova. Ako vyplynulo z dokazovania
celkom bezohľadne po skutku ho nechal napospas. Súd z hľadiska totožnosti skutku je viazaný
obžalobou, preto sa z hľadiska trestnoprávnej zodpovednosti sa nezaoberal konaním obžalovaného po

skutku - teda výpoveďou poškodeného k následnému odcudzeniu peňaženky či neposkytnutiu pomoci
evidentne zranenému poškodenému.

Súd obžalovaného na výkon trestu podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zák. zaradil do ústavu a výkon trestu
so stredným stupňom stráženia, pretože bol v posledných 10 rokoch pred spáchaním skutku vo výkone

trestu odňatia slobody pre úmyselný trestný čin, ako vyplýva z registra trestov aj pripojených spisov.

Poškodený už v prípravnom konaní uplatnil nárok na náhradu škody. Na hlavnom pojednávaní ju uplatnil
ako nárok na bolestné. Je laik, teda je zrejmé, že výšku nároku na náhradu škody nemohol určiť sám,ale táto vyplynula zo znaleckého dokazovania, kde bola vyčíslená v prípravnom konaní. Neuplatnil si inú
škodu (napr. na veciach), preto nebolo pochybnosti ani o tom, aký nárok si uplatňuje už od prípravného
konania po štádium konania pred súdom. Preto súd priznal znalcom vyčíslené bolestné poškodenému,

ako je uvedené vo výroku rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa vyhlásenia rozsudku,
prostredníctvom tunajšieho súdu ku Krajskému súdu Trenčín.