Uznesenie – Ostatné ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 19. december 2025

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 30C/42/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2325202119
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 12. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Ľachová
ECLI: ECLI:SK:OSGA:2025:2325202119.3

Uznesenie

Okresný súd Galanta v právnej veci navrhovateliek: 1. A. B., C. D., nar. XX.XX.XXXX, 2. E. A. B., nar.
XX.X.XXXX, 3. F. B., nar. XX.X.XXXX, 4. A. B., nar. XX.X.XXXX, všetky navrhovateľky trvale bytom G.
H. G. XXX, zast. advokátkou: JUDr. Laura Kudláčová, so sídlom Paulínska 20, Trnava, proti povinnému
z neodkladného opatrenia: I. B., nar. X.X.XXXX, bytom G. H. G. XXX, t. č. Ústav na výkon väzby
Leopoldov, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

I. Súd nariaďuje neodkladné opatrenie, ktorým povinnému ukladá povinnosť:
- nevstupovať do nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX pre katastrálne územie G. H. G., obec G. H.
G., okres Galanta - rodinného domu súp. č. 492, ktorý je postavený na pozemku parc. č. 374/5, a na
pozemky parc. č. 374/3, č. 374/5 zapísané na LV č. XXXX J. K. XXXX pre katastrálne územie G. H. G.,
obec G. H. G., okres Galanta,
- nepribližovať sa k navrhovateľkám 1, 2, 3 a 4 na vzdialenosť menšiu ako 20 metrov, s výnimkou účasti

na procesných úkonoch v civilnom súdnom konaní, v trestnom konaní a v správnom konaní.

II. Vo zvyšnej časti sa návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta.

III. Žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania o neodkladnom opatrení právo.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľky sa podaným návrhom zo dňa 4.7.2025 domáhali nariadenia neodkladného opatrenia,
ktorým by súd povinnému z neodkladného opatrenia (ďalej len „povinný“) uložil, aby nevstupoval do
rodinného domu na adrese G. H. G. XXX; zdržal sa vstupu na pozemok parc. č. 374/3, parc. č.
374/4, parc. č. 374/5, parc. č. 373/4, parc. č. 373/5, parc. č. 375, parc. č. 373/6 a parc. č. 371/6 v
katastrálnom území G. H. G., ktoré sa nachádzajú v blízkosti rodinného domu na adrese G. H. G. XXX;
nepribližoval sa k navrhovateľkám v 1. - 4. rade na vzdialenosť menšiu ako 20 metrov s výnimkou

účasti na procesných úkonoch v súdnom konaní, trestnom a správnom konaní; nekontaktoval písomne,
telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami navrhovateľky v 1. - 4. rade. Zároveň
požadovali, aby súd nariadil kontrolu dodržiavania neodkladným opatrením nariadených povinností vo
vzťahu k povinnému ako kontrolovanej osobe technickými prostriedkami, a to osobným identifikačným
zariadením kontrolovanej osoby, zariadením na kontrolu polohy kontrolovanej osoby a zariadením
varovania blízkosti chránených osôb; uložil povinnému ako kontrolovanej osobe povinnosť podrobiť sa

a strpieť inštaláciu technických prostriedkov a za týmto účelom sa neodkladne dostaviť na tunajší súd k
probačnému a mediačnému úradníkovi a navrhovateľkám ako chráneným osobám dostaviť sa na tunajší
súd k mediačnému a probačnému úradníkovi za účelom prevzatia zariadenia varovania blízkosti.

2. Návrh odôvodnili tým, že navrhovateľka 1 je bývalá manželka povinného, pričom ich manželstvo bolo
rozvedené dňa 9.5.2019 (konanie bolo vedené na tunajšom súde pod sp. zn. 12Pc/21/2018) s tým, že

navrhovateľka 1 podala návrh na rozvod manželstva najmä z dôvodu, že spolužitie s povinným bolo
už v tom čase neznesiteľné najmä kvôli jeho agresivite. Povinný už počas manželstva navrhovateľke1 vulgárne nadával, ponižoval ju, vyhrážal sa jej a fyzicky ju napádal. Z manželstva pochádzajú tri
plnoleté deti, a to navrhovateľka 2, navrhovateľka 3 a navrhovateľka 4. Napriek rozvodu manželstva
zostal povinný bývať v spoločnej domácnosti s navrhovateľkami 1, 2 a 3. Navrhovateľky ho niekoľkokrát

žiadali, aby opustil ich bydlisko, avšak to vždy odmietol. Ponúkali mu aj takú možnosť, že ak sa
odsťahuje z predmetnej nehnuteľnosti, tak mu budú prispievať väčšou polovicou na nájom, avšak ani s
týmto nesúhlasil. Poukazovali, že povinný nemá k bydlisku žiaden vlastnícky, nájomný a ani iný právny
vzťah a vlastníčkou nehnuteľnosti, v ktorej býva povinný, je navrhovateľka 4, ktorá však bola donútená
odsťahovať sa zo svojej vlastnej nehnuteľnosti, a to z dôvodu nevhodného a agresívneho správania

povinného, ktoré začalo negatívne vplývať na psychické zdravie jej syna. Navrhovateľky 2, 3 a 4 si
už od detstva spomínajú na hrubé, despotické a agresívne správanie povinného, ktoré sa prejavovalo
tak, že si navrhovateľky vždy museli dávať pozor na to, čo povedia a urobia, pretože inak bol povinný
agresívny, urážal ich, nadával im a opakovane sa im vyhrážal smrťou. Poukazovali na niektoré traumy
z minulosti súvisiace so správaním povinného ako napr. vyhrážanie sa navrhovateľkám zabitím, kedy
počas vyhrážania zobral povinný plynovú fľašu do kotolne s tým, že vyhodí do vzduchu celý dom aj

s navrhovateľkami; povinný sa často vyhrážal aj vlastnou smrťou, keď si raz zobral povraz a išiel na
povalu s tým, že sa ide obesiť. Bežne sa stávalo, že rozbíjal nábytok, dvere a okná v dome. Dodnes sa
im vybavuje traumatický nepríjemný zážitok, kedy povinný išiel obesiť ich psa a vyzabíjať ich zajace, a
to tak, že sa na to museli všetky pozerať. Uviedli, že každodenne zažívajú traumatizujúce situácie zo
strany povinného a dennodenne majú strach o svoj život, zdravie seba a svojej rodiny. Navrhovateľka

1 ako bývalá manželka pociťovala problémy s povinným prakticky od začiatku ich manželského vzťahu,
no dúfala a verila, že sa to zmení. Až neskôr sa od sestry povinného dozvedela, že už v detstve mu
diagnostikovali psychiatrickú poruchu, ale odmietla jej bližšie uviesť o akú poruchu ide. Približne v roku
1988/1989 bol povinný aj hospitalizovaný v psychiatrickej liečebni vo Veľkom Záluží pre alkoholickú
psychózu a Delirium tremens. Do roku 1999 bol osobou so silnou závislosťou od alkoholu. Po tomto

roku začal abstinovať, avšak posledné roky znovu začal s pitím alkoholu. Povinný sa správa agresívne
aj vtedy, keď nie je pod vplyvom alkoholu, pričom keď je pod vplyvom alkoholu, tak sa navrhovateľkám
javí ako nepríčetný. Odkedy je na dôchodku (od konca roka 2024) znovu prepadol pitiu alkoholu v
neúnosnej miere, začal sa vyhrážať navrhovateľkám ešte vo väčšej miere ako tomu bolo v minulosti.
Opakovane sa im vyhráža usmrtením rôznymi spôsobmi, a to napr. tak, že dá ich auto vyhodiť do

vzduchu, že zatvorí navrhovateľky do garáže a nechá ich tam bez jedla a vody, teda nechá ich
vyhladovať na smrť, že ich usmrtí nožom a pod. Takéto vyhrážky sa opakujú čoraz častejšie, kedy si
povinný vždy nájde dôvod na vyhrotenie situácie a použitie vyhrážok a psychického týrania rôznym
spôsobom. Takýto dôvod si nájde aj pri bežných situáciách, resp. pri každodenných činnostiach ako
napr. keď navrhovateľky otvoria okno, zatvoria okno, keď chcú vymeniť kolieska na radiátoroch a pod.

Navrhovateľky mali vždy problém realizovať v domácnosti akúkoľvek zmenu, či opravu a museli ich
vždy vykonávať tak, aby pri tom nebol prítomný povinný a vyhli sa tak jeho agresívnemu amoku. Každý
jeden krok v domácnosti musia plánovať dopredu v snahe predísť jeho nepríčetným stavom. Aktuálne
sa povinný začal vyhrážať navrhovateľke 3 tým, že jej zničí firmu, tým že bude o nej šíriť klamstvá o tom,
že vo firme predáva drogy. Povinný opakovane podáva trestné oznámenia na rodinných príslušníkov

navrhovateliek s tým, že predávajú drogy, majú v držbe nelegálne zbrane, pytliačia, nelegálne vyrábajú
alkohol, a pod., pričom všetky trestné oznámenia boli odmietnuté. Agresivita povinného sa od začiatku
roka 2025 neustále stupňuje, začal mávať časté stavy nepríčetnosti, a to bez akýchkoľvek podnetov.
Tieto stavy sú náhle a vyskytnú sa bez toho, aby ich bolo možné dopredu predvídať. Vyhrážanie zabitím
navrhovateľkám zo strany protistrany sa objavuje oveľa častejšie ako v minulosti, a to raz až dvakrát

do týždňa. Navrhovateľky majú vážne obavy, že povinný svoje vyhrážky aj uskutoční. Keďže povinný
odmieta opustiť nehnuteľnosť, v ktorej bývajú navrhovateľky 1, 2 a 3, tak žijú v neustálom každodennom
strachu a strese z jeho správania. Navrhovateľky 2 a 3 prispôsobujú svoj každodenný program tak,
aby navrhovateľka 1 (mama) nezostávala sama doma s povinným, keďže majú strach, že by uskutočnil
svoje vyhrážky a mame ublížil. Tiež si spomínajú, že už v čase, keď boli deti, povinný viackrát fyzicky

napadol navrhovateľku 1 pred ich očami. Toto ovplyvňuje (okrem iného) osobný, súkromný a pracovný
život navrhovateliek 2 a 3 a zároveň to ničí aj navrhovateľku 1, ktorá nechce byť príťažou. Ide o celkové
správanie povinného v snahe vyvolať konflikt a vyvíjať psychický nátlak na navrhovateľky. Keď už
vyčerpá „bežné“ spôsoby ako vyhrotiť situáciu, uchyľuje sa k extrémne nevhodnému správaniu, napr.
vykoná veľkú potrebu priamo pred garážou alebo pod oknami domu navrhovateliek. Navrhovateľka

4 si spomína na obdobie, keď ešte žila v dome so svojím malým synom, kedy povinný úmyselne
vypínal kúrenie a vodu, pričom sa často stalo, že nemala ako okúpať svojho syna, keďže v celom
dome bola zima. Svojím dlhodobým šikanóznym správaním postupne vyvíjal na navrhovateľku 4
taký psychický tlak, že bola donútená opustiť spoločnú domácnosť. Život s povinným je veľmi ťažký,obmedzujúci vo všetkých smeroch a negatívne ovplyvňuje psychické a fyzické zdravie navrhovateliek.
Kvôli dennodennému psychickému teroru sa navrhovateľka 2 už viackrát psychicky zrútila, navštevuje
vyše 10 rokov psychoterapeutku, ktorá jej pomáha vyrovnať sa s prežitými traumami z minulosti a

spracúvať každodenné situácie zo života s povinným. Navyše si povinný vyvinul posledné obdobie až
chorobnú závislosť na navrhovateľke 2, kedy ju chce mať pod neustálou kontrolou, kontroluje ju a hľadá
po meste jej vozidlo, aby vedel kde sa počas dňa nachádza. U navrhovateľky 3 sa začali objavovať
prejavy post-traumatickej stresovej poruchy v podobe paniky, zlyhávania dýchania a silnej tachykardie,
a to najmä vtedy, keď je protistrana fyzicky nablízku a vyhráža sa jej alebo ostatným navrhovateľkám.

Taktiež sa u nej začali prejavovať aj ďalšie zdravotné problémy, ktoré sú následkom týchto úzkostných
stavovzapríčinenýchprotistranouastýmsúvisiacimcelkovýmoslabenímimunitnéhosystému,akonapr.
zdeformovanie štítnej žľazy, rozpadávanie červených krviniek a pod. Zhrňujúc, navrhovateľky nezažili
obdobie s protistranou, ktoré by sa dalo označiť za dlhodobo pokojné. Dennodenne čelia stresu a
traumatizujúcim zážitkom, ktoré vážne ovplyvňujú ich životy. Tieto každodenné stresujúce situácie sa
výrazne odzrkadľujú na ich fyzickom a psychickom zdraví a celkovom fungovaní. Poukazovali tiež na

incident zo dňa 21.8.2018, kedy navrhovateľka 3 po príchode domov počula hádku navrhovateľky 1
a povinného, vošla do miestnosti odkiaľ vychádzal krik, pričom uvidela ako navrhovateľka 1 padá na
zem po tom, ako ju fyzicky napadol povinný. Navrhovateľka 3 bránila navrhovateľku 1, a to tak, že
obliala povinného vodou, aby sa spamätal. Ten však chytil agresívny amok, v ktorom ju začal škriabať
nechtami, kopať a udierať päsťou do hlavy. Následne ju skopol na zem, kde pokračoval v kopaní

a začal ju udierať stoličkou, čím jej spôsobil viaceré zranenia, ktoré si vyžiadali lekárske ošetrenia.
Išlo najmä o pomliaždenie a modriny predlaktia, pomliaždenie koreňa nosa, pomliaždenie a odreniny
krku a po pár mesiacoch zlomenie dvoch zubov následkom uvedeného fyzického napadnutia. Svedkom
tohto napadnutia bola navrhovateľka 4, ktorá však nebola schopná zasiahnuť, pretože mala v náručí
svojho malého syna. Uvedený incident bol rozhodujúcim momentom, kedy sa navrhovateľka 1 odhodlala

podať návrh na rozvod manželstva. Navrhovateľka 3 podala za vyššie spomenuté napadnutie trestné
oznámenie, ktoré však bolo odovzdané príslušnému orgánu na prejednanie priestupku. Kvôli fyzickému
a psychickému týraniu zo strany povinného vo vzťahu k navrhovateľkám podala tiež aj navrhovateľka
4 trestné oznámenie v júni 2017. Toto trestné oznámenie bolo taktiež odovzdané príslušnému orgánu
na prejednanie priestupku. Trestné oznámenie na povinného podal aj brat navrhovateľky 1, pán E. D., v

roku 2022, kedy sa mu povinný vyhrážal zastrelením. Následkom toho bola povinnému odobratá strelná
zbraň. Svedkom tohto incidentu bola navrhovateľka 3. Trestné oznámenie na protistranu podal aj sused,
ktorého povinný fyzicky napadol. Po tomto incidente sa sused z obáv o svoj život a zdravie odsťahoval.
Tiež uviedli, že oslovili aj svoju rodinu, či by vedeli napísať čestné vyhlásenia o tom ako sú svedkom
toho, že povinný dlhodobo fyzicky aj psychicky ničí navrhovateľky. Niektorí rodinní príslušníci najskôr

súhlasili, avšak následne dostali strach z reakcie povinného, keby sa o tom dozvedel. Navrhovateľky
viackrátprivolaliajpolíciuzdôvoduagresívnehosprávaniapovinného,ktorývšakincidentybagatelizoval
aprezentovalichibaakobežnéhádky.Sohľadomnauvedenésanavrhovateľkycítiaakovzačarovanom
kruhu, kde sa neustále opakuje agresívne správanie protistrany a aj napriek ich snahám riešiť situáciu
prostredníctvom polície, tá im neposkytla adekvátnu pomoc, resp. situácia nebola účinne vyriešená.

Z dôvodu bezmocnosti a pocitu bezvýchodiskovosti znášali navrhovateľky niekoľko rokov agresívne,
despotické a hrubé správanie povinného, svoj život prispôsobovali vo všetkých smeroch tak, aby ho v
žiadnom smere nerozrušili. Toto však prakticky ani nie je možné, keďže povinný si vždy nájde dôvod,
kvôli ktorému sa správa agresívne a nepríčetne. Z dôvodu neustáleho sa stupňujúceho vyhrážania,
fyzických atakov, objavujúcich sa psychických a fyzických zdravotných problémoch navrhovateliek

súvisiacich so spolužitím s povinným a stále častejších stavov nepríčetnosti, sa dňa 29.4.2025 rozhodli
podať hromadné trestné oznámenie. Trestné konanie bolo najskôr vedené na Obvodnom oddelení
Policajného zboru Sereď, odbor poriadkovej polície pod ČVS: ORP-201/SE-GA-2025. Navrhovateľky
boli v konaní vypočuté, pričom dlho sa odhodlávali, aby o týchto traumatizujúcich každodenných
zážitkoch vypovedali, a to najmä z úzkosti, ktorú to v nich vyvoláva, ale aj z pocitu hanby, ktorú majú zo

správania povinného. Dňa 16.6.2025 bola vec týkajúca sa podozrenia zo zločinu týrania blízkej osoby
a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a) Trestného zákona postúpená na Okresné riaditeľstvo
Policajného zboru v Galante, odbor kriminálnej polície. Aktuálny stav trestného konania je taký, že
navrhovateľka 1 bola predvolaná na ďalší výsluch dňa 8.7.2025. Naplánovaný výsluch bol zo strany
vyšetrovateľky zrušený z dôvodov na jej strane a nový termín výsluchu má byť oznámený v priebehu

nasledujúcich dní. Navrhovateľky sa rozhodli podať tento návrh na nariadenie neodkladného opatrenia,
keďže ďalšie spolužitie a blízkosť povinného a s tým súvisiace stupňovanie násilia povinného by mohlo
mať fatálne následky. Je nevyhnutné, aby im bola poskytnutá ochrana pred prípadným ďalším násilím
zo strany povinného a bolo im umožnené pokojné bývanie. Aj keď navrhovateľka 4 momentálne nebývav nehnuteľnosti, v ktorej bývajú navrhovateľky a povinný, chcela by ostatné navrhovateľky navštevovať
aj so svojimi deťmi, a to nie je možné, pokiaľ sa tam zdržiava povinný. Navrhovateľka 4 je donútená
kvôli povinnému bývať v prenajatom byte v Seredi aj so svojimi deťmi, keďže nechce, aby jej deti boli

v blízkosti povinného. Nielen navrhovateľka 4, ale ani nikto iný z rodinných príslušníkov navrhovateliek,
ich priateľov a známych ich nemôže v dome navštevovať z dôvodu prítomnosti povinného a jeho
nepredvídateľného správania. Navrhovateľky by sa aj v blízkosti domu cítili ohrozené, ako napr. pred
domom, za domom na roliach, na dvore a pod., majú strach, že v prípade vydania neodkladného
opatrenia na zákaz vstupu do domu, ich bude povinný neustále prenasledovať a bude sa im snažiť

ublížiť, a preto žiadajú, aby sa neodkladné opatrenie vzťahovalo aj na pozemok parc. č. 374/3, parc.
č. 374/4, parc. č. 374/5, parc. č. 373/4, parc. č. 373/5, parc. č. 375, parc. č. 373/6 a parc. č. 371/6,
pričom ide o pozemky, ktorých vlastníčkou je navrhovateľka 1 a jej brat pán E. D.. S ohľadom na vyššie
opísaný skutkový stav je dôvodné, aby bola telesná a duševná integrita navrhovateliek chránená aj
pred nevhodnou písomnou, telefonickou a elektronickou komunikáciou zo strany povinného. Povinný má
potrebu mať navrhovateľky neustále pod kontrolou, a keby tomu tak nebolo v spoločnej domácnosti, tak

by prišlo k neustálemu kontaktovaniu písomne, telefonicky alebo iným spôsobom. Takýmto spôsobom by
povinný naďalej pokračoval v psychickom ničení navrhovateliek a navrhovateľky by stále žili v strachu,
strese a neistote. Vo vzťahu k navrhovateľke 4, aj keď bola donútená sa z predmetnej nehnuteľnosti
odsťahovať kvôli správaniu povinného, stále má povinný na ňu dosah. Je dôvodné, aby bola ochránená
aj navrhovateľka 4, keďže táto rovnako ako ostatné navrhovateľky zažíva od detstva neustály strach a

stres z povinného. Navrhovateľka 4 sa necíti v bezpečí a bojí sa aj o svoje deti, keď vie, že povinný
sa k nej a k jej deťom môže kedykoľvek priblížiť. Záverom dodali, že majú obrovský strach a stres z
reakcie a ďalšieho možného nepredvídateľného konania povinného, a preto je nevyhnutné, aby pre
ich bezpečnosť a ochranu ich životov bola nariadená kontrola dodržiavania neodkladným opatrením
nariadených povinností technickými prostriedkami.

3. Na osvedčenie svojich tvrdení navrhovateľky predložili rozsudok tunajšieho súdu č. k.
12Pc/21/2018-36 zo dňa 9.5.2019, výpis z listu vlastníctva č. XXXX pre k. úz. G. H. G., lekárske správy
zo dňa 21.8.2018 a 22.8.2018, vyjadrenie k predvolaniu (nedatované), vyrozumenie o stave veci zo
dňa 8.8.2017, hromadné trestné oznámenie zo dňa 29.4.2025, sms komunikáciu, zápisnicu o výsluchu

navrhovateľky 1 zo dňa 12.6.2025, zápisnicu o výsluchu navrhovateľky 2 zo dňa 16.6.2025, zápisnicu
o výsluchu navrhovateľky 3 zo dňa 12.6.2025, zápisnicu o výsluchu navrhovateľky 4 zo dňa 12.6.2025,
výpis z listu vlastníctva č. XXXX, K. XXXX, K. XXXX J. K. XXXX pre kat. úz. G. H. G., upovedomenie
poškodeného zo dňa 16.7.2025.

4. Tunajší súd o návrhu rozhodol uznesením č. k. 30C/42/2025-67 dňa 1.8.2025 tak, že návrh na
nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.

5. Krajský súd v Trnave ako odvolací súd rozhodol o odvolaní navrhovateliek uznesením č. k.
26Co/160/2025-141 dňa 29.10.2025 tak, že napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie

na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Uviedol, že v prípadoch domáceho násilia je dôkazná situácia
špecifická - spravidla neexistujú priami svedkovia a násilie sa odohráva v súkromí. Pri takýchto
situáciách je potrebné vyhodnocovať vierohodnosť tvrdení a celkový kontext násilia. Súdu prvej
inštancie vytkol, že opomenul zásadný dôkaz – uznesenie o začatí trestného stíhania, na ktoré
následne nadväzuje uznesenie o vznesení obvinenia voči povinnému, ktoré dokumenty predstavujú

relevantný zdroj osvedčenia o pravdepodobnosti protiprávneho konania povinného. Podľa uznesenia
o vznesení obvinenia zo dňa 19.8.2025 (ktoré v čase prvého rozhodnutia súdu prvej inštancie
nebolo vydané, pozn. súdu prvej inštancie) je povinnému kladené za vinu opakované fyzické a
psychické násilie voči navrhovateľkám, vrátane konkrétnych vyhrážok zabitím a incidentov z roku
2018. Tieto skutočnosti potvrdzujú pravdepodobnosť ohrozenia ich telesnej a duševnej integrity.

Podľa odvolacieho súdu z obsahu spisu vyplýva, že konanie povinného má dlhodobý, systematický
a násilný charakter, čo osvedčujú výpovede navrhovateliek aj lekárske správy z roku 2018. Tieto listiny
taktiež spravdepodobňujú hrozbu ujmy. Pri opätovnom rozhodovaní má súd prvej inštancie vykonať aj
doplňujúce zistenia o aktuálnom správaní povinného v súvislosti so vzneseným obvinením.

6. Podľa ust. § 324 ods. 1 C.s.p. pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže
na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.7. Podľa ust. § 325 ods. 1 C.s.p. neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

8. Podľa ust. § 325 ods. 2 písm. f), g) a h) C.s.p. neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby
f) nevstupovala alebo iba obmedzene vstupovala do domu alebo bytu, na pracovisko alebo iné miesto,
kde býva, zdržiava sa alebo ktoré pravidelne navštevuje osoba, ktorej telesnú integritu alebo duševnú
integritu svojím konaním ohrozuje,
g) písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami úplne alebo čiastočne

nekontaktovala osobu, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť takým konaním
ohrozená,
h) sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná
integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.

9. Podľa ust. § 325 ods. 3 C.s.p. za podmienok ustanovených osobitným predpisom môže súd nariadiť

kontrolu dodržiavania neodkladným opatrením nariadenej povinnosti technickými prostriedkami.

10. Podľa ust. § 326 ods. 1 a 2 C.s.p. v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa
popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich
potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností

hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z
nehozrejmé,akéhoneodkladnéhoopatreniasanavrhovateľdomáha.Knávrhumusínavrhovateľpripojiť
listiny, na ktoré sa odvoláva.

11. Podľa ust. § 328 ods. 1 C.s.p. ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak

sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

12. Podľa ust. § 329 ods. 1 veta prvá C.s.p. súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

13.Podľaust.§329ods.2C.s.p.preneodkladnéopatreniejerozhodujúcistavvčasevydaniauznesenia
súdu prvej inštancie.

14. Neodkladné opatrenie je svojím charakterom výnimočným a mimoriadnym prostriedkom súdnej
ochrany smerujúcim k úprave pomerov a ovplyvneniu správania strán, predovšetkým však k ochrane

pred takým konaním toho, voči komu návrh smeruje, ktoré bezprostredne hrozí alebo trvá a má
za následok hrozbu alebo vznik ujmy (materiálnej ako aj nemateriálnej) na strane navrhovateľa
neodkladnéhoopatrenia.Neodkladnéopatreniesapovažujezavýnimočnýprostriedoknajmäpreto,lebo
pri jeho nariadení súd zásadne nevykonáva dokazovanie, je porušená zásada rovnosti strán konania,
strany nemusia byť pred jeho nariadením vypočuté a napokon uznesenie o nariadení neodkladného

opatrenia je vykonateľné bez ohľadu na jeho právoplatnosť.

15. Pred nariadením neodkladného opatrenia posudzuje súd v celkovom kontexte požadovanej
procesnej ochrany, či:
1. je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami,

2. navrhovateľom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov
alebo obavu z ohrozenia exekúcie (princíp opodstatnenosti),
3. uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa
navrhovateľ domáha (princíp efektívnosti),
4. navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ má mať podľa okolností prípadu dočasný charakter,

nebude vytvorený nenávratný stav,
5. právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad
nevyhnutný rozsah (princíp proporcionality),
6. sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením
(Števček, M., Ficová, S. D., J. Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový

poriadok. Komentár. Praha: C.H.Beck, 2016, 1092 s.).

16. Navrhovateľ neodkladného opatrenia opísaním rozhodujúcich skutočností musí súd presvedčiť
o potrebe nariadiť neodkladné opatrenie v záujme dosiahnutia ochranného účelu, ktorý je pre tentoinštitút charakteristický. Rozhodujúce skutočnosti musí navrhovateľ náležitým spôsobom osvedčiť.
Preukázanie, resp. osvedčenie skutočností odôvodňujúcich nariadenie neodkladného opatrenia sa
posudzuje tak podľa obsahu návrhu, pripojených listín a skutkových okolností z nich vyplývajúcich,

ako aj dôvodnosti návrhu z hľadiska právneho posúdenia veci. Potreba úpravy pomerov musí
byť bezodkladná, čo zahŕňa aj prvok naliehavosti a nevyhnutnosti. Reálne vyhodnotenie potreby
bezodkladne upraviť pomery je otázkou voľnej úvahy súdu. Listinné dôkazné prostriedky majú pri
rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia osobitný význam, keďže súd nevykonáva
plnohodnotné dokazovanie a rozhoduje spravidla bez pojednávania a bez výsluchu strán.

17. Pred nariadením neodkladného opatrenia podľa ust. § 325 ods. 2 písm. f) C.s.p. postačuje, ak je
osvedčené dôvodné podozrenie z násilia alebo možnosť ohrozenia telesnej alebo duševnej integrity.
Osvedčenie dôvodného podozrenia z násilia alebo možného ohrozenia telesnej alebo duševnej integrity
znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti
(teda nie všetky rozhodujúce), pričom postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky

okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Dôvodné podozrenie z násilia a možnosť ohrozenia telesnej
alebo duševnej integrity sa v takomto prípade preukazuje predovšetkým listinnými dôkazmi, keďže ide o
konanie z hľadiska procesného maximálne zrýchlené. Zákaz alebo obmedzenie komunikácie (písm. g))
a zákaz alebo obmedzenie priblíženia sa na určitú vzdialenosť (písm. h)), ako menej závažné zásahy
do osobných slobôd povinného, sú ex lege podmienené tým, že zakázaným správaním by telesná alebo

duševná integrita navrhovateľa mohla byť ohrozená. Aj túto skutočnosť však musí navrhovateľ pred
nariadením neodkladného opatrenia relevantným spôsobom osvedčiť (teda, že navrhovateľova osobná
integrita vykazuje znaky fyzického alebo psychického násilia).

18. Násilie možno vo všeobecnosti definovať ako úmyselné použitie fyzickej sily alebo moci, buď len

pravdepodobne ohrozené alebo skutočné, proti osobe alebo proti určitej skupine alebo spoločenstvu,
ktoré buď má za následok alebo má vysokú pravdepodobnosť následok poranenia, smrť, psychickú
škodu, maldevelopment a podobne. Násilie znamená najčastejšie označenie jednorazového fyzického
aktu, resp. postupu, pri ktorom človek spôsobuje ujmu druhému človeku. Iná charakteristika násilia
hovorí o akýchkoľvek atakoch, vrátane zanedbávania, ktoré ovplyvňujú život, fyzickú a psychickú

integritu alebo slobodu jednotlivca, alebo poškodzujú rozvoj jeho osobnosti. Neodmysliteľnou kategóriou
násilia je bolesť a hrozba bolesti. Násilie, ktoré spôsobuje bolesť, je zdrojom bezmocnosti obete
a súčasne prejavom prežívania moci páchateľa násilia nad svojou obeťou. Násilie sprevádzané
spôsobovaním bolesti je prejavom prežívania moci páchateľa násilia nad svojou obeťou, ktorá je v týchto
prípadoch bezmocná. Táto bezmocnosť býva častým cieľom páchateľa, ktorému tento fakt prináša

istú formu uspokojenia - ide o podrobenie obete (uznesenie NS SR sp. zn. 5MCdo/10/2012 zo dňa
15.10.2012).

19. Pojem integrita je z jazykovedného hľadiska definovaný ako celistvosť, neporušenosť, osobná istota
a bezpečnosť, pričom k ohrozeniu alebo narušeniu telesnej alebo duševnej integrity človeka dochádza

pôsobením násilia. Pojem násilia ako taký nie je nikde vo všeobecne záväznom právnom predpise
formulovaný, avšak jeho základným charakteristickým znakom je úmysel. Násilie je následkom istého
druhu ľudského konania, ktoré je zámerné. Ide o telesnú, aj duševnú ujmu. Hoci definície násilia sú
rozdielne, spájajú ich aj spoločné črty. Násilím je každá forma ubližovania, prejavu nadvlády, vyhrážania
sa, zneužívania moci, fyzického a sexuálneho nátlaku. Násilie nie je konflikt, v konflikte sa stretnú

rovnocenné strany, kým násilie je, keď jedna strana zneužije prevahu moci. Násilím je každý čin, ktorého
následkom je, že obeť robí niečo, čo nechce robiť, alebo jej bráni robiť niečo, čo chce robiť, prípadne
v nej vyvoláva strach. Násilie nemusí obsahovať fyzický kontakt s obeťou, pretože zastrašovanie,
slovné vyhrážky a psychické násilie môžu mať rovnako silné následky. Psychické násilie je každé
správanie, ktoré priamo narúša slobodnú vôľu a sebaúctu iného človeka. Nezanecháva síce žiadne

viditeľné poranenia, napriek tomu môže byť najhoršou formou násilia. Je zvlášť účinné, ak sa spája s
fyzickým násilím. Osobitnou formou násilia je sekundárna viktimizácia - druhotné ubližovanie. Násilím
je aj nezabránenie násiliu.

20. Podľa údajov LV č. XXXX vedeného pre k. ú. G. H. G., vlastníkom rodinného domu súp. č. XXX,

postavený na parc. č. 374/5, o veľkosti podielu 1/1, je navrhovateľka 4, a to na základe darovacej zmluvy
č. V 4274/18, vklad povolený dňa 31.10.2018. Podľa údajov LV č. XXXX vedeného pre k. ú. G. H. G.,
vlastníkom pozemku parc. č. 374/5 o výmere 150 m2, zastavaná plocha a nádvorie, je E. D.. Podľa
údajov LV č. XXXX vedeného pre k. ú. G. H. G., pozemok parc. č. 374/3 o výmere 572 m2, zastavanáplocha a nádvorie, je v podielovom spoluvlastníctve navrhovateľky 1 a E. D.. Podľa údajov LV č. XXXX
a LV č. XXXX vedeného pre k. ú. G. H. G., vlastníkom pozemku parc. č. 373/5, č. 373/6, č. 374/4, č.
375, č. 371/6 a č. 373/4 je E. D..

21. Navrhovateľky vo vyjadrení zo dňa 4.12.2025 doplnili, že na základe uznesenia Krajského súdu
v Trnave pod sp. zn. 5Tpo/301/2025 bol povinný dňa 28.8.2025 vzatý do väzby, z ktorej doposiaľ nebol
prepustený. Krajský súd v odôvodnení uznesenia uviedol, že možno konštatovať dôvodné podozrenie
so spáchania násilnej trestnej činnosti, pre ktorú sa voči obvinenému vedie trestné stíhanie, a to

vdostatočnomrozsahunajehovzatiedoväzby.Vzáujmeochranyzdraviapoškodených(navrhovateľky)
je pobyt na slobode obvineného nežiaduci, pretože nie je vylúčené, že by prišlo k závažnejšiemu
následku na zdraví poškodených (navrhovateliek). Dodal, že obvinený (povinný) aj napriek skutočnosti,
že k rodinnému domu, v ktorom býva, nemá žiadne vlastnícke právo a ani iný právny titul na
jeho užívanie, s bývalou manželkou je už niekoľko rokov rozvedený a s dcérami nezdieľa spoločnú
domácnosť, tak aj napriek tomu sa dostáva s nimi do pravidelných konfliktov a doteraz neprejavil

žiaden skutočný záujem túto situáciu riešiť. Navrhovateľky ďalej uviedli i to, že v trestnej veci prebieha
vyšetrovanie (ktoré spočíva vo vypracovaní znaleckých posudkov znalcom z odboru psychológia).
Zotrvanie povinného vo väzbe nemožno dopredu predpokladať, pričom ak by bol povinný z väzby
prepustený, je dôvodná obava, že bude v násilí voči navrhovateľkám pokračovať. Aj keď sa povinný
nachádza vo väzbe, kontaktuje navrhovateľku 2 opakovane a intenzívne (telefonicky – každodenne),

aj prostredníctvom pošty (list od povinného). V záujme preventívnej ochrany zotrvali na návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia.

22.UznesenímKrajskéhosúduvTrnavesp.zn.5Tpo/301/2025zodňa28.8.2025bolobvinený(povinný)
vzatý do väzby, stíhaný je pre podozrenie zo spáchania skutku, právne kvalifikovaného ako zločin

týrania blízkej a zverenej osoby na tom skutkovom základe, že ako bývalý manžel a otec troch dcér,
v presne nezistenom období najmenej od roku 2018 doposiaľ, na adrese spoločného trvalého bydliska
v obci Vinohrady nad Váhom na ulici E. v rodinnom dome so L.. K. XXX v prevažnej miere pod
vplyvom alkoholických nápojov opakovane spôsoboval fyzické a najmä psychické utrpenie svojej bývalej
manželke a ich trom spoločným dcéram, ... V odôvodnení rozhodnutia súdu je o. i. uvedené, že obvinený

to, čo mu je kladené za vinu, poprel, v dome obýva jednu izbu, a že dom bol podvodom prepísaný na
dcéru, predtým tam mal právo dožiť, mal vecné bremeno, ktoré už nie je na liste vlastníctva. Do toho
domu síce investoval veľa peňazí aj osobnej práce, no uviedol že sa odsťahuje. Povinný bol do väzby
vzatý z dôvodu podľa ust. § 71 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku, teda tu existuje dôvodná obava, že
bude pokračovať v trestnej činnosti, pričom zároveň nie je vylúčené, že dôjde k závažnejšiemu následku

na zdraví poškodených, preto je jeho pobyt na slobode aj v záujme ochrany ich zdravia nežiaduci.

23. V danom prípade má súd s poukazom na vyššie uvedené (práve aj prebiehajúce trestné konanie
vedené voči povinnému ako obvinenému) za to, že navrhovateľky osvedčili, že povinný svojim konaním
ohrozuje ich telesnú a duševnú integritu, že zo strany povinného dochádzalo k takému správaniu sa,

ktoré navrhovateľky ohrozuje, teda osvedčili potrebu dočasne upraviť pomery strán, aj nebezpečenstvo
bezprostredne hroziacej ujmy. Za daného stavu uloženie povinnosti nevstupovať do rodinného domu
na adrese G. H. G. XXX, na pozemky parc. č. 374/3 a č. 375/5 v kat. úz. G. H. G., nachádzajúce
sa v blízkosti rodinného domu a nepribližovať sa k navrhovateľkám v 1. - 4. rade na vzdialenosť
menšiu ako 20 metrov, s výnimkou účasti na procesných úkonoch v civilnom súdnom konaní, v trestnom

konaní a v správnom konaní, nepredstavuje neprimeraný zásah do práv povinného, pretože legitímnym
cieľom je zabezpečenie reálnej a efektívnej ochrany duševného zdravia navrhovateliek pred správaním
povinného. Pokiaľ ide o zákaz vstupu povinného na pozemky parc. č. 373/4, č. 373/5, č. 374/4, č.
375, č. 373/6 a č. 371/6 v kat. úz. G. H. G., vo vlastníctve E. D., súd poukazuje, že dôkazné bremeno
na preukázanie potreby nariadiť neodkladné opatrenie vo vzťahu k týmto nehnuteľnostiam zaťažuje

predovšetkým samotné navrhovateľky, ktoré neosvedčili stav, k zamedzeniu existencie ktorého smeruje
účel neodkladného opatrenia, teda navrhovateľky netvrdili relevantné skutočnosti týkajúce sa pozemkov
vo vlastníctve brata navrhovateľky 1 nenachádzajúce sa v blízkosti domu. Vzhľadom na uvedené súd
návrh v tejto časti zamietol.

24. Vo vzťahu k návrhu na uloženie povinnosti povinnému nepribližovať sa k navrhovateľkám súd
uvádza, že ust. § 325 ods. 2 písm. h) C.s.p. vyžaduje na nariadenie tohto neodkladného opatrenia iba
možnosť ohrozenia integrity, zvýrazňujúc subjektivitu vnímania chránenej osoby. Navrhovateľky majú
v zmysle ust. § 11 Občianskeho zákonníka právo na ochranu svojej osoby, a to života, zdravia ako ajsúkromia, a ak považujú vzhľadom na osvedčené skutočnosti násilného správania zo strany povinného
jeho priblíženie za zásah do svojej vlastnej integrity a neželajú si ho v obave o svoje zdravie z dôvodu,
že vzájomný kontakt je pre nich traumatizujúci, je uvedené postačujúce preto, aby bol vydaný zákaz

priblíženia, najmä v situácii, keď je už osvedčený dôvod na obmedzenie užívania rodinného domu z
totožných dôvodov.

25. Vo vzťahu k návrhu na uloženie povinnosti nekontaktovať navrhovateľky písomne, telefonicky,
elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami súd konštatuje, že navrhovateľky síce žiadali

uloženie tohto zákazu, avšak je nutné konštatovať neexistenciu osvedčenia stavu, k zamedzeniu
existencie ktorého smeruje účel neodkladného opatrenia, t.j. navrhovateľky netvrdili a ani nepreukázali
existenciu už realizovaného nežiadúceho kontaktovania ich osôb povinným, ktorá forma kontaktu by
presahovala mieru prijateľnosti či už čo do obsahu komunikácie alebo jej intenzity. Pokiaľ navrhovateľky
požadovali nariadiť technickú kontrolu dodržiavania opatrenia podľa ust. § 325 ods. 3 C.s.p., túto
požiadavkunijakonekonkretizovalivsúvislostisovzatímpovinnéhodoväzby,neuviedližiadneokolnosti,

z ktorých by vyplývala jej aktuálna opodstatnenosť. Za týchto okolností by nariadenie technickej
kontroly predstavovalo neprimeraný zásah do práv povinného, keďže by nebolo založené na konkrétnej
potrebe a prekračovalo by rámec nevyhnutný na dosiahnutie účelu neodkladného opatrenia. Nariadenie
technickej kontroly dodržiavania neodkladného opatrenia je fakultatívne a prichádza do úvahy len vtedy,
ak je to nevyhnutné na zabezpečenie jeho účelu. Nejde o automatický následok uloženia povinností

povinnému. T. č. je povinný väzobne stíhaný, a nachádza sa tak pod režimom, ktorý objektívne
a podstatným spôsobom obmedzuje jeho pohyb a kontakt s okolím. Vzhľadom na uvedené súd návrh
aj v tejto časti zamietol.

26. O nároku na náhradu trov konania o neodkladnom opatrení súd rozhodol podľa zásady úspechu

(navrhovateľky boli v konaní úspešné v časti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia o uloženie
povinnosti nevstupovať do nehnuteľnosti a povinnosti nepribližovať sa k navrhovateľkám a neúspešné
v časti o uloženie zákazu ich kontaktovať a nariadenie technickej kontroly dodržiavania neodkladného
opatrenia) a žiadnej zo strán náhradu trov konania nepriznal. Dôvod na prípadnú aplikáciu ust. § 257
C.s.p. súd nevzhliadol.

27. Na záver súd poučuje strany sporu, že podľa ust. § 334 C.s.p. súd na návrh neodkladné opatrenie
zruší, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo nariadené.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, a

to v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Galanta.

Vodvolanísapoprivšeobecnýchnáležitostiachpodania(označeniesúdu,ktorémujeurčené,ktohorobí,
ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisová značka konania, podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie

dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

Ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie, nenadobúda rozhodnutie právoplatnosť, dokiaľ o
odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd.