Rozsudok – Ostatné ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 17. november 2025

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 21C/9/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6125238407
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 11. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Stanislava Nosková

ECLI: ECLI:SK:OSBB:2025:6125238407.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

8 21C/9/2025

Okresný súd Banská Bystrica, v konaní pred sudkyňou JUDr. Stanislava Nosková, v spore žalobkyne: A.
B. C., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom C. XXX/XX, XXX XX D., proti žalovanému: Krajský súd v Banskej
Bystrici, so sídlom Skuteckého 7, 974 01 Banská Bystrica, o zrušenie a vysporiadanie podielového
spoluvlastníctva, o náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom, takto

r o z h o d o l :

8 21C/9/2025

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Žalobkyňa j e p o v i n n á zaplatiť žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100 %, a to v lehote

3 dní odo dňa právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o určení výšky náhrady trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

6 21C/9/2025

1. Žalobou doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 25.02.2025 sa žalobkyňa domáhala voči
žalovanému náhrady škody.

2. Žalobu odôvodnila tým, že žalobkyňa podala sťažnosť zo dňa 02.05.2023, v ktorej sa jednotlivo
vyjadrila k odsekom odôvodnenia uznesenia KS v BB (11Co/75/2022-160), poukázala na to, že KS
neuvádzal drvivú časť odôvodnenia odvolania, ktoré poukazovali na porušenie ústavou garantovaných
práv v súvislosti s podaným návrhom rovnako v súvislosti s druhým tzv. opakovaným doručovaním
úradnej zásielky, obsahom ktorej malo byť uznesenie okresného súdu. KS sa v súvislosti s postupom
OS vo vzťahu k opakovanému doručovaniu úradnej zásielky nezaoberal a teda ani neskúmal, že OS
neoveril záznam Slovenskej pošty v súvislosti so záznamom „adresát neznámy“. Z informácií, ktoré boli

poskytnuté Zákazníckym servisom Slovenskej pošty, ktoré mali byť vyžiadané súdom vyplynulo, že tento
záznam bol dňa 22.10.2021 zaznamenaný v dôsledku technickej nepravidelnosti nesprávne. Informácia
o tom, že záznam „adresár neznámy“ bola zaznamenaná nesprávne bola zaevidovaná v informačnom
systéme Slovenskej pošty dňa 22.10.2021 a poskytnutá odosielateľovi zásielky, t.j. OS. Preto bolonesprávne tvrdenie KS, ktorý sa prioritne venoval doručovaniu, že z listiny o sledovaní úradnej zásielky
vyplynula pre OS podstatná informácia o tom, že adresát doručovanej zásielky je neznámy a preto ak
doručoval v zmysle § 106 ods. 1 písm. a) CSP, jeho postup nebol nesprávny (opakované doručovanie

úradnej zásielky, ktoré vychádzalo z prvého doručovania uznesenia súdu, kedy úradná zásielka nebola
doručená z dôvodu nesprávneho vyznačenia údajov na „výzve“ zo strany poštového doručovateľa,
poštový doručovateľ vyznačil dátum opakovaného doručovania úradnej zásielky dňa 25.10.2021, podľa
vyjadrenia vedúcej pobočky Slovenskej pošty mala úložná lehota končiť 12.11.2021, úradná zásielka
bola vrátená súdu dňa 10.11.2021 ako neprevzatá v odbernej lehote, formou emailovej správy žalobkyňa

dňa 15.11.2021 a 19.11.2021 požiadala o opakované doručenie úradnej zásielky rovnako listom zo dňa
29.11.2021, dňa 17.01.2022 – upovedomenie o nedoručení úradnej zásielky, OS opakoval doručovanie,
avšak nie na adresu, ktorá bola súdu známa nielen z podania vo veci samej, z doplneného podania,
zo žiadosti o opakované doručovanie, ale na adresu, ktorú súd získal na základe lustrácie v registri
obyvateľov a ktorá sa zmenila z pôvodnej adresy C. XXX/XX, XXX XX D. na adresu A. D., o tejto zmene
adresát nemal vedomosť).

Postup KS v odvolacom konaní viedol k porušeniu práva na spravodlivý proces a k vylúčeniu z ochrany
vlastníckeho práva. Žiadosť o prešetrenie vybavenia sťažnosti okresným súdom (1Spr/36/21) bola
KS doručená dňa 28.12.2021, ktorý ju vybavil odpoveďou zo dňa 25.01.2022, ktorá bola žalobkyni
taktiež doručovaná na adresu A. D. a teda jej doručená nebola. Sťažnosť bola vyhodnotená ako
neopodstatnená/nedôvodná. Nesprávny úradný postup viedol ku vzniku škody, nehnuteľnosť, ktorá

bola ohodnotená na 26.000,- Eur. Škoda bola spôsobená nesprávnym úradným postupom porušením
právnou normou ustanoveného postupu, tzn. iným nezákonným zásahom do práv a porušením účelu,
ku ktorému by mal postup orgánov smerovať a túto žalobkyňa požaduje vo výške 104.000,- Eur.

3. K žalobe žalobkyňa priložila Žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, Oznámenie

o výsledku predbežného prerokovania nároku na náhradu škody, odpoveď k Oznámeniu o výsledku
predbežného prerokovania, Odvolanie proti uzneseniu 8C/36/2021, uznesenie KS v BB sp.zn.
11Co/75/2022, emailovú komunikáciu medzi žalobkyňou a Centrom právnej pomoci, medzi žalobkyňou
a Slovenskou poštou, medzi žalobkyňou a informačným centrom Okresného súdu Lučenec, sledovanie
zásielok,žiadosťodoručeniezásielky,Žiadosťoprešetrenievybaveniasťažnosti,Prešetrenievybavenia

sťažnosti – odpoveď, Sťažnosť (odpoveď OS Lc), Sťažnosť k vydaniu uznesenia.

4. Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 13.05.2025 k podanej žalobe uviedol, že nárok žalobkyne
popiera, prioritne namieta svoju pasívnu legitimáciu. V konaní o náhradu škody spôsobenej nesprávnym
úradným postupom v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri

výkone verejnej moci je zodpovedným subjektom štát. Žalovaný poukázal na výsledky predbežného
prerokovania nároku Ministerstvom spravodlivosti SR, podľa ktorého nie je daný zákonný predpoklad
vzniku zodpovednosti štátu a to existencia nesprávneho úradného postupu žalovaného. S týmto sa
žalovaný stotožňuje. Žalovaný má za to, že v odvolacom konaní sp.zn. 11Co/75/2022, ani nerozhodoval
vo veci samej, pretože konštatoval, že odvolanie bolo podané oneskorene. Aj v sťažnostnom konaní bol

dodržaný zákonný postup a sťažnosti pod 1SprS/56/2021 a 1SprS/27/2023 boli riadne a včas vybavené.

5. Súd vo veci nariadil pojednávanie na 20.10.2025 z ktorého sa ospravedlnili žalobkyňa aj žalovaný,
pričom žalobkyňa k ospravedlneniu priložila prílohu: Doplnenie podania, kde okrem povinnosti
žalovaného na zaplatenie 104.000,- Eur žiadala, aby Okresný súd Banská Bystrica vyslovil porušenia

Ústavy SR.

6. Podanie Doplnenie podania súd vyhodnotil ako zmenu žaloby v zmysle § 140 ods. 1 CSP, pretože
žalobkyňa podaním žiadala viac ako v pôvodne uplatnenom práve a preto uznesením sp.zn. 21C/9/2025
zo dňa 20.10.2025 pripustil zmenu žalobného návrhu.

7. Následne súd vo veci nariadil pojednávanie na 17.11.2025, z ktorého sa ospravedlnili žalobkyňa
aj žalovaný, pričom žalobkyňa okrem ospravedlnenia neúčasti uviedla, že o zmenu žalobného návrhu
nežiadala, žiadala o jeho doplnenie. Zároveň uviedla, že je presvedčená, že súd konanie zastaví alebo
ju vyzve na späťvzatie žaloby z dôvodu nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovaného.

8. Tu súd pre doplnenie považuje za potrebné uviesť, že Civilný sporový poriadok nepozná pojem
„Doplnenie žaloby“, avšak po obsahovej stránke podania žalobkyne, ktorým žiadala doplniť podanie,
toto súd vyhodnotil ako zmenu žaloby (viď bod 6. odôvodnenia).9. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi a na základe vykonaného dokazovania mal súd
preukázaný nasledovný skutkový stav:

10. Žalobkyňa podala na Okresný súd Lučenec žalobu o neplatnosť dražby. V priebehu konania bola
uznesením zo dňa 08.09.2021 vyzvaná na doplnenie žaloby. Voči predmetnému uzneseniu podala
žalobkyňa sťažnosť. Následne bol návrh na určenie neplatnosti dražby uznesením Okresného súdu
Lučenec zo dňa 12.10.2021 odmietnutý pre nezrozumiteľnosť. Predmetné uznesenie bolo odoslané

dňa 19.10.2021 a zásielka nebola prevzatá v odbernej lehote z dôvodu nesprávneho vyznačenia
údajov o úložnej lehote zo strany poštového doručovateľa. Dňa 15.11.2021 požiadala okresný súd
o opakované doručenie zásielky pre chybu na strane pošty, avšak bez odozvy súdu. Dňa 19.11.2021
opätovne požiadala o doručenie zásielky a zároveň podala podnet na Ministerstvo spravodlivosti SR.
O doručenie zásielky žalobkyňa požiadala aj listom zo dňa 29.11.2021. Emailom zo dňa 02.12.2021 jej
okresný súd oznámil, že zásielku doručuje prostredníctvom Slovenskej pošty avšak do 13.12.2021 jej

zásielka, ani oznámenie o jej uložení doručené neboli. Prvý podnet žalobkyne bol postúpený predsedovi
okresného súdu a je bola doručená odpoveď pod zn. 1SprS/42/21, ktorý jej oznámil, že dňa 14.12.2021
zistil, že opätovne doručenú zásielku žalobkyňa neprevzala. Okresný súd dňa 17.01.2022 upozornila,
že v časovom priestore 02.12.2021 – 14.01.2022 jej boli na adresu C. XXX/XX, D. doručované dve
oznámenia (1. odpoveď na sťažnosť, 2. uznesenie Okresného súdu Spišská Nová Ves). Následne

v odpovedi KS v BB zo dňa 25.01.2022 ohľadne prešetrenia sťažnosti žalobkyne tejto nevyhovel,
majúc za to, že okresný súd postupoval správne. A teda úradná zásielka (uznesenie okresného súdu
o odmietnutí podania pre nezrozumiteľnosť) bolo žalobkyni doručované na adresu E. XXX/X, D. (t.j.
Obec Poltár) a nie na adresu C. XXX/XX, XXX XX D. (t.j. adresa na ktorej si žalobkyňa preberá zásielky).

11. Žalobkyňa podaním zo dňa 15.02.2024 požiadala Ministerstvo spravodlivosti SR o predbežné
prerokovanie nároku na náhradu škody, spôsobenej nesprávnym úradným postupom.

12. Ministerstvo spravodlivosti SR svojím podaním zo dňa 30.07.2024 vyhodnotilo žiadosť žalobkyne
ako nedôvodnú.

13. Podľa § 2 písm. a), b) zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci a o zmene niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 514/2003 Z.zu.“) na účely tohto zákona
a) výkon verejnej moci je rozhodovanie a úradný postup orgánov verejnej moci o právach, právom
chránených záujmoch a povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, b) orgán verejnej moci je

1. štátny orgán,
2. orgán územnej samosprávy, verejnoprávna inštitúcia, orgán záujmovej samosprávy, fyzická osoba
alebo právnická osoba, ktorým zákon zveril výkon verejnej moci.

14. Podľa § 3 ods. 1 písm. d) zákona č. 514/2003 Z.z., štát zodpovedá za podmienok ustanovených

týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona,
pri výkone verejnej moci nesprávnym úradným postupom.

15. Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z., zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

16. Podľa § 4 ods. 1 písm. a) bod 1. zákona č. 514/2003 Z.z., vo veci náhrady škody, ktorá bola
spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti
Slovenskej republiky, ak škoda vznikla v dôsledku rozhodnutia vydaného súdom alebo ak škoda bola
spôsobená nesprávnym úradným postupom súdu.
17. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným

postupom.Zanesprávnyúradnýpostupsapovažujevýkonprávomociorgánomverejnejmoci,priktorom
dôjde k porušeniu právnou normou ustanoveného predpísaného postupu alebo k porušeniu účelu, ku
ktorému postup orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci smeruje. Za nesprávny úradný postup sa
považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom
ustanovenejlehote,nečinnosťorgánuverejnejmociprivýkoneverejnejmoci,zbytočnéprieťahyvkonaní

alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.

18. Podľa § 16 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z.z., ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody
alebo uspokojí iba jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti alebo ak príslušný orgánpísomne oznámi poškodenému, že neuspokojí jeho nárok na náhradu škody, môže sa poškodený
domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde. Pri uplatnení nároku na súde
môže poškodený požadovať úhradu len v rozsahu nároku, ktorý bol predbežne prerokovaný, a z

titulu, ktorý bol predbežne prerokovaný. Ak súd rozhodnutím o náhrade škody prizná poškodenému aj
úrok z omeškania, lehota omeškania začína príslušnému orgánu plynúť najskôr dňom oznámenia, že
neuspokojí nárok na náhradu škody, alebo uplynutím šesťmesačnej lehoty na predbežné prerokovania
nároku, ak súd neurčí začiatok jej plynutia neskôr.

19. Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný
predpis neustanovuje inak.

20. Podľa § 17 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z., v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia
práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím
alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné

uspokojiť ju inak.

21. Žalobkyňa sa v konaní domáhala zaplatenia náhrady škody vo výške 104.000,- Eur a vyslovenie,
že postupom žalovaného boli porušené jej práva.

22. Vzhľadom na žalovaným založenú procesnú obranu, súd v súvislosti s nárokom žalobkyne
uplatneným voči žalovanému jej žalobným návrhom na zaplatenie sumy 104.000,- Eur s príslušenstvom
a vyslovením, že došlo k porušeniu práv žalobkyne, pristúpil k posúdeniu otázky, či v prospech
žalovaného svedčí v tomto konaní pasívna vecná legitimácia, keď v konaní o náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom v zmysle zák. č. 514/2003 Z.z. je zodpovedným subjektom štát.

23.Aktívnouvecnoulegitimáciousarozumietakéhmotnoprávnepostavenie,zktoréhovyplývažalobcovi
ním uplatňované právo (nárok), resp. mu vyplýva procesné právo tento hmotnoprávny nárok uplatňovať.
Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane žalobcu) alebo
pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je súčasťou súdneho konania. Súd vecnú

legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiaden z účastníkov konania nenamieta.
Súd žalobe vyhovie len ak žalobca preukáže, že má subjektívne právo na uplatnené plnenie od
žalovaného, inak žalobu zamietne z dôvodu nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu (bližšie
rozsudok Najvyššieho súdu SR z 29. 06. 2010, sp. zn. 2 Cdo 205/2009).

24. Inými slovami povedané, vecná legitimácia je stav vyplývajúci z hmotného práva vedúci k úspechu
alebo neúspechu v procese. Vecne legitimovaný je ten účastník, ktorý je subjektom hmotnoprávneho
vzťahu, o ktorom sa v procese rozhoduje. Vecná legitimácia má význam v každom civilnom procese,
ktorý možno začať na základe návrhu. Prichádza preto do úvahy v každom sporovom konaní. Účastník
konania, ktorý je ako navrhovateľ subjektom hmotného práva alebo oprávnenia, má aktívnu vecnú

legitimáciu. Navrhovateľ hoci od začiatku procesu tvrdí, že má aktívnu vecnú legitimáciu, až v priebehu
samotného procesu sa ukáže, či je skutočne legitimovaný. Nedostatok vecnej legitimácie znamená, že
účastník nebol subjektom práva, o ktoré išlo v konaní, čo vedie k zamietnutiu návrhu. Na to, aby sa však
niekto stal účastníkom konania, nie je však potrebné, aby bol účastníkom hmotnoprávneho vzťahu, o
ktorý v konaní ide; stačí, ak podá žalobu (v takom prípade sa stáva žalobcom) alebo aby bola proti nemu

podaná žaloba (v takom prípade sa stáva žalovaným). Či však bude žalobca v spore úspešný, závisí
od toho, či je účastníkom hmotnoprávneho vzťahu, z ktorého vyvodzuje žalobou uplatnený nárok. Pre
označenie stavu vyplývajúceho z hmotného práva, kedy je jeden účastník subjektom práva a účastník
na opačnej procesnej strane subjektom povinnosti, ktoré sú predmetom konania, sa v občianskom
procesnom práve užíva pojem vecná legitimácia.

25. Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie nie je rozhodujúce, či a na základe čoho sa určitá fyzická
alebo právnická osoba len subjektívne cíti byť účastníkom určitého hmotno-právneho vzťahu, ale vždy
iba to, či účastníkom objektívne je alebo nie je. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená, že
ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotnoprávneho oprávnenia (žalobca), nie je nositeľom toho

hmotnoprávneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide; o nedostatok pasívnej vecnej legitimácie ide naopak
vtedy, ak ten, o kom žalobca tvrdí, že je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti (žalovaný), nie je nositeľom
hmotnoprávnej povinnosti, o ktorú v konaní ide (bližšie R 192/2004).26. Vo všeobecnosti pod pojmom vecná legitimácia je potrebné rozumieť stav vyplývajúci z hmotného
práva; podľa ustálenej súdnej praxe pod pojmom aktívna vecná legitimácia sa rozumie také
hmotnoprávne postavenie žalobcu, z ktorého mu z hmotného práva vyplýva uplatňovaný nárok

uplatnený žalobou v sporovom konaní a pod pojmom pasívna vecná legitimácia sa rozumie také
hmotnoprávne postavenie žalovaného, z ktorého mu z hmotného práva vyplýva povinnosť splniť nárok
žalobcu uplatnený žalobou v sporovom konaní; skúmanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia
tvrdenéhoprávanastranežalobcu)alebopasívnej(existenciatvrdenejpovinnostinastranežalovaného)
je imanentnou súčasťou každého súdneho konania; súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu

a aj v prípade, že ju žiadna zo strán konania nenamieta; aktívne vecne legitimovaná je tak strana,
ktorá tvrdí a je schopná preukázať, že je nositeľom tvrdeného hmotného práva a pasívne vecne
legitimovaná je strana, o ktorej žalobca tvrdí, že je nositeľom tvrdenej hmotnoprávnej povinnosti a v
konaní to aj skutočne preukáže; výsledok skúmania vecnej legitimácie strán (aktívnej a pasívnej) sa
prejaví v rozhodnutí vo veci samej; nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu alebo pasívnej vecnej
legitimácie žalovaného vedie vždy k zamietnutiu žaloby; aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu a pasívnu

vecnú legitimáciu žalovaného skúma súd samostatne (oddelene), preto na zamietnutie žaloby postačuje
záver o neexistencii ktorejkoľvek z nich; skúmanie danosti vecnej legitimácie strán v konkrétnom spore je
závislé od konkrétneho hmotného práva, ktorého aplikácia prichádza do úvahy na dokazovaním zistený,
resp. nesporný skutkový stav veci; súd prvej inštancie sa pasívnou vecnou legitimáciou žalovaného v
prejednávanom spore v napadnutom rozhodnutí zaoberal, a dospel k záveru, že na strane žalovaného

je nedostatok pasívnej vecnej legitimácie a to práve z dôvodu, že v konaní o náhrade škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom v zmysle zák. č. 514/2003 Z.z. je zodpovedným subjektom štát. A podľa
§ 4 ods. 1 písm. a) bod 1. zákona č. 514/2003 Z.z. v konaniach o náhradu škody koná v mene štátu
Ministerstvo spravodlivosti SR (v konaniach ohľadne nesprávneho úradného postupu súdu).

27. Uvedeného si bola žalobkyňa zrejme aj vedomá, pretože v ospravedlnení z pojednávania zo dňa
14.11.2025 vyslovila svoje presvedčenie, že súd konanie zastaví alebo ju vyzve na späťvzatie žaloby
z dôvodu nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovaného.

28. Na základe uvedeného súd žalobu zamietol.

29. Záverom súd poukazuje na to, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky
nastolené stranou sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne
objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu
uvádzaných stranami sporu (porovnaj nález ÚS SR sp.zn. I. ÚS 241/07 zo dňa 18.09.2008). Súd sa

nezaoberal samotným nárokom žalobkyne, nakoľko pre nedostatok pasívnej vecnej legitimácie to už ani
nepovažoval za potrebné.

30. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a žalovanému ako strane v konaní úspešnej
v celom rozsahu priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobkyni v plnom rozsahu. O výške

náhrady účelne vynaložených trov konania podľa § 262 ods. 2 CSP rozhodne vyšší súdny úradník, po
právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.

Poučenie:

2 21C/9/2025

Proti tomuto rozsudku j e p r í p u s t n é odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne
v dvoch vyhotoveniach, prostredníctvom Okresného súdu Banská Bystrica na Krajský súd v Banskej
Bystrici (§ 355 ods. 1 a 362 ods. 1, 2 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, žea) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým

zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá právoplatné a vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže
podať návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa Zákona č.
233/1995 Z.z. (Exekučný poriadok).