Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 25. november 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 12CoP/211/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2125206542
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 11. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Janka Grečmal
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:2125206542.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Janky Grečmal a sudkýň:
JUDr. Ľubice Bundzelovej a Mgr. Andrey Hadnagyovej, veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: A. B.,
nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XX, D., v konaní zastúpená kolíznym opatrovníkom: Úrad práce,
sociálnych vecí a rodiny Trnava, dieťa matky: E. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XX, D., t.č.
bytom F. F. XX, D. a otca: B. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XX, D., zastúpený splnomocnencom:

Advokátska kancelária Horanský & Partners s. r. o., Staničná 2308/1, Piešťany, IČO: 56 023 499, o
nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní matky proti uzneseniu Okresného súdu Trnava č. k.
113P/156/2025 – 19 zo dňa 25.09.2025, takto

r o z h o d o l :

I. Uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku II. a III. p o t v r d z u j e .

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Trnava, ako súd prvej inštancie, odvolaním napadnutým uznesením uložil otcovi
povinnosť prispievať na výživu maloletej sumou 100,- eur mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred
k rukám matky (I. výrok). Návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia vo zvyšnej časti zamietol
(II. výrok). O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania
(III. výrok).

2. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, 2 písm. d), § 326 ods. 1,
§ 328 ods. 1, § 329 ods. 1, 2, § 331 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej aj „CSP“), § 2 ods.
1, § 366 Civilného mimosporového poriadku (ďalej aj „CMP“), článok 3 ods. 1 Dohovoru o právach
dieťaťa a dospel k záveru o dôvodnosti návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia v rozsahu
100,- eur. Uviedol, že matka bola zamestnaná do 31.07.2025, kde bol jej priemerný vymeriavací základ

913,52 eura a následne sa zamestnala od 17.09.2025. V čase podania návrhu matka nemala príjem zo
zamestnania. Aký je jej súčasný príjem, sa pre krátkosť trvania pracovného pomeru lustráciou v sociálnej
poisťovni nepodarilo zistiť, avšak podľa vyjadrenia matky je tento príjem 400,- eur v hrubom nakoľko
pracuje na základe dohody o pracovnej činnosti a to 10 hodín týždenne. Vzhľadom na skutočnosť, že
náklady matky na bývanie sú 640,- eur mesačne, mal za osvedčené, že už tieto výdavky prevyšujú
jej aktuálny príjem. Príjem otca mal zistený v období od 15.08.2024 do 31.07.2025 vo výške 1 309,70

eura (priemerný vymeriavací základ), od 18.04.2025 do 01.07.2025 vo výške 44,56 eura (priemerný
vymeriavací základ) a od 18.06.2025 do 31.07.2025 vo výške 20,64 eura (priemerný vymeriavací
základ). Od 01.08.2025 je otec zamestnaný u zamestnávateľa G., C., ale jeho aktuálny príjem sa pre
krátkosť trvania pracovného pomeru lustráciou v sociálnej poisťovni nepodarilo zistiť, ani to, prečo
došlo na starne otca k zmene zamestnávateľa, preto posudzoval príjem otca, ktorý v poslednom roku
dosahoval spolu (keďže sa príjmy časovo prelínajú) a to v sume 1 374,90 eura (priemerný vymeriavací

základ), čo predstavuje priemerne v čistom, za použitia kalkulačky pre výpočet čistej mzdy sumu 1
063,80 eura. Vo vzťahu k uvádzanému údajnému príjmu otca vo výške 2 300,- eur mesačne nebolipredložené žiadne listinné dôkazy, ktorými by bol takýto príjem preukázaný, preto mohol vychádzať len
z príjmov vyplývajúcich z vykonanej lustrácie v sociálnej poisťovni.

3. Pokiaľ ide o sumu 100,- eur mesačne, vzhľadom na zákonné predpoklady nariadiť neodkladným
opatrením platiť výživné v nevyhnutnej miere, ktorou sumou nariadil otcovi platiť výživné vo výške
tesne prevyšujúcej polovicu z vypočítaného tabuľkového výživného, na základe aktuálne známych
skutočností, keď 1 zo sumy 191,48 eura, ktorú sumu vypočítal v zmysle Metodiky Ministerstva
spravodlivosti SR pre výpočet výživného rodičov deťom, tzv. tabuľkové výživné, kde pri jednom

maloletom dieťati v danom veku predstavuje výška výživného 18 % z čistého príjmu povinného rodiča,
čo v danom prípade u otca z jeho aktuálne preukázaného, resp. potenciálneho čistého príjmu vo výške
1 063,80 eura je táto suma 191,48 eura a polovica je 95,74 eura, ktorú sumu zaokrúhlil nahor, na sumu
100,- eur mesačne, ktoré výživné v nevyhnutnej miere považoval za plne v súlade s právnymi predpismi,
akoajsosvedčenýmskutkovýmstavom,čímsazabezpečí,abynebolaohrozenávýživamaloletej stým,
že rodičia si môžu podať návrh vo veci samej na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností na

čas do rozvodu, v rámci ktorého je možné vykonať dokazovanie a rozhodnúť aj o rozsahu vyživovacej
povinnosti podľa zákonných kritérií uvedených v § 62 a nasledujúce Zákona o rodine. Tiež uviedol,
že aktuálne príjmové možnosti matky prevyšujú jej výdavky, z ktorého dôvodu matka nie je schopná
sama uhrádzať výdavky na maloletú, preto vzhliadol dôvodnosť aj otcovi uložiť povinnosť prispievať
pravidelne na výživu maloletej v nevyhnutnej miere na zabezpečenie jej základných potrieb, pričom si

bol prvoinštančný súd vedomý skutočnosti, že otec dobrovoľne uhradil výživné v sume 50,- eur, ako
aj platby súvisiace s materskou školou, ktoré však nepovažoval za postačujúce, okrem ktorých platieb
otec prispel pri nástupe maloletej do materskej školy sumou 160,- eur a možno predpokladať, že sa
bude dobrovoľne podieľať na úhrade ďalších výdavkov spojených s návštevou materskej školy. Tiež
mal preukázané to, že rodičia asi mesiac nežijú v spoločnej domácnosti, matka zabezpečuje osobnú

starostlivosť o maloletú a otec sa s ňou pravidelne a často stretáva a maloletá uňho aj prespáva.

4. Ďalej poukázal na ustanovenie § 366 CMP, ktorého podmienkou je nariadenie neodkladného
opatrenia vo veciach výživného a to ohrozenie zabezpečenia výživy dieťaťa bez zásahu súdu, ktorý
rozsah je zásadne odlišný od rozsahu vyživovacej povinnosti rodičov podľa Zákona o rodine a pre

rozhodnutie o výške vyživovacej povinnosti je nevyhnutné vykonať riadne dokazovanie vo veci samej
za účelom zistenia príjmových a majetkových pomerov rodičov, na ktoré konania rozhodnutie neslúži
inštitút neodkladného opatrenia. Vzhľadom na charakter konania o neodkladnom opatrení nemal
dostatočne preukázané aktuálne majetkové a príjmové pomery rodičov, ani možnosť vykonávať ďalšie
dokazovanie, preto vychádzal z preukázaného príjmu otca a stanovené výživné zodpovedá jeho

možnostiam a schopnostiam a zároveň ide o výživné v nevyhnutnej miere na zabezpečenie základných
potrieb dieťaťa. Pri rozhodovaní o výške výživného v nevyhnutnej miere s poukazom aj na vykonané
šetrenie v domácnosti matky, výpočtu priemerného mesačného čistého príjmu otca na základe lustrácie
v sociálnej poisťovni a uvedeného výpočtu za použitia Metodiky MS SR, vychádzal pri rozhodovaní,
pričom matkou požadované výživné vo výške 500,- eur mesačne nepovažoval za výživné v nevyhnutnej

miere a v prevyšujúcej časti jej nárok výrokom II. zamietol. Vzhľadom na podanie len návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia bez návrhu vo veci samej uzavrel, že predmetným uznesením sa
konanie končí, preto rozhodoval aj o trovách konania v súlade s § 52 CMP.

5. Tiež poukázal na ustanovenie § 330 ods. 1 CMP, ktoré prezumuje trvanie neodkladného opatrenia

počas vopred neurčeného obdobia, pričom vymedzenie obdobia trvania neodkladného opatrenia
prichádza do úvahy len subsidiárne, neodkladné opatrenie zaniká ex lege uplynutím času, na ktorý bolo
nariadené, ktorý postup je skôr výnimkou, vzhľadom na pravidlo zakotvené v § 330 CSP a v ostatných
prípadoch rozhoduje súd o zrušení neodkladného opatrenia spravidla v nadväznosti na skončenie
konania vo veci samej, avšak zrušiť neodkladné opatrenie môže aj za predpokladu zmeny pomerov

alebo odpadnutia dôvodov, pre ktoré bolo nariadené (§ 363 CMP).

6. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie sa odvolala matka a žiadala, aby odvolací súd napadnutý
rozsudok (správne malo byť uvedené uznesenie – poznámka odvolacieho súdu) zmenil tak, že
otcovi určí výživné aspoň vo výške 400,- eur mesačne alebo vec vráti súdu prvej inštancie na nové

pojednávanie a rozhodnutie.

7. Vyjadrila nesúhlas s napadnutým rozhodnutím pre nesprávne zistenie skutkového stavu
a neprihliadnutie na jej aktuálnu finančnú situáciu, ktorú preukázala dokumentami následne doplnenýmia tiež namietla nesprávne právne posúdenie veci spočívajúce v nezohľadnení všetkých zákonných
kritérií podľa § 62 a nasl. Zákona o rodine. Podľa matky prvoinštančný súd neprihliadol na oveľa väčšie
príjmy otca, než ktoré vykazuje.

8. Otec, ani kolízny opatrovník sa k odvolaniu matky nevyjadrili.

9. Krajský súd v Trnave, ako súd odvolací (§ 34 CSP), vec preskúmal v rozsahu určenom ustanoveniami
§ 65 a § 66 CMP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario a odvolaním

napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku II. a v závislom výroku III. o trovách konania ako
vecne správne potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP.

10. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

11. Podľa § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia CSP, ak tento zákon
neustanovuje inak.

12. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

13. Podľa § 326 ods. 1 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach
žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej
úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne
osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,

akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

14. Podľa § 328 ods. 1 CSP ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú
splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

15. Zo zákonných ustanovení CSP a CMP vyplýva účel neodkladného opatrenia, ktorým je predbežná,
rýchla i keď len dočasná úprava právnych (nie len faktických) pomerov účastníkov. Nariadenie
neodkladného opatrenia predpokladá, aby sa aspoň osvedčila danosť práva (nároku) a aby neboli
vážnejšie pochybnosti o jeho potrebe. Neodkladné opatrenie je inštitútom procesného práva, ktoré môže
súd použiť, ak je potrebné, aby boli dočasne upravené pomery účastníkov, alebo ak je obava, že by

výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený. Neodkladné opatrenie je predbežným aj v tom zmysle, že
sa ním neprejudikujú práva účastníkov a tretích osôb. Nie je konečným rozhodnutím, lebo jeho účelom
je len dočasná úprava pomerov účastníkov. Nevyhnutným predpokladom pre vyhovenie návrhu na
vydanie neodkladného opatrenia je naliehavosť potreby predbežnej úpravy pomerov. Táto naliehavosť
je príčinou, že súd môže rozhodnúť len na základe osvedčenia tvrdených skutočností bez toho, že

by musel byť tvrdený nárok nepochybne preukázaný. Posúdenie, či a kedy je takáto potreba daná,
je ponechaná na úvahu súdu, pričom je potrebné starostlivo skúmať všetky dôsledky, ktoré by mohli
nastať pre účastníka nariadením neodkladného opatrenia. Pod potrebou bezodkladnej úpravy pomerov
účastníkov sa rozumie stav vzťahov účastníkov, ktorý neznesie odklad.

16. Pokiaľ ide o inštitút neodkladných opatrení, je potrebné uviesť, že ich možno nariadiť aj pred začatím
konania vo veci samej a sú prípustné aj počas konania vo veci. Neodkladné opatrenia neprejudikujú
práva účastníkov ani tretích osôb a svoje opodstatnenie strácajú, keď súd poskytne ohrozeným alebo
porušeným právam definitívnu ochranu. V súvislosti s rozhodovaním o neodkladných opatreniach v
konanístarostlivostiomaloletédetijepotrebnéuviesť,žezmyslomprávnejúpravyformouneodkladného

opatrenia v uvedených konaniach je ochrana práv detí v prípade konkrétneho ohrozenia. Inštitút
neodkladného opatrenia v uvedených konaniach má slúžiť k ochrane práv dieťaťa v situáciách, keď
sú práva dieťaťa zjavne ohrozené, a to do doby, keď o výchove a výžive dieťaťa, ktoré je inštitútom
hmotného práva, nebude rozhodnuté podľa príslušných ustanovení Zákona o rodine.

17. Podľa § 366 CMP, neodkladným opatrením môže súd nariadiť platiť výživné v nevyhnutnej miere.

18. Odvolací súd ďalej poukazuje aj na súvislosti, s ktorými sa spája dôvodnosť aplikácie ustanovenia
§ 366 CMP. Predpokladom pre nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 366 CMP, podľa ktoréhoneodkladným opatrením môže súd nariadiť platiť výživné v nevyhnutnej miere, je existencia vyživovacej
povinnosti rodiča k dieťaťu podľa § 62 ods. 1 ZoR, ktorú si povinný rodič napriek svojim pomerom
v dostatočnom rozsahu (či vôbec) neplní a zároveň procesný základ spočívajúci v potrebe okamžitej

úpravy pomerov podľa § 325 ods. 1 CSP. Nevyhnutnou mierou výživného je potrebné rozumieť sumu,
ktorú je rodič povinný platiť na zabezpečenie nevyhnutných potrieb dieťaťa, teda v zásade bývanie,
stravu, ošatenie, hygienu, a to samozrejme s prihliadnutím na pomery povinného rodiča. Pre určenie
výživného v nevyhnutnom rozsahu neodkladným opatrením je podstatné preukázanie, že maloleté
dieťaťa nie je schopné uspokojovať svoje potreby ani v nevyhnutnom rozsahu.

19. Pokiaľ ide o potrebu rozhodnutia o vyživovacej povinnosti otca neodkladným opatrením, v uvedenom
smere odvolací súd uvádza, že pri neodkladnom opatrení vo vzťahu k vyživovacej povinnosti je teda
meritom nevyhnutná miera, teda odkázanosť, čo ale v prejednávanom prípade nebolo naplnené. Otec
si vyživovaciu povinnosť k dieťaťu plní, pomery si teda nevyžadujú zásah súdu a pokiaľ možnosti
otca odôvodňujú platenie výživného vo väčšom rozsahu, ako matka tvrdí, uvedené má byť predmetom

konania vo veci samej a nie sa tohto nároku domáhať neodkladným opatrením, ktorého inštitút si matka
zamieňa s meritórnym rozhodnutím. V danom prípade nebolo rozhodnuté rozsudkom, hoci takto matka
označuje napadnuté rozhodnutie.

20. Podľa § 330 ods. 2 CSP, ak to povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť neodkladné opatrenie,

ktorého obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej.

21. Súd môže nariadiť aj neodkladné opatrenie, ktorého obsah by bol totožný s výrokom vo veci
samej. Kritériom pre akceptovateľnosť takéhoto rozhodnutia je to, že totožnosť výrokov pripúšťa
povaha veci. Súd teda vždy individuálne vyhodnotí, či povaha prejednávanej veci pripúšťa nariadenie

požadovaného neodkladného opatrenia z hľadiska totožnosti výrokov. S prihliadnutím na citované
ustanovenie nemožno abstraktne vymedziť, ktoré subjektívne nároky svojou povahou pripúšťajú
nariadenie neodkladného opatrenia s výrokom totožným vo veci samej, no, ako to vyplýva z výkladu
citovanej právnej normy, spravidla pôjde o špecifické zdržovacie nároky, pri ktorých musia byť súčasne
splnené podmienky nariadenia neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 1 CSP. Okruh potenciálnych

nárokov z daného hľadiska tým nie je vyčerpaný, argumentačne udržateľný právny záver v konkrétnej
veci si vždy vyžaduje zohľadnenie relevantných okolností prípadu, z povahy veci je však zrejmé,
že takéto rozhodnutia neprichádzajú do úvahy v prípade určovacích výrokov, štandardných žalôb o
zaplatenie peňažnej sumy a pod. (ŠTEVČEK, M. a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár).

22. I keď CSP upustil od pôvodnej koncepcie bezpodmienečnej väzby neodkladného opatrenia na
konanie vo veci samej, naďalej platí, že procesné zabezpečenie musí mať vždy nevyhnutne vzťah
ku konkrétnemu hmotnoprávnemu nároku, pričom však priamo neodkladnými opatreniami by nemali
byť riešené hmotnoprávne nároky samotné. V zmysle uvedeného je tak zrejmé, že potreba nariadenia
neodkladného opatrenia musí vychádzať zo vzťahu, ktorý je predmetom súdneho konania o nároku vo

veci samej s prepojením na konanie vo veci samej v rozsahu vyplývajúcom zo zákona.

23.Odvolacísúdzastávanázor,ženeodkladnýmopatrenímmožnozaviazaťkvyživovacejpovinnostilen
v nevyhnutnej miere, ale nakoľko určenie vyživovacej povinnosti je samostatným konaním, upraveným
hmotným právom podľa ust. § 62 a nasl. Zákona o rodine, vyžadujúcim postup ako v konaní vo veci

samej, t. j. nariadenie pojednávania, vykonanie dokazovania a rozhodnutie vo veci samej, ktoré sa
stáva po nadobudnutí právoplatnosti exekučným titulom, ak súd uložil splnenie povinnosti už priamo v
rozhodnutí o neodkladnom opatrení, konanie vo veci samej by stratilo svoj zmysel, resp. nebolo by o
čom konať, lebo o vyživovacej povinnosti by sa rozhodlo už nariadením neodkladného opatrenia, ktoré
by nevykazovalo charakter dočasnosti a predbežnosti poskytovanej ochrany, ale by konzumovalo vec

samú.

24. Predmetné rozhodnutie o neodkladnom opatrení nemá povahu rozhodnutia vo veci samej, preto
vo veci samej o nároku by malo prebiehať konanie, v ktorom sa vec vyrieši s konečnou platnosťou
(Uznesenie Najvyššieho súdu SR z 25. októbra 2017, sp. zn. 5 Cdo 77/2017).

25. Vzhľadom na vyššie uvedené dospel odvolací súd k záveru, že odvolaním napadnutý výrok II. je
vecne správny, aj keď z iných dôvodov, pretože o nároku na výživné má byť rozhodnuté vo veci samej,po vykonaní riadneho dokazovania, na základe podaného návrhu matkou dieťaťa, za predpokladu, že
si otec neplní túto povinnosť v zodpovedajúcom rozsahu.

26. Z vyššie uvedených právnych záverov odvolací súd odvolaním napadnutý výrok II. ako aj závislý III.
výrok o trovách konania podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

27. O náhrade trov konania odvolacieho rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 a 2 CSP v spojení
s § 52 CMP, v zmysle ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania,

ak tento zákon neustanovuje inak.

28. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov členov senátu 3 : 0 (§ 393 ods. 2
druhá veta CSP).

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§

419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde ( § 427 ods. 2 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje a

e) podpis.
(§ 127 ods. 1 CSP)
Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky
tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).
Strany konania majú možnosť zvoliť si advokáta alebo obrátiť sa na Centrum právnej pomoci so
žiadosťou o poskytnutie právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo

zmeškania lehoty, môže zároveň so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej
pomoci (§ 11 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z. z.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Ak má dovolanie vady podľa § 429 a dovolateľ na výzvu súdu prvej inštancie na odstránenie vád
neodstráni vady, následkom neodstránenia vád dovolania je odmietnutie dovolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie ani na základe výzvy na plnenie
(§ 379 ods. 1 a 2 CMP), môže mu súd uložiť pokutu do 1 000,- eur (§ 382 ods. 1 CMP), rozhodnúť o
zastavení výplaty rodičovského príspevku a prídavku na dieťa a príplatku k prídavku na dieťa (§ 383
ods. 1 CMP) alebo odňať maloletého tomu, u koho podľa rozhodnutia nemá byť a postarať sa o jeho
odovzdanie tomu, komu bolo podľa rozhodnutia zverené, alebo tomu, komu rozhodnutie priznáva právo

na styk s maloletým po obmedzený čas, alebo tomu, kto je oprávnený neoprávnene premiestneného
alebo zadržaného maloletého prevziať (§ 386 ods. 1 CMP) a to všetko aj bez návrhu (§ 376 ods. 2 CMP).