Rozsudok – Ostatné ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 27. november 2025

Súd: Najvyšší správny súd SR
Spisová značka: 2Svk/5/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1019200386
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 11. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marián Trenčan

ECLI: ECLI:SK:NSSSR:2025:1019200386.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána

Trenčana a členov senátu JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD., a prof. JUDr. Juraja Vačoka, PhD., v právnej
veci žalobcu: MBL a. s., so sídlom Štefánikova 26, 040 01 Košice, IČO: 36 207 039, právne zastúpeného:
JUDr. Michaela Töröková, advokátka, so sídlom29. augusta 5, 811 08 Bratislava, IČO: 30 848 679, proti
žalovanému: Úrad pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky, za účasti: Hlavné mesto
Slovenskej republiky Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 05780/2019/
SV/00239 zo dňa 15.01.2019, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Správneho súdu v Bratislave,
č. k. BA-5S/56/2019 zo 17. septembra 2024, ECLI:SK:SpsBA:2024:1019200386.1, takto

r o z h o d o l :

I. Kasačná sťažnosť sa zamieta.

II. Účastníkom konania sa právo na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

I. Konanie pred orgánmi verejnej správy
1. Mestská časť Bratislava - Karlova Ves ako príslušný stavebný úrad (ďalej len „stavebný úrad“) vydala
podľa § 117 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon)
v znení neskorších predpisov (ďalej len „stavebný zákon“), § 7 ods. 2 písm. i) zákona č. 377/1990 Zb.
o hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislave v znení neskorších predpisov a podľa čl. 67 Štatútu

hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy dňa 05.04.2018 opatrenie, ktorým podľa § 104 ods.
2 stavebného zákona overila pasport stavby a potvrdila existenciu zmeny dokončenej drobnej stavby
spočívajúcej v stavebných úpravách „Ohradenie inžinierskej stavby - parkoviska“ na ulici Nábělkova č. 1
Bratislava na pozemku registra „C“ parc. č. XXXX/X, kat. územie G. S., LV č. XXXX, parkovacia plocha
je priľahlá k stavbe súp. č. XXXX, pozemok reg. „C“ parc. č. XXXX/X, kat. územie G. S. LV. Č. XXXX
(ďalej len „opatrenie“).
2. Proti onomu opatreniu podala prokurátorka Okresnej prokuratúry Bratislava IV podľa § 23 ods.

1, § 24 zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o prokuratúre“) protest prokurátora, ktorému Okresný úrad Bratislava, odbor výstavby a bytovej
politiky podľa § 24 ods. 7 zákona o prokuratúre svojim rozhodnutím č. OU-BA-OVBP2-2018/69873/
VAM z 01.10.2018 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) vyhovel a opatrenie pre jeho rozpor so
zákonom zrušil. Proti uvedenému prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, ktoré právny
predchodca žalovaného, Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky, sekcia výstavby (ďalej aj
„ministerstvo“), rozhodnutím č. 05780/2019/SV/00239 z 15.01.2019 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“)

zamietol a potvrdil tým správnosť záverov prvostupňového rozhodnutia.
3. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že ministerstvo sa stotožnilo s právnym názorom
okresného úradu, ako aj okresnej prokurátorky, že stavebný úrad pri posudzovaní dotknutej stavby
vychádzal z nedostatočne zisteného skutkového stavu a nesprávnej právnej úvahy v kontexteskutočnosti, či bolo v danom prípade vôbec možné neohlásenú drobnú stavbu overiť a potvrdiť jej
realizáciu iba pasportom stavby.
4. Z dikcie ustanovenia § 88a ods. 1 stavebného zákona vyplýva, že v prípade nepovolenej stavby

je potrebné začať konanie o dodatočnom povolení stavby, avšak v danom prípade stavebný úrad
postupoval v predmetnom konaní v rozpore so zákonom. Žalovaný v odôvodnení napadnutého
rozhodnutia poukázal na to, že zo záznamu vykonaného štátneho stavebného dohľadu bolo zrejmé,
že v prípade predmetnej nepovolenej stavby ide práve o takú drobnú stavbu, ktorej uskutočnenie
by podliehalo stavebnému povoleniu, resp. ohláseniu. Z uvedeného dôvodu bolo podľa žalovaného

potrebné, aby stavebný úrad pri zistení nepovolenej stavby, na ktorej realizáciu sa vyžadovalo ohlásenie
alebostavebnépovolenie,začalpostupvzmysle§88ods.1písm.b)vspojenís§88aods.1stavebného
zákona a mal vyzvať stavebníka na podanie žiadosti o dodatočné povolenie stavby a v určenej
lehote predložiť doklady o tom, že dodatočné povolenie stavby nie je v rozpore s verejnými záujmami
chránenými stavebným zákonom a osobitnými predpismi. Podľa žalovaného postup stavebného úradu,
pri ktorom určil, že stavebník nepovolenej stavby má v zmysle ustanovenia § 104 ods. 2 stavebného

zákona urobiť iba pasport stavby, nemá oporu v zákone, nakoľko pasport stavby sa v zmysle citovaného
ustanovenia nariaďuje iba v prípade, kedy nie sú zachované doklady, z ktorých by bolo možné zistiť účel,
pre ktorý bola stavba povolená, resp. stavba je určená účelu, pre ktorý je svojím stavebnotechnickým
usporiadaním vybavená. Žalovaný zdôraznil, že pasport sa aplikuje v prípade, keď sa doklady, a to
hlavneprojektovádokumentáciastavby,nezachovali,pričomsavždyvychádzazpredpokladu,žestavba

bola riadne povolená a nejde o nepovolenú stavbu.
5. Zo samotnej projektovej dokumentácie stavby - sprievodnej a technickej správy a jednotlivých
výkresov podľa žalovaného jednoznačne vyplýva, že z architektonického hľadiska ide o drobnú
stavbu, kde projekt rieši účelové ohradenie existujúcej spevnenej plochy parkoviska. Samonosné
železobetónové dielce (betónové prefabrikáty) sú síce voľne položené na asfaltovej ploche parkoviska

a nevyžadovali úpravu a kotvenie do podkladu, avšak sú navzájom spojené (previazané) oceľovými
kvetináčmi, ktoré zabezpečujú celej konštrukcii vyššiu stabilitu. Do tejto konštrukcie sú umiestnené dva
otvory - v jednom je bránka pre peších kotvená do samotnej konštrukcie ohradenia a v druhom je
elektrická posuvná brána kotvená do existujúceho železobetónového múru. Z uvedeného tak vyplýva,
že na ohradenie parkoviska boli použité stavebné výrobky a stavebné práce, pričom takto vzniknutú

konštrukciu, ktorej prvky sú navzájom pevne prepojené a svojou váhou a objemom slúžiace ako „základ“
pre ukotvenie bránky pre peších a zároveň plniace spolu s elektrickou posuvnou bránou a existujúcim
betónovým múrom deklarovaný účel stavby, nemožno podľa žalovaného rozdrobiť na jednotlivé časti a
posudzovať ich samostatne tak, ako to urobil stavebný úrad protestom napadnutým rozhodnutím.
6. Žalovaný uzavrel, že stavebný úrad nedostatočne zistil skutkový stav veci, pretože v danom prípade

bolo potrebné brať stavbu ohradenia parkoviska vo vzťahu k deklarovanému cieľu stavby ako celok.
Keďže išlo o nepovolenú stavbu, nebolo ju možné dodatočne povoliť overením pasportu stavby a
potvrdením existencie zmeny dokončenej drobnej stavby spočívajúcej v stavebných úpravách, ale
len prostredníctvom dodatočného stavebného povolenia vydaného v riadnom konaní o dodatočnom
povolení stavby.

II. Konanie pred správnym súdom
7. Proti napadnutému rozhodnutiu podal žalobca v zákonnej lehote správnu žalobu na Krajský súd
v Bratislave a navrhol zrušiť rozhodnutia správnych orgánov oboch stupňov. Namietal, že dotknuté
rozhodnutia vychádzali z nesprávneho právneho posúdenia veci, spočívajúceho v aplikácii nesprávnej
právnej normy, konkrétne ustanovenia § 88a ods. 1 stavebného zákona, napriek tomu, že žalobca

žiadnu stavbu nepostavil. Má za to, že pojem stavba nie je možné vykladať z hľadiska účelu, ale je
potrebné vychádzať z toho, či sú dané základné vlastnosti stavby špecifikované v ustanovení § 43 ods.
1 stavebného zákona. Skutočnosť, že kvetináče, ktoré položil po obvode časti parkoviska a ohradil nimi
časť parkoviska, ovplyvňujú spôsob užívania tejto plochy, neznamená, že sa jedná o stavbu. Žalobca je
presvedčený,žetýmtospôsobomnebolzmenenýspôsobužívaniatejtoplochy(parkoviska),akouzavreli

správne orgány, pretože predmetná plocha (parkovisko) bola vždy a aj je využívaná ako parkovisko.
Žalobca má za to, že výklad pojmu stavba zo strany správnych orgánov v tomto smere nemôže obstáť.
8. Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“) správnu žalobu ako nedôvodnú zamietol. V
odôvodnení napadnutého rozsudku v prvom rade zhrnul, že zo zistení vyplývajúcich z vykonaného
štátneho stavebného dohľadu je zrejmé, že žalobca realizoval zmenu stavby existujúceho oplotenia

spočívajúcu v rozsahu stavebných úprav: doplnenie existujúceho oplotenia o elektrickú posuvnú bránu,
ktorábolapripojenánainžinierskusieťelektrickejenergieakonštrukčnespojenásexistujúcimoplotením
bez ohlásenia stavebnému úradu a bez toho, aby mal písomne oznámené od stavebného úradu, že
proti stavebným úpravám nemá námietky.9. V rámci teoretických východísk posudzovanej veci objasnil zákonom stanovené povinnosti
stavebníkov v súvislosti s naplnením zámeru realizovať stavbu alebo stavebné úpravy. Podotkol, že
úprava stavebného konania je založená na zásade, že každá stavba pred začatím jej realizácie musí

byť predmetom posúdenia orgánom štátnej správy. Ohlásenie je zjednodušená forma administratívneho
postupu, ktorý predchádza vykonaniu stavebnej úpravy drobnej stavby, na ktorú nadväzuje aj zákonná
úprava postupu stavebných úradov po zistení existencie nepovolenej stavby, t. j. stavby postavenej bez
stavebného povolenia alebo bez ohlásenia príslušnému stavebnému úradu podľa § 88a stavebného
zákona. Vychádzajúc z § 88 ods. 1 písm. b) stavebného zákona stavebný úrad nariadi vlastníkovi

stavby odstránenie stavby postavenej bez písomného oznámenia stavebnému úradu podľa § 57 ods.
2 stavebného zákona pri stavbách, ktoré treba ohlásiť; stavebný úrad nenariadi odstránenie stavby iba
v prípadoch, keď dodatočné povolenie stavby nie je v rozpore s verejným záujmom. Účelom konania
o dodatočnom povolení stavby je dodatočné zhojenie obídenia správneho konania, v rámci ktorého
príslušný správny orgán skúma podmienky, ktoré zákon vyžaduje pre zhotovenie konkrétnej stavby a jej
následnú legalizáciu. V rámci skúmania týchto podmienok sa v prípade chýbajúceho ohlásenia skúma, či

existencia nepovolenej stavby nie je v rozpore s verejnými záujmami chránenými stavebným zákonom.
10. Správny súd v súvislosti so závermi stavebného úradu v prejednávanej veci objasnil, že overenie
pasportu stavby nahrádza dokumentáciu overenú v stavebnom konaní alebo pri ohlásení drobnej
stavby a je platným právnym dokladom, resp. dokumentáciou pre uvedenú stavbu. Tento inštitút sa
využíva na dodatočné zabezpečenie chýbajúcej dokumentácie k stavbám (nie dodatočnú legalizáciu

stavieb), ktoré boli zrealizované pred rokmi, nie však bez stavebného povolenia alebo ohlásenia
(teda nejde v takom prípade o tzv. „čierne stavby“) a nepodarilo sa zachovať napríklad ich pôvodnú
projektovú dokumentáciu alebo podklad k osvedčeniu účelu stavby. Inými slovami, vydanie pasportu
k stavbe postavenej bez stavebného povolenia alebo bez jej ohlásenia, nemá účinky legalizácie
takejto stavby, resp. vydania dodatočného stavebného povolenia alebo vyjadrenia stavebného úradu,

že nemá námietky k neohlásenej stavbe. Správny súd konštatoval, že v prejednávanom prípade tým,
že stavebná úprava drobnej stavby (pôvodného železobetónového múru), ku ktorej sa nezachovala
pôvodná dokumentácia, nebola zo strany stavebníka stavebnému úradu v súlade so stavebným
zákonom ohlásená, nebolo možné postupovať podľa § 104 ods. 2 stavebného zákona a nahradiť
pôvodnúdokumentáciukexistujúcemuoploteniu(železobetónovýmúr)overenímpasportuapotvrdením

existencie zmeny dokončenej drobnej stavby spočívajúcej v stavebných úpravách.
11. Z vyššie uvádzaných dôvodov má správny súd za to, že dotknuté orgány postupovali v súlade so
zákonom, keď dospeli k záveru, že protestu prokurátora bolo potrebné vyhovieť a opatrenie mestskej
časti Bratislava - Karlova Ves o overení pasportu stavby a o potvrdení existencie zmeny dokončenej
drobnej stavby spočívajúce v stavebných úpravách, ako rozporné so zákonom zrušiť. Správny súd

konštatoval, že dôvody uvádzané prokurátorkou v samotnom proteste ako i dôvody, ktoré viedli žalované
správne orgány k zrušeniu opatrenia stavebného úradu, nevybočujú z rámca stavebného zákona a je
dôvodná požiadavka na dôslednom dodržiavaní stavebného zákona v jeho ustanoveniach týkajúcich
sa riadneho procesného postupu, ktorý nasleduje po zistení nelegálnej stavby (stavebných úprav)
podliehajúcej ohláseniu.

12. V tejto súvislosti správny súd poukázal i na to, že pokiaľ by si žalobca splnil ohlasovaciu povinnosť
vyplývajúcu mu z ustanovenia § 57 ods. 1 stavebného zákona a oznámil svoj zámer, ktorý realizoval
tým, že bez úpravy podkladu voľne položil betónové prefabrikáty s kvetináčmi, medzi ktoré bola osadená
a na prefabrikáty pripevnená bránka slúžiaca pre vstup osôb a taktiež bola medzi existujúcim oplotením
a betónovým prefabrikátom osadená a na tieto pripevnená elektrická posuvná brána slúžiaca pre vjazd

automobilov a zároveň bola táto brána napojená na elektrickú energiu zo stavby, stavebný úrad by
následne v zákonom stanovenom rozsahu skúmal, či ide o drobnú stavbu, stavebnú úpravu alebo
udržiavacie práce podľa kritérií uvedených v § 55 ods. 2 a § 139b stavebného zákona, taktiež či ich
realizáciou nedôjde k zásahom do vlastníckych práv alebo iných práv a právom chránených záujmov
iných osôb a či nebudú ohrozené verejné záujmy, či nebudú porušené všeobecne záväzné právne

predpisy, prihliadajúc pritom najmä na umiestnenie, stavebnotechnické vyhotovenie, účel užívania
stavby a jej vplyv na životné prostredie, pričom by vychádzal najmä z ustanovení vyhlášky č. 532/2002
Z. z. a posudzoval zámer žalobcu ako celok. Správny súd sa v otázke posúdenia už zrealizovaného
zámeru stavebníka ako celku plne stotožnil s názorom žalovaného.
13.Preposúdeniestavbyakocelkujepodľasprávnehosúdurozhodujúcaskutočnosť,ževoľnepoložené

železobetónové dielce (betónové prefabrikáty) sú navzájom previazané oceľovými kvetináčmi, ktoré
zabezpečujú celej konštrukcii vyššiu stabilitu. Do tejto konštrukcie sú umiestnené dva otvory - v jednom
je bránka pre peších kotvená do samotnej konštrukcie ohradenia a v druhom je elektrická posuvná brána
kotvená do existujúceho železobetónového múru. Správny súd doplnil, že pre účely stavebného zákonaustanovenie § 139b ods. 8 písm. b) zák. č. 50/1976 Zb. dokonca explicitne upravuje, že za drobné stavby
sa považuje aj oplotenie.
14. V súvislosti s námietkou rozporu skutkového stavu, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ

napadnutého rozhodnutia s administratívnymi spismi, správny súd konštatoval, že predmetom konania
predsprávnymorgánomboloposúdeniezákonnostipostupustavebnéhoúraduvkontextenamietnutého
porušenia zákona z dôvodov uvedených v proteste prokurátora. Teda sporným nie je skutkový stav,
ten vyplýva z vykonaného štátneho stavebného dohľadu, ale právne posúdenie stavebného úradu na
takto už zistený stav a jeho následný postup, v rámci ktorého mal ustáliť, či v danej veci ide o nelegálnu

drobnú stavbu bez jej predchádzajúceho ohlásenia alebo o drobné úpravy stavby bez predchádzajúceho
ohlásenia, v nadväznosti na určenie potreby ďalšieho zákonom predpokladaného postupu vo vzťahu k
ich legalizácii.
15. Podľa správneho súdu z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia celkom jasne vyplýva, z akého
dôvodu považoval za potrebné posudzovať už zrealizovanú stavbu komplexne, v súlade s jej účelom
užívania. S poukazom na projektovú dokumentáciu stavby - sprievodnú a technickú správu mal celkom

dôvodne za to, že na ohradenie predmetného parkoviska boli použité stavebné výrobky a stavebné
práce, pričom takto vzniknutú konštrukciu, ktorej prvky sú navzájom pevne prepojené a svojou váhou
a objemom slúžiace ako základ pre ukotvenie bránky pre peších a zároveň plniace spolu s elektrickou
posuvnou bránou a existujúcim betónovým múrom deklarovaný účel stavby, práve s ohľadom na jeden
(stavebno-technický)funkčnýcelok,nemožnorozdrobiťnajednotlivéčastiaposudzovaťichsamostatne.

16. Správny súd uzavrel, že vzhľadom na absentujúce písomné oznámenie žalobcu podľa § 57 ods. 2
stavebného zákona je legitímne trvať na požiadavke dôsledného dodržiavania všeobecne záväzných
predpisov v stavebnom konaní a začať konanie podľa § 88 ods. 1 písm. b) v spojení s § 88a ods. 1
stavebného zákona, v ktorom stavebný úrad posúdi už zrealizovaný zámer žalobcu ako celok.

III. Kasačná sťažnosť žalobcu, stanovisko účastníkov
A)
17. Žalobca (ďalej len „sťažovateľ“) zastúpený advokátom podal proti rozsudku v zákonnej lehote
kasačnú sťažnosť, a to z dôvodu, že správny súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia
veci (§ 440 ods. 1 písm. g) SSP) a nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania,

aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces (§ 440 ods. 1 písm. f) SSP). Navrhuje, aby kasačný súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil
správnemu súdu na ďalšie konanie, alternatívne aby napadnutý rozsudok zmenil tak, že zruší napadnuté
rozhodnutie žalovaného, ako aj prvostupňové rozhodnutie a vec mu vráti na ďalšie konanie.
18. Kasačný súd na tomto mieste v stručnosti rekapituluje sťažnostné body:

- sťažovateľ objasňuje, že nakoľko bol dlhodobo rušený v pokojnom užívaní svojho parkoviska, umiestnil
po obvode časti parkoviska betónové kvetináče a bránku pre peších, pričom tieto hnuteľné veci voľne
položené na parkovisku nespadajú pod definíciu stavby podľa § 43 ods. 1 stavebného zákona,
- stavebný úrad na rozdiel od žalovaného a okresného úradu vychádzal z preukázanej skutočnosti, že
voľne položené betónové prefabrikáty spolu s bránkou pre peších (ktorá nie je napojená na elektrinu)

nevyžadovali úpravu podkladu, a preto nejde o stavbu podľa § 43 stavebného zákona,
- žalovaný a okresný úrad vec posúdili inak ako stavebný úrad a dospeli k záveru, že v danom prípade
bola postavená stavba bez stavebného povolenia, a preto bol potrebný postup podľa ustanovenia §
88a ods. 1 stavebného zákona. Žalovaný k tomuto záveru dospel na základe toho, že keďže účelom
predmetnej stavby je ohradenie parkoviska (uzavretie pred vstupom tretích osôb), nemožno danú stavbu

členiť na jednotlivé časti a rozhodovať o nich samostatne, či bolo potrebné ohlásenie alebo stavebné
povolenie tej ktorej časti predmetného oplotenia parkoviska,
- pojem stavba podľa ustanovenia § 43 ods. 1 stavebného zákona nie je možné vykladať z hľadiska
účelu, ako to urobil žalovaný, ale je potrebné vychádzať z toho, či sú dané základné vlastnosti stavby
uvedené v onom stavebnom zákone. Stavby podľa predmetného ustanovenia stavebného zákona nie

sú definované prostredníctvom účelu,
- stavebný úrad nemôže vlastníkovi stavby nariadiť odstránenie hnuteľných vecí z povrchu jeho
stavby (parkoviska). Rovnako nie možné požadovať od vlastníka stavby, aby sprístupnil svoju stavbu
tretím osobám, t. j. aby ponechal na stavbu voľný prístup. Čiastočné ohradenie stavby betónovými
prefabrikátmi a kvetináčmi nie je možné považovať za trvalé oplotenie v zmysle stavebného zákona.

Stavebný zákon definuje oplotenie ako stavebnú konštrukciu, ktorá má trvalý charakter,
- žalovaný dospel k nesprávnemu záveru, že ustanovenie § 104 ods. 2 stavebného zákona sa môže
aplikovať len v prípade, keď sa doklady, a to hlavne projektová dokumentácia stavby nezachovali,
pričom sa vždy vychádza z predpokladu, že stavba bola riadne povolená a nejde o nepovolenú stavbu.Betónové prefabrikáty a kvetináče nie sú časťou stavby, ale sú samostatnou vecou, ktorú je možné
kedykoľvek premiestniť alebo odstrániť bez akéhokoľvek vplyvu na existujúcu stavbu betónového múru
ohradzujúceho časť parkoviska,

- sťažovateľ tvrdí, že správny súd mu dal za pravdu v tom, že na realizáciu dotknutých stavebných úprav
postačovalo ohlásenie, a teda stavebné úpravy realizované žalobcom nevyžadovali stavebné povolenie.
Žalovaný aj okresný úrad preto dospeli k nesprávnemu záveru, že v danom prípade bola postavená
stavba bez stavebného povolenia,
- správny súd bez opory v žalobných dôvodoch a bez opory v záveroch žalovaného a okresného

úradu konštatoval, že pokiaľ žalobca stavebnú úpravu neohlásil stavebnému úradu, tak stavebný úrad
nemohol vydať pasport stavby. Žalovaný a okresný úrad však nezákonnosť opatrenia stavebného
úradu konštatovali z dôvodu, že podľa ich názoru išlo o stavbu vyžadujúcu stavebné povolenie a nie
o stavebnú úpravu vyžadujúcu ohlásenie (ako konštatoval správny súd). Žalovaný a okresný úrad
vytýkali stavebnému úradu iné pochybenie ako správny súd. Správny súd tak podľa sťažovateľa dospel k
správnemu záveru, že postačovalo ohlásenie, avšak k nesprávnemu záveru, že stavebný úrad nemohol

postupovať podľa § 104 ods. 2 stavebného zákona,
- záver správneho súdu nemá oporu ani v metodickom usmernení Ministerstva dopravy, výstavby a
regionálneho rozvoja SR, č. listu 08557/2014/B622-SV/9389/Pi z 11.02.2014, z ktorého vyplýva, že v
prípade, ak drobná stavba alebo jej časť bola postavená bez ohlásenia a podľa posúdenia stavebného
úradubyprejejuskutočneniepostačiloohlásenie,stavebnýúradvrámcizákonomzverenýchpôsobností

pri výkone štátneho stavebného dohľadu primerane použije postup podľa § 104 ods. 2 stavebného
zákona v spojení s § 29 vyhlášky č. 453/2000 Z. z. ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia
stavebného zákona a už iba následne overí pasport stavby,
- sťažovateľ má za to, že ak sa na predmetnú stavebnú úpravu nevyžadovalo stavebné povolenie, ale
postačovalo ohlásenie, tak je zrejmé, že dôvody uvedené v proteste, ktorému okresný úrad vyhovel,

vybočujú z rámca zákona, a teda protestu nemalo byť vyhovené,
- správny súd bez opory v zistenom skutkovom stave považoval voľne položené dielce za konštrukciu,
napriek tomu, že nie sú navzájom pevne spojené, ale len položené vedľa seba. Kvetináče nie sú pevne
spojenésbetónovýmidielcami,súnanichlenvoľnepoloženéamajúibaokrasnúfunkciu.Zodôvodnenia
napadnutého rozsudku sa podľa sťažovateľa javí, akoby správny súd považoval vedľa seba voľne

položené hnuteľné veci za stavebnú konštrukciu, avšak na to nie sú splnené predpoklady podľa § 43
ods. 1 stavebného zákona. Z obsahu napadnutého rozsudku nevyplýva, že by správny súd dospel k
záveru, že betónové dielce spadajú pod definíciu stavby podľa § 43 ods. 1 stavebného zákona,
- sťažovateľ namieta, že správny súd sa so záverom žalovaného o správnosti posudzovania konštrukcie
ako celku stotožnil bez náležitého odôvodnenia, čím odňal žalobcovi právo na spravodlivý proces.

Z vykonaného štátneho stavebného dohľadu jednoznačne vyplynulo, že sporné betónové bloky s
bráničkou nie sú stavbou v zmysle § 43 stavebného zákona, a že inštalácia elektrickej posuvnej brány
je zmenou existujúcej stavby oplotenia v rozsahu stavebných úprav. Pokiaľ správny súd považoval
skutkový stav vyplývajúci z vykonaného štátneho stavebného dohľadu za nesporný, tak nie je zrejmé,
z akého dôvodu ignoroval zistenia z neho vyplynuvšie,

- sťažovateľ namieta, že správny súd nepreskúmaval zákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného
a okresného úradu, ale preskúmaval postup stavebného úradu z úplne iných dôvodov ako prokurátor,
žalovaný a okresný úrad. Takýmto postupom správny súd porušil právo žalobcu na spravodlivý proces,
pretože sťažovateľ nemal možnosť reagovať a brániť sa voči novej línii argumentácie, ktorou ani
žalovaný, ani okresný úrad a ani prokurátor v proteste, neargumentovali,

- správny súd nereagoval na argumentáciu žalobcu, že stavebnou úpravou len doplnil existujúci
betónový múr o elektrickú posuvnú bránu. Jedine táto úprava mohla podliehať ohláseniu v zmysle
stavebného zákona. Umiestnenie hnuteľných vecí na vlastnú stavbu nepodlieha ohláseniu v zmysle
stavebného zákona. Sťažovateľ preto považuje rozhodnutie správneho súdu za nedostatočne
odôvodnené v tej časti, kde správny súd uvádza, že predmetná stavba má pozostávať zo stavebných

výrobkov, na osadenie ktorých boli potrebné stavebné práce,
- sťažovateľ preukázateľne nepostavil žiadnu stavbu, vykonal iba stavebné úpravy existujúceho
betónového múru, a preto nie je zrejmé, vo vzťahu k akej stavbe mal stavebný úrad začať konanie podľa
§ 88 ods. 1 písm. b) stavebného zákona. Podľa § 88a ods. 1 stavebného zákona sa postupuje, ak stavba
bola postavená bez stavebného povolenia, čo nie je prípad sťažovateľa.

B/
19. Žalovaný vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti poukázal na zavádzajúce tvrdenia v argumentácii
sťažovateľa.Zdôraznil,žesprávnysúdvbode45.odôvodneniarozsudkunekonštatoval,ženarealizáciuzámeru postačovalo ohlásenie v zmysle § 57 ods. 1 stavebného zákona, ale že v prípade, ak by žalobca
uvedený zákonný postup dodržal, stavebný úrad by skúmal, či je daný postup správny alebo treba
postupovať v zmysle iných ustanovení stavebného zákona. Zo strany sťažovateľa však k ohláseniu

stavby nedošlo, a to ani dodatočne v zmysle § 88a stavebného zákona. Správne orgány tak podľa
žalovaného nemali možnosť vyjadriť sa, či ohlásenie na realizáciu zámeru žalobcu je dostačujúce
alebo nie. Žalovaný sa stotožňuje s odôvodnením správneho súdu o nemožnosti postupu stavebného
úradu podľa § 104 ods. 2 stavebného zákona. Overenie pasportu stavby je úkonom, ktorý nasleduje
až po ohlásení drobnej stavby stavebnému úradu, pričom jeho podstatou je doplnenie neexistujúcej

dokumentácie k stavbám a nenahrádza rozhodnutie stavebného úradu akejkoľvek formy, ktorého
výsledkom je (dodatočná) legalizácia stavby. Ak potvrdeniu pasportu stavby predchádza ohlásenie
o drobnej stavbe v zmysle § 57 ods. 1 stavebného zákona stavebnému úradu, ide o na seba
nadväzujúce úkony, kedy ak nenastal prvý úkon - ohlásenie zmeny dokončenej drobnej stavby,
vykonanie druhého úkonu - potvrdenie pasportu stavby nemohlo byť v súlade so zákonom. Žalovaný má
za to, že argumentácia žalobcu je vzhľadom na primárny dôvod správneho konania (protest prokurátora)

neopodstatnená v celom svojom rozsahu, správny súd nepochybil v prípade právneho posúdenia veci
a procesné práva sťažovateľa neboli porušené nesprávnym procesným postupom, naopak, nesprávny
postup nastal zo strany sťažovateľa, keď si nesplnil povinnosť ohlásiť stavebnému úradu svoj zámer v
zmysle § 57 stavebného zákona. Kasačnú sťažnosť navrhuje zamietnuť ako nedôvodnú.
IV. Právne posúdenie veci kasačným súdom

20. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (ďalej aj „kasačný súd“) preskúmal
napadnutý rozsudok v medziach sťažnostných bodov (§ 438 ods. 2, § 445 ods. 1 písm. c/, ods. 2 SSP),
pričom po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 442 ods.
1, § 443 ods. 1 SSP) a že ide o rozhodnutie, proti ktorému je kasačná sťažnosť prípustná (§ 439 ods.
1 SSP), zohľadniac § 455 SSP nenariadil pojednávanie a po neverejnej porade senátu jednomyseľne

dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná, a preto po predchádzajúcom zverejnení termínu
verejne vyhlásil dňa 27. novembra 2025 tento rozsudok, ktorým podľa § 461 SSP kasačnú sťažnosť
zamietol.
21. Kasačný súd bol v posudzovanej veci postavený pred úlohu vyhodnotiť predovšetkým právne
posúdenie veci správnym súdom, ktorý dospel k záveru, že vo veci konajúce orgány dôvodne vyhoveli

protestuprokurátora,keďidentifikovalinezákonnosťvpostupestavebnéhoúradu,ktorýstavebnéúpravy
realizované sťažovateľom na dotknutom ohradení parkoviska dodatočne legalizoval formou overenia
pasportu stavby namiesto začatia konania o dodatočnom povolení stavby v zmysle § 88a stavebného
zákona.
22. Z pripojeného súdneho a administratívneho spisu kasačnému súdu vyplynulo, že sťažovateľ

vykonal zmeny ohradenia parkoviska spočívajúce v umiestnení betónových kvetináčov na už existujúce
betónové prefabrikáty, vyhotovení bránky pre peších a kovovej elektrickej brány s napojením na
existujúce ohradenie formou stĺpikov zasadených do tejto obvodovej konštrukcie.
23. Stavebný úrad opatrením z 05.04.2018 overil pasport stavby a potvrdil existenciu zmeny dokončenej
drobnej stavby spočívajúcej v tam identifikovaných stavebných úpravách. V súvislosti s uvedenou

formou opatrenia orgánu stavebnej správy kasačný súd považuje v prvom rade za potrebné objasniť
okruh prípadov, v ktorých môže stavebný úrad dotknutý postup uplatniť. Dokumentácia stavby vrátane
vydaných rozhodnutí je jedným zo základných skutkových a právnych dokladov k účelu jej užívania.
V prípade, že sa tieto doklady (napr. rozhodnutie o prípustnosti stavby, užívacie povolenie, stavebné
povolenie, kolaudačné rozhodnutie, projekt skutočného prevedenia stavby) nezachovali alebo nie sú

úplné, ustanovenie § 104 stavebného zákona vymedzuje pre takéto prípady zásady, ako posúdiť právny
stav stavby. Ak sa nezachovala overená dokumentácia stavby, príp. iné doklady, platí domnienka, že
za právny stav sa považuje ten, pre ktorý je stavba existujúcim stavebno-technickým usporiadaním
vybavená. Ak stavebno-technické usporiadanie nasvedčuje niekoľkým účelom, má sa za to, že stavba
je určená na účel, na ktorý sa užíva bez závad.

24. Stavebný úrad môže vlastníkovi stavby nariadiť, aby obstaral dokumentáciu skutočného realizovania
stavby v prípadoch, keď nebola vôbec vyhotovená, nezachovala sa alebo nie je v náležitom stave. Pokiaľ
nie je nevyhnutné vyhotoviť úplnú dokumentáciu skutočného realizovania stavby, uloží stavebný úrad
iba vyhotovenie zjednodušenej dokumentácie (pasport stavby). Tento inštitút sa využíva na dodatočné
zdokumentovanie stavieb, ktoré boli zrealizované v minulosti a od tej doby sa stavebníkom a poprípade

aj následným vlastníkom nepodarilo zachovať pôvodnú dokumentáciu a doklady k stavbe. Z uvedeného
je zrejmé, že tento postup možno uplatniť len u tých stavieb, u ktorých sa hodnoverne preukáže, že prešli
povoľovacímprocesompodľastavebnéhozákona,alezrozličnýchdôvodovsatietodokladynezachovali
(viď. aj rozsudok Najvyššieho súdu SR z 18. júna 2020, sp. zn. 2Sžk/8/2018).25. Sťažnostné body operujú s argumentáciou, ktorá v náznakoch spochybňuje, či vôbec samotné
pôvodné ohradenie parkoviska spĺňa atribúty stavby podľa § 43 ods. 1 stavebného zákona. Kasačný súd
však v danej súvislosti pripomína, že táto skutočnosť nebola predmetom vyhodnocovania stavebného

úradu a overenie pasportu stavby sa vzťahovalo výlučne na osadenie elektrickej posuvnej brány
slúžiacej pre vjazd automobilov ako zmeny dokončenej drobnej stavby, keďže stavebný úrad osadenie
bránky pre peších ani umiestnenie betónových prefabrikátov nepovažoval za stavbu podľa § 43 ods.
1 stavebného zákona. Je pravdou, že stavebný úrad zhotovenie elektrickej brány definuje ako zmenu
už dokončenej existujúcej drobnej stavby (oplotenia), avšak to, či pôvodné ohradenie je vôbec stavbou,

sťažovateľ pri plnení výzvy stavebného úradu na predloženie zjednodušenej dokumentácie stavby
nenamietal.
26. Pri stavbách postavených bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním je stavebný úrad povinný
vždy najskôr skúmať, či takúto stavbu nemožno dodatočne povoliť (por. napr. rozsudok Najvyššieho
súdu SR z 25. apríla 2013, sp. zn. 8 Sžp 5/2013) Vyhodnocuje pritom jej vplyv na životné prostredie,
súlad s platnou územnoplánovacou dokumentáciou, resp. s funkčným využitím územia, so všeobecnými

technickými požiadavkami vymedzenými príslušnými právnymi predpismi a technickými normami,
pričom prihliadne na stanoviská a vyjadrenia dotknutých orgánov, a napokon skúma aj vlastnícke vzťahy
k pozemku, na ktorom je stavba umiestnená. Účelom tohto konania je teda následné zhojenie závažnej
chyby, ktorou je prvotné vedomé ignorovanie zákona zo stany stavebníka pod podmienkou preukázania
skutočnosti, že ďalšia existencia nepovolenej stavby nie je v rozpore s verejnými záujmami (por. napr.

rozsudok Najvyššieho súdu SR z 28. apríla 2011, sp. zn. 8 Sžo 125/2010).
27. Hoci sa ustanovenie § 88a ods. 1 stavebného zákona javí pre svoju formuláciu ako aplikovateľné
len na prípady absentujúceho stavebného povolenia („ak stavebný úrad zistí, že stavba bola postavená
bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním“), kasačný súd konštatuje, že rovnaký postup sa musí
vzťahovať aj na povinne ohlasované stavby postavené bez písomného oznámenia stavebného úradu

podľa § 57 ods. 2 stavebného zákona, keďže niet iného procesného rámca, v ktorom by bolo možné
zlegalizovať povinne ohlasované stavby, prípadne rozhodnúť o ich odstránení.
28. Vzhľadom na uvedené overením pasportu postupoval stavebný úrad v predmetnej veci v rozpore so
zákonom, pričom záverom vydaného opatrenia sám konštatoval, že na uskutočnené stavebné úpravy
sa nevyžadovalo od stavebného úradu dodatočné povolenie v zmysle § 88a stavebného zákona ani

iné opatrenie stavebného úradu, ale postačovalo by v zmysle § 55 stavebného zákona ohlásenie.
Vyhodnocovanie tejto skutočnosti však malo byť predmetom konania o dodatočnom povolení stavby
podľa § 88a stavebného zákona.
29. Vo veci konajúci stavebný úrad preto pochybil, keď nepristúpil k vyhodnoteniu sťažovateľom
realizovaných stavebných úprav a zmien v riadnom konaní o dodatočnom povolení stavby. Kasačný

súd konštatuje, že prvostupňový správny orgán protestu prokurátora dôvodne vyhovel, a to práve
pre popisovaný rozpor postupu stavebného úradu v danej veci s ustanoveniami stavebného zákona
týkajúcimi sa dodatočnej legalizácie už uskutočnených stavieb.
30. Ak sťažovateľ namietal, že žalovaný a okresný úrad vec posúdili inak ako stavebný úrad a dospeli
k záveru, že v danom prípade bola postavená stavba bez stavebného povolenia, nič to nemení na

skutočnosti, že vykonané úpravy mali prejsť posúdením zo strany stavebného úradu v riadnom konaní
o dodatočnom povolení stavby. Správnosť záveru o tom, či stavbu bolo potrebné povoľovať alebo
ohlásiť, by mal sťažovateľ možnosť namietať až v správnom súdnom konaní, ktorého predmetom by
bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutia vydaného v konaní o dodatočnom povolení stavby. Úvahy o
tom, akému režimu by ním vykonané úpravy v konečnom dôsledku podliehali, sú vzhľadom na predmet

preskúmania v tu posudzovanej veci (rozhodnutie, ktorým sa potvrdilo rozhodnutie o vyhovení protestu
prokurátora) nadbytočné. Podstatnou je skutočnosťou, že zhojiť právny stav stavby nebolo v danom
prípade možné len doplnením pasportu stavby a jeho následným overením.
31. Kasačný súd považuje právne posúdenie preskúmavanej veci správnym súdom za správne a
súladné so zákonom. Aby kasačný súd neopakoval pre účastníkov známe skutočnosti spolu s právnymi

závermi správneho súdu, obmedzí sa v ďalšom texte odôvodnenia len na skonštatovanie správnosti
dôvodov napadnutého rozhodnutia a pre zdôraznenie jeho správnosti dopĺňa, že ak aj sťažovateľ
namietal, že sa správny súd s určitou časťou žalobnej argumentácie nevysporiadal, týmto námietkam
nemožno prisvedčiť, keďže predmetom súdneho prieskumu nebolo vyhodnotenie správnosti záverov
o charaktere vykonaných úprav na existujúcom ohradení z pohľadu stavebného zákona, ale forma

procesného postupu, akú mal stavebný úrad zvoliť pri ustaľovaní práve tejto skutočnosti.
32. S poukazom na vyššie uvedené a po zistení, že sťažovateľ v kasačnej sťažnosti neuviedol žiadne
také relevantné skutočnosti, ktorými by spochybnil vecnú správnosť rozsudku krajského súdu, Najvyšší
správny súd SR kasačnú sťažnosť podľa § 461 SSP ako nedôvodnú zamietol.33. O trovách kasačného konania rozhodol kasačný súd s poukazom na § 467 ods. 1 SSP v spojení s
§ 167 ods. 1 a § 168 SSP tak, že žalobcovi nárok na náhradu trov kasačného konania nebol priznaný z
dôvoduneúspechuvkasačnomkonaníažalovanémunároknanáhradutrovkonaniavrátanekasačného

zo zákona nevyplýva. Ďalšiemu účastníkovi konania kasačný súd náhradu trov kasačného konania
podľa § 467 ods. 1 SSP v spojení s § 169 SSP nepriznal, nakoľko mu v kasačnom konaní nebola uložená
povinnosť, s plnením ktorej by mu trovy kasačného konania vznikli a nevzhliadol ani dôvody osobitného
zreteľa, ktoré by odôvodňovali priznanie náhrady trov konania.
34. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 :

0 (§ 139 ods. 4 prvá veta SSP).
Inštitút vyhotovenia zjednodušenej dokumentácie (pasport stavby) sa využíva na dodatočné
zdokumentovanie stavieb, ktoré boli zrealizované v minulosti, prešli povoľovacím procesom podľa
stavebného zákona, ale z rozličných dôvodov sa pôvodná stavebná dokumentácia nezachovala.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu opravný prostriedok nie je prípustný.