Rozsudok – Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 6. november 2025

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 24C/16/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5720201202
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 11. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Jozef Chovan

ECLI: ECLI:SK:OSMT:2025:5720201202.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Martin sudcom Mgr. Jozefom Chovanom v spore žalobcov: 1) A. B., nar. XX.XX.XXXX,

bytom X. XXXX XXX/X, XXX XX B., 2) C. D. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XX/X, XXX XX B., a 3)
D. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XXX/XX, XXX XX B., proti žalovaným: 1) nezistený vlastník (A.
B. r. B. H. (C.)), 2) nezistený vlastník (I. B. (C., J.. A. K. B. H.)), zastúpeným zákonným zástupcom:
Slovenský pozemkový fond, so sídlom Búdková 36, 817 15 Bratislava, IČO: 17 335 345, 5) I. L. M., nar.
XX.XX.XXXX, bytom N. O. XXX/XX, XXX XX B., 6) P. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q.. L. XXX/XX, XXX
XX B., 7) K. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XXX/XX, XXX XX R., 8) L. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom X.
XXXX XXX/XX, XXX XX R. T., a 9) U. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XX/X, XXX XX B., žalovaným v rade

5, 6, 8 a 9 právne zastúpeným: JUDr. Beáta Muráriková Ondrušová, advokátka, so sídlom Jilemnického
4841/8, 036 01 Martin, o určenie, že nehnuteľnosť patrí do dedičstva, takto

r o z h o d o l :

I. Parcela registra „C“ č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria s výmerou 342 m2 a parcela registra „C“
č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria s výmerou 180 m2 geometrickým plánom V. D. č. X/XXXX zo
dňa 20.02.2020 úradne overeným Okresným úradom Martin, katastrálnym odborom, dňa 02.03.2020
pod č. G1-187/2020, ktorý je súčasťou tohto rozsudku, oddelené z parcely registra „E“ č. XX - ostatné
plochy s výmerou 1072 m2, zapísanej na liste vlastníctva č. XXXX vedenom Okresným úradom Martin,

katastrálnym odborom, pre okres Martin, obec B., katastrálne územie B., patria do dedičstva po M. E.,
nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, naposledy bytom F. XX/X, XXX XX B..
II. Žalobcom sa proti žalovaným zaviazaným spoločne a nerozdielne priznáva náhrada trov konania v
celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou súdu dňa 24.03.2020 sa právny predchodca žalobcov domáhal, aby súd určil, že
je vlastníkom označených nehnuteľností. V priebehu konania pôvodný žalobca zomrel a súd v konaní
pokračoval so žalobcami ako jeho dedičmi, ktorý sa po zmene žaloby domáhali, aby súd určil, že
označené nehnuteľnosti patria do dedičstva po ňom.

2. Pôvodný žalobca svoju žalobu odôvodnil tak, že jeho otec si na pozemkovoknižnej parcele č. XX
postavil rodinný dom so súp. č. XX, ktorého je v súčasnosti ako jeho dedič a dedič svojej matky
výlučným vlastníkom. Pozemkovoknižná parcela č. XX je v súčasnosti parcelou registra „C“ č. XXX. Jeho
otec si spoluvlastnícke vzťahy k tejto parcele s jej ostatnými spoluvlastníkmi, jeho blízkymi rodinnými
príslušníkmi, vyporiadal ústne. Parcelu užíval dobromyseľne a ako svoju vlastnú. Dobromyseľne a ako
svoju vlastnú po jeho smrti užíva aj on, keď jeho sestra ani jej dedičia si vlastníctvo tejto parcely
nenárokujú. Parcela je oplotená a on a jeho otec za ňu platili daň z nehnuteľností. Parcela je v súčasnosti

v katastri nehnuteľností vedená ako súčasť parcely registra „E“ č. XX, ktorá vznikla z pozemkovoknižnej
parcely č. XX, ktorá mala iných spoluvlastníkov (žalovaných a ich právnych predchodcov), ktorí
pozemkovoknižnú parcelu č. XX nikdy nevlastnili a neužívali. Po vykonaní registra obnovenej evidenciepozemkov boli pozemkovoknižné parcely č. XX L. XX chybne zlúčené do parcely registra „E“ č. XX bez
toho, aby o tom mal vedomosť.
3. Žalovaná v rade 5 sa k žalobe vyjadrila tak, že spochybnila procesnú subjektivitu pôvodných

žalovaných v rade 1 až 4. Nesúhlasila s tvrdením pôvodného žalobcu, že parcela registra „C“ č.
XXX je pozemkovoknižnou parcelou č. XX. Spochybnila dobromyseľnosť držby tejto parcely zo strany
pôvodného žalobcu.
4. Zákonný zástupca žalovaných v rade 1 a 2 (pôvodne aj žalovaných v rade 3 a 4) sa k žalobe vyjadril
tak, že spochybnil procesnú subjektivitu pôvodných žalovaných v rade 1 až 4.

5. Súd na prejednanie veci vykonal pojednávanie dňa 27.05.2021, na ktorom aj dokazovanie vyhlásil za
skončené. Po tomto pojednávaní došlo k strate procesnej subjektivity pôvodných žalovaných v rade 3
a 4 ako nezistených vlastníkov, preto súd konanie proti nim zastavil a zároveň pripustil, aby do konania
pristúpili žalovaní v rade 6 až 9 ako právni nástupcovia osôb, ktoré boli stotožnené ako pôvodní žalovaní
v rade 3 a 4. Zároveň zomreli aj pôvodný žalobca a pôvodná žalovaná v rade 7 a súd rozhodol, že bude
v konaní pokračovať s ich dedičmi (súčasnými žalobcami a súčasným žalovaným v rade 7).

6. Žalovaní v rade 6, 8 a 9 sa k žalobe vyjadrili tak, že vedia, že parcelu registra „E“ č. XX užívala
žalovaná v rade 5 a jej rodina ako záhradu a že vedľa záhrady je postavený rodinný dom rodiny
pôvodného žalobcu, avšak nevie, komu parcela, na ktorej je postavený, patrí. Žalovaný v rade 9 sa
stotožnil s vyjadrením žalovanej v rade 5, že pozemkovoknižná parcela č. XX nie je parcelou registra
„C“ č. XXX.

7. Súd na prejednanie veci vykonal opätovne pojednávanie dňa 06.11.2025 a zrušil predchádzajúce
uznesenie o vyhlásení dokazovania za skončené, a to predovšetkým za účelom doplnenia dokazovania
a zistenia súčasného okruhu spoluvlastníkov parcely registra „E“ č. XX.
8. Na uvedenom pojednávaní súd zároveň pripustil zmenu žaloby spočívajúcej v zmene jej petitu po
smrti pôvodného žalobcu tak, že žalobcovia sa domáhajú určenia, že predmetné nehnuteľnosti patria

do dedičstva po ňom.
9. Na pojednávaní zákonný zástupca žalovaných v rade 1 a 2 tiež navrhol doplnenie dokazovania
k tvrdeniam (niektorých) žalovaných, že pozemkovoknižná parcela č. XX nie je parcelou registra „C“ č.
XXX, ako aj k tvrdeniam o užívaní tejto parcely.
10. Súd sa predovšetkým zaoberal procesnou subjektivitou žalovaných v rade 1 a 2 (a pôvodných

žalovaných v rade 3 a 4) a dospel k záveru, že títo ju majú a v konaní ich zastupuje uvedený zákonný
zástupca.
11. Podľa § 61 Civilného sporového poriadku (ďalej len C. s. p.) procesnú subjektivitu má ten, kto má
spôsobilosť na práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva.
12. Podľa § 16 ods. 1 písm. b) zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 180/1995 Z. z. o niektorých

opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom (ďalej len zákon o niektorých opatreniach na
usporiadanie vlastníctva k pozemkom) fond nakladá podľa tohto zákona a podľa osobitných predpisov
s pozemkami s nezisteným vlastníkom (§ 13).
13. Podľa § 16 ods. 2 zákona o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom, ak je
potrebné, fond v konaní pred súdom alebo pred orgánmi verejnej správy zastupuje vlastníkov pozemkov

uvedených v odseku 1 písm. b) a c); obdobne postupuje správca.
14. Podľa § 13 zákona o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom fond nakladá
s pozemkami uvedenými v § 8 ods. 1 písm. c) a d), ktoré sa na základe registra zapíšu do katastra
nehnuteľností (ďalej len „pozemok s nezisteným vlastníkom“), podľa tohto zákona a podľa osobitných
predpisov; obdobne postupuje správca,30aa) ak ide o lesné pozemky.

15. Podľa § 8 ods. 1 písm. c) a d) zákona o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k
pozemkomregistersaskladázurčenéhooperátu,zosúboruďalšíchgeodetickýchinformáciíazosúboru
ďalších popisných informácií o pozemkoch a právnych vzťahoch k nim, najmä zo
c) súpisu pozemkov, ktorých vlastník je známy, ale ktorého miesto trvalého pobytu alebo sídlo nie je
známe,

d) súpisu pozemkov, ktorých vlastník nie je známy.
16. Podľa § 62 C. s. p., ak strana nemá procesnú subjektivitu, súd konanie zastaví.
17. Zákon o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom priznáva procesnú
subjektivitu aj tzv. „nezistenému vlastníkovi“, ktorého v konaní pred súdom zastupuje Slovenský
pozemkový fond (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 24.02.2016, sp. zn.

6Cdo/11/2016). Táto jeho procesná subjektivita trvá do času, kým tento vlastník neprestane napĺňať
znaky vlastníka pozemku podľa ust. § 8 ods. 1 písm. c) alebo d) tohto zákona. V priebehu konania
došlo k stotožneniu pôvodných žalovaných v rade 3 a 4, preto zaniklo ich postavenie nezistených
vlastníkov, ako aj ich procesná subjektivita. Súd preto konanie proti nim zastavil a pripustil do konaniavstup ďalších subjektov ako právnych nástupcov takto stotožnených spoluvlastníkov (a ako súčasných
spoluvlastníkov) parcely registra „E“ č. XX. Vo vzťahu k žalovaným v rade 1 a 2 zostalo zachované ich
postavenie nezistených vlastníkov napriek tomu, že strany sporu uviedli niektoré skutočnosti, ktoré by

mohli napomôcť k ich stotožneniu. K ich stotožneniu však relevantným spôsobom dosiaľ nedošlo.
18.Medzistranamisporunebolosporné,žepôvodnýžalobcaajehoprávnipredchodcoviabolivlastníkmi
pozemkovoknižnej parcely č. XX v katastrálnom území B., že právny predchodca pôvodného žalobcu na
parcele registra „C“ č. XXX postavil v 40-tych rokoch 20. storočia rodinný dom, ktorý užíval spolu s touto
parcelou, a že v ich užívaní pokračoval aj pôvodný žalobca. V tejto súvislosti súd poznamenáva, že

zákonný zástupca žalovaných v rade 1 a 2 na pojednávaní dňa 06.11.2025 uviedol, že (niektorí) žalovaní
spochybnili užívanie parcely registra „E“ č. XX, avšak títo v skutočnosti užívanie parcely registra „C“ č.
XXX, na ktorej majú vzniknúť parcely registra „C“ č XXX/X L. Q. XXX/X, ktoré sú predmetom konania,
nespochybnili, len uviedli, že zvyšnú časť parcely registra „E“ č. XX, ktorej je parcela registra „C“ č. XXX
súčasťou, užívala žalovaná v rade 5 a jej rodina. Túto skutočnosť pritom nespochybňoval ani pôvodný
žalobca (ani súčasní žalobcovia).

19. Medzi stranami sporu bolo predovšetkým sporné, či pozemkovoknižná parcela č. XX je parcelou
registra „C“ č. XXX. Takmer všetky prostriedky procesnej obrany a útoku (skutkové tvrdenia aj návrhy
na vykonanie dôkazov) všetkých strán sporu smerovali k vyriešeniu tejto spornej skutočnosti. Súd však
dospel k záveru, že pre rozhodnutie v tejto veci vyriešenie tejto spornej skutočnosti nie je podstatné,
preto na skutkové tvrdenia strán sporu s tým súvisiace neprihliadal (neuvádza ich v tomto odôvodnení

v celom rozsahu a nevysporiadava sa s nimi) a navrhnuté dôkazy na jej vyriešenie nevykonal.
20. Pôvodný žalobca sa domáhal vydržania parcely registra „C“ č. XXX. Na vyhovenie takejto žalobe je
potrebné preukázať, že pôvodný žalobca túto parcelu držal oprávnene a nepretržite po dobu 10 rokov.
Žalobca pritom uviedol okolnosti, so zreteľom na ktoré bol dobromyseľný o tom, že mu parcela patrí.
Takouto okolnosťou malo byť aj jeho presvedčenie, že pozemkovoknižná parcela č. XX je parcelou

registra „C“ č. XXX. Na nevyhovenie takejto žalobe je potrebné preukázať, že pôvodný žalobca nebol
dobromyseľný v tom, že u parcela patrí, teda že napríklad vedel, že pozemkovoknižná parcela č. XX nie
je parcelou registra „C“ č. XXX. Na nevyhovenie takejto žalobe nepostačuje zistenie, že presvedčenie
pôvodného žalobcu bolo nesprávne.
21. Pre rozhodnutie vo veci teda nie je podstatné, či pozemkovoknižná parcela č. XX je skutočne

parcelou registra „C“ č. XXX, ale či pôvodný žalobca bol dobromyseľný vo svojom presvedčení, že tomu
tak je, prípadne že parcela registra „C“ č. XXX mu patrí so zreteľom na iné okolnosti, a že túto parcelu
má v držbe nepretržite po dobu 10 rokov.
22. Podľa § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju
má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide

o nehnuteľnosť.
23. Podľa § 131 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti
dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa
predpokladá, že držba je oprávnená.
24. Ako už bolo uvedené, medzi stranami sporu nebolo sporné, že právny predchodca pôvodného

žalobcu na (súčasnej) parcele registra „C“ č. XXX ako na svojej postavil rodinný dom so súp. č. XX,
ktorý do svojej smrti spolu s touto parcelou ako priľahlými pozemkami nerušene držal a užíval. Výlučné
vlastníctvo k parcele mal nadobudnúť na základe ústneho vyporiadania spoluvlastníctva k nej s jeho
ďalšími blízkymi príbuznými. Po smrti tohto jeho právneho predchodcu - jeho otca a po smrti jeho
matky od roku 1996 rodinný dom aj uvedenú parcelu ako svoju nerušene užíval pôvodný žalobca. Vo

vzťahu k rodinnému domu nadobudol vlastnícke právo dedením po týchto jeho právnych predchodcoch.
Priľahlé pozemky, teda parcelu registra „C“ č. XXX, ku ktorej nie je založený list vlastníctva a formálne
nebola teda predmetom dedičského konania, užíval opätovne na základe ústneho vyporiadania sa so
sestrou svojho otca. Tieto skutočnosti neboli žalovanými spochybnené a nasvedčujú dobromyseľnosti
pôvodného žalobcu o tom, že mu parcela patrí.

25. Ďalšou okolnosťou, ktorá nasvedčuje tomu, že pôvodný žalobca bol dobromyseľný o tom, že mu
uvedená parcela patrí, je jeho presvedčenie, že táto parcela je pozemkovoknižnou parcelou č. XX, ktorá
mala na základe totožných skutočností patriť jeho právnemu predchodcovi - jeho otcovi a jemu. Pôvodný
žalobca predložil identifikáciu parciel zo dňa 04.08.1997, z ktorej vyplýva, že pozemkovoknižná parcela
č. XX je parcelou registra „C“ č. XXX. Je pritom nepodstatné, že táto identifikácia bola vyhotovená

na účely dedičského konania po inom jeho rodinnom príslušníkovi. Tiež predložil kópiu z mapového
listu č. XXXX v katastrálnom území B. zo dňa 13.12.2017 so „zákresom PKN stavu so stavom KN-C“
týkajúcim sa pozemkovoknižnej parcely č. XX, ktorá je totožná s parcelou registra „C“ č. XXX. Uvedený
zákres(grafickúidentifikáciu)vykonalOkresnýúradMartin,katastrálnyodbor,spoznámkou,žejeurčenýpribližneaneslúžinamajetkovoprávnevysporiadanie.Nedôvodnoujepretonámietkažalovanejvrade5,
že pozemkovoknižnú parcelu č. XX do tohto mapového listu „niekto dokreslil“. Túto grafickú identifikáciu
vykonal príslušný kataster nehnuteľností a je nutné ju považovať za relevantný dôkaz prinajmenšom

k otázke dobromyseľnosti pôvodného žalobcu o tom, že pozemkovoknižná parcela č. XX je parcelou
registra „C“ č. XXX. Ako už bolo uvedené, v konaní o určenia vlastníctva k nehnuteľnosti na základe jej
vydržania je potrebné vyriešiť otázku dobromyseľnosti vydržateľa o tom, že mu nehnuteľnosť patrí, ktorá
je predpokladom oprávnenosti jeho držby. Pôvodný žalobca okrem okolností uvedených v odseku 24
tohto odôvodnenia predložil aj dôkazy preukazujúce jeho dobromyseľnosť o tom, že pozemkovoknižná

parcela č. XX je parcelou registra „C“ č. XXX. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená.
Ak teda žalovaní chceli spochybniť oprávnenosť držby parcely registra „C“ č. XXX pôvodným žalobcom,
bolo potrebné, aby oni preukázali, že pôvodný žalobca nebol dobromyseľný o tom, že mu táto parcela
patrí, teda že nebol dobromyseľný (okrem okolností uvedených v odseku 24 tohto odôvodnenia aj)
o tom, že pozemkovoknižná parcela č. XX nie je parcelou registra „C“ č. XXX. Toto sa im však v konaní
nepodarilo a v zásade to ani netvrdili. Jediným spochybnením dobromyseľnosti pôvodného žalobcu

o tom, že mu parcela registra „C“ č. XXX patrí, bolo tvrdenie žalovanej v rade 5, že pri vzájomnej
komunikácii pred niekoľkými rokmi bol rozrušený, keď chcela vyporiadať vlastníctvo k tejto parcele, pri
ktorej jej mal uviesť tiež to, že vie, že má postavený dom na ich pozemku. Tieto skutkové tvrdenia
o vedomosti o stavbe na cudzom pozemku však pôvodný žalobca poprel a žalovaná v rade 5 na
ich preukázanie neoznačila žiadne dôkazy. Je pritom potrebné prihliadnuť aj na skutočnosť, že podľa

katastra nehnuteľností je predmetný rodinný dom naozaj na cudzom pozemku (parcele registra „E“ č.
XX), čo v podstate dôvodom žaloby pôvodného žalobcu a jeho snahy vlastníctvo k parcele registra
„C“ č. XXX určiť v súdnom konaní. Žalovaní inak uvádzali len skutkové tvrdenia a označili dôkazy na
preukázanie skutočnosti, že pôvodný žalobca sa vo svojom presvedčení mýlil.
26. Na preukázanie nepretržitého užívania parcely registra „C“ č. XXX napokon pôvodný žalobca

predložil potvrdenie o platení dane z nehnuteľností. Samotné užívanie parcely pôvodným žalobcom
pritom žalovaní tiež v konaní nespochybňovali.
27. Súd preto dospel k záveru, že so zreteľom na všetky okolnosti bol pôvodný žalobca dobromyseľný
o tom, že mu parcela registra „C“ č. XXX patrí, teda že bol jej oprávneným držiteľom po smrti svojho
otca. Preto súd žalobe vyhovel a určil, že patrí do dedičstva po ňom. Keďže k tejto parcele nie je

založený list vlastníctva a dosiaľ je v katastri nehnuteľností vedená ako súčasť parcely registra „E“
č. XX, súd vo výrokovej časti uviedol parcely registra „C“ č. XXX/X L. Q. XXX/X, ktoré boli vytvorené
označeným geometrickým plánom a ním oddelené od parcely registra „E“ č. XX. Tieto parcely sú pritom
totožné s parcelou registra „C“ č. XXX. V tejto súvislosti súd pre úplnosť uvádza, že pôvodný žalobca
svojimi skutkovými tvrdeniami odôvodňoval nadobudnutie vlastníctva k týmto nehnuteľnostiam už jeho

právnym predchodcom (teda že majú patriť do dedičstva po tomto jeho právnom predchodcovi), ako aj
nadobudnutiesvojhovlastníctvaktýmtonehnuteľnostiamvydržanímposmrtijehoprávnehopredchodcu
a po vyporiadaní sa s ďalším dedičom tohto jeho právneho predchodcu (súd teda má za to, že sú splnené
aj podmienky na určenie, že patria do dedičstva po ňom samotnom).
28. Podľa § 255 ods. 1 C. s. p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

29. Vo veci mali žalobcovia plný úspech, súd im preto priznal náhradu trov konania v celom rozsahu.
30. V zmysle ust. § 262 ods. 2 C. s. p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti
tohto rozhodnutia samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní od jeho doručenia na

Okresnom súde Martin.
Podľa § 363 C. s. p. v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 C. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 C. s. p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 C. s. p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu

uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 C. s. p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 C. s. p. prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak nebude povinnosť stanovená týmto rozsudkom splnená dobrovoľne, možno podať návrh na výkon

exekúcie podľa osobitného zákona (zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o
súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov).