Uznesenie – Exekúcia a výkon rozhodnutí ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 10. november 2025

Súd: Okresný súd Malacky
Spisová značka: 24Er/1636/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1615205284
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 11. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Zaťková
ECLI: ECLI:SK:OSMA:2025:1615205284.3

Uznesenie

Okresný súd Malacky v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598, so sídlom
Pribinova 25, Bratislava, proti povinnému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. XXX, C. D., vedenej
súdnym exekútorom: JUDr. Ladislav Jakubec, so sídlom exekútorského úradu Zámocká 30, Bratislava,
na vymoženie uloženej povinnosti zaplatiť 4.066,78 Eur s príslušenstvom a trov exekúcie, takto

r o z h o d o l :

I. Súd exekúciu zastavuje.

II. Oprávnený j e p o v i n n ý nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 39,83 Eur, a to
do 15 dní od doručenia tohto uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý doručil súdu dňa 05.05.2015 žiadosť o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie spísaného vo forme

zápisnice pred súdnym exekútorom dňa 11.03.2015, pre vymoženie sumy 4.066,78 Eur, zmenkového
úroku vo výške 0,25% denne tak ako je špecifikovaný v návrhu, zákonného úroku vo výške 6 %
ročne tak ako je uvedené v návrhu a trov konania, na podklade exekučného titulu - rozsudku Stáleho
rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s., so sídlom Karloveské
rameno 8, Bratislava (ďalej len „Stály rozhodcovský súd“), sp. zn. SR 15472/14 zo dňa 28.11.2014
s vyznačenou doložkou právoplatnosti dňa 30.12.2014 a vykonateľnosti dňa 02.01.2015 (ďalej len

„rozhodcovský rozsudok“). Rozhodcovským rozsudkom bola povinnej uložená povinnosť zaplatiť
oprávnenému sumu vo výške 4.296,78 Eur, zmenkový úrok vo výške 0,25% denne z dlžnej sumy
1.649,67 Eur od 08.10.2014 do zaplatenia, zákonný úrok vo výške 6 % ročne z dlžnej sumy 1.649,67
Eur od 08.10.2014 do zaplatenia a trov, a to všetko v mesačných splátkach vo výške 300,- Eur splatných
vždy k poslednému dňu v mesiaci na účet oprávneného s tým, že prvá splátka sa stáva splatnou k
poslednému dňu v mesiaci nasledujúcom po právoplatnosti tohto rozhodnutia, až do úplného zaplatenia

dlhu, a to pod následkom straty výhody splátok a výkonu rozhodnutia v prípade nezaplatenia čo i len
jednej splátky riadne a včas.

2. Dňa 02.02.2016 súdny exekútor doručil súdu podanie oprávneného zo dňa 21.01.2016, ktorým
oprávnený doplnil návrh na vykonanie exekúcie v zmysle § 243f ods. 1 Exekučného poriadku. Uviedol
v ňom, že rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinnou sú od počiatku výkonu

exekúcie uvedené v časti odôvodnenia exekučného titulu, na podklade ktorého je vykonávaná táto
exekúcia a na podklade ktorého bol spísaný formou zápisnice aj samotný návrh na vykonanie exekúcie.
Dôkazyosvedčujúceskutočnostipomenovanév§39ods.4Exekučnéhoporiadkusúodpočiatkuvýkonu
exekúcie súčasťou exekučného spisu a boli v minulosti súdom podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku
preskúmané. K zmene skutkového stavu a obsahu dôkazov medzičasom nedošlo. Navrhol preto, aby
súd rozhodol o pokračovaní exekúcie.3. Poverením č. 5106 082739 zo dňa 26.08.2021 Okresný súd Malacky na základe rozhodcovského
rozsudku poveril súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého vykonaním exekúcie na vymoženie uloženej
povinnosti zaplatiť 4.066,78 Eur s príslušenstvom a trov exekúcie.

4. Dňa 08.09.2021 vydal súdny exekútor Upovedomenie o začatí exekúcie EX 19901/15, ktorým povinnú
upovedomil, že dňa 11.03.2015 sa voči nej začalo exekučné konanie, a zároveň povinnú vyzval, aby do
14 dní od doručenia upovedomenia uspokojila predmetnú pohľadávku s príslušenstvom a predbežnými
trovami. Upovedomenie o začatí exekúcie bolo povinnej doručené dňa 13.09.2021.

5. Dňa 21.09.2021 bol súdu osobne doručený návrh povinnej na zastavenie exekúcie, námietky proti
exekúcii a námietky proti trovám exekúcie, v ktorom žiadala exekúciu zastaviť, pričom dôvodila tým,
že exekučný titul – rozhodcovský rozsudok je v rozpore so zákonom, ústavou a unijným právom,
nakoľko bol vydaný v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky, nárok vznikol v súvislosti
so spotrebiteľskou zmluvou a v konaní nebolo prihliadnuté na neprijateľné zmluvné podmienky,

obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, ako aj na rozpor s dobrými mravmi a so zákonom.
Uviedla, že úverová zmluva je neplatnou zmluvou, o čom rozhodol Okresný súd Malacky v konaní
č.k 27C/30/2017, v ktorom okrem iného rozsudkom určil, že zmluva o úvere č. 105 700 213 zo dňa
15.04.2011, ktorá bola podkladom pre vydanie rozhodcovského rozsudku, je neplatná. Podľa povinnej
je rozhodcovský rozsudok vydaný v spotrebiteľskej veci ako exekučný titul v rozpore so zákonom,

ak rozhodcovská zmluva, na ktorej sa zakladá právomoc rozhodcovského súdu, nebola uzatvorená
vôbec alebo je neplatná. Nedostatok právomoci odvíjajúca sa od neplatnosti rozhodcovskej zmluvy má
v spotrebiteľskej veci za následok materiálnu nevykonateľnosť, a teda nezáväznosť rozhodcovského
rozsudku. Právomoc rozhodcovského súdu bola založená na absolútne neplatnom právnom úkone.
Poukázala na rozhodovaciu prax súdov v obdobnej veci. Dodala, že aj zmenkový úrok tak ako bol

dohodnutý v zmenke, vo výške 0,25% denne, ktorého ročná sadzba dosahuje až 91,25%, nemožno
nazvať inak ako úžera. V podaní zároveň namietala, že v Upovedomení o začatí exekúcie súdny
exekútor vyčíslil trovy exekúcie na 1.245,- Eur, pričom nepreukázal, z čoho táto suma pozostáva.

6. Dňa 31.10.2023 bol súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý, PhD. odvolaný a jeho nástupcom sa stal

JUDr. Ladislav Jakubec.

7. Podľa § 243h ods. 1 prvá veta Exekučného poriadku ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje
inak,exekučnékonaniazačatépred1.aprílom2017sadokončiapodľapredpisovúčinnýchdo31.marca
2017.

8. Podľa § 39 ods. 4 Exekučného poriadku v návrhu na vykonanie exekúcie na podklade rozhodnutia,
ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou oprávnený opíše aj
rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným. Skutočnosti podľa prvej vety je
povinný opísať aj oprávnený, ktorý svoje právo preukazuje nepretržitým radom indosamentov. K návrhu

na vykonanie exekúcie sa pripoja dôkazy, ktoré tieto skutočnosti osvedčujú.

9. Podľa § 243f ods. 1 Exekučného poriadku v exekučných konaniach, ktoré sa začali pred účinnosťou
tohto zákona a v ktorých sa odo dňa účinnosti tohto zákona vyžadujú pri podaní návrhu na vykonanie
exekúcie náležitosti podľa § 39 ods. 4 je oprávnený povinný doplniť návrh na vykonanie exekúcie podľa

§ 39 ods. 4 do 30 dní odo dňa účinnosti tohto zákona.

10. Podľa § 243f ods. 3 Exekučného poriadku exekúcie podľa odseku 1 sa odo dňa účinnosti tohto
zákona odkladajú.

11. Podľa § 243f ods. 4 Exekučného poriadku ak sa v konaniach podľa odseku 1 nepreukáže opak, platí,
že sú tu dôvody na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m).

12. Podľa § 243f ods. 6 Exekučného poriadku, ak oprávnený návrh na vykonanie exekúcie doplní v
lehote podľa odseku 1, súd preskúma či je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm.

m), a ak exekúciu nezastaví, rozhodne o pokračovaní exekúcie.13. Podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak rozhodnutie, ktoré je
podkladom na vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a
vyšlonajavo,ževymáhanýnárokvznikolvsúvislostisospotrebiteľskouzmluvouaneboloprihliadnuténa

1. neprijateľné zmluvné podmienky,
2. obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo
3. rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom.

14. Podľa uvedených zákonných ustanovení zavedených do Exekučného poriadku s účinnosťou od

23.12.2015, ak bol návrh na vykonanie exekúcie podaný na základe rozhodnutia, ktorým sa priznal
nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou, oprávnený je povinný v návrhu opísať aj
rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu (§ 17 zákona č. 191/1950 Zb. zmenkového a
šekového v znení zákona č. 438/2015 Z.z.) s povinným a k návrhu pripojiť dôkazy, ktoré tieto skutočnosti
osvedčujú (§ 39 ods. 4 Exekučného poriadku). Ak oprávnený navrhol vykonanie exekúcie na základe
rozhodnutia, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou a exekučné

konanie sa začalo pred 23.12.2015, došlo k odloženiu exekúcie a oprávnený bol povinný do 30 dní odo
dňa účinnosti zákona č. 438/2015 Z.z. (§ 243f ods. 1 Exekučného poriadku), t.j. do 22.1.2016, doplniť
návrh na vykonanie exekúcie podľa § 39 ods. 4 Exekučného poriadku. Ak oprávnený návrh na vykonanie
exekúcie podľa § 39 ods. 4 Exekučného poriadku doplnil v zákonom stanovenej lehote, súd preskúma,
či je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku a exekúciu

zastaví, ak takýto dôvod zistí, resp. ak sa nepreukáže opak (§ 243f ods. 4 Exekučného poriadku), alebo
rozhodne o pokračovaní exekúcie (§ 243f ods. 6 Exekučného poriadku).

15. V danom prípade sa exekučné konanie začalo pred 23.12.2015, pričom exekučným titulom je
rozhodcovský rozsudok, z ktorého je zrejmé, že ním bol oprávnenému priznaný nárok zo zmenky voči

povinnému, ktorý je fyzickou osobou. Oprávnený postupujúc v zmysle § 243f ods. 1 v spojení s § 39
ods. 4 Exekučného poriadku doplnil návrh na vykonanie exekúcie. Súd preto v zmysle § 243f ods. 6
Exekučného poriadku skúmal, či vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou.

16. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o úvere (ďalej

len „Občiansky zákonník“) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú
uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

17. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky
iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to

na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

18. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

19. Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.

20. Z obsahu spisu vyplýva, že oprávnený ako veriteľ a povinná ako dlžník uzavreli dňa 15.04.2011
zmluvu o úvere v zmysle § 497 Obchodného zákonníka, pričom veriteľ zabezpečil svoj záväzkový vzťah
zmenkou vystavenou toho istého dňa, kde povinná vystupovala ako vystaviteľ a oprávnený ako remitent.
Zmenka bola následne podkladom pre vydanie rozhodcovského rozsudku, ktorý je exekučným titulom
v tomto konaní. Je nepochybné, že oprávnený pri uzatváraní a plnení spomínanej úverovej zmluvy

konal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti, teda vystupoval ako
dodávateľ v zmysle § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka. Povinná je v úverovej zmluve označená svojim
menom a priezviskom, bydliskom, rodným číslom a číslom občianskeho preukazu, teda ako fyzická
osoba nepodnikateľ. Z obsahu úverovej zmluvy tak nevyplýva, že by pri jej uzatváraní konala v rámci
svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Opak uvedeného, t.j. že povinná uzatvárala úverovú

zmluvu ako podnikateľ, oprávnený nijako nepreukázal ani v návrhu na vykonanie exekúcie a ani v jeho
doplnení. Možno teda konštatovať, že povinná mala pri uzatváraní a plnení úverovej zmluvy postavenie
spotrebiteľa v zmysle § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka. Z uvedeného je zrejmé, že predmetná
úverová zmluva uzavretá medzi oprávneným a povinnou je spotrebiteľskou zmluvou podľa § 52 ods. 1Občianskeho zákonníka, v dôsledku čoho je nevyhnutné ju posudzovať aj z toho hľadiska, či neobsahuje
neprijateľné zmluvné podmienky.

21. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia
alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

22. Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa
nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol
ovplyvniť ich obsah.

23. Podľa § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia
dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

24. Podľa § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka za neprijateľné podmienky uvedené
v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej
rozhodcovskejdoložkyodspotrebiteľa,abysporysdodávateľomriešilvýlučnevrozhodcovskomkonaní.

25. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

26. Oprávnený ako veriteľ a povinná ako dlžník uzavreli v rovnaký deň ako zmluvu o úvere, teda
dňa 15.04.2011 Rozhodcovskú zmluvu podľa § 3 a nasl. zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom

konaní. Podľa čl. I ods. 1 predmetnej rozhodcovskej zmluvy: Rozhodcovským súdom sa na účely tohto
zákona rozumie Stály rozhodcovský súd zriadený spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a.s. so sídlom
Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava, IČO: 35 922 761, zapísanou v Obchodnom registri Okresného
súdu Bratislava I, Oddiel: Sa, vložka č. 3530/ B (ďalej len "Stály rozhodcovský súd"). Podľa čl. II
rozhodcovskej zmluvy: Všetky spory, ktoré vzniknú zo zmluvy o úvere č. 105700213 uzatvorenej dňa

15.04.2011, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, ako aj spory, ktoré vzniknú z dohody o
vyplnení zmeniek zabezpečujúcej uvedenú úverovú zmluvu a uplatnenia práv z takto vyplnenej zmenky,
vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené: a) pred Stálym rozhodcovským
súdom,akžalujúcazmluvnástranapodážalobunaStálomrozhodcovskomsúde;rozhodcovskékonanie
bude vedené podľa vnútorných predpisov Stáleho rozhodcovského súdu, a to jedným rozhodcom

ustanoveným podľa vnútorných predpisov Stáleho rozhodcovského súdu, b) pred príslušným súdom
Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa príslušného právneho
predpisu (zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok). Zmluvné strany sa dohodli, že pokiaľ
ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu o rozhodnutie akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne z právnych
vzťahov uvedených v bode 1 tohto článku zmluvy, vrátane sporu o platnosť, výklad alebo zrušenie

zmluvy o úvere na všeobecnom súde, považuje sa táto skutočnosť za rozväzovaciu podmienku tejto
rozhodcovskej zmluvy; ustanovenie tejto vety sa nepoužije v prípade, ak pred podaním žaloby na
všeobecnom súde bola podaná žaloba na rozhodcovský súd vo veci, v ktorej je touto rozhodcovskou
zmluvou v súlade s vnútorným predpismi Stáleho rozhodcovského súdu založená právomoc Stáleho
rozhodcovského súdu.

27. V predmetnej veci bola dojednaná rozhodcovská zmluva vo forme samostatnej listiny, avšak
rozhodcovskú zmluvu si povinná osobitne nevyjednala a podpísala ju súčasne s podpisom všetkých
ostatných zmluvných dokumentov v ten istý deň. Súd je presvedčený, že povinná mohla len úverovú
zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým všeobecným podmienkam poskytnutia úveru,

teda aj rozhodcovskému konaniu. V zmysle tejto rozhodcovskej zmluvy mali byť všetky spory riešené
buď pred Stálym rozhodcovským súdom alebo pred všeobecným súdom Slovenskej republiky v
závislosti od toho, či žalujúca zmluvná strana podá žalobu na rozhodcovskom alebo všeobecnom súde.
Takýmto spôsobom sa povinná bez individuálneho prerokovania ešte pred vznikom akéhokoľvek sporu
s oprávneným vopred vzdala práva reálne uplatniť alebo brániť svoje práva pred všeobecným súdom.

I keď sa veriteľ s dlžníkom dohodli, že bude na žalobcovi (t.j. veriteľovi alebo dlžníkovi), aby zvolil
prejednanie sporu buď pred všeobecným súdom alebo pred rozhodcovským súdom, zo samej podstaty
veci a povahy zmluvy o úvere vyplýva, že to bude práve veriteľ, ktorý bude túto voľbu uskutočňovať
a ktorý zvolí rozhodcovské konanie. Tým, že rozhodcovská zmluva s takýmto obsahom a dôsledkamibola v okolnostiach uzatváranej Zmluvy o úvere spotrebiteľovi nanútená, získal dodávateľ neprimeranú
výhodu v tom, že sám bude určovať, kto rozhodne spor so spotrebiteľom. Pritom v zmysle § 53
ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú

značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Občiansky
zákonník v ustanovení § 53 ods. 4 písm. r) navyše výslovne označil za neprijateľné dojednanie
vyžadujúce v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil
výlučne v rozhodcovskom konaní, nakoľko takéto dojednanie spôsobuje nerovnováhu v právach a
povinnostiach zmluvných strán. Vychádzajúc z uvedeného súd vyhodnotil predmetnú rozhodcovskú

zmluvu ako neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá je v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka
absolútne neplatná.

28. Neplatná rozhodcovská zmluva nemôže založiť právomoc rozhodcovského súdu na konanie a
takto (bez právomoci rozhodcovského súdu) vydaný rozhodcovský rozsudok, t.j. vydaný na základe
neprijateľnej zmluvnej podmienky, nemôže byť spôsobilým exekučným titulom, lebo ide o nulitný právny

akt.

29. Na podporu svojich tvrdení o neplatnosti rozhodcovského rozsudku súd poukazuje aj na skutočnosť,
že tunajší súd rozsudkom č.k 27C/30/2017 zo dňa 13.09.2018 vo výroku I., potvrdenom rozsudkom
Krajského súdu v Bratislave č.k. 3Co/28/2019-164 zo dňa 27.02.2020, právoplatným vo výroku I. dňa

24.06.2020 konštatoval neplatnosť úverovej zmluvy zo dňa 15.04.2011 z dôvodu dojednanej extrémnej
až úžernej odplaty za úver. V úverovej zmluve bola totiž ako odplata za poskytnutý úver vo výške
1.000,00 Eur dohodnutá suma 872,00 Eur, z ktorej mala byť 1/3 úrok, t.j. 290,67 Eur a 2/3 poplatok
581,33 Eur. Úrok bol teda dohodnutý vo výške 29,07 % p.a. a poplatok za administratívu spojenú s
poskytnutím úveru 58,13 %. Celková odplata spojená s úverom tak predstavovala 87,2 % p.a, keďže je

tvorená okrem úroku aj poplatkom. Úverová zmluva, na základe ktorej bola podpísaná rozhodcovská
zmluva uzavretá dňa 15.04.2011 súčasne so zmluvou o úvere, a to len za účelom riešenia sporov z tejto
konkrétnej úverovej zmluvy, je teda neplatná.

30. Vzhľadom na uvedené súd dospel k záveru, že v danom prípade boli splnené podmienky pre

zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m) bod 1. Exekučného poriadku a z tohto dôvodu exekúciu
zastavil.

31. Podľa § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi
odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej

hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň
z pridanej hodnoty.

32. Podľa § 199 Exekučného poriadku, výšku odmeny exekútora, náhrady hotových výdavkov, náhrady
za stratu času, spôsob ich určenia a výšku primeraného preddavku na odmenu a na náhradu hotových

výdavkov exekútora (§ 196 a § 197 ods. 2) ustanoví ministerstvo po dohode s Ministerstvom práce,
sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky všeobecne záväzným právnym predpisom.

33. Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových
výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonávaní exekúcie (§196). Oprávnený a exekútor majú nárok

na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.

34. Podľa § 14 ods. 1 Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 288/1995 Z. z. o
odmenách a náhradách súdnych exekútorov účinnej v čase začatia exekúcie (ďalej len „Vyhláška“), ak
je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho

exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej
činnosti najmenej 33,19 Eur.

35. Podľa § 22 ods. 1 Vyhlášky, súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových
výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa

najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.

36. Súdny exekútor je platiteľom DPH, čo mal súd za preukázané zo zoznamu daňových subjektov
registrovaných pre DPH uverejneného na internetovej stránke Finančnej správy Slovenskej republiky.37. Súdny exekútor doručil tunajšiemu súdu dňa 23.09.2021 vyčíslenie trov exekúcie, v ktorom uviedol,
že ak súd zastaví exekúciu, uplatňuje si odmenu exekútora vo výške 39,83 Eur.

38. Podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného,
súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.

39. Súd preskúmal uplatnené trovy exekúcie súdnym exekútorom s poukazom na citované ustanovenia

Vyhlášky priznal súdnemu exekútorovi trovy exekúcie, a to paušálnu odmenu podľa § 14 ods. 1 Vyhlášky
vo výške 33,19 Eur. Keďže súdny exekútor je platiteľom DPH zvyšuje sa jeho odmena o 20% DPH
z odmeny vo výške 6,64 Eur, v celkovej výške 39,83 Eur.

40. O trovách exekúcie súd rozhodol tak, že v zmysle § 203 ods. 1 Exekučného poriadku k ich náhrade
zaviazal oprávneného, ktorý zavinil zastavenie exekúcie tým, že predložil exekučný titul, ktorý bol

nespôsobilý a teda nevykonateľný.

41. Podľa § 50 ods. 1 Exekučného poriadku povinný môže vzniesť u exekútora povereného vykonaním
exekúcie do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti exekúcii, ak po
vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho

vymáhateľnosti, alebo ak sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná. To isté platí, ak sa namieta,
že oprávnený alebo povinný nie sú právnymi nástupcami osoby uvedenej v exekučnom titule. Námietky
musia byť odôvodnené a na dodatočne uvedené dôvody sa neprihliadne. Ak po podaní námietok
exekútor upustil od vykonania exekúcie (§ 46), o námietkach netreba rozhodnúť.

42. Podľa § 201 ods. 1 Exekučného poriadku predbežné trovy exekúcie určuje exekútor podľa
osobitného právneho predpisu v upovedomení o začatí exekúcie. V rámci predbežných trov exekúcie
exekútor vyčísli odmenu najviac v rozsahu ako pri upustení od exekúcie; náhradu výdavkov a náhradu
za stratu času vyčísli len v rozsahu ich skutočnej výšky v čase vydania upovedomenia o začatí exekúcie.
Zároveň povinného upozorní, že ak dlh nesplní, tak trovy exekúcie môžu byť vyššie, a predbežne vyčísli

ich výšku

43. Podľa § 201 ods. 2 Exekučného poriadku účastník konania môže vzniesť u exekútora do 14 dní od
doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti trovám exekúcie. O námietkach rozhoduje
súd (§ 45). Proti rozhodnutiu súdu o námietkach proti trovám exekúcie nie je prípustné odvolanie.

44. Pokiaľ povinná v návrhu na zastavenie podanom súdu osobne dňa 21.09.2021 a súdnemu
exekútorovi dňa 22.09.2021, t. j. v zákonom stanovenej lehote na podanie námietok vzniesla aj námietky
voči exekúcii a trovám exekúcie, súd uvádza, že o týchto námietkach vzhľadom na skutočnosť, že súd
rozhodol o zastavení exekúcie a k náhrade trov exekúcie vo výške 39,83 Eur zaviazal oprávneného,

z dôvodu hospodárnosti nebude rozhodovať.

45. Vzhľadom na uvedené skutočnosti a citované ustanovenia súd rozhodol tak ako je uvedené vo
výroku uznesenia.

Poučenie:

Proti výroku I. tohto uznesenia možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa doručenia uznesenia,
prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Bratislave, písomne v troch vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Proti výroku II. uznesenia nie je prípustné odvolanie.